Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 500/2026
PDF · 124.39 KB
No categories available
II. ÚS 500/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Ingrid Kovalčukovou, advokátkou, Štúrova 22, Košice, proti postupu Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. 75C/15/2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 75C/15/2023. Navrhuje vysloviť príkaz mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznať finančné zadosťučinenie 1 500 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol navrhovateľom v napadnutom konaní o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu od 17. októbra 2023. Mestský súd o návrhu sťažovateľa rozhodol rozsudkom z 10. februára 2025 tak, že žalobe vyhovel a sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania (právoplatnosť 27. februára 2025). Sťažovateľ súdu doručil vyúčtovanie trov konania 12. marca 2025. Mestský súd vydal uznesenie vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania 25. apríla 2025, proti ktorému podal sťažnosť 30. apríla 2025. Žalovaní sa vyjadrili k sťažnosti sťažovateľa 7. júla 2025. Sťažovateľ namieta, že súd je pri
rozhodovaní o trovách konania nečinný a dochádza k zbytočným prieťahom a tým aj k porušovaniu jeho označených práv postupom súdu v napadnutom konaní.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
3. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
4. V súčinnosti s mestským súdom ústavný súd zistil, že v priebehu konania o tejto sťažnosti mestský súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa uznesením zo 14. júla 2026, ktorým sťažnosť zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. júla 2026.
5. Ústavný súd, vychádzajúc z opisu priebehu napadnutého konania a zo zistenia, že počas konania o sťažnosti došlo k právoplatnému ukončeniu konania vo všetkých jeho zložkách, konštatuje, že mestský súd pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania nepostupoval plynulo, bez prieťahov, ale intenzita zbytočných prieťahov v kontexte celkovej dĺžky napadnutého konania nedosiahla intenzitu potrebnú na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa.
6. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
7. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania pred mestským súdom aj vzhľadom na skutočnosť, že vo veci konajúci súd nebol úplne nečinný, nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa. Preto jeho sťažnosť v celom rozsahu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, II. ÚS 583/2024).
8. V konaní síce došlo k ojedinelému prieťahu v trvaní približne jedného roka, avšak v kontexte skutočnosti, že súd právoplatne uzavrel celý predmet konania v horizonte 3 rokov, bolo potrebné ústavnú sťažnosť v celom rozsahu odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
9. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa už ústavný súd ostatnými návrhmi obsiahnutými v sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2026
Peter Molnár
predseda senátu