Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/23/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žiar nad Hronom, deti rodičov: matka C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F., G.. H. zastúpená: Mgr. Martina Pastier, advokátka, so sídlom AK Nábrežná 5, Nová Baňa a otec A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX, D. E. F., G.. H. zastúpený: Lion Law Partners s.r.o., IČO: 36 862 461, so sídlom AK Komenského 14A, Banská Bystrica, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -308 zo dňa 29. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom(ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vo výroku I. uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého A. zvýšeným výživným vo výške 250 Eur mesačne a na maloletého B. zvýšeným výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc od 01.07.2025. Vo výroku II. rozhodol o zročnom výživnom od 01.07.2025 do 29.10.2025 na mal. A. vo výške 520 Eur a na mal. B. vo výške 480 Eur a povinnosti otca zaplatiť takto určené zročné výživné k rukám matky maloletých detí najneskôr do 15.12.2025. Výrokom III. došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -101 zo dňa 08.02.2023 a to v časti určenia vyživovacej povinnosti. Vo výroku IV. nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh matky maloletých detí podaný 02.07.2025 na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A. zo sumy 120 Eur na sumu 200 Eur a na maloletého B. zo sumy 80 Eur na sumu 180 Eur, na jeho odôvodnenie, vyjadrenie otca k tomuto návrhu, správu kolízneho opatrovníka, vyjadrenia rodičov na nariadenom pojednávaní, na rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie , , , , , , , Zákona o rodine, ako aj a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Konštatoval zmenu pomerov od posledného rozhodovania súdu o výške výživného na maloleté deti, ktorá je hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu doposiaľ určenej výšky výživného. Zmenu pomerov súd musí mať preukázanú tak na strane oprávneného, t. j. maloletých detí, ako aj na strane povinného, t. j. otca.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba dva a pol roka, počas ktorej sa zvýšili ceny spotrebného koša, a tým sa matke zvýšili výdavky na maloleté deti, spojené so zabezpečením ich bežných potrieb, ako je zabezpečenie bývania, ošatenia, obutia, stravovania. Maloletý A. je študentom Strednej odbornej školy v Žarnovici, v odbore grafik digitálnych médií, je vo veku blízkemu dospelému, pričom sú na neho obdobné výdavky ako na dospelú osobu. Venuje sa foteniu akcií (autá), cyklistike a navštevuje kurz anglického jazyka. Maloletý B. je žiakom základnej školy (2.stupeň). Hráva futbal za futbalový oddiel Brehy, venuje sa cyklistike, terénnej aj cestnej, a navštevuje kurz anglického jazyka. Počas prázdnin navštevoval aj denný tábor v obci I.. Maloleté deti sa s otcom nestretávajú. Bývajú od júna 2025 v 3-izbovom byte na adrese J. K. X, E. I., ktorý má matka prenajatý od prenajímateľa VK Invest s.r.o. S nájmom im vypomáha občianske združenie TENENET, o.z., ktoré prepláca rodine nájom v sume 460 Eur a nadácia GNT im poskytla príspevok na zábezpeku bytu. Matka pracuje v súčasnosti naďalej ako SZČO, robí preklady a korektúry z textu. Prácu vykonáva z domu. Jej príjem je cca 600 Eur brutto a rodinné prídavky na dve deti 120 Eur a výživné od otca 200 Eur, s možnosťou uplatnenia daňového bonusu. Otec od mesiaca jún 2025 opäť obýva rodinný dom, v obci D. E. F., ktorého sa stal vlastníkom po vyporiadaní BSM. Otec vyčíslil svoje náklady na elektrinu v sume 66 Eur, úver v sume 260 Eur, plyn 14 Eur, poistenie nehnuteľnosti 11 Eur, životnú poistku 60 Eur, uhrádza splátky na vrátenie daňového bonusu v sume 230 Eur. Okrem výživného nijakým spôsobom na deti neprispieva. S deťmi sa nestretáva, nakoľko má k nim zákaz. Je naďalej zamestnaný v spoločnosti ICEL, s.r.o. Ladomerská Vieska, kde jeho mesačný príjem je 1031,68 Eur netto, poberá invalidný dôchodok vo výške 938,90 Eur, t.z. jeho mesačný príjem je spolu 1970,58 Eur.

5. Zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného na strane maloletých detí, videl súd prvej inštancie v súvislosti s prestupom maloletého A. zo základnej školy na strednú školu, ako aj nástupom maloletého B. na druhý stupeň základnej školy. Prihliadol aj na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré obsahuje tzv. valorizačnú klauzulu, ktorá sama o sebe môže byť dôvodom na zvýšenie výživného. Na strane otca konštatoval zvýšenie príjmu od poslednej úpravy výživného zo sumy 750 Eur na 1031,68 Eur netto a zvýšenie invalidného dôchodku zo sumy 802,40 Eur na 938,90 Eur mesačne, čiže celkovo zo sumy 1552,40 Eur na sumu 1970,58 Eur, t. j. o 418,18 Eur mesačne. Na základe preukázanej zmeny pomerov na strane maloletých detí a otca s prihliadnutím na tzv. valorizačnú klauzulu považoval návrh matky za dôvodne podaný.

6. Pri určovaní samotnej výšky zvýšeného výživného okresný súd vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletých a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Na základe zisteného skutkového stavu s prihliadnutím na dobu, ktorá ubehla od poslednej úpravy výživného a v súlade s platnou právnou úpravou, zvýšil výživné otcovi na maloletého A. zo sumy 120 Eur na sumu 250,- Eur a u maloletého B. zo sumy 80,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne.

7. Návrhu matky, ktorým žiadala v priebehu konania zvýšiť výživné na A. na sumu 410,- Eur a na B. na 360 Eur nevyhovel, čo do výšky, z dôvodu nepreukázania takých odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného na ňou navrhovanú výšku.

8. Vo vzťahu k príjmu matky, nemal preukázané výdavky (bločky), ktoré matka dokladovala do spisu, a ktoré boli vyčíslené na maloleté deti v celkovej výške 1794,84 Eur (u A. 959,57 Eur a u B. 835,27 Eur). Pri určení vyživovacej povinnosti súd nezohľadňuje do sumy mesačného výživného v plnej výške jednorazové výdavky, ktoré sa nevynakladajú pravidelne a taktiež výdavky, ktoré nie sú účelne vynaložené na potreby maloletého dieťaťa. Právo dieťaťa zdieľať životnú úroveň oboch rodičov neznamená, že rodič povinný z vyživovacej povinnosti, má platiť neprimerane vysoké výživné vzhľadom na jeho finančné možnosti, navyše ak postačuje určenie nižšieho výživného, ktorým budú poskytnuté všetky odôvodnené potreby maloletých detí. V samotnom návrhu matka uvádzala bežné výdavky (stravu, ošatenie, obutie, hygienu, školské potreby) u A. celkovo vo výške 261,90 Eur a u B. vo výške 168,83 Eur, čo sa súdu prvej inštancie javilo ako primerané a opodstatnené na rozdiel od neskoršieho nepreukázateľného navýšenia u maloletého A. až na sumu 959,57 Eur a u maloletého B. až na sumu 835,27 Eur, čo už nepovažoval za zodpovedajúce životnej úrovni rodičov.

9. Vzhľadom na ustálenú zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného v súlade s § 78 Zákona o rodine (zvýšenie príjmov u otca o 418,18 Eur netto, zvýšenie výdavkov maloletých detí) určil zvýšenú

výšku výživného na maloleté deti zodpovedajúcu odôvodneným možnostiam, schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Poznamenal, že i keď právne predpisy Slovenskej republiky neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a jeho určenie je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, stanovené výživné zodpovedá aj Metodike pre výpočet výživného zverejnenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, kde pre dieťa vo veku 17 rokov, pri dvoch vyživovacích povinnostiach je stanovené výživné v sume 18 % z čistého príjmu rodiča a pre dieťa vo veku 11 rokov pri dvoch vyživovacích povinnostiach je stanovené vo výške 16 % z čistého príjmu rodiča, čo v danom prípade má odporúčací charakter. Určené výživné zo strany otca rešpektuje jeho výdavky, jeho príjmové pomery a jeho celkovú životnú úroveň. Matka z dôvodu osobnej starostlivosti o maloleté deti je výrazne limitovaná vo zvýšení si svojho príjmu, keďže je zrejmé, že poskytuje maloletým osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, varí, perie, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom aj touto formou dobrovoľne. Otec sa s maloletými deťmi doposiaľ nestretáva.

10. Zročné výživné okresný súd vypočítal za obdobie od 01.07.2025 do 29.10.2025, t.j. 4 x 130 Eur, t.j. 520 Eur u maloletého A. a 4 x 120, t.j. 480 Eur u maloletého B..

11. Proti tomuto rozsudku podala matka odvolanie, a to z dôvodov podľa , a , že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd jej návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti v celom rozsahu neakceptoval, keď rozhodol o zvýšení výživného len na sumu 250,- Eur na maloletého A. a 200,- Eur na maloletého B. napriek tomu, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznému zvýšeniu pravidelných mesačných nákladov na maloleté deti. Do výdavkov maloletých detí v minulosti neboli zahrnuté náklady na bývanie, ktoré sa v súčasnosti pohybujú približne vo výške 300,- Eur na každé z nich, pretože bývajú v prenajatom byte s nájomným 850,- Eur mesačne. Vzrástli aj náklady na stravu, a to zo sumy 50,- Eur u maloletého B. a 80,- Eur u maloletého A. na 200,- Eur mesačne na každého z nich. Významne vzrástli aj náklady na školské potreby, krúžky, obuv, odevy a ďalšie nevyhnutné potreby detí, keď maloletý A. od 01.09.2025 študuje na strednej odbornej škole, odbor grafik digitálnych médií a maloletý B. navštevuje druhý stupeň ZŠ. Podstatnú zmenu pomerov predstavuje aj zhoršený zdravotný stav u maloletého A., ktorému bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm ako závažná porucha autistického spektra, v dôsledku čoho pravidelne navštevuje a absolvuje psychiatrickú, neurologickú, psychologickú starostlivosť, odborné terapie a používa odborné pomôcky. U maloletého A. tak celkovo vzrástli náklady od posledného rozhodovania súdu o výške výživného na začiatku roku 2023 z 521,- Eur na 959,57 Eur mesačne v októbri 2025. V prípade maloletého B. vzrástli tieto náklady zo sumy 344,- Eur mesačne na 835,27 Eur mesačne. Poukázala na mieru inflácie na Slovensku, tzv. cenovú hladinu v októbri 2025 približne o 18 % – 20 % vyššia ako na začiatku roku 2023. Ide o výrazný a jednoznačne preukázaný nárast potrieb maloletých, ktorý spĺňa zákonné kritérium podstatnej zmeny pomerov. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o jednorazové výdavky, ktoré nezohľadnil do mesačných výdavkov maloletých detí. Zo svojho príjmu a naposledy určeného výživného nie je možné uspokojovať všetky výdavky maloletých detí, preto je nútená v súčasnosti tieto financovať zo svojich úspor, konkrétne z čiastky finančného vyrovnania BSM, ktoré obdržala od otca detí, a ktoré tak nemôže využiť napríklad na zabezpečenie vlastného bývania svojej rodiny. Výrazná zmena pomerov nastala aj u otca maloletých detí, keď sa jeho čistý mesačný príjem zvýšil viac ako trojnásobne, a to zo sumy 750,- Eur v roku 2023 na viac ako 2.300,- Eur v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Jeho príjem pozostáva z príjmu zo zamestnania, z invalidného dôchodku a z prenájmu nehnuteľnosti, čo súd prvej inštancie nezohľadnil, resp. nesprávne posúdil. Keď sa naposledy rozhodovalo o výške výživného, otec priznal len príjem zo zamestnania, nie aj svoj invalidný dôchodok, do príjmu otca taktiež súd prvej inštancie nezapočítal príjem z prenájmu nehnuteľnosti v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, podľa ktorej, príjem z prenájmu nehnuteľnosti sa zarátava do príjmu povinného rodiča na účely určenia výšky výživného na dieťa. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani zvýšenie životnej úrovne otca, keď je v súčasnosti vlastníkom motorového vozidla BMW v hodnote okolo 10.000,- Eur a výlučným vlastníkom rodinného domu s hodnotou presahujúcou 100.000,- Eur. Otec sa navyše na starostlivosti o maloleté deti nijakým iným spôsobom, ako platením výživného nepodieľa. Kompletnú osobnú starostlivosť o deti tak zabezpečuje výlučne ona. Matkou navrhované zvýšenie výživného na sumu 360,- Eur u maloletého B. a 410,- Eur u maloletého A. zodpovedá skutočným nákladom na deti, ktoré riadne a detailne vydokladovala a vyčíslila podľa požiadavky prvoinštančného súdu, pričom nežiadala ani len polovicu

preukázaných nákladov. Taktiež zodpovedá reálnym zárobkovým a majetkovým pomerom otca, ktorého čistý príjem je viac ako 2.300,- Eur a mieru nárastu jeho príjmov zo sumy 750,- Eur na 2.300,- Eur mesačne, je takmer trojnásobná. Poukázala tiež na právo detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Matkou navrhované zvýšenie výživného zodpovedá aj metodike Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá pre danú príjmovú skupinu odporúča výživné na úrovni 18 % v prípade maloletého A. a 16 % v prípade maloletého B. z čistého príjmu otca. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že by výživné na maloleté deti určil v súlade s preukázanými potrebami maloletých a v súlade s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného – otca, ktoré boli v konaní jednoznačne preukázané a zvýši ho na úroveň 410,- Eur mesačne v prípade maloletého A. a 360,- Eur v prípade maloletého B..

12. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 13.01.2026. Odvolanie matky, podľa neho, nespĺňa zákonné náležitosti riadneho odvolania, keďže neobsahuje žiadne nové skutkové okolnosti, ani konkrétne právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku alebo odôvodniť jeho zmenu. Hoci sa matka odvoláva na ust. , nijakým konkrétnym spôsobom v odvolaní neuviedla, ktoré jej procesné práva mali byť porušené, akým postupom súdu a aký vplyv malo mať toto pochybenie na spravodlivosť konania. Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na výšku nájomného 850,- Eur, pričom toto prepočítava na každého maloletého vo výške okolo 300,- Eur, spôsob výpočtu, aký použila na rozdelenie nákladov na nájomné, považuje otec za neadekvátny, nakoľko jej jednak vypomáhalo občianske združenie TENENET, o.z. preplácaním nájomného vo výške 460,- Eur a takisto sa nestotožňuje s tvrdením, že takéto náklady v súvislosti s bývaním v minulosti nemala, keďže sama žiadala započítať do príjmu otca sumu, ktorú mu dobrovoľne poslala za nájom a bývanie v jeho dome. To znamená, že náklady na bývanie mala aj v minulosti, avšak tieto neuhrádzala na mesačnej báze, ale rozhodla sa ich vyplatiť jednorazovo. Nestotožnil sa ani s tvrdeniami matky ohľadne zvýšenia nákladov na stravu v priebehu dvoch rokov zo sumy 50,- Eur na sumu 200,- Eur u maloletého B. a zo sumy 80,- Eur na sumu 200,- Eur u maloletého A., čo považuje za neprimerané. Rapídne zvýšenie, resp. vyčíslenie nákladov maloletých detí matkou považuje za účelové. Výdavky sú značne nadhodnotené a nezodpovedajú skutočnému stavu, navyše, s prihliadnutím na príjem matky je nepredstaviteľné, aby hradila náklady na maloleté deti spolu vo výške 1.794,84 Eur, pričom má ešte aj svoje vlastné náklady a výdavky. Otec popieral zvýšenie svojho príjmu trojnásobne, v skutočnosti a preukázateľne jeho príjem zo závislej činnosti oproti roku 2023 sa zvýšil zo sumy 750,- Eur mesačne na sumu 1.031,68 Eur mesačne a invalidný dôchodok sa mu zvýšil zo sumy 802,40 Eur na sumu 938,90 Eur. V roku 2023 bol navyše poberateľom daňového bonusu na maloleté deti. Príjem z prenájmu nehnuteľnosti (4.050,- Eur vyplatených zo strany matky), nie je možné považovať za skutočný príjem nakoľko, keď matka užívala rodinný dom, ktorého je vlastníkom, on v ňom bývať nemohol a mal značné náklady na vlastné bývanie a zároveň aj náklady za dom, ktorý protizákonne užívala matka detí. Následne musel vynaložiť výdavky aj na samotný rodinný dom vo svojom vlastníctve, keďže matka ho neudržiavala vhodným spôsobom a musel tak odstraňovať poškodenia a vady domu a jeho vnútorného vybavenia. Z dôvodu vyporiadania BSM matke vyplatil finančné vyrovnanie vo výške 33.500,- Eur. Aj preto nemožno tvrdiť, že by sa jeho životná úroveň zdvihla. Stal sa síce výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola v BSM, avšak musel matke vyplatiť peňažnú čiastku, ktorá jej kompenzovala zánik jej vlastníctva k rodinnému domu. Úver splácal a aj doteraz spláca výlučne sám. Pokiaľ by súd vychádzal z myšlienkového nastavenia matky, tak by bolo možné konštatovať, že jej životná úroveň sa taktiež zvýšila, nakoľko jej predmetnú sumu vo výške 33.500,- Eur vyplatil z titulu vyporiadania BSM. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletých detí, postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie , , a tento v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

15. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou bez nariadenia pojednávania, sa uvádza, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej

tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

16. Odvolací súd za aplikácie v spojení s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je súd prvej inštancie koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočné a zodpovedá kritériám uvedeným v . Nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov, by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom, odvolaním sa na ne ( ). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne k odvolacím dôvodom matky, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. Pri rozhodovaní o zmene výživného (§ 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine) treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností, napriek tomu vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažného charakteru. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záveru aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Výrazná zmena okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, môže spočívať buď v zmene subjektívnych, ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potreby dieťaťa/detí z dôvodu začatia plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti a podobne.

19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti z hľadiska ich súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska možností a schopností rodičov, ktoré sú na výživu rodičov doposiaľ plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -101 zo dňa 08.02.2023.

20. Odvolací súd po posúdení veci na základe odvolania matky k jej odvolacím dôvodom uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný.

21. Nebol naplnený odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dopĺňa, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva účastníka konania postupom súdu predstavuje pochybenie súdu o naplnení odvolacieho dôvodu v zmysle , však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

22. Keďže uvedený odvolací dôvod bol prezentovaný zo strany matky len vo všeobecnej rovine, odvolací súd poukazuje na to, že matka ako účastníčka konania bola riadne poučená o procesných právach a povinnostiach, vrátane toho, že mala právo byť vypočutá, právo navrhovať a predkladať dôkazy, vyjadriť sa k nim. Matka sa nariadeného pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila, súhlasila, aby bolo rozhodnuté v jej neprítomnosti, za prítomnosti jej právnej zástupkyne. Odvolací súd nezistil, že by došlo k porušeniu práva matky maloletých detí na spravodlivý proces.

23. V prípade ďalšej námietky matky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie teda nevychádza zo skutočného stavu, po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu a odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, pričom každý dôkaz zhodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi a pri rozhodovaní dôsledne prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo v súlade s Čl. 10 a so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa . Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by zohľadnil skutočností, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania. Rovnako nemožno konštatovať, že by súd prvej inštancie opomenul rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá materiálnej pravde tak, ako je zmyslami vnímateľná, a teda objektívne preukázateľná (skutočný stav veci).

24. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, nesprávne ustálenú výšku príjmu otca maloletých detí, resp. jeho zvýšenie od posledného rozhodovania súdu o výške výživného, nie je možné súhlasiť s názorom matky, ohľadne zvýšenia príjmov otca o invalidný dôchodok vo výške 938,90 Eur, nakoľko invalidný dôchodok otec poberal aj v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom. Od kedy však došlo k jeho zvýšeniu zo sumy 802,40 Eur (v roku 2023) na sumu 938,90 Eur, t.z. o 136,50 Eur. Pre účely rozhodovania súdu prvej inštancie o zvýšení výživného, správne súd prvej inštancie vzal do úvahy rozdiel v jeho výške od posledného rozhodovania v roku 2023 a tiež zvýšenie príjmu otca zo zamestnania oproti roku 2023 (zvýšenie o 281,68 Eur).

25. Do mesačného príjmu otca súdom prvej inštancie nebola započítaná suma 4.050 Eur, ktorú matka otcovi poslala na účet z titulu nájomného za užívanie nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom otec. S týmto postupom, sa taktiež odvolací súd stotožnil. Otec musel niekde bývať počas obdobia, keď v nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom, bývala matka spolu s maloletými deťmi, ku ktorej mal súdom nariadený zákaz priblíženia, z čoho mu vznikali náklady. Ak by otec bol vlastníkom nehnuteľnosti, alebo viacerých nehnuteľností a tieto by prenajímal za účelom dosiahnutia zisku, súd by prihliadol na nájomné ako na príjem otca, ale tiež by uznal na strane druhej primerané výdavky otca na jeho bývanie.

26. Ak súd prvej inštancie neprihliadol pri svojom rozhodovaní na výdavky maloletých detí v súvislosti s bývaním vo výške 300 Eur na každé dieťa, odvolací súd uvádza, že náklady na bývanie mali deti a matka aj v minulosti, resp. keď sa naposledy rozhodovalo o výživnom, čo potvrdila aj matka, keď otcovi poslala na účet sumu zodpovedajúcu nájomnému v obdobnej nehnuteľnosti, v danej oblasti podľa výsledku dopytu na realitnú kanceláriu (4.050 Eur). To, že ich matka neplatila, alebo neplatila na mesačnej báze, neznamená, že náklady nemala, resp. že jej nevznikli. Nejde len o nájomné, ale aj o ďalšie náklady v súvislosti s bývaním, ako je voda, elektrika, TV a internet, bežná údržba nehnuteľnosti. Okrem toho odvolací súd poukazuje aj na výšku súčasného nájomného, tak ako ho vyúčtovala matka

vo vzťahu k deťom (po 300 € mesačne), keď sa odvolaciemu súdu javí táto výška nájomného ako neprimeraná, vzhľadom na dopyt, ktorý matka vykonala prostredníctvom realitnej kancelárie, keď sa rozhodla otcovi poslať nájomné za bývanie v nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom.

27. K samotnej výške vyčíslených výdavkov maloletých deti, tak ako ich matka v priebehu konania zmenila/zvyšovala, odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, ich považoval za neprimerane vysoké, najmä s prihliadnutím na životnú úroveň rodičov, na ktorej sa majú právo podieľať maloleté deti, ale aj vzhľadom na bežné náklady maloletých detí v porovnateľnom veku.

28. K inflácii odvolací súd len dodáva, že táto sa dotýka každého bez rozdielu. Zvýšením cien potravín, pohonných hmôt, oblečenia, obuvi, atď. sa priamo úmerne zvyšujú náklady každého jedného človeka, t.z. náklady detí, aj ich rodičov.

29. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, keď návrh matky na zvýšenie výživného vyhodnotil ako čiastočne dôvodný. Od ostatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. detí a ich rodičov, a to tak na základe objektívnych, ako aj subjektívnych skutočnosti. Naposledy bolo rozhodované o výške výživného na mal. deti pred 2,5 rokmi, kedy mal. B. navštevoval prvý stupeň základnej školy, t.č. je na druhom stupni a mal. A. navštevoval druhý stupeň a teraz je študentom strednej školy. U mal. A. došlo aj k zhoršeniu zdravotného stavu. Primárne odvolací súd teda poukazuje na skutočnosť, že došlo najmä k nárastu bežných výdavkov mal. detí, ktoré sú vekovo staršie, vyspelejšie. Otcovi sa zvýšil príjem z pracovnej činnosti a tiež došlo z zvýšeniu jeho invalidného dôchodku. Najmä tieto skutočnosti, v zhode so súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako determinujúce pre určenie výšky zvýšeného výživného, v spojení s preukázanými odôvodnenými potrebami maloletých detí, ako aj možnosťami a schopnosťami otca maloletých detí.

30. Odvolací súd ďalej dodáva, že keďže sa otec na samotnom výkone starostlivosti o maloleté deti nepodieľa, nemôže mať a zjavne ani nemá reálnu predstavu o tom, aké obmedzenia sú z hľadiska praktického života osoby (matky), ktorá je tým zaťažená, spojené. Oproti osobnej starostlivosti matky, výkon rodičovských povinností na strane otca je reálne obmedzený len na plnenie si vyživovacej povinnosti, takže nie je žiadnym spôsobom limitovaný vo vzťahu k akýmkoľvek aktivitám v rámci svojho každodenného života, a to ani v minimálnej miere, v dôsledku čoho správne súd prvej inštancie mieru výkonu osobnej starostlivosti zo strany matky maloletých detí zohľadnil.

31. V prejednávanej veci súd prvej inštancie teda postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti z hľadiska ich súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska možností a schopností rodičov, ktoré sú na výživu rodičov doposiaľ plne odkázané a tie potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre zvýšenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom v konaní vedenom na okresnom súde pod sp.zn. (rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. zo dňa 08.02.2023).

32. V súvislosti s odvolacou námietkou matky, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie môže spočívať v takom postupe, pri ktorom súd pri rozhodnutí použije nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikuje správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretuje, alebo správnu právnu normu síce správne vyloží, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikuje, ktorá situácia v danej veci nenastala. Súd prvej inštancie posúdil návrh matky maloletých detí na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca v súlade s rozhodnými ustanoveniami Zákona o rodine, najmä , , , , , , , Zákona o rodine, ale aj v súlade s , ktoré na vec správne aplikoval. Vychádzajúc z uvedených právnych východísk, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na základe výsledkov dostatočne vykonaného dokazovania a správne zisteného skutočného stavu veci dospel k správnemu záveru, že od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany otca.

33. Pokiaľ súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 01.07.2025, odvolací súd nemá výhrady k takémuto určeniu počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti, teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh (návrh podaný 02.07.2025) na zvýšenie výživného, keďže nie je

pochybnosť o tom, že k tomuto dňu už nastala zmena pomerov odôvodňujúca takéto zvýšenie. Zameškané výživné súd prvej inštancie ustálil za správne obdobie a v správnej výške.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny cez úpravu v , v spojení s .

35. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle aplikujúc , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.