Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-59-2026.pdf
PDF · 115.12 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/59/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. – C., zast.: B. & E. D., F. XX, XXX XX G. - A. H. D. A., proti žalovanému: I. A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX B., zast.: K. & E., D., L. D. XX, XXX XX F., o usporiadanie práv a povinností medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 23. marca 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 23. marca 2026 v doplnenom výroku m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením č. k. Zvolen XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 23. marca 2026 rozhodol, že uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. XXX/ XX/XXXX-XXX zo dňa 19.07.2024 dopĺňa o výrok, ktorý znie: Súd žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznáva. 1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha, proti žalovanému usporiadania práv a povinností medzi vlastníkom pozemku, a vlastníkom stavby. Súčasne s podanou žalobou sa žalobca domáhal aj vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa voči žalobcovi akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľností, bližšie špecifikovaných v podanom návrhu. Podaním doručeným súdu dňa 08.03.2024, žalobca zároveň doplnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tom zmysle, že opravil a upresnil petit pôvodného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 1.2 Uznesením č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 19.07.2024 súd prvej inštancie, podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zo SUP“) konanie zastavil, nakoľko žalobca nezaplatil súdny poplatok za podanú žalobu v určenej lehote, ani napriek výzve a poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo doručené žalobcovi dňa 06.08.2024. Proti označenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť zo dňa 15.08.2024, doručenú súdu dňa 16.08.2024. O podanej sťažnosti rozhodol súd uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 26.08.2024 a to tak, že sťažnosť žalobcu zamietol. 1.3 Podaním doručeným, dňa 24.07.2025 žalovaný požiadal o podanie informácie o stave konania sp. zn. XXX/XX/XXXX. Súd prvej inštancie mu oznámil, že uvedené konanie bolo pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Podaním doručeným, dňa 12.08.2025 žalovaný požiadal o doručenie predmetných rozhodnutí. Tieto mu boli doručené dňa 01.09.2025. Podaním doručeným dňa 01.09.2025 žalovaný požiadal o vydanie doplňujúceho uznesenia, ktorým bude doplnený výrok o jeho nároku na náhradu trov konania. 1.4 Súd prvej inštancie uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.09.2025 doplnil uznesenie č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 19.07.2024 o výrok, v ktorom žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 03.02.2026, právoplatným 28.02.2026 predmetné uznesenie súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu, že vo veci nebolo zákonným sudcom, čím súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 1.5 Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 225 ods. 1, 2 a 3, § 234 ods. 2, § 251, § 252, § 256 ods. 1, § 257, § 357 a 396 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 1.6 Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť uhradiť súdny poplatok, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania. Za tejto situácie by zásadne vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania, keďže zastavenie konania zavinil žalobca (§ 256 ods. 1 CSP). V prejednávanej veci však súd prvej inštancie zo súdneho spisu nezistil existenciu takých trov konania na strane žalovaného, ktoré by bolo možné považovať za odôvodnené a účelne vynaložené. Z tohto dôvodu súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 1.7 Súd prvej inštancie osobitne posudzoval podanie žalovaného doručené mu dňa 12.03.2024, ktoré žalovaný označil ako vyjadrenie k žalobe. Toto podanie súd nepovažoval za odôvodnené a účelne vynaložené. Nepovažoval tento úkon za účelný procesný úkon v zmysle § 251 CSP, keďže žalovaný nebol súdom vyzvaný na podanie vyjadrenia k žalobe. Žalovaný tak podal predmetné vyjadrenie z vlastnej iniciatívy, bez procesného podnetu zo strany súdu, a teda v štádiu konania, keď takýto úkon nebol potrebný na účinnú ochranu jeho práv. Keďže predmetné vyjadrenie žalovaného nebolo vyžiadané súdom a zároveň nešlo o nevyhnutný úkon na ochranu jeho práv v čase jeho podania, nemožno náklady s ním spojené považovať za účelne vynaložené trovy konania. Za tejto situácie neboli splnené zákonné predpoklady na priznanie náhrady trov konania žalovanému, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Ak účastník vykoná úkon bez toho, aby bol naň procesný dôvod alebo potreba, nesie riziko, že náklady s tým spojené mu nebudú nahradené. Za účelne vynaložené trovy nemožno považovať náklady spojené s úkonmi, ktoré neboli v danom štádiu konania potrebné alebo ktoré nesmerovali k efektívnej ochrane práva. Za trovy konania môžu byť považované iba také výdavky, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, ak vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. V situácii, keď súd ešte žalovaného na vyjadrenie nevyzval a konanie sa nachádzalo v štádiu, v ktorom nebolo potrebné reagovať, ide o úkon predčasný a z pohľadu hospodárnosti konania aj nadbytočný. 1.8 Súd prvej inštancie sa zaoberal aj nárokom žalovaného na náhradu trov konania za úkon právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia“ a dospel k záveru, že tento nárok nie je dôvodný. V prejednávanej veci súd zistil, že žalovaný sa o existencii konania dozvedel mimo rámca riadneho procesného postupu, aj to len náhodne z inej právnej veci vedenej pred tunajším súdom. V čase, keď došlo k vykonaniu úkonu právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia“, žalovaný nebol súdom vyzvaný na vyjadrenie k žalobe, ani na vykonanie akéhokoľvek procesného úkonu, pričom mu ani neplynula žiadna lehota, ktorej zmeškanie by mohlo mať pre neho nepriaznivé následky. Skutočnosť, že žalovaný si zvolil právneho zástupcu a ten vykonal úkon prevzatia, a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sama o sebe nezakladá nárok na náhradu týchto trov, ak tento úkon nebol v čase jeho vykonania procesne potrebný. Takýto postup súd považuje za svojvoľný a procesne predčasný. Účastník konania nemôže prenášať na protistranu náklady spojené s úkonmi, ktoré vykonal bez procesného dôvodu a mimo rámca riadneho priebehu konania. Rozhodujúce je, či ide o trovy účelne vynaložené v zmysle procesných predpisov. Za účelne vynaložené náklady možno považovať len tie výdavky, ktoré účastník musel nevyhnutne vynaložiť na to, aby mohol riadne uplatniť alebo brániť svoje porušené či ohrozené subjektívne právo na súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto kritériu spravidla zodpovedajú. Toto pravidlo však nie je absolútne a bez výnimiek; môžu nastať situácie, keď náklady na právne zastúpenie nemožno považovať za nevyhnutné na riadne uplatnenie alebo obranu práva (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XXXX/X/XXXX zo dňa 26.02.2014). 1.9 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal z toho, že v prvoinštančnom konaní došlo k procesným vadám, ktoré identifikoval odvolací súd. Tieto vady neboli zapríčinené procesným postupom účastníkov konania, ale vznikli na strane súdu prvej inštancie. Z tejto situácie nemožno pričítať žiadnemu účastníkovi zavinenie. Odvolacie konanie bolo vyvolané odstránením nedostatkov konania, ktoré vznikli nezávisle od procesnej aktivity účastníkov konania. Odvolacie konanie tak nebolo vyvolané procesným zavinením niektorého z účastníkov, ale potrebou odstránenia vád konania identifikovaných odvolacím súdom. Za danej situácie, nie je možné spravodlivo zaťažiť žalobcu povinnosťou nahradiť trovy odvolacieho konania, keďže dôvodom jeho vedenia boli pochybenia na strane súdu, a nie procesné zavinenie žalobcu. V prípade, ak bola strana konania v odvolacom konaní úspešná formálne, čím sa má na mysli z dôvodov, ktoré ovplyvnili pochybenia na strane súdu, tak za túto skutočnosť nemôže byť sankciovaná sporová strana prostredníctvom náhrady trov odvolacieho konania. V tomto prípade možno túto situáciu subsumovať pod pojem dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Pochybenie súdu možno subsumovať pod pojem dôvod hodný osobitného zreteľa, pretože to ovplyvnilo procesnú situáciu natoľko, že priznanie trov konania jednej strane by bolo nespravodlivé. Rešpektujúc okolnosti sporu a zásad civilného sporového konania, súd prvej inštancie túto situáciu vyhodnotil a aplikoval v prípade nároku na náhradu trov odvolacieho konania ustanovenie § 257 CSP . 1.10 V závere súd prvej inštancie poukázal na to, že v predmetnom konaní vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania, tak tieto ani nemohli vzniknúť so zreteľom na situáciu a priebeh konania, keďže konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku a tejto situácii nepredchádzala akákoľvek výzva zo strany súdu smerujúca k iniciatíve žalovaného vo veci konať.
2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie, podal v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania 2.1 V súvislosti s argumentáciou súdu prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 329 ods. 1 veta prvá CSP, ktoré umožňuje konajúcemu súdu procesný postup, ktorý je výnimkou zo zásady kontradiktórnosti, keď umožňuje súdu rozhodujúcemu o neodkladnom opatrení rozhodnúť aj bez vyjadrenia druhej strany. Uvedené ustanovenie, však podľa neho nemožno chápať a vykladať tak, že ide o právnu normu zakazujúcu druhej strane uplatniť svoje právo vyjadriť sa v kontradiktórnom konaní. Opätovne poukázal na to, že mu bola žaloba spolu s návrhom na nariadenie odkladného opatrenia doručená priamo v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. XXX/XX/XXXX. Z obsahu uvedenej zápisnice o prejednaní sporu v tomto druhom konaní priamo vyplýva, že súd zvažoval prerušenie konania sp. zn. XXX/XX/XXXX s ohľadom na procesnú situáciu v konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX, pričom priamo počas tohto predbežného prejednania bola právnemu zástupcovi žalovaného (v konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX v procesnom postavení žalobcu) doručená kópia žaloby v konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdil, že sa vo veci vyjadril s tým, že prostredníctvom tohto podania neplnil procesnú povinnosť na výzvu súdu, ale riadnym a účelným spôsobom aktívne uplatnil svoje práva v sporovom konaní. Namietol, že to, že súdom na uskutočnenie tohto úkonu nebol vyzvaný ešte bez ďalšieho neznamená jeho neúčelnosť. Účelnosť vykonania daného úkonu právnej služby podľa neho nemožno posudzovať iba z toho hľadiska, že súd žalovaného nevyzval – strana sporu si totiž v sporovom konaní neplní iba povinnosti na výzvu súdu, ale aj uplatňuje a bráni procesné práva zo svojho podnetu. Ak sa žalovaný priamo od súdu (cestou iného senátu) dozvedel, že sa voči nemu vedie súdne konanie a rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia, bolo jeho právom na uvedenú procesnú situáciu reagovať a brániť sa, čo vyplýva aj zo samotnej kontradiktórnej povahy sporového konania. Tým viac, že konajúci súd v senáte 18C zvažoval prerušenie konania, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia došlo. Tým by došlo k zmareniu jeho práva, ktoré v konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX uplatňoval v procesnom postavení žalobcu. Treba dodať, že tohto práva sa nakoniec domohol a žalovaná povinnosť v konaní XXX/XX/XXXX – vypratanie pozemku bola nakoniec splnená. 2.2 Zároveň je v tomto smere podľa neho podstatné aj časové hľadisko – žalovaný v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení a v čase uskutočnenia daného vyjadrenia nevedel, nemal ako vedieť a ani nemohol predpokladať, že žalobca nakoniec súdny poplatok v danej veci nezaplatí a dôjde k zastaveniu konania. Skutočnosť, že žalobca súdny poplatok zo žaloby nezaplatil nebolo podľa jeho názoru náhodou a ani nedopatrením, aj keď sa to tak na prvý pohľad môže javiť, najmä v kontexte, že podal voči zastavujúcemu uzneseniu sťažnosť. Vyslovil domnienku, že týmto postupom chcel len obísť zásadu zavinenia na zastavení sporového konania a vyhnúť sa späťvzatiu žaloby. 2.3 Rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku na náhradu trov podľa neho akoby vychádza z nevypovedanej premisy, že žalovaný ako dôchodca vo veku viac ako 80 rokov asi nečaká na nič iné než sa súdiť so žalobcom (ktorý odmietal vypratať jeho pozemok a aj momentálne ho žaluje v konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX o zriadenie vecného bremena), chodiť po súdoch a platiť z dôchodku len tak z rozmaru advokátov a následne si „zlomyseľne“ uplatňovať náhradu trov konania... Žalovaný sa však v danej veci vyjadril raz, obsiahlo a vyčerpávajúco. Žiadnu nadbytočnosť tu teda nemožno konštatovať.
Strana v sporovom konaní prostredníctvom právneho zástupcu, nielen plní procesné povinnosti voči súdu, ale aj má možnosť uplatňovať svoje práva aj na základe svojej vlastnej iniciatívny, pričom jediným referenčným hľadiskom účelnosti a efektívnosti vykonania jednotlivých úkonov právnej služby určite nie je iba hľadisko, či súd niektorú zo strán na vykonanie úkonu vyzve sám súd. 2.4 Pokiaľ ide o úkon právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia“ namietol, že žalovaný sám nemá právne vzdelanie, ide o sporové konanie vzťahujúce sa k nehnuteľnosti a samotný žalovaný býva viac ako 200 kilometrov od sídla súdu a miesta danej nehnuteľnosti, pričom sa o konaní vedenom proti nemu sa dozvedel pri procesnom úkone iného senátu toho istého súdu. S poukazom na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR namietol, že to akým spôsobom sa súd prvej inštancie argumentačne vysporiadal s vynaložením trov na úkon „prevzatie a príprava právneho zastúpenia predstavuje ústavne nekonformný výklad, keď súd prvej inštancie svojim postupom a výkladom v podstate zmaril uplatnenie základného ústavného práva na právnu pomoc pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci a toto právo zbavil jeho reálneho materiálneho obsahu. Tvrdil, že premisa, že by si strana mohla v konaní ustanoviť právneho zástupcu až potom čo bola vyzvaná na uskutočnenie konkrétneho procesného úkonu, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Naopak, ak by sa takýto prístup od strany sporu vyžadoval, išlo by o popretie stáročia platnej rímskoprávnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým). 2.5 Odôvodnenie nepriznania nároku na náhradu trov v odvolacom konaní podľa neho zjavne nesprávne chápe vzťah korelácie a kauzality. Trovy odvolacieho konania síce súvisia s neefektívnym a nesústredeným postupom súdu prvej inštancie, žalovanému ale vznikli v príčinnej súvislosti s tým, že žalobca voči žalovanému podal žalobu a následne procesne zavinil zastavenie konania. Toto bolo príčinou vzniku trov žalovaného a nie neefektívny a nesústredený postup súdu. Napriek uvedeným pochybeniam súd prvej inštancie tvrdí, že právne zastúpenie nebolo účelné a dôvodné. Dôvodil, že nie je jasné ako by žalovaný ako laik a osoba bez právneho vzdelania vedel reagovať, nielen na samotnú žalobu a návrh neodkladného opatrenia, ale aj na uvedené hrubé procesné chyby konajúceho súdu. 2.6 K aplikácii § 257 CSP uviedol, že vzhľadom na jeho výnimočný charakter je nevyhnutné pristupovať k jeho výkladu a aplikácii s náležitou opatrnosťou a preferovať reštriktívnu interpretáciu. Namietol, že v danom prípade ju súd prvej inštancie uplatnil svojvoľne, bez existencie relevantných dôvodov hodných osobitného zreteľa a v rozpore s ustálenou judikatúrou a citovanou právnou doktrínou. 2.7 Súd prvej inštancie podľa neho neaplikoval správne ani § 256 ods. 1 CSP, nesprávne ho vyložil a vec nesprávne právne posúdil, a v rozpore s tým, že hoci referenčným hľadiskom na rozhodovanie o nároku na náhradu trov je procesné zavinenie na zastavení konania, namiesto toho neadekvátnym spôsobom dôvodil voči jednotlivým úkonom právnej služby.
3. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 „a contrario, len v rozsahu odvolania žalovaného podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako to vyplýva z výroku I. tohto rozhodnutia z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie.
4. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
5. Podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
6. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
7. Integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj právo strany, ktorá v spore uspela, vo všeobecnosti na to, aby jej boli nahradené všetky trovy, ktoré vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva vynaložila. V prípade úvahy súdu o odchýlení sa od toho generálneho pravidla, je súd povinný takýto odklon náležite odôvodniť, v opačnom prípade by sa dopustil porušenia základného práva, na súdnu ochranu dotknutej strany.
8. Účelom náhrady trov konania je kompenzácia výdavkov účastníkovi konania, ktoré musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania, na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Civilný sporový poriadok obsahuje exaktnú definíciu trov konania, ktorej naplnenie je podmienené súčasným (kumulatívnym) splnením všetkých zákonných znakov v zmysle § 251 CSP. Trovy konania sú v zmysle § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa pravidla vyjadreného v § 252 CSP, každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nebude spor skončený. Strany sporu, ktoré iniciujú a vedú spor, tak konajú na vlastné riziko spočívajúc, v zodpovednosti za výsledok sporu. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania, ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v ustanovení § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.
9. Pri použití § 256 ods. 1 prvej vety CSP treba otázku, či strana sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. V posudzovanom prípade bolo súdne konanie zastavené, z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku žalobcom. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca tým, že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť uhradiť súdny poplatok, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania.
10. Súd prvej inštancie žalovanému v napadnutom uznesení žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že v prejednávanej veci zo súdneho spisu nezistil existenciu takých trov konania na strane žalovaného, ktoré by bolo možné považovať za odôvodnené a účelne vynaložené. Tento záver žalovaný považoval za nesprávny a uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním, ako riadnym opravným prostriedkom.
11. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov je jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za trovy konania. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti civilného sporového konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (pozri nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. I.. M. XXX/XX). Pojem „účelný“ je v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X A. N. XX/XXXX nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú.
12. Pri rozhodovaní o účelnosti takéhoto kroku je potrebné mať na pamäti okolnosti, ktoré viedli stranu v konaní k takémuto postupu, štádium konania, ako aj kontext samotného výsledku sporu. V konkrétnych okolnostiach prípadu sa jedná o situáciu, keď sa žalovaný o žalobcom podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o žalobe vo veci samej dozvedel z činnosti iného senátu súdu prvej inštancie pri predbežnom prejednaní sporu, pričom vo veci konajúca sudkyňa zvažovala možnosť prerušenia konania o vypratanie nehnuteľnosti iniciovaného žalovaným v prípade nariadenia žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia. Zohľadňujúc na uvedenú skutočnosť, ktorá žalovaného viedla k podaniu vyjadrenia k v tomto konaní podanej žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s prihliadnutím na samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré z podaného vyjadrenia žalovaného rozsiahlo čerpalo, odvolací súd konštatuje, že sa podľa jeho názoru jednalo o úkon žalovaného potrebný pre efektívne bránenie jeho subjektívnych práv.
13. Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X A. N. X/XXXX možnosť každého na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, vyjmúc prípady obligatórneho zastúpenia. Trovy vzniknuté právnym zastúpením účastníka konania advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom sú spravidla trovami účelne vynaloženými. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo skutočnosti, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách konania, je začatie súdneho konania. Právo na obranu a právnu pomoc nevzniká až doručením žaloby do rúk žalovaného, ale momentom, kedy bol na súd podaný návrh (žaloba), t.j. od začiatku konania. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t.j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania.
14. Odvolací súd pri posudzovaní vhodnosti a účelnosti úkonov žalovaného zohľadnil aj ďalšie procesné špecifiká uvedeného prípadu, za ktoré považoval doručenie uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému a to aj spolu s podanou žalobou a jej prílohami (č.l. XX súdneho spisu), avšak bez výzvy na vyjadrenie sa k podanej žalobe a to všetko pred zaplatením súdneho poplatku zo strany žalobcu. V prípade zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku dochádza k zastaveniu konania podľa zákona o súdnych poplatkoch, pričom rozhodnutie o trovách konania nie je potrebné, pretože sa jedná len o vzťah medzi štátom a poplatníkom (žalobcom). Jedinou výnimkou, kedy sa takéto uznesenie musí doručiť aj žalovanému, je situácia, ak súd zastavuje konanie pre nezaplatenie poplatku až v neskoršom štádiu konania tak, ako je v tomu v tomto prípade, keď žalovaný v žalobcom iniciovanom konaní už urobil procesný úkon (vyjadrenie k žalobe) a bola mu súdom prvej inštancie doručená aj podaná žaloba. Tomu zodpovedal aj postup súdu prvej inštancie, ktorý zohľadniac špecifické okolnosti posudzovaného prípadu, napokon pristúpil k dodatočnému doručeniu takého rozhodnutia aj žalovanému a dopĺňajúcim uznesením rozhodoval o trovách konania.
15. Nepriznanie trov konania úspešnému účastníkovi CSP pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania, aplikovaním ktorej dochádza v podstate k popretiu zásady úspechu strany sporu v súdnom konaní. Žalobca, ktorý využil svoje procesné právo a svojou žalobou inicioval súdne konanie, nesie procesnú zodpovednosť za to, že v prípade, ak pri uplatnení svojich práv nebude úspešný a druhému účastníkovi konania vzniknú trovy, ktorých úhradu bude požadovať, môže byť súdom vo veci rozhodujúcim zaviazaný na ich úhradu. S uvedenými dôsledkami procesnej zodpovednosti musel žalobca pri začatí súdneho konania počítať o to viac, že bol v uvedenom konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.
16. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal z toho, že v prvoinštančnom konaní došlo k procesným vadám, pričom pochybenie súdu považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktorý ovplyvnil procesnú situáciu natoľko, že priznanie trov konania jednej strane by bolo nespravodlivé.
17. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Ustanovenie § 257 CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci (okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha okolností sporu, postoj strán v konaní, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky), ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania (osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania). Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.
18. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením, ako aj s prihliadnutím na obsah súdneho spisu, možno konštatovať, že dôvod hodný osobitného zreteľa nie je daný charakterom konania, v ktorom si navrhol nariadenie neodkladného patrenia a žalobou vo veci samej sledoval usporiadanie práv, a povinností medzi vlastníkom pozemku, a vlastníkom stavby, a nie je daný ani charakterom procesnej situácie žalobcu, ktorého návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, a konanie vo veci samej bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku žalobcom. Odvolací sú sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý správne poukázal na to, že jeho trovy vznikli v príčinnej súvislosti s tým, že žalobca voči nemu podal žalobu a následne procesne zavinil zastavenie konania, a nie v dôsledku neefektívneho, a nesústredeného postupu súdu prvej inštancie. Odvolací súd nezistil v danej veci naplnenie zákonom stanovených podmienok pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP žalovanému, ktoré by odôvodňovali takýto výnimočný postup.
19. Sumarizujúc vyššie uvedené argumenty, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Vyššie uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k procesnému postupu v zmysle § 388 CSP, keď neboli splnené podmienky na potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie a rovnako tak neboli splnené ani podmienky na jeho zrušenie, preto s prihliadnutím na zistenie, že zastavenie konania zavinil žalobca, odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
20. O trovách tohto odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v odvolacom konaní. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného, tento dosiahol plný úspech, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 % od žalobcu, ktorému súčasne uložil povinnosť zaplatiť ich žalovanému v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).