Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Oboer/250/2013

Najvyšší súd 1 Oboer/250/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P., zastúpenej

advokátskou kanceláriou F., proti povinnej: M., o vymoženie 3 276,24 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -73 z 5. februára 2013, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

III. Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len Exekučný poriadok) na základe

rozhodcovského rozsudku zo 14. apríla 2008 sp. zn. SR 03257/08 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská a. s. (ďalej len rozhodcovský

2

rozsudok). Okresný súd Skalica uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril

vykonaním exekúcie.

Následne Okresný súd Skalica uznesením č. k. -38

z 28. septembra 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň

oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume

39,50 eur. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že súčasťou obchodných podmienok

priložených k zmluve je rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne

dojednaná. Rozhodcovská doložka síce umožňovala výber medzi štátnym a rozhodcovským

súdom žalujúcej strane, ale tento výber bol daný len tomu účastníkovi, ktorý začne konanie

skôr. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, spotrebiteľ je potom

povinný sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka

potom predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/

, ktorá je podľa neplatná.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci

konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je

neúčinný. Týmto bol daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. V prípade, ak súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie aj

napriek tomu, že exekučný titul mal nedostatky alebo zaväzuje povinnú osobu na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví

exekúciu dodatočne. Rozhodcovský rozsudok je podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného

poriadku exekučným titulom, avšak podľa názoru súdu exekúcia na základe predmetného

rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku prípustná.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave (ďalej aj odvolací súd) uznesením

č. k. -73 z 5. februára 2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil

a zároveň zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania. Rozhodnutie odôvodnil tým,

že exekučný súd je oprávnený i povinný v každom štádiu exekučného konania ex offo

skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolané alebo odporuje dobrým mravom. Súd prvého stupňa preto

dôvodne preskúmaval rozhodcovskú doložku. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej

neplatnosti dojednanej rozhodcovskej doložky bola skutočnosť, že spotrebiteľ nemal reálnu

možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy vo všeobecných obchodných podmienkach

ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka nebola,

3

napriek jej formulácii skutočne alternatívnou, pretože veriteľ podaním návrhu

na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve, po ktorom

už povinná nemala možnosť brániť sa pred všeobecným súdom. Keďže predmetná

rozhodcovská doložka predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku je v zmysle § 53

ods. 4 neplatná a nebola potom založená ani právomoc

rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok je právne

neúčinný, nulitný a neschopný vyvolať právne následky - je materiálne nevykonateľný.

Exekučný titul je teda v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho boli splnené podmienky § 44

ods. 2 Exekučného poriadku pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. V neskoršom štádiu exekúcie po vydaní poverenia je to dôvod na jej

zastavenie súdom aj bez návrhu v zmysle o rozhodcovskom

konaní (ďalej len ZoRK) podľa § 45 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 40 ods. 1 písm. a/ ZoRK

analogicky. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom

rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva. K návrhu oprávnenej

na prerušenie konania uviedol, že v prejednávanej veci nezistil potrebu obrátiť sa

s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 18. júna 2013.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podala oprávnená (ďalej aj dovolateľka) tiež

dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy:

- rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ ( ),

- konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo ( ),

lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení

súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu,

- rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa

zákona potrebný ( ),

- oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom ( ) tým,

že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali

jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho

základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie,

- sa v konaní dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ), najmä nesprávne zistili skutkový stav,

nevykonali náležité dokazovanie,

4

- napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len Súdny dvor) predložené prejudiciálne otázky,

ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd SR) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

podala včas oprávnená, zastúpená v dovolacom konaní v súlade s § 241 ods. 1 vetou druhou

skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší

súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,

v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je

možné uviesť rozhodnutia z 21. marca 2013 sp. zn. , z 30. apríla 2013 sp. zn.

, z 15. mája 2013 sp. zn. , z 13. júna 2013 sp. zn.

, z 9. júla sp. zn. , na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach

poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa má

podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj smernica 93/13/EHS z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších stupňov išlo

o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (,

Exekučného poriadku a ZoRK). S poukazom na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie

konania ako nedôvodný zamietol.

5

II. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú uvedené v a

Dovolateľkou napadnuté uznesenie však nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie

oprávnenej preto podľa a nie je prípustné.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy

len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných

v Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť

jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci sa už Najvyšší súd SR

vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza Najvyšší súd

SR rozhodnutia z 21. marca 2013 sp. zn. , z 30. apríla 2013

sp. zn. , z 15. mája 2013 sp. zn. , z 13. júna 2013 sp. zn.

, z 9. júla sp. zn. s konštatovaním, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd SR konštatoval:

1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba vtedy, ak súd rozhodol o veci, o ktorej nemal rozhodnúť. Rozhodovanie

súdov v exekučných veciach však vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).

6

2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. februára 2012 sp. zn.

a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

3. Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať

bez návrhu. V danom prípade však bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

4. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

5. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania.

6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu,

ktorý nemal právomoc ho vydať, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a oprávnenému sa neznemožňuje konať pred súdom (§ 237 písm. f/

). Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Tieto právne závery (viď body 1. až 6.) zastáva Najvyšší súd SR aj v preskúmavanej

veci. Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, Najvyšší súd SR konštatuje, že tak

ako správne poznamenala oprávnená účinným od 9. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o odsek 5, v zmysle ktorého súd nariadi

7

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľka namietala, že pokiaľ

súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil,

mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľky je však mylné. Súd

prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, nakoľko v danom prípade

exekúciu zastavil uznesením z 28. septembra 2011 a uvedené ustanovenie nadobudlo

účinnosť až 9. augusta 2012. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade

s ustanovením , ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia

pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov v zmysle

písm. b/ a c/ uvedeného ustanovenia, pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy

nariadiť pojednávanie; nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Dovolací

súd dodáva, že súdy oprávnenej tiež neodňali možnosť konať pred súdom tým, že jej

neumožnili viesť kontradiktórne konanie, keďže vzhľadom na predložené listinné dôkazy

postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu

vrátane do neho založených listín a príloh.

Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania preto nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou a nevyšli najavo ani iné vady uvedené v ,

pričom prípustnosť podaného dovolania nevyplýva ani z , Najvyšší súd SR

odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení

s

III. V dovolacom konaní vzniklo procesne úspešnej povinnej právo na náhradu trov

konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (

v spojení s a ). Najvyšší súd SR však povinnej

nepriznal náhradu týchto trov, pretože povinná si ich náhradu neuplatnila ( ).

8

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 27. novembra 2013

JUDr. Štefan Šatka, v. r.

predseda senátu

v zastúpení JUDr. Juraj Seman

( )

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová