Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3XEObd/4/2026

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: O. T., narodený dňa X. P. XXXX, bytom A. G. XXX/X., U., o vymoženie 51,12 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. -44 zo 17. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a . II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a . III. Povinnému nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. -44 zo 17. mája 2013 v poradí prvom výroku potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. -25 z 30. apríla 2012. Odvolací súd v poradí druhom výroku návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a v poradí treťom výroku náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, v ktorom uviedol, že: 1. súdy oboch inštancií rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ ( ), 2. súdy opätovne konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo ( ), 3. oprávnenému sa odňala možnosť konať pred súdom ( ), 4. súd rozhodoval nad rámec zverenej právomoci ( ), 5. konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a 6. napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Oprávnený (ďalej aj „dovolateľ“) žiadal, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Oprávnený súčasne podal návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon v prostredí právneho štátu je vylúčený.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [ ], po zistení, že dovolanie podal oprávnený konajúci zamestnancom v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie oprávneného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné [ ].

4. Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle prechodného

ustanovenia , veta prvá (podľa ktorých, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval podľa , a .

5. Vo vzťahu k odmietnutiu dovolania oprávneného, ako aj zamietnutiu jeho návrhu na prerušenie dovolacieho konania najvyšší súd na odôvodnenie svojho rozhodnutia v zmysle stručne uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom, na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, pričom v týchto konaniach bola podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania ako aj dôvodnosti podaného návrhu na prerušenie dovolacieho konania. Ako príklad dovolací súd uvádza rozhodnutia vydané v konaniach vedených na najvyššom súde pod sp. zn. , , , , , , , , , , , , , . Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých tej istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.

6. Osobitne k námietke oprávneného, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak ako správne poznamenal oprávnený, účinným od 9. augusta 2012 (zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný EP, ktorý EP doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa a . Dovolateľ namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie v danom prípade exekúciu zastavil, mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Najvyšší súd uvádza, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (1. marca 2013) uvedené ustanovenie už účinné nebolo. V súlade s EP mal súd prvej inštancie možnosť nariadiť pojednávanie, ak to považoval za nevyhnutné pre objasnenie veci. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s , ak o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania; nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Z uvedených dôvodov najvyšší súd konštatuje, že dovolacia námietka oprávneného nie je opodstatnená.

7. Najvyšší súd nezistil ani splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

8. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa tak, že povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože povinnému v dovolacom konaní žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.