Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7To-73-2026.pdf
PDF · 154.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/73/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalý pobyt A. D. XXX/XX, E., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. k) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 24.06.2026, č. k. 23T/10/2026-508, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2026 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e) ods. 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalý pobyt E., A. D. XXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,
odsudzuje
podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci:
- mobilný telefón zn. Sony Xperia XZ2, modrej farby s poškodeným displejom, IMEI:354683091063474,
- - mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A55, modrej farby s poškodeným displejom, IMEI1:357629880300723, IMEI2: 359150560300725,
- - uzatvárateľné plastové vrecko (stopa č. 2),
- - prázdne zatavené plastové vrecko predelené na štyri časti (stopa č. 3),
- - uzatvárateľné plastové vrecko (stopa č. 5),
- - 3 ks obalov na dutinky, 6 ks dutiniek a 11 ks dutiniek s obalmi (stopa č. 6),
- otvorený kovový trezor a z neho obsah (stopa č. 7) : § zlaté hodinky označené ako Garet, § čierne hodinky označené ako Rolex, § čierny hodinky označené ako VW, § 2 ks strieborných retiazok,
§ zlato-strieborná retiazka, § zelený kryt na hodinky, § zlaté hodinky označené ako Tissot, § zlatá retiazka, § hodinky čiernej farby nezistenej značky, § hodinky označené ako Hama, § nožík čiernej farby tzv. motýlik § zelená kartička s nápisom ROLEX, § minca v hodnote 1 KČ, § užívateľská príručka k sejfu,
- plastové vrecko s obsahom plastových vreciek (stopa č. 8),
- samonabíjacia expanzná pištoľ, zn. Ekol Special 99, kal. 9mm, výr.č. EV-17010071 s prázdnym zásobníkom a čiernym textilným puzdrom (stopa č. 9),
- 3 ks plastových injekčných striekačiek (stopa č. 11),
- digitálna váha (stopa č. 12),
- plastové vrecká (stopa č. 14).
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát Slovenská republika.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutý rozsudok a opravné prostriedky strán 1. Okresný súd Senica (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 24.06.2026, č. k. 23T/10/2026-508, uznal obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. k) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v bode 1 najmenej od začiatku roka 2025 do 17.20 hod. dňa 23.07.2025 si neoprávnene zadovažoval psychotropnú látku metamfetamín (pervitín) a omamné látky z rastliny z rodu konope (Cannabis) s účinnou látkou tetrahydrokanabinol (THC), ktoré následne na rôznych miestach na území Slovenskej republiky, najmä v okrese Skalica u seba neoprávnene, za účelom ďalšej distribúcie prechovával, vrátane:
- 1 ks plastového vrecka s tlakovým uzáverom s obsahom 40,361 gramov kryštalického materiálu s koncentráciou účinnej látky metamfetamín 73,5% hmotnostných,
- 1 ks plastového vrecka s obsahom konope s hmotnosťou 142,08 gramov s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinol (THC) 17,8% hmotnostných,
- 1 ks plastového zataveného vrecka, predelené zatavením na časti, pričom časť s označením „A.“ obsahovala konope s hmotnosťou 7,682 gramov, s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinol (THC) 14,6% hmotnostných a časť s označením „Mix, Hovorany + Stráž“ obsahovala konope s hmotnosťou 12,507 gramov, s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinol (THC) 9,5% hmotnostných a časť „Hovorany“ obsahovala konope s hmotnosťou 4,330 gramov, s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinol (THC) 11,5% hmotnostných,
- 1 ks plastového vrecka s obsahom 0,43 gramov kryštalického materiálu s koncentráciou účinnej látky metamfetamín 76,3% hmotnostných,
- 1 ks plastovej injekčnej striekačky s modrým zrezaným piestom s obsahom 0,378 gramov kryštalického materiálu s koncentráciou účinnej látky metamfetamín 77,1% hmotnostných, a súčasne najmenej od začiatku roka 2025 do 17.20 hod. dňa 23.07.2025 na rôznych miestach na území Slovenskej republiky, najmä v okrese Skalica, psychotropnú látku metamfetamín (pervitín) a omamné látky z rastliny z rodu konope (Cannabis) s účinnou látkou tetrahydrokanabinol (THC) neoprávnene predával alebo neoprávnene bezodplatne darovával alebo ako protislužbu poskytoval viacerým konečným odberateľom, a to najmenej osobám:
- F. B., nar. XXXX,
- G. A., nar. XXXX,
- H. I., nar. XXXX,
- J. K., nar. XXXX,
- K. L., nar. XXXX,
- J. K., nar. XXXX,
- M. L., nar. XXXX,
- J. G., nar. XXXX
a ďalším bližšie nestotožneným osobám, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, rastlina z rodu konopa a extrakt suchý z rastliny rodu konopa (Cannabis) sú zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená do II. skupiny psychotropných látok; hoci obžalovaný A. B. bol za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, spočívajúci v neoprávnenej držbe a neoprávnenej distribúcii psychotropnej látky – metamfetamínu (pervitínu) odsúdený rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/78/2017 zo dňa 19.07.2017, právoplatným dňa 19.07.2017,
v bode 2
odo dňa 21.09.2023 do 17.20 hod. dňa 23.07.2025 v okrese Skalica maril výkon ochranného dohľadu uložený mu rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T 78/2017 zo dňa 19.07.2017, právoplatným dňa 19.07.2017, výkon ktorého bol nariadený nariadením výkonu ochranného dohľadu Okresného súdu Skalica sp.zn. 6T/78/2017 zo dňa 12.09.2017, s ktorým bol riadne oboznámený tým, že od začatia ochranného dohľadu sa nedostavil na probačné stretnutia v dňoch 18.12.2023, 12.03.2024, 18.04.2024, 13.06.2024, 29.07.2024, 24.09.2024, 23.01.2025, 18.02.2025, 20.05.2025 a dňa 06.06.2025 a súčasne počas trvania uvedeného ochranného dohľadu, najmenej od 22.09.2023 až do jeho zadržania dňa 23.07.2025, nepreukazoval potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, tieto preukázal iba jedenkrát, čím sa týmto konaním dopustil závažného konania, ktoré smerovalo voči samotnému zmyslu uloženého ochranného dohľadu Okresného súdu Skalica sp.zn. 6T/78/2017. 2. Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 173 ods. 3 s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 37 písm. m) s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na 10 rokov, na výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalej okresný súd uložil obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia tamže špecifikovaných vecí, ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva Slovenská republika. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovanému prokurátor preukázal všetky trestnoprávne relevantné znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu v súbehu so žalovaným prečinom. Okresný súd drogový skutok 1 považoval za preukázaný najmä výpoveďou svedkyne F. I. a ďalších svedkov, ktorým mal obžalovaný omamné a psychotropné látky predávať v inkriminovanom období po jeho prepustení z výkonu trestu v jeho skoršej inej trestnej veci a najmä tiež na základe dôkazov získaných pri prehliadke motorového vozidla. Obžalovaného obhajobu argumentujúcu nezákonnosť prehliadky motorového vozidla neuznal s tým, že súhlas bol zákonným spôsobom dodatočne daný sudcom pre prípravné konanie a zároveň išlo o prehliadku, ktorá odklad nezniesla. Pokiaľ ide o skutok 2 toto považoval súd za preukázané z listinných dôkazov, kedy z probačného spisu vyplývali jednotlivé termíny probačných stretnutí v rámci ochranného dohľadu, ktorých sa obžalovaný nezúčastnil vôbec a neospravedlnil svoju neúčasť, alebo ak sa ich zúčastnil tak nepreukázal s niektorými výnimkami pôvod svojich zdrojov obživy. Okresný súd v súvislosti so skutkom 1 tento postup obžalovaného vyhodnotil ako úmyselné konanie s tým, že obžalovaný vzhľadom na svoj osobný postoj po prepustení z výkonu trestu ani nikdy nemienil ochranný dohľad rešpektovať a svoje príjmy preukazovať, pretože tieto pochádzali v skutočnosti z trestnej činnosti (v skutku 1); teda z predaja drog. Z uvedeného vyvodil okresný súd závažné porušovanie ochranného dohľadu, ktoré kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Pri ukladaní trestu okresný súd prihliadol na príslušné kogentné pravidlá ukladania trestov vrátane materiálneho ne bis in idem (zákazu sprísniť trest dvojmo na základe dvojitého uplatnenia rôznych asperačných ustanovení) a tak uložil trest 10 rokov, pričom sa pohyboval v sadzbe 7 až 15 rokov, ktorá sa po asperácii podľa § 41 ods. 2 (zvýšenie hornej hranice o 1/3-inu) Trestného zákona rovná 7 až 20 rokov. 4. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) konštatuje, že je ustálenou rozhodovacou činnosťou, že v dvojinštančnom konaní rozhodnutie druhostupňového súdu tvorí určitú jednotu s rozhodnutím súdu prvého stupňa, a preto krajský súd aj pre hospodárnosť nebude opakovať dopodrobna obsah argumentov okresného súdu, pretože tieto sú stranám aj tak už známe (obdobne II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, I. ÚS 336/2016, III.ÚS 447/2016, 2Tdo/2/2018). 5. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku zahlásil proti rozsudku odvolanie obžalovaný a to proti výroku o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie proti rozsudku zahlásil v neprospech obžalovaného aj prokurátor a to proti výroku o treste. 6. Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil samostatným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu zo dňa 10.08.2026, doručené okresnému súdu dňa 14.08.2026. V tomto ako odvolacie námietky namietal, že polícia nepostupovala pri prehliadke vozidla v súlade so zákonom. Pri absencii podozrenia, že vo vozidle sú omamné a psychotropné látky mala najskôr vyžiadať súhlas od súdu na prehliadku vozidla. Ak nebolo možné príkaz na prehliadku zadovážiť, čo zo spisu nevyplýva a polícia sa o to ani nepokúsila, tak až potom by mohli vykonať prehliadku vozidla bez príkazu v súlade s § 101 ods. 2 Trestného poriadku a následne od súdu žiadať súhlas. Postup zvolený políciou bol nezákonný. To ale neučinili a nemožnosť získania príkazu nepreukázali. Vzhľadom k tomu dôkazy boli získané nezákonným spôsobom. Zo súhlasu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Senica zo dňa 25.07.2025, sp. zn. 1Tp/16/2025 na prehliadku vyplýva, že sa týka iba osoby obžalovaného, nie F. I., aj preto odpadajú akékoľvek úvahy o vydaní tohto súhlasu v súvislosti s jej osobou a tvrdení o pristihnutí obžalovaného pri trestnom čine vo vzťahu k dôvodom vydania súhlasu súdu. Z výroku je zrejmé, z akých dôvodov bol súhlas vydaný a najmä vo vzťahu k akej osobe, či vyplýva aj zo zápisnice o vykonaní prehliadky, kde sa výzva na vydanie vecí sústredila len na osobu obžalovaného, ktorá nebola pristihnutá pri žiadnom trestnom čine. Prehliadka vozidla nemala s osobou F. I. nič spoločné. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje prokurátora, ak tvrdí niečo iné, čo nemá základ v procesne vykonanom dokazovaní. Napokon samotný okresný súd odôvodňuje v odôvodnení napadnutého rozsudku vykonanie prehliadky osobou obžalovaného, ktorý je príslušníkom policajného zboru známy z drogového prostredia, čo samo je nezákonným dôvodom na prehliadku. Akékoľvek úvahy o iných dôvodoch odpadajú aj pre to, že samotná polícia svoju žiadosť o súhlas odôvodnila tým, že vec nezniesla odklad a nebolo preto príkaz možné získať. Preto je potrebné rešpektovať tento dôvod a nie iný, ktorým chce okresný súd zákonnosť prehliadky dodatočne legitimizovať. Sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu neuviedla žiadne dôvody pre súhlas, len sa arbitrárne odvolala na žiadosť polície, čo nie je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu. Ak bola prehliadka vykonaná bez príkazu je podstatné, či orgán verejnej moci náležite odôvodnil neodkladnosť tohto úkonu; ak také odôvodnenie absentuje zásah je nezákonný a dôkazy sa nesmú použiť (II. ÚS 73/2024; 4Tdo/67/2016). Zásah musí stáť na legitímnom dôvode, ktorým nie je trestná minulosť obžalovaného (II. ÚS 299/2024). Ústavný súd tam konštatoval, že trestná minulosť sama o sebe nepredstavuje v podmienkach demokratickej spoločnosti a právneho štátu legitímny dôvod na realizáciu zákonných zásahov do základných práv a slobôd týchto osôb. Nezákonnosť takto získaných dôkazov neumožňuje ich neskoršie použitie v trestnom konaní, pretože by to umožňovalo svojvôľu a nezákonnosť. Všetky dôkazy z prehliadky auta sú preto nepoužiteľné, lebo sú nezákonné. Táto nezákonnosť sa potom prenáša aj na následné dôkazy na podklade týchto získaných (II. ÚS 395/2025). Ak sa tvrdí nemožnosť získania príkazu vopred bez preukázania tohto ide o nezákonnosť postupu a následkom nepoužiteľnosti týchto dôkazov (II. ÚS 299/2024, 5Tdo/47/2010). Zároveň platí, že ak zásah vyvolalo okamžité náhle vzniknuté podozrenie nie je v rozpore so zákonom ak sa policajti postupom podľa § 17a zákona o policajnom zbore utvrdili (4Tdo/43/2020). To však neospravedlňuje opomenutie pokusu o získanie príkazu tam, kde bol na to reálny časový priestor, kde bol priestor konať podľa Trestného poriadku. Toto mal prokurátor preukázať, čo neurobil. Ku skutku 2 uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa uvádza, že na probačné stretnutia bol riadne predvolaný, ale to je nepreskúmateľné. O väčšine stretnutí súd, ktorý nekriticky prevzal obžalobu tvrdí, že boli dohodnuté a vykomunikované mailom. Obžalovaný s probačnou a mediačnou úradníčkou ale nekomunikoval, čo robil niekto iný. Z rozsudku ani nie je zrejmé, v ktorých prípadoch sa dohodnutie stretnutia malo stať mailom a v ktorých predvolaním poštou. Obžalovanému je teda znemožnené brániť sa, čím je zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu a napadnutý rozsudok je celkom nepreskúmateľný. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), d), d), e) Trestného poriadku zrušil a podľa §322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 7. Prokurátor ním zahlásené odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste odôvodnil samostatným písomným podaním zo dňa 09.07.2026, doručené okresnému súdu dňa 10.07.2026, v ktorom namieta, že obžalovanému uložený trest je neprimerane mierny, pričom súd využil len 23,07 % z disponibilnej trestnej sadzby a uložil mu v sadzbe 7 až 20 rokov teda trest na 10 rokov, čiže na úrovni 23,07 % z rozsahu, hoci obžalovaný bol už raz za drogovú trestnú činnosť vrátane obzvlášť závažného zločinu odsúdený, bol 4-krát vo výkone trestu, vykonal 7 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody za drogovú trestnú činnosť – dílerstvo – identického charakteru, predmetnej trestnej činnosti sa dopustil počas ochranného dohľadu, trestnú činnosť začal páchať len 2 mesiace po tom, čo bol prepustený z výkonu spomenutého 7 ročného trestu odňatia slobody, naplnil pritom hneď 3 modality kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, a to písm. a) – závažnejším spôsobom konania [s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona – na viacerých osobách], písm. c) – a už bol za taký čin právoplatne odsúdený, a písm. e) – v značnom množstve. Prokurátor upozornil, že vzhľadom na osobu obžalovaného nie je otázka, či ho nastolený 10 ročný trest odňatia slobody prevychová, pretože takáto funkcia trestu u neho opakovane úplne zlyhala. Pripomenul výsluch F. I., ktorá uviedla, že sa obžalovaný mylne domnieval, že mu hrozí doživotie, teda ani hrozba doživotného trestu odňatia slobody ho od páchania trestnej činnosti nebola spôsobilá odradiť. Vzhľadom k tomu je nevyhnutné akcentovať ochrannú (tzv. preventívnu) funkciu trestu a aby čo najdlhším nepodmienečným trestom odňatia slobody bola poskytnutá spoločnosti čo najväčšia ochrana pred obžalovaným mnohopočetným recidivistom. Jeho pohyb po slobode nevyhnutne ohrozuje záujmy chránené trestným zákonom a štát musí vedieť účinne pred ním spoločnosť chrániť. Pri záujmoch chránených trestným zákonom, ktoré obžalovaný svojou drogovou trestnou činnosťou ohrozoval ide pritom o tie najdôležitejšie – život a zdravie, ktoré sú ohrozované, ak je obžalovaný na slobode. Tieto obžalovaný ohrozoval aj proaktívne, keďže z výsluchu M. L. vyplynulo, že ju kontaktoval sám obžalovaný s tým, že pre ňu má „dobroty“ – čím myslel drogy. Okresným súdom uložený trest, ktorý je blízko dolnej hranice trestnej sadzby, hoci u osoby obžalovaného boli dané všetky predpoklady pre uloženie prísneho trestu a žiaden predpoklad pre uloženie mierneho trestu nemá ani primeraný účinok generálnej prevencie, lebo neodstrašuje. Preto uložených 23 % sadzby je neprimerané. Preto navrhol prokurátor, aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a odvolaním napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku, nakoľko boli napadnutým rozsudkom porušené ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4, § 38 ods. 2 Trestného zákona, v čoho dôsledku je uložený trest neprimerane mierny a rozhodol vo veci sám rozsudkom s tým, že obžalovanému uloží podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 37 písm. m) s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov. 8. K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor do dňa konania verejného zasadnutia písomne nevyjadril. 9. Rovnako sa obžalovaný do dňa konania verejného zasadnutia nevyjadril k odvolaniu prokurátora. Konanie na odvolacom súde 10. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. 11. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. 12. Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, keď výsluch obžalovaného realizoval prostredníctvom videokonferenčného zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku, pričom strany proti takémuto postupu námietky nemali, na ktoré sa dostavili prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného a obžalovaný. 13. Prokurátor v plnom rozsahu poukázal na písomné dôvody odvolania, s ktorým sa stotožnil a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil a obžalovanému uložil zákonný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov a odvolanie obžalovaného navrhol podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca sa pridržal návrhu uvedeného v odôvodnení odvolania a odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný sa pridržal návrhu obhajcu a viac k veci nič nechcel uviesť. 14. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané včas (ihneď po vyhlásení napadnutého rozsudku), oprávnenou osobou (obžalovaným a prokurátorom), voči výroku rozsudku, voči ktorému bolo odvolanie prípustné (výrok o vine a výrok o treste a voči konaniu, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo) nebol daný dôvod na odmietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku a zároveň nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, proti ktorému podal odvolateľ odvolanie, ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, pokiaľ by tvorili dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a tak dospel k nasledovným záverom.
Konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozsudku 15. Pokiaľ ide o rozsah prieskumu treba uviesť, že obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania žiadne špecifické rýdzo procesné vady konaniu okresného súdu nevytýkal a odvolací súd žiadne také, ktoré by mohli zakladať dovolací dôvod, nezistil. Odvolacie dôvody, ktoré mali tak prokurátor ako aj obhajoba sú v podstate námietky smerujúce k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (zákonnosť dôkazu a primeranosť trestu). K zákonnosti prehliadky motorového vozidla 16. Podľa § 101 ods. 2 Trestného poriadku v znení účinnom do 17.08.2026, bez príkazu podľa odseku 1 môže policajt vykonať prehliadku iných priestorov alebo pozemkov len vtedy, ak príkaz nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie, alebo o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch. Policajt je však povinný si bez meškania, najneskôr do 24 hodín, dodatočne vyžiadať súhlas orgánu, ktorý je oprávnený vydať príkaz podľa odseku 1; v prípravnom konaní je tak povinný urobiť prostredníctvom prokurátora. Pokiaľ oprávnený orgán súhlas dodatočne, najneskôr do 72 hodín od doručenia žiadosti policajta alebo prokurátora neudelí, nemožno výsledok prehliadky použiť v ďalšom konaní ako dôkaz. 17. K tomu sa žiada ako prvé uviesť, že všetky tieto podmienky slúžia ako vymedzenie hraníc, kedy a v akom prípade je v akom rozsahu a za akých podmienok prípustné bez predchádzajúceho príkazu súdu zasahovať do ústavného práva na súkromie osoby v rámci trestného konania. Z uvedeného ustanovenia vyplýva viacero podmienok, ktoré musia byť materiálne splnené, aby bolo možné prehliadku uskutočniť, následne ustanovuje zákon procesný postup ako získať na súde dodatočne súhlas s takouto prehliadkou, ktorý má za následok pre prípad, že udelený je sprocesnenie pri prehliadke získaných dôkazov a opačne ak udelený nie je, čo v zmysle tretej vety znamená aj to, ak nie je udelený v zákonom požadovanej lehote, dôkazy z prehliadky získané sa nesmú použiť v ďalšom konaní ako dôkaz, teda na nich nie je možné založiť žiadne obvinenie, obžalobu ani rozsudok, pretože ide o dôkazy nezákonne získané. 18. Obžalovaný bol ako vodič motorového vozidla zastavený policajnou hliadkou v takom čase, že úkony po sebe nasledovali a boli vykonávané tak, že prehliadka tohto motorového vozidla začala o 16:10 hod. dňa 23.07.2025, pričom časové relácie obhajoba ani v odvolaní nenamieta. Vo vyšetrovacom spise sa na č. l. 77 nachádza podnet povereného príslušníka z toho istého dňa, teda 23.07.2025 prokurátorovi na vyžiadanie súhlasu od sudcu pre prípravné konanie na prehliadku motorového vozidla obžalovaného. Tento podnet vyústil do podania návrhu o dodatočný súhlas sudcovi pre prípravné konanie okresného súdu, ktorý je v spise 1Tp/16/2025 na č. l. 1 a je na ňom uvedené, že ho prevzal okresný súd dňa 24.07.2025 o 16:00 hod. teda lehota 24 hodín na podanie návrhu od prehliadky vykonanej bez príkazu bola dodržaná. Primárna hypotéza v § 101 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku bola splnená ďalej aj v tom smere, že policajt podal návrh v prípravnom konaní prostredníctvom prokurátora a sudca pre prípravné konanie súhlas dodatočne vydal na č. l. 3 v spise 1Tp/16/2025 a to dňom 25.07.2025 o 11:00 hod., ktorý súhlas je vo vyšetrovacom spise na č. l. 79. Z uvedeného je zjavné, že bola naplnená primárna hypotéza § 101 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku, ktorá ustanovuje postup, aký sa má uplatniť, ak sa príkaz na prehliadku motorového vozidla nedá získať vopred a vec neznesie odklad alebo je osoba pristihnutá pri páchaní trestného činu. Napokon súhlas ako už bolo uvedené bol vydaný sudcom pre prípravné konanie okresného súdu 25.07.2025 o 11:00 hod., teda bola dodržaná aj lehota 72 hodín na udelenie takéhoto súhlasu uvedená v § 101 ods. 2 tretia veta Trestného poriadku. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že pokiaľ ide o procesný postup a podmienky na sprocesnenie dôkazov získaných pri prehliadke motorového vozidla bez predchádzajúceho príkazu tento bol dodržaný. 19. Ostáva otázka, či na takýto postup bol daný zákonný dôvod ako nevyhnutný predpoklad prípustnosti takéhoto postupu v zmysle § 101 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku. Prvá modalita v tomto prípade je situácia, že vec – teda prehliadka motorového vozidla – neznesie odklad. Krajský súd je toho názoru, že to, či prehliadka motorového vozidla neznesie odklad je potrebné vykladať v tom zmysle, či ide alebo nejde o neodkladný úkon v zmysle § 10 ods. 16 Trestného poriadku. 20. Podľa § 10 ods. 16 Trestného poriadku, neodkladný úkon je taký úkon, ktorého vykonanie vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas, kým sa začne trestné stíhanie. 21. Podľa § 1 Trestného poriadku, trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
22. Obhajoba navodzuje dojem, že v čase začatia prehliadky motorového vozidla neexistovalo voči obžalovanému žiadne relevantné podozrenie z trestného činu, nakoľko prichytená pri trestnom čine bola len F. I., čo ale pravdivé nie je. A.. G. I. uviedol, že F. I. hliadke uviedla, že ide o pervitín, ktorý mala od obžalovaného. Týmto momentom je zrejmé, že muselo vzniknúť prítomným príslušníkom policajného zboru podozrenie, že obžalovaný môže vo vozidle mať ďalšie veci dôležité pre trestné konanie (alebo takéto mať pri sebe na svojej osobe). Na druhej strane stále išlo o podozrenie, ktoré príslušníci policajného zboru nepovažovali za dostatočné na zadržanie obžalovaného a jeho osobná sloboda konzekventne obmedzená nebola. Za týchto okolností, ak by nebola vykonaná prehliadka motorového vozidla, obžalovaný mal právo miesto aj s autom opustiť. Zabránenie tomu by do úvahy bez zadržania neprichádzalo. K tomu príslušníci policajného zboru ale nepristúpili. Vzhľadom k tomu je zrejmé, že ak by obžalovaný bol s vozidlom odišiel preč (na neznáme miesto) a vo vozidle sa nachádzali veci dôležité pre trestné konanie, došlo by v kontexte § 10 ods. 16 Trestného poriadku ku situácii zásadného nebezpečenstva zmarenia získania alebo zničenia týchto vecí dôležitých pre trestné konanie, čo by z hľadiska účelu trestného konania, ktorým je stíhanie trestnej činnosti a spravodlivé potrestanie páchateľa a odňatie výnosov z trestnej činnosti (§ 1 Trestného poriadku) zjavne viedlo k jeho ohrozeniu až zmareniu. Vzhľadom k tomu je zrejmé, že prehliadka motorového vozidla obžalovaného bola neodkladná, a ak za týchto okolností k nej poverený príslušník pristúpil bez predchádzajúceho získania príkazu sudcu pre prípravné konanie s odvolaním sa na § 101 ods. 2 Trestného poriadku, takýto postup bol oprávnený za daných okolností, pretože prehliadka motorového vozidla zjavne nezniesla odklad. 23. Na druhej strane je potrebné prisvedčiť obhajobe v tom, že na podloženie zákonnosti v splnení predpokladu na vykonanie prehliadky motorového vozidla bez predchádzajúceho príkazu v zmysle § 101 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku nie je možné využiť v predmetnej trestnej veci modalitu, že bola pri páchaní trestného činu pristihnutá F. I., ktorá sedela v motorovom vozidle a dobrovoľne vydala pervitín a priznala sa, že tento mala od obžalovaného. V tomto smere treba dôvodnosť a spojenie predpokladov na vykonanie prehliadky motorového vozidla vykladať podľa stavu, ktorý predchádza aspoň o logický okamih začatiu vykonania prehliadky bez predchádzajúceho príkazu a nie je ani pri udelení súhlasu dodatočne sudcom pre prípravné konanie možno vychádzať zo skutkového stavu v tom momente; musí sa brať skutkový stav v okamihu predchádzajúcemu začatiu prehliadky. V tom čase možno súhlasiť s tým, že pri páchaní trestného činu bola pristihnutá F. I., ale nie obžalovaný. Hoci F. I. inkriminovala obžalovaného, išlo len o jej vyjadrenie, ktoré navyše ešte ani nebolo svedeckou výpoveďou, ale zachytiť ho možno len ako vyjadrenie operatívnej podoby a na takomto podklade nie je možné budovať žiadne rozhodnutia v trestnom konaní. Vzhľadom k tomu, že v tom momente neexistoval zákonný podklad na vznesenie obvinenia obžalovanému, nie je možné hovoriť o tom, že bol pristihnutý pri páchaní trestného činu, pretože o takom niečom je možné hovoriť len vtedy, ak je vec zjavná aspoň do tej miery, že je na mieste vznesenie obvinenia; teda stav, ktorý by zodpovedal začatiu trestného stíhania a vzneseniu obvinenia potom, čo bol niekto zadržaný, kto bol pristihnutý pri páchaní trestného činu. V predmetnej veci nie je možné súhlasiť s tým, že by vec vo vzťahu k osobe obžalovaného v tomto momente bola bývala natoľko jasná. Vzhľadom k tomu okresný súd pochybil, keď argumentoval, že prehliadka bola zákonná aj z dôvodu, že bola osoba pristihnutá pri páchaní trestného činu a zároveň pochybil, ak poukázal na skutočnosť, že ako vodič sa vo vozidle nachádzal obžalovaný, ktorý je príslušníkom policajného zboru známy ako osoba z drogového prostredia, pretože táto skutočnosť nemôže byť nikdy dôvodom na vykonanie prehliadky motorového vozidla. 24. Krajský súd uzatvára, že k zastaveniu vozidla, ktoré viedol obžalovaný prišlo v súvislosti s podozrením zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke a až následne počas riešenia a preverovania priestupku vzniklo podozrenie, že v motorovom vozidla sa môžu nachádzať omamné a psychotropné látky, keď spoujazdkyňa F. I. po tom ako hliadka spozorovala, že má v podprsenke zastrčené a voľne viditeľné plastové vrecko, ktoré vytiahla (dobrovoľne vydala), uviedla, že sa jedná o pervitín a má ho od obžalovaného. 25. Skutočnosti, pre ktoré vznikla potreba vykonať prehliadku motorového vozidla nastali až v priebehu objasňovania dopravného priestupku na mieste samom za situácie, keď nebolo možné príkaz na prehliadku motorového vozidla zabezpečiť vopred. Polícia v dostatočnom časovom predstihu nedisponovala relevantnými poznatkami tak, aby si mohla vopred zabezpečiť príkaz na prehliadku iných priestorov - motorového vozidla, keď šoférom bol obžalovaný, ktorý nebol obmedzený na osobnej slobode. Z výpovede svedka ppráp. Kehera vyplynulo, že síce z miestnej znalosti mali vedomosť, že obžalovaný obchoduje s drogami, ale čo je podstatné je, že podozrenie, že vo vozidle by sa mohli nachádzať drogy vzniklo z toho, že spolujazdkyňa, ktorá predložila pervitín, hliadke uviedla, že tie drogy jej dal obžalovaný a z auta bol cítiť aj zápach. Nie je možné tak súhlasiť s názorom obhajoby, žeby prehliadka motorového vozidla bola vykonaná na podklade, že osoba obžalovaného je známa ako osoba záujmová, i keď takáto znalosť mohla podozrenie u príslušníkov PZ umocniť, nebola však dôvodom na vykonanie prehliadky motorového vozidla. Tento postup bol aprobovaný aj sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Senica, ktorý udelil dodatočný súhlas na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101 ods. 2 Trestného poriadku u osoby obžalovaného. 26. Zároveň nemožno uznať námietky obhajoby, ktoré smerujú k tomu, že o získanie príkazu na prehliadku motorového vozidla sa orgány činné v trestnom konaní ani nepokúsili, pretože taká povinnosť zo zákona nevyplýva. Trestný poriadok (§ 101) jednoznačne rozlišuje situáciu, kedy sa prehliadka vykonáva v bežnom prevádzkovom režime s vopred získaným príkazom a na situáciu, kedy vec odklad neznesie a nie je možné príkaz získať. Trestný poriadok nepredpokladá úvahový proces smerujúci k zvažovaniu, či skutočne je daná neodkladnosť alebo nie. Ak je raz daná neodkladnosť, úkon je potrebné vykonať ihneď, bez odkladu, preto uvažovanie, či úkon je viac alebo menej alebo dostatočne neodkladný v danom mieste a čase možné už len z logiky veci nie je. Pre ochranu práv dotknutých osôb zákonodarca ustanovil proces dodatočného súhlasu podľa § 101 ods. 2 druhá a tretia veta Trestného poriadku, účelom ktorého je práve posúdenie aj toho, či o neodkladnosť išlo alebo nie. Sudca (pre prípravné konanie) sa pri tomto musí riadiť primárne ústavnoprávnymi východiskami a mať predovšetkým na zreteli vyvažovanie záujmu ustanoveného v § 1 Trestného poriadku s ústavnými právami, ktoré k tomuto záujmu sú v kolízii. Krajský súd má za to, že v predmetnej trestnej veci bol daný dôvod vec považovať za neodkladnú a sudca pre prípravné konanie udelením súhlasu tento proces aproboval, pričom krajský súd v tomto postupe nevzhliadol porušenie zákona ani ústavných práv obžalovaného. K výroku o vine - prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia 27. Pokiaľ ide o prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia zo spisu vyplýva, že o probačnom stretnutí 18.12.2023 obžalovaný vedel a napriek tomu bez náležitého ospravedlnenia neprišiel. O stretnutí 30.01.2024 bol informovaný a na toto sa dostavil. 12.03.2024 znovu neprišiel, neospravedlnil sa. 18.04.2024 o stretnutí vedel, žiadal o zmenu termínu len s odôvodnením, že sa necíti dobre; bol mu oznámený nový termín 07.05.2024, na ktorý sa dostavil. Na stretnutie 13.06.2024 sa nedostavil, hoci o ňom vedomosť mal, to isté sa zopakovalo 29.07.2024. 28.08.2024 o stretnutí vedel tiež a na toto sa dostavil, hoci oneskorene. O stretnutí 24.09.2024 vedel tiež. O stretnutí 12.11.2024 vedel, v spise je priepustka zaslaná A. N. od lekára pre obžalovaného na celý deň z 13.11.2024. O stretnutí 23.01.2025 vedel tiež, neprišiel znovu a uviedol, že zabudol. 18.02.2025 prišiel na stretnutie. O stretnutí 10.04.2025 vedel tiež a neprišiel. 28. O všetkých týchto stretnutiach bol obžalovaný upovedomený; o termíne 18.12.2023 o 13:00 hod. bol upovedomený na probačnom stretnutí 23.11.2023, kde podpísal záznam o tomto, kde termín ďalšieho stretnutia je uvedený, pričom o jeho neprítomnosti na termíne 18.12.2023 svedčí ďalší záznam probačnej a mediačnej úradníčky (ďalej len „PaMÚ“); O termíne 12.03.2024 o 08:00 hod. bol upovedomený na probačnom stretnutí 30.01.2024, kde podpísal záznam o tomto, kde termín ďalšieho stretnutia je uvedený, pričom o jeho neprítomnosti na termíne 12.03.2024 svedčí ďalší záznam PaMÚ; O termíne 18.04.2024 o 09:00 hod. bol upovedomený predvolaním doručeným poštou dňa 25.03.2024, o čom svedčí doručenka v spise, pričom o jeho neprítomnosti na termíne 18.04.2024 svedčí ďalší záznam PaMÚ; O termíne 12.03.2024 o 08:00 hod. bol upovedomený na probačnom stretnutí 30.01.2024, kde podpísal záznam o tomto, kde termín ďalšieho stretnutia je uvedený, pričom o jeho neprítomnosti na termíne 12.03.2024 svedčí ďalší záznam PaMÚ, z ktorého vyplýva, že obžalovaný volal PaMÚ a ospravedlňoval sa, bolo ho zle počuť, PaMÚ všetko opakovala 3-krát a odpovede boli aj tak nezrozumiteľné, pričom bolo ale dohodnuté ďalšie probačné stretnutie na 07.05.2024; O termíne 13.06.2024 o 09:30 hod. bol upovedomený na probačnom stretnutí 07.05.2024, kde podpísal záznam o tomto, kde termín ďalšieho stretnutia je uvedený, pričom o jeho neprítomnosti na termíne 13.06.2024 svedčí ďalší záznam PaMÚ; O termíne 29.07.2024 o 13:00 hod. bol upovedomený predvolaním doručeným poštou 26.06.2024 o čom svedčí doručenka v spise, pričom o jeho neprítomnosti na termíne 29.07.2024 svedčí ďalší záznam PaMÚ; O termíne 28.08.2024 o 09:00 hod. bol upovedomený predvolaním doručeným poštou 16.08.2024 o čom svedčí doručenka v spise, pričom zo záznamu PaMÚ vyplýva, že sa na toto dostavil oneskorene až o 10:15 hod., pričom uviedol, že až teraz zistil, že mu bolo doručené predvolanie poštou; O termíne 23.01.2025 o 10:30 hod. bol upovedomený predvolaním doručeným poštou dňa 19.11.2024, pričom jeho neprítomnosť možno vyvodiť zo záznamu PaMÚ zo dňa 24.01.2025, kedy obžalovaný telefonoval PaMÚ a žiadal o nový termín, že predchádzajúci zabudol; O termíne 18.02.2025 o 09:00 hod. bol upovedomený, keď sa telefonicky ospravedlňoval 24.01.2025 a taktiež predvolaním doručeným poštou dňa 04.02.2025, pričom jeho neprítomnosť na termíne 18.02.2025 možno vyvodiť z absencie záznamu o tomto stretnutí a tiež z priebežnej správy PaMÚ; O termíne 10.04.2025 o 10:00 hod. bol upovedomený predvolaním doručeným poštou dňa 21.03.2025, skutočnosť, že sa na toto stretnutie nedostavil je možné odvodiť z mailovej komunikácie a toho, že sa dostavil 11.04.2025, kde zo záznamu tiež vyplýva, že si termín 18.02.2025 pomýlil a dostavil sa 17.02.2025; O termíne 15.05.2025 o 08:00 hod. bol upovedomený na probačnom stretnutí 11.04.2025, kde podpísal záznam o tomto, kde termín ďalšieho stretnutia je uvedený, pričom o jeho neprítomnosti na termíne 11.04.2025 svedčí mailová komunikácia PaMÚ s obžalovaným, kde sa dohodol nový termín na 20.05.2025 o 9:30 hod.; O termíne 20.05.2025 o 09:30 hod. bol upovedomený mailom zo dňa 15.05.2025, pričom o jeho neprítomnosti na termíne 20.05.2025 svedčí mailová komunikácia PaMÚ s obžalovaným, kde sa dohodol nový termín na 06.06.2025 o 10:00 hod. 29. Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný sa nedostavoval k PaMÚ riadne, nepristupoval k tejto svojej povinnosti vôbec zodpovedne, zdroje svojej obživy nepreukazoval dostatočným spôsobom, keď opakovane uvádzal, že sa živí brigádne, ale túto skutočnosť nikdy, hoci takú povinnosť mal, nepreukázal (preukázal iba jedenkrát). Rovnako ako okresný súd, aj krajský súd konštatuje, že zo správania obžalovaného jednoznačne vyplýva, že tento nemal nikdy v úmysle naplniť zmysel ochranného dohľadu a výkon tohto závažným spôsobom maril. 30. Námietku obhajoby o tom, že mailová komunikácia je s p. N. resp. nestotožnenou osobou nie je dôvodná, nakoľko tá osoba (podľa názoru krajského súdu obžalovaný), ktorá komunikovala prostredníctvom tohto mailu, ospravedlňovala neúčasť obžalovaného z probačných stretnutí a v prípade konca roku 2024 zaslala tiež priepustku na meno obžalovaného od lekára. Z uvedeného je potom zrejmé, že osoba, ktorá tieto maily písala, mala o probačnom dohľade a stretnutí dohodnutých alebo takých, na ktoré obžalovaný bol predvolaný vedomosť a tiež disponovala priepustkou na meno obžalovaného od lekára. Vzhľadom k tomu je dôvodné sa domnievať, že ak nekomunikoval týmto mailom samotný obžalovaný, išlo o osobu, ktorú obžalovaný splnomocnil na túto komunikáciu a dal jej tiež napr. spomenutú priepustku. A ak by sme prijali obranu obžalovaného, tak táto je v jeho neprospech, lebo potom by sme museli prijať tú skutočnosť, že aj na ospravedlnenia z neúčasti na stretnutí s PaMÚ nie je možné prihliadnuť a obžalovaný by vo väčšom rozsahu maril výkon ochranného dohľadu. K výroku o treste 31. Krajský súd sa pokiaľ ide o výrok o treste stotožnil s názorom prokurátora, podľa ktorého uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov za žalovanú trestnú činnosť nie je v prípade osoby obžalovaného a okolností predmetnej trestnej veci trestom primeraným. 32. Trest má v zmysle Trestného zákona plniť zákonom vymedzený účel, ktorým je predovšetkým ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti, a to prostredníctvom individuálnej a generálnej prevencie, vytváraním podmienok na výchovu páchateľa k vedeniu riadneho života, ako aj vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou za spáchané protiprávne konanie. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu preto nemožno postupovať mechanicky, schematicky ani formalisticky, vychádzajúc výlučne z právnej kvalifikácie skutku. Takýto prístup by bol v rozpore so zásadou individualizácie trestu, ktorá vyžaduje, aby súd prihliadal na povahu a závažnosť spáchaného skutku, spôsob jeho spáchania, jeho následky, osobu páchateľa, jeho osobné a rodinné pomery, doterajší spôsob života, ako aj na možnosti jeho nápravy a všetky ďalšie okolnosti významné z hľadiska ukladania trestu. Individualizácia trestu však neznamená len povinnosť zohľadniť okolnosti priaznivé pre páchateľa, ale rovnako aj dôsledne vyhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré odôvodňujú uloženie prísnejšieho trestu. Neznamená ani automatické uprednostňovanie miernejších druhov trestov či ukladanie trestu na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Naopak, vyžaduje komplexné posúdenie všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a uloženie takého druhu a výmery trestu, ktoré budú primeranou a účinnou reakciou na spáchaný trestný čin. Súd je pritom povinný rešpektovať zákonné pravidlá a limity ukladania trestov vrátane pravidiel upravujúcich modifikáciu trestnej sadzby a náležite vyhodnotiť poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Individuálna prevencia spočíva v pôsobení trestu na konkrétneho páchateľa s cieľom zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, zatiaľ čo generálna prevencia sleduje odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti. Výchovná funkcia trestu smeruje k náprave páchateľa, posilňovaniu jeho rešpektu k právnemu poriadku a vytváraniu predpokladov na jeho opätovné začlenenie do spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje spoločenské a morálne odsúdenie protiprávneho konania a prispieva k upevňovaniu vedomia spoločnosti o nevyhnutnosti rešpektovania právnych a spoločenských noriem. Príliš mierny trest, ktorý svojou povahou a výmerou nezodpovedá závažnosti spáchaného konania a jeho okolnostiam, pritom nemôže dostatočne plniť uvedené funkcie. Úlohou súdu preto nie je uložiť čo najmiernejší trest, ktorý ešte formálne prichádza do úvahy, ale taký trest, ktorý bude zodpovedať závažnosti trestnej činnosti, osobe páchateľa a všetkým okolnostiam prípadu a ktorý bude spôsobilý naplniť zákonom sledovaný účel trestania.
33. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou prokurátora, že neúspešnosť doposiaľ u obžalovaného vykonaných trestov, vrátane 7-ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom prakticky hneď po prepustení z tohto po jeho vykonaní sa obžalovaný vrátil k páchaniu v podstate totožnej trestnej činnosti a zdanlivý nedostatok strachu aj z možnosti doživotného trestu (o ktorom sa obžalovaný mylne domnieval, že by mu mohol hroziť), akcentuje potrebu silnejšieho uplatnenia individuálnej prevencie u obžalovaného. 34. Pri posudzovaní primeranosti uloženého trestu krajský súd vychádzal predovšetkým z osobných pomerov obžalovaného, jeho doterajšieho spôsobu života a kriminálnej minulosti, ktoré v ich vzájomných súvislostiach vykresľujú mimoriadne nepriaznivú prognózu jeho nápravy. Obžalovaný totiž len krátko po tom, ako vykonal sedemročný nepodmienečný trest odňatia slobody uložený mu za totožnú trestnú činnosť, opätovne začal páchať trestnú činnosť. Pritom nerešpektoval ani uložený ochranný dohľad, ktorého účelom bolo práve pôsobenie na neho po prepustení z výkonu trestu, aby viedol riadny život a zdržal sa ďalšieho protiprávneho konania. Uvedené okolnosti jednoznačne poukazujú na to, že ani predchádzajúci dlhodobý výkon trestu odňatia slobody, ani následné pôsobenie prostredníctvom ochranného dohľadu neviedli u obžalovaného k požadovanej zmene jeho správania a postoja k dodržiavaniu právneho poriadku. 35. Závažnosť uvedených skutočností umocňuje aj jeho celková kriminálna minulosť. Obžalovaný má v odpise registra trestov osem záznamov a trestnú činnosť páchal opakovane, pričom jediným obdobím, počas ktorého sa jej nedopúšťal, bol čas strávený vo výkone už uvedeného sedemročného trestu odňatia slobody. Časová nadväznosť medzi jeho prepustením z výkonu trestu a opätovným páchaním trestnej činnosti pritom svedčí o tom, že predchádzajúci trest na neho nemal dostatočný individuálnopreventívny ani výchovný účinok. V tejto súvislosti možno poukázať aj na kriminologické poznatky, podľa ktorých predlžovanie časových intervalov medzi jednotlivými trestnými činmi môže signalizovať postupné opúšťanie kriminálnej kariéry, zatiaľ čo opätovné páchanie trestnej činnosti v krátkom čase po prepustení z výkonu trestu predstavuje významný negatívny ukazovateľ z hľadiska prognózy ďalšieho správania páchateľa. V prípade obžalovaného však takýto pozitívny vývoj nemožno konštatovať. 36. Krajský súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že u obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, naopak, bola u neho konštatovaná jedna priťažujúca okolnosť. Všetky uvedené skutočnosti vo svojom súhrne svedčia o výrazne narušenej schopnosti obžalovaného rešpektovať právne normy a o tom, že doteraz uplatnené trestnoprávne prostriedky neviedli k jeho náprave. Za takejto situácie krajský súd považuje uloženie prísnejšieho trestu za nevyhnutné z hľadiska ochrany spoločnosti, individuálnej prevencie, ako aj potreby vytvorenia reálnych predpokladov na nápravu obžalovaného. Práve opakované zlyhanie predchádzajúcich miernejších trestnoprávnych intervencií odôvodňuje záver, že trest uložený okresným súdom vo výmere 10 rokov nebol dostatočný na naplnenie účelu trestu. Krajský súd preto dospel k záveru, že zvýšenie výmery nepodmienečného trestu odňatia slobody na 13 rokov predstavuje vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu primeranejšiu a dôraznejšiu reakciu na spáchanú trestnú činnosť. 37. Uvedené skutočnosti krajský súd nehodnotil ako samostatný dôvod na sprísnenie trestu za predchádzajúcu trestnú činnosť, ale ako okolnosti vypovedajúce o osobnosti obžalovaného, jeho doterajšom spôsobe života, postoji k dodržiavaniu právneho poriadku a predovšetkým o jeho možnostiach nápravy. Za osobitne významnú považoval skutočnosť, že obžalovaný sa opätovne dopustil drogovej trestnej činnosti, a to závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách, hoci už v minulosti bol za takýto čin odsúdený a za predchádzajúcu trestnú činnosť mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere siedmich rokov. Ani tento trest, ani následne uložený ochranný dohľad neviedli k tomu, aby obžalovaný po prepustení viedol riadny život. Naopak, v krátkom časovom odstupe sa opätovne vrátil k páchaniu rovnakej trestnej činnosti, čo predstavuje závažný negatívny poznatok z hľadiska prognózy jeho ďalšieho správania. 38. Doterajšia skúsenosť s pôsobením trestnoprávnych opatrení tak neposkytuje dostatočný podklad pre záver, že uloženie trestu v nižšej výmere by mohlo u obžalovaného dosiahnuť potrebný preventívny a výchovný účinok. Krajský súd preto dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov uložený okresným súdom dostatočne nereflektoval najmä opakované páchanie závažnej drogovej trestnej činnosti, jej opätovné spáchanie napriek predchádzajúcemu sedemročnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ako aj neúčinnosť predchádzajúceho trestnoprávneho pôsobenia. Za účelom zabezpečenia účinnejšej individuálnej prevencie a ochrany spoločnosti preto krajský súd považoval za potrebné zvýšiť výmeru trestu odňatia slobody na 13 rokov. Takto uložený trest zodpovedá závažnosti posudzovanej trestnej činnosti, osobnosti obžalovaného a potrebe dosiahnuť zákonom sledovaný účel trestu. Navyše obžalovanému bol ukladaný trest aj za ďalší trestný čin, keď sa dopustil závažného konania, ktorým maril výkon uloženého ochranného dohľadu. 39. Vzhľadom k tomu krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a trest odňatia slobody uložený obžalovanému oproti výroku okresného súdu z 10 rokov zvýšil na 13 rokov trestu odňatia slobody. Ostatné tresty a zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia ponechal bez zmeny, nakoľko tieto zodpovedali stavu veci a zákonu a krajský súd nezistil žiadne pochybenie okresného súdu. Záver 40. Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený trest neprimeraný. 41. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. 42. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 43. Krajský súd z vyššie prezentovaných úvah napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste, a keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku aj v záujme zamedzeniu zbytočných prieťahov a v záujme hospodárnosti a efektívnosti trestného konania, rozhodol o výroku o treste a spôsobe jeho výkonu sám. 44. Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 45. Výrok o vine vzhľadom na vyššie uvedené ponechal krajský súd nezmenený a v tomto smere sa s odvolaním obžalovaného na základe vyššie popísaných východísk nestotožnil, a preto odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné. 46. Krajský súd je presvedčený, že takéto rozhodnutie zodpovedá skutkovému a právnemu stavu veci, je zákonné a spravodlivé a uložený trest je s ohľadom na vec samú primeraný, spravodlivý a zákonný a splní funkcie trestu vernejšie ako trest pôvodne uložený okresným súdom, ktorý by nedostatočne splnil individuálnu prevenciu vo vzťahu k obžalovanému, a taktiež takýto trest splní funkciu generálnej prevencie, kedy vyšle potrebný signál, že konanie obžalovaného bolo nezákonné a závažné, a preto sa obžalovaný potrestal primeraným a individualizovaným spôsobom a vyjadruje sa tým aj spoločenské a morálne odsúdenie konania obžalovaného. 47. Záverom krajský súd dodáva, že všeobecný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpovede na všetky otázky účastníka konania, musí sa však vysporiadať s tou argumentáciou, ktorá je pre prebiehajúce konanie právne relevantná alebo má pre prebiehajúce konanie podstatný význam (m. m. napr. I. ÚS 241/07, I. ÚS 155/2021, III. ÚS 196/09). 48. Napokon krajský súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo odsúdeného, aby sa konajúce súdy stotožnili s jeho právnymi názormi alebo aby rozhodli podľa jeho predstáv, či dokonca v jeho prospech, pretože súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04, obdobne tiež 1Tdo/12/2024, 3Tdo/39/2025). 49. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.