Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 353/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej spoločnosti Dopravné stavby, a.s., Námestie sv. Michala 171/4, Jaslovské Bohunice, IČO 36 834 921, zastúpenej BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Laurinská 4, Bratislava, proti postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Správnemu súdu v Bratislave p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 3 000 eur, ktoré jej j e Správny súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Správny súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 1 014,40 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Uznesením č. k. -18 z 9. júna 2026 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu ústavnú sťažnosť sťažovateľky doručenú mu 18. mája 2026, ktorou sa domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejedanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Správneho súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. [pôvodne vedenom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“)]. Zároveň žiadala prikázať správnemu súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznať jej primerané finančné zadosťučinenie 6 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a ostatného spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľka je účastníkom konania o zrušenie rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie ( ďalej len „ÚVO“) č. 2922-6000/2013-ON/49 zo 6. mája 2022, ktorý iniciovala žalobkyňa Národná diaľničná spoločnosť a. s. (ďalej len „NDS“) 19. mája 2022 podaním správnej žaloby na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“). Účastníctvo sťažovateľky v konaní pred správnym súdom je založené na jej účastníctve v administratívnom konaní, ktoré sa začalo v roku 2013 po tom, čo NDS vylúčila sťažovateľku z účasti na verejnom obstarávaní na stavbu diela „Diaľnica D1 Hubová – Ivachnová”.

3. Opíšuc chronologický priebeh napadnutého konania, sťažovateľka uvádza, že krajský súd po doručení správnej žaloby 29. júla 2022 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe a predloženie administratívneho spisu a žalobkyňu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá tento uhradila po určenej lehote. Podaním z 13. októbra 2022 požiadala, aby krajský súd konanie zastavil z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku žalobkyňou v určenej lehote. Krajský súd uznesením č. k. -189 z 15. februára 2023 zamietol návrh žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. O kasačnej sťažnosti žalobkyne proti tomuto uzneseniu krajského súdu rozhodol Najvyšší́ správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) uznesením sp. zn. z 12. septembra 2023, v spojení́ s opravným uznesením z 27. marca 2024 tak, že napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľka upriamuje pozornosť na to, že žalobou z 9. mája 2023 sa v inom súdnom konaní domáha od NDS ako žalovanej zaplatenia 18 675 283,57 eur s príslušenstvom, a to z titulu náhrady škody za neoprávnené vylúčenie z verejnej súťaže. Predmetné súdne konanie je vedené pred Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. a v súčasnosti je prerušené do právoplatného skončenia napadnutého konania sp. zn. vedeného pred

správnym súdom (uznesenie č. k. -355 z 5. mája 2025 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -396 z 22. októbra 2025, pozn.).

II. Argumentácia sťažovateľky

5. Poukazujúc na početnú judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k problematike zbytočných prieťahov v súdnom konaní, sťažovateľka upriamuje pozornosť na to, že dĺžka napadnutého konania (viac ako 4 roky) s absenciou právoplatného rozhodnutia je neprimeraná. Pripúšťa síce, že vec môže vykazovať určitú právnu i skutkovú náročnosť (správnou žalobou napadnuté rozhodnutie má 59 strán), avšak ani táto zvýšená náročnosť neospravedlňuje nečinnosť správneho súdu a doterajšiu dĺžku napadnutého konania. Svojím správaním k prieťahom v konaní neprispela. Zbytočné prieťahy je nutné pripísať na vrub správneho súdu a predtým krajského súdu, ktorému vyčíta, že nedodržal štandardný́ procesný́ postup, keď ešte pred zaplatením súdneho poplatku žalobkyňou doručil správnu žalobu žalovanému, čím aj podľa odôvodnenia uznesenia sp. zn. najvyššieho správneho súdu začal „konať vo veci samej”. Prieťahy v napadnutom konaní sťažovateľku fakticky vylučujú z reálneho prístupu k súdnej ochrane v konaní o náhradu škody (sp. zn. ), ktorý je z pohľadu sťažovateľky existenčný.

III. Vyjadrenie správneho súdu

6. Správny súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/148/2026 z 28. mája 2026, o ktoré ho v ústavný súd požiadal ešte vo fáze predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti v súlade s vetou za bodkočiarkou o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“), predložil chronologický prehľad procesných úkonov realizovaných v napadnutom konaní. Uviedol, že vo veci bola ukončená písomná fáza konania a vec je od novembra 2024 po procesnej stránke pripravená k rozhodnutiu. Od 1. júla 2025 mal senát 7S iba dvoch členov, keďže sudkyňa JUDr. Katarína Kučeráková, PhD., nastúpila na materskú dovolenku, ktorej spisy boli prerozdelené medzi zostávajúcich dvoch členov senátu. Senát 7S mal k 30. aprílu 2026 pridelených 475 nevybavených vecí, bol doplnený tretím členom od 19. mája 2026. Vzhľadom na vybavovanie spisov podľa priebežného nápadu a potrebu primárne vybavovať staršie konania/veci je už označená vec zaradená k vybaveniu podľa poradia nápadu. Senát 7S toho času vybavuje primárne nápad z roku 2021 a 2022. Predseda senátu (sudca spravodajca) predpokladá rozhodnutie v danej veci v poslednom štvrťroku 2026.

7. Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné zasielať toto vyjadrenie sťažovateľke na repliku, keďže obsahuje predovšetkým popis procesných úkonov súdu, ktorý sťažovateľke musí byť známy, a obranu, že správny súd prejednáva vec v poradí, a to so zohľadnením potreby prednostného prejednania starších vecí a s odkazom na personálnu poddimenzovanosť správneho súdu a na celkový počet pridelených (prevzatých) spisov, ktorú ústavný súd vo svojej judikatúre už v súčasnosti nemôže považovať za plne akceptovateľnú obranu.

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

8. V súlade s ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podaní správneho súdu a sťažovateľky, ako aj obsahu súdneho spisu vzťahujúceho sa na danú vec dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

9. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich zbytočné prieťahy v súdnych konaniach vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote – m. m. , ). Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu ().

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v tom-ktorom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ).

11. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci – ústavný súd vychádzal z predmetu napadnutého konania, v ktorom sa žalobkyňa (NDS) správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného (ÚVO) č. 2922-6000/2013-ON/49 zo 6. mája 2022. Ústavný súd neidentifikoval osobitnú skutkovú ani právnu zložitosť veci, táto nebola indikovaná ani správnym súdom. Predmetná vec je bežnou súčasťou rozhodovania správnych súdov v systéme správneho súdnictva. Z hľadiska významu veci pre sťažovateľku nejde o privilegovaný typ konania.

12. Ak ide o druhé kritérium, ktorým je správanie sťažovateľky ako účastníčky napadnutého konania, ústavný súd nezistil také jej správanie, ktoré by prispelo k vzniku zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. Naopak, sťažovateľka vystupovala v konaní procesne aktívne, keď podala návrh na zastavenie napadnutého konania z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku za podanie správnej žaloby žalobkyňou v súdom určenej lehote (k tomu bližšie bod 3 odôvodnenia tohto nálezu).

13. Čo sa týka tretieho kritéria, t. j. postupu správneho súdu v napadnutom konaní, ústavný súd zistil predovšetkým jeho nečinnosť. Po nápade veci 19. mája 2022 krajský súd vykonával úvodné procesné úkony plynule, keď po výzve na úhradu súdneho poplatku žalobkyňou požiadal 29. júla 2022 žalovaného o vyjadrenie sa k správnej žalobe a predloženie administratívneho spisu, ktorý bol súdu predložený 8. septembra 2022. Uznesením č. k. -189 z 15. februára 2023 zamietol

návrh žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. O kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu krajského súdu rozhodol najvyšší správny súd (ktorému bol súdny spis predložený 18. mája 2023, pozn.) uznesením sp. zn. z 12. septembra 2023 v spojení́ s opravným uznesením z 27. marca 2024 tak, že napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súdny spis tak bol po dobu jedného roka mimo dispozície správneho súdu, ktorý po vrátení veci realizoval procesné úkony doručovania. Výzvou z 1. júla 2024 doručoval repliku žalobkyne na vyjadrenie žalovanému a rovnako doručoval žalobu, vyjadrenie žalovaného a repliku žalobcu ďalším účastníkom konania. Duplika žalovaného z 21. augusta 2024 bola doručovaná účastníkom konania výzvou z 28. októbra 2024, ku ktorej sa vyjadril žalobca podaním doručeným správnemu súdu 26. novembra 2024. Tým sa skončila písomná fáza napadnutého konania. Z vyjadrenia správneho súdu vyplýva, že vec je možné zaradiť na rozhodnutie v poslednom štvrťroku 2026.

14. Možno teda konštatovať, že napadnuté konanie trvá (v čase rozhodovania ústavného súdu) viac ako 4 roky, čo pri prevažne nečinnom správnom súde možno považovať za ústavne neakceptovateľný stav. Na tomto mieste bez potreby podrobných analýz je pre ústavný súd podstatné, že správny súd (a predtým aj krajský súd) dosiaľ vykonali vo veci len procesné úkony nateraz nesmerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu právnej veci sťažovateľky.

15. V súvislosti s obranou správneho súdu ústavný súd čiastočne zohľadnil aj jeho enormnú zaťaženosť a personálnu poddimenzovanosť po jeho vzniku hraničiacu so schopnosťou zabezpečiť v relevantnom čase riadny chod správneho súdu [IV. ÚS 471/2012 (ZNaU č. 29/2013), ], avšak opakovane jedným dychom dodáva, že od účastníkov konania obracajúcich sa na všeobecné súdy s dôverou, že bude v ich veci spravodlivo a včas rozhodnuté, nie je možné spravodlivo požadovať, aby ,,strpeli“ nedostatky na strane všeobecného súdu (resp. štátu) spôsobené nedostatočným personálnym obsadením súdov či zlou organizáciou práce. V zmysle už svojej konštantnej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že štát je primárne zodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno-technické podmienky na riadny výkon spravodlivosti a nedostatky v tejto oblasti v žiadnom prípade nesmú byť na ujmu práv účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľky (m. m. , ). Pritom nemožno opomenúť, že podľa vyjadrenia správneho súdu sa jeho personálne pomery ani počet nevybavených vecí za ostatné roky príliš nezlepšili.

16. Na podklade týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že správny súd bol v napadnutom konaní pri rozhodovaní v právnej veci sťažovateľky nečinný v ústavne neakceptovateľnom rozsahu, teda nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky ako účastníčky napadnutého konania. Postupom správneho súdu (vrátane jeho predchodcu) tak bolo v napadnutom konaní porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

V. Príkaz konať a primerané finančné zadosťučinenie

17. V čase rozhodovania ústavného súdu napadnuté konanie nie je právoplatne skončené ani v ňom nie je meritórne rozhodnuté, a preto ústavný súd v súlade s a prikázal správnemu súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

18. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia 6 000 eur z dôvodov uvedených v bode 4 odôvodnenia tohto nálezu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. , ). Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

19. Zohľadniac konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd v neprospech správneho súdu hodnotil predovšetkým celkové trvanie napadnutého konania, z ktorého podstatnú časť tvorila nečinnosť konajúceho súdu. Ústavný súd prihliadol aj na povahu napadnutého konania, ktoré nevyžaduje v zásade žiadne dokazovanie, čo eliminuje množstvo procesných prekážok. Sťažovateľka (ako obchodná spoločnosť) objasnila intenzitu právnej neistoty v priamom kontexte s predmetom sporu, keď poukázala na prerušené konanie o náhradu škody vedeného proti žalovanej pred Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. (k tomu bližšie bod 4 odôvodnenia tohto nálezu). Na podklade týchto skutočností ústavný súd prihliadol aj na to, čo je pre sťažovateľku v stávke a dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia 3 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu), čo zodpovedá obvyklej sume 750 eur za jeden rok prieťahov. Vzhľadom na priznanie finančného zadosťučinenia oproti sťažovateľkou požadovanej sume 6 000 eur vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

VI. Trovy konania

20. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) náhradu trov konania v celkovej výške 1 014,40 eur (bod 4 výroku tohto nálezu), ako ju sťažovateľka v ústavnej sťažnosti špecifikovala.

21. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Sťažovateľke priznal trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie ústavnej sťažnosti) podľa a . Vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 396, eur (1/4 výpočtového základu podľa ), tiež zo sadzby za náhradu

hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 15,86 eur (1/100 výpočtového základu podľa ), čo spolu predstavuje 824, eur. Takto vypočítanú náhradu trov sťažovateľky zvýšil podľa o daň z pridanej hodnoty, ktorej je právna zástupkyňa sťažovateľky platiteľom (priložené osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty) o sumu 189,68 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2026

Miroslav Duriš predseda senátu