Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/6/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: PETAMAX s.r.o., so sídlom Klimkovičova 40, Košice, IČO: 45 898 341, zastúpený JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpená Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Krmanova 1, Košice, o zaplatenie 1.015,22 Eur s príslušenstvom a o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice z 15. októbra 2025, č. k. -239, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II). 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.015,22 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 24.1.2024 do zaplatenia, ako aj vydať mu hnuteľné veci - práčku so sušičkou LG F2DV5S7S0, televízor LG OLED65B1 a kombináciu chladničky s mrazničkou LG GBB72MCQCN (ďalej tiež aj len „samostatne stojace spotrebiče“). 3. Žalobu odôvodnil žalobca v podstatnom tvrdením, že jeho konateľ E. D. a žalovaná žili od roku 2019 ako druh a družka, pričom v čase približne od októbra 2021 do marca 2022 rekonštruovali nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovanej - byt č. 8, nachádzajúci sa na ulici C. F. XXX/X B. D., v ktorom spoločne bývali, a na vybavenie ktorého zakúpili viaceré hnuteľné veci. Jednalo sa o elektrické spotrebiče, ktoré boli zabudované do kuchynskej linky (indukčná varná doska Gorenje Essential IT643BCSC BridgeZone v hodnote 282,40 Eur s DPH, umývačka riadu Bosch Serie 4SMV4EVX10E v hodnote 545,20 Eur s DPH a odsávač pár Whirlpool AKR62FLTK v hodnote 187,62 Eur s DPH), ako aj o samostatne stojace spotrebiče (ďalej súhrnne tiež aj len „spotrebiče“). Všetky tieto veci boli podľa žalobcu zakúpené ním, výlučne z jeho finančných prostriedkov, a preto je podľa jeho argumentácie, ich vlastníkom. Na preukázanie svojho vlastníctva ž žalobe pripojil dve faktúry. Napriek tomu, že spotrebiče vlastní žalobca, nachádzajú sa v byte žalovanej, ktorá ich neoprávnene drží a užíva. Preto mal žalobca za to, že vo vzťahu k spotrebičom, ktoré boli zabudované do kuchynskej linky, došlo zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor a samostatne stojace spotrebiče je mu žalovaná povinná vydať. 4.1. Súd prvej inštancie skutkovo vyšiel z nesporných tvrdení sporových strán o tom, že všetky spotrebiče sa nachádzajú v byte vo vlastníctve žalovanej, a že v čase ich kúpy žila žalovaná s konateľom žalobcu v partnerskom vzťahu. Za sporné prvoinštančný súd považoval, kto zaplatil kúpnu cenu za predmetné spotrebiče a z komu patriacich finančných prostriedkov, s dopadom na posúdenie otázky, kto je vlastníkom týchto spotrebičov. 4.2. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie listinami, výsluchom žalovanej, konateľa žalobcu i dvoch svedkov, pričom v prvom rade z predloženej faktúry č. 6632201811 zo dňa 25.02.2022 zistil, že žalobcovi bola za televízor a kombináciu chladničky s mrazničkou vyúčtovaná suma 2.153,- Eur, so spôsobom úhrady v hotovosti a s miestom dodania na ulici C. F. X B. D.. Z faktúry č. 6698202282 zo dňa 19.02.2022 prvoinštančný súd zistil, že žalobcovi bola za indukčnú varnú dosku, umývačku riadu, odsávač pár a práčku so sušičkou vyúčtovaná suma 1.531,- Eur, bez určenia spôsobu úhrady a s miestom dodania na ulici D. F. XX B. D., pričom v zmysle pokladničného bloku, na ktorom sa nachádzajú identifikačné údaje žalobcu, bola táto faktúra dňa 19.02.2022 uhradená v hotovosti. Tvrdenia žalovanej o tom, že všetky spotrebiče zakúpila v hotovosti a z vlastných finančných prostriedkov, ktoré mala doma, potvrdila svedkyňa G. B. - dcéra žalovanej, ktorá uviedla, že spotrebiče kupovali v Datarte, že jej mama za ne zaplatila hotovosťou, ktorú vybrala zo svojej kabelky, a že pri tom bol okrem nich prítomný aj konateľ žalobcu. Prvoinštančný súd zároveň ustálil, že skutkové tvrdenia žalovanej potvrdil aj svedok H. G. - zamestnanec spoločnosti ELEKTROSPED, a. s. (Datart), ktorý bol hotovosť prijímajúcim predavačom, podľa ktorého boli spotrebiče dodané na adresu bytu žalovanej, faktúry boli na žalobcu vystavené na základe vlastnej žiadosti E. D., a podľa ktorého pokladničný príjmový doklad vždy obsahuje rovnaké údaje, než predtým vystavená faktúra, nakoľko sú údaje generované automaticky. Súd prvej inštancie mal zároveň za preukázané, že žalobca mal v zmysle výpisov z jeho účtu a pokladničnej knihy v rozhodnom čase dostatok finančných prostriedkov na prípadnú kúpu predmetných spotrebičov. Zo žalobcom predloženého výpisu výberov hotovosti z bankového účtu ani z výpisu z pokladničnej knihy však prvoinštančnému súdu nevyplynul žiaden výber hotovosti na úhradu faktúr vo výške 1.531,- Eur a 2.153,- Eur. Naproti tomu bolo podľa prvoinštančného súdu z výpisu účtu žalobcu zrejmé, že iným subjektom žalobca vo februári 2022 uhrádzal viaceré platby bezhotovostne prostredníctvom platobnej karty. 5. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. , , , , , , a , a a , v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „“), pričom primárne vyhodnotil, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že je (bol pred zabudovaním časti z nich) vlastníkom predmetných spotrebičov, a preto sa nemohol úspešne domáhať ich vydania podľa , resp. vydania bezdôvodného obohatenia podľa . Podľa prvoinštančného súdu totiž žalobca dostatočne nepreukázal úhradu príslušných súm za predmetné spotrebiče v hotovosti zo svojich výlučných finančných prostriedkov, prípadne z finančných prostriedkov svojho konateľa, keďže sa to neodzrkadlilo ani v účtovníctve žalobcu, ani pri výbere hotovosti z jeho účtu v banke, ani ako transakcia v pokladničnej knihe, a ani v tom, aby tieto veci boli zapísané do jeho majetku, pričom uvedené podľa prvoinštančného súdu nepreukazujú ani skutočnosti, že obe faktúry boli vystavené práve na žalobcu, a že aj pokladničný doklad o úhrade faktúry č. 6698202282 obsahoval jeho identifikačné údaje. Podľa súdu prvej inštancie naopak svedecké výpovede potvrdili tvrdenia žalovanej o tom, že predmetné spotrebiče, ktoré potrebovala do svojej domácnosti, objednala, a teda s predávajúcim uzatvorila kúpnu zmluvu, pričom kúpnu cenu za spotrebiče uhradila v hotovosti zo svojich finančných prostriedkov. S ohľadom na prijatý záver, že žalobca nepreukázal, aby bol vlastníkom či oprávneným držiteľom predmetných spotrebičov, súd prvej inštancie uzatvoril, že žalobca nemá nárok na vydanie samostatne stojacich spotrebičov a taktiež ani na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže sa žalovaná na jeho úkor žiadnym spôsobom neobohatila, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (I). 6. Výrok o trovách konania (II) súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ust. , v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „“) plným procesným úspechom žalovanej, pričom dôvody pre aplikáciu ust. nevzhliadol. 7. Proti zamietavému výroku tohto rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, eventuálne aby ho v tejto časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8.1. Žalobca v odvolaní akcentoval predovšetkým nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa úhrady kúpnej ceny za predmetné spotrebiče, majúc za to, že vykonaným dokazovaním neboli dostatočne preukázané tvrdenia žalovanej o tom, že kúpnu cenu uhradila práve ona. V konkrétnejšej rovine žalobca namietol jednak relevantnosť svedeckej výpovede H. G., z ktorej podľa jeho presvedčenia vyplýva len to, že v predajni za spotrebiče platila žalovaná v hotovosti, nie však to, že sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré patrili výlučne jej, ale aj hodnovernosť a objektívnosť účelovej svedeckej výpovede G. B., ktorá je dcérou žalovanej a žije s ňou v jednej domácnosti. Podľa žalobcu zároveň žalovaná nepreukázala, aby v relevantnom období disponovala (na úhradu kúpnej ceny) potrebnými finančnými prostriedkami, a ani že kúpna cena bola uhradená z jej finančných prostriedkov, pričom súd prvej inštancie, súc si vedomý tejto argumentácie, na ňu pri rozhodovaní neprihliadal a v odôvodnení podľa jeho nazerania arbitrárneho rozsudku, porušujúceho právo na spravodlivý proces, sa s ňou relevantne nevysporiadal. Žalobca v rámci svojej odvolacej argumentácie ďalej vyjadril presvedčenie, že pokiaľ boli obe faktúry vystavené na neho, bolo v podstate nesporné, že kúpnu zmluvu s predávajúcim uzatvoril on, pričom o tom, že kúpnu cenu sám uhradil, svedčí pokladničný doklad o úhrade faktúry č. 6698202282, ako aj to, že v zmysle výpisov z bankového účtu mal na ňom v rozhodnom období dostatok finančných prostriedkov. Stotožnenie sa so žalovanou prezentovaným a nepreukázaným tvrdením, že žalobca požadoval vystavenie faktúr na jeho obchodné meno výlučne s cieľom zaradiť ich do daňových nákladov, označil žalobca za rozporné s čiastkovým záverom prvoinštančného súdu ohľadne nezaradenia faktúr do účtovníctva. 8.2. Napadnutý rozsudok podľa žalobcu trpí aj vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v kontexte vyriešenia otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným spotrebičom. Ťažiskovo totiž žalobca zdôraznil, že v zmysle faktúr došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi dodávateľom spotrebičov a ním, v dôsledku čoho jedine on mohol k týmto spotrebičom nadobudnúť aj vlastníctvo, a preto pokiaľ by aj žalovaná preukázala, že kúpnu cenu uhradila zo svojich finančných prostriedkov, nebola by vlastníčkou spotrebičov, ale vzniklo by jej voči nemu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobcu sa ani s uvedenou súvislosťou prvoinštančný súd nevysporiadal, ale v rozpore s princípmi hodnotenia dôkazov vyšiel výlučne z tvrdení žalovanej a jej dcéry, a to napriek tomu, že jeho vlastnícke právo bolo riadne preukázané listinnými dôkazmi. 9. Obsahom odvolacích námietok žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , a Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1269 s). 10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu argumentovala v prospech vecnej správnosti i riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku. V podstatnom mala za to, že žalobca sa argumentáciou ohľadne nepreukázania úhrady spotrebičov z jej finančných prostriedkov pokúša o presun dôkazného bremena, ktoré sám napriek tvrdeniu o úhrade platieb neuniesol, že úhrada kúpnej ceny z jej strany bola jednoznačne preukázaná svedeckými výpoveďami, že svedok H. G. vo svojej výpovedi potvrdil ňou vykonané objednanie spotrebičov, že pokiaľ by aj ona kúpnu cenu uhrádzala v hotovosti z finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom, ten by musel mať ich poskytnutie zaevidované v účtovníctve, že príbuzenský vzťah medzi ňou a svedkyňou bez ďalšieho neznačí nedôveryhodnosť svedeckej výpovede, že je absurdným spochybňovanie štandardnej solventnosti fyzickej osoby, že spotrebiče žalobca ani neeviduje vo svojom majetku, a že vystavenie faktúr na obchodné meno žalobcu nepreukazuje uzatvorenie kúpnej zmluvy a zaplatenie kúpnej ceny žalobcom. Podľa žalovanej taktiež prvoinštančný súd správne vyhodnotil, že z predložených listín nevyplynul žiaden výber hotovosti z účtu žalobcu alebo použitie finančných prostriedkov z jeho pokladne, pričom ďalej ťažiskovo argumentovala, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal ani prevzatie spotrebičov, ktoré boli dodané do jej bytu, a súhrnne s ohľadom na uvedené nepreukázal, že by k predmetným spotrebičom nadobudol vlastnícke právo. 11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8. septembra 2026 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. 12. Odvolací súd sa v intenciách žalobcom vymedzeného zamerania odvolacieho prieskumu v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s východiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne ( ), a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami ( veta prvá ). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalobcu v odvolaní ( veta druhá ), odvolací súd dôvody prvoinštančného rozhodnutia v niektorých smeroch argumentačne dotvára. Odvolací súd v tejto spojitosti zároveň poznamenáva, že odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súd tvoria jeden celok, a preto nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje (por. uznesenie Ústavného súdu SR sp, zn. z 8. októbra 2009). 13. Žalobca svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nedostatky odôvodnenia (podľa jeho presvedčenia nepreskúmateľného, vzhľadom na to, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s časťami jeho argumentácie), nastolil predmetom odvolacieho prieskumu (tiež) správnosť procesného postupu prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania jeho práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ( ). 14. Podľa ust. , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 15. Vo všeobecnosti je odôvodnenie tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. V citovanom ustanovení preto zákon určuje konkrétne požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku súd vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa. 16. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúma-teľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). S tým názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. , , a ). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle “, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR č. R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. Aj naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. (z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. ; do 30.6.2016 ust. ) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za procesnú vadu konania podľa ust. C.s.p ( ) teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (por. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25.10.2017). Aj Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné a aj arbitrárne len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ). 17. Súd prvej inštancie podľa zistenia odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal i aké bolo procesné stanovisko žalovanej k žalobe; z ich tvrdení a argumentácie výstižne vyselektoval podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty a vo vzťahu k rozhodujúcim sporným skutočnostiam podrobne ozrejmil tiež aké zistenia vyplynuli z toho - ktorého z vykonaných dôkazov. Zistené skutočnosti následne zrozumiteľne a v súlade so zásadami formálnej logiky premietol do rozhodujúcich skutkových nálezov a z nich právnymi úvahami zdôvodnil výber právnych noriem, ktoré aplikoval, a tiež aj konkrétne následky, ktoré z nich za daného skutkového stavu vyvodil. Vo svetle východísk uvedených v predchádzajúcom bode, podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno odôvodnenie napadnutého rozsudku v žiadnom prípade považovať ani za arbitrárne ani za úplne odchylné od veci samej a ani za extrémne nelogické, svojvoľné či nepresvedčivé, a preto odvolacie námietky žalobcu proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, odvolací súd posúdil len ako nespokojnosť odvolateľa s náležite odôvodnenými závermi prezentovanými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorá ale, ako už bolo zmienené, nezakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a teda dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa ust. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že vo vzťahu k obsahovým požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia, vyplývajúcim z ústavného práva na spravodlivé súdne konanie Ústavný súd Slovenskej republiky formuloval, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (, ). 18. Podstatná časť odvolacej argumentácie žalobcu smerovala proti skutkovým záverom, ktoré súd prvej inštancie vyvodil na základe vykonaných dôkazov ( ), v otázkach úhrady kúpnej ceny za predmetné spotrebiče, pôvodu finančných prostriedkov použitých na jej úhradu i subjektu uzatvárajúceho kúpnu zmluvu, a to s priamym dopadom na správnosť právneho posúdenia toho, kto je vlastníkom zakúpených spotrebičov ( ), ktoré sa nachádzajú v byte žalovanej sčasti ako súčasť vybavenia bytu (vstavané spotrebiče) a sčasti ako samostatné veci (samostatne stojace spotrebiče), nepochybne slúžiace na bývanie v predmetnom byte. 19. Podľa nazerania odvolacieho súdu prvoinštančný súd správne ťažiskovo vyhodnotil, že žalobca v konaní nepreukázal vlastníctvo k posudzovaným spotrebičom. Žiada sa v tejto spojitosti uviesť na pravú mieru, že až v prípade, ak by žalobca nadobúdací dôvod v konaní preukázal, bolo by zo strany žalovanej relevantným preukazovanie vlastného dôvodu (vecného či obligačného) mať veci u seba. Napriek tomu, že podľa prvoinštančného súdu bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že predmetné spotrebiče objednala i kúpnu cenu v hotovosti uhradila žalovaná zo svojich finančných prostriedkov, pričom spotrebiče boli dodané do jej bytu, kde sa až doposiaľ nachádzajú, rozhodujúcim v spore nebolo zodpovedanie otázky kto je vlastníkom spotrebičov, ale preukázanie toho, že ich vlastníkom je práve žalobca, pričom už len z uvedeného dôvodu odvolací súd nemohol označiť za dôvodné odvolacie námietky smerujúce voči relevantnosti, objektívnosti a hodnovernosti svedeckých výpovedí, voči solventnosti žalovanej alebo voči preukázaniu úhrady kúpnej ceny práve zo strany žalovanej z jej finančných prostriedkov. V konaní pred súdom prvej inštancie síce preukazovali vlastníctvo obe sporové strany, avšak pri naznačenom rozložení dôkazného bremena malo preukazovanie vlastníctva zo strany žalovanej význam len v tom smere, že nepriamo mohlo vyvracať žalobcom prezentované tvrdenia o okolnostiach kúpy spotrebičov. Sporové strany síce v základnej dejovej línii prezentovali okolnosti kúpy predmetných spotrebičov obdobne, v podstatnom sa však rozchádzali v otázke pôvodu použitých finančných prostriedkov a vo vysvetlení toho, z akého dôvodu boli faktúry vystavené na žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti akcentoval, že tomu tak bolo z dôvodu nadobúdania jeho vlastníctva a žalovaná mala za to, že žalovaný mienil dané faktúry zaradiť o daňových nákladov. 20. Je však nevyhnutné uvedomiť si, že v prospech žalobcu svedčia výlučne dve dodávateľom spotrebičov vystavené faktúry a pokladničný doklad o úhrade faktúry č. 6698202282 zo dňa 19.02.2022, ktorý však, ako bolo na podklade vykonaného dokazovania zistené, obsahuje automaticky generované a rovnaké údaje, než predtým na žalobcu (z jeho iniciatívy) vystavené faktúry. Faktúra pritom podľa odvolacieho súdu nepreukazuje to, že medzi žalobcom a dodávateľom spotrebičov (Datartom) došlo aj k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Faktúra totiž predstavuje platobný účtovný (resp. daňový) doklad, ktorému bez ďalšieho nemožno pripisovať význam a účinky dvojstranného právneho úkonu (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2011, sp. zn. alebo jeho rozsudok z 29. februára 2012, sp. zn. ). Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie teda žiadnym spôsobom nepreukázal objednanie spotrebičov, ich úhradu zo svojich finančných prostriedkov, resp. z finančných prostriedkov svojho konateľa, poskytnutie svojich finančných prostriedkov žalovanej, ktorá by úhradu kúpnej ceny osobne vykonala a zároveň ani ich prevzatie. 21. V úvahách o súkromnoprávnej relevancii označenia odberateľa vo faktúre, je podľa odvolacieho súdu potrebné mať na zreteli, že v procese kúpy tovaru v maloobchodnej prevádzke za hotové, je totožnosť kupujúceho zväčša mimo pozornosti predávajúceho, pričom je taktiež bežnou praxou, že v prípade keď kupujúci požaduje vystavenie faktúry na určitý subjekt, obchodník takúto faktúru vystaví bez zreteľa na ich totožnosť. Aj za týchto okolností nie je možné len na podklade skutočnosti, že došlo k vystaveniu faktúr s označením žalobcu, rozumne vyvodzovať záver, že žalobca bol skutočne aj kupujúcim. 22. Zároveň je v posudzovanom prípade úplne evidentné, že spotrebiče (tiež) vzhľadom na svoje určenie nemali slúžiť žalobcovi ako obchodnej spoločnosti vykonávajúcej podnikateľskú činnosť, ale že nimi došlo k vybaveniu bytu žalovanej, v ktorom ich mali užívať žalovaná a jej vtedajší druh

- konateľ žalobcu v rámci spoločného súžitia a hospodárenia v spoločnej domácnosti. Nad rámec uvedeného preto odvolací súd akcentuje, že vníma ako nie existenčne racionálnu situáciu, kedy by obchodná spoločnosť (s.r.o.) nakúpila viaceré elektrické spotrebiče, ktoré by napriek tomu, že by bola ich vlastníčkou, ponechala na užívanie v byte patriacemu osobe, ktorá s ňou, napriek tomu, že žila s jej konateľom v partnerskom zväzku, nemala (v zmysle dňa 10.02.2025 vykonaného výsluchu konateľa žalobcu) žiaden vzťah týkajúci sa jej absolútne elementárneho predmetu záujmu - výkonu podnikateľskej činnosti. 23. Z týchto dôvodov odvolací súd s použitím C.s.p ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku i v závislom výroku o trovách konania. 24. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešnej žalovanej nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).