Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MObdo/4/2010

Najvyšší súd 2M Obdo 4/2010

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. J. O., notár

so sídlom M., proti odporkyni: MUDr. D. T. nar. X., bytom N., zastúpená JUDr. V. L.,

advokátom, so sídlom R. o zaplatenie 2 500 000,- Sk (82 984,80 Eur) s príslušenstvom,

na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Štúrova 2,

Bratislava proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. júna 2009 č. k.

-187, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa

24. júna 2009 č. k. -187 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 22. októbra 2008 č. k.

-153 súd návrh navrhovateľa na zaviazanie odporkyne zaplatiť mu sumu

2 300 000,-- Sk spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 200 000,-- Sk

od 11. 12. 2004 do 5. 12. 2005, zo sumy 2 300 000,-- Sk od 11. 12. 2004 do zaplatenia

zamietol, konanie vo zvyšnej časti zastavil, uloţil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť

odporkyni náhradu trov konania v sume 125 000,-- Sk, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia a rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku v sume 11 800,-- Sk

navrhovateľovi, prostredníctvom Daňového úradu T., po právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe navrhovateľ sa domáhal od odporkyne

zaplatenia pohľadávky v sume 2 500 000,-- Sk s príslušenstvom ako dohodnutej podielovej

odmeny notára za poskytnuté právne rady na základe ústne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní

právnych sluţieb v druhej polovici roku 2002. Ďalej uviedol, ţe po akceptácii čiastočného

22M Obdo 4/2010

späťvzatia návrhu (podaním zo dňa 18. 04. 2006 č. l. 64 spisu) v časti istiny 200 000,-- Sk

s príslušenstvom, predmetom konania zostalo zaplatenie pohľadávky v sume 2 300 000,-- Sk

spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 200 000,-- Sk od 11. 12. 2004

do 05. 12. 2005 a zo sumy 2 300 000,- Sk od 11. 12. 2004 do zaplatenia ako dohodnutej

podielovej odmeny notára za poskytnuté právne rady. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe

dokazovaním v prejednávanej veci neboli dostatočným spôsobom preukázané tvrdenia

navrhovateľa o ústne uzatvorenej a ním popísanej podielovej odmene za poskytované právne

rady, resp. preukázaný rozsah konkrétnych úkonov právnej sluţby, odporkyňou rozporované

a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodoval podľa ust. ,

s pouţitím ustanovenia veta prvá , keď ako dôvod späťvzatia návrhu

ustálil dispozičné právo navrhovateľa na začatie konania a úspešnej odporkyni priznal

uplatnenú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 125 000,-- Sk.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, navrhol rozsudok

súdu prvého stupňa zmeniť a vyhovieť návrhu v rozsahu priznania sumy 2 300

a priznať odvolateľovi právo na náhradu trov konania. V odvolaní namietol nesprávne

hodnotenie dôkazov súdu prvého stupňa vykonaných v konaní, ako aj nesprávnu aplikáciu

ustanovení vyhlášky MS SR č. Ďalej namietol, ţe hoci v konaní bolo

preukázané poskytovanie právnych sluţieb navrhovateľom pre odporkyňu a vyhláška č.

jednoznačne stanovuje postup pri absencii uzavretia zmluvy o odmene, súd

prvého stupňa sa rozsahom poskytovania sluţieb a určenia odmeny za poskytnuté sluţby

nezaoberal.

Podaním zo dňa 15. 06. 2009 navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť

bez uvedenia dôvodu. Podaním zo dňa 06. 07. 2009, doručeným odvolaciemu súdu dňa

13. 07. 2009, odporkyňa vyjadrila súhlas so späťvzatím návrhu v celom rozsahu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením zo dňa 24. júla 2009 č. k.

-187 pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania, rozsudok súdu prvého

stupňa v odvolaním napadnutej časti zrušil a konanie v tomto rozsahu zastavil. Nepriznal

ţiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol podľa

32M Obdo 4/2010

, z dôvodu, ţe z okolností späťvzatia návrhu nezistil dôvody

pre priznanie práva na ich náhradu niektorému z účastníkov (ţalobca dôvody späťvzatia

ţalobného návrhu vo svojom podaní neuviedol a ţalovaná so späťvzatím súhlasila

bez uplatnenia si práva na náhradu trov konania).

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním zo dňa 12. augusta 2010,

doručeným dovolaciemu súdu dňa 17. 08. 2010 na podnet účastníka konania, podal

za podmienok uvedených v v spojení s

mimoriadne dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu v časti, týkajúcej sa náhrady trov

konania, nakoľko týmto rozhodnutím bol porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nie je moţné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec

vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe v prípade zastavenia konania

vo všeobecnosti platí, ţe ţiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania

a z tejto zásady existujú výnimky. Jednou z nich je, ţe ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe sa

konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta

). Ďalej uviedol, ţe súdna prax vyslovila názor, ţe ak ţalobca vezme ţalobu späť

a nejde o prípad podľa ustanovenia druhá veta , z procesného hľadiska

zásadne platí, ţe zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť ţalovanému trovy

konania. Súd môţe priznať účastníkovi náhradu trov konania voči druhému účastníkovi len

vtedy, ak účastník o náhradu trov konania poţiada. Dôleţitá je ţiadosť o náhradu trov, ktorú

treba odlišovať od vyčíslenia trov. Pre uplatnenie nároku na náhradu trov konania, ktorý

nemusí obsahovať vyčíslenie trov, zákon neustanovuje ţiadnu lehotu. Môţe sa preto uplatniť

kedykoľvek počas konania. Ţalobca si spravidla uplatňuje nárok na náhradu trov uţ v ţalobe,

ţalovaný tak môţe prvýkrát urobiť vo vyjadrení sa k ţalobe alebo v odpore proti platobnému

rozkazu. Návrh môţu robiť účastníci podaním adresovaným súdu, tieţ aj na pojednávaní

ústne do zápisnice. V danej veci si ţalovaná uplatnila nárok na náhradu trov konania v odpore

podanom proti platobnému rozkazu (číslo listu 57 súdneho spisu) ako i na pojednávaní

konanom dňa 22. októbra 2008 (číslo listu 152 súdneho spisu), kedy si uplatnila nárok

na náhradu trov konania v sume 127 000,-- Sk za súdny poplatok za podaný odpor a inú

náhradu trov konania si neuplatnila. Keď si ţalovaná uplatnila nárok na náhradu trov konania

v konaní pred súdom prvého stupňa, pre prisúdenie náhrady trov konania v čase rozhodovania

súdu prvého stupňa, nepostačovalo bez ďalšieho uplatnenia nároku pred súdom prvého

42M Obdo 4/2010

stupňa, pretoţe sa ţalovaná tohto nároku nevzdala. V konaní pred súdom druhého stupňa len

súhlasila so zastavením konania v predmetnej veci v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany

ţalobcu v celom rozsahu. v danom prípade Krajský súd v Trnave pri rozhodovaní o trovách

konania nesprávne aplikoval ustanovenie namiesto ustanovenia

ods. 2 veta prvá , čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.

K podanému mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril navrhovateľ. V podanom vyjadrení

navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR zamietnuť. Ďalej uviedol, ţe

v danej veci nie je moţné vychádzať zo záveru, ţe by ţalobca zavinil nastavenie konania, ako

to predpokladá ustanovenie prvá veta Ţalobca síce vzal návrh na začatie

konania späť, avšak nakoľko k tomu došlo po rozhodnutí súdu prvého stupňa, v zmysle § 208

bol na zrušenie prvostupňového rozsudku a zastavenie konania potrebný súhlas

ţalovanej, bez súčinnosti ktorej by k zastaveniu konania nemohlo dôjsť. Ţalovaná

so zastavením konania súhlasila a nárok na náhradu trov neuplatnila. Nepodala tak ani návrh

na priznanie práva na náhradu trov v zmysle , pričom za uplatnenie práva

na náhradu trov pre prípad zastavenia konania nie je moţné povaţovať jej predchádzajúce

podanie, obsahujúce vyčíslenie trov, ktoré bolo vykonané v súvislosti s vecným rozhodnutím

sporu. Taktieţ poukazuje na to, ţe mimoriadne dovolanie nie je prípustné voči rozhodnutiu

súdu, ktorým sa rozhodlo o zastavení konania.

Odporkyňa v zastúpení právnym zástupcom navrhla po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia súdu uznesenie Krajského súdu v Trnave vo výroku o náhrade trov konania

z dôvodov uvedených v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) prejednal

dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa a dospel

k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Predmetom dovolacieho konania je napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu,

ktorým bolo dotknuté právo účastníka konania na náhradu trov konania.

52M Obdo 4/2010

Prípustnosť dovolania dovolateľ odvodzuje splnením podmienok ustanovených

v v spojení s Mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora SR nesmeruje proti výroku o zastavení konania ( ).

Okresný súd v Trnave rozsudkom z 22. októbra 2008 č. k. -153 ţalobu

v časti o zaplatenie sumy 2 300 000,-- Sk spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy

200 000,-- Sk od 11. decembra 2004 do 5. decembra 2005 a zo sumy 2 300 000,-- Sk

od 11. decembra 2004 do zaplatenia zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej

náhradu trov konania v sume 125 000,-- Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil a zároveň ţalobcovi vrátil zaplatený súdny

poplatok v sume 11 800,-- Sk, prostredníctvom Daňového úradu Trnava, po právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Ţalobca v priebehu odvolacieho konania, začatého podaním odvolania

ţalobcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, vzal návrh v celom rozsahu späť a ţalovaná

so zastavením konania súhlasila. Krajský súd v Trnave uznesením z 24. júla 2009 č. k.

-187 pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania, rozsudok súdu prvého

stupňa z 22. októbra 2008 č. k. -153 v odvolaním napadnutej časti zrušil

a konanie v tomto rozsahu zastavil. Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov konania nemá

právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie o trovách konania Krajský súd v Trnave

odôvodnil ustanovením 146 ods. 1 písm. c/ , nakoľko z okolností späťvzatia návrhu

nezistil dôvody pre priznanie práva na ich náhradu niektorému z účastníkov (ţalobca dôvody

späťvzatia ţalobného návrhu vo svojom podaní neuviedol a ţalovaná so späťvzatím súhlasila

bez uplatnenia si práva na náhradu trov konania).

Podľa ustanovenia ţiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ustanovenia , ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa

muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť

návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ustanovenia o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje

súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa

62M Obdo 4/2010

prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch

pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Všeobecná právna úprava platná pre rozhodovanie o náhrade trov konania v prípade

zastavenia konania je ustanovená v tak, ţe ţiaden z účastníkov

konania nemá právo na náhradu trov konania. Ustanovenie upravuje

výnimky zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v ustanovení A to

osobitnú úpravu v prípade, ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe sa konanie muselo zastaviť, je

povinný zaplatiť trovy účastníka konania. Zavinenie zastavenia konania spočíva

predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal

návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie

konania späť (napríklad bez udania dôvodu). V danej veci preto odvolací súd nepostupoval

podľa citovaných ustanovení , keď neskúmal riadne splnenie podmienky

osobitnej úpravy náhrady škody v zmysle ust. prvá veta , ak súčasne nie je

splnená podmienka ustanovenia druhá veta Ţalobca návrh na začatie

konania zobral späť v celom rozsahu bez udania dôvodu na jeho späťvzatie. Ţalovaná strana

na výzvu súdu oznámila, ţe so späťvzatím návrhu súhlasí. Toto oznámenie neobsahovalo

výslovné vzdanie sa práva na náhradu trov konania. Pokiaľ podanie účastníka konania

výslovne neobsahuje vzdanie sa práva na náhradu trov konania, nemoţno bez ďalšieho

usudzovať z prejavu súhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania aj vzdanie sa práva

na náhradu trov konania. Ţalovaná v priebehu konania uplatnila nárok na náhradu trov

konania v odpore, podanom proti platobnému rozkazu (číslo listu 57 súdneho spisu), ako

i na pojednávaní konanom dňa 22. októbra 2008 (číslo listu 152 súdneho spisu), kedy si

uplatnila nárok na náhradu trov konania v sume 127 000,-- Sk za súdny poplatok za podaný

odpor (správne malo byť 125.000,-- Sk) a inú náhradu trov konania si neuplatnila, ktorým

uplatneným návrhom splnila podmienku na priznanie náhrady trov konania v zmysle ust.

Právny reţim úpravy späťvzatia návrhu v štádiu prvostupňového konania

(ak k späťvzatiu návrhu došlo po začatí pojednávania) a konania odvolacieho si vyţaduje

súhlas odporcu. Aţ po výslovnom súhlase odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania

môţe súd prvého stupňa konanie zastaviť a odvolací súd zrušiť rozhodnutie súdu prvého

stupňa a konanie zastaviť. Súhlas odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania nemoţno

bez ďalšieho procesne povaţovať za „súčinnosť zavinenia“ zastavenia konania.

72M Obdo 4/2010

Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd pri rozhodovaní

o trovách konania nesprávne aplikoval ustanovenie namiesto ustanovenia

veta prvá , čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.

Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania,

zrušil a vec mu vrátil v napadnutej časti na ďalšie konanie podľa § 243b ods. 2 prvá veta

O trovách dovolacieho konania rozhodne súd v novom rozhodnutí ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová