Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-9Cb/18/2020

Potvrdené rozhodnutím 2Cob/125/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcov: 1/ Agrocambio s.r.o., SNP 1450, 909 01 Skalica, IČO: 50 338 285 a 2/ bh klima, s.r.o., SNP 1450/3, 909 01 Skalica, IČO: 46 119 141, obaja právne zastúpení: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, Vajanského 10, 917 01 Trnava, proti žalovanému: MAESTRO SK s.r.o., Komenského 430/46, 909 01 Skalica, IČO: 36 744 166, právne zastúpený: JUDr. Edita Salajková Lehocká, advokátka, Štúrova 1267, 908 41 Šaštín - Stráže, o zaplatenie 2.700,- eur s príslušenstvom a o zaplatenie 2.520,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. SI-9Cb/18/2020 - 279 zo dňa 21.2.2024 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Senica č. k. SI-9Cb/18/2020 - 279 zo dňa 21.2.2024 v celom rozsahu p o t v r d z u j e . II. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcov: 1/ Agrocambio s.r.o., IČO: 50 338 285, so sídlom Skalica, SNP 1450 a 2/ bh klima, s.r.o., IČO: 46 119 141, so sídlom Skalica, SNP 1450/3, obaja právne zastúpení: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát so sídlom Trnava, Vajanského 10, proti žalovanému: MAESTRO SK s.r.o., IČO: 36 744 166, so sídlom Skalica, Komenského 430/46, právne zastúpený: JUDr. Edita Salajková Lehocká, advokátka so sídlom Šaštín - Stráže, Štúrova 1267, o zaplatenie 2.700,- eur s príslušenstvom a o zaplatenie 2.520,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 2.700,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.640,- eur od 22.7.2020 do zaplatenia a zo sumy 60,- eur od 15.9.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 2.520,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.460,- eur od 22.7.2020 do zaplatenia a zo sumy 60,- € od 15.9.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobcovi v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 83,68 %.

IV. Súd žalobcovi v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.9.2020 bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená žaloba, ktorou sa žalobca v 1. rade Agrocambio, s.r.o. domáha, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2.940,- eur, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 2.10.2020 platobný rozkaz č. k. , proti ktorému žalovaný podal odpor. Dňa 9.12.2020 bola vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa (ďalej len ). Daná právna vec bola zapísaná Okresným súdom Skalica pod sp. zn. . Zároveň dňa 14.9.2020 bola Okresnému súdu Banská Bystrica podaná žaloba žalobcu v 2. rade bh klima, s.r.o., ktorou sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2.520,- eur, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 6.10.2020 platobný rozkaz č. k. , proti ktorému žalovaný podal odpor. Dňa 17.12.2020 bola vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa . Daná právna vec bola zapísaná Okresným súdom Skalica pod sp. zn. . Uznesením č. k. -53 zo dňa

9.4.2021 súd spojil na spoločné konanie právne veci Okresného súdu Skalica vedené pod sp. zn. a sp. zn. .

2. Okresný súd Skalica rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. -176 zo dňa 9.2.2022, ktorým výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 2.700,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.640,- eur od 22.7.2020 do zaplatenia a zo sumy 60,- eur od 15.9.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, výrokom II. žalobu žalobcu v 1. rade vo zvyšku zamietol, výrokom III. žalobu žalobcu v 2. rade zamietol, výrokom IV. žalobcovi v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 83,90 % a výrokom V. priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v 2. rade v plnom rozsahu. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozhodol uznesením č. k. -228 zo dňa 24.5.2023, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. a v súvisiacich výrokoch IV. a V. o trovách konania zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň druhým výrokom rozhodol, že odvolanie žalobcu v 1. rade proti výroku III. a súvisiacemu výroku V. o trovách konania napadnutého rozsudku sa odmieta.

3. V právnom závere odvolací súd skonštatoval, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vychádzať z vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu k spôsobu dokazovania, ktoré vykoná v súlade s , a z tohto hľadiska pristúpi aj k posúdeniu bremena tvrdenia a dôkazu a vytvorí stranám sporu priestor na ich unesenie vrátane tvrdení strán o užívaní sporných nebytových priestorov. Následne súd prvej inštancie opätovne po doplnení dokazovania zhodnotí všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej súvislosti a v spojení s nespornými skutkovými tvrdeniami strán, o ktorých nemá dôvodné pochybnosti ustáli rozhodný skutkový stav, pričom ho podrobí novému právnemu posúdeniu, najmä podľa , a , ale aj z hľadiska názoru odvolacieho súdu týkajúceho sa bezdôvodného obohatenia medzi nájomcom a podnájomcom a znova vo veci rozhodne. V zmysle uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil súd dokazovanie vo veci. Súd teda vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu (ich štatutárnych zástupcov), písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, nájomnými zmluvami, zmluvami o podnájme, dohodami o skončení nájmu, faktúrami, zoznamom prijatých a vydaných faktúr, potvrdeniami o platbách, výpisom z listu vlastníctva, vzájomnou komunikáciou strán sporu, písomnými výzvami a vyjadreniami, potvrdeniami o doručení, výpismi z obchodného registra, odpormi, rozhodnutiami Okresného riaditeľstva PZ v Skalici, osvedčením o živnostenskom podnikaní, pozvánkami na mimoriadne valné zhromaždenie, návrhom na zápis obchodnej spoločnosti, návrhom na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti, daňovými spismi a zistil tento stav veci: 4. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.1.2012 prenajímatelia P. B. a L. B. prenajali nájomcovi obchodnej spoločnosti MAESTRO SK s.r.o. (t.j. žalovanému) nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre obec a k.ú. F., a to stavby - garáž s nadstavbou kancelárie súpisné číslo XXXX, postavenú na pozemku parcela č. XXXX/X vo výmere 116 m2, nachádzajúcu sa v F. na ulici K.. Zmluvné strany sa dohodli na nájme na dobu neurčitú, pričom počas prvých 10 rokov odo dňa účinnosti zmluvy nebola určená suma nájomného. Predmetom Nájomnej zmluvy zo dňa 27.4.2016 a Nájomnej zmluvy zo dňa 2.12.2016 uzatvorených medzi prenajímateľmi P. B. a C.. L. B. a nájomcami obchodnými spoločnosťami Agrocambio s.r.o. (t.j. žalobcom v 1. rade), resp. bh klima, s.r.o. (t.j. žalobcom v 2. rade) bol nájom vyššie uvedenej nehnuteľnosti (t.j. zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k.ú. F.), a to odplatne za nájomné vo výške 50,- eur + DPH za jeden mesiac nájmu. Uvedené nájmy boli ukončené na základe dohody zmluvných strán Dohodami o skončení nájmu zo dňa 28.4.2016 (v prípade žalobcu v 1. rade), resp. dňa 29.12.2016 (v prípade žalobcu v 2. rade).

5. Žalovaný v konaní predložil Zmluvu o podnájme zo dňa 29.4.2016 (fotokópiu), na základe ktorej nájomca MAESTRO SK s.r.o. (t.j. žalovaný) prenechal do užívania podnájomcovi Agrocambio s.r.o. (t.j. žalobcovi v 1. rade) vyššie uvedenú nehnuteľnosť (t.j. zapísanú na LV č. XXXX pre obec a k.ú. F.), a to na dobu neurčitú, za cenu podnájmu vo výške 50,- eur + DPH za každý kalendárny mesiac trvania podnájmu, počnúc mesiacom máj 2016. Zároveň predložil Zmluvu o podnájme zo dňa 30.12.2016 (fotokópiu), na základe ktorej nájomca MAESTRO SK s.r.o. (t.j. žalovaný) prenechal do užívania podnájomcovi bh klima, s.r.o. (t.j. žalobcovi v 2. rade) vyššie uvedenú nehnuteľnosť (t.j. zapísanú na LV č. XXXX pre obec a k.ú. F.), a to na dobu neurčitú, za cenu podnájmu vo výške 50,- eur + DPH za každý kalendárny mesiac trvania podnájmu, počnúc mesiacom január 2017.

6. Z výpisov z obchodného registra vyplýva, že žalobca v 1. rade obchodná spoločnosť Agrocambio s.r.o., IČO: 50 338 285 bola do obchodného registra zapísaná dňa 2.6.2016 a žalobca v 2. rade obchodná spoločnosť bh klima, s.r.o., IČO: 46 119 141 bola do obchodného registra zapísaná dňa 3.5.2011.

7. Z výpovede konateľa žalobcov v 1. a 2. rade súd zistil, že mal vedomosť o nájomnom vzťahu medzi vlastníkmi manželmi B. a žalobcami, žiadne iné zmluvy, a už vôbec nie podnájomné, nikdy nevidel, neexistujú. V spise sa nachádzajú len kópie skenov, kde sa nedal skúmať podpis. Čo sa týka priestorov, kde bolo zriadené sídlo žalobcov, jedná sa o priestory účtovnej kancelárie spoločnosti Maestro SK. V týchto priestoroch nikto zo spoločností žalobcov nesedel a nikto nemal kľúč, žalobcovia ich nijakým spôsobom nevyužívali. Konateľ ani jeho manželka nemali do nich voľný vstup, nemali kľúče ani kódy od alarmov.

8. Z výpovede konateľky žalovaného mal súd preukázané, že zmluvy o podnájme boli uzatvorené z účtovných dôvodov, predchádzali im však nájomné zmluvy, a to za účelom zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Poukázala na vzájomnú emailovú komunikáciu s konateľom žalobcov, z ktorej vyplýva, že od začiatku mal o uvedených právnych vzťahoch vedomosť, pričom z jeho strany neboli vznesené žiadne námietky. Zároveň vypovedala, že konateľ žalobcov bol v uvedených obchodných spoločnostiach ovládajúcou osobou. Odmietla, že by nemal prístup do sídla predmetných spoločností. Potvrdila, že v podnájomnej zmluve so spoločnosťou žalobcu v 1. rade došlo po zápise do obchodného registra k výmene prvej strany predmetnej zmluvy za tým účelom, aby spĺňala podstatné náležitosti. Dodala, že prenájom je fakturovaný na základe podnájomných zmlúv, nakoľko spoločnosť žalovaného má budovu v dlhodobom prenájme a odpisuje si ju. Doplnila, že zmluva o podnájme kopírovala zmluvu medzi fyzickými osobami, pričom ju podpísala v čase, keď bola konateľkou spoločnosti, a to z dôvodu, aby to bolo v súlade s účtovníctvom. Konateľ žalobcov dostával pravidelne saldo kontá faktúr, kde figurovala vždy aj faktúra za účtovníctvo spolu s prenájmom a nikdy túto skutočnosť nenamietal. Do sídla spoločnosti na adrese F., K. dochádzal konateľ žalobcov ako aj ich spoločníčka pani V., keď bolo treba doručiť doklady, viac chodil terajší konateľ, pričom nikdy nežiadal, aby mu konateľka žalovaného odovzdala kľúče od uvedených priestorov.

9. Podľa (ďalej len ) osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú z tohto konania zaviazané spoločne a nerozdielne. Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti konanie v mene spoločnosti schváli do troch mesiacov od vzniku spoločnosti, platí, že z tohto konania je spoločnosť zaviazaná od počiatku.

10. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

11. Podľa zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

12. Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

13. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

14. Podľa pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

15. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

16. Podľa (ďalej len ) právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.

17. Podľa , spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom. Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

18. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

20. Podľa , ods. 3 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

21. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

24. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

25. Podľa prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

26. Podľa , nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.

27. Podľa , nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy.

28. Podľa nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

29. Podľa , , , o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len ) prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú

na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

30. Podľa , je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa. Práva a povinnosti vyplývajúce z sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.

31. Podľa ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

32. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd po opätovnom právnom posúdení v zmysle právneho záveru odvolacieho súdu vyvodil právny záver, že žaloby žalobcov v 1. a 2. rade sú dôvodné. Predmetom sporu po nadobudnutí právoplatnosti výroku II. rozsudku tunajšieho súdu č. k. -176 zo dňa 9.2.2022 zostal nárok žalobcov v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 2.700,- eur, resp. sumy 2.520,- eur z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že P. B. a L. B. ako vlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k.ú. F., a to stavby - garáže s nadstavbou kancelárie súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku parcela č. XXXX/X vo výmere 116 m2, prenechali Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.1.2012 predmetnú nehnuteľnosť do nájmu žalovanému ako nájomcovi. Na základe predmetnej zmluvy žalovaný ako mal právo užívať nebytové priestory špecifikované v zmluve, za ktoré sa zaviazal platiť nájomné. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné platenie nájomného v období od 1.5.2016 do 31.5.2020 žalobcom v 1. rade (t.j. celkovo platby v sume 2.940,- eur), resp. v období od 2.12.2016 do 31.5.2020 žalobcom v 2. rade (t.j. celkovo platby v sume 2.520,- eur). Sporným medzi nimi však zostalo, či existoval právny titul, na základe ktorého boli uvedené platby uhrádzané, keďže žalobcovia spochybnili existenciu podnájomných zmlúv, t.j. Zmluvy o podnájme zo dňa 29.4.2016 uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade a Zmluvy o podnájme zo dňa 30.12.2016 uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom v 2. rade. Základnou úlohou súdu tak bolo posúdenie platnosti predmetných podnájomných zmlúv.

33. Bezdôvodné obohatenie je záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Ide o predmet plnenia, ktorý sa má vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Všeobecne platí, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Jednou zo zákonom uvádzanou formou bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, napríklad zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. Ten, kto sa bezdôvodne obohatil na úkor iného, je povinný mu vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

34. Súd s poukazom na ustanovenie uvádza, že Zmluvu o podnájme zo dňa 29.4.2016 nemožno považovať za neplatnú, nakoľko do právnych vzťahov zákon umožňuje vstupovať aj osobe konajúcej v mene založenej, ale ešte nevzniknutej spoločnosti. Založená spoločnosť má tak spôsobilosť na práva a povinnosti v rozsahu vyplývajúcom z citovaného ustanovenia. Právne úkony, ktoré v jej mene vykonali osoby pred jej vznikom preto nemožno považovať za neplatné podľa pre nedostatok spôsobilosti spoločnosti na právne úkony. Zároveň vychádzajúc z právneho záveru odvolacieho súdu možno konštatovať, že ak niekto užíva bez právneho dôvodu vec, ku ktorému svedčí právo nájmu inému, užívaním tejto veci získal majetkový prospech, a to na úkor , a nie na úkor prenajímateľa, ktorý vec prenechal nájomcovi do nájmu. Medzi podnájomcom a prenajímateľom nedochádza k vzniku právneho vzťahu.

35. Žalobcovia v konaní spochybnili existenciu podnájomných zmlúv, označili ich za podvrh, pričom vyslovili podozrenie, že boli vyhotovené dodatočne (t.j. že boli antidatované). S poukazom na uvedené bolo preto úlohou žalovaného, aby preukázal uzatvorenie predmetných zmlúv o podnájme, t.j. aby preukázal svoje tvrdenie o existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovaným odôvodňujúci platby nájomného, a to v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie, ktorá nedovoľuje, aby tvrdenie, že medzi stranami žiadny zmluvný vzťah neexistoval, preukazoval ten, kto ho predniesol, t.j. v danom prípade žalobcovia. Žalovaný v konaní predložil kópie podnájomných zmlúv (č.l. 33 spisu sp. zn. a č.l. 33 spisu sp. zn. ), ktoré však nemožno hodnotiť ako skutočnosť preukazujúcu existenciu zmluvných vzťahov, a to s poukazom na ustálenú súdnu prax týkajúcu sa vykonávania dokazovania súkromnými listinami (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. alebo sp. zn. ). Na základe uvedeného má teda súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď nedoložil originály predmetných podnájomných zmlúv, resp. iným spôsobom nepreukázal existenciu zmluvných vzťahov (t.j. podnájomných) medzi stranami sporu. Súd uvádza, že žalovanému poskytol priestor na unesenie dôkazného bremena a preukázanie existencie zmluvných vzťahov medzi stranami sporu, tento však nenavrhol žiadne dokazovanie, ktoré by bolo spôsobilé existenciu takých zmluvných vzťahov preukázať. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že dôkaz možno vykonať aj kópiami listín, s uvedeným výkladom sa súd nestotožňuje, a to s poukazom na vyššie uvedené. Žalovaný sa vyjadril k jednotlivým právnym vetám predmetných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, pričom skonštatoval, že tieto sa týkajú iných právnych skutočností (resp. nemajú rovnaký skutkový základ) a na prejednávaný prípad ich nemožno aplikovať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Pre úplnosť však dodáva, že nestotožňuje s argumentáciou žalovaného a má za to, že v zmysle vyššie uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR bolo na žalovanom predložiť originály predmetných podnájomných zmlúv a ak tak neurobil, možno uzavrieť, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie zmluvných vzťahov medzi stranami sporu.

36. Nemožno súhlasiť s obranou žalovaného, ktorý spochybnil prenesenie dôkazného bremena argumentujúc tým, že nenamietal pravosť ani pravdivosť predmetných zmlúv o podnájme. Ak sa spochybňuje pravosť súkromnej listiny, ktorou sa má preukázať určité skutkové tvrdenie, nesie dôkazné bremeno pravosti ten, kto z tejto listiny vyvodzuje pre seba priaznivé následky. Ak toto dôkazné bremeno unesie, t. j. ak je listina pravá, dokazuje, že konajúca osoba prejavila vôľu v listine vyjadrenú, a dôkazné bremeno opaku, teda popretie pravdivosti listiny nesie ten, kto pravdivosť listiny popiera. Súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie uvedené v bode 34 a tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej nemožno akceptovať, aby tvrdenie, že medzi stranami žiadny zmluvný vzťah neexistoval, preukazoval ten, kto ho predniesol. Navyše možno konštatovať, že je to práve žalovaný, ktorý zo skutočností uvedených v predmetných listinách (t.j. podnájomných zmluvách) vyvodzuje priaznivé právne dôsledky spočívajúce v existencii predmetných právnych vzťahov, z čoho vyplýva opodstatnenosť prenesenia dôkazného bremena na žalovaného. Súd zhodne s tvrdením žalovaného uvádza, že aj fotokópia súkromnej listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz, ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. (uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia odvolacieho súdu, viď bod 21 odôvodnenia). Na druhej strane však súd uvádza, že v prípade právnych úkonov, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu, platí, že musia byť podpísané konajúcou osobou. Aby mohol súd vyhodnotiť spornosť tvrdenia o zachovaní písomnej formy právneho úkonu, musí vykonať dokazovanie a ako najvhodnejší dôkaz v takej situácii prichádza do úvahy vlastnoručne podpísaný originál listiny. Listiny v podobe originálu sú vhodnejšie, pretože umožňujú priamo skúmať vlastnoručný podpis konajúcej osoby.

37. Súd v konaní skúmal, či boli predmetné priestory užívané žalobcami v 1. a 2. rade. Konateľ žalobcov odmietol ich užívanie argumentujúc tým, že sa jednalo o priestory účtovnej kancelárie spoločnosti Maestro SK, ktoré pozostávali z jednej kancelárie obsadenej pracovníkmi, pričom vstup mu bol umožnený len za účelom prinesenia účtovných dokladov. Odmietol teda, že by z predmetných nebytových priestorov bola vykonávaná podnikateľská činnosť žalobcov. Konateľka žalovaného uvedené skutkové tvrdenie poprela a zároveň poukázala na skutočnosť, že súčasný konateľ žalobcov nenamietal platenie nájomného, hoci o jeho účtovaní mal vedomosť už od roku 2016 (tak ako aj o uzatvorení podnájomných zmlúv). V tejto súvislosti však súd konštatuje, že konateľ žalobcov od začiatku konania zotrval na stanovisku, že o právnom titule, na základe ktorého bolo účtované nájomné, sa dozvedel až keď sa stal konateľom žalobcov (t.j. v mesiaci jún 2020), čo vyplýva zo vzájomnej elektronickej komunikácie s konateľkou žalovaného (č.l. 275, porovnaj aj písomné vyjadrenie žalobcov

zo dňa 25.8.2021 s prílohami, č.l. 102 a nasl.). Podľa názoru súdu je teda irelevantné, že mu boli zo strany vtedajšej konateľky žalobcov zasielané saldo kontá faktúr, keďže v tom čase nebol súčasný konateľ žalobcov štatutárnym orgánom, ale ani spoločníkom obchodných spoločností Agrocambio s.r.o. a bh klima, s.r.o. (t.j. žalobcov v 1. a 2. rade). Takisto súd poukazuje na skutočnosť, že konateľ žalobcov prestal platiť nájomné po tom, ako sa stal konateľom žalobcov. V súvislosti s platbami nájomného za mesiac máj 2020 súd uvádza, že z emailovej komunikácie strán sporu v období mesiacov jún 2020 a júl 2020 (č.l. 275) vyplýva, že platby uskutočnené za mesiac máj 2020 (č.l. 11, č.l. 264, č.l. 265) boli zo strany žalobcov uskutočnené len z toho dôvodu, že jej úhradou žalovaný (resp. jeho konateľka) podmienil odovzdanie účtovných dokladov. Nemožno teda súhlasiť s argumentáciou žalovaného, ktorý uvedenú skutočnosť poprel. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcovia z predmetných nehnuteľností riadili činnosť spoločností, uvedenú skutočnosť nemal súd preukázanú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo na žalovanom, aby uvedené skutkové tvrdenia - jednak o vedomosti konateľa žalobcov o platení nájomného či o riadení spoločností žalobcov z predmetných nebytových priestorov, preukázal (podobne ako pri predložení dôkazov týkajúcich sa uzavretie podnájomných zmlúv), čo však neurobil.

38. Z výpovedí konateľov strán sporu (t.j. tak konateľa žalobcov ako aj konateľky žalovaného) však vyplýva, že prístup súčasného konateľa žalobcov do sídla spoločností žalobcov bol obmedzený, pričom závisel na dohode s konateľkou žalovaného, ktorá zhodne s konateľom žalobcov uviedla, že tento nemal od predmetných nebytových priestorov kľúče (keď uviedla, že si ich nepýtal) a prístup spočíval len v odovzdaní účtovných dokladov. Z uvedeného možno uzavrieť, že z predmetných nebytových priestorov nebola zo strany žalobcov vykonávaná žiadna podnikateľská činnosť. Súd má však za to, že posúdenie danej skutočnosti (t.j. prístup do predmetných priestorov) je irelevantné pre rozhodnutie vo veci, nakoľko štatutárnym orgánom bola do 23.6.2020 v prípade žalobcu v 1. rade, resp. do 3.6.2020 v prípade žalobcu v 2. rade súčasná konateľka žalovaného.

39. Žalovaný namietal nárok žalobcu v 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti úhrad nájomného za obdobie od 2.12.2016, keďže sídlo obchodnej spoločnosti žalobcu v 2. rade bolo zapísané až dňa 24.1.2017. Súd však s poukazom na ustanovenie konštatuje, že na uvedený prostriedok procesnej obrany žalovaného neprihliadol, a to z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaný totiž neuviedol relevantný dôvod, prečo uvedené skutkové tvrdenie neuviedol včas, t.j. v zmysle výzvy podľa (viď uznesenie č. k. -52 zo dňa 14.12.2020, resp. uznesenie č. k. -52 zo dňa 22.12.2020), ale až na pojednávaní v rámci záverečnej reči jeho právna zástupkyňa dňa 12.1.2022. Súdne konanie plní riadne svoju funkciu len v prípade, že vec je prejednaná v primeranej lehote. Právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov je ústavným právom každého, na ktoré má zásadný vplyv okrem zložitosť veci aj úroveň procesnej disciplíny strán sporu konania. Procesné úkony strán sporu je nevyhnutné realizovať čo najskôr, nakoľko ponechávanie si dôležitých skutkových tvrdení a dôkazných návrhov na neskoršie štádium konania môže v konečnom dôsledku súd diskvalifikovať neprihliadaním na ne. Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.11.2018). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval skutkové tvrdenia strán sporu o uskutočnených platbách žalobcov v 1. a 2. rade za nesporné.

40. Žalovaný argumentoval, že pravosť ani pravdivosť predmetných podnájomných zmlúv nerozporoval ani daňový úrad, ktorý vykonával daňové kontroly u žalobcov v 1. a 2. rade. Súd v zmysle návrhu žalovaného vyžiadal daňové spisy Daňového úradu Trnava, pobočky F. (č.l. 270 a č.l. 274). Po ich preskúmaní zistil, že ich predmetom bolo vykonanie daňových kontrol u žalobcov v 1. a 2. rade týkajúcich sa dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2020, pričom z obsahu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by mali význam pre rozhodnutie v danej veci. Najmä predmetné podnájomné zmluvy nie sú súčasťou spisových materiálov a nie sú uvádzané ani v rozhodnutiach, ktorým boli daňové kontroly ukončené. Súd dopĺňa, že v súlade s ustanovením vykonal dokazovanie predmetnými daňovými spismi oboznámením ich podstatného obsahu, pričom strany sporu sa vyjadrili, že nežiadajú prečítať listiny, ktoré sú ich súčasťou. Súd už len dodáva, že uzavretie podnájomných zmlúv nepreukazujú ani rozhodnutia v trestných konaniach vedených Okresným riaditeľstvom PZ v F. (sp. zn. ČVS: D.-XXX/VYS-SI-XXXX, sp. zn. ČVS: D.-XXX/VYS-SI-XXXX, sp. zn. ČVS: D.-XXX/VYS-SI-XXXX), ktorými boli odmietnuté trestné oznámenia konateľa žalobcov na konateľku žalovaného.

41. Súd sa zaoberal tým, či sa v danom prípade jedná o bezdôvodné obohatenie s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Podľa ustanovenia 3 ods. 3 o nájme a podnájme nebytových priestorov sa na platnosť zmluvy o nájme (analogicky možno konštatovať, že aj na platnosť zmluvy o podnájme) vyžaduje písomná forma. V danom prípade s poukazom na vyššie uvedený výklad však súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že by predmetné podnájomné zmluvy doložené vo fotokópii boli neplatné len pre nedostatok formy. Súd dodáva, že žalovaný v konaní ani netvrdil, že by podnájomné zmluvy boli uzatvorené ústnou formou, resp. za týmto účelom nenavrhol vykonať dokazovanie. Napokon, aj pre tvrdenie o ústnej uzavretej zmluve platí, že ho strana musí dokázať, ak je popreté (viď bod 26 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu), čo však žalovaný neurobil.

42. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným súd konštatuje, že žaloba žalobcu v 1. rade bola čiastočne zamietnutá z dôvodu premlčania nároku žalobcu v 1. rade, t.j. po nadobudnutí právoplatnosti výroku II. rozsudku č. k. -176 zo dňa 9.2.2022 (dňa 10.3.2022) zostal predmetom konania nárok žalobcu v 1. rade na zaplatenie sumy 2.700,- eur s príslušenstvom, t.j. súd sa ďalej nezaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 240,- eur s príslušenstvom. Súd s poukazom na ustanovenie konštatuje, že námietka premlčania nie je dôvodná a nároky žalobcov v 1. a 2. rade nie sú premlčané. V zmysle citovaného ustanovenia pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. V zmysle uvedenej právnej úpravy súd vychádzal z toho dôvodu, že v danom prípade sa jedná o obchodnoprávny vzťah a teda aj premlčanie práva na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy je potrebné posúdiť podľa . Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby súd vychádzal zo splatnosti uskutočnených platieb k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci, keďže hoci nemal preukázané presné dátumy, kedy boli zo strany žalobcov v 1. a 2. rade uhrádzané platby, medzi stranami sporu uvedená skutočnosť (t.j. úhrada pravidelných mesačných platieb) nebola sporná. Aplikujúc všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu v zmysle () je potom potrebné uzavrieť, že nároky žalobcov v 1. a 2. rade na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy nie sú premlčané, nakoľko žaloby boli podané dňa 14.9.2020, t.j. pred uplynutím premlčacej doby (v prípade nároku žalobcu v 1. rade začala premlčacia doba plynúť 30.9.2016 a v prípade nároku žalobcu v 2. rade dňa 31.12.2016). Súd dodáva, že vzhľadom na komplexnú úpravu premlčania v prípade neplatnosti zmluvy v (na rozdiel od ustanovenia ) nemožno vychádzať z ustanovenia .

43. Súd dodáva, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne JUDr. F. U., ktorý pôvodne navrhli vykonať žalobcovia, keďže v neskoršom priebehu konania na jeho vykonaní netrvali (na pojednávaní dňa 22.1.2024 ich právny zástupca uviedol, že žalobcovia nemajú návrhy na dokazovanie).

44. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 2.700,- eur a žalobcovi v 2. rade sumu 2.520,- eur, a to podľa z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže žalobcovia v 1. a 2. rade plnili žalovanému bez právneho dôvodu. Súd postupoval v zmysle ustanovenia a všetky dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. V zmysle uvedeného potom uzavrel, že nároky žalobcov sú dôvodné, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by existovali zmluvné vzťahy medzi žalobcami na jednej strane a žalovaným na druhej strane, t.j. že by strany sporu podnájomné zmluvy písomne uzatvorili, resp. že by ich konateľka žalovaného vlastnoručne podpísala. Súd v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom konštatuje, že kópie zmlúv o podnájme zo dňa 29.4.2016, resp. zo dňa 30.12.2016 nemožno hodnotiť ako dôkazy preukazujúce ich uzatvorenie, možno teda uzavrieť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Dopĺňa, že ani z ostatných dôkazov vykonaných v konaní nemožno uzavrieť, že by predmetné podnájomné zmluvy boli uzatvorené. Žalovaný poukázal na výslovné potvrdenie konateľky žalovaného ako vtedajšej konateľky žalobcov o pravosti podpisu na podnájomných zmluvách, podľa názoru súdu však uvedené tvrdenie nie je dostatočným podkladom na preukázanie existencie daných zmluvných vzťahov (t.j. podnájomných zmlúv).

45. Súd žalobcom v 1. a 2. rade priznal aj nárok na úroky z omeškania vo výške 8 % ročne, ktoré sú v súlade s nariadením vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania žalobcovi v 1. rade zo sumy 2.640,- eur od 22.7.2020,

t.j. od márneho uplynutia lehoty poskytnutej žalovanému na uhradenie svojho záväzku (na základe predžalobnej výzvy, ktorá bola žalovanému doručená dňa 16.7.2020) do zaplatenia a zo sumy 60,- eur (predstavujúcej sumu nájomného za mesiac máj 2020) od 15.9.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby do zaplatenia, teda v zmysle petitu žaloby rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu. Žalovanému ďalej uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania žalobcovi v 2. rade zo sumy 2.460,- eur od 22.7.2020, t.j. od márneho uplynutia lehoty poskytnutej žalovanému na uhradenie svojho záväzku (na základe predžalobnej výzvy, ktorá bola žalovanému doručená dňa 16.7.2020) do zaplatenia a zo sumy 60,- eur (predstavujúcej sumu nájomného za mesiac máj 2020) od 15.9.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby do zaplatenia, teda v zmysle petitu žaloby rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu. Zároveň súd v zmysle priznal žalobcom v 1. a 2. rade paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- eur.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , a žalobcovi v 1. rade priznal podľa pomeru jeho úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 83,68 %. Žalobca v 1. rade bol úspešný vo výške 91,84 % (uplatnil si nárok na zaplatenie sumy 2.940,- eur) a žalovaný vo výške 8,16 % (z dôvodu čiastočného zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie sumy 240,- eur), úspešnejší bol teda žalobca v 1. rade, a to v rozsahu 83,68 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného. Posledným výrokom súd priznal žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, a to v zmysle zásady úspechu vo veci. Súd uvádza, že trovy konania tvoria jeden celok, t.j. po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu rozhoduje o nároku na náhradu trov celého konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pričom pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je podstatný celkový úspech strany v spore ( ). O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa . Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).