Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-121-2025.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Subarea
14Co/121/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. – C., zast.: B. & E. D., F. XX, XXX XX G. - A. H. D. A., proti žalovanému: I. A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX B., zast.: K. & E., D., L. D. XX, XXX XX F., o usporiadanie práv a povinností medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, o návrhu žalovaného na vydanie doplňujúceho uznesenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. XXX/XX/XXXX – XXX zo dňa 17. septembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/13/2024 – 159 zo dňa 17. septembra 2025 z r u š u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením č. k. 13C/13/2024 – 159 zo dňa 17.09.2025 rozhodol, že uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/13/2024-115 zo dňa 19.07.2024 dopĺňa o výrok, ktorý znie: Súd žalovanému náhradu trov nepriznáva. 1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáha proti žalovanému usporiadania práv a povinností medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Súčasne s podanou žalobou sa žalobca domáhal aj vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa voči žalobcovi akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľností bližšie špecifikovaných v podanom návrhu. Podaním doručeným súdu dňa 08.03.2024 žalobca zároveň doplnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tom zmysle, že opravil a upresnil petit pôvodného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 1.2 Uznesením č. k. 13C/13/2024-115 zo dňa 19.07.2024 súd prvej inštancie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zo SUP“) konanie zastavil, nakoľko žalobca nezaplatil súdny poplatok za podanú žalobu v určenej lehote, ani napriek výzve a poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo doručené žalobcovi dňa 06.08.2024. Proti označenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť zo dňa 15.08.2024, doručenú súdu dňa 16.08.2024. O podanej sťažnosti rozhodol súd uznesením č.k. 13C/13/2024-132 zo dňa 26.08.2024 a to tak, že sťažnosť žalobcu zamietol. 1.3 Podaním doručeným dňa 24.07.2025 žalovaný požiadal o podanie informácie o stave konania sp. zn. 13C/13/2024. Súd prvej inštancie mu oznámil, že uvedené konanie bolo pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Podaním doručeným dňa 12.08.2025 žalovaný požiadal o doručenie predmetných rozhodnutí. Tieto mu boli doručené dňa 01.09.2025. Podaním doručeným dňa 01.09.2025 žalovaný požiadal o vydanie doplňujúceho uznesenia, ktorým bude doplnený výrok o jeho nároku na náhradu trov konania. 1.4 Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 225 ods. 1, 2 a 3, § 234 ods. 2, § 239 ods. 1, § 249, § 250 ods. 1, § 251 a § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),
1.5 Súd prvej inštancie po tom, ako bolo preukázané, že návrh na vydanie doplňujúceho uznesenia bol podaný v zákonnej lehote a oprávnenou osobou, skúmal dôvodnosť podaného návrhu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že nezaplatil súdny poplatok, v dôsledku čoho má žalovaný nárok na náhradu trov konania. Avšak súd prvej inštancie nemal žiadne trovy konania žalovaného zo súdneho spisu preukázané, preto náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi nepriznal. Totiž podanie žalovaného doručené dňa 12.03.2025, súd prvej inštancie nepovažoval za odôvodnený a účelne vynaložený úkon z dôvodu, že žalovaný na vyjadrenie nebol vyzvaný. Žalovaný teda bez akéhokoľvek podnetu súdu prvej inštancie doručil podanie ako vyjadrenie k žalobe, ktoré však nebolo potrebné a na doručenie vyjadrenia k žalobe nebol dôvod. Za trovy konania môžu byť považované iba také výdavky, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, ak vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 1.6 Napadnuté uznesenie obsahuje poučenie o tom, že proti nemu nie je prípustné odvolanie a o tom, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil vo výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovaného a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a tiež, aby priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v rozsahu 100%. 2.1 S poukazom na § 45 ods. 1, § 256 ods. 1, § 355 ods. 2 § 357 písm. m/ CSP a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o súdnych úradníkoch“), namietol, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania bolo vydané vyšší súdnym úradníkom. Súčasne postupoval nesprávne keď účastníkov poučil, že „Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.“ Z ustanovenia § 357 CSP písm. m/ podľa neho vyplýva, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie, pričom z § 6 ods. 2 zákona o súdnych úradníkoch vyplýva, že vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. Súd prvej inštancie teda postupoval procesne nesprávne, keď vyšší súdny úradník vydal rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. 2.2 S poukazom na judikatúru najvyšších právnych autorít Slovenskej republiky (rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 4/2010, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 196/09) za nesprávnu považoval argumentáciu súdu prvej inštancie o tom, že nemal žiadne trovy konania žalovaného zo súdneho spisu preukázané. Tvrdil, že okrem uvedeného písomného podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 12.03.2025 z obsahu spisu vyplýva aj úkon právnej služby – príprava a prevzatie, ku ktorému sa súd nijako nevyjadril. Poukázal na to, že žaloba spolu s návrhom na nariadenie odkladného opatrenia mu bola doručená priamo v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 18C/70/2023, čo vyplýva aj zo zápisnice o predbežnom prejednaní sporu zo dňa 21.02.2024. 2.3 Dôvodil, že účelnosť vykonania daného úkonu právnej služby nemožno posudzovať iba z toho hľadiska, že súd žalovaného nevyzval. Strana sporu si totiž v sporovom konaní neplní iba povinnosti na výzvu súdu, ale aj uplatňuje a bráni procesné práva zo svojho podnetu. Ak sa žalovaný priamo od súdu (cestou iného senátu) dozvedel, že sa voči nemu vedie súdne konanie a rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia, bolo jeho právom na uvedenú procesnú situáciu reagovať a brániť sa, čo vyplýva aj zo samotnej kontradiktórnej povahy sporového konania. Tým viac, že konajúci súd v senáte 18C zvažoval prerušenie konania, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia došlo, čo opätovne vyplýva z horeuvedenej zápisnice o predbežnom prejednaní sporu. Tým by došlo k zmareniu jeho práva, ktoré v konaní sp. zn. 18C/70/2023 uplatňoval v procesnom postavení žalobcu. Treba dodať, že tohto práva sa nakoniec domohol a žalovaná povinnosť bola splnená. 2.4 Argument, že dané vyjadrenie bolo neúčelné nemôže obstáť okrem iného aj z dôvodu, že samotný súd prvej inštancie v uznesení č.k. 13C/13/2024-77 zo dňa 20.03.2024 toto vyjadrenie veľmi obsiahlo citoval v bode 4. s tým, že v konečnom dôsledku súd o návrhu rozhodol tak, ako to žalovaný vo svojom podaní navrhoval. Skutočnosť, že žalobca súdny poplatok zo žaloby nezaplatil nebolo náhodou a ani nedopatrením, aj keď sa to tak na prvý pohľad môže javiť, najmä v kontexte, že podal voči zastavujúcemu uzneseniu sťažnosť. Týmto postupom chcel len obísť zásadu zavinenia na zastavení sporového konania a vyhnúť sa späťvzatiu žaloby.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o doplnení uznesenia o zastavení konania č.k. 13C/13/2024-115 zo dňa 19.07.2024 o výrok, ktorým žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný s takýmto rozhodnutím nesúhlasil a napadol ho riadne a včas podaným odvolaním, v ktorom požadoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Podľa § 44 ods. 1 CSP , na okresnom súde koná a rozhoduje sudca.
8. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Podľa § 357 písm. m/ CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
10. Podľa 3 ods. 1 zákona o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník je oprávnený vykonávať úkony súdu v civilnom procese, správnom súdnom procese, v trestnom konaní, v konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
11. Podľa 6 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych úradníkoch, v civilnom procese a správnom súdnom procese vyšší súdny úradník rozhoduje na základe poverenia sudcu aj o a/ výške náhrady trov konania.
12. Podľa 6 ods. 2 zákona o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie alebo kasačnú sťažnosť.
13. Podľa § 3 ods. 3 veta prvá zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.
14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu. Rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 345/09 a sp. zn. III. ÚS 212/2011).
15. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v súdnom konaní.
16. O nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania má charakter uznesenia, proti ktorému je v zmysle § 357 písm. m/ CSP prípustné odvolanie, a to aj v prípade aj keď je obsiahnuté vo výrokovej časti iného rozhodnutia. Možno preto skonštatovať, že napadnuté uznesenie obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie proti nemu nie je prípustné. Pri nesprávnom poučení súdu o lehote na podanie odvolania alebo pri nesprávnom poučení o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno v zmysle § 362 ods. 3 CSP podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odvolanie bolo žalovaným podané včas.
17. Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorý však v zmysle § 6 ods. 2 zákona o súdnych úradníkoch v civilnom procese nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. Vyšší súdny úradník samostatným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP ako aj v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych úradníkoch môže rozhodovať len o výške náhrady trov konania. Keďže napadnuté uznesenie, ktorého predmetom bolo rozhodnutie o trovách konania, nevydal sudca, došlo na strane súdu prvej inštancie k procesnej vade vyplývajúcej z nesprávne obsadeného súdu. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 116/06 zo dňa 05.09.2006 skonštatoval, že procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi).
18. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
19. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. b/ CSP zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o návrhu na vydanie dopĺňacieho uznesenia o trovách konania, a to zákonným spôsobom, teda tak, že o ňom bude rozhodnuté rozhodnutím, ktoré vydá zákonný sudca.
20. Keďže vo veci ešte nebolo zákonným sudcom rozhodnuté, ako predčasné sa odvolaciemu súdu javí vyhodnocovanie námietok žalovaného smerujúcich voči samotnému výroku o nepriznaní trov konania. Uvedená otázka bude po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ešte len predmetom posúdenia zo strany sudcu, výsledok ktorého bude môcť byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní. Odvolací súd preto s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/69/2022 zo dňa 25. mája 2023 dodáva, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi uvedenými v podaných odvolaniach sa nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečenia práva na spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre spravodlivé rozhodnutie v predmetnej veci rozhodujúci význam (m. m. rozhodnutia Ústavného súdu; III. ÚS 314/2018).
21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).