Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/26/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P, s. r. o.,

so sídlom P., Bratislava, IČO: X., zastúpená advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom G.,

Bratislava, IČO: X., proti povinnému: J., nar. X., bytom C., o vymoženie 658,14 eur s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. , o odvolaní

a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -41

z 23. júla 2013, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

IV. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok)

na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 9382/07 z 18. 12. 2007 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom (ďalej len rozhodcovský rozsudok), ktorý zriadila S. a. s., so sídlom

K., Bratislava, IČO: X.. Okresný súd Senica uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora

poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Senica uznesením č. k. -19 zo 04. 09. 2012 exekúciu

zastavil a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie

v sume 40 eur. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 57 ods. 2

Exekučného poriadku, , o rozhodcovskom konaní a

ods. 1, , ,

2

o spotrebiteľských úveroch, ako aj Smernicou Rady EÚ č. 93/13 EHS z 5. 4. 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vecne potom mal z predloženého exekučného

titulu za preukázané, že oprávnená s povinným uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej

oprávnená poskytla povinnému finančné prostriedky a povinný sa zaviazal poskytnuté

finančné prostriedky splatiť v dohodnutých splátkach. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli

aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku.

Súd prvého stupňa mal za to, že zmluva medzi oprávnenou a povinným je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere, keďže zmluvnými stranami sú dodávateľ, ktorého predmetom

činnosti bolo aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov,

teda konal v rámci predmetu svojho podnikania a povinný, ktorý má v danom vzťahu

postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodcovská

doložka, ktorá mala v danom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na

strane žalovaného. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej súčasť s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako

celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam a teda aj

rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel

súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože spôsobuje

hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa

ústavného práva na spravodlivý proces. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči

dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, súd

prvého stupňa exekučné konanie zastavil.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -41 z 23. 07. 2013 uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil, návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a povinnému

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd preskúmajúc napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v zmluve

o úvere je v priamom rozpore s ust. v aktuálnom

znení. Keďže ale v čase uzavretia predmetnej zmluvy (ku dňu 15. 11. 2006)

vyššie uvedené ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou

3

od 01. 01. 2008 neobsahoval a v zmysle vznik právnych

vzťahov a nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších

predpisov, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil s použitím

ust. za použitia jeho eurokonformného výkladu,

s poukazom na smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR. Keďže predmetná

rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle § 53 ods. 5

je neplatná a keďže potom medzi zmluvnými stranami nebola platne

uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle a nasledujúcich , nebola ani

založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok

rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný

nulitný, neschopný vyvolať právne následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom

v zmysle ust.§ 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný.

S poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania považoval odvolací súd

už nadbytočným zaoberať sa ďalším obsahom zmluvy o úvere a prípadnou neprijateľnosťou

ďalších zmluvných podmienok. Na margo návrhu oprávnenej na prerušenie konania uviedol,

že nezistil dôvody v zmysle ust. a , ktoré by

odôvodňovali prerušenie konania a preto návrh zamietol.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 09. 2013.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave v časti výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom ( v spojení s

písm. d/ - správne malo znieť „písm. f/“ O. s. p) a že napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval a

Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a súčasne, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného oprávnená

navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil

Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podala oprávnená (ďalej aj dovolateľka)

tiež dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“

4

( ), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (

), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení

súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ), oprávnenej

odňali možnosť konať pred súdom ( ) tým, že nezohľadnili jej námietky,

konali bez pojednávania a dokazovania, porušili zásadu kontradiktórnosti a nerešpektovali jej

právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu,

súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie, v konaní sa dopustili inej vady konania

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), pretože

nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležité dokazovanie a napadnuté rozhodnutie

založili na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolateľka

žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň

žiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa a Súdnemu

dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala

v podanom dovolaní.

Povinný a ani súdny exekútor sa k opravným prostriedkom podanými oprávnenou

písomne nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj Najvyšší súd SR) skúmal najskôr, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave.

Najvyšší súd SR konštatuje, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu

prvého stupňa a na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

nie je Najvyšší súd SR funkčne príslušný ( a a a ).

Dodáva, že oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci,

bola už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade, podala odvolanie

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto

veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

a sp. zn. obidve z 24. 06. 2013, sp. zn. zo 06. 08. 2013,

5

sp. zn. z 13. 08. 2013, sp. zn. a sp. zn. obidve

z 31. 10. 2013). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým,

že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR

na prejednanie odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave ako súd odvolacieho v časti výroku,

ktorým zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1

).

II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podala včas oprávnená, zastúpená v dovolacom

konaní v súlade s vetou druhou , skúmal ďalej, či je dôvodný jej návrh

na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší

súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,

v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. V prejednávanej

veci Najvyšší súd SR konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti

a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ

ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod

pre prerušenie konania. V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach

spomína aj Smernica 93/13/EHS, z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších stupňov

išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. Ako príklad Najvyšší súd

SR uvádza rozhodnutia sp. zn. z 21. 03. 2013, sp. zn.

a sp. zn. obidve z 31. 05. 2013, sp. zn. z 24. 06. 2013,

sp. zn. a sp. zn. obidve z 31. 07. 2013, na ktoré Najvyšší

súd SR v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa

stotožňuje aj v preskúmavanej veci. S poukazom na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie

konania ako nedôvodný zamietol.

6

III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľkou napadnuté uznesenie však

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

nie je prípustné.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým dovolacím námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje

prípustnosť a opodstatnenosť jej dovolania podaného aj v preskúmavanej veci, sa už dovolací

súd vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

Najvyšší súd SR rozhodnutia sp. zn. z 31. 05. 2013, sp. zn.

z 24. 06. 2013, sp. zn. a sp. zn. obidve z 31. 07. 2013,

sp. zn. z 22. 08. 2013, sp. zn. a sp. zn.

obidve z 21. 01. 2014, na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach poukazuje s tým, že právne

závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach (ako aj v ďalších rozhodnutiach iných

senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zverejnených

na webovom sídle Najvyššieho súdu SR v kategórii „Rozhodnutia“), sú plne opodstatnené aj

v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd SR konštatoval, že:

7

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol o veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán; rozhodovanie

súdov v exekučných veciach však vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej,

preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/

(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 01. 02. 2012

a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. 06. 2012),

3. ust. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne

rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu;

v danom prípade však bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. § 122

až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. rovnako nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie

pripojený exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal

na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania; obdobne, teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávnenej, môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania (viď rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. 02. 2013, v zmysle

ktorého vnútroštátny súd je povinný „vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový stav

na účely efektívnej ochrany spotrebiteľa podľa úniového práva),

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc ho vydať, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a oprávnenej sa neznemožňuje konať pred súdom ( );

pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol

8

spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok (R 46/2012),

7. nedôvodná je námietka oprávnenej, že jej súdy svojím postupom odňali možnosť

konať pred súdom, keďže vo veci nebolo nariadené pojednávanie v zmysle § 57 ods. 5

Exekučného poriadku; súd prvého stupňa túto povinnosť nemal, pretože exekúciu

zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2

, a nie podľa ust. Exekučného poriadku,

ktoré túto povinnosť súdu prvého stupňa ukladalo; odvolací súd v tomto prípade

postupoval v súlade s ustanovením , ak o odvolaní oprávnenej

rozhodol bez nariadenia pojednávania,

8. skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd a , a aj odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( v spojení s ). Za porušenie základného práva

zaručeného v nemožno považovať to,

že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní ().

Právne závery uvedené pod bodmi 1. až 8. zastáva Najvyšší súd SR aj

v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá

rozhodcovská doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná

podmienka spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná

rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený

rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolací súd osobitne k námietke oprávnenej, že súdy jej neumožnili viesť

kontradiktórne konanie, poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

vo veci vedenej pod sp. zn. PLz. zo 07. 05. 2014 o návrhu na zjednotenie právnych

9

názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadom zabezpečenia záruk

kontradiktórnosti konania, v ktorom prijal stanovisko, že pri preskúmavaní žiadosti exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa môžu primerane uplatniť ustanovenia

vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd

pri preskúmavaní žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza

aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2

Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie

poverenia) a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávnenej, je povinný dať

jej možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania. V prípade, že tak exekučný súd

neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva

oprávnenej vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku však postačuje,

ak je oprávnenej táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie

oprávnenej proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady

uvedené v , , a (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného

ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie

oprávnenej podľa veta prvá v spojení s ,

ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnému

povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní

nemala ( v spojení s a ). Najvyšší súd

10

SR však povinnému náhradu trov týchto konaní nepriznal, pretože mu v odvolacom,

ani dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 30. januára 2015

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.