Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/169/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Di W., s.r.o., so sídlom V. XXXX/XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.01.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 28.03.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 22.01.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej aj „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.10.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 21.664,33 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) za zdaňovacie obdobie február 2016, v podstate z dôvodu, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach, t.j. že žalobca nenadobudol zdaniteľné plnenia od dodávateľa - spoločnosti X. s.r.o.

2. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07.08.2019 bola vec prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“).

3. Žalobca v správnej žalobe vyjadril názor, že správca dane a žalovaný nevyhodnotili zistený skutkový stav objektívne a nestranne, ale účelovo zobrali do úvahy iba dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu, pričom k dôkazom znejúcim v prospech žalobcu sa postavili tak, že podľa ich názoru nepreukazujú dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach. Záver žalovaného prijatý v napadnutom rozhodnutí nemá podľa názoru žalobcu oporu v zákone a je výsledkom svojvoľného a žiadnymi dôkazmi nepodloženého úsudku.

4. Žalobca pripomenul, že v rámci výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane uskutočnil výsluch svedka L. Z., vtedajšieho konateľa spoločnosti X. s.r.o. Tento svedok správcovi dane potvrdil dodanie drevnej hmoty žalobcovi. Svedok sa vyjadril, že spoločnosť žalobcu pozná, spoznal ju

cez pána O. a obchodoval s touto spoločnosťou s drevnou hmotou. Potvrdil vystavenie dodávateľských faktúr pre žalobcu, uzatvorenie zmlúv a úhradu faktúr žalobcom. Svedok nepredložil správcovi dane účtovníctvo z dôvodu, že je uložené v sklade v Trstenej a nemôže sa k nemu dostať. Žalobca žiadal, aby správca dane ako štátny orgán zabezpečil účtovné doklady dodávateľa, keďže disponuje právomocami, ktoré mu umožňujú získať a zabezpečiť účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti. Na uvedenú požiadavku žalovaný deklaroval, že správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa, iba prejednáva dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu. Podľa žalobcu sa žalovaný a správca dane k návrhu na zabezpečenie účtovníctva dodávateľskej spoločnosti ako aj k návrhu na vypočutie svedka - účtovníčky dodávateľskej spoločnosti F. K. z Dolného Kubína postavili alibisticky a odmietavo z dôvodu, že išlo o dôkazy znejúce v prospech žalobcu, ktoré by sa finančným orgánom nehodili. Požiadavka zo strany správcu dane, ktorej nesplnenie má za následok neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu reálnosti uskutočneného zdaniteľného plnenia, je nelegitímna a i protiústavná. Správca dane sa so skutočnosťou neoverenia účtovníctva dodávateľskej spoločnosti a s vplyvom tejto skutkovej okolnosti na neunesenie dôkazného bremena žalobcu nevysporiadal zákonným spôsobom, nakoľko s touto pre neho významnou skutočnosťou mal konfrontovať vykonané dôkazy, ktoré reálnosť plnenia preukazovali. Nemožnosť, resp. žiadna snaha správcu dane a žalovaného na dohľadaní účtovných záznamov dodávateľa nemôže byť podľa žalobcu dôvodom na neuznanie nároku na odpočítanie DPH u žalobcu ako odberateľa, ktorý splnil všetky zákonom stanovené povinnosti.

5. Žalobca na margo žalovaným tvrdenej dôkaznej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.03.2011, skutočnosti vymedzené v a v o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočností nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a daňový subjekt ani nemôže na základe týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.05.2015 dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt. Ak však daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúci daňový doklad (faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny tovaru, služby od určitého dodávateľa), dôkazné bremeno znáša správca dane. Ak daňová transakcia má racionálny ekonomický dôvod a nejde o zneužitie práva, správca dane ju nemôže bez ďalšieho postupu prekvalifikovať a mal by pripustiť vykonanie alternatívnych dôkazov na preukázanie daňovej povinnosti daňového subjektu. Dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne a žalovaný mal vykonať podporné dôkazy navrhované žalobcom, ktoré žalobca objektívne predložiť nemohol na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane za nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci.

6. Žalobca tiež pripomenul, že správca dane neuznanie odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou X. s.r.o. postavil aj na svedeckej výpovedi svedka W. B., ktorý je od 08.04.2016 konateľom spoločnosti X. s.r.o. Svedok na ústnom pojednávaní uviedol, že spoločnosť X. s.r.o. nepozná a nevie, aké činnosti v oblasti podnikania spoločnosť vykonávala, dodávateľské faktúry vidí po prvý krát, o firme Di W., s.r.o. nevie vôbec nič a konateľom spoločnosti X. s.r.o. sa stal jedine podvodom. Žalobca namietal, že tieto vyjadrenia svedka sú v rozpore s výpoveďou L. Z., ktorý bol do 08.04.2016 konateľom spoločnosti X. s.r.o. L. Z. uviedol správcovi dane, že osobu W. B. pozná asi tri roky a sám ho oslovil, aby sa stal konateľom spoločnosti X. s.r.o., s čím W. B. súhlasil. Podľa žalobcu správca dane mal za účelom vyvrátenia pochybnosti svedka W. B. konfrontovať so svedeckou výpoveďou L. Z., nakoľko tieto svedecké výpovede si odporujú. Správca dane ani žalovaný však konfrontáciu svedkov nezrealizovali, a to napriek tomu, že jedine konfrontáciou sa podľa žalobcu dali vyjasniť rozpory v ich výpovediach.

Žalobca poznamenal, že nie je reálne možné, aby sa osoba stala konateľom nejakej spoločnosti bez vedomosti o takejto skutočnosti, nakoľko na dokumentoch predkladaných obchodnému registru sú nevyhnutné podpisy osoby, ktorá sa stáva konateľom spoločnosti. Žalobca zisťoval u správcu dane, či verifikoval podanie trestného oznámenia zo strany W. B., keď údajne došlo k podvodu a stal sa konateľom spoločnosti bez toho, aby o tom mal vedomosť. Žalovaný k tejto námietke nezaujal stanovisko a túto námietku odignoroval. I. W. B. je ako konateľ spoločnosti X. s.r.o. zapísaný v obchodnom registri aj ku dňu podania správnej žaloby, čo je v rozpore s výpoveďou svedka, ktorý sa ohradzoval, že konateľom sa stal podvodom. Ak by tomu tak bolo, svedok by už dávno urobil právne kroky k tomu, aby sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti. Žalobca považuje výpoveď svedka za nevierohodnú a účelovo vykonštruovanú a navyše išlo o výpoveď svedka, ktorý nebol v kontrolovanom zdaňovacom období konateľom spoločnosti dodávateľa a preto ani nemal právne relevantný dôvod sa k zdaniteľným obchodom vyjadrovať.

7. Žalobca zdôraznil, že dodanie drevnej hmoty od dodávateľa uvedeného na faktúrach preukázal exaktnými dôkazmi, a to výpoveďou svedka vtedajšieho konateľa spoločnosti X. s.r.o. L. Z., bezhotovostnou úhradou dodávateľských faktúr na bankový účet dodávateľa, prepravou komodity dreva zabezpečenou žalobcom, výsledkom dožiadania z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktorým bola potvrdená preprava tovaru, stanoviskom Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkového a lesného odboru zo dňa 04.09.2017 a výpoveďou svedka R.. O. O., ktorý potvrdil, že sprostredkoval a zabezpečoval obchod s drevnou hmotou so žalobcom na základe pokynov L. Z.. V uvedenom kontexte žalobca nerozumie postupu žalovaného, ktorý napriek priamym a exaktným dôkazom rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci. Cieľom finančnej správy je vyrubiť daňovým subjektom za každú cenu daň a tým naplniť štátny rozpočet, ale podľa názoru žalobcu by správca dane nemal zabúdať na to, že je v prvom rade štátny orgán, ktorý musí konať na základe a v medziach zákona. Spochybniť a vyrubiť daň môže len vtedy, ak je to odrazom vykonaného dokazovania a o jeho závere nie sú žiadne pochybnosti, čo v žalovanom prípade absentuje. Správca dane má povinnosť v daňovom konaní dostatočne zistiť skutkový stav a musí pritom vykonať dokazovanie čo najúplnejšie. To síce neznamená, že ťarcha vykonania dôkazov je len na ňom, ale na druhej strane musí mať k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho daňového rozhodnutia. Správca dane nevykonal v daňovej kontrole dostatočné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery správcu dane uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí žalovaného a preto je podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci.

8. Žalobca napadnutému rozhodnutiu žalovaného tiež vytkol, že v ňom v podstate poukazuje na závery správcu dane a jeho vyhodnotenia, pritom jeho vlastný rozbor dôkazov získaných v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní v ňom nie je obsiahnutý. Žalovaný okrem rekapitulácie skutkového stavu zisteného správcom dane v napadnutom rozhodnutí neuvádza vlastné vyhodnotenie vo vzťahu ku skutkovému stavu a právnej kvalifikácii. Žalovaný neuviedol, ktoré ustanovenia hmotnoprávneho a procesnoprávneho predpisu boli žalobcom porušené. Celý výsledok daňovej veci postavil žalovaný na svojom subjektívnom názore, nakoľko nešpecifikoval a neuviedol, ktoré zákonné ustanovenia boli zo strany žalobcu porušené a v čom vidí žalovaný nezákonnosť v konaní žalobcu. Skutočnosť, že dodávateľ porušil niektoré z ustanovení zákona a nepodal daňové priznania, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca nedokáže prinútiť obchodného partnera, aby si plnil svoje odvodové povinnosti. Daňový subjekt nemôže predpokladať, že pri niektorých dodávateľoch by mal nad rámec svojich povinnosť zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že pri týchto spoločnostiach nebude účtovná evidencia riadne vedená. Takáto povinnosť nevyplýva daňovému subjektu zo žiadneho zákona. Správca dane vyčítal žalobcovi, že svedkovia nepredložili žiadne doklady a dôkazy preukazujúce predaj dreva žalobcovi. Žalobca však nemá páky, ako prinútiť dodávateľa, aby so správcom dane spolupracoval a predložil správcovi dane dôkazy. Ak sa dodávateľ rozhodne, že nebude súčinný správcovi dane, žalobca nemá zákonné možnosti, ako túto skutočnosť ovplyvniť a prinútiť dodávateľa predložiť správcovi dane dôkazy na potvrdenie reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú skutočnosť, že žalobca nebol prítomný na jednotlivých výsluchoch svedkov, žalobca uvádza, že ide o právo daňového subjektu byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť svedkovi otázky a nie o jeho povinnosť. Ak žalobca toto právo nevyužil, je to iba jeho rozhodnutie a žalovaný nemôže v celom napadnutom rozhodnutí vyčítať žalobcovi neúčasť na výsluchu svedkov a predostierať túto neprítomnosť žalobcu tak, akoby žalobca porušil zákonnú povinnosť.

9. Žalobca záverom správnej žaloby vyslovil, že je absurdné nepriznať odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr, ak správca dane a žalovaný nemajú pochybnosti o materiálnej existencii plnenia a nespochybnili ani účtovnú evidenciu žalobcu. Ak drevná hmota existovala a žalovaný nenamieta jej následný predaj žalobcovým odberateľom, potom je logické, že ju žalobca musel zaobstarať od dodávateľa. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Uvedené zákonné ustanovenie má autonómny ekonomický význam. Ide o faktický stav ekonomickej výmeny, ktorý existuje napriek prípadným vadám v právnych úkonoch, ktoré tvorili právny základ ekonomickej výmeny. Správca dane preto musí preskúmať materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia. Ak o materiálnej existencii plnenia neexistujú pochybnosti, nemôže správca dane svojvoľne nepriznať daňovému subjektu odpočítanie dane. V žalovanom prípade nebola spochybnená materiálna existencia plnenia, ani účtovníctvo žalobcu a preto žalovaný nezákonne neuznal žalobcovi odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr. Postup žalovaného a správcu dane je v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný v rozpore so zisteným skutkovým stavom a tým porušil základné zásady správy daní uvedené v § 3 daňového poriadku, podľa ktorých má správca dane postupovať zákonným spôsobom a prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalovaný a správca dane si urobili vlastný subjektívny názor na dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu daňovej kontroly a pre správcu dane boli smerodajné iba dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu bez toho, aby sa zaoberal a vyhodnotil dôkazy znejúce v prospech žalobcu. Takýmto postupom správcu dane v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní bola žalobcovi odňatá daňová spravodlivosť.

10. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Odkázal na skutkové zistenia a právne závery napadnutého rozhodnutia. V kontrolovanom zdaniteľnom období február 2016 mal byť konateľom dodávateľskej spoločnosti X. s.r.o. L. Z., od 08.04.2016 ním mal byť W. B.. Z výpovede W. B. však vyplynulo, že spoločnosť X. s.r.o. nepozná, nič o tejto spoločnosti nevie, rovnako tak nevie nič o L. Z. ani B. W. a W. W.. Žalovaný poukázal na to, že L. Z., napriek tomu, že podľa vlastných vyjadrení mal byť aj fyzicky prítomný aj pri niektorých obchodoch, nevedel uviesť ani jedno z miest, kde sa drevo ťažilo a z ktorých sa odvážalo, jeho odpovede boli neurčité, často si na nič nespomínal. K námietke, že správca dane mal vypočuť účtovníčku dodávateľa, uviedol, že za vysvetlenie konkrétnych okolností zdaniteľného obchodu je zodpovedný podnikateľský subjekt a nie účtovník. K námietke požadujúcej konfrontáciu svedkov L. Z. a W. B., žalovaný uviedol, že takýto dôkaz by neviedol k potvrdeniu skutočnosti, či tovar fakturovaný spoločnosťou X. s.r.o. bol touto spoločnosťou aj skutočne dodaný. Ani údaje poskytnuté Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. potvrdzujúce pohyb nákladných vozidiel po určitých trasách ani potvrdenie úhrad z účtu žalobcu na účet dodávateľa svedkom L. Z. a bankovými výpismi nie sú dôkazmi potvrdzujúcimi totožnosť skutočného dodávateľa drevnej hmoty.

11. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd, ktorému bola vec prikázaná na prejednanie a rozhodnutie nadriadeným súdom, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom správnej žaloby a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že správna žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti

rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na žiadosť žalobcu na prejednanie veci pojednávanie na deň 04.05.2021, ktoré na základe včasného ospravedlnenia právneho zástupcu žalobcu odročil na deň 25.05.2021, aby ho napokon vykonal v neprítomnosti účastníkov.

15. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Daňový úrad Žilina ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016, a to na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 03.08.2017.

16. V kontrolovanom zdaňovacom období február 2016 si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH okrem iného aj z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou X. s.r.o., H. XX, Z., IČO: XX XXX XXX, konkrétne išlo o faktúry č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, s dátumami dodania v rozmedzí od 03.02.2016 do 29.02.2016, s DPH v celkovej sume 21.664,33 Eur. Predmetom fakturácie pri každej z faktúr bola „drevina podľa rozpisu na faktúre“.

17. Správca dane k dodávateľskej spoločnosti zistil, že v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2016 spoločnosť X. s.r.o. daňové priznanie nepodala a za ďalšie zdaňovacie obdobia roka 2016 podávala nulové daňové priznania. V daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 2016 uviedla spoločnosť náklady v sume 0,00 Eur a výnosy v sume 0,00 Eur.

18. Správca dane zaslal spoločnosti X. s.r.o. výzvu na predloženie dokladov, táto sa vrátila ako „neprevzatá v odbernej lehote“.

19. Konateľom dodávateľskej spoločnosti bol v kontrolovanom zdaňovacom období L. Z., od 08.04.2016 W. B..

20. Správca dane vypočul ako svedka W.. Svedok uviedol, že spoločnosť X. s.r.o. nepozná, nič o nej nevie. Nevie, ako sa stal konateľom spoločnosti, muselo ísť o podvod. O tom, že je konateľom uvedenej spoločnosti, sa v podstate dozvedel až pri výsluchu od správcu dane. Nepozná osobu L. Z., ani osoby B. W. a W. W.. K obchodnej činnosti spoločnosti X. s.r.o. ani k faktúram, ktoré spoločnosť vystavila v období, keď už mal byť jej konateľom, uviedol, že ich nikdy nevidel ani nepodpísal, ani jeden z podpisov na faktúrach nie je jeho.

21. Svedok L. Z. na ústnom pojednávaní uviedol, že v roku 2016 bol konateľom spoločnosti X. s.r.o. a predsedom predstavenstva spoločnosti F.. a.s. Spoločnosť X. s.r.o. sa v čase, keď bol jej konateľom, zaoberala najmä obchodom s drevom, okrem toho sa venovala drobným stavebným veciam, obchodom z Poľska, odkiaľ dovážal granuláty - polyméry na výrobu plastových výrobkov. Účtovníctvom spoločnosti X. s.r.o. viedla F. K. z Dolného Kubína, ktorej nosil potrebné doklady. Nevie, kde sa v čase jeho výsluchu nachádzalo účtovníctvo spoločnosti X. s.r.o. Všetky doklady spoločnosti boli na sklade v Trstenej, odkiaľ však spoločnosť v máji 2017 prenajímateľ priestorov vyhodil a vymenil zámky, takže sa k účtovníctvu už nemohli dostať. V roku 2016, keď bol konateľom, nemala spoločnosť X. s.r.o. žiadnych zamestnancov. Svedok uviedol, že W. B. pozná osobne asi tri roky. Oslovil ho, či by v jeho spoločnosti robil konateľa a Martin B. s tým súhlasil. K faktúram, ktoré mala spoločnosť X. s.r.o. v roku vystaviť žalobcovi za dodávku drevnej hmoty, ktoré správca dane svedkovi predložil k nahliadnutiu počas výsluchu, L. Z. uviedol, že on osobne tieto faktúry vystavoval aj podpisoval, podpis na faktúrach je jeho. Tovar bol dodaný tak, ako je to uvedené na faktúrach. K uzatvoreniu zmlúv, týkajúcich sa preverovaných faktúr, uviedol, že zmluvy boli vystavené, on ich však nemá, nakoľko pani K. im zrušila zmluvu, že im nebude viesť účtovníctvo, keďže jej neplatili. Vrátila im všetky doklady a tie zostali v skladoch v Trstenej, kam, ako už uviedol, nemajú prístup. So spoločnosťou X. W., s.r.o. sa svedok spoznal a začal s ňou spolupracovať prostredníctvom R.. O. O. asi v roku 2015. Prostredníctvom neho sa aj dohadovali konkrétne obchody, a to telefonicky alebo mailom. K objednávkam zasielaným mailom svedok prisľúbil, že sa pokúsi ich dodatočne doložiť, avšak sa neskôr sa v rámci výpovede vyjadril, že k mailovej komunikácii sa nedostane, lebo má zaheslovaný mail, pričom heslo mu chodilo na telefón, ale tento má zablokovaný. K otázkam ohľadne ciachovania dodávanej drevnej hmoty svedok uviedol, že drevo príslušnou ciachou označoval dodávateľ, ktorým im drevo dodával. Spoločnosť X. s.r.o. nemala vlastnú ciachu. Drevo sa

ťažilo na rôznych miestach, bolo toho veľa. Všetko je uvedené v preukazoch o pôvode dreva. Svedok počas výsluchu z hlavy nevedel označiť ani jedno miesto, na ktorom sa drevo ťažilo. Spoločnosť X. s.r.o. kupovala drevo od množstva súkromných firiem, neodoberali drevo od štátnych ani mestských či obecných spoločností. Na žiadnu zo spoločností si na však spomenúť nevedel. Za spoločnosť X. s.r.o. podpisoval on všetky preukazy o pôvode dreva, a to buď na mieste nakládky, alebo v Žiline, alebo cestou, alebo ich podpisoval dodatočne. Na mieste nakládky vždy niekto bol, a to buď svedok sám alebo niekoho poveril zo spoločnosti X., avšak už nevie, koho konkrétne. Pri nakládke bol vždy niekto aj zo spoločnosti Di W., s.r.o. Na otázku, kto objednal a kto vykonal prepravu tovaru, kde bol tovar naložený a kde vyložený, svedok uviedol, že prepravu si zabezpečovala spoločnosť Di W., s.r.o. Svedok drevo objednal, zavolal pánovi W., kam má po drevo prísť, pričom to bolo na rôznych miestach vždy podľa ťažby dreva. Spoločnosť Di W., s.r.o. faktúry za drevo uhrádzala buď bankovým prevodom alebo v hotovosti do pokladne.

22. Správca dane si od Okresného úradu Čadca, pozemkového a lesného odboru, vyžiadal stanovisko k registrácii ciachy pre daňový subjekt Di W., s.r.o. Z odpovede dopytovaného úradu zo dňa 03.01.2018 vyplýva, že ciacha R-CA-XX/X bola pôvodne registrovaná pre právnickú osobu X. W., s.r.o. Podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) „ak ide o ciachu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nie je obhospodarovateľom lesa, jej registráciu vykoná obvodný lesný úrad, kde majú tieto osoby sídlo alebo trvalý pobyt.“ Vzhľadom na uvedené by mal registrovať spoločnosť X., s.r.o. Okresný úrad v Žiline. Uvedená spoločnosť nepožiadala o zmenu v registri ciach. Používať ciachu R-CA-XX/X bolo možné po dobu výkonu činnosti právnickej osoby X. W., s.r.o., preto sa uvedená ciacha vyradí z registra ciach.

23. Dňa 26.04.2018 vykonal správca dane ústne pojednávanie, na ktorom oboznámil konateľa žalobcu W. W. s kontrolnými zisteniami na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016. Správca dane žalobcovi oznámil, že na základe dovtedy získaných dôkazov nebolo preukázané, že tovar fakturovaný vo februári 2016 spoločnosťou X. s.r.o. bol skutočne dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúrach. K otázke označovania vyťaženého dreva príslušnou ciachou správca dane skonštatoval, že dodávaná drevná hmota mala byť označená buď ciachou obhospodarovateľa lesa, resp. dodávateľa, ktorý drevnú hmotu dodával a nie ciachou, ktorá bola pridelená spoločnosti X. W., s.r.o., keďže táto spoločnosť zanikla ešte v roku 2008.

24. Po oznámení s kontrolnými zisteniami zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie zo dňa 03.05.2018, v ktorom vyjadril názor, že vlastné dôkazné bremeno uniesol a predložil doklady a dôkazy, ktoré preukazujú reálnu existenciu zdaniteľného plnenia. Nesúčinnosť dodávateľa a jeho eventuálne neplnenie si vlastných daňových povinností nie je možné pripísať na ťarchu žalobcovi. K svedeckej výpovedi W. B. uviedol, že ju považuje za účelovú a nevierohodnú, nakoľko nie je podľa jeho názoru možné, aby W. B. nevedel, ako sa stal konateľom spoločnosti. K spochybňovaniu ciachy na označovanie drevnej hmoty poukázal žalobca na stanovisko Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkového a lesného odboru, k otázke, či subjekt kupujúci alebo prepravujúci drevo porušuje zákon o lesoch, ak neuvádza na doklade o pôvode dreva ciachu predávajúceho, ale uvádza svoju ciachu. Z odpovede dopytovaného úradu vyplýva, že vyťažené drevo sa najneskôr pred odvozom z odvozného miesta musí označiť ciachou, pričom ho môže označiť aj nákupca. Takto označené drevo je prepravované v súlade s ustanovením vyhlášky č.

25. Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.07.2018, s kontrolnými zisteniami za zdaňovacie obdobia január 2016 až august 2016, bol doručený splnomocnenému zástupcovi kontrolovaného daňového subjektu dňa 11.07.2018.

26. K protokolu z daňovej kontroly podal žalobca svoje vyjadrenie zo dňa 27.07.2018, v ktorom zrekapituloval dôkazy, ktoré podľa jeho názoru preukazujú realizáciu zdaniteľných plnení v zmysle správcom dane spochybňovaných faktúr. Obchody potvrdil L. ako štatutár dodávateľa, tovar bol uhradený prevodom na účet dodávateľa alebo v hotovosti, prepravu si zabezpečoval žalobca sám, pričom z vyjadrenia Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. vyplýva, že žalobca na príslušných cestných úsekoch v príslušných dňoch vykonával prepravu dreva nákladnými motorovými vozidlami. Na podporu svojich tvrdení navrhol vypočuť Ing. O. O..

27. Vo vyrubovacom konaní bol na návrh žalobcu vypočutý ako svedok Ing. O. O.. V roku 2016 bol štatutárom v spoločnostiach J. B. s.r.o. a B. s.r.o. V čase výsluchu (04.09.2018) nebol štatutárnym orgánom v žiadnej obchodnej spoločnosti. Na otázku, či v roku 2016 bol splnomocneným zástupcom niektorých obchodných spoločností, uviedol, že si nespomína. Spoločnosť X. s.r.o. pozná, za účelom sprostredkovania obchodu ho kontaktoval L. Z.. Myslí si, že spoločnosť X. s.r.o. ho aj splnomocnila na zastupovanie v obchodných veciach. Jeho náplňou bolo organizovať obchod medzi spoločnosťami X. s.r.o. a Di W., s.r.o. Sám nič neobjednával, neuzatváral žiadne zmluvy, bol poverený len dohľadom nad realizáciou obchodov. Nič nepodpisoval, v podstate odkontroloval podklady k fakturácii, ktoré dostal od spoločnosti X. s.r.o., skontroloval objem materiálu, išlo vždy o drevnú hmotu. Osobne bol aj v nejakých skladoch dreva, ale nevie, či patrili spoločnosti X. s.r.o. Drevo sa bralo na rôznych miestach, napr. v Hnúšti, Stupave, Liptovskom Hrádku. K pôvodu dreva sa vyjadriť nevedel ani ku konkrétnym spoločnostiam, od ktorých ho firma X. s.r.o. nakupovala. Preukazy o pôvode dreva za spoločnosť nevypisoval. Prepravu dreva si zabezpečovala spoločnosť Di W., s.r.o. najmä vlastnými vozidlami. Svedok uviedol, že pozná spoločnosť Di W., s.r.o. ako aj osoby B. W. a W. W., a to už od 90-tych rokov. Akými ciachami sa označovalo dodávané drevo, musí byť podľa svedka uvedené v dodacích listoch. Spoločnosť Di W., s.r.o. mala a používala dve alebo tri ciachy, vždy s ich ciachami a dokladmi putovalo drevo na cestu. Spoločnosť X. s.r.o. nemala vlastnú ciachu. Preukazy o pôvode dreva za spoločnosť X. s.r.o. vypisoval L. Z. alebo niekto ním poverený.

28. Dňa 01.10.2018 vykonal správca dane s konateľom žalobcu ústne pojednávanie o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom k protokolu z daňovej kontroly.

29. Následne Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín, vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.10.2018, ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 21.664,33 Eur za zdaňovacie obdobie február 2016 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 34.925,24 Eur na sumu 13.260,91 Eur.

30. Správca dane zrekapitulujúc kontrolné zistenia skonštatoval, že dokazovanie dostatočne spochybnila skutočnosť, že dodávky tovaru uvedeného na faktúrach vystavených spoločnosťou X. s.r.o. v zdaňovacom období február 2016 skutočne realizovala táto spoločnosť. Spoločnosti X. s.r.o. nemohla vzniknúť daňová povinnosť podľa . DPH sa stala splatnou len z titulu uvedenia na faktúre. Keďže nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie DPH podľa , v spojení s .

31. Svedok L. Z. nevedel identifikovať ani jedno z miest, kde sa drevo ťažilo, kde bolo nakladané, nepamätal si žiadneho jeho dodávateľa, jeho výpovede k okolnostiam obchodov boli všeobecné a nekonkrétne. Z údajov poskytnutých Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. síce vyplýva, že žalobca vykonával prepravu na deklarovaných úsekoch v deklarovaných dňoch nákladnými motorovými vozidlami, avšak z tejto skutočnosti podľa správcu dane nevyplýva, aký tovar bol prepravovaný a najmä kto bol skutočným dodávateľom prepravovaného tovaru a aký súvis majú tieto prepravy so spoločnosťou X. s.r.o. Označovanie drevnej hmoty ciachou obchodnej spoločnosti, ktorá už zanikla, nemožno považovať za dôkaz, že dodávateľom dreva bola spoločnosť X. s.r.o.

32. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. Správcovi dane vytkol, že vo veci zabezpečenia účtovníctva dodávateľskej spoločnosti nevykonal iniciatívne sám potrebné úkony a že nevypočul ako svedkyňu F. K., účtovníčku dodávateľa. Nemal sa uspokojiť s konštatovaním L. Z., že k účtovníctvu sa nevie dostať. Ak svedecké výpovede L. Z. a W. B. si navzájom odporujú, mal správca dane konfrontovať W. B. s obsahom výpovede svedka L. Z.. V ďalšej časti odvolania sa žalobca venoval otázke rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní medzi kontrolovaný daňový subjekt a správcu dane.

33. Na odvolanie žalobcu žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.01.2019 potvrdilo rozhodnutie správcu dane. Stotožnilo sa s rozsahom vykonaného dokazovania, z neho ustáleným skutkovým stavom a naň nadväzujúcim právnym posúdením. Odvolaciu námietku, podľa ktorej mal správca dane vypočuť účtovníčku dodávateľa, vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú. V rámci prvostupňového konania takáto požiadavka nebola vznesená a okrem toho za vysvetlenie konkrétnych okolností obchodu je zodpovedný samotný

podnikateľský subjekt, resp. jeho štatutár a nie osoba poverená vedením účtovníctva. K námietke požadujúcej konfrontáciu výpovede L. Z. s výpoveďou W. B., ktorý podľa žalobcu mal vypovedať účelovo a nevierohodne, žalovaný uviedol, že ani jeden z týchto svedkov nepriniesol do konania žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili skutočnosť, že tovar fakturovaný spoločnosťou X. s.r.o. žalobcovi bol aj skutočne dodaný touto spoločnosťou. Preto nie je dôvod vykonávať konfrontáciu svedkov L. Z. a W. B..

34. Žalovaný vo všeobecnosti k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazné prostriedky svedčiace v prospech daňového subjektu a ani nie je povinný rešpektovať všetky predložené dôkazné návrhy daňového subjektu. V daňovom konaní je dôkazné bremeno jednoznačne na daňovom subjekte, ktorý má povinnosť ho uniesť a ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok právo na odpočítanie DPH, pričom je jeho povinnosťou preukázať, že tento nárok si uplatnil odôvodnene a že zákonom stanovené podmienky splnil. Ak daňový subjekt svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nesie za to dôsledky, najmä tie, že nemôže byť ním uplatnené odpočítanie dane uznané ako oprávnené. Daňové konanie je riadené zásadou prejednávacou a nie vyhľadávacou (vyšetrovacou) a preto je povinnosťou daňového subjektu dôkazy preukazujúce skutočnosť vykonanej služby či akejkoľvek transakcie predkladať. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazné prostriedky svedčiace v prospech daňového subjektu.

35. Žalovaný pripomenul, že znakom jednej zo zásad obchodného práva, t.j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené. Daňový subjekt je povinný viesť evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.

36. Žalovaný zdôraznil, že správca dane nespochybnil existenciu drevnej hmoty, ani to, že sa táto dostala do fyzickej dispozície žalobcu, ktorý ju následne použil v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Správca dane spochybnil, že drevo bolo žalobcovi dodané spoločnosťou X. s.r.o. a že došlo u dodávateľa žalobcu k vzniku daňovej povinnosti.

37. Podľa § 3 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

38. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

39. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

40. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

41. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

42. Podľa § 24 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

43. Podľa § 24 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

44. Podľa § 24 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

45. Podľa § 24 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

46. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ >daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

47. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

48. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

49. Podľa § 19 ods. 2 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

50. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

51. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

52. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

53. V prejednávanej veci je možné ako sporné body vnímať otázku dôkazného bremena v daňovom konaní, či žalobca na základe vykonaného dokazovania uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno za účelom preukázania oprávnenosti nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr, otázku korektnosti a dostatočnosti správcom dane vykonaného dokazovania a či skutkový stav, ako ho ustálil správca dane, má oporu v obsahu administratívneho spisu.

54. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania služieb dodávateľom X. s.r.o. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenia , potom daňové orgány vec posúdili tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované na sporných faktúrach. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so spoločnosťou, ktorú si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o jej materiálno-technické či personálne vybavenie, aby sa presvedčil, či je schopná požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera preberá daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom jednotlivom obchodnom prípade daňový subjekt svojich obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.

55. Správny súd poukazuje na to, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. K námietkam týkajúcim sa toho, kto a v akom rozsahu znáša v daňovom konaní dôkazné bremeno, správny súd poukazuje na skutočnosť, že podmienky uvedené v a sú stanovené kumulatívne a objektívne, t.j. nárok na odpočet DPH sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a za dobromyseľnosti daňového subjektu (žalobcu). Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

56. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane.

57. Vyššie uvedené závery správny súd vyvodil z početnej judikatúry NS SR týkajúcej sa podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH, rozsahu dokazovania v daňovom konaní, otázok dôkazného bremena a jeho prípadného rozloženia medzi správcu dane a daňový subjekt. Aj NS SR v jednom zo svojich rozsudkov sp. zn. zo dňa 19.06.2019 sám skonštatoval, že „judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných

rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. , , , , , ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Aplikácia v kasačnej sťažnosti sťažovateľkou citovaného rozhodnutia vo veci sp. zn. sa tak viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej.“

58. V rozsudku sp. zn. zo dňa 19.06.2019 poukázal NS SR na stále platné judikáty vo veciach sp. zn. a sp. zn. týkajúcich sa podmienok na uplatnenie práva na odpočet DPH. V rozsudku sp. zn. zo dňa 28.04.2011 vyslovil NS SR, že „uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle . Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“ Rovnako aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 21.09.2011 konštatuje NS SR, že „z dikcie jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.“ Potrebu jednoty identity deklarovaného dodávateľa tovarov a služieb a skutočného dodávateľa tovarov a služieb ako jednu zo základných podmienok pre možnosť uplatnenia si odpočtu DPH postuluje NS SR aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 11.06.2019.

59. Vo vzťahu k spochybneniu identity skutočného dodávateľa správcom dane v daňovom konaní aj so zreteľom na judikatúru SD EÚ považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 29.02.2016, v ktorom bol vyjadrený nasledovný názor: „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch. Keďže v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom. Najvyšší súd Slovenskej republiky rešpektuje rozsudok ESD Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11, ako aj ostatných obdobných záverov vydaných ESD, ktoré zaujímajú stanovisko k možnosti daňového subjektu sledovať zákonnosť výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Tieto závery sa však týkajú len vzdialenejších dodávateľov v reťazci, ktorí priamo nerealizujú obchodnú transakciu ako bezprostrední dodávatelia preverovaného daňového subjektu. Subjekt, u ktorého sa vyskytujú pochybnosti alebo nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s údajmi deklarovanými preverovaným daňovým subjektom, ktorý s ním konal a bol priamo účastný deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, nakoľko bol sám spoluaktérom tejto transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH.“

60. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov s inými podnikateľskými subjektmi, správny súd považuje za vhodné poukázať na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 03.12.2019, ktorý po konštatácii splnenia formálnej stránky ako nutnej podmienky pre uznanie práva na odpočítanie DPH, nie však absolútnej, zdôrazňuje, že „každý subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému, si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na to by mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať.“

V inom rozsudku sp. zn. zo dňa 28.01.2015 zdôraznil NS SR, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.“ Uvedenú líniu v rozhodovacej činnosti potvrdzuje NS SR aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 08.07.2020, v ktorom zdôrazňuje, že „povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru kasačného súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť“ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať, určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť, obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu.“

61. K rozsahu dokazovania v daňovom konaní sa NS SR vyslovil už v rozsudku sp. zn. zo dňa 18.06.2013, v ktorom uviedol, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ K otázke, kto nesie v daňovom konaní dôkazné bremeno, sa NS SR vyslovil v rozsudku sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s nálezom ÚS SR sp. zn. -17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Obdobne judikoval NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. , v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“ K totožným záverom dospel NS SR aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 23.02.2017.

62. Z ďalších výsledkov rozhodovacej činnosti NS SR k otázke dôkazného bremena a jeho prípadného presúvania medzi daňovým subjektom a správcom dane upriamuje správny súd pozornosť na rozsudok, sp. zn. zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého „v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní ...“ V rozsudku sp. zn. zo dňa 01.12.2016 vyslovil NS SR, že „správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle .“ Možno odkázať aj na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 25.04.2017, podľa ktorého „nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmene konateľov v týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Je totiž na žalobcovi, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane a ktorého zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré sa ukázali ako pochybné, aby tieto pochybnosti vyvrátil ďalšími dôkazmi.“

63. Z vyššie citovaných ako aj ďalších rozhodnutí NS SR vyplýva najmä to, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (, ). Na preukázanie reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konania vymedzil potrebný rozsah dokazovania (, ). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (), je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (). V prípade, že u obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov na zahraničné subjekty, nekontaktnosť nedostupných štatutárnych zástupcov, zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a jej následné zlúčenie s ďalšou spoločnosťou a pod.), nespôsobuje táto skutočnosť, aj keď nastala až po realizácii spornej transakcie, presun dôkazného bremena na správcu dane (). 64. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o identite skutočného dodávateľa na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali. Postupy správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH.

65. Správny súd v zhode s daňovými orgánmi poukazuje na to, že okrem vyjadrení žalobcu majúcich preukázať oprávnenosť odpočtu DPH zo sporných faktúr sú tvrdenia žalobcu podporené v podstate iba výpoveďou bývalého štatutára dodávateľskej spoločnosti X. s.r.o. - L. Z. a nepriamo výpoveďou R.. O. O.. Pri preverovaní zdaniteľných obchodov správca dane nadobudol podozrenia o spôsobilosti

dodávateľskej spoločnosti realizovať deklarované obchody. Keď zaslal spoločnosti X. s.r.o. výzvu na predloženie dokladov, zásielka sa vrátila ako „neprevzatá v odbernej lehote“. Správca dane k dodávateľskej spoločnosti zistil, že v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2016 spoločnosť X. s.r.o. daňové priznanie nepodala a za ďalšie zdaňovacie obdobia roka 2016 podávala nulové daňové priznania. V daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 2016 uviedla spoločnosť náklady v sume 0,00 Eur a výnosy v sume 0,00 Eur. Pri následnej komunikácii s osobou, ktorá mala byť konateľom spoločnosti od 08.04.2016, správca dane zistil, že W. B. až do konfrontácie s touto skutočnosťou netušil, že by mal byť konateľom spoločnosti X. s.r.o. Správca dane následne vypočul bývalého konateľa dodávateľa. Hoci L. Z. formálne potvrdil uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných plnení, správca dane zistil skutočnosti, ktoré jeho pochybnosti nerozptyľovali. Medzi tieto skutočnosti možno zaradiť, že dodávateľská spoločnosť nemala žiadne personálne ani materiálno-technické zázemie, t.j. nemala žiadnych zamestnancov, žiadne vozidlá, stroje či nástroje, čiže nemohla vo vlastnej réžii reálne nič vykonať ani dodať z toho, čo bolo predmetom obchodov medzi spoločnosťou X. s.r.o. a žalobcom. Hoci L. Z. obchody s drevom so žalobcom potvrdil s tým, že prepravu si zabezpečoval sám odberateľ, nevedel si spomenúť na žiadneho z dodávateľov, od ktorých drevo nakupovala spoločnosť X. s.r.o., ani na žiadne z miest, na ktorých sa drevo po vyťažení nakladalo. V tejto súvislosti stojí za povšimnutie, že len za mesiac február išlo podľa počtu viac ako 20 faktúr o pomerne čulý obchodný styk, je preto zvláštne, že napriek takémuto intenzívnemu zapojeniu L. Z. do tohto typu obchodov neutkvelo v jeho pamäti žiadne miesto nakládky, žiadna podrobnosť, ktorá by napovedala o tom, že tieto obchody aj skutočne realizoval, navyše keď aj on sám mal byť niekedy prítomný na miestach nakládky. Ak za takejto dôkaznej situácie, ktorá podľa názoru správneho súdu relevantne spochybnila dôveryhodnosť celého deklarovaného dodávateľsko-odberateľského vzťahu (), správca dane konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcom, nastúpila procesná povinnosť žalobcu obnoviť dôveryhodnosť celej deklarovanej transakcie (), a to nielen na úrovni vzťahu žalobca-dodávateľ, ale aj na úrovni vzťahu dodávateľ-subdodávatelia, keďže dodávatelia spoločnosti X. s.r.o. zostali pre správcu dane neznámi. Zistená nemožnosť dôsledného preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení u dodávateľa pre nedostupnosť pravdepodobne strateného či inak zmiznutého účtovníctva a akéhokoľvek preverenia u možných subdodávateľov pre neoznačenie ich identifikačných údajov nesťažila dôkaznú situáciu správcovi dane, ale ju sťažila žalobcovi ().

66. Správca dane následne vo vyrubovacom konaní vypočul na návrh žalobcu ako svedka Ing. O. O.. Z výpovede tohto svedka však možno mať za preukázané iba to, že drevo existovalo a prepravovalo sa z miesta nakládky, kde ho svedok odkontroloval. Svedok však nedisponoval žiadnymi dokladmi preukazujúcimi pôvod dreva, pričom opakovane zdôrazňoval, že on nič nepodpisoval ani neorganizoval. Informácie ním poskytnuté nepotvrdzujú ani to, či došlo k scudzovacím právnym úkonom týkajúcim sa tohto dreva medzi doposiaľ neznámymi subjektmi, ktoré drevo vyťažili a spoločnosťou X. s.r.o., čím by bol preukázaný spôsob (modus et titulus) nadobudnutia dreva a najmä to, od koho spoločnosť X. s.r.o. drevo nadobudla. Z vyjadrení žalobcu, výpovedí svedkov L. Z. a Ing. O. O. navyše správny súd nadobudol dojem, akoby obchody s drevom prebiehali v podstate fakticky medzi Ing. O. a žalobcom, keďže je zrejmé, že Ing. O. O. a konatelia žalobcu boli a sú osobami, ktoré sa obchodu s drevom venujú dlhodobo. Ing. O., ako účastníkmi obchodu povolaný arbiter kvality dodávaného dreva, bez ktorého sa nezaobišla v podstate žiadna dodávka po stránke kontroly zatriedenia dreva do konkrétnej kvalitatívnej triedy, potvrdil kontakty na báze obchodného styku so žalobcom a jeho konateľmi už spred roku 2000 a žalobca disponoval ciachou na označovanie dreva z obdobia pred rokom 2008, t.j. predtým, ako zmenil obchodné meno a svoje sídlo. V ostrom kontraste s nimi je tu osoba L. Z., ktorého zapojenie do obchodov v kontexte celého reťazca až niekedy v roku 2015 nemá ekonomickú racionalitu. Je to osoba, pri ktorej neexistuje rozumné vysvetlenie, prečo ju Ing. O. O. „vtiahol“ do obchodovania s drevom, keďže s výpovede L. Z. sa podáva, že do tohto typu špecifického obchodu s drevom bol začlenený na podnet zvonku, nebolo to jeho vlastným spontánnym rozhodnutím. Pritom aj po zapojení L. Z. aj s jeho X. si v podstate obchody s drevom riešia ďalej Ing. O. s W., čo vyplýva z výpovede L. Z., ktorý uviedol, že tieto obchody riešil prostredníctvom Ing. O. a žalobca si prepravu organizoval sám. Ak by sa L. Z. naozaj stal zasväteným a zanieteným obchodníkom s drevom, jeho odpovede na konkrétne otázky správcu dane k špecifikám obchodu s drevom by museli pri tých objemoch uskutočnených obchodov, ako deklarujú sporné faktúry nielen z februára 2016, ale aj iných zdaniteľných období roka 2016, obsahovať viac ako len „nepamätám si“, resp. všeobecný odkaz na to, že všetko prebehlo tak, ako je uvedené na faktúrach.

67. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, resp. sa s ním stotožnil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami . 68. Pokiaľ ide o žalobné body spočívajúce najmä v tom, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, najmä že nezabezpečil účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti potom, ako sa dozvedel o mieste, kde by sa malo nachádzať, správny súd uvádza, že nie je povinnosťou správcu dane, resp. daňových orgánov vo všeobecnosti, vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu. V daňovom konaní sa uplatňuje prejednania zásada, keď správca dane prejednáva dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom, u ktorého je daná dôkazná povinnosť. V súvislosti s nedostupným účtovníctvom spoločnosti X. s.r.o. správny súd dopĺňa informáciu, ktorou disponuje z inej veci prejednávanej pod sp. zn. (viď rozsudok zo dňa 15.12.2020), kedy sa L. Z. v súvislosti s iným jeho odberateľom k účtovným dokladom svojich spoločností vyjadril tak, že ich správcovi dane predložiť nevie, nakoľko tieto boli uložené v kancelárskych priestoroch spoločnosti v Trstenej, odkiaľ ich zo dňa na deň vyhodil majiteľ priestorov pre nezaplatenie nájomného. Prístup k dokladom žiadal svedok aj cez políciu, pričom dostal informáciu, že majiteľ priestorov všetky veci vyložil na chodbu, keďže priestory znovu prenajal. Z chodby to následne zmizlo. Svedok L. Z. teda v inom daňovom konaní poskytol o osude účtovníctva svojich spoločností, v ktorých bol štatutárom, informácie, z ktorých vyplýva, že doklady týchto spoločností nie sú svedkovi nedostupné, ale sú zmiznuté.

69. K námietke nevypočutia svedkyne F. K., bývalej účtovníčky L. Z., aj správny súd uvádza, že jej výsluch by nepriniesol viac informácií k objasneniu hlavnej spornej otázky, ktorou je to, či fakturovaný tovar bol žalobcovi skutočne dodávaný spoločnosťou X. s.r.o. Zo žiadneho z doposiaľ vykonaných dôkazov nevyplýva, že by označená účtovníčka mala dohadovať zdaniteľné obchody, že by ich mala organizačne zabezpečovať, dojednávať prepravu, vyplácať dohodnutú kúpnu cenu alebo byť prítomná na miestach, kde sa drevo nakladalo alebo vykladalo. L. Z. jej doklady nosil k nej domov, t.j. nebola prítomná ani na žiadnom z miest, ktoré by sa dalo považovať za miesto výkonu podnikateľskej činnosti L. Z.. Ich spolupráca skončila pre nezaplatenie jej služieb výpoveďou zmluvného vzťahu zo strany účtovníčky, ktorá následne všetky doklady, ktorými disponovala, vrátila naspäť L. Z..

70. Žalovaný sa korektne vysporiadal aj s odvolacou námietkou požadujúcou konfrontáciu konateľov spoločnosti X. s.r.o. Správny súd z hľadiska metodológie dokazovania nevidí zmysel v konfrontácii medzi svedkami L. Z. a W. B.. Z výsluchu svedka W. B. vyplýva, že informácie ním poskytnuté správcovi dane sú produktom spontánnej výpovede, pričom presvedčenie svedka o tom, že netuší, ako sa mohol stať konateľom spoločnosti X. s.r.o., že o tejto spoločnosti a obchodoch touto spoločnosťou vykonávaných nič nevie, je natoľko autentické, že nie je predpoklad, aby pri potenciálnej konfrontácii svedok upustil od svojej predchádzajúcej výpovede. Navyše treba dať za pravdu žalovanému, že ani prípadná konfrontácia svedkov L. Z. a W. B. neodstráni pochybnosť správcu dane o tom, že spoločnosťou X. s.r.o. bola tým subjektom, ktorý drevo na základe sporných faktúr žalobcovi reálne dodal, keďže jeden zo svedkov tvrdí, že si nič konkrétne nepamätá a druhý zo svedkov tvrdí, že o spoločnosti X. s.r.o. nemá ani tušenia.

71. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania. Daňové orgány vykonali dostatočné dokazovanie a prihliadli na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v celom daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol ( ).

72. Podľa veta prvá žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

73. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.