Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 458/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , proti uzneseniam Okresného riaditeľstva Policajného zboru Michalovce ČVS: ORP-256/1-VYS-MI-2025 z 19. decembra 2025 a Okresnej prokuratúry Michalovce č. k. -82 zo 6. februára 2026 a upovedomeniu Krajskej prokuratúry v Košiciach č. k. -4 z 15. apríla 2026 takto

r o z h o d o l :

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. júna 2026, doplnenou podaniami doručenými 29. júna 2026 a 13. júla 2026, domáha vyslovenia porušenia svojho základných práv podľa a 3 a (ďalej len „“) a jeho práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného riaditeľstva Policajného zboru Michalovce (ďalej len „polícia“) ČVS: ORP-256/1-VYS-MI-2025 z 19. decembra 2026 (ďalej len „uznesenie polície“) a okresnej prokuratúry č. k. -82 zo 6. februára 2026 (ďalej len „uznesenie prokurátora“) a upovedomeniu krajskej prokuratúry č. k. -4 z 15. apríla 2026 (ďalej len „namietané upovedomenie“). Zároveň ústavný súd žiada, aby označené uznesenia a namietané upovedomenie zrušil a vrátil vec sťažovateľa orgánom činným v trestnom konaní na nové konanie a rozhodnutie a priznal mu náhradu trov konania pred ústavným súdom. Zároveň ústavný súd žiada o ustanovenie právneho zástupcu pre účely jeho zastupovania v konaní pred ústavným súdom.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ adresoval orgánom činným v trestnom konaní trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, ktorého sa malo podľa tvrdení sťažovateľa obsiahnutých v trestnom oznámení dopustiť špecifikované zdravotnícke zariadenie psychiatrického zamerania, kde bol sťažovateľ ako pacient hospitalizovaný, a to neoprávneným poskytnutím údajov o zdravotnom stave sťažovateľa českým policajným orgánom. Uznesením polície bolo trestné oznámenie sťažovateľa odmietnuté s odkazom na . Sťažnosť, ktorú sťažovateľ proti uzneseniu polície podal, bola zamietnutá uznesením prokurátora okresnej prokuratúry. Žiadosť sťažovateľa o preskúmanie uznesenia prokurátora okresnej prokuratúry bola vybavená namietaným upovedomením krajskej prokuratúry, v ktorom táto konštatovala, že nie sú dané dôvody na prijatie prokurátorských opatrení.

II. Argumentácia ústavnej sťažnosti

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti dôvodí, že špecifikované zdravotnícke zariadenie ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti viazaný mlčanlivosťou poskytlo údaje týkajúce sa jeho zdravotného stavu českým policajným orgánom bez existencie riadneho právneho titulu, teda mimo formálneho mechanizmu právnej pomoci. Podľa vyjadrenia sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní založili odmietnutie uplatneného trestného oznámenia predovšetkým na závere, že nebol preukázaný úmysel. Tento záver považuje za predčasný a nedostatočne odôvodnený, keďže sa podľa presvedčenia sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní seriózne nezaoberali možnosťou, či v prípade osôb konajúcich za zdravotnícke zariadenie nemôže ísť o eventuálny úmysel. Na tomto mieste zdôraznil, že išlo zo strany zdravotníckeho zariadenia o opakované poskytnutie dotknutých údajov. Dôvodí, že trestné oznámenie bolo odmietnuté s odkazom na netrestný charakter dotknutej situácie s možnosťou jej riešenia v správnom, disciplinárnom či civilnom konaní bez toho, aby bola vykonaná dôkladná analýza zákonnosti poskytnutia zdravotných údajov sťažovateľa. Rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní považuje za arbitrárne, keďže neobsahujú presvedčivú odpoveď na základnú otázku, na základe akého konkrétneho právneho titulu mohli byť dotknuté údaje zdravotníckym zariadením českým policajným orgánom poskytnuté.

4. Sťažovateľ je toho názoru, že orgány činné v trestnom konaní neposkytli jeho právam účinnú a ústavne konformnú ochranu pri závažnom zásahu do jeho súkromia, ktorý sa vzťahoval na najcitlivejšiu kategóriu osobných údajov, a to na psychiatrické zdravotné údaje, diagnózu, medikáciu, režim hospitalizácie, posúdenie schopnosti vykonať úkony v trestnom konaní a prepúšťaciu správu.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

III.1. K namietanému porušeniu práv zaručených a dohovorom uznesením polície a uznesením prokurátora okresnej prokuratúry:

5. V súlade s princípom subsidiarity, ktorý je zakotvený v , ústavný súd poskytuje v konaní podľa uvedeného článku ochranu základným právam alebo slobodám fyzických

osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základným právam a slobodám poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.

6. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu sa uplatňuje aj na ochranu základných práv a slobôd ostatnými orgánmi verejnej moci. Každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemá iný prostriedok účinnej ochrany svojich práv.

7. Vo vzťahu k uzneseniu polície sťažovateľ disponoval opravným prostriedkom – sťažnosťou – a vo vzťahu k uzneseniu prokurátora okresnej prokuratúry žiadosťou o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom konaní, a tieto prostriedky aj využil. O sťažnosti bola oprávnená a povinná rozhodnúť okresná prokuratúra ako sťažnostná inštancia, a o žiadosti o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom konaní krajská prokuratúra. Existencia označených konaní pred okresnou prokuratúrou a následne krajskou prokuratúrou nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o uznesení polície a uznesení prokurátora okresnej prokuratúry. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti uzneseniu polície a uzneseniu prokurátora okresnej prokuratúry odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako neprípustnú.

III.2. K namietanému porušeniu práv zaručených a dohovorom namietaným upovedomením:

8. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv namietaným upovedomením krajskej prokuratúry, ktorým nebolo vyhovené žiadosti sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, ktoré odmietli ním podané trestné oznámenie o podozrení z trestnej činnosti neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, ktorého sa malo podľa tvrdení sťažovateľa dopustiť špecifikované zdravotnícke zariadenie neoprávneným poskytnutím údajov o zdravotnom stave sťažovateľa českým policajným orgánom.

9. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry uviedol, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (, ). Ústavný súd tiež vyslovil, že «Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa ... nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu (podnetu) bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu voči označeným osobám. Takéto základné právo „každého“ nie je upravené ani v ústave, ani v , prípadne v zákone o prokuratúre» (, , ).

10. Keďže právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nemožno považovať za súčasť základného práva sťažovateľa podľa

, k porušeniu týchto práv samotným odmietnutím trestného oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu podvodu nemohlo dôjsť.

11. Ústavný súd si je vedomý, že sa v minulosti v niektorých prípadoch odklonil od tejto štandardnej doktríny, podľa ktorej trestné konanie predstavuje vzťah medzi páchateľom a štátom a negarantuje právo tretej osoby, aby iná osoba bola stíhaná a odsúdená. Avšak treba zároveň povedať, že k dôslednému preskúmaniu výsledkov realizovanej trestnoprávnej ochrany pristúpil vo výnimočných prípadoch vzťahujúcich sa na akty dotýkajúce sa telesnej a duševnej integrity jedinca a ďalších základných hodnôt a esenciálnych aspektov súkromného života (pozri napr. ), predovšetkým v prípadoch najzávažnejších trestných činov, ktoré sú svojou povahou spôsobilé zasiahnuť do práva na ľudskú dôstojnosť a do osobnostným práv jednotlivcov, napr. trestný čin obchodovania s ľuďmi (pozri napr. nález ústavného súdu sp. zn. z 5. februára 2019, z 24. mája 2023).

12. V prípade sťažovateľa však o takto závažný prípad nejde (pozri uznesenie ústavného súdu sp. zn. z 23. júna 2025), preto podľa ústavného súdu by o porušení už označených práv sťažovateľa bolo možné uvažovať len za okolností, že by orgány činné v trestnom konaní nevenovali jeho trestnému oznámeniu pozornosť, ktorú vyžaduje zákon. Opierajúc sa o uvedené východiská, ústavný súd posúdil aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

13. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom uznesenia polície, uznesenia prokurátora okresnej prokuratúry a tiež s obsahom namietaného upovedomenia krajskej prokuratúry. V uznesení prokurátora bolo sťažovateľovi okrem iného ozrejmené, že orgány činné v trestnom konaní nemali povinnosť zodpovedať všetky otázky, ktoré sťažovateľ pri uplatňovaní svojej ochrany predniesol, ale len tie z nastolených otázok, ktoré majú relevantný charakter pre rozhodnutie vo veci samej.

14. V uznesení polície bol prezentovaný obsah vykonaného dokazovania zameraný na obsah výsluchov kompetentných zamestnancov dotknutého zdravotníckeho zariadenia (právnik a riaditeľ zdravotníckeho zariadenia), kde títo ozrejmili, že informácie týkajúce sa osoby sťažovateľa, resp. jeho zdravotného stavu poskytli orgánom českej polície, keďže sa domnievali, že ide o rovnaký postup ako v prípade poskytovania takýchto informácií v prípade ich vyžiadania slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní, čo štandardne realizujú s odkazom § 24 zákona č. 576/2024 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý slovenské orgány činné v trestnom konaní oprávňuje k vyžiadaniu si takýchto údajov a zdravotnícke zariadenie ich v takomto prípade ako oprávnenému subjektu pre účely vedeného trestného konania môže a má poskytnúť. Títo vypočutí zamestnanci dodali, že konali v dobrej viere a domnievali sa, že rovnaký postup, akým sa realizuje poskytovanie osobných údajov o zdravotnom stave slovenským orgánom činným v trestnom konaní pre účely vedeného trestného konania je potrebné realizovať aj v prípade obdobnej žiadosti, ktorú adresovali zdravotníckemu zariadeniu české policajné orgány. Vo výpovediach ozrejmili, že nemali pochybnosti o tom, že je česká polícia oprávneným subjektom k získaniu takýchto informácií, pričom zodpovednosť za nesprávne zvolený postup, keď si česká polícia nevyžiadala tieto informácie prostredníctvom príslušných slovenských orgánov, ale obrátila sa priamo na ich zdravotnícke zariadenie, by mala byť vyvodená na strane českej polície. Zdôraznili, že v konečnom dôsledku dotknuté informácie dostal oprávnený subjekt, keďže ich adresát jednoznačne právo na tieto informácie mal, nesprávny bol iba postup ich vyžiadania

a poskytnutia, pričom žiaden zo zamestnancov zdravotníckeho zariadenia nemal v úmysle akýmkoľvek spôsobom poškodiť sťažovateľa.

15. V uznesení prokurátora okresnej prokuratúry bolo sťažovateľovi vysvetlené, že v rámci prešetrenia jeho trestného oznámenia bola ním predostretá námietka absencie právneho titulu cezhraničného prenosu zdravotných údajov sťažovateľa dostatočne zodpovedaná, keď bolo konštatované, že zdravotné údaje týkajúce sa osoby sťažovateľa boli poskytnuté oprávnene v rámci spolupráce medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom skutočnosť, že túto spoluprácu sťažovateľ hodnotí ako nedostatočne formalizovanú, nepreukazuje existenciu dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Prokurátor zdôraznil, že v prípade dotknutého trestného činu sa vyžaduje pre trestnoprávnu zodpovednosť úmyselné konanie, čo však preukázané nebolo, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dotknutí zamestnanci zdravotníckeho zariadenia nekonali s vedomým cieľom neoprávnene nakladať s osobnými údajmi sťažovateľa a vedome porušiť zákonné povinnosti, pretože ich postup bol vedený snahou o poskytnutie súčinnosti v rámci trestného konania. Z vykonaného dokazovania nevyplynula podľa prokurátora ani len indícia, ktorá by nasvedčovala vedomému a cielenému protiprávnemu konaniu. Preto je správny záver uznesenia polície o absencii obligatórneho znaku dotknutej skutkovej podstaty, úmyslu, a teda záver o nesplnení základného predpokladu na začatie trestného stíhania.

16. Krajská prokuratúra v namietanom upovedomení popísaný postup polície a okresnej prokuratúry aprobovala, keď konštatovala, že obsah spisového materiálu, s ktorým sa podrobne oboznámila, preukazuje, že poskytnutie osobných zdravotných údajov sťažovateľa Policajnému zboru Českej republiky osobami konajúcimi za dotknuté zdravotnícke zariadenie nebolo motivované úmyslom zneužiť sťažovateľove osobné údaje, a teda spôsobiť trestnoprávny následok v podobe zásahu do práv sťažovateľa na ochranu pred zneužívaním osobných údajov. Tento záver bolo potrebné podľa krajskej prokuratúry prijať najmä z dôvodu, že postup konajúcich zamestnancov bol relevantne podmienený žiadosťou o súčinnosť v trestnom konaní vedenom v Českej republike. Sťažovateľovi bolo ozrejmené, že pokiaľ k získaniu údajov česká polícia zvolila nesprávny postup a namiesto medzištátnej právnej pomoci sa obrátila priamo na zdravotnícke zariadenie, nemožno iba z tejto skutočnosti vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť. Podľa krajskej prokuratúry postup konajúcich zamestnancov zdravotníckeho zariadenia pri poskytnutí osobných zdravotných údajov sťažovateľa Polícii Českej republiky vykazuje nanajvýš znaky nedbanlivostného konania, keďže zodpovední zamestnanci konali síce na podklade súčinnosti poskytovanej orgánu iného štátu, avšak bez toho, aby si overili, či samotná žiadosť o súčinnosť je realizovaná zákonnými prostriedkami (medzištátna právna pomoc). Krajská prokuratúra uzavrela, že nedbanlivostné konanie pri danom trestnom čine je irelevantné, keďže zákonodarca pre jeho spáchanie požaduje zavinenie úmyselné.

17. Vychádzajúc z informácií uvedených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto uznesenia, ústavný súd je toho názoru, že prešetreniu trestného oznámenia sťažovateľa bola zo strany orgánov činných v trestnom konaní venovaná náležitá pozornosť, keď tieto vo svojich rozhodnutiach vyjadrili odôvodnený právny názor na zistený skutkový stav. Konštatuje, že odôvodnenie namietaného upovedomenia krajskej prokuratúry, ktoré obsahuje vysvetlenie, z akých dôvodov aprobovala krajská prokuratúra postup polície a okresnej prokuratúry pri vybavení sťažovateľovho trestného oznámenia, nemožno považovať za arbitrárne a právne závery v ňom vyslovené je nutné

považovať za výraz autonómneho prokurátorského rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.

18. Ústavný súd je predovšetkým toho názoru, že záver orgánov činných v trestnom konaní, že zistený skutkový stav nijako nepodporuje tvrdenia sťažovateľa o vedomom protiprávnom konaní zamestnancov psychiatrickej nemocnice, má náležitú a zároveň logickú oporu v prezentovanom dokazovaní. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o zavinení, je potrebné zohľadňovať konkrétne okolnosti dotknutej situácie a prihliadať na dôkazy z tohto hľadiska významné. So zreteľom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zákon neprikladá a priori žiadnemu dôkazu osobitný význam a preto len z tvrdenia, resp. subjektívneho presvedčenia sťažovateľa ako oznamovateľa o vedomom neoprávnenom nakladaní zamestnancov zdravotníckeho zariadenia s informáciami o jeho zdravotnom stave nemožno vyvodiť úmysel ako obligatórny znak dotknutej skutkovej podstaty. V sťažovateľovej veci boli konkrétne okolnosti situácie zohľadnené a orgánmi činnými v trestnom konaní racionálnym spôsobom prezentované a vyhodnotené. Ide predovšetkým o obsah výpovedí kompetentných zamestnancov, ktorí za zdravotnícke zariadenie konali, a tiež o okolnosti nakladania s osobnými zdravotnými údajmi sťažovateľa (predložená žiadosť o súčinnosť), ktoré jasne podľa orgánov činných v trestnom konaní nasvedčujú maximálne nedbanlivostnému konaniu (ako poznamenala krajská prokuratúra), nie úmyselnému protiprávnemu konaniu.

19. V nadväznosti na uvedené ústavný súd pripomína, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio, čo znamená, že má byť použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, boli už vyčerpané, sú neúčinné, prípadne sú zjavne nevhodné (pozri sp. zn. ). Ústavný súd pripomína, že sťažovateľ ako oznamovateľ trestného činu má zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jeho oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán riadne zaoberal. Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave (napr. , , ).

20. Ústavný súd preto dospel k záveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci konajúcej krajskej prokuratúry sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľom označených článkov a dohovoru, a ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

IV. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

21. V zmysle ústavný súd môže ustanoviť navrhovateľovi právneho zástupcu, ak navrhovateľ o to požiada, odôvodňujú to jeho pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť (m. m. , ).

22. Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade u sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia ústavným súdom je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. ). Keďže nebol splnený jeden z nevyhnutných predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2026

Peter Molnár

predseda senátu