Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/28/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu: maloletý Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený matkou S.. S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. N. 9, XXX XX G. G. a otcom Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. 1, XXX XX G. G., všetci právne zastúpení advokátskou kanceláriou ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovaným: 1/ Základná škola Slobodného slovenského vysielača, so sídlom Skuteckého 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 677 716, zastúpenému advokátskou kanceláriou IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, IČO: 00 164 381, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -139 zo dňa 23.02.2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

III. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške (druhý výrok).

1.1. Z jeho dôvodov vyplýva, že dňa 23.12.2020 žalobca doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, doplnený podaniami zo dňa 05.01.2021 a 12.01.2021, ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ každému osobitne a) umožniť žalobcovi prezenčnú formu výučby na škole žalovaného 1/ bez preukazovania žalobcu, že sa podrobil akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19, a to od momentu umožnenia prezenčnej výučby na škole žalovaného 1/ testovaným žiakom na prítomnosť vírusu COVID-19, až do právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia, b) zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobcu na škole žalovaného 1/ bez povinnosti žalobcu podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19, a to od okamihu, kedy žalovaný 1/ umožní prezenčnú výučbu žiakov otestovaných akoukoľvek formou testu na prítomnosť vírusu COVID-19, všetko až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia, c) nepodmieňovať prezenčnú výučbu žalobcu na škole žalovaného 1/ podrobením sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia,

d) zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobcu na škole žalovaného 1/ bez povinnosti rodičov žalobcu podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 a/alebo iného vírusu, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia.

1.2 Okresný súd poukázal na nepresnú terminológiu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k označeniu nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, spôsobenej koronavírusom SARS-CoV-2, ako aj na neperfektné označenie žalovaného 2/ v zmysle (ďalej v texte aj „“), pretože nie je zrejmé, či sa jedná o dva subjekty (Slovenská republika a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky), resp. pokiaľ stranou sporu je štát, je potrebné označiť aj názov štátneho orgánu, ktorý za štát koná (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Vzhľadom na pochybenie vyzval žalobcu uznesením č.k. - 82 zo dňa 21.01.2021 v zmysle na odstránenie vád procesného plnomocenstva a dňa 27.01.2021 bola listinne predložená úradne osvedčená kópia plnomocenstva, udeleného rodičmi maloletého žalobcu advokátskej kancelárii ULC Čarnogruský, s.r.o.

1.3 Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd konštatoval, že žalobca je maloletá fyzická osoba, zastúpená svojimi rodičmi ako zákonnými zástupcami, žalovaný 1/ je škola, ktorej je žalobca žiakom a žalovaný 2/ je štát Slovenská republika - ústredný orgán štátnej správy školstva.

1.4 Žalobca v návrhu uviedol, že jeho práva na prezenčné vzdelávanie sú priamo ohrozené: v aktuálnej situácii (núdzový stav, pandémia ochorenia COVID-19) je nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia jedinou možnosťou ako zabezpečiť jeho prezenčnú výučbu ako žiaka a zabezpečiť dodržiavanie zásady nediskriminácie. Žalovaní zasiahli do jeho subjektívnych práv, vrátane základných práv a slobôd. Za zásadný problém považuje podmienenie prezenčnej návštevy školy testovaním na prítomnosť vírusu COVID-19, ktoré predstavuje podľa neho nezákonnú diskrimináciu žiakov z určitého sociálneho prostredia a netestovaných žiakov, ako aj neproporčné obmedzenie ľudského práva na vzdelanie a formálnu nezákonnosť nariadení a vyhlášok obmedzujúcich právo na vzdelanie (rozhodnutie ministra školstva z 23.10.2020, 12.11.2020, 04.12.2020 a vyhlášok vydávaných Úradom verejného zdravotníctva napr. č. 39/2020). Školská dochádzka je všeobecné ľudské právo a aj povinnosť. Aktuálne existuje diskriminácia žiakov podľa toho, či sa dajú žiaci a súčasne ich rodičia pravidelne testovať na COVID-19. Rozhodnutie nezúčastniť sa na hromadnom testovaní je vecou politického a iného zmýšľania. Rodičia žalobcu budú ignorovať hromadné testovanie, aby upozornili na protiprávne metódy vlády pri aplikovaní opatrení na boj s covidom, pri ktorom dochádza k neúmernému porušovaniu ľudských práv. Vzhľadom na skutočnosť, že minister školstva už umožnil prezenčne navštevovať školy žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia bez testu ako aj žiakom prvého stupňa ZŠ bez testu, čim významne diskriminuje žiakov, pochádzajúcich z iných prostredí a znemožňuje im uplatnenie ich práva na vzdelanie, podľa žalobcu je nevyhnutné vykonať právne kroky, ktorých cieľom je umožnenie navštevovania školy všetkým žiakom, a ktoré možno oprieť o zákaz diskriminácie. Podľa rozhodnutia ministra školstva zo dňa 04.12.2020 bolo umožnené prezenčné vzdelávanie na školách až po preukázaní sa negatívnym výsledkom testu na COVID-19. Minister školstva tak podmienil právo na vzdelanie povinným otestovaním. Napriek tomuto rozhodnutiu zostali mnohé školy zatvorené a zabezpečovali iba dištančnú formu vzdelávania, ktorá však nedokáže zabezpečiť kvalitu vzdelania, socializáciu a sociálne a ľudské väzby tak, ako si to vyžaduje edukačný proces dieťaťa. Minister školstva dňa 04.01.2020 (správne 04.01.2021) predstavil tzv. plán na návrat detí do škôl, ktorého súčasťou je naďalej podmieňovanie prezenčnej výučby žiakov testovaním žiakov a rodičov na COVID-19. Žalobca má za to, že dochádza a dôjde k diskriminácii žiakov podľa toho, či sa dajú žiaci a súčasne ich rodičia pravidelne testovať na covid, a to v neurčitom časovom rozsahu.

1.5 Žalobca na preukázanie svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia ministerstva školstva z 23.10.2020, 12.11.2020, 04.12.2020, plán na návrat detí do škôl z 04.01.2021, vyhlášku hlavného hygienika č. 39/2020, odkaz na internetovú stránku (https://yutu.be/poM erDNnKQ), predložil vyjadrenie zo dňa 15.02.2021 spolu s rozhodnutím ministra školstva účinným od 08.02.2021 a vyhláškou č. 47 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

1.6 Po doručení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný 1/ navrhol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť podľa z dôvodu, že neobsahuje predpísané náležitosti alebo zamietnuť podľa z dôvodu nesplnenia podmienok pre jeho nariadenie v zmysle Žalobca neosvedčil nielen porušenie alebo ohrozenie, ale ani existenciu

takých konkrétnych subjektívnych práv žalobcu, pri ktorých by mohli byť konaním alebo nekonaním žalovaných 1/,2/ porušené zásady rovnakého zaobchádzania a mohli by byť predmetom civilného sporového konania. Návrhom sa má zasiahnuť do sféry ochrany verejného zdravia a do oblastí, v ktorých nemá všeobecný súd právomoc. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že do právomoci a pôsobnosti všeobecného súdu nespadá vydávanie jednotlivých predpisov, rozhodnutí a nimi nariadených opatrení, ktorými malo alebo má podľa tvrdení žalobcu dochádzať k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a ktoré upravujú okrem iného formu organizácie vzdelávania počas núdzového stavu v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie ochorenia COVID-19. Tieto vydávajú príslušné orgány verejnej, resp. výkonnej moci (vláda SR, minister školstva, Úrad verejného zdravotníctva), prípadne na ich základe aj zriaďovateľ žalovaného 1/, ktorým je Mesto Banská Bystrica.

1.7 Žalovaný 1/ je ako škola týmito predpismi, rozhodnutiami a nimi nariadenými opatreniami viazaný a koná na ich základe a v súlade s nimi, pričom vo vzťahu k adresátom týchto normatívnych právnych aktov postupuje vždy rovnako. Žalobca ani netvrdí, že by žalovaný 1/ postupoval v rozpore s predmetnými predpismi a rozhodnutiami alebo že by voči žalobcovi nedodržiaval opatrenia nimi nariadené. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v skutočnosti (podľa obsahu) domáha preskúmania zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. ich súladu s SR, avšak rozhodovanie o týchto otázkach nespadá do právomoci všeobecných súdov, ale do právomoci Ústavného súdu SR.

1.8 K porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania nedošlo. Žalobca nešpecifikuje žiadne svoje konkrétne právo, ustanovené školským zákonom, vo vzťahu ku ktorému malo dôjsť k jeho diskriminácii žalovaným 1/ alebo žalovaným 2/ z dôvodu sociálneho pôvodu, majetku alebo politického alebo iného zmýšľania. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že „aktuálne je zrušené tiež dištančné vzdelávanie na škole žalovaného 1/, čo znamená, že ak sa maloletý žalobca nezúčastní testovania, nebude mu umožnené zúčastniť sa na vzdelávacom procese na škole žalovaného 1/, čo je jednak zákonnou povinnosťou a jednak zákonným nárokom na vzdelanie.“ Na škole u žalovaného 1/ prebiehalo dištančné vzdelávanie od 26.10.2020 do 18.12.2020, ktorého sa žalobca zúčastňoval. V termíne od 21.12.2020 do 08.01.2021 dištančné vzdelávanie ani prebiehať nemohlo vzhľadom na prázdniny počas Vianoc. Od 11.01.2021 dištančné vzdelávanie na škole žalovaného 1/ pokračuje. Žalobcovi tak je, rovnako ako ostatným žiakom žalovaného 1/, riadne umožnené zúčastniť sa na vzdelávacom procese na škole žalovaného 1/ v súlade a za podmienok, stanovených príslušnými všeobecne záväznými predpismi. Žalobca netvrdil, nepreukázal ani neosvedčil, že by žalovaný 1/ voči nemu porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, neoznámil súdu žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania konaním alebo nekonaním žalovaného 1/ došlo.

1.9 V kontexte zákazu diskriminácie z dôvodu sociálneho pôvodu a majetku detí žalovaný 1/ uviedol, že pod zákonnú definíciu žiaka sociálne znevýhodneného prostredia nespadá ani jeden zo žiakov, navštevujúcich školu žalovaného 1/, a teda žalovaný 1/ sa ani teoreticky nemohol dopustiť diskriminácie žalobcu z dôvodu sociálneho pôvodu a majetku.

1.10 Ohľadom údajnej diskriminácie žiakov z dôvodu politického alebo iného zmýšľania žalovaný 1/ poukázal na skutočnosť, že v podaniach žalobcu sa žiadnym spôsobom nešpecifikuje, aké je politické alebo iné zmýšľanie maloletého žalobcu, prípadne ktoré politické práva maloletého žalobcu majú byť konaním žalovaných 1/,2/ obmedzené a akým spôsobom. Naopak, v podaniach žalobcu sa výslovne poukazuje na politické alebo iné zmýšľanie rodičov maloletého žalobcu, ktorí však nie sú stranou sporu. Skutočnosť, že rodičia maloletého žalobcu nesúhlasia s aktuálnymi opatreniami, prijímanými všeobecne záväznými právnymi predpismi neznamená, že žalovaní 1/,2/ maloletého žalobcu diskriminujú, ani že sú naplnené zákonné predpoklady pre dočasnú úpravu pomerov strán neodkladného opatrenia navrhnutým spôsobom.

1.11 Nie sú splnené ani zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca konkrétne neosvedčil, že by konaním žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/ došlo k porušeniu alebo k ohrozeniu konkrétneho subjektívneho práva žalobcu. V tomto smere žalobca neoznačil ani nepredložil jediný dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia preukázal.

1.12 Žalovaný 1/ zdôraznil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje pokus o nezákonný zásah do výkonu právomoci orgánov výkonnej moci a žalovanému 1/ má uložiť povinnosť

v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a rozhodnutiami príslušných orgánov, ktoré rozhodnutie by v praxi nebolo reálne vykonateľné.

1.13 Žalovaný 2/ vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na jeho nedôvodnosť v celom rozsahu. Do právomoci súdu v civilnom súdnom konaní nepatrí rozhodovanie o ochrane subjektívnych práv žalobcu, ktoré mohli byť porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutiami ministra školstva, resp. nepatrí rozhodovanie o ich zákonnosti, čím je daný dôvod na zastavenie konania v zmysle Preukazovanie sa negatívnym výsledkom testu je záväzne upravené vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR č.39/2020 V.v. zo dňa 10.12.2020 a nie rozhodnutím ministra školstva. Vo všeobecnosti môže byť právny akt orgánu štátnej správy predmetom súdneho prieskumu výlučne buď v rámci správneho súdnictva podľa alebo v osobitnom konaní o preskúmaní o prokuratúre v znení neskorších predpisov, prípadne v konaniach pred Ústavným súdom SR o sťažnostiach fyzických a právnických osôb podľa SR.

1.14 Poukázal na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných; vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva. Pri zisťovaní nositeľa hmotnoprávnej povinnosti - regulácie režimu prevádzkovania kolektívnych zariadení, resp. zákazu alebo obmedzenia prevádzky zariadení v prípade ohrozenia verejného zdravia, je potrebné vychádzať zo zákona o ochrane verejného zdravia a ústavného zákona o bezpečnosti štátu (čl. 5, čl. 6 ods. 2). V zmysle §48 ods. 4 v spojení s §59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia má Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie nariaďovať opatrenia pri ohrození verejného zdravia (okrem iného aj zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb) prostredníctvom vyhlášky. Doposiaľ žiadne rozhodnutie ministra školstva neupravovalo a neukladalo povinnosť preukazovania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19 pred vstupom do priestorov škôl a školských zariadení. Zrušené rozhodnutie ministra školstva č. 2020/18259:3-A1810 zo dňa 04.12.2020 iba odkazovalo na stále platné Uznesenie vlády č. 760 zo dňa 04.12.2020 k návrhu podmienok obnovenia prezenčného vyučovania v školách (od 5. ročníka základnej školy a stredných školách) a prevádzky v školských zariadeniach a vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva SR č. 32/2020 V.v. zo dňa 04.12.2020, následne zrušenú a nahradenú vyhláškou č. 39/2020 V.v. zo dňa 10.12.2020.

1.15 Žalovaný 2/ poukázal na neprípustnosť petitu neodkladného opatrenia, pretože súd nemôže usmerňovať subjekty, vykonávajúce štátnu správu (resp. prenesený výkon štátnej správy), ktorá je prejavom exekutívnej zložky štátnej moci, čo vyplýva jednoznačne z trojdelenia štátnej moci, ktorej zložky musia vždy konať iba v rozsahu svojich právomocí. Rozsah, v akom môže súdna moc zasahovať do výkonu právomoci exekutívy, je vymedzený v a je výlučne kasačný. Neodkladným opatrením preto nemožno žiadnemu subjektu, vykonávajúcemu štátnu správu (resp. prenesený výkon) uložiť povinnosť, aby konal v rámci výkonu štátnej správy určitým spôsobom.

1.16 Keďže je vyhlásený núdzový stav, minister školstva môže vydávať rozhodnutia na základe školského zákona, teda aj o mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách, avšak nie na neurčitý čas, ako tvrdí žalobca, ale na čas trvania núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie. Z SR nevyplýva, že by základné právo na vzdelanie a povinná školská dochádzka mala byť realizovaná výlučne prezenčne. V školskom zákone, ako vykonávacom predpise, je vo vzťahu k povinnej školskej dochádzke len povinnosť zabezpečovať ju v dennej forme štúdia (), pričom počas mimoriadneho prerušenia školského vyučovania možno dennú formu štúdia uskutočňovať aj ako dištančnú ().

1.17 Žalovaný 2/ sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu o jeho diskriminácii a neoprávnenom „zvýhodňovaní“ žiakov zo sociálne znevýhodňovaného prostredia tým, že minister školstva rozhodnutím č. 2020/18259:2-A1810 zo dňa 12.11.2020 s účinnosťou od 16.11.2020 obnovil školské vyučovanie okrem iného v základných školách a stredných školách v malých skupinách pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak podmienky neumožňujú prístup k dištančnému vzdelávaniu, umožňujú to prevádzkové podmienky a rozhodne tak zriaďovateľ školy. Podľa §8a ods. 1 antidiskriminačného zákona „diskriminácia nie je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi verejnej správy smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, rodu alebo pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi.“ Podľa §2 ods. 3

antidiskriminačného zákona „dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.“ Preto predmetné rozhodnutie ministra školstva nemožno hodnotiť ako diskriminačné, ale ako zákonné, na základe ktorého sa odstraňujú znevýhodnenia tých žiakov, ktorým ich podmienky neumožňujú prístup k dištančnému vzdelávaniu.

1.18 Okresný súd, opierajúc svoje rozhodnutie o ustanovenia ,, ,, , , veta prvá, , konštatoval, že v zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená; je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo žalobcov ohrozené. Tieto skutočnosti musia vyplývať už z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

1.19 Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán; dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Uznesením vlády č. 587 zo dňa 30.09.2020 je vyhlásený núdzový stav na území celej Slovenskej republiky z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb, ktoré sú v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorý trval aj v čase rozhodnutia súdu o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Takýto stav v zmysle ústavného je možné vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území, ktoré môže byť aj celé územie Slovenskej republiky a prijímať za tým účelom potrebné opatrenia, vrátene opatrení na zmiernenie a odstránenie následkov spôsobených v čase núdzového stavu. Pri ohrození verejného zdravia je v zmysle o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia oprávnený nariaďovať opatrenia, akými sú okrem iného aj zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb alebo mimoriadny režim prevádzkovania kolektívnych zariadení Úrad verejného zdravotníctva, a to prostredníctvom vyhlášky, ktorá je všeobecne záväzným právnym predpisom.

1.20 Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vyjadril pochybnosť o tom, či je tento návrh v znení jeho petitu v záujme maloletého žalobcu. Z textu návrhu a priložených listín je prezentovaný názor a zmýšľanie jeho rodičov ako zákonných zástupcov (...„rodičia budú ignorovať hromadné testovanie na školách“, „“preto sa rodičia žalobcu snažia upozorniť vládu na nesprávnosť jej konania“ ...), nie je nijakým spôsobom tvrdený ani preukazovaný záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Takýto skutkový a právny stav v skutočnosti môže navodzovať situáciu, že dochádza ku konfliktom medzi záujmom maloletého dieťaťa so záujmami jeho rodičov, čo by vyžadovalo iný procesný postup vo veci, napr. schválenie právneho úkonu (podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia) alebo ustanovenie kolízneho opatrovníka.

1.21 Okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ preto, že jednotlivé právne predpisy, rozhodnutia a nariadenia, citované žalobcom v návrhu, vydávané orgánmi verejnej resp. výkonnej moci v rámci svojej pôsobnosti, upravujúcich formu organizácie vzdelávania počas núdzového stavu, vyhlásením z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie ochorenia COVID-19, na základe ktorých malo dochádzať k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, nespadajú do právomoci a pôsobnosti žalovaného 1/. Žalovaný je len povinný sa právnymi predpismi, rozhodnutiami a inými nariadeniami riadiť, postupovať podľa nich a rešpektovať ich. Žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by žalovaný 1/ nepostupoval vo vzťahu k

adresátom týchto právnych predpisov vždy rovnako, teda vo vzťahu ku každému členu určitej skupiny adresátov týchto právnych predpisov tak, že by nedodržal všetky opatrenia, ktoré by na predpísanú skupinu adresátov sa mali vzťahovať.

1.22 Pokiaľ by bolo potrebné konštatovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v rámci vzdelávania vo vzťahu k žalobcovi, muselo by tu existovať konkrétne jeho subjektívne právo v zmysle právnych predpisov, vo vzťahu k výkonu a uplatňovaniu ktorého by žalobca bol konaním žalovaného 1/ diskriminovaný. Žalobca takéto právo nijakým spôsobom neoznačuje, nešpecifikuje, teda ho ani netvrdí a preto ho nemôže v rámci obmedzeného dokazovania pri vydaní neodkladného opatrenia ani preukazovať. Žalovaný 1/ naopak tvrdil, že sám žalobca sa dištančného vzdelávania zúčastňoval a presne ho špecifikuje, preto tvrdenie žalobcu o tom, že dištančné vzdelávanie na škole žalovaného 1/ neprebieha, je zrušené, resp. pre žalobcu nebude viacej poskytované, je nepreukázané, neosvedčené a nepravdivé. Žalobca ničím nepreukázal a neosvedčil, že by žalovaný 1/ voči nemu porušil zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k poskytovaniu napr. dištančného vzdelávania ako jednej z foriem vzdelávania na základných školách, z ktorého by bolo možné usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania konaním alebo nekonaním žalovaného 1/. Zo žiadneho právneho predpisu (ani zo školského zákona) nevyplýva právo žiaka na prezenčné vzdelávanie; právna úprava sa týka len práva na rovnaký prístup k vzdelávaniu a ďalších právach, napr. práva každého žiaka na vzdelávanie aj v zdravotne bezpečnom prostredí. Z tohto právneho predpisu potom ďalej vyplýva, že pokiaľ dôjde k vyhláseniu núdzového stavu, minister školstva môže rozhodnúť o mimoriadnom prerušení vyučovania v školách, počas ktorého možno dennú formu štúdia uskutočňovať aj ako dištančnú. Postup v zmysle platných právnych predpisov nijakým spôsobom nevybočuje zo zákonného rámca.

1.23 Argumentácia žalobcu o nerovnosti jeho postavenia voči postaveniu žiaka zo sociálne nevýhodného prostredia, týchto žiakov bližšie v rozsahu aspoň ich počtu neoznačil ani netvrdil; žalovaný 1/ na toto tvrdenie reagoval spôsobom, že žiak spĺňajúci zákonnú definíciu žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia školu žalovaného 1/ nenavštevuje a teda ani teoreticky sa nemohol dopustiť diskriminácie žalobcu z dôvodu jeho sociálneho pôvodu či majetku.

1.24 Žalovaný 1/ sa nedopustil ani konania, ktoré by bolo možné charakterizovať ako porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v podobe diskriminácie z dôvodov politických či iného zmýšľania maloletého žalobcu. Žalobca neosvedčil žiadne také konanie žalovaného 1/, ktoré by mohlo byť charakterizované a konkrétne definované vo vzťahu k porušeniu subjektívneho práva žalobcu; osvedčenie takejto dôvodnosti a trvanie takéhoto nároku žalobcu musí byť jednoznačným spôsobom v základných rysoch osvedčená, pokiaľ mu mala byť poskytnutá taká ochrana neodkladným opatrením. Žalobca teda neosvedčil ani najzákladnejšie skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu takejto neodkladnej úpravy pomerov strán vyjadrenej vydaním neodkladného opatrenia; v návrhu poskytuje množstvo tvrdení, ktoré nie sú nijakým spôsobom preukázané a vychádzajú len z politického zmýšľania jeho zákonných zástupcov. Nie je predložený a označený ani jeden dôkaz, ktorými by žalobca preukazoval svoje tvrdenia.

1.25 Formulácia petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by pri vyhovení ukladala žalovanému 1/ povinnosť, ktorá by smerovala k rozporu s postupom, ku ktorému ho zaväzujú všeobecne záväzné právne predpisy a išlo by o nezákonný zásah do výkonu právomoci orgánov výkonnej moci, ktorý by ukladal súdnym rozhodnutím žalovanému v 1/ rade také povinnosti, ktoré by boli v rozpore s predpismi, ktoré upravujú činnosť, prevádzku a chod zariadenia žalovaného v 1/ rade.

1.26 Okresný súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 31.07.2012 definoval aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu v sporovom konaní, kde pri jej nedostatku mu procesné predpisy neposkytujú priestor na poučenie v zmysle , pričom neposkytnutím poučenia nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o procesných právach; poučenie vecnej legitimácie by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

1.27 Žalobca opomenul v návrhu na úlohu zriaďovateľa žalovaného 1/, ktorým je Mesto Banská Bystrica, ktorého právne postavenie (vo vzťahu k forme výučby) nijakým spôsobom neuvádza. Vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie, ako i vzhľadom na nenaplnenie základných podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ zamietol.

1.28 Vo vzťahu k žalovanému 2/ okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preto, že neexistuje žiadne rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré by upravovalo alebo ukladalo povinnosť preukazovať sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19 pred vstupom do priestorov škôl a školských zariadení. Rozhodnutie ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 04.12.2020 (v čase rozhodovania okresného súdu zrušené) iba odkazovalo na platné uznesenie vlády č. 760 zo dňa 04.12.2020 a vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 32/2020 zo dňa 04.12.2020, ktoré taktiež bolo zrušené a nahradené inou vyhláškou zo dňa 10.12.2020. Neexistuje teda žiadna právna úprava, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky je práve tým orgánom štátnej správy či verejnej moci, ktorý zastupuje Slovenskú republiku v rámci označeného pasívne legitimovaného subjektu ako žalovaného v 2/ rade.

1.29 Žalovaný 2/ vo vyjadrení poukázal na princíp legality, ktorý je zakotvený v článku 16 ods.1 o tom, že súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení vzájomného vzťahu v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Žalobca sa domáha uloženia povinností, ktoré súvisia s ochranou verejného zdravia za situácie, kedy je vyhlásený núdzový stav. Prevádzkovanie kolektívnych zariadení v prípade ohrozenia verejného zdravia, ako sú aj školy, teda priestory, kde sa uskutočňuje výučba, sú upravené predpismi, ktoré je možné označiť ako výkon štátnej správy, v danom prípade štátnej správy v školstve a sú teda prejavom exekutívnej zložky štátnej moci. Súd prvej inštancie zastáva názor, že neodkladným opatrením nemožno subjektu, ktorý vykonáva štátnu správu uložiť povinnosť, aby konal určitým spôsobom, a pokiaľ je súd viazaný žalobným návrhom, nie je možné takémuto návrhu vyhovieť. Nemožno tvrdiť, že prerušenie vyučovania na školách je protiprávne resp. nie je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Že s takouto situáciou priamo zákon počíta, vyplýva z ustanovenia Školského zákona, z ktorého je zrejmé, že potom, čo sa vyhlási núdzový stav alebo mimoriadna situácia a ak sa nariadi zákaz prevádzky škôl a školských zariadení, minister školstva môže rozhodnúť o mimoriadnom prerušení školského vyučovania na školách, teda postup, ktorý je tvrdený ako protiprávny, súd považuje za legitímny a upravený legálnym spôsobom. Zo žiadneho právneho predpisu a ani z nevyplýva, že právo na vzdelanie a povinná školská dochádzka by mala byť realizovaná výlučne prezenčne; zo školského zákona priamo vyplýva, že v prípade mimoriadneho prerušenia školského vyučovania je možné dennú formu štúdia uskutočňovať aj ako dištančnú.

1.30 Okresný súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného 2/, ktorý poukázal aj na o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon); teda okrem toho, že školu žalovaného 1/ nenavštevujú žiadni žiaci, ktorí by spadali pod zákonnú definíciu sociálne znevýhodnených žiakov v prípade, že by takíto školu aj navštevovali, toto zákonné ustanovenie umožňuje vytvárať rôznymi opatreniami rovnosť k prístupu k vzdelávaniu formou, ktorú žalobca napáda ako nezákonnú. Takýto postup, vyplývajúci z rozhodnutia ministra školstva, nie je možné hodnotiť ako diskriminačný, naopak je postupom zákonom predpokladaným a dovoleným.

1.31 Súd prvej inštancie záveroval, že nebolo možné návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle vyhovieť, pretože žalobca netvrdil rozhodujúce skutočnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, ktoré by boli základným spôsobom aj odôvodnené. Bola vylúčená existencia obavy o tom, že exekúcia v budúcnosti bude ohrozená. Základné predpoklady, ktoré súd preskúmava pred vydaním neodkladného opatrenia, kedy návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovie, súd skúmal aj v tomto prípade a dospel k záveru, že existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami je len vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/, aj to len v tej časti, pokiaľ je žalobca žiakom školy žalovaného 1/. Tvrdené a osvedčené skutočnosti, ktoré mal súd za preukázané z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a z ďalších vyjadrení a doplnení návrhu žalobcom, nedávali predpoklad a súdu ani možnosť vydať neodkladné opatrenie, pretože odôvodnenosť neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k princípu opodstatnenosti uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzeniach, ktorými možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorá sa tvrdí zo strany žalobcu ako princíp efektívnosti, neboli naplnené. Tieto súd nemal za preukázané a v danej veci neexistujú.

1.32 O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa v spojení s a a contrario tak, že neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, / nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške, vrátane poplatkovej povinnosti za návrh, rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením ( v spojení s ).

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z odvolacích dôvodov v zmysle , pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, , pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, , pretože zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, , pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Právne závery okresného súdu sú predčasné, arbitrárne a nemajúce základ v dostatočne zistenom skutkovom stave, v dôsledku čoho je uznesenie okresného súdu zaťažené vadou nesprávnych skutkových zistení, nevykonaním, resp. nedostatočným vykonaním dôkazov, potrebných na zistenie rozhodných skutočností a v nadväznosti na predmetné vady súd vec nesprávne právne posúdil. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože existujú ďalšie prostriedky procesnej obrany a útoku, ktoré neboli uplatnené. Základnou podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje prostredníctvom zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Návrh na neodkladné opatrenie sa podáva za tým účelom, aby sa okamžite vytvoril stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať.

2.2 Odvolateľ poukázal na to, že testovanie na COVID-19 sa uskutočňuje za takých okolností, že negatíva, spojené s testovaním, prevyšujú kladný prínos testovania, a najmä plošné a hromadné testovanie býva spojené s veľkými problémami a negatívnymi následkami z dôvodu rizika nakazenia testovaných osôb. Podmieňovanie iných základných práv a slobôd napr. práva na vzdelanie alebo práva na slobodu pohybu absolvovaním testovania je všeobecne vnímané veľmi ponižujúco a dehonestujúco pre ľudskú dôstojnosť. Právo na ľudskú dôstojnosť a na zabránenie ponižujúceho alebo neľudského zaobchádzania je jednou zo základných ľudských práv, ktoré nie je možné obmedziť ani v prípade núdzového stavu (čl. 3 a 15 Európskeho dohovoru o ľudských právach). Právo na vzdelanie nie je obmedzené ani ústavným o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu počas trvania núdzového stavu v platnom znení. Aplikovanie rôznych rýchlotestov a plošné aplikovanie testov, ktoré majú dostatočnú detekčnú schopnosť iba pri ľuďoch, u ktorých sa prejavujú klinické príznaky, je v rozpore s účelom testovania. Vládou a ministrom školstva navrhované pravidelné plošné testovanie na školách je spojené s ďalšími rizikami, ktoré veľmi znižujú potenciálne prínosy testovania. Z absurdných dôvodov sa zavádza povinné testovanie nielen žiakov, ale aj ich rodičov, ktorí do školy nechodia. 2.3 S poukazom na ,, nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý ho vyzval na doplnenie plnej moci, ale nepredvolal ho na výsluch, aby odstránil vady podania v označení ochorenia COVID-19 alebo označení žalovaného 2/.

2.4 Vo vzťahu k prostriedkom procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, poukázal na rozhodnutie ministra školstva s účinnosťou od 08.02.2021 a od 19.03.2021, na vyhlášku číslo 47 Úradu verejného zdravotníctva SR (ďalej v texte aj „UVZ“) o nariadení opatrení pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa, uverejnenú vo Vestníku vlády SR, čiastka 19/2021. Uviedol, že na škole žalovaného 1/ aktuálne prebiehajú dva typy výučby - pre prvý stupeň prezenčná a pre druhý stupeň dištančná. Prístup žiakov do školy je možný len po predložení čestného prehlásenia o zdravotnom stave a súhlasu so spracovaním osobných údajov, prehlásením, že podmienky rodiny neumožňujú prístup k dištančnému vzdelávaniu, prehlásením, že zákonný zástupca, resp. obaja zákonní zástupcovia dieťaťa, žijúci v spoločnej domácnosti, nemajú možnosť vykonávať prácu v domácnosti a preukázaním sa negatívnym výsledkom - RT - PCR testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní alebo negatívnym výsledkom antigénového testu. Testovanie žiakov a rodičov ako podmienka prezenčnej výučby je zachovaná.

2.5 Poukázal na a o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácií ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek (transplantačného zákona), ako aj na o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane

pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon). S ohľadom na aktuálne zverejnené informácie dochádza a dôjde ku diskriminácii žiakov podľa toho, či sa dajú žiaci a súčasne ich rodičia testovať na ochorenie COVID-19. Je vecou politického zmýšľania, či sa jednotlivec zúčastní alebo nezúčastní na aktivitách, ktoré sú nepochybne motivované politickými názormi. Rozhodnutie nezúčastniť sa na hromadnom testovaní na ochorenie COVID-19 v školách je vecou politického a iného zmýšľania.

2.6 Rodičia žalobcu budú ignorovať hromadné testovanie na školách, iba aby upozornili na protiprávne metódy vlády pri aplikovaní opatrení na boj s ochorením COVID-19, pri ktorom dochádza k neúmernému porušovaniu ľudských práv, ako aj na nebezpečenstvo pre život a zdravie, ktoré hrozí všetkým testovaným osobám pri absolvovaní plošného skríningového testovania. Na druhej strane je podľa testovanie dobrovoľné a bezplatné. Vyzvať niekoho na testovanie je vylúčené, pretože zo zákona je daná jeho dobrovoľnosť. Navyše toto darovanie podlieha osobitnému písomnému informovanému súhlasu, založenému do zdravotnej dokumentácie. Odmietnutím dať súhlas sa tento zdravotný úkon nevykoná. Aj keď je právne vylúčené, aby niekto vyzval niekoho na testovanie, alebo to ukladal ako povinnosť pod stratou základných práv a slobôd, dnes právny poriadok neumožňuje jednotlivcovi, aby sa obrátil na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie protiprávnosti vyhlášok hlavného hygienika alebo uznesenia vlády.

2.7 Preto sa rodičia žalobcu snažia upozorniť vládu na nesprávnosť jej konania iným spôsobom napr. neúčasťou na dobrovoľných testovaniach. Takéto konanie občanov sa opiera o , podľa ktorého občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd, uvedených v ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. Týmto občanom testovanie v zásade nevadí, neúčasť na ňom používajú ako formu odporu k iným nespravodlivým a protiprávnym opatreniam.

2.8 Dôvody pre neúčasť na testovaní sú rôzne. Testovanie je zdraviu a životu nebezpečné, pričom ide o hlavný argument pre politické presvedčenie rodičov maloletých, odmietajúce diskrimináciu. Jednotlivé vládne opatrenia, ktoré vláda Slovenskej republiky dynamicky zavádza, nemajú základ v objektívnych faktoch, ale sú motivované politickými postojmi.

2.9 Žalobca poukázal na konkrétne čísla pozitívne testovaných pred celoplošným a po celoplošnom testovaní, ako aj na účinky zavedenia „tvrdého lockdownu“. Podľa žalobcu s poukazom na štatistiky je zrejmé, že testovanie na COVID-19 spôsobilo práve rozšírenie ochorenia a zvýšenie úmrtnosti. Z uvedeného vyplýva, že testovanie ako podmienka vstupu do školských zariadení bude mať práve negatívny efekt a dôjde k nežiaducemu nárastu počtu nakazených osôb. Je preto pochopiteľný postoj žalobcu a jeho zákonných zástupcov, ktorí z politických, ale odborných dôvodov odmietajú a odmietnu testovanie ako podmienku prezenčnej výučby s odkazom na vyjadrenia odborníkov, edipemiologičky Alexandry Bražinovej a MUDr. Jozefa Kubíka. Z týchto dôvodov považoval žalobca uznesenie Okresného súdu Bratislava III za zaťažené vadou nedostatočné zisteného skutkového stavu a nesprávne vyhodnotených dôkazov a uznesenie Okresného súdu BB za svojvoľné a predčasné.

2.10 Okresný súd sa žiadnym spôsobom nevenoval ústavnému právu žalobcu, ktorým je právo, ale i povinnosť (povinná školská dochádzka je ustanovená v článku 42 ods.1 SR, ale aj v školského zákona) na vzdelanie ako jedno zo základných ľudských práv, ktoré nemožno uplatniť bez pomoci iných ľudí, bez súčinnosti učiteľov a iných osôb. Preto je dôležité, aby školy fungovali čo najdlhšie, aj keď budú iné inštitúcie či prevádzky uzatvárané. Bránenie povinnej školskej dochádzky je trestným činom podľa .

2.11 V ústavnom nie je obmedzenie práva na vzdelanie podľa článku 42 SR uvedené medzi taxatívne vymenovanými právami, ktoré je možné obmedziť v čase núdzového stavu, z čoho vyplýva, že právo na vzdelanie nie je v právnom poriadku SR obmedzené ani počas trvania núdzového stavu. Dištančná forma výučby je obmedzením práva na vzdelanie. Netestovanie ako prejav politického odporu v zmysle článku 32 SR je úplne legitímny dôvod, pre ktorý je možné odoprieť testovanie na COVID-19; neumožnenie prezenčnej výučby neotestovaným žiakom je porušenie zákazu diskriminácie v zmysle v spojení s antidiskriminačného zákona. Navyše, výsledky testov vyjadrujú iba určitú pravdepodobnosť infekčnosti, mnohí pozitívne testovaní nie sú nákazliví a mnohí negatívne testovaní nákazliví sú. Ešte neprípustnejšia by bola diskriminácia žiakov, ktorým by nebolo možné navštevovať školu kvôli neotestovaniu ich rodičov.

2.12 Okresný súd Bratislava III. sa v uznesení nevenuje testu proporcionality obmedzenia práva na vzdelanie netestovaných žiakov. Súčasný stav školstva nie je pripravený na dištančnú formu štúdia ani personálne, ani kvalitatívne, ani technickými prostriedkami, dištančná forma štúdia znižuje kvalitu výučby, rozsah prebratého učiva, kontrolu učiteľa nad žiakom a vytvára zvýšený výskyt kyberšikany. Pozornosť detí je počas dištančnej formy značne oslabená, pretože aj keď majú deti prístup na internet a disponujú technickým vybavením, ostatné rušivé podnety domáceho prostredia veľmi silno vplývajú na ich schopnosť sústrediť sa, spolupracovať na online hodinách, pochopiť preberané učivo a zvládnuť úlohy zadané učiteľom. Povolenie prezenčnej výučby žiakom prvého stupňa a zo sociálne znevýhodneného prostredia a ostatným žiakom, nespadajúcim do tejto kategórie určením dištančnej formy štúdia, majú síce za následok zmenšovanie rozdielov medzi týmito dvoma skupinami, avšak na základe sťaženia podmienok žiakom z iného sociálneho prostredia. Rozdiely medzi týmito dvoma skupinami sa možno znížia, avšak na úkor celospoločenského záujmu výchovy zdravej a vzdelanej mládeže aj podľa princípov výchovy a vzdelávania, uvedených v o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Sprístupnením prezenčnej výuky by vybranému počtu žiakov na základe subjektívneho posúdenia ich rodinnej situácie, či je umožnené dieťaťa sa plnohodnotne vzdelávať v domácom prostredí, je možné charakterizovať ako porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v podobe diskriminácie žalobcu. Dieťa je vlastne potrestané za to, že sa jeho rodičia snažia v maximálnej možnej miere zabezpečiť primerané materiálne a výchovné prostredie a dopláca na to, že sa mu prístup k rovnakej úrovni vzdelania, ako majú iní žiaci na škole s prezenčnou výučbou, sťaží na základe toho, že jeho rodičia vykonávajú riadne svoje povinnosti, ktoré majú zo zákona voči svojim deťom. Z tohto dôvodu je viazanie práva na navštevovanie školy na absolvovanie testu neproporcionálne požadovanému cieľu, ktorým je karanténa iba infekčných žiakov a prezenčná návšteva školy ostatných žiakov.

2.13 Súd prvej inštancie sa v uznesení vôbec nevenuje skutočnosti, že obmedzovanie ľudských práv je možné iba prostredníctvom zákona a v medziach SR, preto je rozhodnutie zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia. Vyhlášky UVZ, ktorými sa obmedzujú základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb počas núdzového stavu, majú povahu rozhodnutí podľa článku 11 ods.1 ústavného zákona; preto nemôže postačovať ich publikácia vo Vestníku vlády. Záver súdu, že opatrenia sú prijímané zákonnou formou, je hrubo nesprávnym právnym posúdením veci; na potvrdenie tohto tvrdenia je potrebné uznesenie ústavného súdu. Keďže generálny prokurátor podal ústavnú sťažnosť na ústavný súd, je možné sa domnievať, že ústavný súd príjme návrh na ďalšie konanie a pozastaví účinnosť napadnutých ustanovení.

2.14 Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že minister školstva nemôže nariadiť prerušenie vyučovania v rozsahu, v ktorom to predstavuje obmedzenie práva na vzdelanie. Podľa článku 13 ods. 2 SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom. Jediným zákonodarným orgánom SR je Národná rada SR ( ). Povinnosti je možné ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd ( ). S odkazom na článok 2 ods. 2 a potom prerušenie vyučovania na dlhšiu dobu ako na dva týždne prichádza do úvahy len na základe zákona, vydaného národnou radou. Rovnaký postup platí aj pri vydávaní vyhlášok UVZ, podpisované hlavným hygienikom. Preto ide o protiprávne akty, vydané ministerstvom školstva i hlavným hygienikom.

2.15 Poukázal tiež na upozornenie generálneho prokurátora SR na protizákonný stup UVZ vzhľadom na nedostatok jeho vecnej pôsobnosti na vydávaní opatrení po vyhlásení mimoriadnej situácie a po vyhlásení núdzového stavu a nedostatok právnej formy týchto opatrení. Zrejme v dôsledku tohto upozornenia národná rada schválila v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý bol uverejnený v zbierke zákonov SR 15.10.2020 pod číslom 286/2020.

2.16 Žalobca poukázal na to, že po 5 mesiacoch výučby dištančnou formou sa na ňom prejavujú príznaky, ktoré zakladajú vážne obavy o jeho zdravý psychický a fyzický vývin, čo je spôsobené skutočnosťami, že rozsah a kvalita a prebratého učiva je podstatne nižšia v porovnaní s prezenčnou formou, znalosti žiakov počas online hodín nie je možné relevantne preveriť a hodnotiť, čo zakladá pocity nespravodlivého hodnotenia, počet predmetov, dĺžka hodín a ich frekvencia je taktiež nižšia ako počas prezenčnej formy, čas na výučbu počas online hodín je skracovaný technickými problémami, či už na strane školy/učiteľov alebo na strane žiakov, a výklad nového učiva prostredníctvom online

hodín znižuje mieru pochopenia u žiakov, pretože obrazový a zvukový materiál je v nižšej kvalite, príprava učiteľov nie je dostatočná vzhľadom na nový spôsob formy výučby. Toto všetko má silný vplyv na motiváciu, sústredenie a záujem o štúdium, žalobca stráca záujem o plnenie si školských povinností a prihlasovanie sa na online hodiny. Počas online výučby sa často venuje iným záležitostiam, keďže je pre neho výučba málo záživná alebo sa nudí počas toho, ako sa pracuje na odstránení problémov technického charakteru iných osôb. Podnety domáceho prostredia taktiež znižujú jeho schopnosť sústrediť sa a venovať sa výlučne len výučbe. Uzavretím v domácom prostredí bez sociálneho kontaktu s rovesníkmi sa u neho prejavujú prvky apatie, frustrácie, nezáujmu o školu a život všeobecne, strata motivácie niečo v živote dokázať a pravdepodobne aj iné psychické ťažkosti, ktoré je však bez dôsledného psychologického vyšetrenia predčasné uvádzať. Keďže v súčasnej dobe núdzového stavu je sťažený prístup ku zdravotnej starostlivosti, je takmer nemožné zaobstarať dôkazy o negatívnom vplyve dištančnej výučby v lehote danej súdom na možnosť podania odvolania. V súlade s výkladom najvyššieho súdu však považuje za dostačujúce uvedené skutočnosti, keďže medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mierou zisťovania skutkového stavu. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality.

2.17 Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaným 1/,2/ uloží povinnosť zabezpečiť prezenčnú výučbu bez podmieňovania testami na ochorenie COVID-19, je v aktuálnej situácii jedinou možnosťou, ako zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobcu ako žiaka a zabezpečiť dodržiavanie zásady nediskriminácie. Opodstatnenosť nároku je osvedčená samotnou povahou nároku a na rovnoprávnosť prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie, zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie, rovnocennosť a neoddeliteľnosť výchovy a vzdelávania vo výchovnovzdelávacom procese, prípravu na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, znášanlivosti a tolerancie. K testovaniu nie je možné nikoho nútiť, nie je povinné a vyžaduje súhlas testovaného podľa , pričom testovanie detí vyžaduje súhlas rodiča. Ochrana ľudských práv a ich definovanie trvalo niekoľko storočí. Konanie ústavných orgánov štátnej správy možno v aktuálnej situácii ponímať ako ignorovanie ľudských práv a slobôd, zakotvených v právnom poriadku. Mnohé z opatrení, ktoré boli vládou Slovenskej republiky, ministerstvom školstva ako žalovaným 2/ a UVZ; uplatnené v nevyhovujúcej forme, bolo možné v rovnakom rozsahu riešiť vo forme vyhovujúcej zákonom a aj v . Z nepráva nemôže vzniknúť právo, preto nemožno podmieňovať na základe nezákonných a nezákonne prijatých opatrení prezenčnú formu výučby povinným vykonaním testov na ochorenie COVID-19 na žiakoch a rodičoch ani subjektívnym rozhodovaním žalovaného 1/.

2.18 Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení jeho doplnenia a zmeny vyhovel v celom rozsahu.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť a uložiť povinnosť žalobcovi nahradiť mu trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. Prevažnú časť odvolania tvorí prezentácia politických názorov zákonných zástupcov maloletého žalobcu, ktoré boli uvedené už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v jeho doplneniach. Z pohľadu odvolacieho konania, ktorého predmetom je posúdenie, či napadnuté uznesenie a postup súdu prvej inštancie, predchádzajúci jeho vydaniu, trpí alebo netrpí vadami, namietanými v odvolaní, sú predmetné názory zákonných zástupcov maloletého žalobcu bez právneho významu. V tomto smere žalovaný 1/ zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení ku návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v odvolaní navyše žiadnym spôsobom nereflektuje na výhrady okresného súdu, uvedené v napadnutom uznesení a to s poukazom na fakt, že v podaniach žalobcu je prezentovaný najmä názor a zmýšľanie zákonných zástupcov maloletého žalobcu, okresný súd vyjadril pochybnosti nad tým, či je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec v záujme žalobcu, konštatoval, že záujem maloletého žalobcu nie je v jeho podaniach žiadnym spôsobom preukazovaný ani tvrdený, že za takéhoto stavu môže byť daný konflikt medzi záujmom žalobcu ako maloletého dieťaťa a záujmami jeho rodičov a upozornil, že uvedené si môže vyžadovať iný ďalší procesný postup vo veci, napr. schválenie právneho úkonu, alebo ustanovenie kolízneho opatrovníka. Tieto výhrady, ktoré sa v plnej miere vzťahujú aj na odvolanie, žalobca v odvolaní úplne ignoruje. Okresný súd tiež upozornil na nesprávnu terminológiu v petite jeho

návrhu a na právne neperfektné označenie žalovaného 2/. Žalobca tieto nedostatky nielen neodstránil, ale vytkol súdu, že ho na odstránenie nedostatkov nevyzval postupom podľa , . V danom prípade nešlo o také nedostatky, pre ktoré by nebolo možné v konaní pokračovať, pričom okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietal z dôvodu jeho nedoplnenia alebo neopravenia, ale vecne zamietol pre nesplnenie podmienok podľa Postup žalobcu, zastúpeného advokátskou kanceláriou, ktorý sa v rámci svojho odvolacieho návrhu (alternatívne) domáha, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že jeho návrhu vyhovie, je potom nepochopiteľný. Žalobca sám potvrdzuje nedôvodnosť prinajmenej časti svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a teda aj odvolania. Účelom neodkladného opatrenia nie je poskytovanie preventívnej ochrany pred možným budúcimi situáciami, ale neodkladná úprava pomerov strán z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorého existenciu je žalobca povinný osvedčiť. Žiadne takéto nebezpečenstvo vo vzťahu k inému vírusu ako vírusu SARS-CoV-2 však žalobca vo svojom návrhu nielen neosvedčil, ale ani netvrdil.

3.1 V súvislosti s namietanými skutkovými vadami napadnutého uznesenia žalovaný 1/ uviedol, že zo štylizácie odvolania nie je jednoznačne zrejmé, ktorý z odvolacích dôvodov má byť príslušným tvrdením naplnený. Keďže žalobca štvrtú časť svojho odvolania označuje nadpisom „prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené“, žalovaný sa domnieval, že ide o odvolací dôvod podľa je postavený na princípe kontradiktórnosti konania a na zodpovednosti strán za vedenie sporu a v konečnom dôsledku za jeho výsledok. Tieto skutočnosti sa premietajú do rôznych ustanovení. V prípade konania pred súdom prvej inštancie je to predovšetkým povinnosť strán pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu a povinnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku včas, pretože na neskoro predložené prostriedky procesného útoku súd nemusí prihliadnuť. Tento princíp a zodpovednosť strán sa následne v odvolacom konaní prejavujú okrem iného úpravou tzv. novôt v odvolacom konaní. pripúšťa uplatnenie prostriedkov procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie len v prípadoch, vymedzených . Žalobca v odvolaní poukazuje okrem iného na rozhodnutie ministra školstva zo dňa 05.02.2021 a na vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa, ktorá bola zverejnená vo vestníku vlády v čiastke 19/2021, vydanej 05.02.2021. Obidva tieto akty boli vydané pred vydaním napadnutého uznesenia (zo dňa 23.02.2021) a žalobca na ne poukázal vo svojom podaní zo dňa 15.02.2021. Tieto akty a súvisiaca argumentácia žalobcu teda už boli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie a nejedná sa o skutočnosti, ktorými ani teoreticky vo vzťahu k všeobecnej úprave je možné preukázať naplnenie odvolacieho dôvodu podľa Žalobca vo svojej argumentácii nepreukazuje naplnenie iného odvolacieho dôvodu; na túto časť argumentácie by odvolací súd nemal prihliadať a to s poukazom na , podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

3.2 Ustanovenie je potrebné aplikovať aj na ďalšie dôkazy, predložené žalobcom. Žalobca inak ďalej opakuje svoje tvrdenia o jeho údajnej diskriminácii a politické názory jeho rodičov, žiadnym spôsobom však nereflektuje na skutočnosti, na ktoré ho upozornil okresný súd. Z odvolanie žalobcu nevyplýva nielen preukázanie, ale ani osvedčenie skutočností vo vzťahu k tvrdenej diskriminácii, ale ani to, v čom majú byť citované zistenia a závery súdu prvej inštancie, (aj) na ktorých založil napadnuté uznesenie nesprávne alebo nezákonné, ako konkrétne sa majú premietať do žalobcom namietaných vád napadnutého uznesenia. Z odvolania žalobcu nevyplýva, akým spôsobom preukazuje či osvedčuje svoju diskrimináciu žalovaným 1/, alebo žalovaným 2/, potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán formou nariadenia neodkladného opatrenia, nárok maloletého žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana a jeho dôvodnosť a trvanie alebo existenciu a obsah vád napadnutého uznesenia alebo postupu súdu prvej inštancie predchádzajúceho jeho vydaniu. Argumentácia žalobcu je z pohľadu prejednávanej veci bez právneho významu.

3.3 Žalobca tiež namieta, že okresný súd sa v napadnutom uznesení žiadnym spôsobom nevenuje ústavnému právu žalobcu na vzdelanie a testu proporcionality obmedzenia práva na vzdelanie netestovaných žiakov. Tu žalovaný 1/ poukázal na dôvody odvolaním napadnutého uznesenia (v bodoch 36, 44 a 45). Žalobca v odvolaní namieta tiež, že okresný súd sa nevenuje skutočnosti, že obmedzovanie ľudských práv je možné iba prostredníctvom zákona, aj to iba v medziach SR. V tejto súvislosti

poukázal žalovaný 1/ na odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu (v bodoch 30 a 31).

3.4 Pokiaľ žalobca v odvolaní i svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia napáda tvrdenú nezákonnosť rozhodnutí žalovaného 2/, uznesenia vlády Slovenskej republiky, vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a ďalších normatívnych právnych aktov, resp. ich nesúlad s , tak je zrejmé, že žalobca sa svojimi podaniami podľa ich obsahu v skutočnosti domáha preskúmania zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. ich súladu s SR, ktoré rozhodovanie nespadá do právomoci všeobecných súdov, ale do právomoci Ústavného súdu SR ( SR). Opatrenia napádané žalobcom nielenže nemôžu byť predmetom prieskumu civilného súdu, ale už vonkoncom nemôže byť o takýchto aspektoch ohrozujúcich verejné zdravie, bezpečnosť a životoch rozhodované v rámci neodkladného opatrenia, ktoré z povahy tohto konania vylučuje plnohodnotné posúdenie všetkých relevantných aspektov. Prípadná revízia dôvodnosti opatrení na úseku verejného zdravia nespadá do právomoci všeobecného civilného súdu, neumožňuje zásahy doň prostredníctvom neodkladných opatrení a teda je zjavné, že predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia ani nebolo posúdenie subjektívnych civilných práv žalobcu súkromnoprávnej povahy, ktoré by mohli byť ohrozené.

3.5 Pokiaľ žalobca poukazuje na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania podľa SR o súlade vybraných ustanovení o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia s konkrétnymi ustanoveniami SR a ústavného zákon platí, že návrh z 18.03.2021 bol podaný až po vydaní napadnutého uznesenia a teda naň v dôsledku viazanosti skutkovým stavom z času vydania uznesenia nemožno nijako prihliadať, podanie návrhu samo osebe neznamená, že dôjde k pozastaveniu účinnosti dotknutých ustanovení ani k vysloveniu napádaného nesúladu, aj pokiaľ by k takému vysloveniu nesúhlasu či pozastaveniu účinnosti došlo, stalo by sa tak opäť až po vydaní napadnutého uznesenia, až do prípadného pozastavenia účinnosti uvedených právnych noriem sú zároveň týmito normami ich adresáti viazaní, aj pokiaľ by napádané normy boli v rozpore s SR alebo s ústavným zákonom, nepreukazuje ani neosvedčuje to diskriminačný postup žalovaného 1/ či 2/ voči žalobcovi a ani naplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, podanie návrhu ani prípadné pozastavenie účinnosti právnych noriem či vyslovenie ich nesúladu nepreukazujú ani neosvedčujú nezákonnosť ani nesprávnosť napadnutého uznesenia ani postupu súdu prvej inštancie a samotná skutočnosť, že došlo k podaniu návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na Ústavný súd SR potvrdzuje, že tieto opatrenia v skutočnosti napádané návrhom žalobcu nemôžu byť predmetom prieskumu všeobecných súdov a už vôbec nie v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ako žalovaný 1/ od počiatku namieta. Argumentáciu a námietky žalobcu v súvislosti s podaním predmetného návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky žalovaný 1/ preto opäť považuje z pohľadu prejednávanej veci za právne irelevantné.

3.6 Pokiaľ žalobca poukazuje na negatívny vplyv dištančnej výučby na jeho fyzické a psychické zdravie, ku ktorým malo dôjsť po piatich mesiacoch trvania dištančné výučby, žalovaný 1/ v kontexte prejednávanej veci opäť poukázal na ustanovenie a najmä na skutočnosť, že žalobca žiadne z týchto svojich tvrdení nepreukázal ani neosvedčil. Žalobca k svojmu podaniu nepripojil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sa pokúšal objednať na vyšetrenie, ktorého predmetom by malo byť posúdenie takých vplyvov, aké tvrdí.

3.7 Na záver žalovaný 1/ dodal, že lehota na podanie odvolania je lehotou zákonnou v zmysle a nie lehotou sudcovskou, ako to nesprávne žalobca uvádza.

4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu poukázal predovšetkým na skutočnosť, že v obdobnej veci, týkajúcej sa totožného predmetu konania a totožnej argumentácie žalobcu, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. vydal okresný súd dňa 19.01.2021 uznesenie, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.12.2020 v znení jeho doplnenia a zmeny zo dňa 05.01.2021 a zo dňa 12.01.2021. Vzhľadom na princíp legitímneho očakávania a právnej istoty žalovaný 2/ poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 25.06.2019.

4.1 V ďalšom poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica sa so skutočnosťami, rozhodujúcimi pre meritum veci, ktoré žalobca uvádzal v samotnom návrhu, vysporiadal v rozsahu potrebnom a dostatočnom, pričom ich v dostatočnom rozsahu aj odôvodnil. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, týkajúcou sa nedostatočného poučenia o vadách návrhu a nevyzývaní žalobcu podľa , na ich odstránenie, žalovaný 2/ uviedol, že povinnosťou súdu nie je poučovať strany o otázkach pasívnej legitimácie ani v otázkach formulácie petitu ako samotného žalobného návrhu, ktorý bol v danom prípade vadný.

4.2 Poukázal na ustanovenie a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Navyše žalobca bol zastúpený advokátom, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej poučovacej povinnosti súdu podľa

4.3 Ďalšie námietky sú vo veľkej miere opakovanými námietkami, uvedenými už v samotnom návrhu, s ktorými sa okresný súd v dostatočnom rozsahu vysporiadal.

4.4 Žalovaný 2/ sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami je len vo vzťahu žalobca a žalovaný 1/ a to len v tej časti, pokiaľ je žalobca žiakom školy žalovaného 1/, pričom neexistuje žiadna právna úprava, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že práve žalovaný 2/ je práve tým orgánom verejnej moci, ktorý zastupuje Slovenskú republiku v rámci označeného pasívne legitimovaného subjektu ako žalovaného 2/.

4.5 Žalobca tiež neosvedčil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a ani relevantnými a presvedčivými dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenia, obsiahnuté v návrhu. Odôvodnenosť neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k princípu opodstatnenosti uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzení, ktorými možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorá sa tvrdí zo strany žalobcu, neboli naplnené, súd ich nemal preukázané a konštatoval, že tieto v danej veci ani neexistujú.

4.6 Žalovaný 2/ poukázal na , pričom špecifikom daného pravidla je, že sa vzťahuje aj pre odvolací súd; tzn., že súdy sú viazané skutkovým a právnym stavom v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z podstaty je preto vylúčené, aby súd rozhodnutie o odvolaní založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Predmetom odvolacieho prieskumu teda nemôže byť vecná správnosť napadnutého uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica z hľadiska skutočností, ktoré nastali až po jeho vydaní. Odvolací súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré uvádza žalobca vo svojom odvolaní, najmä na rozhodnutie ministra školstva, vedy, výskumu a športu zo dňa 05.02.2021 v znení rozhodnutia z 02.03.2021 a z 19.03.2021, ktoré napokon boli zrušené rozhodnutím ministra školstva, vedy, výskumu a športu z 08.04.2021. Z tohto dôvodu neobstojí námietka žalobcu, že existujú ďalšie prostriedky procesnej obrany a útoku, ktoré neboli do rozhodnutia prvostupňového súdu uplatnené. Uvedené argumenty sa vzťahujú aj na prihliadanie k vyhláške Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 47/2020 V.v. zo dňa 05.02.2021, ktorou boli nariadené opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa.

4.7 Ohľadom námietky žalobcu v odvolaní, týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný 2/ uviedol, že ustanovenie , výslovne ukladá žalobcovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam. S ohľadom na procesnú povinnosť tvrdenia, na to nadväzujúcu povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zodpovednosti žalobcu za vlastnú procesnú aktivitu mal žalobca povinnosť k podanému návrhu pripojiť všetky listiny, na ktoré sa v návrhu odvolával. Táto procesná povinnosť je o to dôležitejšia pri osobitne zjednodušenom a skrátenom procesnom rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa príslušných ustanovení a pri osvedčovacej povahe dokazovania. Osobitosť konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa prejavuje aj v tom, že súd spravidla rozhoduje iba na základe skutočností, osvedčených z predložených dôkazov, pričom riadne dokazovanie v zmysle a nasledujúcich sa nevykonáva. Okresný súd správne poukázal na neunesenie dôkazného bremena žalobcom a na neosvedčenie a nepodložene relevantných skutkových tvrdení okrem iného aj tvrdení o jeho údajnej diskriminácii. Z povahy kontradiktórnosti konania, ako aj zo samotného znenia ustanovení , a vyplýva, že súd nemôže z

vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcov, ani sám pripájať na osvedčenie ich tvrdení relevantné dôkazy. Obmedzí sa iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu a na prípadné odstraňovanie vád podľa príslušných ustanovení . S ohľadom na povinnosť tvrdenia žalobcu, na ktorú nadväzuje povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a s ohľadom na osobitný zjednodušený a skrátený proces rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je námietka žalobcu, týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nedostatočného vykonania dôkazov, potrebných na zistenie rozhodných skutočností, nedôvodná.

4.8 Námietka žalobcu v odvolaní, týkajúca sa nezaoberania sa niektorými tvrdeniami žalobcu v návrhu je tiež nedôvodná. Okresný súd sa v odôvodnení svojho uznesenia v potrebnom a dostatočnom rozsahu, logicky a vecne správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, podstatnými pre posúdenie návrhu pre rozhodnutie v merite veci, pričom ich v dostatočnom rozsahu aj odôvodnil. Nie je zákonnou povinnosťou súdu vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu, ale len s tými, ktoré považuje vzhľadom na ich obsah za dôležité, rozhodujúce a určujúce pri posudzovaní merita veci (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -9). S poukazom na uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp.zn. -34 zo dňa 19.01.2021 a s poukazom na argumenty žalovaného 2/ vo vyjadrení zo dňa 11.01.2021 považuje žalovaný 2/ napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica za vecne správne a postup súdu prvého stupňa za zákonný. Navrhol uznesenie okresného potvrdiť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle , vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a uznesenie súdu prvej inštancie podľa , potvrdil, stotožňujúc sa s jeho výrokom i dôvodmi v plnom rozsahu.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu; z dôvodu, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie ( ).

8. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej právneho postavenia, a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas ( ). Právna úprava v pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej ( ); neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť preukázaný a osvedčený.

9. Odvolanie nie je dôvodné.

9.1 Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.12.2020 žalobca doručil na okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý doplnil (podaniami zo dňa 05.01.2021 a 12.01.2021); domáha sa uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ každému osobitne a) umožniť žalobcovi prezenčnú formu výučby na škole žalovaného 1/ bez preukazovania žalobcu, že sa podrobil akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19, a to od momentu umožnenia prezenčnej výučby na škole žalovaného 1/ testovaným žiakom na prítomnosť vírusu COVID-19, až do právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia, b) zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobcu na škole žalovaného 1/ bez povinnosti žalobcu podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19, a to od okamihu, kedy žalovaný 1/ umožní prezenčnú výučbu žiakov otestovaných akoukoľvek formou testu na prítomnosť vírusu COVID-19, všetko až do momentu právoplatného zrušenia neodkladného opatrenia, c) nepodmieňovať prezenčnú výučbu žalobcu na škole žalovaného 1/ podrobením sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19, a to až do momentu právoplatného zrušenia neodkladného opatrenia,

d) zabezpečiť prezenčnú výučbu žalobcu na škole žalovaného 1/ bez povinnosti rodičov žalobcu podrobiť sa akejkoľvek forme testovania na prítomnosť vírusu COVID-19 a/alebo iného vírusu, a to až do momentu právoplatného zrušenia neodkladného opatrenia. Dňa 21.01.2021 okresný súd vyzval uznesením č.k. - 82 v zmysle žalobcu na odstránenie vád procesného plnomocenstva; dňa 27.01.2021 žalobca predložil do spisu úradne osvedčenú kópiu plnomocenstva, udeleného rodičmi maloletého žalobcu advokátskej kancelárii ULC Čarnogruský, s.r.o.

9.2 K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil na preukázanie svojich tvrdení rozhodnutia ministerstva školstva z 23.10.2020, 12.11.2020, 04.12.2020, plán na návrat detí do škôl z 04.01.2021, vyhlášku hlavného hygienika č. 39/2020, odkaz na internetovú stránku (https://yutu.be/ poMerDNnKQ), predložil vyjadrenie zo dňa 15.02.2021 spolu s rozhodnutím ministra školstva účinným od 08.02.2021 a vyhláškou č. 47 UVZ.

9.3 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd zamietol odvolaním napadnutým uznesením a žalovaným 1/,2/ priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10.1 Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či napadnuté uznesenie a postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého uznesenia, trpí alebo netrpí vadami, namietanými v odvolaní. Krajský súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, keď nevyzval žalobcu na odstránenie vád podania v súlade s , , pretože v danom prípade nešlo o také nedostatky, pre ktoré by nebolo možné v konaní pokračovať. Ustanovenie striktne upravuje prípady, v ktorých súd nemá poučovaciu povinnosť, teda v ktorých nie je povinný poučovať o procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom a ani o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Ústavný súd SR v Náleze z 19.06.2013 sp.zn. uvádza, že „poučovaciu povinnosť súdu nemožno vo všeobecnosti vykladať tak, že by mal súd poučovať účastníkov o hmotnom práve, pretože potom by už nešlo o odstraňovanie vád podania, ktoré bránia prerokovaniu a rozhodnutiu veci, ale išlo by o radu účastníkovi, ako by mal postupovať, aby bol prípadne vo veci úspešný. To by znamenalo inter alia tiež porušenie práva účastníka na rovnaké postavenie v prebiehajúcom súdnom konaní.“ Táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná.

11. Žalobca v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu napádal správnosť rozhodnutia vymenovaním odvolacích dôvodov bez toho, aby ich špecifikoval a konkretizoval, v čom presne vidí namietané pochybenie súdu prvej inštancie. je postavený na princípe kontradiktórnosti konania a na zodpovednosti strán za vedenie sporu a v konečnom dôsledku za jeho výsledok. V prípade konania pred súdom prvej inštancie je uložená povinnosť stranám pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu a povinnosť uplatňovať prostriedky procesného útoku včas, pretože na neskoro predložené prostriedky procesného útoku súd nemusí prihliadnuť. Tento princíp a zodpovednosť strán sa následne v odvolacom konaní prejavujú okrem iného úpravou tzv. novôt v odvolacom konaní. pripúšťa uplatnenie prostriedkov procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie len v prípadoch, vymedzených .

11.1 Uvedená právna úprava platí bez výnimky aj na procesný postup pri rozhodovaní o návrhoch na neodkladné opatrenia. Ustanovenie umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len z dvoch dôvodov, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená; je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo (žalobcov) ohrozené. Tieto skutočnosti musia vyplývať už z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože účelom neodkladného opatrenia je rýchle riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného

opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11.2 Krajský súd má za to, že okresný súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán a správne dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

12. Žalobca v odvolaní namieta, že okresný súd sa v napadnutom uznesení žiadnym spôsobom nevenuje ústavnému právu žalobcu na vzdelanie a testu proporcionality obmedzenia práva na vzdelanie netestovaných žiakov, ako aj že sa nevenuje skutočnosti, že obmedzovanie ľudských práv je možné iba prostredníctvom zákona, aj to iba v medziach SR; krajský súd v zmysle odkazuje na dôvody uznesenia okresného súdu (v bodoch 30,,,,); námietka nie je dôvodná.

12.1 V odvolaní (ale aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho doplnení) žalobca poukazuje na nezákonnosť Uznesenia vlády SR č. 587 zo dňa 30.09.2020, ktorým bol vyhlásený v zmysle ústavného núdzový stav na území celej Slovenskej republiky z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb, ktoré sú v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, i ďalších uznesení vlády SR, na nariaďované opatrenia prostredníctvom vyhlášok UVZ, vydávaných v zmysle o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktoré sú všeobecne záväzným právnym predpisom, ako i ďalších normatívnych právnych aktov, resp. poukazuje na ich nesúlad s .

12.2 Aj táto odvolacia námietka nie je dôvodná; žalobca sa svojimi podaniami - ako to vyplýva z ich obsahu - domáha preskúmania zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov či ich súladu s SR. Takéto rozhodovanie nespadá do právomoci všeobecných súdov, ale v zmysle článku 125 ods. 1 SR do právomoci Ústavného súdu SR.

12.3 Žalobca poukazuje na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania podľa SR o súlade vybraných ustanovení o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia s konkrétnymi ustanoveniami SR a ústavného ; krajský súd argumentáciu a námietky žalobcu v súvislosti s podaním predmetného návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky považuje z pohľadu prejednávanej veci za právne irelevantné, najmä vzhľadom na časovú následnosť rozhodnutia okresného súdu a podaní generálneho prokurátora SR a skupiny poslancov Národnej rady SR.

12.4 Odvolací súd len na okraj poznamenáva, že návrh generálneho prokurátora SR, doručený ústavnému súdu dňa 23.03.2021 a návrh skupiny poslancov Národnej rady SR, doručený ústavnému súdu dňa 22.03.2021, súvisiaci s predĺžením núdzového stavu a schválením obmedzení základných práv a slobôd, boli podané na ústavný súd po rozhodnutí okresného súdu o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. O vyššie uvedených návrhoch bolo rozhodnuté ústavným súdom dňa 31.03.2021 Nálezom č. PL. -80 tak, že Uznesenie vla´dy Slovenskej republiky cˇ. 160 zo 17.03.2021 k na´vrhu na opakovane´ predl´zˇenie cˇasu trvania nu´dzove´ho stavu podlˇa cˇl. 5 ods. 2 u´stavne´ho za´kona cˇ. o bezpecˇnosti sˇta´tu v cˇase vojny, vojnove´ho stavu, vy ´nimocˇne´ho stavu a nu´dzove´ho stavu v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov vyhla´sene´ho uzneseni´m vla ´dy Slovenskej republiky cˇ. 587 z 30.09.2020 a na prijatie opatreni´ podlˇa cˇl. 5 ods. 4 u´stavne´ho za ´kona cˇ. o bezpecˇnosti sˇta´tu v cˇase vojny, vojnove´ho stavu, vy´nimocˇne´ho stavu a nu ´dzove´ho stavu v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov, uverejnene´ v Zbierke za´konov Slovenskej republiky pod cˇ. , je v su´lade s , , , a a 3 a čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

13. Odpoveď krajského súdu na odvolaciu námietku žalobcu v bode 12 odôvodnenia tohto uznesenia dopadá aj na ďalšiu odvolaciu námietku, ktorou žalobca poukazuje na rozhodnutie ministra školstva zo dňa 05.02.2021 a na vyhlášku UVZ, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa, ktorá bola zverejnená vo vestníku vlády v čiastke 19/2021, vydanej 05.02.2021. Obidva tieto akty boli vydané pred vydaním napadnutého uznesenia a žalobca na ne poukázal vo svojom podaní zo dňa 15.02.2021; argumentácia

žalobcu tak už bola predmetom správneho posúdenia súdom prvej inštancie. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalobca v odvolaní predkladá ako dôkazy aj ďalšie listinné doklady, na ktoré v zmysle nemožno v odvolacom konaní prihliadať.

14. Aj ďalšie tvrdenia žalobcu o jeho diskriminácii a prezentácia politických názorov jeho rodičov ako zákonných zástupcov v odvolaní sú zhodné s tvrdeniami v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho doplneniach, s ktorými sa už vyporadúval v dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd; žalobca v odvolaní neuvádza žiadne iné skutočnosti. Z odvolania žalobcu nevyplýva preukázanie ani osvedčenie skutočností vo vzťahu k tvrdenej diskriminácii, ani v čom majú byť citované zistenia a závery súdu prvej inštancie nesprávne alebo nezákonné, ako konkrétne sa majú premietať do žalobcom namietaných vád napadnutého uznesenia; z odvolania žalobcu nevyplýva, akým spôsobom preukazuje či osvedčuje svoju diskrimináciu žalovaným 1/,2/, potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán formou nariadenia neodkladného opatrenia, nárok maloletého žalobcu na poskytnutie ochrany, dôvodnosť a trvanie neodkladného opatrenia, alebo existenciu vád napadnutého uznesenia či postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého uznesenia.

14.1 Jedinou konkrétnosťou v odvolaní, odlišnou od skutočností, uvedených v návrhu a jeho doplneniach, je odkaz maloletého žalobcu na negatívny vplyv dištančnej výučby na jeho fyzické a psychické zdravie, ku ktorým malo dôjsť po piatich mesiacoch trvania dištančnej výučby, čo v kontexte prejednávanej veci - úprava pomerov neodkladným opatrením - s poukazom na ustanovenie a najmä na skutočnosť, že žalobca žiadne z týchto svojich tvrdení nepreukázal ani neosvedčil, opäť nie je právne relevantné.

15. Námietka žalobcu v odvolaní, že okresný sa nezaoberal niektorými jeho tvrdeniami v návrhu, tiež neobstojí. Okresný súd sa v odôvodnení svojho uznesenia v potrebnom a dostatočnom rozsahu, logicky a vecne správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, podstatnými pre posúdenie návrhu pre rozhodnutie a v dostatočnom rozsahu ich aj odôvodnil. Nie je zákonnou povinnosťou súdu vysporadúvať sa so všetkými námietkami žalobcu, ale len s tými, ktoré považuje vzhľadom na ich obsah za dôležité, rozhodujúce a určujúce pri posudzovaní merita veci (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -9).

16. V ostatných námietkach žalobcu v odvolaní krajský súd poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje a v zmysle na ne odkazuje. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neosvedčil skutkové tvrdenia, pričom z povahy kontradiktórnosti konania i zo znenia ustanovení , , vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje osobitné náležitosti, čo je odôvodnené osobitným charakterom tohto procesného inštitútu. Súd sa pri rozhodovaní o takomto návrhu obmedzí iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu a predložených dokladov. S ohľadom na povinnosť tvrdenia žalobcu, na ktorú nadväzuje povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a s ohľadom na osobitný zjednodušený a skrátený proces rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je námietka žalobcu, týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nedostatočného vykonania dôkazov, potrebných na zistenie rozhodných skutočností, nedôvodná.

17. Odvolacia námietka žalobcu ohľadom sudcovskej 15 - dňovej lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je úplne bez významu, pretože v zmysle ide o lehotu zákonnú, nie sudcovskú.

18. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z obsahu odvolania (aj obsahu spisu) v prejednávanom prípade vyplýva, že zákonní zástupcovia žalobcu, právne zastúpení totožným advokátom, predkladajú aj iné podania a odvolania s obdobným predmetom konania a účastníkmi na viaceré súdy (nielen na Okresný súd Banská Bystrica dve podania, ale aj na Okresný súd Bratislava III), zrejme preto odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, uvedenými v odôvodnení uznesenia okresného súdu, preskúmavaného odvolacím súdom; v odvolaní je viacero odsekov, uvádzaných opakovane bez adekvátneho zakomponovania do textu odvolania, čo spôsobuje nejasnosť, nezrozumiteľnosť a nepresvedčivosť podania (viď napr. strana 10 a 15 odvolania).

19. V prejednávanej veci neboli dané predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia; okresný súd správne rozhodol, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Krajský súd jeho

uznesenie vo výroku i v dôvodoch ako vecne správne v zmysle , v plnom rozsahu potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým.

20. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol v dôsledku úspechu žalovaných 1/,2/ v odvolacom konaní; žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a žalovanému 2/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle a v spojení s , pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).