Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 452/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky V Star Lines, s.r.o., Pomlejská cesta 2205/2A, Šamorín, zastúpenej JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátom, Sv. Beňadika 30/B, Nitra, proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -169 zo 17. februára 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľky

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa (ďalej len „“) uznesením okresného súdu č. k. -169 zo 17. februára 2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. -159 z 2. októbra 2025 zastavil dovolacie konanie vo veci žalobcu proti žalovanej sťažovateľke o zaplatenie 49 664,34 eur s príslušenstvom. Dôvodom zastavenia dovolacieho konania bolo nezaplatenie súdneho poplatku splatného podaním dovolania, a to ani v lehote určenej súdom. Okresný súd bol toho názoru, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola doručená ako elektronická úradná správa podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s tým, že podľa sa doručuje iba zástupcovi, pričom márnym uplynutím úložnej lehoty sa má za to, že správa bola doručená, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

3. Proti uzneseniu o zastavení konania sťažovateľka podala sťažnosť s tým, že právny zástupca, ktorému sa doručuje výzva na zaplatenie súdneho poplatku, sa v čase doručovania a v čase plynutia

úložnej lehoty nachádzal mimo územia Slovenska a Európskej únie, čo preukázala dokladmi vydanými úradmi Marockého kráľovstva a Senegalskej republiky. Súčasne sťažovateľka považovala výšku súdneho poplatku za nesprávne vyčíslenú, čo v sťažnosti bližšie odôvodnila.

4. Okresný súd argumentáciu sťažovateľky neakceptoval a napadnutým uznesením sťažnosť zamietol s odvolaním sa na oprávnenie právneho zástupcu splnomocniť na prístup a disponovanie so schránkou inú fyzickú, resp. právnickú osobu.

5. Uvedený záver okresného súdu sťažovateľka považuje za nesprávny a v rozpore s .

II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že rozhodovanie o súdnych poplatkoch (napr. o oslobodení od súdnych poplatkov, o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a podobne) spravidla nemôže byť predmetom ústavnej ochrany, pretože aj keď sa jeho výsledok sekundárne dotýka účastníka konania, samotný „spor“ o súdnom poplatku vzhľadom na podstatu konania v zásade nedosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa (z novšej judikatúry napr. , , ). Rozhodovanie o tom, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky, napríklad na oslobodenie od súdnych poplatkov, o následkoch nepriznania oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku spadá výlučne do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov. Je preto vecou judikatúry všeobecných súdov, aby vymedzila kritériá, z ktorých bude pri aplikácii zákonných ustanovení týkajúcich sa súdnych poplatkov vychádzať (porov. , , , ).

7. Aj rozhodovanie všeobecných súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok však musí mať zákonný podklad a nemôže byť výsledkom arbitrárneho prístupu, či zjavne nesprávneho posúdenia situácie. Zároveň musí odôvodnenie súdneho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne poskytovať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

8. Opodstatnenosť ústavnej sťažnosti podľa prichádza do úvahy okrem iného v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie garantovaných základných práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom.

9. Sťažovateľka namieta predovšetkým nesprávnosť napadnutého uznesenia v súvislosti so záverom okresného súdu o účinnom doručení výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolania jej právnemu zástupcovi, a takisto aj nesprávnu výšku vyrubeného súdneho poplatku.

10. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania veci podrobne preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu a zistil, že sťažovateľka podala včas sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bolo dovolacie konania zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Sudca v odôvodnení uznesenia o zamietnutí sťažnosti poukázal na výzvu z 1. septembra 2025, ktorou bola sťažovateľka vyzvaná, aby v lehote 10 dní zaplatila súdny poplatok za podané dovolanie vo výške 5 959 eur, pričom súčasťou výzvy bolo aj poučenie o tom, že ak nebude súdny poplatok v určenej lehote

zaplatený, súd konanie zastaví. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi sťažovateľky 17. septembra 2025 márnym uplynutím úložnej lehoty. Posledným dňom lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol 29. september 2025 (najbližší pracovný deň po 27. septembri 2025), pričom súdny poplatok nebol uhradený v uvedenej lehote. K námietke neúčinnosti doručenia výzvy právnemu zástupcovi sťažovateľky súd uviedol, že keďže má jej právny zástupca zriadenú elektronickú schránku, považuje sa výzva za doručenú najneskôr márnym uplynutím úložnej lehoty (v uvedenom prípade 17. septembra 2025). Skutočnosť, že sa právny zástupca sťažovateľky v čase doručovania výzvy nachádzal mimo územia Slovenskej republiky a mimo Európskej únie, nemá vplyv na účinnosť doručenia výzvy, pričom súd tiež uviedol, že právny zástupca na tieto účely má právo splnomocniť na prístup a disponovanie so schránkou inú fyzickú, resp. právnickú osobu. Od 18. septembra 2025 tak začala sťažovateľke plynúť lehota na zaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolania. Súdny poplatok nebol uhradený, preto súd v zmysle o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dovolacie konanie zastavil.

11. K námietke sťažovateľky týkajúcej sa nesprávnej určenej výšky súdneho poplatku za podanie dovolania (198 eur namiesto 5 959 eur) súd uviedol, že uplatnenie námietky premlčania v podanom dovolaní nepredstavuje skutočnosť, ktorá by odôvodňovala použitie sadzby v súlade s položkou 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s , keďže predmetom podaného dovolania v predmetnej veci je konanie o zaplatenie 49 664,34 eur s príslušenstvom, a teda súd pri určení výšky vyrubeného poplatku za podané dovolanie vychádzal z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu v súlade s položkou 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov (6 % zo sumy 49 664,34 eur zvýšenej na dvojnásobok).

12. Okresný súd dospel k záveru, že uznesenie o zastavení dovolacieho konania je v súlade s platným a , nie je dôvod na jeho zmenu ani zrušenie, a preto považoval sťažnosť za nedôvodnú.

13. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia možno vyvodiť, že okresný súd zamietnutie sťažnosti sťažovateľky primeraným spôsobom odôvodnil, pričom tento jeho záver nemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd pri preskúmavaní tohto uznesenia nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup okresného súdu, t. j. postup, ktorý by nemal oporu v zákone. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že okresný súd sa dostatočne vysporiadal so sťažnosťou sťažovateľky, ústavne akceptovateľným spôsobom vysvetlil, ako dospel k záveru, ktorý viedol v konečnom dôsledku k zamietnutiu sťažnosti, pričom tento záver má oporu v aplikovaných ustanoveniach , a .

14. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením okresného súdu o zamietnutí sťažnosti a označeným základným právom podľa , ktorého porušenie sťažovateľka namieta neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho porušení.

15. Uznesenie okresného súdu o zamietnutí sťažnosti je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

16. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2026

Peter Molnár

predseda senátu