Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/11/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci ţalobcu: A. H., a.s., právne zastúpený JUDr. M. T. advokátom, proti ţalovanému: Daňový úrad Turčianske Teplice, Horné Rakovce 1448/35, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. /Sta zo dňa 11. augusta 2010, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. -28 zo dňa 08. decembra 2010, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č. k. -28 zo dňa 08. decembra 2010 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie

rozhodnutia ţalovaného č. /Sta zo dňa 11.08.2010, ktorým ţalovaný nevyhovel podnetu ţalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 4.128,28 €. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ţalovaný zaloţil na odkaze na spôsob pouţitia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ktorý spôsob bol daňovému subjektu oznámený listom

č. /Sta zo dňa 20.02.2009, t.j. započítanie nadmerného odpočtu DPH na nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2007 (resp. preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárne mesiace február a marec 2007).

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe daňový subjekt je popri daňovníkovi

aj platiteľ dane. Za platiteľa dane zákon označuje osobu, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá, t.j v prípade dane z príjmov fyzických osôb – svojich zamestnancov zo závislej činnosti je to práve ţalobca. V o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je stanovená povinnosť subjektov, ktorým vznikla povinnosť podať daňové priznanie, resp. hlásenie (ako v prejednávanom prípade ţalobcovi pri dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti) urobiť tak v lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia a zároveň v tej istej lehote aj povinnosť daň zaplatiť. V ustanovení je upravená moţnosť kompenzácie nadmerného odpočtu DPH k daňovým nedoplatkom toho istého daňového subjektu na iných daniach alebo preddavku na daň nezaplatenom v lehote splatnosti u toho istého daňového subjektu a daňovým subjektom vo vzťahu k dani z príjmov fyzických osôb – svojich zamestnancov je práve ţalobca.

Krajský súd ďalej uviedol, ţe daňová pohľadávka je nezaplatená suma dane, pri ktorej

daňová povinnosť vznikla podľa alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa povaţuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane.

Preddavok na daň nie je daňou, ide len o platbu na daň zo závislej činnosti, preto

nemoţno vychádzať z termínov mesačných splatností kompenzovaných preddavkov ako to urobil ţalobca (t.j pri mzde za mesiac február 2007 splatnej 31.03.2007 vznikla povinnosť odviesť preddavky 01.04.2007 a lehota na zaplatenie skončila 05.04.2007, pri mzde za mesiac marec splatnej 30.04.2007, povinnosť odviesť preddavky vznikla 01.05.2007 a lehota na zaplatenie skončila 05.05.2007) a kedy skutočne vychádza splatnosť pred povolením reštrukturalizácie, ale o daňovej pohľadávke moţno hovoriť aţ od okamihu podania daňového hlásenia (za daň zo závislej činnosti svojich zamestnancov) ţalobcom za zdaňovacie obdobie roku 2007, t.j. dňa 28.03.2008 (kedy uţ aj samotné reštrukturalizačné konanie bolo skončené). Preddavok na daň teda nie je moţné povaţovať za daňovú pohľadávku v špeciálnej úprave , a preto ţalobca ani nemal povinnosť prihlásiť nezaplatený preddavok na daň zo závislej činnosti fyzických osôb – svojich zamestnancov do reštrukturalizácie.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“), zásadou úspechu v konaní.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca, ktorý navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. -28 zo dňa 08.12.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 130,41 €. V dôvodoch uviedol, ţe prvostupňový súd sa v danom prípade nezaoberal právnym úkonom kompenzácie ţalovaného ako takým, jeho zrozumiteľnosťou, určitosťou a vychádzal len z toho, ţe ide o daň ako takú a nie o preddavok.

Podľa ustanovenia v znení platnom v čase

vykonania kompenzácie, nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov, sa pouţije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyuţije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa pouţije čiastočne, pouţije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti.

Z hľadiska daného sporu je vo vyššie citovanom znení dôleţité privlastňovacie

zámeno „jeho“, ktoré sa vzťahuje jednak na osobu – daňový subjekt a jednak na daň ako takú. Aj keď ţalobca v tomto prípade je podľa ustanovenia daňovým subjektom, lebo je platiteľom dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti, nie je to jeho daň, ale je to daň kaţdého jeho zamestnanca.

Šiesta časť upravuje platenie daní. Z vnútornej štruktúry tejto

časti vyplýva, ţe dane sa platia buď priamo alebo sprostredkovane. Prvé ustanovenia tejto časti sa zaoberajú platením daní priamo, vrátane povinnosti platiť preddavok. Pritom povinnosť platiť preddavok má daňovník, nie platiteľ dane. V ustanovení je potom úprava, keď sa daň alebo jej preddavok platí nepriamo, sprostredkovane, prostredníctvom platiteľa dane. Nebolo zohľadnené, ţe ţalobca ako daňový subjekt v postavení platiteľa dane fyzickej osoby zo závislej činnosti, nie je daňovníkom tejto dane. Pri rozhodnutí vychádzal prvostupňový súd len z toho, ţe ţalobca je daňovým subjektom, pričom nebral do úvahy, ţe došlo ku kompenzácii s inou, ako jeho daňou (preddavkami).

V danom prípade ţalobca je daňovým subjektom na základe ustanovenia § 5 ods. 1, 3

ako platiteľ dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, nie je však podľa ustanovenia daňovým subjektom – daňovníkom tejto dane, t.j. nie je to jeho daň a nie sú to ani jeho preddavky na túto daň.

Z uvedeného vyplýva, ţe daň alebo preddavky na daň je moţné platiť:

1.) priamo – keď daň alebo preddavok platí priamo daňovník, ako osoba, ktorého jeho

činnosti (príjmy) podľa hmotných predpisov daňového práva sú zdaniteľné (podliehajú dani), 2.) sprostredkovane – keď za daňovníka určité činnosti ako platiteľ vykonáva iná osoba, ponímaná ako daňový subjekt – platiteľ, tak ako je to tieţ pri dani z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti.

Aby sa spôsob platenia dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti

(preddavky) zmenil zo sprostredkovaného na priame, muselo by dôjsť k postupu podľa Len po tomto postupe by sa z dane daňovníka fyzickej osoby stal peňaţný záväzok platiteľa dane (ţalobcu), ktorý by bolo moţné povaţovať za jeho daň (následne kompenzovateľnú). K takémuto postupu zo strany ţalovaného však bezprostredne po tom, čo neboli predmetné preddavky odvedené, nedošlo.

Vzhľadom k uvedenému teda nebolo moţné vrátenie nadmerného odpočtu DPH

za zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 4.128,28 € kompenzovať na „daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti (nedoplatok preddavku za február 2007)“ a na „daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti (nedoplatok preddavku za marec 2007)“.

Ţalobca uviedol, ţe vzhľadom k všetkým dôvodom nebolo moţné kompenzovať

nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za mesiac november 2008 voči dani z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti (nedoplatok preddavku za február 2007 a preddavku za marec 2007) a Daňový úrad Turčianske Teplice mal jeho podnetu na začatie daňového konania zo dňa 20.04.2009 vyhovieť, nadmerný odpočet vrátiť a ak tak neurobil, mal Krajský súd v Ţiline rozhodnutie Daňového úradu Turčianske Teplice č. 667/230/10066/20/Sta zo dňa 11.08.2010 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Tieţ bolo potrebné vysporiadať sa so znením ,

podľa ktorého na účely konkurzného a vyrovnacieho (reštrukturalizačného) konania sa za daňovú pohľadávku povaţuje nezaplatená suma dane, ktorej povinnosť zaplatiť vznikla na základe tohto alebo osobitného zákona. Ďalej bolo potrebné vysporiadať sa s termínom „suma dane“, za ktorú je moţné za pouţitia ustanovenia a povaţovať aj preddavok na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, a to zrejme asi aj napriek tomu, ţe táto daň nie je daňou úpadcu, ako daňového subjektu – platiteľa. V tomto ustanovení sa totiţ nešpecifikuje, ţe má ísť o jeho daň (daň úpadcu), ale o daň, ktorej povinnosť zaplatenia vznikla.

Na záver odvolania ţalobca uviedol, ţe Krajský súd v Ţiline podaním zo dňa 07.10.2010, doručeného ţalobcovi dňa 14.10.2010 vyzval ţalobcu na vyjadrenie sa k prejednaniu veci podľa ustanovenia Ţalobca sa v stanovenej 15-dňovej lehote vyjadril tak, ţe ţiada vytýčenie pojednávania. Vyjadrenie zo dňa 15.10.2010 a podací lístok sa nachádza v prílohe k odvolaniu. Prvostupňový súd však aj napriek tomu vydal napádané rozhodnutie

bez vytýčenia pojednávania, čím bola ţalobcovi ako účastníkovi sporu odňatá moţnosť konať pred súdom.

III.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.01.2011 uviedol, ţe zotrváva

na stanovisku zaslanom Krajskému súdu v Ţiline č. /Sta zo dňa 12.11.2010, ktorým sa vyjadril ku ţalobe ţalobcu.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

ustanovením ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline a konanie mu predchádzajúce ( v spojení s a nasl.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Výsledok hlasovania senátu bol jednomyseľný, v pomere 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) zistil, ţe Daňový úrad Turčianske Teplice oznámením č. /Sta zo dňa 20.02.2002 oznámil ţalobcovi, ţe v zmysle nadmerný odpočet dane vo výške 3.356,73 €, ktorý si ţalobca uplatnil v rámci riadneho daňového priznania zo dňa 29.12.2008 za zdaňovacie obdobie november 2008 bude pouţitý na kompenzáciu daňového nedoplatku na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti (nedoplatok preddavku za február 2007). Nadmerný odpočet vo výške 771,55 €, ktorý si ţalobca uplatnil v riadnom daňovom priznaní dňa 29.12.2008 za zdaňovacie obdobie november 2008 bude pouţitý na kompenzáciu daňového nedoplatku na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti (nedoplatok preddavku za marec 2007). Kompenzácia mala byť vykonaná dňa 25.02.2009. Ţalobca proti uvedenému postupu správcu dane podal reklamáciu, v ktorej ţalovaný rozhodnutím č. /Sta zo dňa 08.04.2009 nevyhovel. Následne podal dňa 21.04.2009 ţalobca podnet na začatie riadneho daňového konania – ţiadosť o vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Ţalovaný v danej veci rozhodnutím č. /Sta zo dňa 22.05.2009 prerušil konanie v súvislosti so sporom vedeným na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. . Po odpadnutí prekáţky správny orgán v konaní pokračoval a vydal dňa 11.08.2010 rozhodnutie č. 667/230/106610/Sta, v ktorom nevyhovel podnetu ţalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a ktoré je predmetom prieskumu v danom súdnom konaní.

Uznesením Okresného súdu Ţilina č. k. -178 zo dňa 18.05.2007 bolo

rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného konania, ktoré bolo začaté dňa 24.05.2007 v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uznesením Okresného súdu Ţilina č. k. -182 zo dňa 01.06.2007 bola povolená reštrukturalizácia ţalobcu a uznesením Okresného súdu Ţilina č. k. -393 zo dňa 14.12.2007 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlţníka – ţalobcu a zároveň bola ukončená jeho reštrukturalizácia.

Podľa daňovým nedoplatkom je dlţná suma dane

po lehote splatnosti dane.

Podľa daňovou pohľadávkou je pohľadávka

správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane.

Podľa , daňovým subjektom je daňovník, platiteľ

dane, daňový dlţník podľa osobitného zákona, poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi.

Podľa daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok

alebo činnosti priamo podliehajú dani.

Podľa platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza

správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.

Podľa daňové priznanie alebo hlásenie je povinný

podať kaţdý, komu vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie podľa osobitného zákona, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy

nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Podľa daňový preplatok je suma platby, ktorá

prevyšuje splatnú daň.

Podľa preplatok sa použije na úhradu splatného

preddavku na daň a na úhradu prípadného daňového nedoplatku. O prevedení preplatku

na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu daňového nedoplatku sa daňový dlţník vyrozumie. Za deň úhrady tohto daňového nedoplatku sa povaţuje deň, ktorý nasleduje po dni vzniku preplatku.

Podľa preplatky daňového subjektu

na jednotlivých druhoch daní, cla a iných platieb moţno pouţiť na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na inej dani, cle a iných platbách. O tom musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.

Podľa , ak nemoţno preplatok pouţiť podľa

odsekov 2 a 3, správca dane na ţiadosť daňového subjektu tento preplatok pouţije na úhradu inej dane alebo ho vráti, ak je väčší ako 3,31 eura. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, správca dane vráti preplatok do jedného mesiaca od doručenia ţiadosti o jeho vrátenie; preplatok na dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitného zákona, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku preplatku. Ak sa ţiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. Preplatok nemoţno vrátiť, ak ţiadosť o jeho vrátenie bola podaná po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane (§ 45). Ţiadosť o vrátenie preplatku alebo o jeho preúčtovanie nepodlieha správnym poplatkom.

Podľa nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty

alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov, sa pouţije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyuţije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa pouţije čiastočne, pouţije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený skupinou podľa osobitného predpisu moţno pouţiť na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto pouţije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane pouţije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov.

Podľa na účely započítania daňových pohľadávok

sa za daňovú pohľadávku povaţuje daňový nedoplatok. Ak má daňový úrad alebo colný úrad daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi a daňový dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky navzájom započítať. Započítaním takéto pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia

daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní pohľadávky daňovému dlţníkovi.

Podľa preddavok je povinná platba na daň, ktorú

je povinný daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

Podľa o dani z príjmov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zráţkou podľa , pri ktorých uplatnil postup podľa , môţe najneskôr do 15. februára roka, nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia písomne poţiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus.

Podľa ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ,

ktorý je platiteľom dane, na ţiadosť zamestnanca uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u ţiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, môţe poţiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich a tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáţe, ţe na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok.

Podľa daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného

zúčtovania presahujúci sumu 3,32 eura zráţa zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5, daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníţi o sumu daňového bonusu a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 3,32 eura alebo niţšej ako 3,32 eura. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške zníţením sumy daňového bonusu, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 3,32 eura alebo niţšej ako 3,32 eura najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie.

Podľa zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,

je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 49

a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej

činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok, b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5 ods. 8, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse, poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, a o zrazených preddavkoch na daň; hlásenie obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, výšku zrazeného preddavku na daň, sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu, vyplatenú sumu zamestnaneckej prémie a zrazenú daň a základ dane, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.

Podľa na účely konkurzu a reštrukturalizácie

sa za daňovú pohľadávku povaţuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa povaţuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok sa povaţujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.

Podľa na účely konkurzu a reštrukturalizácie

sa za daňový záväzok povaţuje suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov, a to aj v prípade, keď si tento nárok neuplatnil.

Podľa za daňovú pohľadávku vzniknutú pred

vyhlásením konkurzu sa povaţuje daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 6 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5. Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred povolením reštrukturalizácie sa povaţuje daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 7 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5.

Podľa daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň

vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, sa povaţuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Daňový záväzok, ktorý bol splatný v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, povaţuje sa za daňový záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie.

Podľa v reštrukturalizácii správca dane uplatňuje

daňovú pohľadávku, ktorá sa povaţuje za daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly pred povolením reštrukturalizácie, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia.

Podľa proti daňovej pohľadávke, ktorá vznikla

voči daňovému subjektu po vyhlásení konkurzu, nemoţno započítať daňovú pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu. Započítanie daňových pohľadávok podľa § 63 ods. 2 aţ 4 a 8 aţ 10 tým nie je dotknuté.

Podľa začatie reštrukturalizačného konania má tieto

účinky:

a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne

úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,

b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné, e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, právo

uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlţníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa pohľadávky, ktoré vznikli voči dlţníkovi

počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňaţné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaţe s tým ich veritelia súhlasia.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu

v Ţiline č. k. -28 zo dňa 08.12.2010, ktorým prvostupňový súd zamietol ţalobu ţalobcu, pričom najvyšší súd v rámci odvolacieho konania skúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či vecne správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. K úplným a dostatočným dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku krajského súdu, s ktorými sa najvyšší súd stotoţňuje ( a ), dodáva:

Odvolací súd sa stotoţňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, ţe daňovým

subjektom je okrem daňovníka aj platiteľ dane. Platiteľ dane odvádza v súlade s správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a za jej správnosť majetkovo zodpovedá. V prejednávanej veci je to práve ţalobca. Ţalobca, ako platiteľ dane, bol povinný preddavky na daň zo závislej činnosti odviesť správcovi dane a nie zamestnanci ţalobcu. Zamestnanci ţalobcu nemôţu v danom momente ovplyvniť, či im predmetné preddavky zamestnávateľ zrazí a či ich odvedie alebo neodvedie správcovi dane. Povinnosťou platiteľa dane voči daňovníkovi je zráţky realizovať v správnej výške a voči správcovi dane odviesť ich na príslušný účet v termínoch ustanovených v daňovom zákone. Sankcie za porušenie týchto povinností znáša platiteľ dane, nie daňovník. Ak daňovník nesúhlasí s postupom platiteľa dane, môţe svoju sťaţnosť adresovať správcovi dane. Správca rozhodne z úradnej povinnosti a svoje rozhodnutie oznámi daňovníkovi aj platiteľovi.

Ţalobca, ako platiteľ dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti preddavky

na daň za I. štvrťrok 2007 v lehote splatnosti ani do podania hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2007, t.j. do 28.03.2008 neodviedol. V čase, kedy došlo ku kompenzácii (oznámenie zo dňa 20.02.2009) nešlo uţ o preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, ale o daňové nedoplatky, keďţe uplynutím lehoty na podanie daňového hlásenia ţalobcom za zdaňovacie obdobie roku 2007, t.j. dňa 28.03.2008 vznikla daňová povinnosť a nezaplatené preddavky nadobudli charakter nedoplatku na dani.

U ţalobcu bola povolená reštrukturalizácia dňa 08.06.2007 na základe uznesenia

Okresného súdu Ţilina č. k. -182 zo dňa 01.06.2007 v súlade s , uvedené uznesenie bolo zverejnené dňa 07.06.2007. Na účely

reštrukturalizácie je potrebné daňovú pohľadávku povaţovať za nezaplatenú sumu dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa alebo podľa osobitného zákona. O daňovej pohľadávke možno teda hovoriť až od podania daňového hlásenia za daň zo závislej činnosti svojich zamestnancov žalobcom za zdaňovacie obdobie roku 2007, t.j. dňa 28.03.2008. Pri preddavku na daň nie je moţné vychádzať z mesačných splatností preddavkov (pri mzde za mesiac február 2007 splatnej 31.03.2007 vznikla povinnosť odviesť preddavky dňa 01.04.2007 a pri mzde za mesiac marec 2007 splatnej 30.04.2007, povinnosť odviesť preddavky vznikla dňa 01.05.2007).

K námietke ţalobcu týkajúcej sa nevytýčenia pojednávania prvostupňovým súdom

v dôsledku nedoručenia vyjadrenia ţalobcu zo dňa 15.10.2010, v ktorom ţiadal vytýčiť pojednávanie, odvolací súd uvádza, ţe nešlo o takú vadu konania, ktorá by mala význam pri zisťovaní skutkových okolností prípadu a ktorá by sama o sebe znamenala nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci. V spise sa predmetné vyjadrenie nachádza len ako príloha k odvolaniu ţalobcu, v priebehu konania pred prvostupňovým súdom nebolo súdu predmetné vyjadrenie doručené. Dôvodom zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu môţe byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutia pre účastníka.

S poukazom na uvedené zistenia najvyšší súd podľa , napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. -28 zo dňa 08.12.2010 ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

ods. 1 a veta prvá tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave dňa 03. mája 2011

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková