Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/13/2026

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F. G., proti žalovanému: H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. C. XXX/XX, XXX XX I. - J., zastúpený: bodnarlegal s. r. o. so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 865 459, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd rozhodol, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom poručiteľovi.

2. Pred začatím pojednávania vo veci samej podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.07.2026 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Ako dôvod uviedol to, že zvážil všetky okolnosti veci. K trovám konania sa žalobca vyjadril, že navrhuje, aby stranám v konaní nebola priznaná náhrada trov konania v zmysle ust. .

3. Podľa ust. žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. V danej právnej veci žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu pred začatím pojednávania vo veci samej, tak ako je to vyššie uvedené a preto súd konanie podľa vyššie citovaného ustanovenia, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, zastavil.

7. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. V rámci rozhodovania o trovách konania sa súd zaoberal posudzovaním dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko ich žalobca žiadal aplikovať, vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu.

10. Žalobca na výzvu súdu zaslal tlačivo k priznaniu oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a zaslal vyjadrenie. Z uvedeného vyplýva, že je zamestnaný len od 25.06.2026 u zamestnávateľa K. L. s príjmom v mesiaci jún 144 eur a v júli 610 eur na dobu neurčitú. Jeho mesačné výdavky sú 22,80 eur na elektrinu, 6 eur na plyn a iné v sume 176,43 eur. Podľa správy OU odbor katastrálny Vranov n/T nie je zapísaný v evidencii ako vlastník nehnuteľnosti. Podľa správy OO PZ nevlastní motorové vozidlo. Na účte má 12,05 eur. Je slobodný. V banke má dlh vo výške 21.000 eur, kde mesačne platí 320 eur. Vyživovacie povinnosti nemá. Uviedol, že pred nástupom do práce bol dlho nezamestnaný. Pretým opatroval 5 rokov otca, a to viac ako 2,5 roka bez nároku na opatrovateľské.

11. Podľa vyjadrenia žalovaného k späťvzatiu tento uviedol, že s týmto spävzatím súhlasí, žalovaný žiadal priznať trovy konania v dôsledku procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania s poukazom na ust. . Trovy vyčíslil na sumu 339,14 eur. K žiadosti žalobcu o aplikáciu ust. uviedol, že podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. V prejednávanej veci je procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania jednoznačné. Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z vlastného rozhodnutia, pričom v späťvzatí netvrdí a ani nepreukazuje, že by k späťvzatiu došlo pre správanie žalovaného, najmä pre dodatočné splnenie žalobou uplatneného nároku. Procesným úkonom, ktorý bezprostredne viedol k zastaveniu konania, je výlučne späťvzatie žaloby žalobcom. Žalobca zároveň procesne zavinil aj vznik trov spojených s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Napriek tomu, že o jeho skoršom návrhu na zákaz nakladania s tými istými nehnuteľnosťami už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. , podal v rámci tohto konania opätovne obsahovo totožný návrh a domohol sa nariadenia neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -15 zo dňa 23.03.2026. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -75 zo dňa 28.05.2026 na základe odvolania žalovaného napadnuté uznesenie zrušil a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. Odvolací súd konštatoval, že v časti návrhu smerujúcej proti žalovanému išlo o tú istú vec medzi tými istými stranami a za totožných skutkových okolností, ktorej opätovnému prejednaniu bránila prekážka právoplatne rozhodnutej veci. V zostávajúcej časti návrhu odvolací súd konštatoval nedostatok právomoci civilného súdu a návrh postúpil Okresnému úradu Vranov nad Topľou. Odvolací súd výslovne uviedol, že o trovách vzniknutých v súvislosti s konaním o neodkladnom opatrení má rozhodnúť súd prvej inštancie v konaní vo veci samej. Žalovaný bol preto nútený zabezpečiť si právne zastúpenie a podať proti nariadenému neodkladnému opatreniu rozsiahle odvolanie. Tieto trovy boli účelne vynaložené na obranu jeho práv a nebyť procesne neprípustného návrhu žalobcu, vôbec by nevznikli. Úspech odvolania žalovaného a zastavenie konania o návrhu na neodkladné opatrenie zároveň potvrdzujú úplnú dôvodnosť a účelnosť vykonaných úkonov právnej služby. Ustanovenie predstavuje výnimočnú odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a procesné zavinenie. Žalobcom uvádzaná dlhodobá nezamestnanosť, poberanie nízkej sociálnej dávky a tvrdené splnenie podmienok na príspevok na bývanie neboli nijako preukázané a samy osebe nepredstavujú dôvod, aby žalovaný znášal náklady obrany vyvolané procesným postupom žalobcu. Použitie by bolo v okolnostiach tejto veci osobitne nespravodlivé. Žalobca nielenže svojím späťvzatím zavinil zastavenie konania vo veci samej, ale ešte predtým vyvolal konanie o opakovanom návrhu na neodkladné opatrenie, ktorého procesná neprípustnosť bola potvrdená odvolacím súdom. Neexistuje preto žiadny dôvod, aby dôsledky takéhoto procesného postupu boli prenesené na žalovaného.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu a za návrh na vydanie neodkladného opatrenia, pričom o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov súd nepožiadal. Súdne poplatky predstavovali sumu 140 eur a 50 eur.

13. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Súd sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberal, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia . Pokiaľ ide o ustanovenie , toto stanovuje osobitné dôvody

pre ktoré by žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania. Citované ustanovenie preberá doterajšiu úpravu v ustanovení prvej vety .

15. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. – 14, a prispôsobené novej právnej úprave).

17. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ) a pri zastavení konania procesným zavinením na zastavení konania( ).

18. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

19. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len naozaj celkom výnimočne. Nejde o žiadne pravidlo. A nie vždy zlá situácia, ako je nízky príjem, nemajetnosť, zakladá dôvod na aplikáciu ust. . Je potrebné posúdiť všetky pomery strany sporu a je potrebné zohľadniť aj výšku trov. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Významnými z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatnenému nároku na súde a postoj strán.

20. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantne do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie trov konania.

21. Rozhodovanie podľa ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti prípadu. Dôvody hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti prípadu zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto pojmov sa ponecháva na súdnu prax. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, zárobkové, osobné, sociálne a iné pomery všetkých strán. Jedným z týchto dôvodov je aj neprimeraná tvrdosť, povaha a okolnosti sporu, osobné pomery a nízky príjem.

22. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp.zn. ).

23. Žalobca uviedol že žiada aplikovať ust. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať žalovanému trovy konania.

24. Súd po preskúmaní veci a celkových osobných, majetkových a zárobkových pomerov mal za to, že nezistil dôvody pre aplikáciu ustanovenia .

25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca jednoznačne procesne zavinil zastavenie konania.

26. Po preskúmaní veci, okolnosti prípadu, okolnosti na strane žalobcu, jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov mal za to, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby nebol žalobca povinný pre svoje sociálne dôvody uhradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu vznikli a na ktoré má nárok v dôsledku procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania. Žalobca vzal podanú žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Žalobca teda procesne zavinil zastavenia konania. V konaní o vydanie neodkladného opatrenia bol neúspešný.

27. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. -60, zdroj: ustavnysud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk) každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Uvedená právna úprava priamo vychádza z predchádzajúcej právnej úpravy zakotvenej v .

28. Ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.

29. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

30. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. či sp. zn. ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti... Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania.

31. Dôvody hodné osobitného zreteľa by mali vychádzať zo zlej sociálnej, finančnej a majetkovej situácii z charakteru sporu a z tohto, že ich nepriznanie sa negatívne nedotkne strán sporu. Ako je už uvedené, má sa zohľadniť aj postoj strany sporu a všetky okolnosti danej veci.

32. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, čo v danom

prípade bolo pre žalovaného. Súd však došiel k záveru, že v danom prípade nie sú dané a žalobcom preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako sú vyššie uvedené pre ktoré by žalovanému náhradu trov celkom nepriznal.

33. K vyvodeniu záveru, že na strane žalobcu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa súd dospel z toho, že žalobca je zamestnaný od 25.06.2026 u zamestnávateľa K. L. s príjmom v mesiaci jún 144 eur a v júli 610 eur, a to na dobu neurčitú. To, že pracuje krátko nemá vplyv na posúdenie jeho situácie. Jeho mesačné výdavky sú 22,80 eur na elektrinu, 6 eur na plyn a iné v sume 176,43 eur. Nie je teda bez príjmu. Je teda zamestnaný, aj keď s nízkym príjmom. Žalobca je slobodný, bez deti a bez vyživovacej povinnosti. Náhrada trov konania je jednorazová záležitosť. Nejde o pravidelne mesačné poplatky, ktoré by musel mesačne platiť. Nič mu nebráni ani uhradiť trovy v prípadných splátkach a tiež sa prípadne môže s advokátom dohodnúť. O oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žalobca v tomto konaní nepožiadal. Súdne poplatky žalobca sám zaplatil. Z uvedeného je preto tiež možné vyvodiť záver, že jeho majetkové pomery nie sú až také zlé, ktoré by odôvodňovali uplatnenie . Je potrebné tiež poukázať na to, že súdny poplatok po zákonnom krátení sa mu vráti, nakoľko vzal žalobu späť pred začatím pojednávania vo veci samej. Tento vrátený poplatok je možné použiť na úhradu trov. Výška trov konania nie je neúmerne vysoká, ide podľa vyčíslenia právneho zástupcu žalovaného o sumu 339,14 eur. Je potrebné prihliadnuť na jeho procesné zavinenie zastavenia konania a na to, že každý žalobca si musí byť vedomý tohto, že v prípade, ak prehrá súdny spor, je povinný hradiť trovy protistrany. To platí aj pre prípad bezdôvodného späťvzatia žaloby, netýka sa to tohto, ak po začatí dôjde k nejakej mimosúdnej dohode, čo v danom prípade nebolo preukázané.

34. Na základe vyššie uvedeného preto súd dôvody hodné osobitného zreteľa u žalobcu nezistil a ani dôvod pre aplikáciu ust. , tak ako je to vyššie uvedené.

35. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

36. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Týmto zavinením je to, že žalobca vzal podanú žalobu späť. Žalovaný, ktorý bol zastúpený advokátom, si trovy konania voči žalobcovi uplatnil. Súd poukazuje, že zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska.

38. Ako je to vyššie uvedené, súd sa zaoberal aplikáciou ust. , tak ako to žiadal žalobca, pričom tieto dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako je to vyššie uvedené a zdôvodnené, nezistil.

39. Súd poukazuje, že o výške trov bude rozhodnuté v zmysle ust.. v samostatnom uznesení v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vydaným vyšším súdnym úradníkom.

40. Pre úplnosť súd poukazuje, že o neodkladnom opatrení, o jeho zrušení, nerozhodol z dôvodu, že uznesenie o vydaní neodkladného opatrenia zo dňa 23.03.2026 bolo Krajským súdom v Prešove uznesením zo dňa 28.05.2026 zrušené a konanie zastavené. Zároveň bol Krajským súdom v Prešove návrh postúpený Okresnému úradu Vranov nad Topľou. Teda neodkladné opatrenie nebolo vydané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľa rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.