Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 441/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľov maloletého

zastúpených Mgr. Martinou Pastier, advokátkou, Nábrežná 5, Nová Baňa, proti

rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. z 29. októbra 2025 a proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 29. apríla 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov, skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Sťažovatelia, za ktorých koná ich zákonná zástupkyňa – matka, sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. júla 2026 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a listiny a a 2 Dohovoru o právach dieťaťa rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 29. októbra 2025 a rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 29. apríla 2026. Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadajú o náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že matka maloletých sťažovateľov sa návrhom doručeným okresnému súdu 1. júla 2025 domáhala proti ich otcovi zvýšenia výživného, čo odôvodnila podstatnou zmenou pomerov na strane maloletých detí a ich rodičov. Okresný súd napadnutým rozsudkom z 29. októbra 2025 výživné na maloletých sťažovateľov zvýšil, avšak nie vo výške požadovanej v návrhu. Proti rozsudku podala matka maloletých sťažovateľov odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 29. apríla 2026 tak, že ho ako vecne správny potvrdil.

3. Matka maloletých sťažovateľov nesúhlasí s výsledkom súdneho konania a so zamietnutím svojej žaloby, pričom ťažisko jej právnej argumentácie spočíva v spochybňovaní súdom vykonaného dokazovania. Matka maloletých sťažovateľov je toho názoru, že súdy nedostatočne zohľadnili skutočne odôvodnené potreby maloletých sťažovateľov a reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Všeobecné súdy vychádzali zo skutkového stavu, ktorý nebol preukázaný, ich rozhodnutia preto považuje matka maloletých sťažovateľov za vnútorne rozporné a ich odôvodnenie nie je logicky udržateľné. Obe rozhodnutia všeobecných súdov sú podľa sťažovateľov arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a nezodpovedajú požiadavkám spravodlivého procesu. Oba súdy vykonané dôkazy hodnotili mylným spôsobom, resp. rozhodovali na základe dôkazov, ktoré neboli v konaní preukázané.

II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie označených práv podľa , listiny, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa napadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktoré sú podľa sťažovateľov založené na nesprávne vyhodnotenom dokazovaní.

II.1. K napadnutému rozsudku okresného súdu:

5. Vo vzťahu k rozsudku okresného súdu ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v , podľa ktorého jeho právomoc poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Na zákonnej úrovni je tento princíp upravený v o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“), podľa ktorého je ústavná sťažnosť neprípustná, ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd alebo ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Napadnutý rozsudok okresného súdu bol predmetom súdneho prieskumu v odvolacom konaní pred krajským súdom, pričom odvolacie námietky, ktoré sa premietli do obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu, a námietky uvedené v ústavnej sťažnosti sú obsahovo zhodné. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľov v časti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu odmietol pre jej neprípustnosť podľa .

II.2. K napadnutému rozsudku krajského súdu:

6. Priamo z textu vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Ochrana ústavnosti nie je výlučnou úlohou ústavného súdu, ale všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Právomoc ústavného súdu vymedzená mu neumožňuje, aby nahrádzal rozhodovaciu činnosť (právomoc)

všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nedisponuje inými možnosťami účinnej ochrany svojich práv. ani nepripúšťajú sťažovateľovi právo voľby medzi ústavnými orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd. Naopak, z jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ pred tým, ako požiada o ochranu ústavný súd, musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné prostriedky ochrany svojich práv.

7. Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu jeho základných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných (procesných) predpisov, je jednou z podmienok prípustnosti ústavnej sťažnosti podľa , a teda aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom [ v spojení s ]. V prípade nesplnenia tejto podmienky platí, že ústavný súd na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietne ústavnú sťažnosť ako neprípustnú. Výnimkou z tohto pravidla je situácia, keď sťažovateľ preukáže, že právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, nevyčerpal z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ). Dôkazné bremeno pri preukazovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa spočíva na sťažovateľovi.

8. Účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd na účely je taký, ktorý je potenciálne spôsobilý sťažovateľovi privodiť zmenu jeho právneho postavenia a zároveň mu ponúka šancu na úspech v konaní. Privodenie zmeny sťažovateľa je determinované tým, že orgán verejnej moci, ktorý rozhoduje o takom právnom prostriedku, má právomoc rozhodnutie či iný zásah do práva alebo slobody zrušiť alebo zmeniť a zároveň odstrániť protiústavný alebo protizákonný stav. Rozhodnutie tohto orgánu musí byť záväzné pre porušovateľa (). Všetky tieto parametre spĺňa v podmienkach posudzovanej veci dovolanie podľa a nasl. (ďalej len „“) ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sporovej strane poskytuje možnosť ochrany práv pred takým procesným postupom súdu, v ktorom sa prejavili dôvody zmätočnosti konania, resp. pred nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Dovolanie je dostupný a účinný prostriedok nápravy spôsobilý priaznivo ovplyvniť postavenie sťažovateľa, a to buď v podobe kasačného rozhodnutia o zrušení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ( ), alebo v podobe jeho revízie ( ).

9. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že argumentácia spočívajúca v tvrdených procesných deficitoch v procese dokazovania, v dôsledku ktorých malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, je subsumovateľná pod dovolací dôvod podľa (napr. ). Ústavný súd v tomto prípade považuje za potrebné zdôrazniť, že síce otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nie do právomoci ústavného súdu, to však zároveň nevylučuje, že ústavne konformné posúdenie vlastnej právomoci najvyšším súdom je ústavným súdom následne preskúmateľné v konaní o ústavnej sťažnosti (m. m. ).

10. Sťažovatelia sa obrátili na ústavný súd s návrhom na prieskum napadnutého rozsudku krajského súdu bez toho, aby ho napadli im dostupným právnym prostriedkom ochrany základných práv

a slobôd, ktorým je dovolanie, sťažovatelia teda nevyčerpali právne prostriedky, ktoré im priznáva zákon na ochranu ich práv, a nepreukázali, že sa tak stalo z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z uvedeného dôvodu sa ústavný súd meritórne nezaoberal podanou ústavnou sťažnosťou v tejto časti, ale pri predbežnom prerokovaní ju podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú (predčasne podanú) podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2026

Libor Duľa

predseda senátu