Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 424/2026
PDF · 179.9 KB
No categories available
I. ÚS 424/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné, proti postupu Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13Cpr/5/2024 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 615/2025-19 z 18. decembra 2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa v poradí druhou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13Cpr/5/2024. Tiež znovu navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznať jej primerané finančné zadosťučinenie 1 500 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Nálezom č. k. III. ÚS 615/2025-19 z 18. decembra 2025, právoplatným 30. decembra 2025, ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie 2 000 eur a náhradu trov konania.
3. Z opakovane podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne je stranou sporu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý iniciovala 22. novembra 2019 podaním žaloby na vtedy príslušnom Okresnom súde Poprad. Opíšuc chronologický priebeh napadnutého konania zhodne s obsahom prvej ústavnej sťažnosti, sťažovateľka v podstatnej časti tvrdí, že ani nález ústavného súdu neprispel k náprave a odstráneniu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. Vo veci bol 13. februára 2026 vyhlásený rozsudok, ktorým žalobu žalobkyne zamietol (výrok I) a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II), ktorý v čase podania ústavnej sťažnosti nebol sťažovateľke doručený.
II. Argumentácia sťažovateľky
4. Poukazujúc na nedodržanie 30-dňovej lehoty určenej na vypracovanie písomného vyhotovenia rozsudku (§ 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku), sťažovateľka zdôrazňuje, že opakovanou nečinnosťou súdu dochádza k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súčasne uvádza, že proti rozsudku bude podávať odvolanie, čím sa právoplatné skončenie jej veci objektívne oddiali. Požiadavku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje nečinnosťou okresného súdu pri písomnom vyhotovení rozsudku (4 mesiace) a prehlbovaním právnej neistoty sťažovateľky, ktorá sa žalobou domáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru a tiež náhrady ušlej mzdy.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka existencie zbytočných prieťahov v konaní vedenom pred okresným súdom s dôrazom na nečinnosť okresného súdu po vyhlásení meritórneho rozhodnutia a nedodržanie zákonnej lehoty určenej na písomné vyhotovenie rozsudku.
6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
7. S ohľadom na to, že priebeh súdneho konania už bol podrobený prieskumu ústavného súdu v konaní o prvej ústavnej sťažnosti sťažovateľky, ústavný súd pristúpil k posúdeniu sťažnostných námietok v období po právoplatnosti predchádzajúceho nálezu č. k. III. ÚS 615/2025-19 z 18. decembra 2025, teda od 30. decembra 2025.
8. Medzi obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a právom na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadnejších rozdielov (napr. II. ÚS 55/98, IV. ÚS 105/07, I. ÚS 280/08, II. ÚS 186/2010), a preto aj vzhľadom na fakt, že ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje a vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k právu podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, možno namietané porušenie označených práv sťažovateľky posudzovať v rámci predbežného prerokovania sťažnosti spoločne (IV. ÚS 90/2010, I. ÚS 190/2019, II. ÚS 27/2020).
9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020). Z relevantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnú sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
10. Právo strán sporu na konanie bez zbytočných prieťahov je prítomné v celom jeho priebehu až po právoplatné skončenie veci. Súčasťou tohto práva je preto aj písomné vyhotovenie rozsudku a jeho doručovanie stranám sporu v primeranej lehote. Inštruktívna zákonná lehota 30 dní na písomné vyhotovenie rozsudku (§ 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku) slúži na posilnenie právnej istoty strán sporu v tom, že vyhlásené rozhodnutie má byť čo najskôr vyhotovené tak, aby mohlo nadobudnúť relevantné právne účinky. I keď je písomné vyhotovenie rozhodnutia a jeho expedovanie súčasťou práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nedodržanie predmetnej lehoty samo osebe neumožňuje aplikáciu konkrétnych sankčných mechanizmov voči súdu (k tomu napr. aj Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 2. vydanie Bratislava : C. H. Beck, 2024. s. 210.).
11. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a ostatného spisového materiálu ústavný súd považuje za preukázané, že v posudzovanom období došlo zo strany okresného súdu k prejednaniu veci sťažovateľky na pojednávaní 13. februára 2026, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bola žaloba sťažovateľky zamietnutá. Predmetný rozsudok bol písomne vyhotovený zákonným sudcom 28. júla 2026 a v ten istý deň doručený stranám sporu, resp. ich právnym zástupcom.
12. V konkrétnom prípade teda napadnuté konanie trvalo o sedem mesiacov dlhšie (počas ktorých došlo k meritórnemu rozhodnutiu), ako tomu bolo v čase predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu a po podaní ústavnej sťažnosti došlo zákonným sudcom k vyhotoveniu rozsudku v písomnej podobe a jeho expedovaniu. Tým bola obnovená plynulosť konania a s ohľadom na uvedené obstojí, že postup okresného súdu v posudzovanom období nemožno hodnotiť ako taký, ktorý by mal za následok porušenie základných práv sťažovateľky, hoci konanie nie je právoplatne skončené.
13. Sumarizujúc uvedené, napriek oneskorenému písomnému vyhotoveniu rozsudku, ktoré treba vytknúť, keďže pracovnoprávny spor je sporom prioritným a, navyše, bol okresnému súdu ústavným súdom uložený príkaz konať, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou indikované prieťahy v postupe okresného súdu v posudzovanom období a primárne namietaná nečinnosť vo fáze písomného vyhotovenia rozsudku nedosahujú takú ústavnoprávne relevantnú intenzitu s následkom opätovného zásahu do namietaných podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny
a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
14. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.
15. Ústavný súd zároveň konštatuje, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozsúdenej a v prípade, že by v ďalšom postupe súdu k nedôvodným prieťahom znova dochádzalo, nie je vylúčené, aby sťažovateľka svoju ústavnú sťažnosť podala znovu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. júla 2026
Miroslav Duriš predseda senátu