Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-91-2023.pdf
PDF · 287.53 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/91/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 2 –
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu A. B. C. D., E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/X, XXX XX H., právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, proti žalovaným I/ ADMIN CREDIT s. r. o., IČ: 04 050 932, so sídlom Revoluční 1403/28, 110 00 Nové město, Česká republika, II/ Public auction s. r. o., IČO: 44 449 844, so sídlom I. XXXX/X, XXX XX E., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, III/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX K. – B., v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
r o z h o d o l :
– 2 –
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným I/, II/, III/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
– 21 –
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.12.2023, ktorá bola doručená súdu dňa 11.12.2023, domáhal voči žalovaným I/ až III/ (ďalej len „žalovaní“) určenia, že dobrovoľná dražba nehnuteľností: pozemok – zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. „C“ KN č. 2659, o výmere 319 m2, pozemok – záhrada, parc. reg. „C“ KN č. 2660, o výmere 354 m2, stavba – rodinný dom súpisné číslo XXX na parc. reg. „C“ KN č. 2659, o výmere 319 m2, všetko zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, pre okres Zvolen, pre Obec H. a pre katastrálne územie H. (ďalej len „nehnuteľnosti“), ktorá bola vykonaná dňa 13.09.2023 na Notárskom úrade JUDr. Ingrid Mazúrová Šoltésová v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, notárkou JUDr. Ingrid Mazúrovou Šoltésovou, so sídlom Notárskeho úradu v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, je neplatná. Žiadal tiež priznať nárok voči žalovaným na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby sú jeho jediným obydlím. O priebehu dobrovoľnej dražby bola spísaná notárska zápisnica, Sp.zn.: Nz 24741/2023, NCRIs 25421/2023 dňa 13.09.2023 notárkou JUDr. Ingrid Mazúrovou
Šoltésovou so sídlom Notárskeho úradu v Banskej Bystrici, Skuteckého 17. Navrhovateľom dobrovoľnej dražby (ďalej len „dražby“) bol žalovaný I/, dražobníkom bol žalovaný II/ a vydražiteľom sa stal žalovaný III/. Predmetnú dražbu pokladal za neplatnú z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych predpokladov na jej vykonanie, keď pri dobrovoľnej dražbe došlo k porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“). Svojho práva sa domáhal v zákonnej lehote na základe § 26 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.. Účasť žalovaných II/ a III/ v konaní je daná primárnym pochybením žalovaného I/, ktoré nedokázal ovplyvniť. Vyriešenie otázky platnosti/neplatnosti dražby je podstatným aj pre záver o tom, kto je vlastníkom nehnuteľností a teda kto je oprávneným na ich užívanie a disponovanie s nimi. Po skutkovej stránke uviedol, že žalovaný I/ nadobudol pohľadávku voči nemu od spoločnosti Tatra credit a.s., IČO: 44 975 775, so sídlom Námestie slobody 10/1718, 921 01 Piešťany (ďalej len „Tatra credit, a.s.“), ktorá má svoj pôvod a základ v Úverovej zmluve č. 281/11 zo dňa 29.11.2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany Tatra credit a.s. ako veriteľa v sume 6.500,- Eur jemu ako dlžníkovi (ďalej len „úverová zmluva“). K úveru poskytnutému na základe úverovej zmluvy bol určený Splátkový kalendár (ďalej len „splátkový kalendár“), podľa ktorého mal uhradiť spoločnosti Tatra credit a.s. 6 mesačných splátok po 195,- Eur, pričom 7. splátka bola stanovená na sumu 6.500,- Eur (vo výške istiny úveru). Na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy bola uzatvorená medzi Tatra credit a.s. a ním Zmluva o záložnom práve č. 281/11 zo dňa 29.11.2011 (ďalej len „záložná zmluva“), ktorej predmetom boli nehnuteľnosti tvoriace jeho obydlie. S právnym predchodcom žalovaného I/ v priebehu rokov 2012 až 2015 k úverovej zmluve uzatvorili 11 dodatkov, Dodatok č. 1 dňa 21.02.2012, Dodatok č. 2 dňa 09.04.2012, Dodatok č. 3 dňa 07.06.2012, Dodatok č. 4 dňa 25.09.2012, Dodatok č. 5 dňa 27.11.2012, Dodatok č. 6 dňa 29.05.2013, Dodatok č. 7 dňa 23.07.2013, Dodatok č. 8 dňa 29.11.2013, Dodatok č. 9 dňa 04.12.2013, Dodatok č. 10 dňa 28.05.2014, Dodatok č. 11 dňa 24.02.2015. Na základe úverovej zmluvy v znení jej 11 dodatkov si reálne požičal od právneho predchodcu žalovaného I/ spolu sumu 34.000,- Eur, a doposiaľ právnemu predchodcovi žalovaného I/, resp. žalovanému I/ na splátkach spolu s poplatkami reálne zaplatil celkom sumu 47.971,60 Eur. Zdôraznil, že v troch prípadoch odovzdal splátky bez príjmového dokladu osobe konajúcej za Tatra credit a.s. na jej požiadanie a to v hotovosti, keď tieto sumy mali byť započítané na úhradu jeho dlhu z úverovej zmluvy v spojení s jej 11 dodatkami. Takto dňa 24.07.2013 odovzdal sumu 7.300,- Eur, a to po tom, ako mu boli vložené na účet v OTB Banka finančné prostriedky v sume 11.300,- Eur, dňa 04.12.2013 odovzdal sumu 7.000,- Eur (5.000,- Eur + 2.000,- Eur), a to po tom, ako mu boli vložené na účet v L. M. finančné prostriedky v sume 12.000,- Eur a dňa 24.02.2015 odovzdal sumu 9.757,- Eur, a to po tom, ako mu boli vložené na účet v K. M. finančné prostriedky v sume 14.989,74 Eur. Právny predchodca žalovaného I/ zdôvodňoval požiadavku na označené hotovostné platby od neho bez príjmového dokladu tým, že „tak sa to robí“. Namietal takýto spôsob platby, ale bolo mu oznámené, že pokiaľ to nebude akceptovať, vec bude daná na vymáhanie a ďalšie predĺženie úveru mu nebude umožnené. Ďalej v žalobe uviedol, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 17Csp/46/2016 sa domáhal určenia neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, ďalej určenia neexistencie záložného práva zo záložnej zmluvy a primeraného finančného zadosťučinenia. Predmetné konanie bolo právoplatne skončené zamietnutím jeho žaloby rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica Sp.zn.: 41CoCsp/7/20022 zo dňa 16.11.2022. V odôvodnení tohto rozsudku odvolacieho súdu bolo ustálené, že predmetná úverová zmluva spolu s jej 11 dodatkami, sú zmluvami spotrebiteľskými. Je si vedomý predchádzajúceho právoplatne skončeného súdneho konania, jeho argumentácia v tejto veci je však založená na nových skutočnostiach, ktoré neboli použité v predchádzajúcom konaní (jeho skutočné úhrady presahujú sumu istiny z úverovej zmluvy) a súčasne na novej právnej argumentácii, ktorá rovnako nebola použitá v predchádzajúcom konaní (úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková). Úverová zmluva v znení všetkých jej dodatkov spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Úverová zmluva zo dňa 29.11.2011 neobsahuje nasledovné obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. tieto údaje sú uvedené nesprávne: § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy: písm. a/ druh spotrebiteľského úveru – uvedený údaj v úverovej zmluve absentuje, písm. c/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť – uvedený údaj v úverovej zmluve absentuje, písm. i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru – uvedený údaj v úverovej zmluve 36 % ročne je úžerný a teda „neplatný“, písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov – uvedený údaj k úverovej zmluve 50,91 % ročne je úžerný, súčasne nesprávny a teda „neplatný“, písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia – splátky úveru sú rozložené v úverovej zmluve na 7 mesiacov (nie na 6 ako sa nesprávne uvádza v úverovej zmluve) pričom prvých 6 splátok po 195,- Eur je určených na úhradu úroku a 7. splátka 6.500,- Eur je určená na úhradu istiny, keď uvedené nerovnomerné rozloženie mesačných splátok príkro odporuje dobrým mravom, je nezákonné, nakoľko vytvára nekalú schému, resp. priamo predpokladá platobnú neschopnosť dlžníka a je zámerne plánované na ďalšie cyklické úverovanie bez východiska pre dlžníka, písm. y/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok – uvedený údaj v úverovej zmluve 29,30 % je nesprávny, nakoľko skutočná priemerná RPMN za 3. štvrťrok 2011 pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením od 1.500,- do 6.500,- Eur od 6 do 12 mesiacov bola 17,44 %, keď je potrebné zdôrazniť, že predmetná úverová zmluva bola dojednaná na 7 mesiacov a nie na 6 mesiacov. Úver poskytnutý na základe predmetnej úverovej zmluvy preto treba vyhodnotiť za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 písm. a/, písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Ďalej pokiaľ ide o dodatok č. 11 zo dňa 24.02.2015, tu poukázal i na to, že veriteľ pre uzavretím tohto dodatku s ním nezisťoval a neposudzoval jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver, keď uvedené je hrubým porušením povinnosti veriteľa podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia predmetného dodatku. Žalovaný I/ je tak povinný preukázať, že pred uzatvorením dodatku č. 11 zo dňa 24.02.2015, ktorým mal byť úver navyšovaný o sumu 15.000,- Eur, zisťoval jeho disponibilné príjmy a skutočné výdavky, t.j. že postupoval s odbornou starostlivosťou, inak úver je tiež treba posúdiť za bezúročný a bez poplatkov. Úverová zmluva v znení jej dodatkov, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, je reťazou právnych úkonov predlžujúcich úverový vzťah, resp. aj navyšujúcich istinu úveru, pričom posledná splátka úveru bola vždy určovaná približne v rozsahu sumy označujúcej istinu úveru. Ďalej žalobca poukázal na to, že už pri uzatvorení úverovej zmluvy dňa 29.11.2011 s istinou 6.500,- Eur založil svoje obydlie v prospech právneho predchodcu žalovaného I/, dostal sa do dlhovej pasce, z ktorej už nemal možnosť uniknúť aj preto, lebo na splatenie dlhu už nemohol použiť ako zabezpečenie svoje nehnuteľnosti. Ďalej v žalobe žalobca sa venoval zdôvodňovaniu, z akých dôvodov úverová zmluva neobsahuje označené obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. z akého dôvodu sú tieto údaje v úverovej zmluve uvedené nesprávne. Z nesprávnosti týchto údajov vyvodil záver, že odplata za poskytnutie úveru bola dojednaná „neplatne“ v rozpore s dobrými mravmi“, preto žalovanému I/, resp. jeho právnemu predchodcovi nevznikol nárok na žiadnu odplatu z úverovej zmluvy v znení jej dodatkov č. 1 až č. 11. Posúdenie úverovej zmluvy v znení jej dodatkov č. 1 až č. 11 ako bezúročnej a bezpoplatkovej, resp. neplatnosť dojednania o odplate vedie k rovnakému dôsledku, ktorým je neoprávnenosť nároku žalovaného I/ na prijímanie akejkoľvek odplaty, či plnenia (úroky, poplatky) nad rámec skutočne požičanej sumy (skutočnej istiny), ktorá je podľa jeho tvrdenia 34.000,- Eur. Výška skutočnej istiny, t.j. skutočnej sumy mu poskytnutej je v konaní sporná, avšak bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverovej zmluvy v znení jej všetkých dodatkov považuje už v tomto štádiu za preukázanú bez ohľadu na to aká bude dokazovaním nakoniec ustálená istina úveru. Pokiaľ je úverová zmluva v znení jej všetkých dodatkov bezúročná a bezpoplatková, potom je tvrdená výška nároku žalovaného I/ ako navrhovateľa dražby nesprávna. Za daného stavu žiadal, aby súd prejudiciálne posúdil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverovej zmluvy v znení jej dodatkov, čo je zásadné pre posúdenie, či boli, alebo neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre vykonanie dobrovoľnej dražby, ktorej neplatnosti sa v konaní domáha. Pohľadávka, ktorá mala byť uspokojená z výťažku dražby bola tak v nezákonnej výške a preto vykonaním dražby došlo k nezákonnému odňatiu vlastníckeho práva a k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor. Predmet dražby tak nebolo možné dražiť, nakoľko bolo porušené ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a neboli splnené hmotnoprávne predpoklady na vykonanie dražby. Dobrovoľná dražba v danej situácii predstavovala šikanózny výkon práva a bola neprimeraným prostriedkom. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3). Navrhovateľ dražby postupoval v rozpore s týmto zákonným ustanovením, nakoľko výška pohľadávky, ktorá mala byť uspokojená dražbou je nesprávna, resp. táto suma je neznáma. Žalobca v tomto ohľade poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica, Sp.zn.: 15Co/2/2021 zo dňa 06.07.2021. Dražba ako inštitút uspokojenia záložného veriteľa má byť inštitútom ultima rapio. Dobrovoľná dražba podstatným spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku 19 Ústavy SR. To všetko bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je počas trvania záložného práva vystavený rozhodovaniu a vôli záložného veriteľa. Žalobca v žalobe sa ďalej odvoláva na rozhodovaciu prax ÚS SR, konkrétne poukázal na Nález ÚS SR PL ÚS 23/2014-18 zo dňa 24.09.2014, uznesenie ÚS SR Sp.zn. II. ÚS 261/2013 zo dňa 30.04.2013, Nález ÚS SR Sp.zn. II. ÚS 237/2011 zo dňa 02.06.2011, z ktorých v žalobe cituje. V uvedených súvislostiach ústavný súd opakuje, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva. Ďalej podľa názoru ústavného súdu zákon o dobrovoľných dražbách, ako aj súvisiace právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene) nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní si vecí (k rovnakému záveru dospela napríklad aj rakúska judikatúra: pozri rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdu /ogh/ Sp.zn. 6 Ob 111/10g zo dňa 24.06.2010 body 2.2. a 3.). Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie. Uvedené pnutie medzi záujmami účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu kolíziu ich záujmov musí v tomto prípade všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre danú vec. Z týchto dôvodov sa domáhal žalobou určenia neplatnosti označenej dobrovoľnej dražby.
2. Žalovaný II/ vo vyjadrení zo dňa 04.02.2024, ktoré bolo doručené súdu dňa 08.02.2024 a žalovaný I/ vo vyjadrení zo dňa 05.02.2024, ktoré bolo doručené súdu dňa 09.02.2024 k žalobe zhodne uviedli, že navrhujú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojich vyjadreniach poukázali najmä na to, že podľa § 21 ods. 2 prvej vety zákona č. 527/2002 Z.z., že v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je tak súd oprávnený skúmať len otázku platnosti záložnej zmluvy a otázku dodržania ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, teda konkrétne zákona č. 527/2002 Z.z. a to v rámci procesu výkonu tej ktorej dobrovoľnej dražby. Nie je však oprávnený skúmať otázku platnosti, resp. neplatnosti zmluvy obsahujúcej záväzok, ktorého riadne a včasné splnenie bolo zabezpečené príslušnou záložnou zmluvou. Rovnako tak nemožno v konaní podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. skúmať jednotlivé zmluvné ustanovenia a dojednania zmluvy, ku ktorej má záložná zmluva akcesorický charakter. Časť žaloby žalobca odôvodňuje skutočnosťami, ktoré nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu v tejto právnej veci. A to jednak pre absenciu oprávnenia súdu preskúmavať v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby otázku (ne)platnosti úverovej zmluvy č. 281/11 zo dňa 29.11.2011, a jednak pre zjavnú existenciu prekážky rozsúdenej veci (res iudicata). Teda prekážky, kedy by sa v konaní mala prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Z hľadiska existencie prekážky rozsúdenej veci nie je tak vôbec podstatné, aká argumentácia bola zo strany žalobcu prezentovaná v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 17Csp/46/2016 a o akú argumentáciu sa nateraz žalobca snaží v žalobe. Určujúca je totožnosť subjektov sporu a zhoda predmetu konania. Ďalej žalovaní I/ a II/ vo vyjadreniach uviedli, že sú si vedomí, že v rámci označeného súdneho konania bola príslušná úverová zmluva posúdená ako spotrebiteľská zmluva. V rámci predchádzajúceho súdneho prieskumu však súd „ex offo“ ako prejudiciálnu otázku preskúmaval platnosť dotknutej úverovej zmluvy a podrobil ju kontrole a testu jej súladu so zákonom i s ohľadom na jej spotrebiteľský charakter. Rovnako tak v rámci predchádzajúceho súdneho prieskumu súdy preskúmavali otázku platnosti príslušnej úverovej zmluvy ako celku vzhľadom na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov so záverom o platnom
uzatvorení do úvahy prichádzajúcej úverovej zmluvy a na ňu nadväzujúcej záložnej zmluvy. Preto akékoľvek úvahy žalobcu o údajnej neplatnosti príslušnej úverovej zmluvy sú právne irelevantné, je úplne vylúčené, aby v tomto súdnom konaní súd opätovne preskúmaval zmluvu, ktorá už bola podrobená testu súdnej kontroly, tiež okolnosti uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného I/ sú celkom bezpredmetné. Čo sa týka ústavného práva žalobcu vlastniť majetok, zdôraznili, že uvedené právo žalobcu nie je absolútne a „stojace“ nad inými právami. Právo žalobcu vlastniť majetok nemôže byť povýšené ani nad právom žalovaného I/ uspokojiť svoju pohľadávku a ani nad vlastníckym právom žalovaného III/ k dotknutým nehnuteľnostiam nadobudnutým príklepom udeleným na napadnutej dobrovoľnej dražbe. Žalovaní II/ a I/ v toto smere poukázali na článok 12 ods. 1 vetu prvú Ústavy SR podľa ktorej ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, a jednak tiež na ods. 4 uvedeného článku podľa ktorého nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Žalobca tak nemôže právne akceptovateľným spôsobom založiť svoju obranu na konštatovaní o ochrane jeho vlastníckeho práva. Výkon záložného práva formou dohodnutou v príslušnej zmluve o zriadení záložného práva a v súlade so zákonnou úpravou nemôže predstavovať výkon práv v rozpore so zákonom, či výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Je vecou a rozhodnutím veriteľa, resp. záložného veriteľa, v prejednávanej veci žalovaného I/ v akom časovom okamihu po splnení zákonných a zmluvných podmienok pristúpil k výkonu záložného práva. Inštitút dobrovoľnej dražby tvorí esenciálnu súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky a ide o inštitút, ktorý prešiel testom primeranosti, zákonnosti a ústavnosti v mnohých súdnych konaniach. V prípade výkonu záložného práva aj formou výkonu dobrovoľnej dražby sa jedná o výkon práva v súlade so zákonom, a to jednak s Občianskym zákonníkom, ako i so zákonom o dobrovoľných dražbách. Vzhľadom na postavenie žalobcu v predmetnom úverovom vzťahu ako aj jednoznačné zadefinovanie úveru poskytnutého na základe tohto úverového vzťahu ako podnikateľského, nemôžu súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by sa jednalo o spotrebiteľský úver. Naopak jednoznačne sa jednalo o úver podľa Obchodného zákonníka síce s prvkami spotrebiteľskej zmluvy, ale nie charakteru spotrebiteľského úveru. Z týchto dôvodov žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalovaný III/ vo vyjadrení zo dňa 24.01.2024, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.01.2024 k žalobe uviedol, že ju žiada zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby nadobudol v dobrej viere dobromyseľne vydražením do svojho výlučného vlastníctva na dobrovoľnej dražbe DD 08/2022, 2. kolo dražby, konanej dňa 13.09.2023 v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, na Notárskom úrade JUDr. Ingrid Mazúrová Šoltésová, o ktorej skutočnosti bola spísaná notárska zápisnica. Mal za to, že dražba prebehla v súlade so zákonom. Viacej sa k predmetnej veci nevedel vyjadriť, žalobu mal z týchto dôvodov za neopodstatnenú.
4. Žalobca vo vyjadrení, ktoré súdu dňa 19.03.2024 na vyjadrenia žalovaných uviedol, že súd je povinný v každom štádiu konania skúmať, či pohľadávka uplatnená v rámci spornej dobrovoľnej dražby, nemá základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve. Ustálená súdna prax (vrátane relevantnej judikatúry ESD) ukladá súdu v spotrebiteľskej veci skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok bez ohľadu na konkrétnu fázu alebo typ konania (nevynímajúc ani vykonávacie, resp. exekučné konanie) alebo prípadnú pasivitu spotrebiteľa s cieľom zamedziť, aby sa od spotrebiteľa vymohli plnenia, ktoré majú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach, keď na neprijateľnosť zmluvných podmienok je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. V tomto smere žalobca sa odvoláva na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, príkladmo Sp.zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011, Sp.zn. 3Mcdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 a ďalšie, tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky príkladmo Sp.zn. I. ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, Sp.zn. II. ÚS/545/2010 zo dňa 09.12.2010 a ďalšie, tiež rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie príkladmo vo veci zn. C-76/10 Pohotovosť, s.r.o. proti I. K. zo dňa 16.11.2010 a ďalšie. Vo veci PL ÚS 23/2014 Ústavný súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že je úlohou všeobecného súdu, aby posúdil vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách na platnosť dobrovoľnej dražby. Zásadu efektivity, t.j. ex offo povinnosť súdu zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený plniť aj nezákonné nároky v každom štádiu vrátane aj vykonávacieho konania potvrdzuje v rámci vnútroštátneho poriadku aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022, z ktorého žalobca vo vyjadrení cituje podľa neho relevantnú časť. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že na základe ustálenej a označenej vo vyjadrení judikatúry Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Súdneho dvora EÚ zastával názor, že pokiaľ veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách uplatnil aj pohľadávku, ktorá má základ v nezákonnom nároku, resp. v neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve, potom dochádza k porušeniu
tohto ustanovenia. Takýmto postupom veriteľa totiž dochádza k uplatneniu pohľadávky, ktorá neexistuje, resp. sčasti neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 uvedeného zákona. Veriteľ totiž prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu, čím neprípustne porušuje práva spotrebiteľa. V predchádzajúcom konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 17Csp/46/2016 nebola meritórne posudzovaná pravosť, výška a splatnosť pohľadávky žalovaného I/, resp. jeho právneho predchodcu. Námietka prekážky rozsúdenej veci je preto v kontexte nových skutočností uvádzaných v jeho žalobe zjavne nedôvodná. Zdôraznil, že v predchádzajúcom konaní sa domáhal určenia neexistencie akcesorického záložného práva žalovaného I/ z dôvodu tvrdenej absolútnej neplatnosti hlavného záväzku a súd sa tu nezaoberal otázkou správnosti konkrétnej výšky, resp. správnosťou jeho dlhu. Avšak v tomto konaní sa domáha určenia neplatnosti dražby, pretože výšku a splatnosť pohľadávky určil žalovaný I/, resp. jeho právny predchodca jednostranne v nesprávnom a nezákonnom rozsahu – existujú rozpory najmä vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj vo vzťahu k zanedbaniu povinnosti odbornej starostlivosti veriteľa, čo bezprostredne ovplyvňuje splatnosť a výšku tvrdenej pohľadávky. Zdôraznil, že dôkazné bremeno splnenia povinnosti odbornej starostlivosti zaťažuje veriteľa, t.j. žalovaného I/, ktorý v tomto smere doposiaľ neprodukoval žiadne dôkazy. Výkon záložného práva žalovaného I/, ktorý za účelom uspokojenia čo i len čiastočne nezákonnej (nedôvodnej) pohľadávky, pristúpil k predaju jeho obydlia, nemôže tak požívať právnu ochranu. Z týchto dôvodov žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
5. Žalovaní na vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu nereagovali.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako strany sporu, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného I/ ako strany sporu, výpoveďami svedkov B. M. N. a O. E., ďalej listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
7. Žalobca s právnym predchodcom žalovaného I/, so spoločnosťou Tatra credit, a.s. dňa 29.11.2011 uzavrel úverovú zmluvu č. 281/11, ktorú žalobca uzatvoril ako dlžník a právny predchodca žalovaného I/ spoločnosť Tatra credit, a.s. ako veriteľ a následne k tejto zmluve uzavreli dodatky č. 1 až 11. Z úverovej zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalovaného I/ poskytol žalobcovi bezúčelový úver vo výške 6.500,- Eur s čerpaním od 29.11.2021 z dobou splatnosti 6 mesiacov a konečnou splatnosťou úveru dňa 29.05.2012. Zmluvné strany si v úverovej zmluve dohodli RPMN vo výške 50,91 %, priemernú RPMN vo výške 29,30 %, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 36 % ročne, mesačnú úrokovú sadzbu vo výške 3 %, dennú úrokovú sadzbu vo výške 0,10 %, výšku úveru s navýšením 7.670,- Eur, celkové náklady vo výške 1.300,- Eur, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 130,- Eur, spôsob zabezpečenia úveru zriadením záložného práva k nehnuteľnosti do hodnoty 77.000,- Eur. V článku II. úverovej zmluvy dlžník, t.j. žalobca vyhlásil, že svojim vlastnoručným podpisom na úverovej zmluve potvrdzuje, že si pri podpise tejto úverovej zmluvy prepočítal a prevzal v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 6.500,- Eur. Z článku VII. ods. 2/ Úverovej zmluvy vyplýva, že ak sa zníži hodnota predmetu zabezpečenia úveru tak, že zabezpečenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi sa stane nedostatočným, vyhradzuje si veriteľ právo žiadať od dlžníka, aby zabezpečenie pohľadávky bez zbytočného odkladu doplnil. Ak tak dlžník neurobí do 7 dní od doručenia písomnej žiadosti veriteľa o doplnenie zabezpečenia pohľadávky – veriteľ je oprávnený po uplynutí lehoty na doplnenie zabezpečenia pohľadávky vyhlásiť úver za predčasne splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom. Z článku VII. ods. 4/ úverovej zmluvy vyplýva, že ak predmet zabezpečenia úveru nie je poistený alebo poistné nie je vinkulované v prospech veriteľa, je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za okamžite splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom, pričom nezaniká nárok veriteľa na zmluvnú pokutu. V článku XX ods. 2/ úverovej zmluvy sa zmluvné strany v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník dohodli, že ich právny vzťah vyplývajúci z tejto úverovej zmluvy sa spravuje ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Podľa článku XX ods. 12/ veriteľ nie je viazaný účelom platby, ktorú stanoví dlžník, veriteľ je oprávnený započítať platbu dlžníka na svoje pohľadávky voči dlžníkovi v tomto poradí: na záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré vznikli z iného právneho dôvodu, než z úverovej zmluvy (najmä z titulu náhrady škody, bezdôvodného obohatenia), ďalej na zmluvné pokuty, na poplatky za úkony a služby podľa platného sadzobníka, na príslušenstvo úveru vrátane sankcií, ako zmluvných pokút, ďalej na splátky úveru a to v poradí najskôr na úroky a náklady, až potom na istinu. Platba sa započíta v uvedenom poradí vždy s najstaršou splátkou neuhradenej pohľadávky. Veriteľ je oprávnený zarátať platbu dlžníka na svoje pohľadávky voči dlžníkovi i v inom, než vyššie uvedenom poradí. V článku XXI zmluvy o úvere si zmluvné strany dohodli splátkový kalendár, z ktorého vyplýva,
že 1. až 6. splátka pozostáva z príslušenstva úveru a poslednú 7. splátku tvorí istina poskytnutého úveru. Z úverovej zmluvy vyplýva, že úver bol poskytnutý ako nebankový úver: „podnikateľský“. Žalobca v úverovej zmluve je označený ako: „A. C. D. – P., UNIVERSUM SK, MEDEN STYL, IČO: 37 059 696, miesto podnikania XXX XX H., F. G. XXX/X, Obvodný úrad Zvolen, číslo živnostenského registra: 611-9497, zastúpený A. C. D., E., Q. D., trvale bytom XXX XX H., F. G. XXX/X, narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, číslo OP: J. XXXXXX, občan SR, stav: slobodný“.
8. Z dodatku č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 21.02.2012 vyplýva, že úver bol navýšený o sumu 4.000,- Eur, splatnosť sa nemenila a bola stanovená do 29.05.2012, tým sa úver s navýšením zmenil na sumu 12.061,56 Eur. Z dodatku č. 2 k úverovej zmluve zo dňa 19.04.2012 vyplýva, že úver bol navýšený o 3.500,- Eur, splatnosť sa predĺžila o 6 mesiacov a splatnosť úveru s príslušenstvom bola stanovená do 29.11.2012, tým sa úver s navýšením zmenil na sumu 18.221,08 Eur. Z dodatku č. 3 zo dňa 07.06.2012 k úverovej zmluve vyplýva, že úver bol navýšený o sumu 6.000,- Eur, čím sa zmenil na konečnú sumu vo výške 25.251,27 Eur, splatnosť úveru sa nemenila a ostala stanovená do 29.11.2012. Z dodatku č. 4 zo dňa 25.09.2012 k úverovej zmluve vyplýva, že suma úveru bola navýšená o 5.000,- Eur, čím sa úver zmenil na sumu vo výške 30.571,- Eur, splatnosť sa nemení a ostala stanovená do 29.11.2012. Z dodatku č. 5 zo dňa 27.11.2012 k úverovej zmluve vyplýva, že týmto dodatkom bola predĺžená lehota splatnosti o 6 mesiacov, čím sa suma úveru navŕšila na sumu 35.071,- Eur a splatnosť úveru s príslušenstvom bola stanovená do 29.05.2013. Z dodatku č. 6 zo dňa 29.05.2013 k úverovej zmluve vyplýva, že bola po vzájomnej dohode predĺžená lehota splatnosti o 6 mesiacov, čím sa úver navýšil na sumu 39.571,- Eur a splatnosť úveru s príslušenstvom bola stanovená do 29.11.2013. Z dodatku č. 7 zo dňa 23.07.2013 vyplýva, že úver bol navŕšený o sumu 11.300,- Eur, čím sa pohľadávka navýšila na sumu 50.771 05 Eur, splatnosť úveru s príslušenstvom sa nemenila a bola stanovená do 29.11.2013. Z dodatku č. 8 zo dňa 29.11.2013 vyplýva, že doba splatnosti úveru bola predĺžená o 6 mesiacov, čím sa úver navýšil na sumu 55.127,05 Eur a splatnosť úveru s príslušenstvom bola stanovená do 29.05.2014. Z dodatku č. 9 zo dňa 04.12.2013 vyplýva, že úver bol navýšený o sumu 12.000,- Eur, čím sa pohľadávka navýšila na sumu 67.118,37 Eur, splatnosť úveru sa nemenila a bola stanovená do 28.05.2014. Z dodatku č. 10 zo dňa 28.05.2014 vyplýva, že doba splatnosti úveru bola dohodou predĺžená o 6 mesiacov, čím sa úver navýšil na sumu 71.465,37 Eur a splatnosť úveru s príslušenstvom bola stanovená do 28.11.2014. Z dodatku č. 11 zo dňa 24.02.2015 vyplýva, že úver bol navýšený o sumu 15.000,- Eur a predĺžený o 6 mesiacov, čím sa suma navýšila na 90.827,61 Eur a splatnosť úveru s príslušenstvom bola stanovená do 29.08.2015. Súčasťou všetkých dodatkov (dodatku č. 1 až 11) bol splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že prvé splátky žalobcu boli najprv započítavané na príslušenstvo pohľadávky, pričom tieto splátky postupne rástli a až poslednú splátku každého jednotlivého splátkového kalendára tvorila istina poskytnutého úveru.
9. Žalobca a právny predchodca žalovaného I/ spoločnosť Tatra credit a.s. dňa 29.11.2011 uzavreli zmluvu o záložnom práve č. 281/11. Predmetom tejto zmluvy o záložnom práve bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ako zálohu špecifikovaného v čl. II. tejto zmluvy za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 281/11 s tým, že výška úveru bola uvedená v sume 6.500,- Eur a najvyššia hodnota istiny do ktorej sa zabezpečovali pohľadávky bola stanovená na sumu 77.000,- Eur (časť I, bod 3, písm. a)). Podľa časti I., bod 3, písm. b) touto zmluvou sa okrem pohľadávok z úverovej zmluvy podľa bodu 3 písm. a) časti I. tejto zmluvy zabezpečujú aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú záložnému veriteľovi voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti, za podmienky, že ako najvyššia hodnota súčtu istiny pohľadávky v zmysle § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka do ktorej sa zabezpečujú pohľadávky podľa tohto článku sa určuje vo výške uvedenej v časti I., bod 3 písm. af) a záložný veriteľ takto zriadené záložné právo prijíma. Podľa časti I., bod 3, písm. g) pre účely zmluvy o záložnom práve obsiahnutej v tejto listine sa pohľadávkou záložného veriteľa (a to aj v prípade premlčania) rozumie pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku plnenia záložného veriteľa záložcovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V časti II, čl. II. zmluvy o záložnom práve je určený predmet záložného práva k nehnuteľnosti konkretizovaný údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností. V časti II., čl. V. zmluva o záložnom práve obsahuje zmluvné pokuty.
10. Dňa 13.09.2023 bola vykonaná na Notárskom úrade JUDr. Ingrid Mazúrová Šoltésová, Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica dobrovoľná dražba, ktorá bola vykonaná ako opakovaná. Priebeh a výsledky
opakovanej dobrovoľnej dražby boli osvedčené JUDr. Ingrid Mazúrovou Šoltésovou, notárom so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17 do notárskej zápisnice č. N302/2023, Nz 24741/2023, NCRIs 25421/2023. Navrhovateľom dražby bol žalovaný I/, dražobníkom bol žalovaný II/. Dražba bola vyhlásená dražobníkom Oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 11.08.2023. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom, pre okres Zvolen, Obec H., katastrálne územie H. ako parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo 2659, o výmere 319 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo 2660 o výmere 354 m2, záhrada, ďalej stavba – súpisné číslo XXX, postavená na parcele CKN 2659, rodinný dom. Vlastníkom predmetu dražby bol žalobca v 1/1-ine. Z opisu stavu predmetu dražby v notárskej zápisnici vyplýva, že ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku bol rodinný dom pravdepodobne neobývaný a jeho údržba bola zanedbaná (prehrdzavené parapety, žľaby, zvody, okná pôvodné schátralé, murivo zavlhnuté, praskliny v nosnom murive a pod.). Po posúdení stavebno-technického stavu domu, kvality jeho vyhotovenia, spôsobu užívania, úrovne údržby, ktorá bola na rodinnom dome značne zanedbaná a vzhľadom na vek stanovil znalec životnosť stavby odborným odhadom na 140 rokov. Dražba bola ukončená príklepom pre vydražiteľa, ktorým bol žalovaný III/. Cena dosiahnutá vydražením bola 65.000,- Eur. Znalecký posudok č. 15/2023 znalca Ing. Štefana Pastieroviča, zo dňa 20.02.2023 stanovoval všeobecnú hodnotu predmetu dražby na sumu 84.900,- Eur. K predmetnej notárskej zápisnici, resp. jej neoddeliteľnou súčasťou bolo Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. DD 08/2022 zo dňa 11.08.2023.
11. Podľa výpisu z LV č. XXX pre okres Zvolen, pre Obec Zvolen a pre katastrálne územie H. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (výpis je nepoužiteľný na právne úkony) zo dňa 05.12.2023 výlučným vlastníkom v celosti rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parcelné číslo 2659 a pozemkov, resp. parciel registra „C“, evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 2659, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 319 m2, parcelné číslo XXXX, o výmere 354 m2 záhrada je žalovaný III/ titulom Notárskej zápisnice N302/2023, Nz 24741/2023 zo dňa 13.09.2023 osvedčujúcej dobrovoľnú dražbu.
12. Žalobca predložil v konaní „Prehľad platieb“ (č.l. 55 spisu) s tvrdením, že od právneho predchodcu žalovaného I/ na základe úverového vzťahu prijal v hotovosti dňa 29.11.2011 sumu 6.500,- Eur, dňa 21.02.2012 (dodatok č. 1) sumu 4.000,- Eur, dňa 19.04.2012 (dodatok č. 2) sumu 3.500,- Eur, dňa 07.06.2012 (dodatok č. 3) sumu 6.000,- Eur, dňa 25.09.2012 (dodatok č. 4) sumu 5.000,- Eur, spolu takto prijal úverové prostriedky v sume 25.000,- Eur v hotovosti, ďalšie finančné prostriedky prijal cez bankový účet a to v sume 4.000,- Eur dňa 23.07.2013 (dodatok č. 7) a v sume 5.000,- Eur dňa 04.12.2013 (dodatok č. 9), keď takto prijal cez bankový účet spolu sumu 9.000,- Eur, celkovo prijal úverové prostriedky v čiastke 34.000,- Eur. Na účet veriteľa vo VÚB a Tatra banka uhradil na splátky úveru spolu sumu 22.354,60 Eur, keď veriteľovi, t.j. právnemu predchodcovi žalovaného I/ okrem zaplatenia finančných prostriedkov na úver cez bankový účet veriteľa zaplatil ďalšie splátky úveru spolu v sume 24.057,- Eur spôsobom, že takúto sumu splátok úveru odovzdal v hotovosti zástupcovi právneho predchodcu žalovaného I/, keď ďalej zaplatil veriteľovi i poplatok za poskytnutie úveru spolu v sume 1.560,- Eur (12 x po 130,- Eur). Takto skutočne uhradil na úver spolu finančné prostriedky v sume 47.971,60 Eur, skutočne poskytnutá suma úveru bola 34.000,- Eur, nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov, preplatil na úver sumu 13.971,60 Eur. Prehľad platieb bol vyhotovený žalobcom.
13. Ďalej žalobca predložil Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2011, z ktorých vyplýva, že obvyklá odplata definovaná ako RPMN pre obdobné typy úverov (spotrebiteľské úvery od 6 mesiacov do 1 roka) bola v priemere vo výške 15,64 %, tiež Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2011, z ktorých vyplýva, že priemerná RPMN za 3. štvrťrok 2011 pre obdobné typy úverov (spotrebiteľské úvery od 6 mesiacov do 1 roka) bola v priemere vo výške 17,44 %.
14. Pre ilustráciu pri vstupných parametroch z úverovej zmluvy: istina úveru 6.500,- Eur, výška pravidelnej mesačnej splátky 928,571 Eur, počet mesačných splátok 7, suma na vrátenie 7.670,- Eur, výška RPMN činila 51,81 Eur, keď na toto tvrdenie žalobca predložil „Ilustratívny výpočet RPMN – interaktívna kalkulačka“.
15. Zo spisu Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 17Csp/46/2016 súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca domáhal proti žalovanému I/ určenia neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, ďalej neexistencie
záložného práva a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia. O žalobe žalobcu bolo rozhodnuté naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 17Csp/46/2016-433 zo dňa 07.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn. 41CoCsp/7/2022-576 zo dňa 16.11.2022, ktoré súdne rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 12.12.2022. Okresný súd Zvolen rozsudkom Sp.zn. 17Csp/46/2016-433 zo dňa 07.05.2019 žalobu žalobcu zamietol (výrok I.), keď uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania na účet právneho zástupcu žalovaného (výrok II.). Rozsudok Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 14Csp/46/2016-433 zo dňa 07.05.2019 v napadnutej časti prvej výrokovej vety, ktorou zamietol žalobu o určenie neexistencie záložného práva a druhej výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn. 41CoCsp/7/2022-576 zo dňa 16.11.2022 (výrok I.), keď súčasne týmto rozsudkom bolo rozhodnuté, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Týmito rozhodnutiami bola vec Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 17Csp/46/2016 právoplatne skončená, keď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn. 41CoCsp/7/2022-576 zo dňa 16.11.2022 bolo v poradí tretím rozhodnutím odvolacieho súdu v označenej právnej veci. Tento rozsudok bol napadnutý i dovolaním, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici odmietol uznesením Sp.zn. 6Cdo/39/2023 zo dňa 25.09.2024, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2024.
16. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 41CoCsp/7/2022-576 zo dňa 16.11.2022 vyplýva, že odvolací súd posudzoval ako základnú otázku charakter úverovej zmluvy v znení jej dodatkov, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, teda či je zmluvou spotrebiteľskou. Uvedené bolo sporné v priebehu celého konania. Odvolací súd pri posudzovaní tejto otázky mal za to, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by boli finančné prostriedky žalobcovi poskytnuté na účely podnikania. Zo zmluvy o úvere nemožno jednoznačne a spoľahlivo ustáliť, že žalobca uzatváral zmluvu ako nespotrebiteľský subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a to vzhľadom na jeho dvojaké označenie, preto je namieste aplikácia ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (bod 40.). Odvolací súd tak dospel k názoru, že úverová zmluva č. 281/11 zo dňa 29.11.2011 a dodatky k nej uzatvorené sú zmluvami spotrebiteľskými (bod 42.). Ďalej odvolací súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom bola uzatvorená úverová zmluva v spojení s dodatkami k zmluve o úvere č. 1 až 11, na základe ktorých právny predchodca žalovaného žalobcovi poskytol úver v celkovej výške 63.300,- Eur, ako to vyplýva z potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov žalobcom o osobnom prevzatí finančných prostriedkov vo výške 25.000,- Eur (č.l. 138-142 spisu) a z čestných vyhlásení a pokladničných potvrdeniek o prijatí finančných prostriedkov vo výške 38.300,- Eur na účet žalobcu (č.l. 143-151 spisu), ako sa uvádza v bode 44. rozsudku odvolacieho súdu. Z bodu 47. rozsudku odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že odvolací súd sa neprijateľnosťou žalobcom namietaných zmluvných podmienok detailne nezaoberal, nakoľko aj v prípade, ak by uvedené ustanovenia úverovej zmluvy obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali ich neplatnosť, ich neplatnosť by nezakladala záver o neplatnosti celej úverovej zmluvy. Rovnako by neplatnosť celej úverovej zmluvy nezakladalo ani nesprávne uvedenie úrokovej sadzby v úverovej zmluve, ani porušenie povinností právneho predchodcu žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy vyplývajúcej z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom neplatnosť týchto zmluvných podmienok by mohla byť sankcionovaná len bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že úverová zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom bola uzavretá platne.
17. Žalovaný I/, ktorý bol navrhovateľom dražby a súčasne záložným veriteľom v konaní predložil Čestné vyhlásenie zo dňa 12.01.2023, v ktorom vyhlásil, že jeho pohľadávka z úverovej zmluvy č. 281/11 zo dňa 29.11.2011 so splatnosťou dňa 28.08.2015 zabezpečená záložným právom je pravá, ďalej vyhlásil, že zabezpečovaná pohľadávka s príslušenstvom ku dňu 12.01.2023 bola v celkovej výške 56.867,63 Eur, v Čestnom vyhlásení zo dňa 11.08.2023 vyhlásil, že jeho pohľadávka z úverovej zmluvy č. 281/11 zo dňa 29.11.2011 zabezpečená záložným právom je pravá, splatná bola dňa 28.08.2015 a ku dňu 11.08.2023 bola vo výške 58.706,80 Eur.
18. Žalobca pri prejednaní žaloby zmenil skutkové tvrdenia v tom, v akej sume prijal celkovo úverové prostriedky od právneho predchodcu žalovaného I/, keď v žalobe uvádzal sumu 34.000,- Eur, túto sumu zmenil na čiastku 56.789,00 Eur, keď disponuje dokladmi o prevzatí finančných prostriedkov od právneho predchodcu žalovaného I/ vo výške 56.789,00 Eur.
19. Žalovaní I/ a II/ v konaní tvrdili, že právny predchodca žalovaného I/ poskytol žalobcovi na základe úverovej zmluvy v spojení s jej dodatkami celkovo úverové prostriedky v sume 63.300,- Eur. Potvrdili, že na úver žalobca doposiaľ uhradil sumu 23.359,61 Eur. V čestnom vyhlásení veriteľa, ktoré žalovaný I/ doložil do súdneho spisu výška pohľadávky ku dňu 11.08.2023 činila sumu 58.706,80 Eur, keď v takejto výške bola zabezpečovaná pohľadávka veriteľa s príslušenstvom k tomuto dňu s tým, že dlžná istina predstavovala sumu 39.940,39 Eur, príslušenstvo predstavovali úroky z omeškania v celkovej výške 16.999,23 Eur počítané z dlžnej sumy 39.940,39 Eur za obdobie od 29.08.2015 do 11.08.2023, keď pohľadávka bola splatná dňa 28.08.2015, pričom úroky z omeškania boli počítané len do 11.08.2023, kedy bola uzatvorená zmluva o opakovanej dražbe. Z poskytnutého úveru vo výške 63.300,- Eur žalobca zaplatil sumu 23.359,61 Eur, keď v tejto sume sú započítané všetky platby žalobcu. Náklady dražby v súvislosti s dobrovoľnou dražbou konanou dňa 19.05.2016 činili sumu 2.092,51 Eur podľa faktúry žalovaného II/ č. 602016 zo dňa 12.10.2016, keď potom ku dňu konania dobrovoľnej dražby (opakovanej) evidoval žalovaný I/ voči žalobcovi peňažnú pohľadávku celkovo vo výške 59.032,13 Eur, pričom žalovaný I/ navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby pre pohľadávku „len“ vo výške 58.706,80 Eur. Faktúru č. 602016 zo dňa 12.10.2016 splatnú dňa 19.10.2016 na sumu 2.092,51 Eur vystavenú žalovaným II/ ako dodávateľom pre žalovaného I/ ako odberateľa, žalovaný I/ v konaní predložil (č.l. 294 spisu).
20. Z výsluchu žalobcu ako strany sporu súd zistil, že sa nakontaktoval na pôvodného veriteľa cez inzerát, pracovník z tejto spoločnosti prišiel za ním domov. Pôvodný veriteľ (ďalej len „veriteľ“) ho v zásade chytil do pasce, pretože nemal finančné prostriedky na splátku istiny, na poslednú splátku istiny. Bol mu ponúknutý ďalší úver s tým, že zmluvu mu predĺžia. Takto to fungovalo, keď si väčšinou chodil peniaze z úverových prostriedkov prevziať od veriteľa osobne do Piešťan. Nakoľko nemal na zaplatenie poslednej splátky istiny, začali sa mu „vyhrážať“, že príde o dom. Dňa 01.07.2013, keď následne sa opravil, že dňa 24.07.2013 prišiel za ním domov M. N., keď za ním chodili vždy dvaja, keď tento mu vložil na účet finančné prostriedky. Tohto dňa to bolo 11.300,- Eur, pričom ho vzápätí požiadal, aby z nich časť vybral. V tomto prípade vybral sumu 8.300,- Eur, keď suma 7.300,- Eur bola na splátku a suma 1.000,- Eur bola za sprostredkovanie, resp. poskytnutie úveru. Túto sumu 8.300,- Eur vybral zo svojho účtu po tom, čo mu M. N. predtým vložil na účet finančné prostriedky v sume 11.300,- Eur. Peniaze mu odovzdal priamo v banke pri priehradke, požadoval od neho potvrdenku, keď tento mu povedal, že „oni to tak robia“, že tieto peniaze pripočítajú k splátke istiny. Následne telefonoval do firmy, tu mu nejaká pani „I.“ v telefonáte potvrdila, že je to v poriadku, že mu túto sumu započítajú na istinu. Veriteľ mu sporadicky posielal stav na úverovom účte, bola tam napísaná výška istiny, poplatky, tieto listy však nedohľadal. Potom prišiel druhý prípad, konkrétne dňa 04.12.2013, kedy sa situácia opakovala. M. N. mu vložil na účet finančné prostriedky v sume 12.000,- Eur. Už bol z toho trochu nespokojný, vtedy od neho požadovali následne odovzdať hotovosť 7.000,- Eur (5.000,- Eur + 2.000,- Eur) opätovne bez dokladu, avšak už v tomto prípade na potvrdenku z banky uviedol, komu sú tieto peniaze určené. Na potvrdenkách je uvedené „Tatra credit a provízia“. Potom prišiel tretí prípad, vtedy už účet v L. M. nemal, „vymysleli“, aby si založil účet v inej banke a to v K. M., keď mu doslova „kládli nôž na krk“, aby si vzal ďalší úver v sume 15.000,- Eur, keď následne po vložení tejto sumy na účet priamo z tohto účtu poslal 5.322,70 Eur na účet Tatra creditu, teda veriteľa a zvyšok 9.757,- Eur odovzdal tým istým spôsobom, zrejme O. E.. Informácie, že išlo o M. N. a O. E. zistil z potvrdeniek, resp. údaje o týchto osobách sú uvedené pri jednotlivých vkladoch finančných prostriedkov na jeho účet. Sám má vysokoškolské vzdelanie technického zamerania a v oblasti výchovy a vzdelávania. Pred rokom 2011 mal úver cez mBank, tento splatil. Momentálne v rodinnom dome, ktorý bol predmetom dražby nebýva, má nízky dôchodok, tento poberá vo výške 460,- Eur mesačne. V rodinnom dome nebýva rok alebo dva. Prespáva u priateľky, po známych. Je pravdou, že obdržal výzvu, aby sa dostavil na odovzdanie nehnuteľnosti po dražbe, na túto výzvu nereagoval, pretože to považoval „za zločinecký akt“. Z dôchodku má zrážky na zdravotnú poisťovňu, neplatil odvody, nemohol ich platiť. Tiež nemá žiadne možnosti iného bývania. Rodinný dom mienil predať a takto si vyriešiť otázku bývania. V minulosti mal živnosť, dostal sa do vážnych finančných problémov z dôvodu starostlivosti o rodičov. Inú možnosť v týchto troch prípadoch čo popísal, vrátiť finančné prostriedky veriteľovi nemal, veriteľ mu žiadnu inú možnosť nedával, vždy argumentoval tým, že mu vezme dom.
21. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného I/ A. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/ X, XXX XX E. ako strany sporu súd zistil, že u pôvodného veriteľa, spoločnosti Tatra credit a.s., bol predsedom predstavenstva, v akom období, to už nevedel uviesť. Z tejto pozície neprichádzal do styku s klientmi, keď išlo o bežné situácie, s klientmi prichádzal do styku, len keď išlo o vážne veci. Nepodieľal sa na vyjednávaní úverového vzťahu so žalobcom, podpisoval za spoločnosť len dokumenty, keby v tom čase vedel, že sú nejaké problémy v platbách, určite by sa pozrel na riešenie. Pokiaľ išlo o bežné platby zo strany dlžníkov, teda aj v tomto prípade a nebola uplatnená žiadna reklamácia vo vzťahu k platbám na účet veriteľa, resp. na úver poskytnutý veriteľom, nemal dôvod vstupovať do nejakých jednaní. Osobne so žalobcom sa nikdy nestretol. Pokiaľ ide o platby zo strany dlžníkov, tieto boli väčšinou na účet veriteľa, vyskytli sa aj prípady, keď peniaze dlžníci odovzdávali v hotovosti, ale oproti dokladu. Väčšinou to bolo v prípade, keď dlžník mal exekúcie. Bolo to brané ako podnikateľský úver, nie ako spotrebiteľský. Preto nebola posudzovaná schopnosť dlžníka, t.j. žalobcu úver splácať. Keď bol poskytovaný podnikateľský úver, tak bonita klienta sa neskúmala, ani neposudzovala. Sám nemá žiadnu informáciu o tom, že by sa žalobca pred začatím dražby obrátil na veriteľa, že sú nezrovnalosti v platbách. Mená, ktoré uviedol žalobca v rámci konania, M. N. a O. E., boli to zamestnanci Tatra creditu a.s., ktorí poskytovali úvery. Prebiehalo to u spoločnosti všeobecne tak, že klient zavolal na infolinku, tam mu bolo oznámené, aké doklady si má zhromaždiť k poskytnutiu úveru. Keď si ich klient zhromaždil, boli tieto doklady odovzdané na schvaľovacie konanie ohľadne schválenia úveru. Následne boli vypracované dokumenty, úverové zmluvy, ktoré boli pracovníkmi Tatra creditu a.s. odovzdané klientovi. Keď sa odovzdávali klientovi, tak na úverových zmluvách už bol jeho podpis, následne úverovú zmluvu mal podpísať klient u notára, pričom pracovníci Tatra creditu a.s. podpísané úverové zmluvy od klienta mali priniesť do spoločnosti veriteľa. Keď bol schválený úver, tak sa vycestovalo na miesto, nakoľko spoločnosť poskytovala úvery len zabezpečené nehnuteľnosťou, kde sa na mieste pofotila nehnuteľnosť, či je stav zodpovedá schopnosti zabezpečenia úveru. Napokon žalobca mal možnosť sám predať nehnuteľnosť a úver vyplatiť. Sám vypovedal, že nehnuteľnosť mienil predať, aby to nevyznievalo nejako nátlakovo. Dražba sa uskutočnila až po rozsudku odvolacieho súdu. M. N. S. O. E. boli v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou Tatra credit a.s.. Ako boli odmeňovaní, to si presne nepamätal, ale na 99 % boli odmeňovaní fixnou sumou.
22. Z výpisu z účtu č. 7 otpbanka, IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov účtu C. D., C. vyplýva, že dňa 24.07.2013 na tento účet bol vykonaný vklad v hotovosti 11.300,- Eur zložiteľom M. N. credit a.s., ďalej dňa 24.07.2013 bol uskutočnený z tohto účtu výber hotovosti 7.300,- Eur a dňa 24.07.2013 ďalší výber hotovosti 1.000,- Eur, keď obidva výbery hotovosti boli realizované žalobcom. Pri vklade hotovosti dňa 24.07.2013 v sume 11.300,- Eur na účet žalobcu je uvedený variabilný symbol – VS: 28111 (č.l. 56 spisu).
23. Z výpisu z účtu č. 12 otpbanka, IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov účtu C. D., vyplýva, že dňa 04.12.2013 na tento účet bol vykonaný vklad hotovosti 12.000,- Eur zložiteľom M. N., variabilný symbol – VS: TATRA CREDIT 28111, keď rovnakého dňa 04.12.2013 bol uskutočnený z tohto účtu výber hotovosti 5.000,- Eur žalobcom, variabilný symbol – VS: TATRA CREDIT, ďalej dňa 04.12.2013 ďalší výber hotovosti 2.000,- Eur žalobcom, variabilný symbol – VS: PROVÍZIA (č.l. 56 spisu), keď k tomuto výpisu korešpondujú potvrdenky L. M. zo dňa 04.12.2013 (č.l. 274 spisu).
24. Dňa 24.02.2015 žalobca uskutočnil z účtu K. M., S., IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov účtu: D. C. výber v hotovosti 9.757,00 Eur, o ktorej skutočnosti svedčí doklad predložený žalobcom (č.l. 57 spisu), keď dokladom je potvrdenie Tatra banka, a.s. – výber hotovosti zo dňa 24.02.2015.
25. Dňa 24.02.2015 žalobca zadal pre Tatra banka, a.s., príkaz na úhradu sumy 5.232,74 Eur z účtu IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXXXX v prospech účtu označeného v doklade banky (č.l. 57 spisu), variabilný symbol – VS: 28111.
26. Z výpovede svedka B. M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX K. súd zistil, že pomer k stranám sporu nemám žiaden. V minulosti bol zamestnancom spoločnosti Tatra credit a.s., keď pracoval ako obchodný zástupca. Zamestnanie u tejto spoločnosti ukončil približne pred 10 rokmi. Konateľa, resp. štatutárneho zástupcu žalovaného I/ pozná, je zamestnancom inej firmy, kde je tento tiež konateľom, ide o spoločnosť Regular horizont s.r.o., Piešťany, keď pre túto spoločnosť pracuje ako analytik asi 5 rokov. Meno žalobcu mu nič nehovorí, nič mu nehovorí ani to, že by sa osobne stretli. Náplňou jeho pracovnej činnosti, pokiaľ pracoval pre spoločnosť Tatra credit a.s., bolo
doručiť klientovi zmluvu a pokiaľ klient súhlasil, dať mu ju podpísať. Stávalo sa, že klientom vkladal na účet v hotovosti finančné prostriedky podľa úverovej zmluvy. Stávalo sa tiež, že tieto úverové prostriedky klientovi z úverovej zmluvy odovzdával aj v hotovosti, mimo účtu. Takto to robili aj jeho kolegovia. Išlo o finančné prostriedky spoločnosti Tatra credit. Konkrétne na udalosť, že by vkladal finančné prostriedky na účet žalobcu, si nepamätal. Poukázal na to, že ročne dával podpisovať 150 až 200 zmlúv. Vzhľadom na časový odstup nie je v ľudských silách si to pamätať. Klienti splácali úverové prostriedky rôzne. Buď ich klient vkladal sám na účet spoločnosti, alebo, keď to z nejakého dôvodu klientovi nevyhovovalo, alebo sa s klientom dohodli inak, finančné prostriedky na zaplatenie úveru od klienta prevzal i v hotovosti a vystavil o tom potvrdenku. Poukázal na to, že bol pre klienta „cudzí človek“, tiež finančné prostriedky, ktoré takto prevzal v hotovosti od klienta bolo potrebné dopraviť do sídla spoločnosti, preto vydával potvrdenie o prevzatí týchto finančných prostriedkov od klienta. Nestalo sa, že by nevystavil potvrdenku. Finančné prostriedky, ktoré takto prevzal od klienta odovzdal spoločnosti v sídle spoločnosti. Vo všeobecnosti uviedol, že za rok navštívil 150 až 200 klientov za účelom podpísania úverových zmlúv, ich odovzdania, keď v týchto prípadoch buď spoločnosť vložila klientovi na účet finančné prostriedky alebo klientovi odovzdal finančné prostriedky v hotovosti on, ale nenastala situácia, že by sa dohodol s klientom a vycestoval za ním za účelom prevzatia úhrad od klienta na zaplatenie úverových splátok úveru. Vypovedal takto vo všeobecnosti, nielen o roku 2013. U spoločnosti nemali podelené oblasti na Slovensku, resp. klientov v jednotlivých oblastiach. Úverové zmluvy sa doručovali na podpis klientom takým spôsobom ako vypovedal, taký bol „úzus spoločnosti“, nikto to neriešil. Vo všeobecnosti to prebiehalo tak, že sa deň vopred s klientom dohodol, že za ním vycestuje, dohodli si miesto a čas stretnutia, po stretnutí klient si preštudoval zmluvy, keď s nimi súhlasil, podpísali sa zmluvy u notára, pri podpise zmluvy, keď sa jednalo, že klienta vyplácal v hotovosti, tak klientovi odovzdal finančné prostriedky, pokiaľ nie, tak išiel z notárskeho úradu s klientom do banky, kde mu vložil na účet finančné prostriedky, a boli i prípady, keď sa to realizovalo z kancelárie Tatra creditu, keď kolegyňa z kancelárie išla do banky a vložila finančné prostriedky spoločnosti na účet klienta. Pri spisovaní žiadosti klienta o úver bol klientovi odovzdaný i návrh úverovej zmluvy. Keď klient oslovil spoločnosť, že má záujem o poskytnutie úveru, klienta kontaktoval obchodný zástupca spoločnosti, ktorý mu vysvetlil všetky podmienky úverovej zmluvy a súčasne mu odovzdal i návrh úverovej zmluvy. Prvýkrát sa oboznámil klient s návrhom zmluvy pri podaní žiadosti o úver, v návrhu zmluvy nebola uvedená suma úveru, neboli uvedené identifikačné znaky klienta, pretože tieto informácie ešte neboli, išlo teda o formulár návrhu zmluvy, ktorý sa potom dopĺňal. On vždy klientovi posielal zmluvu aj elektronicky. Ak klient nesúhlasil s obsahom zmluvy, zmluvu nepodpísali. Záviselo potom od klienta ako sa dohodne so spoločnosťou ohľadne jej úpravy. Zopakoval, že finančné prostriedky sa buď odovzdávali klientovi v hotovosti, alebo sa vkladali na účet klienta obchodným zástupcom, keď sa zmluva podpisovala, keď bola tiež tretia možnosť, že sa zavolalo do kancelárie spoločnosti, pracovníčka kancelárie išla do banky a vložila finančné prostriedky na účet klienta v banke. Tých mechanizmov bolo viacej, kto rozhodoval o tom ktorom spôsobe vyplatenia úverových prostriedkov klientovi, to nevedel uviesť. Používali sa teda tieto tri mechanizmy vyplatenia úverových prostriedkov klientovi, nejakú logiku to v tom čase dávalo, ale s odstupom času to nevedel vysvetliť. Po nahliadnutí do výpisu z účtu č. 12 L. M. svedok uviedol, že si absolútne nespomína na túto udalosť, ale nakoľko je vo výpise uvedené jeho meno, predpokladal, že on musel vkladať finančné prostriedky na tento účet. Podotkol, že nevie kde sa nachádza L. M. vo H.. K otázke, prečo vkladal finančné prostriedky na účet žalobcu sa nevedel vyjadriť, keď však tu vychádzajú dve veci, buď si to klient vyžadoval, alebo išlo o bezhotovostný vklad. Predpokladá, že musel so žalobcom podpísať zmluvu a po podpísaní zmluvy vložiť finančné prostriedky spoločnosti na účet žalobcu. Vo všeobecnosti klient preferoval spôsob poukázania finančných prostriedkov z úveru, keď klient preferoval, aby mu boli vložené na účet, tak sa vložili na účet, keď požadoval, aby mu boli odovzdané v hotovosti, tak ich dostal v hotovosti, resp. mu boli odovzdané v hotovosti. Nespomenul si, že by nastala situácia, že by išli proti klientovi. Ani výpis z účtu L. M. č. 7, resp. vklad finančných prostriedkov v hotovosti na účet, pričom pri vklade je uvedené jeho meno, mu nič nehovorí. Konkrétne na tento prípad si nepamätal, ale vo všeobecnosti platilo, že klient si mohol vybrať, akým spôsobom mu budú vyplatené finančné prostriedky, či na účet, alebo v hotovosti.
27. Z výpovede svedka O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M. súd zistil, že k stranám sporu nemá žiaden pomer. Konateľa žalovaného I/, t.j. jeho štatutárneho zástupcu pozná z obdobia, keď pracoval pre spoločnosť Tatra credit. Bol zamestnancom tejto spoločnosti. V súčasnosti nepracuje pre žiadnu spoločnosť konateľa žalovaného I/. Pracuje ako vodič z povolania, úvermi sa už nezaoberá. Pre spoločnosť Tatra credit pracoval do roku 2016. Jeho pracovnou náplňou bolo chodievať za klientmi a dávať podpisovať zmluvy. Chodil za klientom, následne sa podpisovali úverové zmluvy u notára,
vkladal ich na kataster a následne sa odovzdávali finančné prostriedky klientovi. Na osobu žalobcu si nepamätal. Finančné prostriedky z úverových zmlúv sa odovzdávali klientom tak, že bolo isté obdobie, keď sa odovzdávali v hotovosti a vystavila sa potvrdenka, neskôr sa vkladali úverové prostriedky na účet klienta, čo si realizovala už spoločnosť. Bolo podľa vôle klienta, či sa mu úverové prostriedky priniesli, alebo sa mu vložili na účet. Na úverový vzťah, ktorého účastníkom bol žalobca si nepamätal. Klienti splácali úverové prostriedky buď na účet, ale vyskytli sa situácie, že finančné prostriedky na splatenie úveru prevzal od klienta i osobne a vystavil mu o tom potvrdenku. Keď prijal takto finančné prostriedky od klienta na splatenie úveru, vždy vystavil klientovi o prijatí týchto finančných prostriedkov od klienta príjmový doklad. Príjmový doklad vystavoval pre klienta, a jeden pre seba, ktorý musel doniesť do firmy. Ten vo firme štandardne odovzdal. Ak mal klient výhrady voči zmluve, zmluva sa nepodpísala. K procesu uzatvárania zmlúv uviedol, že v spoločnosti pracovala pracovníčka, ktorá spracovávala podklady od klienta. Jeho úlohou bolo osloviť klienta, dostal na neho telefonický kontakt, následne dohodnúť si čas a miesto stretnutia za účelom podpísania úverovej zmluvy. Štandardne to bolo u notára. Keď sa podpísala úverová zmluva, úverové prostriedky boli vyplatené buď na účet klienta, čo bolo v istom období, alebo sa mu odovzdávali aj v hotovosti. Tie sa mu odovzdávali oproti príjmovému dokladu. Boli aj prípady, keď po podpísaní úverovej zmluvy sa podpisovali aj dodatky k úverovej zmluve. Väčšinou sa dodatky podpisovali u notára, boli dodatky o predĺžení a dodatky o navýšení, dodatky o navýšení sa vždy podpisovali u notára, lebo tam sa dávali aj peniaze, keď si klient navyšoval úver. On väčšinou robil dodatky o navýšení úveru, keď išiel aj s peniazmi, robili sa tiež dodatky aj o predĺžení, ale to väčšinou robila kancelária, nevylúčil, že aj tieto dodatky o predĺžení mohol robiť on. Čo robil dodatky o navýšení, za klientmi chodil osobne. Na predmetný úverový prípad so žalobcom si nespomínal. Klient si mohol vybrať, či sa mu vložia finančné prostriedky na účet, alebo odovzdajú v hotovosti. Keď klient mohol mať aj nejaké prekážky, napríklad exekúciu a podobne. Vyskytli sa prípady, že prišli s klientom do banky a zistilo sa, že klient má zablokovaný účet exekútorom. Vtedy sa mu odovzdali úverové prostriedky v hotovosti. Keď išiel s finančnými prostriedkami za klientom, jemu v podstate bolo jedno, či ich vloží v hotovosti na účet klienta, alebo ich odovzdá v hotovosti mimo účtu klienta. Spôsob vyplatenia finančných prostriedkov si klient mohol zvoliť. On osobne za klientom nechodil, že by od neho každý mesiac vyberal peniaze na splátku úveru ako to bolo príkladmo o „Pohotovosti“. Keď sa robil dodatok ohľadne predĺženia alebo navýšenia, išiel za klientom, klient mohol po ňom poslať finančné prostriedky na zaplatenie úverovej splátky v hotovosti. Musel byť vždy o tom doklad, keď nemohol predsa prevziať peniaze bez vystavenia dokladu, že tieto peniaze od klienta prevzal.
28. Žalobca predložil 5 príjmových pokladničných dokladov bez čísla vystavených spoločnosťou Tatra credit a.s., z ktorých vyplýva, že táto spoločnosť dňa 29.11.2011 prijala od žalobcu sumu 195,- Eur ako úhradu 1. splátky z úveru č. 281/11, dňa 21.02.2012 prijala sumu 170,- Eur ako poplatok za dod. navýšenie úz. 264/10, ďalej dňa 19.04.2012 sumu 170,- Eur za vypracovanie dod. 2 navýš. úz 281/11, ďalej dňa 07.06.2012 170,- Eur ako poplatok za vypracovanie dod. č. 3 navýšenie úz 281/11 a dňa 25.09.2012 sumu 170,- Eur ako poplatok za dod. č. 4 navýšenie úz 281/11. Príjmový pokladničný doklad zo dňa 25.09.2012 je bez podpisu spoločnosti Tatra credit a.s..
29. Súd pri rozhodovaní o žalobe žalobcu považoval za nevyhnutné v prvom rade posúdiť procesnú námietku žalovaných I/ a II/, že ide o vec, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 17Csp/46/2016 rozsudkom Okresného súdu Zvolen Sp.zn.: 14Csp/46/2016-433 zo dňa 07.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 41CoCsp/7/2022-576 zo dňa 16.11.2022, ktoré rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 12.12.2022. Žalovaní I/ a II/ namietali, že v rámci tohto súdneho konania súdy ako prejudiciálnu otázku riešili platnosť dotknutej úverovej zmluvy v spojení s dodatkami k nej a podrobili ju kontrole a testu jej súladu so zákonom i s ohľadom na jej spotrebiteľský charakter. V rámci tohto súdneho prieskumu súdy preskúmavali otázku dotknutej úverovej zmluvy v spojení s dodatkami k nej ako celku i vzhľadom na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov so záverom o platnom uzatvorení úverovej zmluvy a na ňu nadväzujúcej záložnej zmluvy. Z tohto dôvodu je podľa žalovaných I/ a II/ úplne vylúčené, aby súd v konaní o žalobe žalobcu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby opätovne preskúmal úverovú zmluvu, ktorá už bola podrobená testu súdnej kontroly.
30. Podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
31. Negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia, a spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), to znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania vo forme uznesenia. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednávaná tá istá vec, o ktorej už bolo prv právoplatne rozhodnuté. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Z hľadiska totožnosti osôb nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak). Tento právny názor vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR Sp.zn.: 6Cdo/201/2020 zo dňa 25.11.2020.
32. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby na tom skutkovom základe, že úverová zmluva zo dňa 29.11.2011, ktorá má spotrebiteľský charakter, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko obsahuje nesprávne údaje, t.j. obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. a/, c/, i/, j/, k/, y/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy treba považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z.), a ďalej na tom skutkovom základe, že veriteľ, t.j. právny predchodca žalovaného I/ pred uzavretím dodatku č. 11 zo dňa 24.02.2015 k úverovej zmluve nekonal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom ku dňu uzatvorenia dodatku), čím hrubo porušil povinnosti, preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe tohto dodatku treba považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 druhá veta zákona č. 129/2010 Z.z.). Veriteľovi, t.j. právnemu predchodcovi žalovaného I/, resp. žalovanému I/ potom nevznikol nárok na žiadnu odplatu z úverovej zmluvy v znení jej dodatkov č. 1 až č. 11, ktorá skutočnosť má potom zásadný význam pre posúdenie, či boli alebo neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre vykonanie dobrovoľnej dražby, ktorej určenia neplatnosti sa v tomto konaní domáhal, keď mal za to, že pohľadávka, ktorá bola uspokojená z výťažku dražby bola v nezákonnej výške a preto vykonaním dobrovoľnej dražby došlo k nezákonnému odňatiu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby. Predmet dražby nebolo možné dražiť, nakoľko bolo porušené ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v znení neskorších predpisov, keď navrhovateľ dražby, t.j. žalovaný I/ postupoval v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Výška pohľadávky, ktorá bola uspokojená dražbou je nesprávna, resp. táto suma je neznáma. Vykonaním dobrovoľnej dražby sa žalovaný I/ na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
33. Z obsahu spisu Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 17Csp/46/2016, konkrétne z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 41CoCsp/7/2022-576 zo dňa 16.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2022 súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca v procesnom postavení žalobcu domáhal voči žalovanému I/ v procesnom postavení žalovaného žalobou zo dňa 12.09.2016 určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. 281/11 zo dňa 29.11.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Tatra credit, a.s. v znení dodatkov č. 1 až č. 11, ďalej určenia, že záložné právo žalovaného na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX katastrálneho územia H. vo výlučnom vlastníctve žalobcu neexistuje, ďalej zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 700,- Eur. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy späť, keď súd prvej inštancie uznesením Sp.zn.: 17Csp/46/2016-115 zo dňa 19.06.2017 v tejto časti konanie zastavil. Po zastavení konania v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy predmetom sporu zostala žaloba žalobcu o určenie, že záložné právo žalovaného na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX katastrálneho územia H.
neexistuje a žaloba žalobcu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 700,- Eur. O žalobe žalobcu v zvyšujúcej časti bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Zvolen Sp.zn.: 17Csp/46/2016-433 zo dňa 07.05.2019 (v poradí druhým), ktorým prvoinštančný súd žalobu žalobcu v zvyšujúcej časti zamietol, keď tento rozsudok bol potvrdený vo výrokovej vete, ktorou súd zamietol žalobu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 41Co/80/2019-483 zo dňa 20.02.2020 (v poradí druhým) a vo výrokovej vete, ktorou súd zamietol žalobu o určenie neexistencie záložného práva bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 41CoCsp/7/2022-576 zo dňa 16.11.2022 (v poradí tretím). Z konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 17Csp/46/2016 síce vyplýva, že stranami tohto sporu boli žalobca a žalovaný I/, ale stranami sporu neboli žalovaní II/ a III/, keď potom súdom bolo dôvodné uzavrieť, že konanie vedené pod Sp.zn. 17Csp/46/2016 Okresného súdu Zvolen sa netýkalo tých istých osôb, ktorých sa týka konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko stranami sporu súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sú navyše žalovaní II/ ako dražobník, a žalovaný III/ ako vydražiteľ. Už preto len z hľadiska okruhu osôb zúčastnených na konaní nemôže právoplatné rozhodnutie vydané v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 17Csp/46/2016 predstavovať prekážku rozsúdenej veci. Uvedené platí i ohľadne nároku. V konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 17Csp/46/2016 bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe žalobcu o určenie neexistencie záložného práva a o žalobe žalobcu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. V tomto konaní žalobca neuplatnil ten istý nárok, ale sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, keď ide o odlišné nároky. I keď v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 17Csp/46/2016 prejudiciálne súdy posudzovali otázku platnosti úverovej zmluvy zo dňa 29.11.2011 v spojení s jej dodatkami č. 1 až č. 11 ako celku s tým, že dospeli k záveru, že je platná (bod 47. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica Sp.zn.: 41CoCsp/7/2022 zo dňa 16.11.2022), ale detailne sa nezaoberali neprijateľnosťou žalobcom namietaných zmluvných podmienok, teda súdy sa nezaoberali a neposudzovali otázku, či úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy v spojení s jej dodatkami možno sankcionovať jeho bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, čo tvorí skutkový základ žaloby žalobcu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Z uvedeného súd uzatvára, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nejde o ten istý nárok, ako išlo v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 17Csp/46/2016, preto v uvedenej veci súd nezistil prekážku rozsúdenej veci, ktorá by zakladala procesnú vadu tohto konania brániacu v pokračovaní v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Námietku žalovaných I/ a II/ o tejto prekážke súd potom vyhodnotil za nedôvodnú.
34. Ďalšou námietkou žalovaných I/ a II/, ktorou sa súd v konaní zaoberal, bola námietka, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy zo dňa 29.11.2011 v spojení s dodatkami k nej č. 1 až č. 11 nie je spotrebiteľský, ale podnikateľský, hoci v obrane ďalej uviedli, že sú si vedomí, že v rámci súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 17Csp/46/2016 predmetná úverová zmluva v spojení s dodatkami k nim bola posúdená ako spotrebiteľská zmluva.
35. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení účinnom ku dňu 29.11.2011 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
36. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
37. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
38. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
39. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
40. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
41. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 29.11.2011 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
42. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
43. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania, b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
44. K uvedenej námietke žalovaných I/ a II/ súd uvádza, že charakter a právna povaha úverovej zmluvy v znení jej dodatkov bola posúdená už v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 17Csp/46/2016, kde bola zásadná obrana žalovaného I/, že úverová zmluva nie je spotrebiteľskou. Túto otázku jednoznačne vyriešil v uvedenom súdnom konaní odvolací súd v rozsudku Sp.zn.: 41CoCsp/7/2022-576 zo dňa 16.11.2022, ktorý v bode 42. odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyslovil názor, že úverová zmluva č. 281/11 zo dňa 29.11.2011 a dodatky k nej uzatvorené sú zmluvami spotrebiteľskými. Ďalej zaujal názor, že úverová zmluva v zmysle jej dodatkov má povahu jednostrannej adhéznej zmluvy, obsah ktorej nesvedčí tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľskými subjektmi, keďže ide o predtlačený formulár. Je pritom povinnosťou veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu preukázať, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi – žalobcovi poskytnuté na účel podnikania. Zároveň, že aj v prípade, ak je dlžník v zmluve identifikovaný IČO-m nie je možné automaticky vyvodiť záver, že pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zo zmluvy o úvere tak nemožno jednoznačne a spoľahlivo ustáliť, že žalobca uzatváral zmluvu ako nespotrebiteľský subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a to vzhľadom na jeho dvojaké označenie v úverovej zmluve, preto je na mieste aplikácia ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (bod 40. odôvodnenia predmetného rozsudku). Odvolací súd ďalej v tomto rozsudku (bod 39. odôvodnenia) zdôraznil, že žalovaný I/ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by boli finančné prostriedky žalobcovi poskytnuté na účely podnikania. Zo záhlavia úverovej zmluvy mal odvolací súd za preukázané, že bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ – obchodná spoločnosť Tatra credit, a.s. bol v zmluve označený obchodným menom, sídlom spoločnosti a identifikačným číslom, a teda možno s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dôjsť k záveru, že zmluvu uzatváral ako dodávateľ. Dlžník bol identifikovaný duplicitne, a to jednak ako fyzická osoba – podnikateľ s uvedením názvu spoločnosti, miesta podnikania a identifikačného čísla a zároveň ako fyzická osoba – nepodnikateľ s uvedením jeho mena, priezviska, adresy trvalého bydliska, dátumu narodenia, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu. V úverovej zmluve bol ako typ nebankového úveru uvedený „podnikateľský“ (bod 38. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Zo zmluvy o úvere nemožno jednoznačne a spoľahlivo ustáliť, že žalobca uzatváral zmluvu ako nespotrebiteľský subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti a to vzhľadom na jeho uvedené dvojaké označenie, preto odvolací súd aplikoval pri výklade charakteru úverovej zmluvy ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tak dospel k záveru, že úverová zmluva v spojení s dodatkami k zmluve o úvere sú zmluvami spotrebiteľskými.
45. Súd v danej veci nemal žiaden dôvod odchýliť sa od právneho posúdenia zmluvy o úvere v spojení s jej dodatkami, že ide o spotrebiteľské zmluvy, pričom úver poskytnutý na základe týchto spotrebiteľských zmlúv je spotrebiteľským úverom. Obrana žalovaných I/ a II/, že ide o úver „podnikateľský“ je potom nedôvodná. Úverová zmluva v spojení s dodatkami k nej bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného I/ ako veriteľom v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka podľa ktorého dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobcom ako dlžníkom v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaní I/ a II/ v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nepredložili žiadne nové dôkazy oproti konaniu vedenému pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 17Csp/46/2016, ktorými by preukazovali, že by boli finančné prostriedky podľa úverovej zmluvy v spojení s jej dodatkami žalobcovi poskytnuté na účely podnikania. Úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy v spojení s dodatkami k nej je tak spotrebiteľským úverom v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy podľa ktorého spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ani v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby žalovaní I/ a II/ nepreukázali žiadnym dôkazom, že by žalobca uzatváral zmluvu ako nespotrebiteľský subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy v spojení s jej dodatkami je úverom spotrebiteľským.
46. Po vyriešení vyššie uvedených sporných otázok súd ďalej posudzoval dôvodnosť žaloby žalobcu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
47. Žalobca odôvodňoval žalobu tým, že pri výkone dobrovoľnej dražby absentovali hmotnoprávne predpoklady pre jej výkon odvolávajúc sa na porušenie § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, konkrétne, že bola porušená druhá veta tohto zákonného ustanovenia podľa ktorej, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).
48. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“), navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).
49. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
50. Žalobca v žalobe tvrdil, že pri výkone dobrovoľnej dražby bolo porušené ustanovenie § 7 ods. 2 druhá veta zákona č. 527/2002 Z.z., a to tým, že pohľadávka, ktorá bola uspokojená z výťažku dražby bola v nezákonnej výške, výška pohľadávky bola nesprávna, keď spochybnil vyhlásenie žalovaného I/, ktorý ako záložný veriteľ bol navrhovateľom dražby, o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách. K porušeniu tohto zákonného ustanovenia malo dôjsť tým, že nakoľko úver poskytnutý podľa úverovej zmluvy v spojení s jej dodatkami je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný I/ ako navrhovateľ dražby v postavení záložného veriteľa v písomnom vyhlásení uviedol pri výkone dobrovoľnej dražby nesprávnu výšku pohľadávky, pre ktorú
navrhol výkon záložného práva. Ďalej žalobca tvrdil, že týmto bol dotknutý na svojich právach, nakoľko pri výkone dobrovoľnej dražby stratil svoje obydlie pričom dobrovoľná dražba v danej situácii predstavovala šikanózny výkon práva a bola neprimeraným prostriedkom.
51. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 13.09.2023 bola vykonaná dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom, pre okres Zvolen, Obec H., katastrálne územie H., parcely registra "C", evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX, o výmere 319 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo 2660, o výmere 354 m2, záhrada a stavby, rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele číslo CKN 2659, ktoré nehnuteľnosti boli pôvodne vo vlastníctve žalobcu v 1/1-ine v čase vykonania dobrovoľnej dražby. O vykonaní dobrovoľnej dražby bola spísaná notárska zápisnica č. N302/2023, Nz 24741/2023, NCRIs 25421/2023 na Notárskom úrade v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, notárkou JUDr. Ingrid Mazúrovou Šoltésovou. Navrhovateľom dražby bol žalovaný I/, ako záložný veriteľ, dražobníkom bol žalovaný II/, keď predmet dražby vydražil žalovaný III/ za cenu 65.000,- Eur, ktorý sa stal výlučným vlastníkom v celosti predmetu dražby udelením príklepu, o ktorej skutočnosti svedčí výpis z LV č. XXX pre okres H., pre Obec H. a pre katastrálne územie H. zo dňa 05.12.2023, z ktorého vyplýva, že žalovaný III/ titulom dražby je výlučný vlastník nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby. K uvedenému treba doplniť, že medzi právnym predchodcom žalovaného I/ spoločnosťou Tatra credit, a.s. a žalobcom bola uzatvorená zmluva o záložnom práve na zabezpečenie pohľadávky žalovaného I/, resp. jeho právneho predchodcu vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzavretej dňa 29.11.2011, pričom výška úveru bola v zmluve o záložnom práve stanovená na sumu 6.500,- Eur a najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečovali pohľadávky bola stanovená na sumu 77.000,- Eur. V konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 17Csp/46/2016 súdy nezistili, že by zmluva o záložnom práve obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by vykazovali znaky neplatnosti zmluvy o úvere v spojení s dodatkami k nej ako celku.
52. Žalobca podal na súde žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby dňa 11.12.2023 ako osoba, ktorá v konaní tvrdila, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, keď z tohto dôvodu požiadal súd, aby určil neplatnosť predmetnej dražby. Žalobu podal v lehote do 3 mesiacov odo dňa príklepu, príklep bol udelený dňa 13.09.2023, žalobu žalobca podal na súde dňa 11.12.2023, teda v zákonnej lehote v zmysle § 21 ods. 2 druhá veta zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobu podal proti všetkým účastníkom konania o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, keď účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
53. Zo súdnej judikatúry vyplýva, že ak záložný veriteľ, ktorý je navrhovateľom dražby (žalovaný I/) vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku, ktorej základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, tým dochádza k porušeniu tohto ustanovenia tým, že záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje. Následkom je potom porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu. Pre prípad ustálenia spotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy, z ktorej pohľadávka vznikla, súdy nie sú zbavené povinnosti (dôsledne) skúmať neprijateľné zmluvné podmienky, s potrebou tiež vyrovnať sa s požiadavkou ex offo súdnej kontroly a primeranosti všetkých zložiek pohľadávky – vrátane poplatkov, sankcií (pozri rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach C-565/21, C-224/19, C-377/14), ako aj iných nákladov, ktoré podstatne navyšujú dlh vrátane nákladov po postúpení pohľadávky, ako aj dať odpoveď k pravosti, výške a splatnosti vymáhanej pohľadávky (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR Sp.zn.: 2Cdo/210/2021 zo dňa 30.01.2024). Tiež z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.02.2022 Sp.zn.: 4Cdo/149/2020, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R75/023 vyplýva: „(...) Ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou neprijateľných zmluvných podmienok s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o určenie neplatnosti dražby skúmať. (...)“.
54. Žalovaní I/ a II/, keď stanovisko žalovaných I/ a II/ si osvojil i žalovaný III/ v priebehu súdneho konania nenamietali, že ak súd posúdi úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy v spojení s jej
dodatkami ako spotrebiteľský, že úver je bez poplatkov a bez úrokov. Túto otázku potom súd posúdil za nespornú medzi stranami súdneho konania s tým, že v dôvodoch rozsudku nepokladal za nevyhnutné zdôvodňovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý žalobcovi právnym predchodcom žalovaného I/, spoločnosťou Tatra credit a.s.. Nakoľko táto otázka v konaní medzi stranami nebola sporná, súd prijal záver, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe úverovej zmluvy zo dňa 29.11.2011 v spojení s jeho dodatkami č. 1 až č. 11 je bezúročný a bez poplatkov.
55. I keď žalobca v žalobe mal za to, že záložný veriteľ, t.j. žalovaný I/ v písomnom vyhlásení pri výkone záložného práva uviedol najmä nesprávnu výšku pohľadávky, pre ktorú navrhoval výkon záložného práva a to práve z dôvodu, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy v spojení s jej dodatkami je bezúročný a bez poplatkov, i po uznaní zo strany žalovaných, že úver je bezúročný a bez poplatkov trval na tom, že výška tejto pohľadávky nie je správna v písomnom vyhlásení záložného veriteľa a to z dôvodu, že medzi ním a žalovanými I/ a II/ je spornou otázkou, v akej sume prijal žalobca od veriteľa na základe úverovej zmluvy a na základe všetkých dodatkov finančné prostriedky, keď tiež bola spornou otázka, koľko finančných prostriedkov žalobca zaplatil na splatenie úveru pred výkonom záložného práva.
56. Súd sa preto v spore ďalej zaoberal otázkou a dokazovaním za účelom posúdenia týchto sporných otázok.
57. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe úverovej zmluvy v znení dodatkov č. 1 až č. 11 prijal od veriteľa a teda si reálne požičal finančné prostriedky v sume 34.000,- Eur. Žalovaní I/ a II/ toto tvrdenie žalobcu popierali, tvrdili, že žalobca podľa úverovej zmluvy v spojení s dodatkami č. 1 až č. 11 k úverovej zmluve prijal od veriteľa finančné prostriedky v sume 63.300,- Eur. Po tejto námietke žalobca v priebehu konania zmenil toto svoje skutkové tvrdenie, keď podľa nového skutkového tvrdenia prijal od právneho predchodcu žalovaného I/ na základe predmetnej úverovej zmluvy v spojení s dodatkami č. 1 až č. 11 finančné prostriedky v sume 56.789,- Eur. Takýmito dokladmi disponuje o prevzatí týchto finančných prostriedkov.
58. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 41CoCsp/7/2022-576 zo dňa 16.11.2022, ktorý bol vydaný naposledy vo veci Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 17Csp/46/2016 súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalovaného I/ a žalobcom bola uzavretá úverová zmluva v spojení s dodatkami k zmluve o úvere č. 1 až č. 11, na základe ktorých právny predchodca žalovaného I/ žalobcovi poskytol úver v celkovej výške 63.300,- Eur, ako to vyplýva z potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov žalobcom o osobnom prevzatí finančných prostriedkov vo výške 25.000,- Eur (č.l. 138-142 spisu Okresného súdu Zvolen Sp.zn. 17Csp/46/2016) a z čestných vyhlásení a pokladničných potvrdeniek o prijatí finančných prostriedkov vo výške 38.300,- Eur na účet žalobcu (č.l. 143-151 toho istého spisu Okresného súdu Zvolen). Súd v spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby mal tak jednoznačne z tohto dôkazu preukázané, že právny predchodca žalovaného I/ spoločnosť Tatra credit a.s., poskytol žalobcovi na základe úverovej zmluvy v spojení s dodatkami č. 1 až č. 11 spolu úverové prostriedky v celkovej sume 63.300,- Eur, ktorá skutočnosť bola dokladovaná listinnými dôkazmi v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. 17Csp/46/2016, a takto táto skutková okolnosť bola ustálená odvolacím súdom v konečnom rozsudku vydanom v tejto veci (bod 44. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 41CoCsp/7/2022-576 zo dňa 16.11.2022). Súd potom uzatvára, že žalobca mal poskytnuté úverové prostriedky od právneho predchodcu žalovaného I/ na základe daného úverového vzťahu v celkovej sume 63.300,- Eur. Žalobca svoje tvrdenie, že tieto mu boli poskytnuté právnym predchodcom žalovaného I/ v nižšej sume nepreukázal žiadnym dôkazom.
59. Žalobca namietal, že navrhovateľ dražby, ktorý je záložným veriteľom, t.j. žalovaný I/ pri výkone dobrovoľnej dražby porušil § 7 ods. 2 druhá veta zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, nakoľko v písomnom vyhlásení podľa § 7 ods. 2 druhá veta zákona o dobrovoľných dražbách uviedol najmä nesprávnu výšku pohľadávky, ktorá mala byť uspokojená dražbou vzhľadom na to, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy v spojení s jej dodatkami je bezúročný a bez poplatkov. Ako súd už dôvodí, v konaní nebolo sporné, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd sa preto touto námietkou v konaní nezaoberal, lebo išlo o skutkovú okolnosť medzi stranami nespornú. Okrem uvedenej námietky žalobca ďalej uvádzal, že výška tejto pohľadávky je nesprávna i z dôvodu, že prijal od právneho predchodcu žalovaného I/ úverové prostriedky v nižšej sume, ako 63.300,- Eur, ktorú skutkovú okolnosť však v konaní nepreukázal a súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca na základe daného úverového vzťahu prijal od právneho predchodcu žalovaného I/ úverové
prostriedky v celkovej sume 63.300,- Eur, keď ďalej žalobca spochybňoval výšku tejto pohľadávky vo vyhlásení žalovaného I/ i z dôvodu, že na úver zaplatil 47.971,60 Eur právnemu predchodcovi žalovaného I/, z toho sumu 22.354,60 Eur na bankové účty veriteľa, t.j. právneho predchodcu žalovaného I/, ďalej z toho sumu 24.057,00 Eur zaplatil v hotovosti jej odovzdaním zástupcovi veriteľa, t.j. zástupcovi spoločnosti Tatra credit a.s., a ďalej z toho sumu 1.560,00 Eur zaplatil na poplatkoch za poskytnutie úveru (12 x po 130,00 Eur).
60. Žalovaný I/ nepopieral, že žalobca jeho právnemu predchodcovi, t.j. spoločnosti Tatra credit a.s. zaplatil na vrátenie úveru celkovo sumu 23.359,61 Eur, teda sumu vyššiu než uvádzal žalobca, t.j. sumu 22.354,60 Eur. Tvrdil, že vo vyššej sume žalobca neplnil na úver žiadne finančné prostriedky. Celá táto suma 23.359,61 Eur bola započítaná na istinu úveru 63.300,- Eur. Rozdiel na istine úveru (bez úrokov a bez poplatkov) činil potom 39.940,39 Eur. Poprel však, že by žalobca zaplatil na vrátenie úveru viacej finančných prostriedkov. V sume 23.359,61 Eur boli započítané aj platby žalobcu na poplatkoch s tým, že i tieto platby boli započítané na istinu úveru 63.300,- Eur. Namietal tiež tvrdenie žalobcu, že by jeho právny predchodca prijal od žalobcu finančné prostriedky v hotovosti v sume 24.057,00 Eur tým spôsobom, že ich žalobca po tom, čo mu boli úverové prostriedky vložené na účet z tohto účtu vybral a v hotovosti odovzdal zástupcovi spoločnosti Tatra credit, a.s..
61. Z Čestného vyhlásenia žalovaného I/ zo dňa 11.08.2023 pred výkonom dobrovoľnej dražby, ktoré žalovaný I/ predložil na dôkaz vyplýva, že žalovaný I/, ktorý bol navrhovateľom dražby a súčasne záložným veriteľom vyhlásil, že jeho pohľadávka z úverovej zmluvy č. 281/11 zo dňa 29.11.2011 voči žalobcovi so splatnosťou dňa 28.08.2015 zabezpečená záložným právom je pravá, ďalej že zabezpečovaná pohľadávka s príslušenstvom ku dňu 11.08.2023 je ku dňu 11.08.2023 v celkovej výške 58.706,80 Eur. Išlo o opakované vyhlásenie záložného veriteľa pred výkonom opakovanej dobrovoľnej dražby dňa 13.09.2023. Z predchádzajúceho Čestného vyhlásenia žalovaného I/ zo dňa 12.01.2023 vyplýva, že táto pohľadávka, teda zabezpečovaná pohľadávka s príslušenstvom ku dňu 12.01.2023 bola vo výške 56.867,63 Eur ku dňu 12.01.2023. Súd podotýka, že dňa 13.09.2023 sa uskutočnilo vykonanie opakovanej dobrovoľnej dražby.
62. Žalovaný I/ v konaní uvádzal, že suma 58.706,80 Eur pozostáva z nezaplatenej istiny úveru v sume 39.940,39 Eur a z úrokov z omeškania v sume 16.999,23 Eur z dlžnej istiny 39.940,39 Eur za obdobie od 29.08.2015 do 11.08.2023, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy o opakovanej dražbe, tiež z nákladov v súvislosti s neúspešnou dobrovoľnou dražbou konanou dňa 19.05.2016, ktoré činili 2.092,51 Eur podľa faktúry žalovaného II/ zo dňa 12.10.2016 č. 602016, ktorú doložil, keď potom vo vyhlásení uviedol pohľadávku s príslušenstvom voči žalobcovi v nižšej sume, v akej ju skutočne mal (59.032,13 Eur).
63. Z obsahu Čestného vyhlásenia záložného veriteľa a súčasne navrhovateľa dražby zo dňa 11.08.2023 súd zistil, že záložný veriteľ a súčasne navrhovateľ dražby, t.j. žalovaný I/ uviedol v tomto vyhlásení, že jeho pohľadávka z úverovej zmluvy č. 281/11 zo dňa 29.11.2011 voči dlžníkovi, ktorým bol žalobca a ktorý je v tomto čestnom vyhlásení riadne identifikovaný, je pravá, teda vo vyhlásení identifikoval riadne z akého právneho vzťahu táto pohľadávka vznikla, tiež uviedol splatnosť tejto pohľadávky ku dňu 28.08.2015, keď z posledného dodatku č. 11 k úverovej zmluve vyplýva, že konečná splatnosť úveru medzi stranami bola dojednaná na deň 28.08.2015. Neobstojí preto námietka žalobcu, že žalovaný I/ v tomto vyhlásení nevyhlásil správne pravosť a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva.
64. Nakoľko žalobca spochybňoval vo vyhlásení záložného veriteľa a súčasne navrhovateľa dražby aj výšku pohľadávky, pre ktorú tento navrhol výkon záložného práva z dôvodu, že na pohľadávku veriteľa plnil viac, ako uznával veriteľ, súd sa zaoberal aj touto námietkou.
65. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že dňa 04.07.2013 mu právny predchodca žalovaného I/ vložil na účet v banke úverové prostriedky v sume 11.300,- Eur prostredníctvom svojho zástupcu, ktorý mu tieto úverové prostriedky vložil na účet v hotovosti osobne. Vzápätí ho tento požiadal, aby časť z týchto finančných prostriedkov ihneď po ich vložení zo svojho účtu v hotovosti vybral a odovzdal mu ich, čo aj urobil. V tomto prípade odovzdal zástupcovi právneho predchodcu žalovaného I/, t.j. zástupcovi spoločnosti Tatra credit a.s. sumu 8.300,- Eur (7.300,- Eur na splátku úveru a 1.000,- Eur za sprostredkovanie úveru). K odovzdaniu týchto finančných prostriedkov zástupcovi Tatra creditu došlo priamo v banke. Zástupcu spoločnosti Tatra credit a.s. označil v konaní ako M. N.. Podotkol, že za
spoločnosť Tatra credit, a.s., chodili vždy dvaja. Po odovzdaní peňazí zástupcovi Tatra creditu žiadal od neho potvrdenku, tento mu na to povedal, že „to tak robia“. Tiež mu oznámil, že splátku započítajú na istinu. Situácia sa opakovala dňa 04.12.2013, kedy mu zástupca spoločnosti Tatra credit a.s. vložil osobne v hotovosti na jeho bankový účet úverové prostriedky v sume 12.000,- Eur, v tomto prípade bol zástupcom Tatra creditu požiadaný, aby ihneď vybral po vložení týchto úverových prostriedkov v hotovosti zo svojho účtu sumu 5.000,- Eur a 2.000,- Eur, čo aj urobil a následne túto sumu spolu vo výške 7.000,- Eur odovzdal v hotovosti zástupcovi spoločnosti Tatra credit, opätovne bez potvrdenky, ale v tomto prípade pri výberoch sumy 5.000,- Eur a 2.000,- Eur zo svojho účtu označil, komu sú peniaze určené, že „pre Tatra credit a provízia“. Aj v tomto prípade zástupcu spoločnosti Tatra credit označil v konaní ako M. N.. Tretí prípad sa stal 24.02.2015, kedy mu zástupca spoločnosti Tatra credit osobne na jeho účet v banke vložil v hotovosti úverové prostriedky v sume 15.000,- Eur, následne z tohto svojho účtu sumu 5.322,70 Eur poslal na účet Tatra credit, a.s., a sumu 9.757,- Eur vybral z účtu v hotovosti a odovzdal ju zástupcovi spoločnosti Tatra credit a.s. opätovne bez potvrdenky. V tomto prípade zástupcom spoločnosti Tatra credit a.s. bol O. E.. Údaje o týchto osobách zistil len z poznámok pri vkladoch úverových prostriedkov na jeho účet. Sumu 8.300,- Eur, sumu 7.000,- Eur a sumu 9.757,- Eur, spolu sumu 25.057,- Eur odovzdal v hotovosti zástupcovi spoločnosti Tatra credit a.s. na splátky úverov v súvislosti s daným úverovým vzťahom bez potvrdeniek. V žalobe žalobca uvádzal, že to bola suma 24.057,- Eur, keď v súvislosti s dňom 24.07.2013 uviedol, že zástupcovi spoločnosti Tatra credit a.s. bez potvrdenky odovzdal len sumu 7.300,- Eur.
66. Žalovaný I/ popieral, že by jeho právny predchodca prijal od žalobcu sumu 25.057,- Eur v súvislosti s daným úverovým vzťahom v hotovosti bez potvrdeniek.
67. Žalobca bol povinný v konaní preukázať svoje tvrdenie. Je nesporné vo veci, že dňa 04.07.2013 na účet žalobcu (L. M.) bol vykonaný vklad v hotovosti v sume 11.300,- Eur od spoločnosti Tatra credit a.s., keď túto sumu vložil na účet žalobcu M. N. v súvislosti s úverovou zmluvou, o ktorej skutočnosti svedčí výpis č. 7 (L. M.) z účtu žalobcu (č.l. 56 spisu). V tento istý deň po vložení týchto finančných prostriedkov žalobca uskutočnil z tohto účtu 2 výbery hotovosti 7.300,- Eur a 1.000,- Eur. Dňa 04.12.2013 na účet žalobcu (L. M.) bol vykonaný vklad v hotovosti v sume 12.000,- Eur od spoločnosti Tatra credit a.s., keď túto sumu vložil na účet žalobcu M. N. v súvislosti s úverovou zmluvou, o ktorej skutočnosti svedčí výpis č. 12 (L. M.) z účtu žalobcu (č.l. 56 spisu). V tento istý deň po vložení týchto finančných prostriedkov žalobca uskutočnil z tohto účtu dva hotovostné výbery, jeden v sume 5.000,- Eur s označením „VS: Tatra credit“, druhý v sume 2.000,- Eur s označením „VS: provízia“. Dňa 24.02.2015 žalobca zo svojho účtu (K. M.) uskutočnil výber hotovosti v sume 9.757,00 Eur, o ktorej skutočnosti svedčí potvrdenie (K. M.), resp. doklad výber hotovosti (č.l. 57 spisu). Žalobca tiež predložil doklad, príkaz na úhradu, datovaný dňom 24.02.2015 pre K. M., z ktorého vyplýva, že zo svojho účtu dal príkaz v tento deň na úhradu sumu 5.232,74 Eur na účet uvedený v tomto príkaze (č.l. 57 spisu). I keď žalobca preukázal týmito listinnými dôkazmi, že mu boli vložené na jeho účet v banke v hotovosti úverové prostriedky od spoločnosti Tatra credit a.s. dňa 24.07.2013 v sume 11.300,- Eur a dňa 04.12.2013 v sume 12.000,- Eur, a že dňa 24.07.2013 po vložení finančných prostriedkov vybral zo svojho účtu v hotovosti sumu 7.300,- Eur a sumu 1.000,- Eur a že dňa 04.12.2013 po vložení finančných prostriedkov vybral zo svojho účtu v hotovosti sumu 5.000,- Eur a 2.000,- Eur, neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že tieto finančné prostriedky po výbere v hotovosti bez potvrdeniek odovzdal zástupcovi spoločnosti Tatra credit a.s. M. N.. M. N. bol v konaní vypočutý ako svedok. Vo svojej svedeckej výpovedi tento toto tvrdenie žalobcu nepotvrdil. Tento svedok vo veci vypovedal len všeobecne, popisoval postupy pri uzatváraní úverových zmlúv, poukazovaní finančných prostriedkov dlžníkom, o spôsobe poukazovania finančných prostriedkov dlžníkom po uzavretí úverových zmlúv a o splácaní úverov (forme) dlžníkmi. V súvislosti s prípadom žalobcu si však na žiadne konkrétne skutočnosti nespomínal. Zdôraznil vo všeobecnosti, že i keď sa stávalo, že sa prijímali splátky úverov od dlžníkov i v hotovosti, vždy sa vydávala potvrdenka o prevzatí týchto finančných prostriedkov od dlžníkov na splátky úveru. Po nahliadnutí do výpisov z účtu žalobcu č. 7 a č. 12 síce potvrdil, že keď je tam uvedené jeho meno pri vkladaní finančných prostriedkov od spoločnosti Tatra credit a.s., na účet žalobcu, tak musel vkladať tieto finančné prostriedky v hotovosti on, na žiadne však konkrétne okolnosti si nespomínal vzhľadom na časový odstup od úverového prípadu, vzhľadom tiež na to, že pokiaľ bol zamestnancom spoločnosti Tatra credit a.s., mal na starosti ročne od 150 do 200 úverových prípadov. Žalobcovi sa tak nepodarilo preukázať svoje tvrdenie, že dňa 24.07.2013 odovzdal M. N. bez potvrdenia sumu 8.300,- Eur na splátky úveru, resp. províziu a dňa 04.12.2013 sumu 7.000,- Eur na splátky úveru a províziu. Žalobca síce pri výbere hotovosti zo svojho účtu dňa 04.12.2013 uviedol pri výbere sumy 5.000,- Eur VS: Tatra credit a pri
výbere sumy 2.000,- Eur VS: provízia, avšak žiadnym dokladom a ani iným dôkazom nepreukázal, že by tieto finančné prostriedky odovzdal zástupcovi spoločnosti Tatra credit. Spoľahlivým dôkazom by mohli byť len potvrdenky o odovzdaní týchto finančných prostriedkov. Uvedené platí i vo vzťahu k výberu hotovosti z účtu žalobcu žalobcom dňa 24.02.2015 v sume 9.757,- Eur, keď len z uvedeného listinného dôkazu nebolo možné súdom uzavrieť, že tieto finančné prostriedky žalobca v hotovosti po ich výbere odovzdal zástupcovi spoločnosti Tatra credit a.s., na splátky úverov, keď pri danom prípade zástupcom spoločnosti Tatra credit a.s., mal byť za túto spoločnosť O. E.. Ani z výpovede tohto svedka nevyplynulo, a to bezpečné preukázanie tvrdenia žalobcu, že tieto finančné prostriedky žalobca odovzdal po ich výbere zo svojho účtu v hotovosti bez potvrdenia tomuto zástupcovi spoločnosti Tatra credit, a.s.. Aj z výpovede svedka O. E. všeobecne vyplynulo, že od dlžníkov sa splátky prijímali i v hotovosti, ale vždy oproti potvrdenke. Tento svedok si tiež nespomínal na konkrétny úverový prípad so žalobcom, vo svojej svedeckej výpovedi uvádzal len všeobecné skutočnosti týkajúce sa uzatvárania úverových prípadov, poukazovania finančných prostriedkov dlžníkom a forme splácania úverov dlžníkmi. Žiadne konkrétne skutočnosti ohľadne úverového prípadu žalobcu tento neuviedol. Žalobca tak nepreukázal svoje tvrdenie, že finančné prostriedky v sume 25.057,- Eur (v žalobe uvádzal 24.057,- Eur) odovzdal na účel splatenia úveru spoločnosti Tatra credit, a.s., a že tieto finančné prostriedky teda neboli započítané na pohľadávku navrhovateľa vyčíslenú vo vyhlásení pri výkone záložného práva. Pri tomto vyhodnotení súdom nezostalo bez povšimnutia, že žalobca nie je „priemerným spotrebiteľom“, absolvoval dve vysoké školy a mal skúsenosti spotrebiteľa, tak ako súd zistil z vlastnej činnosti (Okresný súd Zvolen Sp.zn. 15C/30/2015, Sp.zn. 15C/43/2014, Sp.zn. 10C/83/2014). Nebolo tak presvedčivé tvrdenie žalobcu, že i keď mu hrozila strata obydlia, tak ako to tvrdil, že by vzhľadom na uvedené odovzdal veriteľovi bez potvrdenia finančné prostriedky v nemalej výške 25.057,- Eur. Tvrdenia žalobcu boli nepresvedčivé pre súd i z dôvodu, že žalobca menil svoje skutkové tvrdenia najmä vo vzťahu, koľko úverových prostriedkov prijal od veriteľa v súvislosti s daným úverovým vzťahom a koľko finančných prostriedkov vrátil.
68. Na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania súd mal za to, že výška pohľadávky vo vyhlásení záložného veriteľa nebola uvedená v nesprávnej výške, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal jednoznačne, že by veriteľovi zaplatil vyššiu sumu, než tvrdil právny nástupca pôvodného veriteľa, teda sumu 23.359,61 Eur.
69. Súd potom nemohol konštatovať, že pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou bolo porušené ustanovenie § 7 ods. 2 druhá veta zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V písomnom vyhlásení navrhovateľ dražby, ktorý bol súčasne záložným veriteľom, t.j. žalovaný I/ vyhlásil pravosť, výšku ako i splatnosť pohľadávky, pričom pohľadávku vyčíslil len v podobe istiny úveru a príslušenstva, ktoré tvorili úroky z omeškania z nezaplatenej istiny úveru za obdobie odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t.j. od 29.08.2015 do 11.08.2023, teda ku dňu uzatvorenia zmluvy o opakovanej dražbe.
70. Súd ešte dodáva, že žalobca v konaní uvádzal, že mu veriteľ, t.j. právny predchodca žalovaného I/ aj keď sporadicky, zasielal výpisy z úverového účtu. Žalobca nepredložil žiaden takýto priebežný výpis zo svojho úverového účtu, ktorý by spochybňoval výšku pohľadávky záložného veriteľa v písomnom vyhlásení v zmysle § 7 ods. 2 druhá veta zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Žalobca síce navrhol dôkaz vyžiadaním zložky jeho úverového prípadu od pôvodného veriteľa, teda spoločnosti Tatra credit a.s., tento dôkaz sa však nepodarilo zabezpečiť, nakoľko spoločnosť Tatra credit, a.s., nevykazuje činnosť, je nefunkčná, preto súd upustil od vykonania tohto dôkazu ako „nemožného“ vykonať.
71. Nakoľko súd nezistil, že by pri výkone dobrovoľnej dražby boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, konkrétne § 7 ods. 2 druhá veta tohto zákona, neboli v predmetnej veci splnené tak hmotnoprávne podmienky pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, preto súd žalobu žalobcu zamietol.
72. Súd k výkladu § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dodáva, že k vysloveniu neplatnosti dobrovoľnej dražby okrem zistenia, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, čo je jednou z hmotnoprávnych podmienok pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa vyžaduje kumulatívne splnenie i druhej podmienky, a to že osoba, ktorá sa domáha určenia neplatnosti dražby musí preukázať, že porušením príslušného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách bola dotknutá na svojich právach.
73. Žalobca v konaní namietal, že dobrovoľná dražba predstavovala šikanózny výkon práva a bola neprimeraným prostriedkom, a to už vzhľadom na tvrdenú nesprávnu výšku pohľadávky, ktorá bola uspokojená dražbou, ale aj tým, že predmetom dražby bolo jeho jediné obydlie.
74. Súd žiadnym spôsobom nepopiera, že strata obydlia je veľmi vážny zásah do súkromného a rodinného života každej osoby, teda aj žalobcu. Článok 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého obydlie je nedotknuteľné, ani článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. o práve každého na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a obydlia však neznamená, že byt, v ktorom má spotrebiteľ trvalé bydlisko a obydlie nikdy nemôže byť postihnutý výkonom záložného práva. Poskytnutie bytu, rodinného domu do zálohu predpokladá priamo ustanovenie § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Vymoženie pohľadávky záložného veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy neodporuje ani ustanoveniam Smernice rady 93/12/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Výkon záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky je prípustný, pokiaľ vnútroštátny právny poriadok umožňuje spotrebiteľovi súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve a poskytnúť ochranu pred neprijateľnými podmienkami (porovnaj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10.09.2014 vo veci C-34/13 B. F. proti Smart capital, a.s.). Súd je toho názoru, že Občiansky zákonník, i zákon o dobrovoľných dražbách poskytujú spotrebiteľovi a súdu dostačujúce možnosti ochrániť spotrebiteľa pred stratou obydlia výkonom záložného práva v dôsledku neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. V súdenom prípade bolo súdom ustálené, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo uznali strany sporu, keď na námietku žalobcu žalovaní uznali, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy a jej dodatkov je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda navrhovateľ dražby navrhol vykonať dražbu pre pohľadávku pozostávajúcu len z nezaplatenej istiny úveru a príslušenstva v podobe úrokov z omeškania a nákladov dražby, výkon dobrovoľnej dražby prebehol v súlade so zákonom a súd nemal potom žiaden dôvod určiť, že dobrovoľná dražba je neplatná.
75. Žalobu o neplatnosť dražby možno odôvodniť neplatnosťou záložnej zmluvy alebo porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neurčuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo podať žalobu o neplatnosť dražby. Nepostačí však samotné porušenie niektorého ustanovenia zákona, ale musí ísť o také porušenie, ktorého následky sa negatívne prejavili vo sfére subjektívnych práv osoby namietajúcej porušenie. To znamená, že tu musí existovať príčinná súvislosť medzi porušením niektorého z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. To znamená, že pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady, a to že boli porušené ustanovenia tohto zákona, a že žalujúca osoba bola práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby zaťažuje žalobcu (R9/2021).
76. Vykonaným dokazovaním súd nielenže nezistil nenaplnenie podmienok pre vyslovenie neplatnosti dražby z dôvodu porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, konkrétne § 7 ods. 2, ale dospel i k záveru, že žalobca nepreukázal, že by výkonom dobrovoľnej dražby bol aj reálne dotknutý na svojich právach tým, že prišiel o svoje obydlie. Žalobca síce na adrese predmetu dražby má evidovanú adresu trvalého pobytu, pri výsluchu však uviedol, že v rodinnom dome, ktorý bol predmetom dražby nebýva rok až dva, rodinný dom vyžaduje nutnú opravu, na ktorú finančné prostriedky nemá. Po dražbe bol vyzvaný na odovzdanie nehnuteľností, na túto výzvu nereagoval, vydražiteľ doposiaľ nedisponuje kľúčmi od rodinného domu, ktorý bol predmetom dražby, predmet dražby vydražiteľ neužíva. Žalobca v konaní potvrdil, že býva „u priateľky, po známych“, keď síce nemá, ako uviedol, žiadne možnosti bývania, avšak ani predmetný rodinný dom neužíva z dôvodu jeho technického stavu, nie z dôvodu, že prišiel o obydlie, ku ktorému má stále prístup, rodinný dom mienil v budúcnosti predať, teda mu do budúcnosti nemal slúžiť na bývanie. Aj v notárskej zápisnici o vykonaní dobrovoľnej dražby je uvedené, resp. z nej vyplýva, že ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku, ktorým bol oceňovaný predmet dražby, rodinný dom už bol pravdepodobne neobývaný a jeho údržba bola zanedbaná. Žalobca na základe týchto skutkových okolností podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojho tvrdenia, že výkonom dobrovoľnej dražby v rozpore so zákonom bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv v takej miere, ktorá by odôvodňovala vyhovenie jeho žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
77. Súd zdôrazňuje, že žalovaný I/ pristúpil k výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Výkonom záložného práva sledoval legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd SR v uznesení z 24.09.2014, Sp.zn. PL.ÚS23/2014, v ktorom posudzoval súlad § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Dobrovoľná dražba sa potom odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci teda patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Obydlie občana spomedzi zálohov Občiansky zákonník nevylučuje. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy (v prejednávanej veci sa platnosť záložnej zmluvy nespochybňovala) alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje v zmysle § 21 ods. 2 podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby. Záložný veriteľ potom postupuje v súlade s Občianskym zákonníkom, ktorý v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky v danej veci vzniklo na zmluvnom základe a povinnosť žalobcu ako záložcu strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka.
78. Na záver súd už len dodáva, že v konaní nezistil porušenie zákonného ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, a ani taký zásah do subjektívnych práv žalobcu, ktorý by odôvodňoval vyhoveniu jeho žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu zamietol.
79. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
80. Vo veci mali úspech žalovaní, nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol, ide o plný úspech, preto žalovaní majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.
81. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
– 2 –
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).