Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Csp-44-2026.pdf
PDF · 70 KB
Case nature
Subarea
5Csp/44/2026
Uznesenie
Okresný súd vo Vranove nad Topľou v spore žalobcov: 1. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX B., 2. C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX B., 3. D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX B., všetci traja zast. Advokátska kancelária NOVUS s.r.o., so sídlom Magnezitárska 2B, 040 01 Košice, IČO: 56 620 683, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie, že zmluva o úvere trvá, o určenie, že žalovanému nevzniklo právo na jednorazové splatenie celej pohľadávky, takto
r o z h o d o l :
Konanie zastavuje.
Žalovanému proti žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
2
1. Žalobcovia sa žalobou podanou proti žalovanému na Okresnom súde Vranov nad Topľou dňa 4.5.2026 v spojení s doplnením žaloby z 22.9.2026 domáhali určenia, že zmluva o úvere č. 001/216249/18-003/000 zo dňa 15.12.2018, uzavretá medzi žalobcom v 2. rade a žalobkyňou v 3. rade ako dlžníkmi na jednej strane a žalovaným ako veriteľom na strane druhej, trvá. Zároveň sa domáhali určenia, že žalovanému nevzniklo právo na jednorazové splatenie celej pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 001/216249/18-003/000 zo dňa 15.12.2018 a že táto pohľadávka sa nestala splatnou v celom rozsahu a náhrady trov konania.
2. Žalobcovia podaním z 19.10.2026 vzali žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť a vrátiť žalobcovi zaplatený súdny poplatok. Uviedli, že späťvzatie zahŕňa oba určovacie nároky týkajúce sa zmluvy o úvere č. 001/216249/18003/000 zo dňa 15. 12. 2018, a to určenie, že zmluva trvá, aj určenie, že žalovanému nevzniklo právo na jednorazové splatenie celej pohľadávky a pohľadávka sa nestala splatnou v celom rozsahu. Tento procesný úkon robia všetci traja žalobcovia bez podmienok. O nároku na náhradu trov konania žalobcovia žiadali rozhodnúť podľa ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP so zreteľom na okolnosti rozhodujúce pre posúdenie procesného zavinenia na zastavení konania.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. V danej právnej veci žalobcovia vzali svoju žalobu späť v celom rozsahu pred prvým pojednávaním vo veci, súd preto konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil.
7. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017)
10. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).
11. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí (ak sa nejedná o prípad uvedený v § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.), že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2008 sp.zn. 5 M Cdo 12/2008)
12. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/12/2018 z 20. 11. 2018
13. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010)
14. Z procesného hľadiska žalobcovia zavinili, že konanie bolo zastavené tým, že vzali žalobu späť bez udania dôvodu. Žalovanému tak proti nim vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania.
15. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, zo spisu mu nevyplývajú, nebola mu doposiaľ ani doručená žaloba, súd mu ani nárok na náhradu trov konania nemohol priznať, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 6 Cdo 166/2016zo dňa 26.10.2016, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25.1.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018.
Poučenie:
2
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.