Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/89/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľa: O. Č., C.. XX.X.XXXX, D. S. S. XX, právne zast. JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom so sídlom Letná 40, Košice, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: B.. Q. Č., C.. XX.X.XXXX, S. M. X, I., právne zast. JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom Werferova 1, Košice, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn. -271 zo dňa 14.07.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ sa domáhal určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela od povinnej vo výške 300 eur mesačne od podania návrhu (od 23.04.2024) z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu v zmysle § 72 Zákona o rodine.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Povinná z vyživovacej povinnosti je p o v i n n á prispieť navrhovateľovi na výživu príspevkom na výživu rozvedeného manžela v sume 91,83 € za obdobie od 16.7.2024 do 2.9.2024 k rukám navrhovateľa do troch dní od doručenia rozsudku.

II. Návrh v prevyšujúcej časti o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela z a m i e t a.

III. Návrh na prerušenie konania z 19.8.2024 z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na , , , o rodine (ďalej len „“), , , .

4. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení a výsledkov vykonaného dokazovania, návrhu navrhovateľa na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela ako dôvodnému vyhovel len čiastočne. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od podania návrhu do rozhodnutia súdu, jedine za obdobie od 16.07.2024 do 02.09.2024 klesol jeho príjem tak, že nebol schopný uhradiť svoje primerané výdavky, pričom vo zvyšnom období navrhovateľ disponoval dostatočným príjmom na ich úhradu. Rozdiel medzi príjmom navrhovateľa za obdobie od 16.07.2024 do 02.09.2024 v sume 450 eur a jeho primeranými výdavkami v sume 533 eur, teda činí sumu 131,19 eur. Po posúdení príjmových a majetkových pomerov povinnej je zrejmé, že výživné v tejto výške neohrozí výživu povinnej, ani plnoletého syna a je v možnostiach povinnej uhradiť túto sumu navrhovateľovi. Súd však prihliadol na dôvody rozpadu manželstva, k čomu sa pričinil väčšou mierou navrhovateľ, ktorý povinnú aj fyzicky napadol a po požití alkoholických nápojov sa prejavoval agresívne, čo viedlo povinnú k rozhodnutiu toto manželstvo ukončiť. Mieru zavinenia navrhovateľa súd ohodnotil na 30 %, preto mu súd priznal výživné len v rozsahu 70 % z vyššie vypočítaného výživného, t.j. v sume 91,83 eur. Obdobie od 01.06.2025 súd posúdil tak, že síce navrhovateľ už nemá žiadny príjem, okrem invalidného dôchodku vo výške 271,70 eur mesačne, ale z jeho správania je zrejmé, že pominula objektívna neschopnosť dosahovať príjem zo zamestnania. Od začiatku júna 2025 navrhovateľ navštevuje kurz za účelom získania I. I. A., opätovne sa chce zamestnať ako A. I. Q., a súd usúdil, že jeho zdravotné ťažkosti pominuli. Konanie navrhovateľa súd považuje za účelové, zotrvaním v evidencii uchádzačov o zamestnanie mu bude kurz preplatený, navštevovať ho začal až po uplynutí podpornej doby a nepreukázal, že by si dovtedy aktívne hľadal zamestnanie, ktoré by zodpovedalo jeho zdravotnému stavu. O zlepšenom zdravotnom stave svedčí aj skutočnosť, že lekár ukončil navrhovateľovi práceneschopnosť ku dňu 30.11.2024; súd je názoru, že navrhovateľ si mohol zabezpečiť získanie I. I. aj skôr, a od ukončenia podpornej doby sa aj zamestnať. Z uvedených dôvodov súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Súd skúmal, či nárok navrhovateľa nemožno považovať za rozporný s dobrými mravmi. Konanie navrhovateľa voči manželke však nedosiahlo takú intenzitu porušenia dobrých mravov, ktorá by súd viedla k zamietnutiu celého návrhu. Súd nevzhliadol dôvod na prerušenie konania, ktoré navrhla povinná z dôvodu, že navrhovateľ požiadal o invalidný dôchodok, nakoľko do rozhodnutia Sociálnej poisťovne bolo možné vykonávať v konaní ostatné navrhnuté dokazovanie.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle .

III. Obsah odvolania navrhovateľa a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Poukázal, že svojím návrhom sa domáhal príspevku na jeho výživu zo strany jeho bývalej manželky v súlade so zákonnými podmienkami v zmysle a žiadal, aby mu súd priznal príspevok na výživu rozvedeného manžela od návrhu po dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Hoci rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2021, pričom zákon umožňuje priznať príspevok aj nad rozsah tejto doby, súd sa však zaoberal dôvodmi priznania príspevku len ku dňu vydania rozsudku, t.j. ku dňu 15.07.2025 aj napriek tomu, že päťročná zákonná lehota uplynie až dňa 16.06.2026, a aj tá nemusí byť konečná, čím súd pochybil. Konštatoval, že súd vykonal v spore rozsiahle dokazovanie, nekriticky vykonal aj dôkazy navrhnuté právnym zástupcom povinnej, čím zbytočne došlo k prieťahom v konaní. Poukázal, že súd správne konštatoval, kedy bolo manželstvo navrhovateľa a povinnej rozvedené, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, dospel však podľa názoru navrhovateľa k nesprávnemu právnemu záveru, že dôvodom rozvodu bolo agresívne správanie sa manžela pod vplyvom alkoholu. Uvedené tvrdenie súdu považuje navrhovateľ za nepodložené a nepreukázané, a to ani v konaní o rozvod manželstva, ale ani v tomto konaní, keďže táto skutočnosť nebola predmetom dokazovania. Navrhovateľ trvá na priznaní nekráteného výživného, nakoľko je presvedčený, že neboli splnené podmienky na krátenie tohto príspevku. Navrhovateľ konštatoval, že k termínu zrušenia manželstva (zaniknuté BSM nie je doteraz vyporiadané a je predmetom samostatného súdneho konania), okrem iného mali nesplatený úver, ktorý po zániku manželstva bol refinancovaný obidvoma sporovými stranami. Povinná je rovnako ako navrhovateľ dlžníčka voči banke za poskytnutý úver a je stále podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, na rekonštrukciu ktorého zobrali úver, avšak nepodieľa sa na splácaní tohto úveru, čo považuje navrhovateľ

za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože vedome aj svoju dlžobu necháva platiť výlučne zo strany navrhovateľa bez toho, aby mu na splátky prispievala. Uvedenú skutočnosť súd nezohľadnil vo svojom rozhodnutí a tento výdavok navrhovateľa, ktorý bezprostredne súvisí so zabezpečením bývania, neuznal pri posudzovaní nároku navrhovateľa. Z tohto dôvodu považuje navrhovateľ rozhodnutie za nesprávne. Od februára 2025 navrhovateľ splácal úver vo výške 371,92 eur bez poplatkov a počnúc dňom 01.03.2025 spláca mesačne sumu 494,03 eur. Súd prvej inštancie uzavrel, že navrhovateľ ukončil pracovný pomer uzavretý u zamestnávateľa S. T., O..U..L.. dohodou ku dňu 30.11.2024 bez uvedenia dôvodu. Podľa správy tohto zamestnávateľa bol pracovný pomer ukončený vzhľadom na jeho zdravotný stav a nemožnosť naďalej vykonávať pozíciu A.Č. B. I. Q., pričom inú pozíciu mu ponúknuť nevedeli. Od 01.12.2024 bol navrhovateľ zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom podmienkou pre jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bolo ukončenie práceneschopnosti, nie však z dôvodu, že sa mu zlepšil zdravotný stav. Na úrad práce sa prihlásil za tým účelom, aby mu tento sprostredkoval pre neho vhodné zamestnanie, nakoľko jemu sa to dovtedy nepodarilo. Navrhovateľ je presvedčený, že súd túto skutočnosť nesprávne vyhodnotil, keď toto vyložil v jeho neprospech a na jeho ťarchu, pričom on postupoval výlučne podľa práve platných právnych predpisov. Sociálnou poisťovňou, pobočka I., bola navrhovateľovi priznaná dávka v nezamestnanosti od 01.12.2024 vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu na dobu šiestich mesiacov a tento nárok mu zanikol ku dňu 01.06.2025. Od 01.06.2025 jeho jediným zdrojom príjmu bol invalidný dôchodok vo výške 271,70 eur mesačne, preto mal súd za povinnosť priznať navrhovateľovi výživné zo strany povinnej do výšky jeho skutočných výdavkov v sledovanom období. Ak súd uznal navrhovateľovi jeho mesačné výdavky v sume 533 eur, mal mu od 01.06.2025 priznať minimálne sumu 261,30 eur mesačne do budúcna, keďže jeho jediným zdrojom príjmu bol invalidný dôchodok vo výške 271,70 eur. Po zohľadnení všetkých príjmov a výdavkov, na ktoré poukazoval navrhovateľ v tomto konaní, mu podľa jeho názoru vzniklo právo na priznanie príspevku vo výške minimálne 300 eur mesačne. Navrhovateľ poukázal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho výdavky vo výške 533 eur mesačne. Súd vôbec nezohľadnil jeho jednorazové výdavky za liečebný pobyt v U. D., zvýšené náklady na PHM, poskytnuté vreckové synovi, ani výdavky navrhovateľa na úver a hypotéku, aj keď súvisia priamo s jeho bývaním. Súd skúmal príjem navrhovateľa len do 30.05.2025 a nevysporiadal sa s jeho príjmami a výdavkami od 01.06.2025 do budúcna napriek tomu, že rozsudok bol vydaný 14. júla 2025 a súd mal v spise za preukázané, že nárok navrhovateľa na dávku v nezamestnanosti mu bol vyplatený naposledy za mesiac máj 2025, a že po tomto termíne je jeho jediným príjmom invalidný dôchodok v sume 271,70 eur. Súd zároveň nesprávne vypočítal sumu, ktorá pripadla navrhovateľovi na mesiac titulom poistného plnenia C.C. Ž. M., kde konštatoval, že mesačne obdŕžal navrhovateľ sumu 450 eur. Z potvrdenia tejto poisťovne vyplýva, že poistné plnenie predstavovalo od vzniku poistnej udalosti sumu 11,54 eur denne, čo pri 30-dňovom mesiaci činí sumu 346,20 eur a v mesiaci, ktorý má 31 dní, je to suma 357,74 eur, a nie sumu 450 eur, ktorú zohľadnil v priemere mesačne súd vo svojom rozhodnutí. Suma 12,12 eur poistného denne bola priznaná navrhovateľovi iba v čase hospitalizácie navrhovateľa (3 dni) a počas doby kúpeľnej liečby (28 dní). Navrhovateľ je toho názoru, že suma poistného plnenia mu nemala byť zo strany súdu započítaná vôbec do jeho príjmov, nakoľko sa jedná o plnenie poisťovne z dôvodu poistnej udalosti, ktoré si platil pre tento prípad sám navrhovateľ. Úsudok súdu prvej inštancie, že jeho zdravotné ťažkosti pominuli, považuje navrhovateľ za nesprávne a ničím nepodložené. Naopak, jeho zdravotné problémy pretrvávajú; aj naďalej má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a tento jeho stav trvá naďalej, o čom svedčí aj odborný posudok o invalidite, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku a podľa pracovnej rekomandácie môže vykonávať len práce bez zvýšenej fyzickej záťaže, bez dvíhania a nosenia ťažkých bremien, bez dlhšieho státia a dlhšej chôdze, pričom práve pre tieto obmedzenia sa mu nepodarilo nájsť si vhodné zamestnanie. Navrhovateľ zastáva názor, že súd je viazaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity navrhovateľovi, a nie je v tomto smere oprávnený robiť opačné závery o zmene jeho zdravotného stavu, pretože nemá k tomu základné odborné znalosti, ani predpoklady. Vyhodnotiť konanie navrhovateľa zo strany súdu za účelové konštatovaním, že zotrvaním v evidencii uchádzačov o zamestnanie mu bude kurz preplatený, lebo ho začal navrhovateľ navštevovať až po uplynutí podpornej doby, považuje navrhovateľ zo strany súdu za nekvalifikované a právne irelevantné. Rovnako súd nepreukázal, že navrhovateľ dovtedy aktívne nehľadal zamestnanie, nakoľko v tomto smere súd nevykonal žiadne dokazovanie. Tvrdenie súdu o jeho zlepšenom zdravotnom stave s poukazom na to, že lekár mu ukončil práceneschopnosť ku dňu 30.11.2024 je nesprávne, nelogické

a ničím nepreukázané. Pravdou je skutočnosť, že navrhovateľ uzatvoril so svojím zamestnávateľom dohodu o ukončení pracovného pomeru, pretože okrem profesie A. B.U. I. Q. pre neho zamestnávateľ nemal vhodné zamestnanie, a keďže si navrhovateľ sám zamestnanie nenašiel, bol nútený prihlásiť sa do evidencie uchádzačov na úrade práce, ktorého podmienkou bolo ukončenie jeho práceneschopnosti. Skutočným dôvodom, prečo sa navrhovateľ prihlásil na úrad práce, bolo, aby mu úrad práce sprostredkoval pre neho vhodné zamestnanie, ktoré si dovtedy sám nenašiel, resp. aby mu ponúkol získať rekvalifikáciu či oprávnenia potrebné na výkon činnosti, ktoré si z dôvodu, že nie je schopný sa sám živiť, nevedel sám zaplatiť, čo navrhovateľ opakovane zdôvodňoval na každom pojednávaní. Už samotné evidovanie navrhovateľa na úrade práce potvrdzuje jeho aktívny prístup zaradiť sa medzi nezamestnaných. Súd žiadne dokazovanie vo vzťahu k úradu práce nevykonal. Na základe týchto dôvodov považuje navrhovateľ napadnutý rozsudok za predčasný, nepreskúmateľný, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil ho súdu na nové konanie a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Povinná sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

8. Navrhovateľ odvolaciemu súdu zaslal Lekársku správu (zápisnicu) Sociálnej poisťovne, pobočka I., zo dňa 20.01.2026 o posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku na základe kontrolnej lekárskej prehliadke určenej na október 2025 zo strany posudkového lekára sociálneho poistenia, z ktorej vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je naďalej 50 % a kontrolná lekárska prehliadka je určená na október 2028.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia .

10. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Rozsudok v jeho napadnutej časti považuje odvolací súd za vecne správny. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

12. Hlavnou námietkou navrhovateľa vznesenou v odvolaní bolo, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť a boli splnené zákonné podmienky pre priznanie príspevku v zmysle , v zmysle jeho návrhu.

13. Podľa ustanovenia , , , rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

14. Z uvedenej citácie zákonného ustanovenia vyplýva, že povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela nevzniká priamo zo zákona, tak ako je to v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ale vzniká na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Zánik manželstva ako právna skutočnosť spôsobuje zánik osobných, ako aj majetkových práv medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela je teda samostatným nárokom s rozdielnymi podmienkami a rozsahom pre jeho priznanie, ako je tomu v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti za trvania manželstva. Pri hmotnoprávnej podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, nakoľko v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. na rozdiel od výživného medzi manželmi, ktoré upravuje ust. , stanovuje v prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela iba príspevok na primeranú výživu. Ide o cieľ zákonodarcu označením "príspevok na výživu" zdôrazniť užší rozsah výživného, ako je to v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva, čo však neznamená, že by sa mala uhrádzať len časť nákladov na primeranú výživu, ale ide o úhradu všetkých odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to v primeranom rozsahu.

15. Zo znenia ustanovenia § 72 možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:

- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené; Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi (vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných potrieb a jej individuálne znášanie). V niektorých prípadoch ich existencia pretrváva, bezpodielové spoluvlastníctvo sa však ďalej netvorí. Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva. Táto podmienka je splnená, nakoľko manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. zo dňa 03.05.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.06.2021.

- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku; Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu (má to význam aj z hľadiska vzniku trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin zanedbania povinnej výživy). Z konania bolo jednoznačne zistené, že bývalí manželia sa nedohodli o platení príspevku. Navrhovateľ listom zo dňa 22.02.2024 požiadal povinnú o poskytovanie príspevku na rozvedeného manžela od 01.03.2024 vo výške 300 eur.

- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť a schopnosti, možnosti i majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať; Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Súdna prax zastáva stanovisko, že rozvedený manžel nie je povinný speňažovať svoj nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie zabezpečujúce primeraný štandard (neplatí to pri značných majetkových hodnotách, čo by bolo v rozpore so zmyslom predmetnej úpravy), ani majetkovú podstatu získanú v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého

zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.

16. V konaní bolo zistené, že navrhovateľ v dôsledku choroby medzistavcovej platničky v krčnej oblasti bol od 18.07.2023 práceneschopný a po neúspešnej konzervatívnej liečbe podstúpil dňa 12.01.2024 operáciu. Následne pre pretrvávajúce ťažkosti spojené s tuhnutím šije a tŕpnutím prstov bol naďalej práceneschopný, postupoval rehabilitácie a kúpeľnú liečbu. Podporné obdobie nemocenského bolo ukončené dňa 15.07.2024. Navrhovateľ bol za invalidného uznaný od 03.09.2024 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Ku dňu 30.11.2024 navrhovateľ ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa S. T., O..U..L.. dohodou bez uvedenia dôvodu. Od 01.12.2024 do 01.06.2025 poberal navrhovateľ dávku v nezamestnanosti. Začiatkom júna 2025 začal navrhovateľ navštevovať kurz na získanie I. I. A., aby sa opäť zamestnal v I. Q..

17. Z písomného vyjadrenia C.C. Ž.Á. M.Ň., X.. O.. S. vyplýva, že navrhovateľovi na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX boli vyplatené preddavky z krytia Pripoistenia práceneschopnosti I., z krytia pripoistenia hospitalizácie I. preddavky za rok 2023 a za rok 2024 (začiatok PN dňa 18.03.2023 - skončenie PN dňa 30.11.2024 ) v celkovej sume 4.950,66 eur (č.l. 219), t.j. na každý mesiac pripadla suma 450 eur z poistného.

18. Navrhovateľ od apríla 2024 do 15.07.2024 poberal nemocenské v priemere v sume 635 eur mesačne, teda jeho mesačný príjem činil 1.085 eur. Od 16.07.2024 do 02.09.2024 mal príjem len z poistného vo výške 450 eur mesačne. Navrhovateľovi bol od 03.09.2024 priznaný invalidný dôchodok vo výške 265,50 eur, teda jeho mesačný príjem do 30.11.2024 predstavoval sumu 715,50 eur (265,50 eur invalidný dôchodok + 450 eur plnenie z poistného). V októbri 2024 mu životná poisťovňa vyplatila aj sumu 354,38 eur. V decembri 2024 príjem navrhovateľa pozostával z invalidného dôchodku suma 265,50 eur, dávka v nezamestnanosti v sume 650 eur a zamestnávateľ mu preplatil nevyčerpanú dovolenku v sume 436,56 eur, t.j. spolu príjem 1.352,06 eur. Od januára 2025 do júna 2025 navrhovateľ mesačne poberal zvýšený invalidný dôchodok v sume 271,70 eur a dávku v nezamestnanosti 650 eur, t.j. spolu 921,70 eur mesačne.

19. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ okrem obdobia od 16.07.2024 do 02.09.2024 mal mesačný príjem v takej výške, že bol schopný pokryť svoje výdavky aj vo vyššej výške než sú súdom prvej inštancie konštatované jeho primerané mesačné výdavky. Jedine v období od 16.07.2024 do 02.09.2024 príjem navrhovateľa v sume 450 eur nedosiahol výšku jeho primeraných výdavkov 533 eur; rozdiel bol 83 eur za 1 mesiac a alikvotná časť za 18 dní má činiť 48,19 eur (83/31 x 18), spolu 131,19 eur.

20. Súd prvej inštancie ustálil výšku primeraných výdavkov navrhovateľa v sume 533 eur mesačne (výdavky na bývanie, strava, lieky, mobilný telefón, internet, výdavky na auto, oblečenie a hygiena, poistné). Tak ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd zdôrazňuje, že účelom príspevku na výživu rozvedeného manžela je zabezpečenie len nevyhnutných a primeraných výdavkov oprávnenej osoby, a nie rovnakej životnej úrovne, a ani pokrytie všetkých výdavkov navrhovateľa.

21. Odvolací súd rozumie skutočnosti, že navrhovateľ po operácii nadväzujúco absolvoval aj kúpeľný pobyt v U. D. v období od 04.07.2024 do 01.08.2024 za účelom zlepšenia jeho zdravotného stavu, avšak túto platbu nie je možné zahrnúť do nevyhnutných pravidelných mesačných výdavkov navrhovateľa. Taktiež nie je možné v tomto konaní zahrnúť do výdavkov navrhovateľa splácanie úveru aj za povinnú, nakoľko táto skutočnosť je relevantná pre iné konanie - o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov k nehnuteľnostiam.

22. Ďalším predpokladom pre určenie príspevku je súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu). Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného súladu vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi (a to prioritne práve takéto hľadisko) v rámci spoločných ustanovení. Zákon však toto kritérium aj špeciálne upravil priamo v súvislosti s úpravou

príspevku na výživu rozvedeného manžela. Na základe použitej formulácie súdu vzniká obligatórna povinnosť brať do úvahy príčiny rozvratu. Iné okolnosti, ktoré môžu byť v rozpore s dobrými mravmi (napr. trestná činnosť, nemorálny život, správanie sa k bývalému manželovi po rozvode), možno posudzovať v zmysle § 75 ods. 2. Rozpor s dobrými mravmi by pri tomto druhu vyživovacej povinnosti mal byť vo všeobecnosti zreteľný. Predmetné hľadisko naznačuje prvok sankčnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti. Osobe, ktorá z väčšej miery znáša dôsledky rozpadu manželstva, sa ukladá aj zodpovednosť za odstránenie nepriaznivých materiálnych následkov rozvodu. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch, ak zavinenie rozpadu manželstva bude možné v prevažnej miere pričítať jednému z manželov. Aj v prípade, ak sa zistí zavinenie na obidvoch stranách, možno výživné priznať, keďže ide len o pomocné hľadisko. Prioritným účelom je odstránenie nepriaznivých majetkových následkov po rozvode, ktoré, ak sú dané, odôvodňujú priznanie výživného.

23. Súd prvej inštancie správne prihliadol na dôvody rozpadu manželstva. Tie sú podrobne uvedené v rozsudku o rozvode manželov sp.zn. -106 zo dňa 03.05.2021, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Navrhovateľ povinnú aj fyzicky napadol a po požití alkoholických nápojov sa prejavoval agresívne, čo viedlo povinnú k rozhodnutiu toto manželstvo ukončiť. Mieru zavinenia navrhovateľa na rozpade manželstva súd prvej inštancie ohodnotil na 30 %, preto mu priznal príspevok na výživné len v rozsahu 70 %. Zo sumy 131,19 eur priznaný príspevok na výživu rozvedeného manžela činí sumu 91,83 eur.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle bývalý manžel má právo už len na zabezpečenie primeranej výživy, nie rovnakej životnej úrovne ako v prípade manželov. Jedinou relevantnou skutočnosťou je fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma, ani neporovnáva. Dokazovanie súdu sa na strane oprávneného obmedzuje len na porovnanie jeho možnosti, schopnosti, majetkových pomerov a primeraných potrieb, t.j. koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej primeranej výživy a či je v jeho schopnostiach, možnostiach si samostatne takéto množstvo finančných prostriedkov zabezpečiť. Ak súd zistí, že nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere.

25. Podľa , , účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

26. Odvolací súd nepopiera skutočnosť, že súd je v súlade s ustanoveniami a povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania. To však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Dôležité je ale zdôrazniť, že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania, a nemôže byť vnímaná absolútne. Aktivitu účastníkov konania súd supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci.

27. „Dokazovanie predstavuje širokú škálu súdom využívaných prostriedkov na preukázanie potrebných skutočností. Príslušná metodológia dokazovania má za úlohu posunúť finálne zistenia k hranici objektivity, transparentnosti a preskúmateľnosti, pričom dokazovanie môže súd vykonávať ex officio alebo na návrh. Iba súd pritom rozhoduje o pripustení poskytnutých dôkazov. Platí však, i keď nie absolútne, že každý účastník konania primárne by mal preukázať svoje tvrdenia. Cielené prenášanie bremena dôkazu na súd odporuje zásade hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo R/9/2025 zo dňa 28.08.2025).

28. S poukazom na vyššie uvedené odvolacia námietka navrhovateľa, že súd nepreukázal, že navrhovateľ aktívne nehľadá zamestnanie, nakoľko v tomto smere súd nevykonal žiadne dokazovanie, je nedôvodná. Navrhovateľ súdu prvej inštancie, ale ani v odvolacom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že on sám vykonal aktivitu nájsť si uplatnenie na pracovnom trhu.

29. Odvolací súd k odvolacej námietke navrhovateľa, že je naďalej uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a kvôli svojmu zdravotnému stavu si nevie nájsť zamestnanie, konštatuje, že z odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne zo dňa

01.10.2024 (súčasť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku), z potvrdenia posudkového lekára zo dňa 14.03.2025, ale aj z lekárskej správy posudkového lekára zo dňa 20.01.2026 na základe kontrolnej lekárskej prehliadky vyplýva, že podľa pracovnej rekomandácie môže navrhovateľ vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku, ak sú splnené podmienky práce bez zvýšenej fyzickej záťaže, bez dvíhania a nosenia ťažkých bremien, bez dlhšieho státia a dlhšej chôdze. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ má vzhľadom na svoj zdravotný stav len určité obmedzenia pri hľadaní si druhu, resp. typu zamestnania. Sám navrhovateľ na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 14.07.2025 vo svojej výpovedi uviedol že: „Ja som začal navštevovať rekvalifikačný kurz, výsledkom ktorého bude I.Č. I. A.. Tento kurz a poplatky mi preplatí úrad práce, avšak podmienkou je, že musím byť stále u nich evidovaný a nesmiem byť práceneschopný. Trošku sa to natiahlo, budem to mať asi o mesiac a budem A. I.. ...Nemohol som sa zamestnať na B. A., nakoľko tam H. vyžaduje, aby som aj vykladal a nakladal náklad, a to je v rozpore s mojím zdravotným stavom. Pri I. je to ľahšie, pretože niekam prídem, tam v okamihu vyložia, respektíve naložia a môžem ísť ďalej“.

30. Odvolací súd dáva do pozornosti, že sám navrhovateľ pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 20.01.2026 posudkovému lekárovi sociálneho poistenia uviedol, že od 01.01.2026 je zamestnancom obchodnej spoločnosti L., O..U..L.. so sídlom I. - O. B.. To znamená, že navrhovateľ nepreukázal skutočnosť, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže vykonávať žiadnu prácu, t.j. nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, a to neschopnosť navrhovateľa živiť sa primeraným spôsobom sám.

31. Navrhovateľ sa návrhom domáhal určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela od povinnej od podania návrhu po dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní obdobie od 01.06.2025 posúdil tak, že síce navrhovateľ už nemá žiadny príjem okrem invalidného dôchodku vo výške 271,70 eur mesačne, ale z jeho správania je zrejmé, že pominula jeho objektívna neschopnosť dosahovať príjem zo zamestnania. Navrhovateľ absolvoval prostredníctvom úradu práce kurz za účelom získania I. I. A., a sám navrhovateľ vo vyššie citovanej výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedol, že sa chce zamestnať ako A. I., nakoľko táto práca mu vyhovuje aj s poukazom na jeho zdravotný stav. Správne preto súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z , konkrétne z ust. , umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde.

33. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu, a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Rozsudok je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení .

34. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, a preto ho podľa ust. v spojení s potvrdil.

35. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa .

36. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde by nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).