Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: VENERG, s. r. o., so sídlom 076 31 Streda nad Bodrogom, Skladná 6 , IČO: 45 282 897, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, AK so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka kráľa 7, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 04. 2019, č. 100967137/2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 25. 04. 2019, č. 100967137/2019 žalovaný podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba Daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 20. 11. 2018, č. 102291636/2018, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu podľa Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 37 351,66 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej iba DPH) za zdaňovacie obdobie november 2013 (daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 27. 12. 2013 - 387,07 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní - 37 738,73 eur, rozdiel dane - 37 351,66 eur) z dôvodu, že tento nepreukázal splnenie podmienok na vznik nároku na odpočítanie dane v zmysle a v nadväznosti na , ako aj podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o DPH).

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie február, august, september a november 2013, ktorá sa začala na základe oznámenia o jej vykonaní zo dňa 03. 02. 2014, dňa 28. 02. 2014. O jej výsledku bol dňa 22. 02. 2018 vyhotovený protokol č. 100429526/2018, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným žalobcovi doručený dňa 26. 02. 2018. Žalobca sa ako daňový subjekt k predmetnému protokolu vyjadril elektronickým podaním, doručeným správcovi dane 19. 03. 2018, pričom správca dane na jeho základe vykonal v rámci vyrubovacieho konania ďalšie dokazovanie. Ako deň prerokovania pripomienok a dôkazov za zdaňovacie obdobia február a november 2013 bol stanovený deň 19. 11. 2018, kedy sa žalobca na prerokovanie pripomienok s ospravedlnením nedostavil, vzhľadom na ktorú skutočnosť správca dane podľa § 68 ods. 3 v nadväznosti na § 19 Daňového poriadku dňa 19. 11. 2018 vyhotovil úradný záznam a dňa 20. 11. 2018 vydal rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel na DPH tak, ako to vyplýva z bodu 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie tohto rozhodnutia boli zistenia správcu dane o porušení § 43, § 49 - § 51 zákona o DPH.

3. Žalovaný konštatoval, že v predmetnom zdaňovacom období nebolo potvrdené dodanie tovaru (repkového oleja) v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH v celkovej sume 344 418,00 eur pre odberateľa ALGA-FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft., Maďarsko (faktúra č. 1311006), v celkovej sume 129 300,60 eur pre odberateľa Russel export-import s. r. o., Česká republika (faktúra č. 1311003) a celkovej sume 39 981,96 eur pre odberateľa TOM'S TRADE Ltd., Veľká Británia (faktúry č. 1311002 a č. 1311005). Z uvedených faktúr pre zahraničných odberateľov nebola vyčíslená daň z dôvodu, že podľa dokladov a účtovníctva mal daňový subjekt nadobudnúť tovar (repkový olej) od tuzemských dodávateľov, z nákupu ktorého nebolo daňovému subjektu priznané právo na odpočítanie dane.

4. Správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2013 v celkovej sume 37 351,66 eur, a to:

- v sume 7 031,48 eur z dvoch faktúr (č. 2013034 a č. 2013035) od dodávateľa Kis Trade, s. r. o., (od 04. 07. 2014: MARSEILLE, s. r. o.), Cintorínsky rad 1184/14, 945 01 Komárno, IČO: 46255877 (ďalej iba Kis Trade, s. r. o.), s predmetom fakturácie -repkový olej v celkovom množstve 49,24 t;

- v sume 14 999,42 eur z faktúry č. 201311302 od spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., Moldavská cesta 21, 040 11 Košice, IČO: 44136609 (ďalej iba PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o.), s predmetom fakturácie - repka olejná v celkovom množstve 213,06 t;

- v sume 15 320,76 eur z faktúry č. 1311042 od spoločnosti VENAS, a. s., Moldavská cesta 21, 040 11 Košice (od 31. 05. 2014 do 13. 05. 2015: Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, od 14. 05. 2015: Sekčovská 54, 080 01 Prešov), IČO: 36206270 (ďalej iba VENAS, a. s.), s predmetom fakturácie - repkový olej v celkovom množstve 95,16 t.

5. Dňa 17. 06. 2014 boli správcovi dane na základe jeho požiadavky (keďže podľa oznámenia účtovníčky žalobcu zo dňa 14. 03. 2014 boli požadované doklady dňa 13. 03. 2014 zaistené Kriminálnym úradom Policajného zboru a následne podľa oznámenie v tom čase splnomocneného zástupcu žalobcu - U.. U. Q. zo dňa 19. 03. 2014 bola dňa 13. 03. 2014 v administratívnych priestoroch spoločnosti VENAS, a. s., vykonaná príslušníkmi KR PZ Košice „prehliadka iných priestorov a pozemkov“, pri ktorej boli dobrovoľne vydané pre účely vyšetrovania účtovné a iné doklady týkajúce sa spoločností MVR, s. r. o., VENAS, a. s. a žalobcu za zdaňovacie obdobia rokov 2012 a 2013, o čom bola vyhotovená zápisnica pod ČVS: KRP-47/OEK-KE-2013) doručené e-mailom oskenované evidencie DPH, účtovné knihy (účtovný denník a hlavná kniha), záznamy o prevádzke motorových vozidiel a bankové výpisy žalobcu. Správca dane preveroval fakturované zdaniteľné obchody medzi žalobcom a spoločnosťou Kis Trade, s. r. o., pričom z odpovede na dožiadanie miestne príslušného správu dane zo dňa 13. 10. 2014 zistil, že tento nemal možnosť preveriť uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov, pretože spoločnosť v tom čase MARSEILLE, s. r. o., so správcom dane nekomunikovala, na adrese sídla sa nenachádzala, doklady uvedené v doručenej výzve správcovi dane nepredložila, zásielky zaslané na adresu trvalého pobytu konateľa tejto spoločnosti G. W. v Maďarsku sa vrátili správcovi dane neprevzaté.

6. Zo spisového materiálu spoločností MVR, s. r. o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., a VENAS, a. s., ktoré mali byť dodávateľmi daňového subjektu, správca dane zistil, že Michal Lipčak, konateľ spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., ani splnomocnený zástupca tejto spoločnosti Peter Hajdu, so správcom dane nespolupracovali, na dohodnutých miestnych zisťovaniach sa nezúčastňovali, vyžiadané doklady správcovi dane nepredkladali, na predvolania a výzvy správcu dane nereagovali, pričom tieto dokumenty boli buď riadne doručené alebo neboli prevzaté v odbernej lehote. Zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami prepojenými osobou F. Q.. V prípade skúmaných spoločností správca dane konštatoval, že ide o účelovo vytvorený reťazec, pričom na začiatku reťazca sa nachádzajúce spoločnosti so správcom dane nekomunikujú, doklady mu nepredložili, sú zastúpené tzv. bielym koňom (protokol zo dňa 16. 10. 2015 z daňovej kontroly v spoločnosti VENAS, a. s. za zdaňovacie obdobia február 2012 - november 2012, protokol zo dňa 20. 12. 2017 z daňovej kontroly v spoločnosti VENAS, a. s. za zdaňovacie obdobia január 2013, august 2013 a september 2013 a doklady predložené Policajným zborom k daňovej kontrole v spoločnosti VENAS, a. s.). Z daňových dokladov predložených PZ k daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty v spoločnosti VENAS, a. s. za zdaňovacie obdobie november 2013 zistil, že repkový olej mala tejto spoločnosti dodať spoločnosť MVR, s. r. o., V čase nahliadnutia do spisovej zložky spoločnosti VENAS, a. s. (24. 01. 2018) bola daňová kontrola DPH

za zdaňovacie obdobie november 2013 prerušená. Na základe daňových kontrol DPH za zdaňovacie obdobia február 2012 až november 2012, za zdaňovacie obdobie december 2012, za zdaňovacie obdobia január 2013, august 2013 a september 2013 a za zdaňovacie obdobie február 2013 nebol tejto spoločnosti priznaný nárok na odpočítanie dane z dokladov vyhotovených spoločnosťou MVR, s. r. o. Žalobca vykázal repkový olej nadobudnutý od spoločnosti VENAS, a. s., ako časť oslobodených dodaní maďarskej spoločnosti ALGA-F ABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft. v zdaňovacom období december 2013. Splnomocnený zástupca spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., F. M. neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu v tejto spoločnosti za zdaňovacie obdobia január 2013 až november 2013, pretože so správcom dane nespolupracoval, nepredložil doklady ani účtovníctvo.

7. Dňa 24. 01. 2018 získal správca dane dôkazy nahliadnutím do spisového materiálu z daňovej kontroly DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobia júl 2013 a december 2013, vrátane žiadosti o MVI zaslanej v rámci výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 a z doručených dokumentov z Finančného riaditeľstva SR, Odboru boja proti podvodom (informácie z vyšetrovacieho spisu č. ČVS- KPR-47/OEK- KE-20 13, súčasťou ktorého boli aj zápisnice o výsluchu svedkov O. O. a F. E. a znalecké posudky č. 1/2015 a č. 5/2015, vyhotovené znalcom G.. U. Š.S.) (úradný záznam zo dňa 25. 01. 2018).

8. Svedkyňa O. O. do zápisnice zo dňa 09. 12. 2014 uviedla, že za spoločnosti MVR, s. r. o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., VENAS, a. s., za daňový subjekt VENERG, s. r. o., a ďalšie (QANT,s. r. o., SECRET GROUP, s. r. o., Venas Group, a. s. možno aj LECRAST, spol. s r. o.) potvrdzovala CMR pečiatkou aj podpisom na pokyn p. Q., ktorý dostala telefonicky, mailom alebo na papieriku, a to až potom, keď bol tovar dodaný a došlo k jeho naváženiu. Všetky pečiatky boli pri váhe, jedného dňa zmizli a ostali len pečiatky spoločností MVR, s. r. o., VENAS, a. s., Venas Group, s. r. o., a žalobcu, táto mala vedomosť o tom, že v spoločnosti VENAS, a. s., sa spustila iba časť repkového oleja z cisterny o váhe 200-300 kg (malo sa jednať o poľského dopravcu), pričom tieto kamióny hneď po spustení nepatrnej časti oleja a plné, ňou boli opätovne navážené a opustili areál spoločnosti VENAS, a. s., teda bez jeho dodania. Podľa vážnych lístkov sa deklarovalo dovezenie plnej cisterny a jej vytankovanie, na druhom vážnom lístku bolo deklarované, že kamión je prázdny a v spoločnosti VENAS, a. s., sa úplne natankoval. Podľa jej vyjadrenia sa to stalo viackrát, bolo jej to vysvetlené p. X. tak, že sa jedná o olej dobrej kvality, a preto ho netreba vytankovať, stačí pár kíl na zlepšenie kvality, p. Q. o tom musel vedieť, keďže laboratórium nemohlo fungovať bez jeho súhlasu. Taktiež vedela zadať netto váhu ručne (robila to iba v roku 2013 pri kvalitnom oleji), ale vždy len takú, akú jej nahlásil p. Q. alebo v jeho neprítomnosti manažérka G. D., ktorá musela vedieť, aká je prázdna váha cisterny. Pokyny na to, aké množstvo a kde sa vytankuje dávala p. X., pravdepodobne po dohovore s p. Q. alebo p. D..

9. Z výpovede svedka F. E. zo dňa 19. 05. 2014 vyplynulo, že konateľom spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o. sa stal na podnet tretej osoby - známeho Ukrajinca Andreja (o ktorom ale viac nevie, nemá na neho kontakt), ktorý ho oslovil, či nemá pre jeho známeho nejakú firmu. Následne on oslovil P. D., ktorý najskôr nesúhlasil, ale koncom roka 2013 mu ponúkol spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., s čím on z dôvodu finančných problémov (je bezdomovec, prespáva v aute, záhradkách) súhlasil. Spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., nevykonávala od času, odkedy sa stal jej konateľom F. E. (od 06. 02. 2014 do 26. 06. 2014) žiadnu činnosť. Od P. D., ktorý bol konateľom tejto spoločnosti od 08. 03. 2011 do 06. 02. 2014 neprevzal žiaden majetok, účtovníctvo prevzal od P. D. a poslal ho, podľa pokynov Ukrajinca Y., do Belize, pretože spoločníci si ho chceli pozrieť. F. M. pozná, zoznámil ich P. D., ale o spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., sa nebavili, nebol na to dôvod.

10. Zo znaleckých posudkov č. 1/2015 a č. 5/2015 vyplynulo, že posudzované spoločnosti uskutočňovali v roku 2012 karuselové obchody, išlo o účelovo vytvorený reťazec, pričom prvá spoločnosť v reťazci

- spoločnosť LECRAST, spol. s r. o., bola registrovaná na bezdomovca D. O., ktorý o obchodných aktivitách tejto spoločnosti nič nevedel. Tovar prešiel fakturačne viacerými spoločnosťami, pričom už pri faktúrach vystavených poľskými a maďarskými dodávateľmi bolo zrejmé, že tovar je určený do Stredy nad Bodrogom (dodávky pre spoločnosti MVR, s. r. o., VENAS, a. s., žalobcu), kde bol aj dopravený. Jednotlivé spoločnosti vložené do fakturačného reťazca z dôvodu vytvárania neprehľadnej siete nedisponovali žiadnymi skladovacími priestormi, ani nezabezpečovali prepravu. Tieto subjekty neviedli účtovníctvo, na podaných daňových priznaniach spravidla uvádzali symbolickú daňovú povinnosť, aby sa vyhli daňovým kontrolám.

11. Správca dane preveroval aj splnenie podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle ustanovenia § 43 zákona o DPH. Preveroval dodanie tovaru (repkové výlisky, repkový olej) fakturovaného daňovým subjektom zahraničným odberateľom zaslaním žiadostí o MVI zo dňa 16. 12. 2014 (Russel export

- import, s. r. o. - Česká republika), zo dňa 16. 12. 2014 (ROMBUSZ-04 FEHÉRJE ÉS GABONA KERESKELDEMI Kft. - Maďarsko) a zo dňa 18. 12. 2014 (TOM'S TRADE Ltd. - Veľká Británia).

12. Z odpovedí na uvedené žiadosti a z protokolu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie december 2013 u žalobcu, v rámci ktorej správca dane preveroval dodanie tovaru žalobcom maďarskej spoločnosti ALGA-F ABAU Kft. Szolgáltató és Kereskedelmi Kft. aj za zdaňovacie obdobie november 2013, bolo zistené, že

- dodanie tovaru (repkové výlisky) spoločnosti ROMBUSZ-04 FEHÉRJE ÉS GABONA KERESKELDEMI Kft. bolo potvrdené;

- česká spoločnosť Russel export - import, s. r. o., bola nekontaktná, so správcom dane nekomunikovala, nepreukázala nadobudnutie tovaru (repkový olej) od žalobcu ani jeho zaúčtovanie, tovar mal byť nadobudnutý formou trojstranného obchodu, kedy pri dodaní tovaru ďalej, v tej dobe personálne prepojenej spoločnosti Russel export - import, Bratislava, s maďarským DIČ, bola cena značne znižovaná (v priemere o 100 eur/t), čo bolo považované za účelovo vytvorený trojstranný obchod. Spoločnosť Russel export - import, s. r. o., však nepreukázala, že k trojstrannému obchodu došlo, ani žiadne ďalšie z plnení, uvedené v daňovom priznaní. Na CMR dokladoch boli v kolónke prepravca pečiatky maďarských subjektov, avšak spoločnosť Russel export - import, s. r. o. dopravu nepreukázala a nepodala žiadne vysvetlenie. Z poznatkov, ktoré z celého šetrenia vyplynuli, je zrejmé, že obchodné transakcie boli riadené zo Slovenska a na Slovensku sa aj uskutočnili. V Českej republike nebola v sídle spoločnosti Russel export - import, s. r. o., zistená žiadna ekonomická činnosť, jedná sa o virtuálne sídlo, ktoré bolo vytvorené účelovo;

- Britská spoločnosť TOM'S TRADE Ltd. nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru (repkový olej) fakturovaného žalobcom, jedná sa o zmiznutého platiteľa, ktorý si neplnil daňové povinnosti;

- Maďarská spoločnosť ALGA - FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft. nepredložila maďarskému správcovi dane doklady, intrakomunitárne transakcie nepriznala v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty, ani v súhrnom výkaze, jej konateľ neprevzal predvolanie, na prepravných CIM dokladoch bola ako odosielateľ uvedená spoločnosť VENAS, a. s. a ako príjemca spoločnosť Rossi Biofuel Kft., ktorá nebola v obchodnom vzťahu so spoločnosťou ALGA-FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft, repkový olej mala spoločnosti Rossi Biofuel Zrt. dodať slovenská spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT s. r. o. s maďarským DIČ, ktorá jej vystavila faktúry. Preverením dokladov, ktoré boli zaslané správcovi dane na základe žiadosti o MVI bolo zistené, že časť dodávok, ktoré mali byť vyfakturované spoločnosti Rossi Biofuel Zrt. (slovenskou spoločnosťou RUSSEL EXPORT-IMPORT s. r. o.) sa týkali dodávok, ktoré mal dodať žalobca spoločnosti ALGA-FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft. (v zdaňovacom období december 2013). Maďarská daňová správa vypočula konateľa, zamestnancov, predajcov spoločnosti ALGA-FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft. za preverované obdobie, avšak títo nemali skutočné informácie o dodaní repkového oleja, podľa ich vyjadrenia transakcie neboli realizované v každom prípade, pretože spoločnosť RUSSEL EXPORT- IMPORT, s. r. o., nezaplatila poplatok sľúbený spoločnosti ALGA-FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft. Bývalý konateľ tejto spoločnosti nevedel nič o zmluvách, nepoznal daňový subjekt VENERG, s. r. o., a nemal vedomosť o podpisoch uvedených na zmluve.

13. Na CIM dokladoch predložených k sporným faktúram vystaveným žalobcom pre zahraničných odberateľov Russel export-import, s. r. o., a spoločnosti ALGA-FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi· Kft. je ako odosielateľ uvedená spoločnosť VENAS, a. s., a ako odberateľ je uvedená maďarská spoločnosť Rossi Biofuel Zrt. Na CMR dokladoch predložených k spornej faktúre vystavenej žalobcom pre britského odberateľa TOM'S TRADE Ltd. je ako miesto vykládky uvedené Suchorow 160A v Poľsku.

14. Správca dane podaním zo dňa 26. 01. 2018 vyzval žalobcu prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov daňového subjektu vo veci prebiehajúcej daňovej kontroly DPH za kontrolované zdaňovacie

obdobia, na ktorú tento reagoval vyjadrením zo dňa 12. 02. 2018. O výsledku predmetnej daňovej kontroly vyhotovil správca dane dňa 21. 02. 2018 protokol, ktorý ako to vyplýva z bodu 2 odôvodnenia rozsudku spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 26. 02. 2018, čím bola daňová kontrola ukončená (§ 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku), pričom žalobca sa k nemu vyjadril podaním zo dňa 19. 03. 2018.

15. Správca dane dňa 24. 04. 2018 získal dôkazy zo spisového materiálu daňovej kontroly DPH vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2013, ako aj zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27. 03. 2018, do ktorej konateľ žalobcu F. Q., ktorý bol aj konateľom spoločnosti VENAS, a. s., v predmetnej súvislosti uviedol, že jednania prebiehali ústne, objednávkami. Spoločnosť VENAS, a. s., bola výrobcom repkového oleja a spracovateľom aj iných rastlinných olejov, tento tovar bol uskladnený v skladových priestoroch v hromadných zásobníkoch v Strede nad Bodrogom, nevedel upresniť, z ktorého nakúpeného tovaru bol vyrobený olej, ktorý bol predaný žalobcovi, dodávky prebiehali štandardným spôsobom a podľa predložených faktúr o nákupe, žalobca nakupoval podľa incoterms na parite EXW Streda nad Bodrogom a EXW Cejkov. Potvrdil, že obchody boli riadne zrealizované, ako je uvedené na faktúrach za zdaňovacie obdobie december 2013, a na dodacích listoch, faktúry boli vystavené na ekonomickom oddelení, podpisovali ich zamestnanci ekonomického úseku spoločnosti VENAS, a. s., schválila ich G.. A. - hlavná ekonómka. K spolupráci so spoločnosťami, ktoré dodávali suroviny na výrobu repkového oleja, rastlinného oleja a iných rastlinných olejov, repky olejnej spoločnosti VENAS, a. s. uviedol, že v tom čase až dovtedy existovali na Slovensku len dve spoločnosti tohto zamerania, dodávatelia surovín a výrobkov ich vždy vyhľadali osobne alebo elektronicky, v tomto období bolo preskúmané všetko možné dostupné o bilancii a kondícii ich dodávateľov a taktiež odberateľov, a to podľa údajov z Obchodného registra, keďže v tom čase neexistoval Finstat. K preprave repkového oleja uviedol, že spoločnosť VENAS, a. s., mala repkový olej na sklade vo vežiach, v posuvných a prenosných tankoch, tovar ostal uskladnený vo VENAS-e a žalobca ho vyskladnil až pri predaji zákazníkovi. K znaleckým posudkom č. 1/2015 a č. 5/2015 uviedol, že oslovili kanceláriu, ktorá sa zaoberá vypracovaním znaleckých posudkov v oblasti ekonomiky, mali byť vypracované v priebehu niekoľkých mesiacov. K vyjadreniu O. O. v zápisnici zo dňa 09. 12. 2014 uviedol, že žiadne pokyny jej nedával, táto sa riadila pokynmi obchodného oddelenia a laboratória. Táto výpoveď z polície nebola akceptovaná z dôvodu, že menovaná neovláda slovenský jazyk, až pri druhej výpovedi vypovedala s tlmočníkom, kde uviedla, že subjekt dal súhlas použiť pečiatky a ďalej sa riadila laboratóriom a obchodným oddelením. Dodávatelia v čase predaja tovaru mali pečiatky na váhe u pani O. na ich vlastnú žiadosť a tiež aj iných dodávateľov. K postaveniu menovanej svedok uviedol, že bola zamestnaná v spoločnosti VENAS, a. s., pečiatkovala CMR doklady na základe žiadostí dodávateľov, ktorí jej ponechali pečiatku a on nenamietal, aby im takúto službu urobila.

16. Správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul svedkov P. D., konateľa spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o. v relevantnom období, F. M., splnomocneného zástupcu spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., F. P. SVR GARDEN.

17. P. D. dňa 16. 05. 2018 uviedol, že ako konateľ spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., mal na starosti mal hlavne úrady, nevedel uviesť, kde sa nachádzajú daňové doklady, jeho spoločnosť sa zaoberala obchodom s komoditami - repka olejná, repkový olej, kukurica a pod., obchodovala najmä so spoločnosťou VENAS, a. s., čo by lepšie vedel ozrejmiť p. M., ktorý za túto konal na základe plnej moci (nákup tovaru a kontrola tovaru, prípadné dohodnutie zákaziek). Uvedená spoločnosť nemala zamestnancov, mala skladovacie priestory v Cejkove prenajaté od p. Q.É., asi od VENAS-u. Uvedenú spoločnosť predal zo zdravotných dôvodov spoločnosti, ktorú zastupoval F. E., na základe jeho oslovenia, ktorý chodil za spoločnosť kontrolovať tovar na základe dohody o vykonaní práce. K spolupráci so spoločnosťou žalobcu v čase, kedy bol jej konateľom uviedol, že tovar sa dodával, ale ako presne išiel, uviesť nevedel, pretože robil len úhrady. Účtovníctvo viedol p. M.. K faktúram vystaveným žalobcovi v zdaňovacích obdobiach február 2013 a november 2013 uviedol, že sa jednalo o dodanie repky olejnej, osobne ich podpísal, až keď mu p. M. oznámil, že je všetko v poriadku. Chodil niekoľkokrát do Košíc, tam podpisoval faktúry, ale aj v spoločnosti VENAS, a. s., ale nepamätal si presne. Pre neho to bola stále Streda nad Bodrogom, a či to bol VENAS, a. s. alebo VENERG, s. r. o., nerozlišoval, pre neho to bol p. Q.. K preprave tovaru uviedol, že nemali vlastnú prepravu, túto riešil len dodávateľ. Tovar išiel priamo do Stredy nad Bodrogom, aj do Cejkova, presne uviesť nevedel. Tovar bol stále pre Q. firmu, nevedel uviesť pre ktorú, prevažne to bolo pre VENAS, a. s. Pri nakládke a pri vykládke nebol, pri vykládke bol p. M. alebo p. E.. Tovar mali nakupovať z Poľska, aj od maďarskej spoločnosti, ako aj od

tuzemských dodávateľov, na názvy si už nepamätal. Dôkazy o realizácii dodávok už nemal. Nepamätal sa, či podpisoval nejakú zmluvu, to mal na starosti p. M.. S úhradami problém nebol, uhrádzali sa celé faktúry.

18. Dňa 09. 07. 2018 bol ako svedok vypočutý F. M., z ktorého výpovede vyplynulo, že so spoločnosťou PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., pracoval na základe Zmluvy o poskytovaní asistenčných a administratívnych služieb a kontrolingu a monitoringu obchodných partnerov ako spoločnosť Controlling V4, s. r. o., ktorú s ním podpísal p. D.. Mzda mu bola ako provízia vyplácaná na základe obchodných prípadov, spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., sa zaoberala distribúciou a skladovaním agrokomodít, v prenájme mala sklady od spoločnosti MVR, s. r. o., v obci Cejkov. Mala len jedného zamestnanca na polovičný pracovný pomer (administratívnu pracovníčku). Pán D. pracoval v minulosti na Ukrajine, mal dobré kontakty v oblasti agrokomodít, hlavne sa venoval vyhľadávaniu obchodných partnerov v krajinách V 4. On zadával úhrady, svedok mal vo výnimočných prípadoch dispozičné právo k účtu v Tatrabanke na úhradu tovaru, ktoré po jeho zadaní telefonicky potvrdzoval pán D.. Pán D. ako konateľ spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., musel dávať súhlas, ináč neboli prevedené úhrady. Plnú moc na zatupovanie spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., mal svedok až v roku 2014, a to z dôvodu odpredaja spoločnosti p. D. svojmu kamarátovi, p. E.. Pán D. ho požiadal, aby na to prechodové obdobie zastupoval spoločnosť do doby, kým sa protokoláme neodovzdá novým majiteľom. On nemal žiadne doklady, novému majiteľovi ich odvozdával p. D.. Spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., spolupracovala so žalobcom, on ako nezávislý subjekt na základe Zmluvy o poskytovaní služieb bol v niektorých prípadoch aj priamym svedkom pri zrealizovaní obchodu. Keďže sa jednalo o agrokomodity, v niektorých prípadoch vznikli pri dodaní tovaru reklamácie, ktoré sa riešili v Strede nad Bodrogom tak, že podľa výšky škody sa percentuálne odrátala alikvótna čiastka z hodnoty tovaru na základe laboratórnych výsledkov. Túto výšku zrážok on hneď telefonicky oznámil dodávateľovi a odberateľovi na odsúhlasenie, väčšinou došlo k dohode, niekedy sa tovar vrátil dodávateľovi. Spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., mala približne 20 dodávateľov na agrokomodity. Hlavnými odberateľmi boli spoločnosti MVR, s. r. o., VENAS, a. s., a žalobca. Táto spoločnosť mala s uvedenými spoločnosťami uzavreté dlhodobé kontrakty na dodávku predmetných agroproduktov. Faktúry vystavené žalobcovi v zdaňovacích obdobiach február 2013 a november 2013 za repku olejnú podpísal p. D., vystavoval ich konateľ alebo aj p. E., ktorý už v r. 2013 spolupracoval s touto spoločnosťou, na starosti mal sklady. Spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., nepotrebovala účtovníka, pretože mali účtovný softvér od spoločnosti KROSS na veľmi vysokej úrovni, údaje do neho nahadzoval p. D., p. E. a pri reklamáciách tovaru p. M.. Predmetné faktúry boli uhradené cez účet a niektoré prípady sa riešili zápočtom. Vo februári 2013 dodávali spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., repku olejnú F. P. SVR GARDEN (p. M. s nim jednal osobne) a spoločnosť CONTRACT 2016 z Veľkého Krtíša, v novembri 2013 F. P. SVR GARDEN. Interným pravidlom spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., bolo, že predmetné komodity od dodávateľov nakupovala vrátane prepravy. Stále dodávala na základe kontraktu na miesto k odberateľovi, t. j. do Stredy nad Bodrogom, kde sídlili spoločnosti MVR, s. r. o., VENAS, a. s. a žalobca. V prípadoch, keď sa jednalo o tzv. spotový obchod (nakúpili na sklad v Cejkove agrokomodity, ktoré určitú dobu podržali s výhľadom väčšieho zisku pre spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o.) dohodli len ceny, aby to bolo výhodné, prepravu neriešili. Na dodávky tovaru boli uzatvorené kontrakty aj zmluvy, v prípade nedodania tovarov by boli vyvodené veľké sankcie. Podpisovali sa buď na mesačnej alebo kvartál nej báze. Na otázky žalobcu uviedol, že správca dane podľa jeho názoru konal predčasne a nevyhodnotil všetky dôkazné materiály, ktoré boli k dispozícii na KR PZ, pričom došlo k hrubému porušeniu daňového tajomstva, keď interné doklady firiem boli predčasne vydané neoprávneným osobám (napr. znalcovi odboru ekonomiky - p. Š.É., ktorý konal jednostranne a účelovo na pokyn príslušníka PZ, meno ktorého nechcel uviesť), ale všetky zainteresované osoby to dobre vedia, že nikdy by k týmto problémom nedošlo, ak by úrady konali v rámci zákonov európskej legislatívy. Podľa názoru svedka správca dane nepreveril dostatočne príjem tovaru spoločnosťou žalobcu. Spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., mala daň na vstupe a výstupe riadne zaevidovanú a zaplatenú, tým pádom bolo dôkazné bremeno na správcovi dane, ktorý nevykonal všetky potrebné úkony k objasneniu prípadu. Tieto úkony však svedok nijako nekonkretizoval. Poukázal aj na to, že faktúry boli riadne zaúčtované, priznané a tovar bol aj zaplatený a dodaný, keďže dané faktúry sa nachádzali aj v evidencii DPH za spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., ktorá bola spolu so všetkými účtovnými dokladmi k dispozícii pri daňových kontrolách v Spišskej Novej Vsi, v Michalovciach a v Košiciach, na ktorých sa svedok osobne zúčastnil s p. D.. Uvedené doklady preukazujú zdaniteľný obchod.

19. Svedok F. P. do zápisnice zo dňa 08. 08. 2018 uviedol, že v r. 2013 vykonával obchodnú činnosť s obilninami, olejninami, v prevádzke mal záhradníctvo. Nebol pestovateľom obilnín. V čase ústneho pojednávania mal vyhlásený osobný bankrot, nepodnikal. Skladovacie priestory nemal, mal iba prevádzku - záhradníctvo v Hokovciach. Najviac nakupoval od firmy FIDUCIE ENTERPRISES, s. r. o., predával spoločnosti VENAS, a. s., a žalobcovi. K preprave tovaru uviedol, že na základe zmluvy si objednal od svojho dodávateľa repku do areálu spoločnosti VENAS, a. s. Keď tam prišlo auto, zaznamenala sa ŠPZ, pravdepodobne aj meno vodiča, firma dodávateľa - jeho firma, odobrali sa vzorky, odvážilo sa brutto, počkalo sa na výsledok rozboru kvality a keď obsahovala nečistoty, tak sa buď vracala celá zásielka alebo sa dohodlo na reálnom odpočte zrážok. On nemal vlastnú prepravu, riešil ju len dodávateľ podľa zmluvy. Nevedel, kde bol tovar nakladaný, pri nakládke nebol, pri vykládke bol často. Tovar išiel priamo do Stredy nad Bodrogom od jeho dodávateľa, išlo to na váhu, zamestnankyňa O. odvážila tovar a keď bol rozbor urobený a výsledky boli dobré podľa STN, tak sa auto vysypalo do skladových priestorov areálu spoločnosti VENAS, a. s. Nevedel, akým názvom boli označené skladové priestory. Až keď sa tovar odvážil, vystavila sa faktúra od spoločnosti FIDUCIE ENTERPRISES, s. r. o., ktorá F. P.Ť. fakturovala presnú váhu a za toto množstvo jej zaplatil, súbežne sa vystavila faktúra aj žalobcovi. Vážne lístky, ktoré sa vystavovali v spoločnosti VENAS, a. s. nemal. Prepravu zabezpečovala spoločnosť FIDUCIE ENTERPRISES, s. r. o., nevedel uviesť, či táto spoločnosť vlastnila motorové vozidlá alebo si prenajímala nejakú spoločnosť. Svedok sa nevedel vyjadriť k pôvodu repky, nevedel odkiaľ ju spoločnosť FIDUCIE ENTERPRISES, s. r. o., mala, nevedel predložiť dôkazy o realizácii dodávok tovaru. Za túto spoločnosť spolupracoval s jej konateľom - p. O. a s jej tichým spoločníkom - p. S., ktorý vedel po maďarsky. Bola s nimi uzatvorená aj zmluva na dodávky.

20. Svedkyňa O. O. sa do zápisnice Finančného riaditeľstva SR, Odboru boja proti podvodom, oddelenia koordinácie v Prešove dňa 22. 06. 2016 vyjadrila obdobne ako to vyplýva z bodu 8 odôvodnenia rozsudku.

21. Z odpovede na žiadosť o MVI, ktorou správca dane žiadal o predvolanie rumunského občana G. Y. S.-Y., konateľa spoločnosti FIDUCIE ENTERPRISES, s. r. o., odo dňa 17. 09. 2013 a o preverenie zdaniteľných obchodov v zdaňovacích obdobiach február 2013, september 2013 a november 2013 medzi spoločnosťou FIDUCIE ENTERPRISES, s. r. o., a F. P. SYR GARDEN a medzi spoločnosťou FIDUCIE ENTERPRISES, s. r. o., a spoločnosťou PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., doručenej správcovi dane dňa 24. 10. 2018 vyplynulo, že osoba menom G. Y. S. nebola v celej krajine identifikovaná, na poskytnutej adrese trvalého pobytu, uvedenej v slovenskom obchodnom registri sa nachádza budova rozdelená na byty, avšak menovaný nebol na tejto adrese nikdy registrovaný. Rumunské daňové orgány dospeli k záveru, že osobné údaje osoby G. Y. S. sú sfalšované.

22. Zo spisu daňovej kontroly DPH u žalobcu a následného vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie december 2013, získaného prostredníctvom informačného systému finančnej správy správca dane zadovážil dokumenty spoločnosti MVR, s. r. o., za rok 2013 - skladové karty repkového oleja, z ktorých vyplýva, že spoločnosť MVR, s. r. o., nakupovala repkový olej v zdaňovacom období november 2013 od spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ.

23. Správca dane stanovil deň prerokovania pripomienok a dôkazov za zdaňovacie obdobia február 2013 a november 2013, predložených daňovým subjektom k protokolu č. 100429526/2018 zo dňa 21. 02. 2018 z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia február 2013, august 2013, september 2013 a november 2013 na deň 19. 11. 2018, ktorého sa konateľ žalobcu F. Q. nezúčastnil, pretože bol hospitalizovaný nemocnici, čo oznámila ekonómka žalobcu. Následne bol spísaný podľa § 68 ods. 3 v nadväznosti na § 19 Daňového poriadku úradný záznam dňa 19. 11.2 018 a dňa 20. 11. 2018 bolo vydané odvolaním napadnuté rozhodnutie.

24. Daňový subjekt predložil správcovi dane listinné doklady, ale vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktorými bola spochybnená vierohodnosť a pravdivosť predložených daňových dokladov, neodstránil pochybnosti správcu dane, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako bolo deklarované, teda medzi osobami uvedenými na faktúrach, a tým nebolo preukázané splnenie podmienok pre odpočítanie dane od spoločností Kis Trade, s. r. o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., a VENAS, a. s., čo potvrdzujú aj zistenia správcu dane o zahraničných spoločnostiach ALGA-FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft., Russel export - import, s. r. o. a TOM'S TRADE Ltd. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že splnil podmienky na vznik nároku na odpočítanie dane v zmysle

ustanovení ods. l a 2 písm. a) v znení neskorších predpisov a podmienky na oslobodenie od dane v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov.

25. Žalovaný citujúc ustanovenia § 24 ods. 1 a 4, § 47 § 61 ods. 1 písm. b) a ods. 3, § 63 ods. 3 Daňového poriadku a § 2 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 1, ods. 5, § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 zákona o DPH, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správcu dane a na základe predloženého spisového materiálu konštatoval, že postup správcu dane ako aj jeho závery, ku ktorým dospel vo svojom rozhodnutí sú správne.

26. Reagujúc na námietky žalobcu, obsiahnuté v odvolaní, podanom proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane, uviedol, že správca dane daňovou kontrolou preveroval dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke. Žalobcu neobral o žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie, ale chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Námietky uvedené v podanom odvolaní sú prevažne všeobecného charakteru, sú nekonkrétne a bez spoľahlivých dôkazov, ktoré by preukazovali tvrdenia daňového subjektu. Tento mal právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, sám mal povinnosť poskytovať požadované informácie, ktorými by preukázal reálne uskutočnenie sporných obchodných transakcií. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky považoval za súladné s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

27. K námietke, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje dostatočné odôvodnenie záverov prijatých správcom dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní, uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko jeho odôvodnenie obsahuje jednotlivé zistenia a dôkazy správcu dane v postupnom slede tak, ako ich správca dane v procese kontroly a vyrubovacieho konania vykonal, a ktoré viedli k záveru o neuznaní odpočítania dane zo sporných faktúr od spoločností Kis Trade s. r. o., VENAS, a. s. a PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., ako aj k záveru o neuznaní dodania tovaru v zmysle sporných faktúr vystavených maďarským spoločnostiam ALGA-FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft. (Maďarsko), Russel export - import, s. r. o. (Česká republika) a TOM'S TRADE Ltd. (Veľká Británia). Správca dane zhrnul jednotlivé zistenia, vyhodnotil ich a uviedol, na základe akých porušení nebolo uznané odpočítanie dane a prečo nebolo dodanie tovaru do Maďarska preukázané. Konštatoval, že v danom prípade vyrubovacie konanie začalo dňa 27. 02. 2018 v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou, nie po odvolacom konaní, ako to uvádza žalobca v podanom odvolaní. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia sporných faktúr, a to predovšetkým z vlastného podnetu, ale aj na základe žiadosti daňového subjektu a v priebehu daňovej kontroly jednoznačným a preukázateľným spôsobom spochybnil vierohodnosť a pravdivosť sporných faktúr od uvedených slovenských dodávateľov, ako aj faktúr vystavených pre zahraničných odberateľov. Správca dane v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že daňový subjekt neodstránil pochybnosti správcu dane, že obchod neprebehol tak, ako bol deklarovaný, teda osobami uvedenými na sporných faktúrach, a tým nebolo preukázané splnenie podmienok pre nárok na odpočítanie dane od uvedených dodávateľov. Neuniesol teda dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že splnil podmienky na vznik nároku na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Správca dane vykonal dokazovanie, ktorého výsledky sú zhrnuté na str. 24 až 26 napadnutého rozhodnutia žalovaného s tým, že tieto podľa názoru žalovaného odôvodňujú právny záver, ku ktorému správca dane dospel. Žalobca namietal, že správca dane mal prihliadať aj na skutočnosti jemu známe z iných daňových kontrol prebiehajúcich u obchodných partnerov daňového subjektu, ktoré nebolo potrebné preukazovať, avšak správca dane na zistenia v prospech daňového subjektu neprihliadal. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že správca dane prihliadal na skutočnosti jemu známe z iných daňových kontrol, keďže v rámci daňovej kontroly nahliadol v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku do spisových zložiek obchodných partnerov žalobcu, u ktorých sa vykonávali daňové kontroly, vykonal aj výsluchy svedkov a zistené skutočnosti uviedol tak v protokole, ako aj v napadnutom rozhodnutí a tieto riadne vyhodnotil, preto žalovaný považuje túto námietku za neopodstatnenú.

28. K námietke, že správca dane neprihliadal pri hodnotení dôkazov na výsledky dokazovania Daňového úradu Košice, keďže protokol z daňovej kontroly, ako aj napadnuté rozhodnutie, neobsahujú informácie

o tom, aké doklady boli správcovi dane predložené a známe v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, napriek tomu, že z obsahu uvedených písomností vyplýva, že dňa 13. 03. 2014 boli doklady potrebné k predmetnej kontrole zaistené kriminálnym úradom PZ SR žalovaný uviedol, že protokol obsahuje súpis kontrolovaných dokladov a iných písomností predložených ku kontrole v zmysle ustanovenia § 47 písm. g) Daňového poriadku (strana 4), a to doklady, ktoré boli správcovi dane predložené daňovým subjektom, ako aj doklady predložené Policajným zborom SR. Napadnuté rozhodnutie taktiež obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 63 ods. 3 Daňového poriadku. V danom prípade bol správcom dane Daňový úrad Košice, ktorý pri hodnotení dôkazov prihliadol aj na výsledky dokazovania v rámci iných daňových kontrol, ktoré sú uvedené a riadne vyhodnotené tak v protokole, ako aj v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v podanom odvolaní nekonkretizuje výsledky dokazovania, na ktoré správca dane neprihliadol.

29. K námietke, že správca dane napr. neprihliadol na dôkazy a na skutočnosti známe správcovi dane z podaných súhrnných výkazov, účtovných závierok, kontrolných výkazov, predložených skladových kariet, ktoré preukazujú uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen po formálnej, ale aj po skutkovej stránke uviedol, že doklady daňového subjektu, ktoré mal správca dane k dispozícii počas daňovej kontroly, majú povahu listinných dôkazov, ktoré nemohli spochybniť skutkové zistenia správcu dane, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené doklady odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad, t. j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či údaje uvedené na predložených dokladoch odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky aj v spolupráci s inými daňovými úradmi a inštitúciami je plne v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku.

Tvrdenie žalobcu o tom, že má všetky obchodné transakcie riadne zaevidované, že tieto transakcie boli okrem potvrdenia predloženými dokladmi potvrdené i štatutárnymi zástupcami spoločností, s ktorými daňový subjekt obchodoval, ako aj príslušnými dokladmi, považoval žalovaný za nepravdivé, pretože v prípade dodávateľskej spoločnosti Kis Trade, s. r. o., neboli deklarované zdaniteľné obchody potvrdené štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti, pretože táto spoločnosť bola nekontaktná. Dodávateľská spoločnosť VENAS, a. s., mala nakúpiť tovar fakturovaný žalobcovi spornými faktúrami od personálne prepojenej spoločnosti MVR, s. r. o., a tá mala nakúpiť tento tovar od spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., ktorá bola v zdaňovacom období november 2013 zároveň aj priamym dodávateľom žalobcu. Spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., však nepreložila správcovi dane žiadne doklady. Taktiež v prípade zahraničných odberateľov (okrem spoločnosti ROMBUSZ 04) nebolo potvrdené dodanie tovaru fakturovaného spornými faktúrami, pretože spoločnosti TOM'S TRADE Ltd., Russel export-import, s. r. o. a ALGA-FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft. boli nekontaktné a nepriznali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Nebolo preto preukázané splnenie podmienok vyplývajúcich zo zákona o DPH, naopak, správca dane jednoznačne spochybnil dodanie fakturovaného tovaru spornými faktúrami žalobcovi, ako aj dodanie fakturovaného tovaru žalobcom do Maďarska, pričom tento žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami nespochybnil uvedené zistenia správcu dane.

30. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane napriek ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR (rozsudok ) pripísal v neprospech daňového subjektu nespoluprácu jeho zahraničných odberateľov ALGA-FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft, TOM'S TRADE Ltd., Russel export-import, s. r. o., a dodávateľských spoločností PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., Kis Trade, s. r. o. a dodávateľovho dodávateľa - spoločnosti FIDUCIE ENTERPRISES, s. r. o. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepožadoval od daňového subjektu žiadne úkony a dôkazy, ktoré by nebol schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia, ale vzhľadom na to, že správca dane preukázateľne spochybnil dodanie fakturovaných tovarov spornými faktúrami žalobcovi, ako aj dodanie fakturovaných tovarov žalobcom maďarským odberateľom, bolo opäť na žalobcovi, aby predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvrátil spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že reálne došlo k fakturovaným obchodom a výkon práva nebol v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, obzvlášť, ak správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť a pravdivosť dokladov predložených daňovým subjektom. V daňovom konaní platí zásada prejednávacia, nie vyhľadávacia (vyšetrovacia). Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom dane, je tieto prejednať, umožniť platiteľovi dane ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať,

pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ dane. Ustanovenie § 24 Daňového poriadku príkladmo vymenúva rôzne druhy a typy dôkazných prostriedkov, ktoré zákon pripúšťa na využitie daňovým subjektom. Je iba vecou zodpovednosti daňového subjektu, aby sám, resp. s osobou znalou daňových predpisov, zvážil rozsah, potrebnosť a využiteľnosť jemu dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovej kontrole, resp. v odvolacom konaní predloží.

31. K námietke, že žalobca nebol informovaný o úkonoch vykonaných dožiadaným správcom dane, aj keď má právo byť pri výsluchu svedkov v daňovej kontrole, aj vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol, že tento osobu svedka nekonkretizuje, a preto nie je možné zaujať k tejto námietke daňového subjektu stanovisko. Výsluchy svedkov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, boli vykonané v súlade s Daňovým poriadkom, preto je táto námietka daňového subjektu neopodstatnená.

32. Za neopodstatnenú považoval žalovaný aj námietku žalobcu, že z obsahu napadnutého rozhodnutia na str. 6 nie je zrejmé, kedy správca dane získal informácie z vyšetrovacieho spisu ČVS KPR-47/0EK- KE-2013 (výsluchy O. O. a F. E., znalecké posudky G.. U. Š., žiadosti o MVI) a že predmetná daňová kontrola bola prerušená odo dňa 23. 12. 2014 a výsluch O. O. bol uskutočnený dňa 09. 12. 2014, teda je možné sa domnievať, že správca dane túto informáciu získal v už prerušenej daňovej kontrole, a preto je taký dôkaz získaný v rozpore so zákonom, pretože správca dane získal tieto dôkazy v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako to vyplýva z úradného záznamu č.100227550/2018 zo dňa 25 .01. 2018. Správca dane skutočnosti zistené zo spisového materiálu a z dokumentov uviedol v napadnutom rozhodnutí pod bodom 6, kde ich špecifikoval podľa toho, z akého zdroja boli získané. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane získal informácie z vyšetrovacieho spisu ČVS KPR-47/0EK- KE-2013 dňa 24. 01. 2018, teda nie počas prerušenia predmetnej daňovej kontroly (23. 12. 2014 - 16. 01. 2018). Žalobca mal možnosť v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nahliadnuť do spisu, čím by bol informovaný o všetkých zistených skutočnostiach, ako aj o spôsobe ich zistenia.

33. K námietke žalobcu, že správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly skôr, ako sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (pretože rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly má č. 9801401/5/5461673/2014/Ber a žiadosť o MVI má č. 9801401/5/5469440/2014/Ber), žalovaný uviedol, že žiadosť o MVI č. 9801401/5/5469440/2014/Ber bola zaslaná dňa 18. 12. 2014, pričom daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2013, august 2013, september 2013 a november 2013 bola prerušená uvedeným rozhodnutím č. 9801401/5/5461673/2014/Ber zo dňa 18. 12. 2019 v zmysle ustanovenia § 61 ods. 3 Daňového poriadku až odo dňa uvedeného v tomto rozhodnutí, t. j. odo dňa 23. 12. 2014. Žiadosť o MVI teda bola zaslaná skôr, ako bola daňová kontrola prerušená. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 22. 12. 2014 v súlade s ustanovením § 61 ods. 3 Daňového poriadku, t. j. deň predtým, ako bola predmetná daňová kontrola prerušená. Finančné riaditeľstvo SR má za to, že číslovanie dokumentov vyhotovených v ten istý deň nemá na začiatok prerušenia daňovej kontroly žiaden vplyv. V danom prípade je rozhodujúca skutočnosť, že správca dane odo dňa prerušenia predmetnej daňovej kontroly až do dňa, kedy pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, nekonal. Správca dane sa vysporiadal aj s vyjadrením žalobcu v súvislosti s časovou viazanosťou úkonov správcu dane (prerušenie daňovej kontroly a začatie konania o získanie informácie podľa osobitného predpisu - doručenie žiadosti žalovanému a následne dožiadanému daňovému orgánu) na strane 21 napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že § 61 ods. l písm. b) Daňového poriadku dáva správcovi dane možnosť prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu žiadosti o MVI, nie povinnosť a rovnako nestanovuje ani lehotu, v ktorej musí daňovú kontrolu prerušiť. Je preto na úvahe správcu dane, či hneď po zaslaní žiadosti o MVI preruší daňovú kontrolu alebo až s určitým časovým odstupom. Daňový poriadok obmedzuje správcu dane pri prerušení konania alebo daňovej kontroly len v tom, že deň prerušenia konania nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia (ustanovenie § 61 ods. 3 Daňového poriadku). Správca dane v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s uvedenou námietkou splnomocneného zástupcu daňového subjektu taktiež uviedol, že ústredným kontaktným úradom na území SR je pre oblasť administratívnej spolupráce s ostatnými členskými štátmi Finančné riaditeľstvo SR (CLO), ktoré vykonáva túto svoju právomoc na základe požiadaviek jednotlivých správcov dane. Správca dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu rozhoduje o tom, či potrebuje získať informácie prostredníctvom MVI a v akom rozsahu. Výmena informácii je

následne realizovaná podľa článkov 7, 15, 16 a 25-27 Nariadenia 904/20 l O/EU na predpísaných tlačivách.

34. Žalovaný v súvislosti s účasťou F. Q. pri uskutočnení jednotlivých parciálnych úkonov, ktorá podľa žalobcu nemôže zakladať odôvodnenú pochybnosť správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov, uviedol, že pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov neboli založené na účasti F. Q. pri uskutočnení jednotlivých parciálnych úkonov, tento bral do úvahy jeho výpoveď v rámci zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27. 03. 2018, v ktorej sa vyjadril k priebehu objednávok pri nákupe repkového oleja a repky olejnej v personálne prepojenej spoločnosti VENAS, a. s., aj k výpovedi svedkyne O. O., ktorá bola na základe jeho námietok k jej prvotnej výpovedi zo dňa 09. 12. 2014 vypočutá dňa 22. 06. 2016 už za účasti tlmočníka a za prítomnosti stíhaných osôb (jedným z nich bol aj p. Veszprémi), a z ktorej vyplynulo, že menovaná pečiatkovala CMR aj na základe pokynu p. Veszpémiho.

35. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že nie je zrejmé, kedy správca dane podal žiadosť o nahliadnutie do spisu z inej daňovej kontroly pri vyhodnotení dodaní tovaru od spoločností PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., VENAS, a. s. a Kis Trade, s. r. o., ako aj pri dodaniach od žalobcu, čo podľa jeho názoru vyvoláva pochybnosť o tom, ako bol dôkaz získaný a či bol dôkaz získaný zákonným spôsobom. Žalovaný k uvedenej námietke uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly získal dôkazy v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku nahliadnutím do spisov dodávateľských spoločností dňa 24. 01. 2018, o čom svedčí úradný záznam zo dňa 25. 01. 2018 a nahliadnutím do spisového materiálu žalobcu a do doručených dokumentov z Finančného riaditeľstva SR, Odboru boja proti podvodom dňa 24. 01. 2018, ako to vyplýva z úradného záznamu zo dňa 25. 01. 2018. Informácie v súvislosti s dodávateľom Kis Trade, s. r. o., správca dane získal na základe dožiadania zo dňa 23. 07. 2014, odpoveď na ktoré mu bola doručená dňa 20. 10. 2014. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2013, august 2013, september 2013 a november 2013 bola prerušená od 23. l2. 2014 do 16. 01. 2018. Z uvedených skutočností je zrejmé, akým spôsobom a kedy boli uvedené dôkazy získané, ako aj to, že tieto dôkazy neboli získané počas prerušenia daňovej kontroly.

36. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nevyhodnotenia ním predložených skutkových dôkazov (rozsiahla účtovná dokumentácia, interné záznamy, vnútropodnikové smernice obehu tovaru na certifikovaných zariadeniach od váženia, cez laboratórny rozbor a uskladnenie, vykonanie prepráv pri nakládke a vykládke, výpovede svedkov), pretože uvedené dôkazy neboli v rámci predmetnej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania daňovým subjektom predložené, rovnako ako aj námietku, že mu bolo odopreté právo byť prítomný pri výsluchoch svedkov uskutočnených v rámci MVI a klásť svedkom otázky, pretože správca dane použil odpovede na žiadosti o MVI ako dôkaz, čo mu umožňuje Daňový poriadok. V žiadostiach o MVI žiadal preveriť okolnosti deklarovaných obchodov, pričom od maďarského správcu dane nepožadoval, aby tieto informácie boli získavané formou svedeckých výpovedí. Pri vybavovaní žiadostí dožiadaný štát postupuje podľa právnych predpisov platných na území dožiadaného štátu. Ak podľa platných právnych predpisov dožiadaného štátu nie je povinnosť zabezpečiť právo kontrolovaného daňového subjektu alebo jeho zástupcu byť prítomný na vypočutí svedka a klásť mu otázky, nemožno takto získaný dôkaz považovať za nezákonný z dôvodu, že daňovému subjektu nebola umožnená realizácia tohto práva, pretože ustanovenie § 25 ods. 4 Daňového poriadku sa aplikuje len v rámci výsluchu svedka vykonávaného slovenskou finančnou správou.

37. Správca dane v protokole ani v napadnutom rozhodnutí neuvádza skutočnosti, týkajúce sa mýtnych transakcií získaných z NDS a ZSSK, ani ohľadom jázd potvrdených NDS a ZSSK, pretože takéto úkony neboli v rámci predmetnej daňovej kontroly vykonané. Prepravné doklady boli správcovi dane predložené k faktúram vystaveným žalobcom zahraničným odberateľom, a to CIM doklady k faktúre pre českú spoločnosť Russel export-import, s. r. o., a CJM doklady k faktúre pre maďarskú spoločnosť ALGA-FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft., pričom na týchto CIM dokladoch je ako odosielateľ uvedená spoločnosť VENAS, a. s. a ako odberateľ maďarská spoločnosť Rossi Biofuel Zrt. Správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných spornými faktúrami vystavenými zahraničným spoločnostiam ALGA-F ABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft. a Russel export-import, s. r. o., žiadosťami o MVI, avšak dodanie fakturovaného tovaru týmto spoločnostiam nebolo potvrdené. K sporným faktúram vystaveným britskej spoločnosti TOM'S TRADE Ltd. boli predložené správcovi dane CMR doklady, avšak ani v tomto prípade nebolo dodanie tovaru tejto spoločnosti potvrdené, pretože spoločnosť TOM'S TRADE Ltd. bola nekontaktná a intrakomunitárne dodanie tovaru nepriznala.

38. K použitiu informácii o dokazovaní vykonanom v trestnom konaní ČVS: O.-XX/XEK-O.-XXXX žalovaný uviedol, že správca dane rozhoduje na základe vlastnej úvahy, ktoré dôkazy a v akom rámci a rozsahu vykoná. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým jednoznačne spochybnil dodanie deklarovaných tovarov tak, ako je uvedené na sporných faktúrach a daňový subjekt nepreukázal opak. Ak si daňový subjekt splní v daňovom konaní svoje povinnosti, teda aj povinnosť dôkaznú, ale správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane (rozsudok Ústavného súdu SR -17). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pochybnosti správcu dane o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach, neboli daňovým subjektom odstránené.

39. Žalovaný v súvislosti s poukazovaním daňového subjektu na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ako aj na rozsudky Súdneho dvora, uvádza, že žalobca iba poukázal na právny záver konkrétnych rozsudkov, ale nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky daných rozsudkov. Podané odvolanie obsahuje viaceré námietky, ktoré sa nevzťahujú k zistenému skutkovému stavu za zdaňovacie obdobie november 2013, vyplývajúcemu z predloženého spisového materiálu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čo podľa žalovaného svedčí o tom, že žalobca prevzal časť odvolacích námietok z iných podaní súvisiacich s inými zdaňovacími obdobiami.

40. Včas elektronicky podanou žalobou zo dňa 17. 07. 2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 23. 07. 2019, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa , , , zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko v predmetnom konaní bol nedostatočne zistený skutkový stav veci, toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a zároveň je v priamom rozpore s aktuálnou a platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, s ktorou sa správca dane nevysporiadal. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi nepreukázal, pričom pochybenia a neplnenie si povinností na strane iných daňových subjektov vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. V tomto prípade správca dane ako aj žalovaný nevzali do úvahy fakt, že ide o skutočnosť, na ktorú žalobca nemá žiadny vplyv a teda nemôže z tejto skutočnosti znášať dôkaznú núdzu a správca dane mal uplatniť postup v súlade s , , Daňového poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom neozrejmil, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré v konečnom dôsledku vyhodnotil ako nedôveryhodné, pričom na dôkazy, svedčiace v prospech daňového subjektu neprihliadal a mal za to, že žalobca porušil ustanovenie zákona o dani z príjmov. Konštatoval, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami, získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení, najmä ak kontrolovaný daňový subjekt navrhne nový dôkaz do daňovej kontroly, ktorým je taký zásadný dôkaz ako znalecký posudok vypracovaný ako kontra posudok na znalecký posudok, na ktorý sa odvoláva správca dane a rovnako žalovaný a vo svoj prospech používajú len ustanovenie Daňového poriadku o vyhodnotení dôkazov, avšak komparáciu s ods. l písm. c) Daňového poriadku a s Daňového poriadku už žalovaný nepoužil a preto je jeho rozhodnutie neurčité a nepreskúmateľné.

41. Žalovaný v tomto prípade vyhodnotil pozitívny dôkaz (znalecký posudok G.. M. použitý v tom istom trestnom konaní, na ktoré sa správca dane odvoláva vo svojom odôvodnení č. ČVS O.-XX/XEK-O.- XXXX) o realizácii kontrolovaného zdaniteľného plnenia v neprospech žalobcu v rozpore s akýmkoľvek logickým vysvetlením a zdôvodnením, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z odôvodnenia správcu dane musí vyplývať vyvážený vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Žalobca zastáva názor, že v danom prípade faktúry a listiny tak na strane dodávateľov

žalobcu, ako aj samotné zistenia správcu dane sú súčasťou uceleného logicky previazaného reťazca dôkazov, ktoré preukazujú reálne dodanie služieb. Žalobca predložením uvedených dôkazov vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

42. Žalobca poukázal na to, že svoju podnikateľskú činnosť vykonáva od roku 2009 s dobrou obchodnou povesťou, čo potvrdzujú aj výsledky uvedené na stránke ww.finstat.sk, z čoho, ako aj z ukazovateľov jeho dodávateľov jednoznačne vyplýva, že dodania boli reálne vykonávané a žalobca si splnil všetky povinnosti ustanovené zákonom. Zdôraznil, že správcovi dane predložil dôkazy preukazujúce reálne zdaniteľné plnenia a podklady k fakturácii za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2013, pričom počas celého trvania predmetného daňového konania so správcom dane komunikoval, poskytoval mu súčinnosť a zúčastňoval sa úkonov. Predmet plnenia bol okrem listinných dôkazov jednoznačne preukázaný aj svedeckými výpoveďami. Žalovaný počas celého konania žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ako by mal žalobca reálnosť uvedených služieb preukázať, dôkazy svedčiace v jeho prospech opomenul a nesplnenie si povinností iných subjektov pripísal na jeho ťarchu.

43. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou, týkajúcou sa aktuálnej a platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Nevzal do úvahy citovaný rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 28. 11. 2012, sp. zn. , ktorý judikuje, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na jeho rozhodnutie vydané pod sp. zn. zo dňa 15. 03. 2011, v ktorom je venovaná pozornosť práve otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, teda výkladu ustanovenia a z ktorého vyplýva, že skutočnosti vymedzené v a v zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, pričom z nich nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy, týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C- 354103 (Optigen), C-355103 (Fulcrumlilektronics) a C-484103 (BondHouse), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi udalosťami. Dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt nie je možné vykladať extenzívne na jeho ťarchu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. zo 17. marca 2009, ktorým ústavný sud rozhodol, že orgány verejnej moci nemôžu prijímať také rozhodnutia, ktoré môžu svojimi účinkami porušiť základné práva a slobody fyzických a právnických osôb, najmä ak sú nedôvodné, svojvoľné, arbitrárne a nedávajú odpoveď na podstatu veci, ako aj ďalšie (sp. zn. , m. m. , ).

44. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. mal súd podľa obsahu pripojeného administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu za preukázané, že žalovaný vykonal v konaní rozsiahle dokazovanie, avšak toto dokazovanie sa uberalo zásadne nesprávnym smerom pre zistenie podstaty tohto sporu. V predmetnom konaní bola zásadnou otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti ako a od koho dodávateľ dodaný tovar obstaral. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukázal aj na svoje rozsudky a 7S/131-137/01., v zmysle ktorých okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Je preto úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k takémuto zneužívajúcemu konaniu u dodávateľa žalobkyne a či žalobkyňa o takomto konaní vedela alebo musela vedieť.

45. Žalobca ako daňový subjekt žiadal od žalovaného ako správcu dane, aby sa zoznámil so skutočným predmetom podnikania daňového subjektu, výsledkom ktorého boli zdaniteľné príjmy v roku 2012 a nevyhnutne daňové výdavky bezprostredne súvisiace s dosiahnutými zdaniteľnými príjmami, pričom voľba takéhoto druhu dôkazného prostriedku závisela od otázky, ktorú bolo v predmetnom konaní

potrebné objasniť, a to preukázanie nákladov zaúčtovaných dodávateľmi kontrolovaného vo vzťahu k dosiahnutým príjmom daňového subjektu.

46. Opodstatnenosť podanej žaloby žalobca odôvodňoval aj rozsudkami Najvyššieho súdu a ESD, okrem uvedených rozsudkov aj rozsudkom C-80/11 a C-142/11Mahagében Kft. a F. T. z 21. 06. 2012, z ktorého jednoznačne vyplýva nielen právo daňových orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ale aj povinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne preukázať. Pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet nepostačujú len domnienky o tom, že platiteľ vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom, pretože aplikácia tohto právneho názoru vyžaduje preukázanie, že platiteľ vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z tohto vyplýva, že v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným v danej smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (bod 47). Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (bod 48). Rozsudky Súdneho dvora EÚ C- 439/04 Kittel, C-354/03 Optigen LTD a aj iné rozsudky umožňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne splnili. Dôkazné bremeno v uvedenej súvislosti je na správcovi dane, okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Je preto úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k takémuto zneužívaniu konaniu u dodávateľa daňového subjektu a či daňový subjekt o takomto konaní vedel alebo musel vedieť.

47. Daň z príjmu za rok 2013 bola vyrubená a zaplatená žalobcom v súlade s dosahovanými príjmami podľa § 82 písm. b) zákona o dani z príjmov, vrátane jeho dodávateľov. Žalobca preukázal splnenie podmienok preukázateľného vynaloženia uvedených daňových výdavkov ako rozhodujúcu skutočnosť materiálnej existencie a skutočného použitia daňových výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie dosiahnutých zdaniteľných príjmov v roku 2013. Niekoľkokrát vyzýval a žiadal správcu dane, aby sa oboznámil so skutočným predmetom činnosti daňového subjektu v roku 2013, z ktorého dosiahol vykázané zdaniteľné príjmy a následne hodnotil oprávnenosť a preukázateľnosť daňových výdavkov. K uvedeným tvrdeniam predložil žalobca nie len formálne dôkazy, ale aj skutkové dôkazy, avšak žalovaný sa s uvedeným návrhom žalobcu v odvolacom konaní nezaoberal a ani nevykonal dokazovanie zamerané na preverenie, či sa uskutočnilo reálne dodanie tovaru žalobcovi tak, ako to vyplýva z jeho účtovníctva, čím porušil základné zásady správy daní, vyplývajúce z § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

48. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že v prebiehajúcom trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice, vo veci už spomínaného vyšetrovacieho spisu, žalovaný nedodržal postup podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku, pretože sa neoboznámil s úplným spisovým materiálom pokiaľ ide o trestné konanie ČVS: O.-XX/OEK-O.-XXXX, a to s výsluchmi zamestnancov správcu dane, súdneho znalca, ktorý vypracoval znalecké posudky č. 1/2015 a č. 5/2015, ktoré boli nariadené na základe nového znaleckého posudku, ktorý je dôkazom v prebiehajúcom trestnom konaní. Uvedené dôkazy už žalovaný v odvolacom konaní neobstaral a ani nehodnotil.

49. V písomnom vyjadrení zo dňa 05. 11. 2019 k správnej žalobe žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí poukázal na úlohy orgánov daňovej správy, ktoré pri ich plnení konajú v súlade s SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, na ciele daňovej kontroly, ako aj povinnosti daňových subjektov v súvislosti s preukázaní oprávnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane. Uviedol, že v súlade s Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 20. 11. 2018, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (v rozsahu a z dôvodov uvedených v podanom odvolaní) a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú aj so žalobnými dôvodmi. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, považoval za súladné s ustanoveniami Daňového poriadku, s tým, že v odôvodneniach obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli ich podkladom, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie

dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku. K žalobným dôvodom uvedeným v II. bode podanej žaloby, ktoré sú nad rámec odvolacích námietok, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí, uviedol, že z predmetného protokolu, ako aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia síce vyplýva, že žalobca bol súčasťou reťazca, ktorých plnenia boli poznačené podvodom, avšak v danom prípade dotknuté plnenia nespĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru a hospodárska činnosť, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe. Poukázal na to, že dokazovanie vykonané správcom dane smerovalo k zisteniu, či daňový subjekt splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona o DPH a či boli splnené podmienky na oslobodenie od dane v zmysle § 43 citovaného zákona. Na základe vykonaného dokazovania správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane z dôvodu, že nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov Kis Trade, s. r. o. (od 04. 07 2014 MARSEILLE, s. r. o.), PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o. a VENAS, a. s. Taktiež nebolo preukázané dodanie tovaru v zmysle § 43 zákona o DPH pre odberateľov žalobcu ALGA- FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft. (Maďarsko), Russel export-import, s. r. o. (Česká republika) a TOM'S TRADE Ltd. (Veľká Británia). Správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na ďalšie zistené skutočnosti, a to, že žalobca a spoločnosti VENAS, a. s. a MVR s. r. o., sú majetkovo a personálne prepojené a využívajú na podnikanie spoločný areál v Strede nad Bodrogom, ako aj na znalecké posudky č. 1/2015 a č. 5/2015, vypracované znalcom G.. U. Š., ktoré mal k dispozícii, a v ktorých súdny znalec dospel k záveru, že posudzované spoločnosti uskutočňovali v roku 2012 karuselové obchody. Žalovaný uvádza, že správca dane svoj záver nezaložil na týchto zisteniach, ale na základe skutočnosti, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný vznik práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 - 51 zákona o DPH, ani dodanie tovaru deklarovaným zahraničným odberateľom v zmysle § 43 citovaného zákona.

50. Podľa aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR by aplikácia judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorú uvádza žalobca v podanej žalobe, bola použiteľná vtedy, ak by všetky formálne podmienky pre odpočítanie dane uvedené v ustanoveniach § 49 - § 51 zákona o DPH boli splnené. V danom prípade to znamená existenciu tovaru v deklarovanom množstve a cene, dodaného dodávateľom uvedeným na faktúre, ale boli by preukázané zneužívajúce prvky alebo skutočnosti, na ktoré sa nebude prihliadať. Potom by bolo možné nepriznať právo na odpočítanie dane prakticky len pre zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. V takom prípade by správca dne už nemohol tvrdiť, že odpočítanie dane nepriznáva daňovému subjektu pre porušenie ustanovení § 49 - § 51 zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že správca dane odôvodnil nepriznanie uplatneného odpočítania dane porušením ustanovení § 49 - § 51 zákona o DPH, preto je argumentácia žalobcu citovanou judikatúrou Súdneho dvora EÚ neopodstatnená. Právne závery uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ na obchody uzavreté medzi dodávateľmi Kis Trade, s. r. o, PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., VENAS, a. s. a žalobcom nedopadajú. V danom prípade však vôbec neboli splnené prvotné podmienky stanovené zákonom o DPH pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, preto nebolo potrebné vec posudzovať z hľadiska práva Európskej únie a rozsudkov Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukazuje žalobca v podanej žalobe.

51. K žalobnému dôvodu, že správca dane vyhodnotil pozitívny dôkaz (znalecký posudok G.. M. použitý v trestnom konaní ČVS O.-XX/XEK-O.-XXXX, ktorý mal byť vypracovaný ako kontra k znaleckému posudku, na ktorý sa odvoláva správca dane) o realizácii predmetného zdaniteľného obchodu v neprospech žalobcu, v rozpore s akýmkoľvek logickým vysvetlením a zdôvodnením, žalovaný uviedol, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ani z predloženého spisového materiálu nezistil, že správca dane v priebehu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania dane takýto dôkaz zaobstaral, resp. že by o jeho zaobstaranie žiadal žalobca.

52. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že ukazovatele na stránke www.finstat.sk jednoznačne preukazujú, že dodania boli reálne vykonané a žalobca si splnil všetky povinnosti ustanovené zákonom, pretože údaje uvedené na tejto stránke nie sú schopné nahradiť faktúry a evidenciu dane z pridanej hodnoty dodávateľov žalobcu, resp. preukázať, že fakturovaný tovar bol dodaný tak, ako je to deklarované na sporných faktúrach, predovšetkým ak to nevedeli preukázať dodávatelia žalobcu a v neposlednom rade ani sám žalobca.

53. K žalobnému dôvodu, že žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akým spôsobom mal žalobca reálnosť uvedených služieb preukázať, žalovaný uviedol, že v danom prípade predmetom fakturácie bolo dodanie tovarov (repka olejná, repkový olej). Nebolo povinnosťou správcu dane oboznamovať žalobcu, akým spôsobom žalobca má, okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť bola vo vzťahu k ich obsahu vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, pretože je iba vecou zodpovednosti daňového subjektu, aby sám, resp. s osobou znalou daňových predpisov, zvážil rozsah, potrebnosť a využiteľosť jemu dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovej kontrole, vyrubovacom konaní, resp. v odvolacom konaní predloží.

54. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s jeho námietkou, týkajúcou sa aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. žalovaný uviedol, že takáto námietka nebola uvedená v odvolaní podanom proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, preto sa ňou nemohol zaoberať a vysporiadať. Konštatoval, že keďže žaloba neobsahuje žiadne konkrétne námietky, ktoré by sa týkali skutočností, zistených správcom dane pri preverovaní opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane a splnenia podmienok pre uplatnenia oslobodenia od dane konštatuje, správca dane vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako bolo uvedené na sporných faktúrach. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku.

55. Správny súd v konaní podľa a nasl. - (ďalej iba ) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, aj obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že žalobe žalobcu úspech priznať nemožno.

56. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 27. 12. 2013 podal riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 387,07 eur.

57. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 03. 02. 2014, doručeného žalobcovi dňa 06. 02. 2014, bola u žalobcu dňa 28. 02. 2014 začatá daňová kontrola zameraná na DPH podľa o DPH v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobia február 2013, august 2013, september 2013 a november 2013.

58. Dňa 19. 03. 2014 bolo správcovi dane doručené oznámenie splnomocneného zástupcu žalobcu o tom, že dňa 13. 03. 2014 bola v administratívnych priestoroch spoločnosti VENAS, a. s., vykonaná príslušníkmi KR PZ Košice prehliadka iných priestorov a pozemkov, pri ktorej boli dobrovoľne vydané pre účely vyšetrovania účtovné a iné doklady týkajúce sa spoločností MVR, s. r. o., VENAS, a. s. a žalobcu za zdaňovacie obdobia rokov 2012 a 2013, ako to vyplýva z úradného záznamu zo dňa 16. 06. 2014, ČVS: O.-XX/OEK-O.-XXXX. Dňa 17. 06. 2014 mu boli ekonómkou žalobcu e-mailom doručené aj oskenované evidencie DPH, účtovné knihy (účtovný denník a hlavná kniha), záznamy o prevádzke motorových vozidiel a bankové výpisy žalobcu.

59. Na základe dožiadania správcu dane zo 23. 07. 2014 bolo miestne príslušným správcom dane - Daňovým úradom Nitra vykonané miestne zisťovanie, týkajúce sa daňového subjektu MARSEILLE, s. r. o. (do 03. 07. 2014 Kis Trade, s. r. o.), výsledkom ktorého boli zistenia, premietnuté v odpovedi na dožiadanie zo dňa 13. 10. 2014.

60. Správca dane na základe predložených dokladov preveroval dodanie repkového oleja, repkových výliskov a repky olejnej odberateľom do iných členských štátov EÚ zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 03. 12. 2014 bola správcovi dane doručená odpoveď príslušného daňového orgánu Maďarskej republiky na základe žiadosti o MVI zo dňa 16. 12. 2014, týkajúca sa preverovania

dodávok tovaru spoločnosti ALGA - FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft., vrátane fotokópií dokladov, požadovaných správcom dane, dňa 21. 05. 2015 odpoveď príslušného daňového orgánu Českej republiky na základe žiadosti o MVI zo dňa 16. 12. 2014, týkajúca sa spoločnosti RUSSEL EXPORT- IMPORT, s. r. o., vrátane fotokópií dokladov, dňa 22. 04. 2015 odpoveď príslušného daňového orgánu Maďarskej republiky na základe žiadosti o MVI zo dňa 16. 12. 2014, týkajúca sa preverovania spoločnosti ROMBUSZ-04 FEHÉRJE ÉS GABONA KERESKELDEMI Kft., vrátane fotokópií dokladov, dňa 22. 04. 2015 odpoveď príslušného daňového orgánu Veľkej Británie na základe žiadosti o MVI zo dňa 18. 12. 2014, týkajúca sa preverovania spoločnosti TOM'S TRADE Ltd., vrátane fotokópií dokladov a dňa 16. 01. 2018 konečná odpoveď príslušného daňového orgánu Maďarskej republiky na základe žiadosti o MVI zo dňa 16. 12. 2014, týkajúca sa preverovania spoločnosti CB CONTROL, Kft., vrátane fotokópií dokladov. Zistenia z nich vyplývajúce sú premietnuté v odôvodnení rozhodnutia správcu dane i napadnutého rozhodnutia.

61. Rozhodnutím zo dňa 18. 12. 2014, doručeným žalobcovi dňa 05. 01. 2015, bola daňová kontrola odo dňa 23. 12. 2014 prerušená z dôvodu potreby získania informácií prostredníctvom MVI do dňa 16. 01. 2018, kedy bola správcovi dane doručená posledná odpoveď na MVI, na základe čoho mu bolo dňa 25. 01. 2018 doručené oznámenie zo dňa 22. 01. 2018 o tom, že dňa 16. 01. 2018 pominuli dôvody jej prerušenia a správca dane bude pokračovať v predmetnej daňovej kontrole.

62. Kontrolou predložených účtovných dokladov a na základe dokazovania, vykonaného v priebehu predmetnej daňovej kontroly (nahliadnutie do spisového materiálu daňovej kontroly DPH u daňového subjektu MVR, s. r. o. Prešov ako dodávateľa VENAS a. s., - protokol zo dňa 21. 11. 2016, spisu VENAS, a. s. - protokoly zo dňa 16. 10. 2015 a 20. 12. 2017 a PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., - protokol zo dňa 23. 01. 2015, spisu žalobcu z daňovej kontroly za mesiace december a júl 2013 - protokol zo dňa 25. 07. 2017; nahliadnutie do dokumentov Finančného riaditeľstva SR, Odboru boja proti podvodom, Oddelenia koordinácie, z ktorého získal informácie z vyšetrovacieho spisu č. Č.-O.-XX/OEK-O.-XXXX - vypočutie O. O., F. E. a doklady - výsluchy svedkov - zamestnancov VENAS, a. s., obsluha váhy a čerpadiel, znalecký posudok - vážne lístky laboratórium VENAS, a. s. za obd. R. 2011-2013, znalecký posudok - účtovníctvo VENAS, a. s., MVR, s. r. o., VENERG, s. r. o., za obd. 2012-2013, informácie z MVI v rámci daňovej kontroly žalobcu za júl 2013, ako to vyplýva z úradného záznamu zo dňa 25. 01. 2018, v ktorom sú uvedené jednotlivé zistenia tak, ako boli premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, znalecké posudky č. 1/2015 a č. 5/2015, vypracované znalcom z odboru ekonomika a podnikanie G.. U. Š., F.., informácie získané citovanými MVI) správca dane nadobudol pochybnosti o správnosti, pravdivosti, resp. úplnosti dokladov žalobcu vo veci prebiehajúcej daňovej kontroly, na základe čoho žalobcu listom zo dňa 26. 01. 2018 (doručeným mu dňa 28. 01. 2018) vyzval na ich odstránenie a predloženie vyjadrenia k nim v určenej lehote 8 dní od doručenia výzvy, ktorej obsah tvorili konkrétne zistenia správcu dane. Na základe žiadosti žalobcu bola uvedená lehota predĺžená a následne sa žalobca k uvedeným pochybnostiam správcu dane vyjadril podaním zo dňa 12. 12. 2018.

63. O výsledku predmetnej daňovej kontroly bol dňa 21. 02. 2018 vyhotovený protokol č. 100429526/20187, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 26. 02. 2018 spolu s výzvou, aby sa k zisteniam uvedeným v protokole v určenej lehote vyjadril, resp. označil alebo predložil doklady preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. V citovanom protokole správca dane znížil sumu uvedenú v riadkoch 15 a 16 daňového priznania o 513 700,56 eur, t. j. sumu, týkajúcu sa vydaných faktúr za dodanie repkového oleja pre odberateľov ALGA - FABAU Szolgáltató és Kereskedelmi Kft., RUSSEL EXPORT-IMPORT, s. r .o., a TOM'S TRADE Ltd., u ktorých nebolo potvrdené dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH. Z obsahu citovaného protokolu zároveň vyplýva, že správca dane, vychádzajúc z vyššie citovaných dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich, ako boli premietnuté aj v odôvodnení jeho rozhodnutia zo dňa 20. 11. 2018, neuznal nárok žalobcu na odpočítanie DPH, ktorý si uplatnil na základe faktúr špecifikovaných v bode 4 odôvodnenia rozsudku, vystavených dodávateľmi Kis Trade, s. r. o., (od 04. 07. 2014: MARSEILLE, s. r. o.), PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., a VENAS, a. s., v celkovej sume 37 351,66 eur, pretože žalobcovi podľa § 49 až 51 zákona o DPH právo na odpočítanie dane z faktúr od uvedených spoločností nevzniklo, pretože nebolo preukázané, že pri uvedenom dodaní tovaru týmto dodávateľom vznikla daňová povinnosť.

64. V písomnom vyjadrení k protokolu zo dňa 19. 03. 2018 žalobca vyslovil svoj nesúhlas so závermi správcu dane obsiahnutými v citovanom protokole. Namietal nezákonnosť predmetnej daňovej kontroly z hľadiska dĺžky jej trvania, prekračujúcej lehotu, stanovenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku v súvislosti

aj s dobou jej prerušenia s poukazom na čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010. Poukázal na to, že správca dane nereagoval na jeho vyjadrenie zo dňa 12. 02. 2018, toto nevyhodnotil, nedoplnil ním navrhované dôkazy, vo veci vyhotovil protokol a daňovú kontrolu ukončil, preto tento postup považuje za nezákonný. Protokol je podľa jeho názoru postihnutý vadou nezákonnosti, keďže neobsahuje kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, preto nemôže byť použitý ako dôkaz. Konštatoval, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, bez odôvodnenia odmietol vykonať ním navrhované dôkazy, čím porušil § 45 ods. 1 písm. c) ako aj § 44 ods. 1 v nadväznosti na § 24 ods. 2 Daňového poriadku.

65. Z úradného záznamu zo dňa 24. 04. 2018 vyplýva, že správca dane dňa 23. 04. 2018 nahliadol do spisového materiálu kontroly DPH a prebiehajúceho vyrubovacieho konania u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2013 a získal informácie zo zápisnice o ústnom pojednávaní so svedkom F. Q. zo dňa 27. 03. 2018, ktorá tvorí prílohu úradného záznamu.

66. Dňa 16. 05. 2018 sa uskutočnilo u správcu dane ústne pojednávanie, na ktorom bol bez prítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu, vypočutý svedok P. D., konateľ spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., pričom o jeho výsluchu bol zástupca žalobcu riadne upovedomený.

67. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09. 07. 2018 vyplýva, že na tomto bol ako svedok za prítomnosti konateľa žalobcu vypočutý svedok F. M., poskytovateľ administratívnych služieb pre spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., ktorého vyjadrenie je zaznamenané v uvedenej zápisnici.

68. Z úradného záznamu zo dňa 17. 08. 2018 vyplýva, že správca dane dňa 15. 08. 2018 nahliadol do spisového materiálu kontroly DPH a následného vyrubovacieho konania u daňového subjektu VENAS, a. s., za zdaňovacie obdobie december január, august a september 2013 a získal informácie zo zápisnice o MVI na zistenie dodávok repky olejnej pre spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., kópie odpovedí ktorých sa rovnako nachádzajú v administratívnom spise.

69. Z úradného záznamu zo dňa 17. 08. 2018 vyplýva, že dňa 10. 07. 2018 bola správcovi dane mailom doručená kópia zápisnice o výsluchu svedkyne O. O. zo dňa 22. 06. 2016 zo spisu FR SR, Odboru boja proti podvodom, Oddelenia koordinácie, ktorá jej prílohou tohto úradného záznamu.

70. Rozhodnutím zo dňa 17. 08. 2018 bolo podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku prerušené daňové konanie odo dňa 21. 08. 2018 do dňa získania informácií z MVI, žiadosť o ktorú bola dňa 17. 08. 2018 odoslaná príslušnému daňovému orgánu Rumunska v súvislosti preverením osoby G. Y. S., nar. 12. 08. 1975 s výsledkom premietnutým v odpovedi doručenej správcovi dane dňa 24. 10. 2018.

71. Dňa 23. 11. 2018 bolo žalobcovi oznámené pokračovanie v daňovom konaní, a to listom zo dňa 05. 11. 2018.

72. Z úradného záznamu zo dňa 07. 11. 2018 vyplýva, že dňa 06. 11. 2018 bola správca dane prostredníctvom informačného systému finančnej správy nahliadol do spisu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania žalobcu za zdaňovacie obdobie 12/2013 a získal informácie z rozhodnutia správcu dane zo dňa 02. 07. 2018, a tiež dňa 07. 11. 2018 mu boli zaslané dokumenty spoločnosti MVR, s. r. o. za rok 2013, ktoré dokumenty tvoria prílohu tohto úradného záznamu.

73. Z úradného záznamu zo dňa 19. 11. 2018 súd zistil, že v uvedený deň sa uskutočnilo prerokovanie pripomienok a dôkazov za zdaňovacie obdobie 2/2013 a 11/2013, predložených žalobcom k v bode 63 citovanému protokolu, ktorého sa konateľ žalobcu, s ktorým bol tento termín dohodnutý, nezúčastnil a svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnil prostredníctvom ekonómky žalobcu. Správca dane v ňom opísal priebeh vyrubovacieho konania s tým, že na svojich zisteniach uvedených v protokole zo dňa 21. 02. 2018 trvá, pretože žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia.

74. Dňa 20. 11. 2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 102291636/2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 37 351,66 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2013 s tým, že v jeho odôvodnení premietnuté skutkové zistenia vychádzajú z dôkazov, špecifikovaných v bodoch 5 až 10, 12, 13 odôvodnenia rozsudku.

75. O odvolaní žalobcu zo dňa 07. 01. 2019, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

76. Podľa , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu (ods. 3). Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona (ods. 4).

77. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

78. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

79. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

80. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

81. Podľa o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

82. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4:

a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiu tovaru o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou, ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názvu odberateľa a adresu jeho sídla, miesto podnikania, prevádzkarne, bydlisko alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru , 3. adresu miesta a dodávku prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresa miesta a dátumu skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

83. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

84. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávku tovaru a služieb alebo platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

85. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH môže platiteľ dane podľa § 51 ods. 1 písm. a/ cit. zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH.

86. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „Daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

87. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

88. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

89. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

90. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

91. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 (ods. 10).

92. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie

a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

93. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia daňové konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane, tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

94. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

95. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú).

96. Podľa § 68 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú

kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.

97. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

98. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu administratívneho konania vznesené a ich závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu administratívneho konania, či už predloženými žalobcom, resp. zadováženými správcom dane. V zmysle ustálenej judikatúry nie je povinnosťou správneho orgánu ani súdu dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Vychádzajúc z uvedeného, napadnuté rozhodnutie žalovaného nepovažoval správny súd za nepreskúmateľné.

99. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Preto, keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu.

100. Daňová kontrola je jednou z činností správcu dane v rámci prípravy daňového konania. Výsledky daňovej kontroly môžu byť podkladom pre začatie daňového konania. O výsledkoch daňovej kontroly sa spravidla vyhotovuje protokol a vyrubovacie konanie ako druh daňového konania sa začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku). Vyrubovacie konanie je osobitným druhom daňového konania. Za účel vyrubovacieho konania možno považovať zistenie, resp. určenie a následne vyrubenie dane. Výsledkom vyrubovacieho konania je rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Na vyrubovacie konanie sa podporne použijú všeobecné ustanovenia daňového konania.

101. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je zakotvená v § 2 ods. 3 Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 zákona o DPH formuluje základné všeobecné podmienky nároku platiteľa na odpočet dane. Princíp vzniku nároku na odpočet DPH spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri takých prijatých plneniach, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Daňový doklad je z hľadiska

nároku na odpočet DPH použiteľný iba vtedy, ak obsahuje predpísané náležitosti, je vydaný platiteľom DPH, t. j. konkrétnou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá spĺňa atribúty platiteľa DPH a údaje v ňom odrážajú skutočnosť. Takýto daňový doklad deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi DPH.

102. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že tovary a služby, ktoré sú na faktúre deklarované, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

103. V zmysle citovaného § 24 ods. 3 Daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti a podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Správcovi dane ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku umožňuje použiť aj zápisnice z iných konaní, a to nielen z daňových konaní, ale aj z trestných konaní, napr. z vyšetrovacích spisov, v takomto prípade ide o listinné dôkazy a nie o svedecké výpovede a tieto boli v dnom prípade získané zákonným spôsobom. Rovnakým spôsobom boli zadovážené aj informácie v rámci MVI od zahraničných daňových orgánov, ktoré zisťovali pre posúdenie predmetnej veci dôležité skutočnosti tak, ako to vyplýva aj z jednotlivých žiadostí o MVI, obsiahnutých v administratívnom spise. Pokiaľ bolo v administratívnom konaní (daňová kontrola i vyrubovacie konanie) zo stany daňových orgánov realizované dokazovanie výsluchom svedkov, o ich výsluchu bol žalobca vždy včas a legitímnym spôsobom upovedomený. Správca dane, ako aj žalovaný v konaní, predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia postupovali v súlade s Daňovým poriadkom a žalobcovi neboli upreté žiadne jeho procesné práva.

104. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena považuje správny súd za potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 z 23. 02. 2011, z odôvodnenia ktorého o. i. vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ ), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Pritom ani správcovi dane a ani správnemu súdu nesvedčí právo žalobcovi určovať, aké dôkazy má na preukázanie ním tvrdených skutočností predložiť. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane je na strane daňového subjektu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane

z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje iba dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní deklarovaného tovaru tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade.

105. Aj podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000 spis. zn. ), vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť ( zákona o správe daní a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.

106. V danom prípade Daňový úrad Košice ako správca dane vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu preveroval splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH a na základe výsledkov daňovej kontroly a zistení z vyrubovacieho konania neuznal nárok žalobcu na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2013 v celkovej sume 37 351,66 eur z faktúr, vystavených dodávateľmi Kis Trade, s. r. o., (od 04. 07. 2014: MARSEILLE, s. r. o.), PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., a VENAS, a. s. (bod 2 odôvodnenia rozsudku). Zároveň na základe preverenia dodania tovaru (repkové výlisky, repkový olej) zahraničným odberateľom Russel export - import, s. r. o. - Česká republika, ROMBUSZ-04 FEHÉRJE ÉS GABONA KERESKELDEMI Kft. - Maďarsko a TOM'S TRADE Ltd. - Veľká Británia zistil, že v danom prípade nie sú splnené ani podmienky pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH.

107. Správny súd vyhodnotiac vykonané dôkazy, špecifikované tak v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa (nachádzajúce sa v administratívnom spise) a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, s poukazom na citované zákonné ustanovenia konštatuje, že v danom prípade správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonaným dokazovaním (preverovaním deklarovaných skutočností u spoločností, zapojených do predmetného obchodu), ako aj vo vyrubovacom konaní relevantným spôsobom spochybnil doklady predložené žalobcom v priebehu daňovej kontroly a na základe jej výsledkov, ako aj výsledkov vyrubovacieho konania považoval za preukázané, že vystaveným faktúram absentuje materiálny základ. Z vykonaných dôkazov vyplývajú skutočnosti tak, ako boli premietnuté v odôvodnení rozhodnutia správcu dane i žalovaného. Žalobca predloženými dôkazmi reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, deklarovaných preverovanými faktúrami, vystavenými spoločnosťami Kis Trade, s. r. o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s. r. o., a VENAS, a. s., v administratívnom konaní nepreukázal, z čoho nie je možné vyvodiť iný záver, než že nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Správca dane za danej situácie nerozširoval dôkazné bremeno žalobcu na skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov alebo ich subdodávateľov, pretože z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žiadal len preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok, teda, že pri tovaroch a službách fakturovaných uvedenými spoločnosťami vznikla daňová povinnosť z titulu ich reálneho dodania práve spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že malo by byť v záujme žalobcu ako platiteľa DPH uzatvárať jasné obchodné transakcie tak, aby sa pri ich uzatváraní odstránilo všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov, overiť si informácie a skutočnosti o tvrdeniach svojich obchodných partnerov z hľadiska zákona o DPH, lebo inak následky nejasných a nekorektných záväzkovo právnych vzťahov pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi sa potom prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré zahŕňa aj následky vyplývajúce z daňových konaní, vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej ktorej zmluvnej strany.

Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť, plne pod kontrolou žalobcu a vzhľadom na to, ako platiteľ dane má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane. Ak žalobca dokladmi deklaroval, že zdaniteľný obchod fakturovaný preverovanými faktúrami realizovali uvedené spoločnosti, bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. Žalobca dostatočne nepreukázal, akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu dodania predmetných tovarov a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane v prípade deklarovaného dodania tovaru, resp. služby dodávateľskými spoločnosťami. Dôkazy, ktoré žalobca predkladal, správca dane vyhodnotil v kontexte s ním vykonanými dôkazmi, v súlade s ich obsahom a úvahami, ktoré neboli v rozpore so zásadami logiky, pričom z týchto dôkazov vyvodil záver, že nimi nebolo preukázané, že žalobcovi dodávatelia uvedení na sporných faktúrach dodali fakturované tovary, resp. služby, t. j. že žalobca od týchto dodávateľov prijal tovary a služby, uvedené na týchto faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období. Správcovi dane pritom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť určiť, resp. špecifikovať konkrétne dôkazy, ktoré by mal daňový subjekt na preukázanie ním deklarovaných skutočností predložiť. Vo vzťahu k neuznaniu oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH správny súd uvádza, že v priebehu daňovej kontroly vznikli veľmi vážne pochybnosti o dodaní deklarovaného tovaru do iného členského štátu, pretože k uplatneniu oslobodenia dodávky vnútri spoločenstva dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že fyzicky opustil územie členského štátu odoslania. Žalobca tak, ako je uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia však relevantnými dôkazmi nepreukázal, že tovar bol odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu odoslania, čo je zákonnou podmienkou na uplatnenie oslobodenia od dane, teda žalobca bol povinný preukázať, že tovar bol reálne fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu, čo sa mu však nepodarilo, pričom opodstatnenosť záverov správcu dane v tejto súvislosti aj z jednotlivých odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií, ako aj záznamov národnej diaľničnej spoločnosti o pohybe nákladných motorových vozidiel, ktoré mali vykonávať prepravu tohto deklarovaného tovaru. Zistený skutkový stav je uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v žalobou napadnutom právoplatnom rozhodnutí, preto súd z neho v zmysle vychádzal. S poukazom na uvedené správny súd zároveň konštatuje, že vo veci konajúce orgány verejnej správy pri posudzovaní všetkých zadovážených dôkazov a ich právnom hodnotení nepostupovali v rozpore s rozsudkami Najvyššieho súdu SR, na ktoré v uvedenej súvislosti poukazoval v správnej žalobe žalobca.

108. Nebolo možné akceptovať ani námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného z hľadiska „vyhodnotenia pozitívneho dôkazu (znalec. posudku G.. M. z trestného konania, na ktoré sa odvoláva aj žalovaný č.: Č. O.-XX/OEK-O.-XXXX) v neprospech žalobcu, pretože táto bola iba všeobecná a nie je z nej zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti, ktoré mali byť v prospech žalobcu, žalovaný vyhodnotil v jeho neprospech. Navyše tak, ako to vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného, z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ani z predloženého spisového materiálu nevyplýva, žeby správca dane v priebehu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania dane takýto dôkaz zaobstaral, resp. že by o jeho zaobstaranie žiadal žalobca.

109. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci z hľadiska aplikácie judikatúry Súdneho dvora EÚ, vychádzajúcej zo Smernice Rady č. 2006/112/ES o boji proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, na ktorú poukazoval žalobca v správnej žalobe, považuje správny súd za potrebné uviesť, že táto by bola relevantná za situácie, ak by bolo preukázané reálne dodanie zdaniteľného plnenia, ako aj to, že toto bolo dodané subjektom, deklarovaným v sporných faktúrach, t. j. v prípade naplnenie vecnej a materiálnej stránky práva žalobcu na odpočet DPH, čo v danom prípade preukázané nebolo. Napadnuté rozhodnutie bolo založené na tom, že žalobca nepreukázal, že od dodávateľov uvedených na sporných faktúrach, prijal fakturované zdaniteľné plnenia, resp. že tovary a služby boli dodané dodávateľmi a týmto vznikla daňová povinnosť a rovnako nepreukázal ani splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH, vychádzajúc z dôkazov, špecifikovaných v bodoch 11, 12, 60 odôvodnenia rozsudku. Preto správny súd aj túto námietku považuje za neopodstatnenú.

110. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku, týkajúcu sa absencie vyjadrenia žalovaného, kedy bola žiadosť o MVI zaslaná z príslušného odboru FR SR dožiadanému správcovi dane v súvislosti

s existenciou dôvodu na prerušenie daňovej kontroly. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že správca dane musí alebo môže daňové konanie a rovnako aj daňovú kontrolu (vzhľadom na § 46 ods. 10 Daňového poriadku) prerušiť s tým, že na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, v ktorom období bola predmetná daňová kontrola prerušená, ako aj to, z akého dôvodu došlo k jej prerušeniu a na základe akého rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené. Vyplýva z neho aj to, kedy boli žiadosti o MVI správcom dane vyhotovené (3 žiadosti zo dňa 16. 12. 2014 a 1 zo dňa 18. 12. 2014 - bod 60 odôvodnenia rozsudku), pričom bol to správca dane, ktorý na základe týchto žiadostí následne (odo dňa 23. 12. 2014) daňovú kontrolu v súlade s Daňovým poriadkom odôvodnene prerušil. Správny súd nezistil, že by postup správcu dane pri vydávaní rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 9801401/5/5461673/2014/Ber zo dňa 18. 12. 2014 bol v rozpore s právnymi predpismi a jej prerušenie nemá prvky nezákonnosti ani vo vzťahu k dĺžke prerušenia daňovej kontroly.

111. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností má správny súd za to, že správca dane vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že žalobcom deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako bolo uvedené na preverovaných faktúrach. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal také relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery o zdaniteľných obchodoch žalobcu, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, najmä faktúr, vyjadrením svedkov, ktoré dôkazy hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo s tým, že uvedené dôkazy boli pre posúdenie predmetnej veci postačujúce. Ak potom správca dane na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítane dane a oslobodenie od dane v zmysle vyššie citovaných ust. , a zákona o DPH sú správne, tak potom záver žalovaného bol taktiež správny a v súlade s citovanými ustanoveniami o DPH, ako aj Daňového poriadku. Keďže žalobné námietky žalobcu korešpondujú s jeho odvolacími námietkami súd konštatuje, že žalovaný vec žalobcu správne právne posúdil, že zistenie skutkového stavu nie je v rozpore s obsahom spisov žalovaného, ale naopak, je s nimi v súlade, že žalovaný neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu a že v daňovom konaní sa správne orgány riadili zásadami Daňového poriadku uvedenými v ust. Daňového poriadku. Preto žalobou napadnutým rozhodnutím a procesným postupom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu na jeho subjektívnych právach, tvrdenému v žalobe.

112. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok stanovených v v spojení s , podľa žalobu žalobcu jednomyseľne ( ) ako nedôvodnú zamietol.

113. O trovách konania rozhodol súd podľa a 168 , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnickévzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).