Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Ek/82/2026

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 776 005 proti povinnej: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., o vymoženie 150,-Eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Adriana Juhásová, so sídlom exekútorského úradu Vajanského 39, 917 01 Trnava, IČO: 37841297, pod sp. zn. 241EX 36/26, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. 06. 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. 06. 2026 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. 06. 2026 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. 06. 2026 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že doručovanie písomností v správnom konaní je upravené ustanovením a o správnom konaní (ďalej len „“). Uvedené ustanovenia upravujú doručovanie dôležitých písomností, najmä rozhodnutí. Na aplikáciu fikcie doručenia podľa Správneho poriadku je potrebné, aby boli splnené nasledovné podmienky: adresát sa v mieste doručenia zdržiava, neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, neúspešné opakované doručenie a uloženie zásielky na pošte. V tomto ustanovení sa upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia. Ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to v skutočnosti tak nie je. Takýmto spôsobom možno písomnosť doručiť len za predpokladu, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý. Pre úplnosť vyššia súdna úradníčka dodala, že lustráciou bolo zistené, že povinná má adresu trvalého pobytu (na ktorú bol doručovaný aj exekučný titul) evidovanú v Registri obyvateľov SR od 15. 02. 2019. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namietala, že exekučný titul jej nebol doručený. Z doručenky nachádzajúcej sa v spise však vyplýva, že exekučný titul bol povinnej doručovaný do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu povinnej pričom bol vykonaný aj pokus o opakované doručenie, pričom zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Za splnenia podmienok ustanovenia Správneho poriadku tak nastávajú účinky náhradného doručenia (fikcie doručenia), pričom písomnosť sa považuje za doručenú aj v prípade, ak si ju adresát fakticky neprevzal. Doručenka riadne vyhotovená a vrátená správnemu orgánu osvedčuje vo forme listiny, že doručenie bolo vykonané. V dôsledku tejto skutočnosti má doručenka povahu verejnej listiny. Samotné tvrdenie povinnej preto nepreukazuje nedoručenie exekučného titulu a nezakladá tak dôvod na zastavenie exekúcie. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod

zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyššia súdna úradníčka preto rozhodla tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podala v zákonom stanovenej lehote povinná sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že už v návrhu na zastavenie exekúcie výslovne uviedla, že rozhodnutie Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OCDPK-2023/078983 zo dňa 06. 12. 2023 jej nikdy nebolo doručené, nikdy ho neprevzala, nebolo jej zanechané oznámenie o uložení zásielky a o existencii predmetného rozhodnutia sa dozvedela až z výzvy oprávneného na zaplatenie pohľadávky. Povinná zároveň uviedla, že bezprostredne po doručení výzvy kontaktovala oprávneného, žiadala o zaslanie predmetného rozhodnutia a o preukázanie oprávnenosti uplatňovaného nároku, avšak oprávnený na jej žiadosť vôbec nereagoval. Napriek týmto konkrétnym skutkovým tvrdeniam sa súd obmedzil iba na konštatovanie, že povinná nepreukázala nedoručenie rozhodnutia a že zo správneho spisu vyplýva, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, preto nastali účinky fikcie doručenia. Súd však formálnu podmienku vykonateľnosti exekučného titulu skúmal iba z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise, pričom zistil, že zásielka bola doručovaná na adresu povinnej uvedenú v Registri obyvateľov, že bol vykonaný prvý pokus o doručenie (ale neuviedol dátum), že bol vykonaný opätovný pokus o doručenie (ale neuviedol dátum) , že sa zásielka dňa 4.1.2024 vrátila úradu s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Napadnuté uznesenie ale neobsahuje žiadne skutkové ani právne úvahy o tom, • kedy bol vykonaný prvý pokus o doručenie, • kedy bola zásielka uložená na pošte, • či bolo povinnej riadne zanechané oznámenie o uložení zásielky, • akým spôsobom poštový podnik pri doručovaní postupoval, • ani či boli splnené všetky zákonné podmienky pre vznik fikcie doručenia. Súd nevykonal žiadne dokazovanie smerujúce k overeniu týchto skutočností a uspokojil sa iba s údajom uvedeným v administratívnom spise, že zásielka bola v odbernej lehote neprevzatá. Samotná skutočnosť, že zásielka nebola prevzatá, však sama osebe ešte nepreukazuje zákonnosť náhradného doručenia. Takýto záver však nie je výsledkom riadneho preskúmania veci. Samotná skutočnosť, že zásielka bola vrátená s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote,“ ešte sama osebe nepreukazuje splnenie všetkých zákonných podmienok náhradného doručenia. Súd sa nezaoberal tým, akým spôsobom bolo doručovanie realizované, či bol adresát riadne upovedomený o jej uložení, ani či boli splnené všetky zákonné predpoklady na vznik fikcie doručenia. Súd nevykonal žiadne dokazovanie smerujúce k overeniu zákonnosti doručovania. Nevyžiadal si údaje od poštového podniku ani iné listiny, z ktorých by bolo možné overiť, či boli splnené zákonné podmienky náhradného doručenia. Uspokojil sa iba s obsahom administratívneho spisu a bez kritického hodnotenia prevzal záver správneho orgánu o doručení rozhodnutia. Súd ani neskúmal a nežiadal poštový podnik o vydanie kópie oznámenia o uložení zásielky, v aký dátum bolo oznámenie o uložení zásielky doručené povinnej. Takýto postup je v rozpore s povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je exekučný titul formálne aj materiálne vykonateľný. Ak povinný spochybní riadne doručenie exekučného titulu, súd je povinný sa s touto námietkou riadne vysporiadať a svoje závery presvedčivo odôvodniť. V napadnutom uznesení sa tak podľa názoru povinnej nestalo. Súd tiež založil svoje rozhodnutie na úvahe, že povinná nepreukázala nedoručenie rozhodnutia. Takýto prístup však nie je správny. Povinná nemôže a nedokáže preukazovať negatívnu skutočnosť spočívajúcu v tom, že jej nebolo doručené oznámenie o uložení zásielky alebo že rozhodnutie neprevzala. Ak povinná konkrétne spochybní zákonnosť doručovania, je povinnosťou súdu preskúmať, či zo správneho spisu skutočne vyplýva splnenie všetkých zákonných podmienok náhradného doručenia. Súd však takéto preskúmanie nevykonal a bez ďalšieho prevzal záver správneho orgánu o nastúpení fikcie doručenia. Súd ďalej v uznesení uviedol, že neprevzatá zásielka bola Okresnému úradu vrátená dňa 4. januára 2024. Je preto zrejmé, že doručovanie prebiehalo v čase 15. 12. 2023 – 04. 01. 2024, t.j. počas obdobia Vianočných a novoročných sviatkov a teda v čase, keď sú prevádzkové hodiny poštových podnikov obmedzené a značná časť obyvateľov čerpá dovolenku alebo sa zdržiava mimo svojho bydliska. Povinná tiež čerpá pravidelne v období Vianoc dovolenku až tri týždne až do 6. januára. Aj v decembri 2023 bola s rodinou odcestovaná počas celých Vianočných sviatkov. Táto okolnosť sama osebe nevylučuje vznik fikcie doručenia, predstavuje však významnú skutkovú okolnosť, ktorú mal súd pri posudzovaní zákonnosti doručovania zohľadniť. Napriek tomu súd vôbec neskúmal, v ktoré konkrétne dni bolo rozhodnutie doručované, kedy bola zásielka uložená na pošte, aká bola dĺžka odbernej lehoty, či sa povinná zdržiavala počas doručovania v mieste svojho trvalého pobytu, tiež v aké dni a hodiny bol poštový podnik otvorený a teda či mala vôbec povinná reálnu šancu si zásielku vyzdvihnúť za predpokladu, že jej vôbec bolo doručené oznámenie o uložení zásielky. Keďže exekučný súd sa nevysporiadal s podstatnou námietkou povinnej, nepreskúmal zákonnosť doručovania exekučného titulu, nevykonal potrebné dokazovanie a svoje rozhodnutie založil iba na formálnom prevzatí záverov Okresného úradu, skutkový stav zostal neúplne zistený a napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Za týchto okolností nemožno bez ďalšieho

uzavrieť, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda že ide o spôsobilý exekučný titul.

3. Oprávnený k tvrdeniam povinnej o tom, že oprávnenému adresovala žiadosť o zaslanie rozhodnutia, ktoré je podkladom na vedenie exekúcie 241EX 36/26, uviedol, že Slovenská konsolidačná, a.s. nedisponuje žiadnou takouto žiadosťou povinnej. Pokiaľ ide o tvrdenia povinnej, ktorými opakovane spochybňuje doručovanie exekučného titulu, má za to, že doručenkou, ktorá tvorila prílohu k vyjadreniu oprávneného zo dňa 10. 06. 2026, bolo preukázané riadne doručovanie predmetného exekučného titulu. Podľa právneho názoru oprávneného sťažnosť povinnej neobsahuje zákonné dôvody v zmysle ust. § 61k ods. 1 až 3 Exekučného poriadku, ktorými je možné návrh na zastavenie exekúcie odôvodniť.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

11. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

12. Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia musí sťažnostný súd konštatovať jeho vecnú správnosť, a teda že povinná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by exekučný súd viedli k záveru o dôvodnosti podaného návrhu na zastavenie exekúcie tak, ako to napokon uzavrela aj vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, sťažnostný súd musel sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ). Požiadavke na riadne zdôvodnenie zodpovedá i napadnuté uznesenie, keď vyššia súdna úradníčka sa dostatočným spôsobom vysporiadala s obranou povinnej. To, že povinná nemusela dostať odpoveď na všetky otázky, neznamená, že napadnuté uznesenie by bolo arbitrárne a rovnako, že by vyššia súdna úradníčka tieto otázky neposudzovala. V tejto súvislosti možno doplniť, že povinná v rámci návrhu na zastavenie exekúcie namietala „len“ nedoručenie exekučného titulu (bez bližšej konkretizácie). Zrušením napadnutého uznesenia (za stavu, že toto uznesenie je vecne správne) len z dôvodu, že povinná nedostala odpoveď na otázky, ktoré napokon v rámci návrhu na zastavenie exekúcie ani nepoložila, by sa tak právne postavenie povinnej nezlepšilo, a preto sa k námietkam povinnej vyjadril sťažnostný súd v rámci tohto uznesenia o sťažnosti.

14. Úvodom možno pripomenúť, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15. 01. 2026 sa oprávnený voči povinnej domáha vymoženia peňažného plnenia na základe exekučného titulu – rozkaz o uložení pokuty za správny delikt vydaný Okresným úradom Trnava, sp.zn. OU-TT- OCDPK-2023/078983 zo dňa 06. 12. 2023, vykonateľný dňom 07. 02. 2024 (ďalej len „exekučný titul“), ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť pokutu 150,-Eur za to, že sa dopustila spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia tým, že dňa 27. 10. 2023 v čase o 14:47:09 užívala vymedzený úsek cesty Dl, 17,5 km, smer TN vozidlom bez úhrady diaľničnej známky.

15. Povinná sa v exekúcii bránila tým, že exekučný titul jej nebol doručený a v rámci podanej sťažnosti namietala nevykonanie dokazovania k overeniu zákonnosti doručovania. V tomto smere však musí súd prvej inštancie zdôrazniť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje tzv. prejednacia zásada, ktorá znamená, že účastník konania má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy opravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom viedlo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť a dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

16. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec tak súd prvej inštancie opätovne poukazuje na to, že povinná v rámci návrhu na zastavenie exekúcie namietala len nedoručenie exekučného titulu, pričom je potrebné zdôrazniť, že ohľadom uvedenej skutočnosti nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie. Hoci otázka doručenia exekučného titulu je naviazaná na formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ktorou sa exekučný súd zaoberá i ex offo, namietať nedoručenie exekučného titulu a navrhovať dôkazy na preukázanie uvedenej skutočnosti, resp. na vyvrátenie správnosti vyznačenej doložky vykonateľnosti exekučného titulu, bolo povinnosťou povinnej. Exekučný súd nemôže nahrádzať aktivitu povinnej, pretože by tým narušil princíp rovnosti účastníkov exekučného konania. V okolnostiach prejednávanej veci tak súd prvej inštancie považoval za dostatočné, keď vyššia súdna úradníčka vyzvala oprávneného na preukázanie doručenia exekučného titulu povinnej, v nadväznosti na čo oprávnený súdu predložil scan vrátenej zásielky od odosielateľa: Okresný úrad Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, adresovanej adresátovi: povinnej na adresu jej trvalého pobytu, s označením zásielky: OU- TT-OCDPK-2023/078983. Z tohto listinného dôkazu ďalej vyplýva, že zásielka bola určená do vlastných rúk povinnej spolu so službou opakované doručovanie. Na poštovú prepravu bola podaná dňa 08. 12. 2023 s tým, že prvý pokus o doručenie bol vykonaný dňa 12. 12. 2023, dňa 13. 12. 2023 bolo vykonané opakované doručenie, dňa 13. 12. 2023 bola zásielka uložená na pošte a dňa 03. 01. 2024 (po 21 dňoch) bola zásielka vrátená odosielateľovi s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote.“ Údaje na zásielke sa

zhodujú aj s údajmi zo sledovania zásielok zverejnenými na verejne prístupnej webovej stránke posta.sk podľa čísla zásielky OA582416289SK.

17. Za tohto stavu potom pre účely overenia zákonnosti doručenia súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ako to ktoré vykonala vyššia súdna úradníčka, keď údaje na vrátenej zásielke sa zhodovali s údajmi zo sledovania zásielok zverejnenými na verejne prístupnej webovej stránke D., a nebolo tak potrebné overovať ani spôsob doručovania dopytom na poštový podnik tak, ako to navrhovala povinná. Rovnako za nehospodárne súd považoval vykonať dokazovanie ohľadom skutočnosti či povinnej bolo alebo nebolo zanechané oznámenie o doručovaní zásielky, keďže túto skutočnosť aj vzhľadom na časový odstup, ktorý ubehol od doručovania exekučného titulu, súd prvej inštancie považuje za nepreukázateľnú. Tiež treba doplniť, že povinná v tomto smere neuviedla žiadne relevantné skutkové okolnosti, ktoré by vyvolali dôvodné pochybnosti o pravdivosti údajov na vrátenej zásielke, pričom je potrebné zdôrazniť, že len jednoduché popretie doručenia v tomto prípade nepostačovalo.

18. Pokiaľ ide o samotnú fikciu doručenia alebo o tzv. náhradné doručenie, tento spôsob doručenia je upravený v § 24 ods. 2 Správneho poriadku, kedy ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to v skutočnosti tak nie je, pričom v podstate jedinou podmienkou pre použitie fikcie doručenia je, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý. V tomto smere povinná opäť neuniesla dôkazné bremeno, keď len neurčito uviedla, že v decembri 2023 čerpala s rodinou dovolenku, avšak uvedené opäť nepreukázala. Tu je ale potrebné tiež doplniť, že takáto krátkodobá neprítomnosť by podľa názoru sťažnostného súdu nevylučovala použitie fikcie doručenia, pretože povinná sa na adrese svojho trvalého pobytu, kde jej bol exekučný titul doručovaný, inak zdržuje pravidelne (aspoň netvrdila iné). Rovnako možno poukázať na to, že prvý a druhý pokus o doručenie bol vykonaný ešte pred vianočnými sviatkami v dňoch 12. a 13. 12., čo znamená, že aj keby povinná čerpala dovolenku až tri týždne do 06. 01., ako uviedla v podanej sťažnosti, túto by začínala čerpať najskôr 16. 12., a stále tak mala možnosť si zásielku vyzdvihnúť. Napokon, súd prvej inštancie musí doplniť, že čerpanie dovolenky v trvaní troch týždňov bez zabezpečenia kontroly poštovej schránky, resp. bez zabezpečenia vyzdvihovania pošty pri zaužívaných úložných lehotách 18 dní, by nebolo možné v žiadnom prípade hodnotiť ako ospravedlniteľný dôvod pre nevyzdvihnutie zásielky, práve naopak. Bolo povinnosťou povinnej, aby si počas svojej neprítomnosti na adrese trvalého pobytu zabezpečila preberanie zásielok napr. splnomocnencom, a ak tak neurobila, nekonala obozretne a v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým). Súd prvej inštancie má za to, že zásielka s exekučným titulom sa dostala do dispozičnej sféry povinnej (bola doručovaná na adresu jej trvalého pobytu), pričom povinná mala takmer 21 dní na vyzdvihnutie tejto zásielky, a teda povinná mala reálnu šancu si túto zásielku prevziať. Poštový podnik (hoci možno v čiastočne obmedzenom režime) funguje bežne i cez vianočné sviatky.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže nebol preukázaný opak, tak musí aj sťažnostný súd konštatovať, že exekučný titul bol povinnej doručený v súlade s § 24 ods. 2 Správneho poriadku, hoci sa o tom povinná nedozvedela, v nadväznosti na čo v súlade so Správnym poriadkom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a stal sa tak spôsobilým exekučným titulom pre vedenie exekúcie.

20. Keďže povinná v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku záver o dôvodnosti ňou podaného návrhu na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie nemohol inak než podanú sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. 06. 2026 ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.

21. O trovách sťažnostného konania súd rozhodoval s poukazom na v spojení s a nasl. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinnej zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnený si náhradu trov v súvislosti s konaním o sťažnosti povinnej neuplatnil, súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).