Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/51/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Bratislava, Sibírska 55, IČO: 44 138 369, zastúpený advokátskou kanceláriou: LawService, s.r.o., so sídlom: Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, proti žalovanej: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., H. XX/X, zastúpená: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., IČO: 46 104 020, so sídlom Nitra, Farská 4, o zaplatenie 19 083,93 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -240 zo dňa 3. decembra 2019, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta (I. výrok) a že žalovanej voči žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania (II. výrok). Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na , , , , , , , , a (ďalej len „OZ“ alebo „“). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 19 083,93 Eur. Žalobca ako kupujúci a právna predchodkyňa žalovanej ako predávajúca dňa 30.06.2015 uzavreli kúpnu zmluvu na parc. XXXX kat. úz. Z.. Dňa 03.10.2015 predávajúca zomrela. Dňa 24.04.2016 bolo rozhodnuté o vyvlastnení predmetnej parcely. O návrhu na vklad predmetnej kúpnej zmluvy doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Žalobca sa dňa 23.01.2019 informoval u SPF či bola žalovanej vyplatená náhrada za vyvlastnenie, odpoveď nedostal. Na základe dodatočného dedičského konania bolo rozhodnuté o práve vyplatenia náhrady za vyvlastnenie žalovanej. Kúpna zmluva zo dňa 30.6.2016 nadobudla platnosť a účinnosť a je ňou viazaná aj právna nástupkyňa, taktiež bezdôvodné obohatenie prechádza ako majetková povinnosť na dedičov. Na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď jej zo strany SPF bola vyplatená náhrada za pozemok napriek existencii platnej zmluvy. Zo strany SPF došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Tretia strana plnila pretože predpokladala právny dôvod na strane žalovanej, ktorý však neexistoval pre existenciu kúpnej zmluvy. Právna zástupkyňa žalovanej navrhovala návrh zamietnuť. Mala zato, že žalobca nie je aktívne legitimovaný. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo v prospech právnej predchodkyne žalovanej, čiže len štátu ktorý rozhodoval o priznaní odplaty za vyvlastnenie by mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Samotné rozhodnutie o vyvlastnení bolo doručené aj žalobcovi, takže o tomto nároku vedel už v roku 2016 a preto má zato, že tento nárok je aj premlčaný. Právna predchodkyňa žalovanej bola v čase vyvlastnenia vlastníčkou v súlade so zákonom a žalobca sa nikdy nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti keď má za to, že zmluva žalobcu

a právnej predchodkyne žalovanej nenadobudla účinnosť keďže nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľnosti. Navyše uvedená kúpna zmluva je v rozpore s dobrými mravmi pre neprijateľnú cenu a zmluva bola uzatváraná s 84 ročnou ženou v Domove dôchodcov pod nátlakom. V čase uzavretia zmluvy sa vedelo o investícii keď 7 dní po uzavretí zmluvy vláda schválila zákon o významnej investícii. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dokladmi prečítaním, a to : žalobou z čl. 1-3, osvedčením o dedičstve z čl. 5-7, žiadosťou žalobcu z čl. 9-10, rozhodnutím KS z čl. 11-34, rozhodnutím katastrálneho odboru z čl. 35-38, rozhodnutím o vyvlastnení z čl. 39-43, kúpnou zmluvou z čl. 44-47, doručenkou z čl. 48, spismi katastrálneho odboru: P 188/19 z čl. 71-91, Z 9662/18 z čl. 92-119, Z 9671/18 z čl. 120-130, Z 4307/16 z čl. 131-133, V 5473/15 z čl. 134-173, z čl. 174-199, V 5394/15 z čl. 200-225, správou SPF z čl. 226, pripojeným dedičským spisom a zistil tento skutkový a právny stav: Žalobca ako kupujúci a právna predchodkyňa žalovanej ako predávajúca dňa 30.06.2015 uzavreli kúpnu zmluvu na parc. č. XXXX, o výmere 1 263 m2, kat. úz. Z.. Dňa 03.10.2015 predávajúca zomrela. Dedičské konanie vedené pod sp. zn. 142/2015 bolo zastavené pre nemajetnosť. Osvedčením o dedičstve v konaní sp. zn. nadobudla žalovaná právo náhrady za vyvlastnený pozemok vo výške 19 083,93 Eur s povinnosťou výplaty spoludediča v sume 9 852 Eur. Žalovaná vyplatila spoludediča J. Y. v sume 9 852 Eur. Dňa 24.04.2016 bolo rozhodnuté Okresným úradom Nitra o vyvlastnení predmetnej parcely. Vyvlastňovalo sa vlastnícke právo oprávnených dedičov nebohej S. Y. k parc. XXXX kat. úz Z. v prospech MH Invest s.r.o. Náhrada bola uložená do úschovy SPF. Dôvod úschovy bol odôvodnení nejednoznačne s poukazom na súdny spor o určenie vlastníctva bez špecifikácie ako aj vzhľadom na dedičské konanie, resp. na neurčenú oprávnenú osobu. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo doručované žalobcovi. Dňa 19.04.2016 bola podaná žaloba sp. zn. voči nebohej o určenie vlastníctva, konanie bolo zastavené pre úmrtie žalovanej pred podaním žaloby dňa 11.04.2017. Žalobca dňa 23.01.2019 žiadal SPF o informáciu, či bola náhrada žalovanej vyplatená, odpoveď nedostal. Súd prvej inštancie zistil, že SPF žalovanej náhradu vyplatil dňa 22.11.2016. Dňa 29.07.2015 bolo rozhodnuté o vklade kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalovanej a žalobcom. Na základe protestu prokurátora bolo predmetné rozhodnutie o vklade zrušené dňa 02.11.2015. Rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom dňa 27.01.2016. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 08.11.2017 sp. zn. zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 27.01.2016, NS SR rozsudkom zo dňa 12.12.2018 kasačnú sťažnosť voči predmetnému rozhodnutiu KS v Nitre zamietol. Doposiaľ tak nebola predmetná kúpna zmluva zavkladovaná. Katastrálny odbor OÚ Nitra vkladové konanie zastavil, čo bolo potvrdené aj odvolacím orgánom. Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. zrušil obe rozhodnutia OÚ Nitra a vrátil vec katastrálnemu odboru na ďalšie konanie. O návrhu na vklad predmetnej kúpnej zmluvy doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Predmetná parcela bola súčasťou kúpnej zmluvy medzi MH Invest. s.r.o. a Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., zavkladovaná dňa 15.02.2018. Kúpnou zmluvou zo dňa 08.07.2015 predal žalobca predmetnú parcelu J. H.. Táto zmluva nebola zavkladovaná. Podľa právneho zástupcu žalobcu kúpna zmluva zo dňa 30.6.2016 podľa nešpecifikovanej ustálenej judikatúry nadobudla platnosť a účinnosť a je ňou viazaná aj právna nástupkyňa, taktiež bezdôvodné obohatenie prechádza ako majetková povinnosť na dedičov. Na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď jej zo strany SPF bola vyplatená náhrada za pozemok napriek existencii platnej zmluvy. Zo strany SPF došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Tretia strana plnila pretože predpokladala právny dôvod na strane žalovanej, ktorý však neexistoval pre existenciu kúpnej zmluvy. K premlčaniu nároku nedošlo. Právna zástupkyňa žalovanej namietala aktívnu legitimáciu žalobcu. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo v prospech právnej predchodkyne žalovanej, len štát, ktorý o vyvlastnení rozhodol by mal nárok na bezdôvodné obohatenie. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo doručené žalobcovi, namietala tak aj premlčanie nároku, keďže od roku 2016 vedel žalobca o tom, že žalovaná má nárok na vyplatenie náhrady. Právna predchodkyňa žalovanej bola v čase vyvlastnenia oprávnenou vlastníčkou, uvádzaná kúpna zmluva nenadobudla účinnosť, pričom je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Podľa súdu, žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatila. Námietku premlčania súd neakceptoval. Premlčacia lehota nemohla začať plynúť od rozhodnutia resp. doručenia rozhodnutia o vyvlastní. Náhrada bola daná do úschovy podľa súdu z nie jednoznačného dôvodu, resp. z dôvodu určovacej žaloby a dedičského konania. Nebolo tak možné z predmetného rozhodnutia ani dedukovať že právnej predchodkyni vzniklo nepopierateľné právo na finančnú náhradu, resp. že práve žalovanej bude náhrada vyplatená. K reálnemu vyplateniu došlo dňa 22.11.2016. O vyplatení náhrady žalobca nebol informovaný dozvedel sa to až po začatí tohto konania. Do podania žaloby dňa 24.09.2019 trojročná objektívna premlčacia lehota neubehla a dvojročná subjektívna nemohla začať do podania plynúť. Rozhodnutie o vyvlastnení sa vzťahovalo konkrétne na oprávnených

dedičov právnej predchodkyne žalovanej. Vyvlastňovací orgán jasne a nezameniteľne so žalobcom špecifikoval subjekty, ktorým sa nehnuteľnosť vyvlastňuje. Konanie o určenie vlastníctva bolo zastavené, v dedičskom konaní bolo rozhodnuté ktorému dedičovi náhrada prináleží. SPF vyplatilo náhradu uloženú do úschovy spoločnosťou MH Invest. s.r.o. oprávnenej osobe. K vyplateniu náhrady žalovanej došlo v súlade so zákonom na základe podloženého právneho dôvodu - vyvlastnenie nehnuteľnosti od oprávneného vlastníka. Kúpna zmluva žalobcu a právnej predchodkyne žalovanej nie je zavkladovaná, nie je tak v zmysle účinná. Žalobca nie je a ani v čase vyvlastnenia nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Predmetom sporu nebola kúpna cena, ktorú žalobca právnej predchodkyni za parcelu vyplatil. Neskončenie vkladového konania bolo podľa súdu irelevantné. Vzhľadom na vyvlastnenie si súd vyriešil predbežnú otázku možnosti nadobudnúť nehnuteľnosť žalobcom ešte prebiehajúcim vkladovým konaním za právne nemožnú. Žalobca vlastnícke právo k parcele v súlade so zákonom nepreukázal. Nevyplýva to zo žiadneho zmluvného dojednania spojeného s rozhodnutím príslušného orgánu. Ak by čisto imaginárne akceptoval súd tvrdenie, že predmetná kúpna zmluva nadobudla účinnosť, tak potom aj kúpna zmluva medzi žalobcom a P. H. uzatvorená pred vyvlastnením je účinná a žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Súd prvej inštancie toto však uviedol len ako prípadný následok, ak by akceptoval nesprávne právne tvrdenia žalobcu. Žalovaná nebola plne pasívne legitimovaná, v rozsahu sumy 9 852 Eur podľa dedičského rozhodnutia vyplatila túto sumu spoludedičovi, teda žalobca sa od nej ako nesprávneho subjektu nesprávne bezdôvodného obohatenia vôbec domáhal, i keď aj právne neúspešne, keďže žalobca nebol oprávnenou osobou na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie. O trovách konania navrhovateľa súd prvej inštancie rozhodol v zmysle a tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd u strán nevzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa pre iné rozhodnutie o trovách konania.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, na základe odvolacích dôvodov uvedených v písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca citujúc ods.. a , uviedol, že ustanovenie sa dostalo do v čase, keď zmluvy o prevode nehnuteľností registrovali štátne notárstva. Až na základe tejto registrácie dochádzalo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na kupujúceho. Od roku 1992 je ustanovenie na prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nepoužiteľné a stalo sa obsolentným. Prevažná judikatúra zastáva názor, že z platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy), z čoho možno vyvodiť, že účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy, pokiaľ zákon alebo dohoda neustanovujú inak. Podľa judikátu R 86/2001: „Súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností“. Podľa publikovaného rozhodnutia ZSP 57/2001: „Rozhodnutie okresného úradu - odboru katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve, ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že by nemohol ako predbežnú riešiť otázku vlastníctva nehnuteľnosti alebo odchýliť sa pri posúdení otázky, kto je jej vlastníkom, od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľností. Ďalej tiež podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnutie katastra o povolení vkladu nie je rozhodnutím, s ktorým zákon spája vznik účinnosti zmluvy o prevode práva k nehnuteľnosti. Namietal, že účinky vkladu podľa spočívajú v nadobudnutá vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno- právnych následkoch a nie v obligačno- právnych následkoch (účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (R 59/2007, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2007). Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. , ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 5/2006: „Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Účinnosť zmluvy nastáva teda súčasne so vznikom platnej zmluvy, pokiaľ zákon ( ) alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy ( ). Ak teda odvolací súd vychádzal z toho, že

zmluva o prevode nehnuteľnej veci sa stane účinnou kladným rozhodnutím orgánu katastra o návrhu na vklad vlastníckeho práva, prakticky stotožnil okamih účinnosti zmluvy so vznikom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. nerozoznával obligačný a vecnoprávny účinok zmluvy o prevode nehnuteľnosti, čo je v rozpore so súčasným znením ustanovenia a “ (Obdobne NS SR, sp. zn. , NS ČR, sp. zn. , ale aj FEKETE, I.: 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 380.) Žalobca zdôraznil, že v zmysle ustanovenia o súdoch v spojitosti s má judikatúra najvyšších súdnych autorít právnu záväznosť. Vyššie uvedené závery potvrdzuje i komentárová literatúra. Podľa komentára k : „Právna skutočnosť, na základe ktorej bolo nadobudnuté vlastníctvo, sa následne premieta aj do charakteru súdnej ochrany v tom zmysle, či táto má byť realizovaná súdom v občianskom právnom konaní alebo v rámci správneho súdnictva. Súd v občianskoprávnom konaní nie je viazaný zápisom vlastníctva v katastri nehnuteľností a existenciu vlastníctva môže posúdiť odlišne, a to vrátane posudzovania predbežnej otázky. Na druhej strane súd v občianskoprávnom konaní nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, na základe ktorých malo byť nadobudnuté vlastníctvo. Výnimku v tomto smere predstavuje rozhodnutie katastra o povolení vkladu, keďže vklad sa chápe ako súčasť vlastníctva zapísaného v katastri. V občianskoprávnom konaní ďalej súd môže v rámci predbežnej otázky skúmať, či rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je ničotné (nulitné). Rovnako môže skúmať, či pri rozhodnutí orgánu verejnej správy, ktorým malo dôjsť k prechodu vlastníctva bol pôvodný vlastník skutočným vlastníkom veci. Namietal, že je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ nedošlo k zavkladovaniu, nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva. Zmluva je platná a účinná dňom jej podpisu (pokiaľ nie je stranami dohodnutý iný dátum účinnosti), rozhodnutie o vklade nie je rozhodnutím s ktorým by zákon spájal účinnosť zmluvy. Je potrebné rozlišovať záväzkovoprávne a vecnoprávne účinky, pričom záväzkovoprávne účinky znamenajú, že je možné sa domáhať, aby si strany splnili svoje povinnosti zo zmluvy. Ako bolo uvedené vyššie, tento záver sa odkláňa od ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít a teda je v rozpore s . Zmluva je platná a účinná dňom jej podpisu (pokiaľ nie je stranami dohodnutý iný dátum účinnosti), rozhodnutie o vklade nie je rozhodnutím s ktorým by zákon spájal účinnosť zmluvy. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil následne aj ohľadne neexistencie bezdôvodného obohatenia. Skonštatoval, že k vyplateniu náhrady žalovanej došlo v súlade so zákonom na základe podloženého právneho dôvodu - vyvlastnenie nehnuteľnosti od oprávneného vlastníka. Spornou otázkou však zostalo, či sa jednalo o oprávneného vlastníka. Bolo nevyhnutné posudzovať platnosť zmluvy. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia ohľadom neúčinnosti zmluvy, už však súd následne túto platnosť zmluvy neposudzoval. Zmluva má všetky predpísané zákonné náležitosti, je tzv. perfektným právnym úkonom a nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by zakladal jej neplatnosť. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná nebola plne pasívne legitimovaná v rozsahu sumy podľa dedičského rozhodnutia vyplatila túto sumu spoludedičovi, teda žalobca sa od nej ako nesprávneho subjektu nesprávne bezdôvodného obohatenia vôbec domáhal. Súd prvej inštancie v tomto smere dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Z čl. IV Osvedčenia o dedičstve sp. zn. (ďalej len „Osvedčenie o dedičstve“) vyplýva, že právo náhrady za vyvlastnený pozemok prevzala žalovaná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že táto náhrada jej bola následne Slovenským pozemkovým i skutočne vyplatená. Podľa ustanovenia (ďalej len „“): „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.“ „Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide,“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. citovaný v uznesení ústavného súdu ). Žalovaná bola na základe Osvedčenia o dedičstve povinná vyplatiť ustupujúceho dediča J. Y.. Medzi žalobcom a J. Y. neexistuje žiaden hmotnoprávny vzťah. J. Y. nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva o ktorej sa v konaní rozhoduje. Žalobca len pre úplnosť dodal, že pokiaľ by žalovaná časť sumy J. Y. nevyplatila, mohol by voči nej podať žalobu na plnenie (na základe hmotnoprávneho vzťahu vyplývajúceho z Osvedčenia o dedičstve).

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vydaným rozsudkom a považuje odôvodnenie tohto rozhodnutia správne a zákonné a navrhuje, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil z nasledovných dôvodov. Žalovaná sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu a zároveň dodáva že žalobca nie je v zmysle aktívne

legitimovaný na podanie takejto žaloby nakoľko pre vznik bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje objektívna skutočnosť a síce to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v uvedenom prípade sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu bez právneho dôvodu, má za to, že túto skutočnosť v konaní pred súdom nepreukázal. Plnenie Slovenského pozemkového fondu žalovanej nenaplňuje, žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia tvrdeného v žalobe. Plnením bez právneho dôvodu je prípad, keď jeden z účastníkov dostal majetkovú hodnotu plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Ide o prípad, pri ktorom právny dôvod k okamihu plnenia vôbec neexistoval. Žalovaná, ako právna nástupkyňa - dedička po svojej zomrelej matke S. Y. dostala v zmysle Rozhodnutia OU Nitra OVBP2-2016/018705-4 zo dňa 26.04.2016 o vyvlastnení peňažnú náhradu za vyvlastnený pozemok p. č. XXXX v k. ú. Z.. V danom prípade, dôvod plnenia zo stany štátu ako vyvlastniteľa pre žalovanú existoval a bolo ním rozhodnutie o vyvlastnení. Nakoľko vyvlastniť je možné len vlastníka, tak žalovanej náhrada právom patrí. Žalobca v čase vyvlastnenia vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti nebol. Právna argumentácia žalobcu týkajúca sa vecnoprávnych a obligačnoprávnych účinkov uzatvorenej kúpnej zmluvy v tomto prípade neobstojí. Nakoľko v zmysle , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle tohto ustanovenia sú tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní (najmä v ods. 8 odvolania) nesúladné so zákonom. Zákon jasne uvádza, tak ako aj konštantná judikatúra, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam vzniká až vkladom do KN a nie uzavretím kúpnej zmluvy. Žalobca vlastníkom nehnuteľnosti nikdy nebol. Zároveň ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, žalobca po uzatvorení Kúpnej zmluvy s S. Y. z dňa 30.06.2015 následne uzatvoril ďalšiu Kúpnu zmluvu, na základe ktorej „predal“ predmetnú nehnuteľnosť pani J. H. dňa 08.07.2015 - hoci sa nikdy nestal vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti (nakoľko vklad do KN zo zmluvy z 30.06.2015 bol povolený až 29.07.2015 - avšak tento bol po proteste prokurátora zrušený) t. j. účinky vkladu nikdy nenastali a vlastnícke právo žalobca nikdy nenadobudol. Pokiaľ sa žalobca vyhovára na obligačnoprávne účinky kúpnej zmluvy, vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť ďalej „predal“ tretej osobe, nie je žalobca na podanie tejto žaloby aj z tohto dôvodu absolútne aktívne legitimovaný. Žalobcova aktívna legitimácia nie je daná aj z dôvodu, že nepreukázal splnenie ani jednej z materiálnych podmienok skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o plnenie bez právneho dôvodu - vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu, kto plnil, voči tomu komu sa plnilo. V tomto prípade plnil štát, preto len tento je oprávnený žiadať od žalovanej prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zo strany SPF bola vyplatená náhrada za pozemok napriek existencii KZ - ide o nesprávne posúdenie právneho vzťahu - nakoľko SPF plnil na základe rozhodnutia o vyvlastnení. Nárok na vyplatenie žalovanej sumy vznikol žalovanej Rozhodnutím o vyvlastnení zo dňa 26.04.2016, o ktorom bol žalobca oboznámený a bolo mu doručené na vedomie. Žalovaná suma bola žalovanej vyplatená v súlade s rozhodnutím o vyvlastnení dňa 22.11.2016 a preto žalovaná vznáša opätovne námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie sumy 19 083,93 Eur. Navyše uviedla, že Kúpna zmluva zo dňa 30.06.2015 uzatvorená medzi žalobcom ako kupujúcim a predávajúcou (právnou predchodkyňou žalovanej) bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko bola dohodnutá neprimerane nízka suma 0,30 Eur za m2, v čase uzatvorenia mala predávajúca 84 rokov, umiestená v domove dôchodcov a zmluvu uzatvorila pod nátlakom a za nápadne nevýhodných podmienok, čo robí túto zmluvu absolútne neplatnou v súlade s ustanoveniami . Predávajúca po uzatvorení KZ do 3 mesiacov zomrela. Žalovaná ďalej poukázala na to, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy sa už všeobecne vedelo o investícii Jaguar Land Rover v Nitre, keď len 7 dní po tom, ako bola zmluva uzatvorená vláda schválila zákon o významnej investícii pri Nitre. A aj z uvedeného dôvodu považuje Kúpnu zmluvu za špekulatívnu, nakoľko Rozhodnutiu vlády o významnej investícii predchádzali aj verejne známe diskusie o tejto investícii a všeobecne sa vedelo, že takáto investícia je možná. Preto má za to, že žalobca v rozpore s dobrými mravmi vylákaval od neznalých ľudí vo vysokom veku (ktorý už o verejnom dianí nemajú dostatočné znalosti) predaj takýchto pozemkov. Pokiaľ ide o vyplatenie ustupujúceho dediča J. Y. v zmysle Osvedčenia o dedičstve plne sa stotožnila s právnym názorom prvostupňového súdu. V zmysle sa dedičmi po zomrelej S. Y. stali C. F. a J. Y.. Dedičstvo nadobudli dedičia na základe zákona v momente úmrtia v zmysle . Následne v zmysle Osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.09.2016 sa dedičia dohodli na spôsobe, akým bude náhrada za vyvlastnený pozemok vyplatená. To, že v Osvedčení o dedičstve sa dedičia dohodli, že celú čiastku od SPF prevezme C. F. s povinnosťou výplaty spoludediča J. Y. je len spôsob, akým budú ich dedičské podiely vyplatené. Z uvedeného je zrejmé, že v polovici tejto sumy - vo výške 9 852 Eur nebola žalovaná ako už súd uviedol absolútne pasívne legitimovaná. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd

Rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. -240 zo dňa 03.12.2019 potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej.

4. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že v zmysle ustanovenia sa bezdôvodným obohatením rozumie majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ale i získaným plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom posúdenie otázky platnosti zmluvy uzavretej medzi žalobcom a právnou predchodkyňou sa musí riešiť ako predbežná otázka. Len tak možno dospieť k záveru, o akú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia sa jedná. Žalobca má za to, že žalovaná touto argumentáciou nijako nevyvrátila, že by sa nemalo jednať o jednu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Namietal, že nemôže obstáť ani námietka žalovanej že o bezdôvodné obohatenie sa nejedná z dôvodu, že bolo plnené na základe rozhodnutia o vyvlastnení. Žalobca v konaní predložil kúpnu zmluvu uzavretú s právnou predchodkyňou žalobkyne, a práve zo strany žalovanej nebol preukázaný žiadny dôvod neplatnosti tejto zmluvy. Súd prvej inštancie síce môže voľne hodnotiť dôkazy, ale nemôže voľne hodnotiť dôkazné bremeno. Síce žalobkyňa naďalej poukazuje na skutočnosť, že zmluva nebola zavkladovaná, avšak nijakým spôsobom nevyvracia argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní ohľadom obligačnoprávnych a vecnoprávnych účinkov zmluvy. Žalovaný v bode 12. poukázal na tú skutočnosť, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy sa už všeobecne vedelo o investícii Jaguar Land Rover, ale napr. právna predchodkyňa o tomto nevedela. Tvrdenia Žalovanej sú účelové a neboli v konaní nijako preukázané. V čase podpisu zmluvy - dňa 30.06.2015, nebola verejne a ani žalobcovi známa informácia o pripravovanej investícii. Pripravovaná investícia sa stala verejne známou až 21.07.2015, kedy došlo k zápisu predkupného práva do katastra nehnuteľností. Žalovaná ďalej tvrdí, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, čo odôvodňuje tým, že nebolo preukázané splnenie ani jednej z materiálnych podmienok skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že v tomto prípade plnil štát, a preto len tento je oprávnený žiadať od žalovanej prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia. Takéto tvrdenie neobstojí, pretože pri bezdôvodnom obohatení je aktívne legitimovaným subjektom ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Takýmto subjektom je žalobca ktorý uzavrel platnú kúpnu zmluvu s právnou predchodkyňou žalovanej. Vzhľadom k nedostatku rozhodnutí slovenských súdov, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 12.01.2006, č. k. : „Věcnou legitimací (ať již aktivní či pasivní) je stav, který vyplývá z hmotného práva. Kdo je v rámci odpovědnosti za bezdůvodné obohacení pasivně legitimován, vyplývá z obč. zák. Je jím ten, jehož majetek se na úkor druhého neoprávněně zvětšil nebo u koho nedošlo ke zmenšení majetku, ač k tomu mělo v souladu s právem dojít. Tak je tomu proto, že předpokladem odpovědnosti za získané bezdůvodné obohacení, které se musí vydat, není protiprávní úkon obohaceného ani jeho zavinění, nýbrž objektivně vzniklý stav obohacení (přesun majetkových hodnot), k němuž došlo ůsobem, který právní řád neuznává. Aktivně legitimovaným subjektem k uplatnění práva na vydání bezdůvodného obohacení ( obč. zák.) je ten, na jehož úkor bylo bezdůvodné obohacení získáno.“ Žalovaná v bode 10. opätovne vzniesla námietku premlčania, pričom však nijako nešpecifikuje rozhodné lehoty, a tak sa žalobca nemôže bližšie vyjadriť k tomuto bodu vyjadrenia. V plnom rozsahu preto poukázal na argumentáciu ohľadne rozhodujúcich dátumov uvedených v žalobe. Nemožno súhlasiť ani s námietkami uvedenými v bode 13. vyjadrenia žalovanej o tom, že dedičstvo nadobudla žalovaná ale i J. Y.. Žalovaná argumentuje ustanovením . Je zrejmé, že na základe tohto ustanovenia boli dedičia povolaní dediť, avšak k nadobudnutiu dedičstva dochádza až na základe ďalšej právnej skutočnosti - osvedčenia o dedičstve, ktoré je následne i podkladom zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností, pokiaľ je predmetom dedenia nehnuteľnosť. Pokiaľ ide o nadobudnutie hnuteľností alebo iných práv, tieto sa nadobúdajú právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve. Na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti ( ), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne dospel aj k správnemu právnemu záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený právny a skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza nasledovné:

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 19 083,93 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa . Medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovanej - S. Y. bola dňa 30.06.2015 uzatvorená kúpna zmluva č. LUZ C/2642, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1 263 m2 v katastrálnom území Z., obec Z., okres X.. Rozhodnutím o vyvlastnení č. OU- NR-OVBP2-2016/018705-4 zo dňa 26.04.2016 bolo rozhodnuté o vyvlastnení sporného pozemku, pričom náhrada za vyvlastnenie bola uložená na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu. O zavkladovaní vlastníckeho práva k spornému pozemku na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Z oznámenia Slovenského pozemkového fondu zo dňa 18.11.2019 (č. l. 226) má odvolací súd preukázané, že finančná náhrada 19 083,93 Eur bola vyplatená dňa 22.11.2016 prevodom na účet žiadateľa C. F. rod. Y. na základe Osvedčenia o dedičstve 10D/98/2016/Dnot86/2016. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. , Dnot. 86/2016 mal odvolací súd preukázané, že žalovaná zdedila po poručiteľke S. Y. právo náhrady za vyvlastnený pozemok v zmysle rozhodnutia o vyvlastnení č. k. OU-NR-OVBP2-2016/018705-4 vo výške 19 083,93 Eur, ktorá suma bola poukázaná na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu na základe oznámenia k dedičskému konaniu MH Invest, s.r.o. s povinnosťou výplaty spoludediča J. Y. sumu 9 852 Eur najneskôr do jedného mesiaca odo dňa vyplatenia náhrady za vyvlastnený pozemok. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože dospel k záveru, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatila. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodnutie o vyvlastnení sa vzťahovalo konkrétne na oprávnených dedičov právnej predchodkyne žalovanej. Vyvlastňovací orgán jasne a nezameniteľne so žalobcom špecifikoval subjekty, ktorým sa nehnuteľnosť vyvlastňuje. Konanie o určenie vlastníctva bolo zastavené a v dedičskom konaní bolo rozhodnuté, ktorému dedičovi náhrada prináleží. K vyplateniu náhrady žalovanej došlo v súlade so zákonom na základe podloženého právneho dôvodu - vyvlastnenie nehnuteľnosti od oprávneného vlastníka. Súd prvej inštancie tiež zastal právny názor, že pokiaľ kúpna zmluva nebola zavkladovaná, nie je podľa účinná.

8. Žalobca namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

9. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až .

10. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ).

12. K právnemu posúdeniu odvolacím súd je potrebné uviesť, že pre záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v ) je potrebné, aby navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j., aby preukázal, že odporca (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.

13. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný ( ). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. )

14. Žalobca v odvolaní spochybňoval záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ nedošlo k zavkladovaniu, nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva. Žalobca mal za to, že zmluva je platná a účinná dňom jej podpisu a rozhodnutie o vklade nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal účinnosť zmluvy. Ďalej žalobca uviedol, že spornou otázkou zostalo, či došlo k vyvlastneniu oprávneného vlastníka, a na zodpovedanie tejto otázky bolo potrebné skúmať platnosť spornej kúpnej zmluvy. Žalobca na podporu svojich argumentov poukázal na judikát R 86/2001, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. s komentár k .

15. Odvolací súd sa stotožňuje sa argumentáciou žalobcu v tej časti, že je potrebné rozlišovať medzi obligačnoprávnymi a vecnoprávnymi účinkami kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti a taktiež tej časti, že kúpna zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu, ak sa zmluvné strany nedohodli inak, alebo ak tak neustanovuje zákon.

16. Danej právnej problematiky sa dotkol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. mája 2008 sp. zn. , v ktorom je uvedené, že zmluva je platná po podpísaní všetkými jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra.

17. Najvyšší súd SR v inej veci (rozsudok z 28. februára 2006 sp. zn. , ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 59/2007) konštatoval, že rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch. Zo zmluvy, pokiaľ bola uzavretá platne, vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky - obsah zmluvy sa pre nich stáva záväzným. Dodal, že viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych účinkov ktorej treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú

do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy.

18. Rovnako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. mája 2012 sp. zn. , v ktorom bolo uvedené, že účastník zmluvy, ktorá podlieha pre účinnosť rozhodnutiu o vklade príslušnej správy katastra, je svojím zmluvným prejavom viazaný až do rozhodnutia príslušného orgánu. Táto viazanosť je občianskoprávnym vzťahom, prechádza z účastníka na jeho právnych nástupcov, teda aj na dedičov, ktorí ako právni nástupcovia zomrelého účastníka nastupujú na jeho miesto do právneho vzťahu založeného prejavmi vôle účastníka. Tieto závery sa nepriečia právnemu názoru prezentovanému v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Zákonní dedičia i tu však sú viazaní prejavom vôle poručiteľa, v uvedenej v zmluve, až do právoplatného rozhodnutia o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Dedenie je všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iný subjekt okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak; dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti.

19. V danej veci právna predchodkyňa (poručiteľka) uzatvorila kúpnu zmluvu so žalobcom, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dňa 30.06.2015, pričom poručiteľka zomrela dňa 03.10.2015. Okresný úrad Nitra rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/018705-4 zo dňa 26.04.2016 rozhodol o vyvlastnení vlastníckeho práva k pozemku oprávneným dedičom po zomrelej S. Y. za náhradu vo výške 19 083,93 Eur.

20. Z vyjadrenia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor (č. l. 72) odvolací súd zistil, že vlastnícke právo žalobcu k spornému pozemku nebolo nikdy zavkladované. Okresná prokuratúra Nitra podala dňa 15.10.2015 protest proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor o povolení vkladu číslo V5394/15. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor dňa 02.11.2015 vyhovel protestu prokurátorky. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie Poľnohospodárskou Pôdou s.r.o. dňa 02.12.2015. Odvolanie bolo odstúpené na Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, ktorý predmetné odvolanie zamietol. Dňa 08.07.2015 bol podaný návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností medzi predávajúcim Poľnohospodárska Pôda s.r.o. a kupujúcou J. H.. Návrh bol zaevidovaný pod číslom V 5473/15. Predmetom prevodu bola aj parcela č. XXXX. Konanie bolo zastavené na základe rozhodnutia zo dňa 13.11.2015. Následne bolo podané odvolanie J. H. ako aj návrh na obnovu konania. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 06.06.2016 konanie zastavil. Dňa 24.05. 2016 bolo doručené na zápis a rozhodnutie o vyvlastnení číslo OU-NR-OVBP2-2016/018705-4 zo dňa 26.04.2016 týkajúce sa parcely č. XXXX k. ú. Z. vo vlastníctve Zomrelej S. Y.. Pod Z4307/16 bolo dňa 09.08.2016 zapísané do katastra nehnuteľností v prospech MH Invest, s.r.o. do listu vlastníctva č. XXXX. Na základe rozhodnutia o povolení vkladu č. V 11357/2017 bolo zapísané vlastníctvo parcely č. XXXX k. ú. Z. do vlastníctva Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. do listu vlastníctva č. XXXX.

21. Dedičia po poručiteľke S. Y. uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva v zmysle, ktorej právo náhrady za vyvlastnený pozemok v zmysle rozhodnutia o vyvlastnení č. k. OU-NR-OVBP2-2016/018705-4 vo výške 19 083,93 Eur, ktorá suma bola poukázaná na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu na základe oznámenia k dedičskému konaniu MH Invest, s.r.o. s povinnosťou výplaty spoludediča J. Y. sumu 9 852 Eur najneskôr do jedného mesiaca odo dňa vyplatenia náhrady za vyvlastnený pozemok.

22. V prejednávanej veci došlo k špecifickej situácii, keď berieme do úvahy, že medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovanej došlo k uzatvoreniu platnej a účinnej zmluvy (odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že otázku posudzovania platnosti danej zmluvy pre účely tohto konania nepovažuje za potrebnú, pretože, ak by odvolací súd dospel k záveru, že kúpna zmluva bola uzatvorená neplatne, nemalo by to za následok iné rozhodnutie vo veci, ako zamietnutie žaloby), ktorej obsah zaväzuje aj právnych nástupcov zomrelej S. Y., ktorí nastúpili na jej miesto do právneho vzťahu založeného jej prejavom vôle, avšak nikdy nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o vklade vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému pozemku. Keďže v čase smrti poručiteľky bola nehnuteľnosť stále v jej vlastníctve, pretože nedošlo k zavkladovaniu vlastníckeho práva, nehnuteľnosť sa stala súčasťou dedičstva po zosnulej. Za tejto situácie došlo k vyvlastneniu vlastníckeho práva oprávnených dedičov zomrelej a zároveň im bola priznaná náhrada za vyvlastnenie ich vlastníckeho práva k pozemku a náhrada bola uložená

do depozitu Slovenského pozemkového fondu, ktorá bola žalovanej následne vyplatená na základe osvedčenia o dedičstve. Neskôr došlo aj k zavkladovaniu vlastníckeho práva k spornému pozemku v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s. r. o. Súčasťou obsahu zmluvy, ktorým by boli právni nástupcovia zomrelej viazaní, nikdy nebolo dojednanie týkajúce sa vydania prípadnej náhrady za vyvlastnenie, ani iné obdobné dojednanie, preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým titulom si žalobca takýto nárok uplatňuje, pričom argumentáciu žalobcu v odvolaní považuje odvolací súd za nesprávnu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že Slovenský pozemkový fond vyplatil náhradu uloženú do úschovy spoločnosťou MH Invest, s.r.o., oprávnenej osobe, že k vyplateniu náhrady došlo v súlade so zákonom na základe predloženého právneho dôvodu - vyvlastnenia nehnuteľnosti od oprávneného vlastníka.

23. Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že na strane žalovanej došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, že toto by bolo získané protiprávne, ani to, že by žalobcovi uvedeným spôsobom vznikla ujma. Otázkou premlčania sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko to považoval za nadbytočné, a navyše, žalovaná v odvolacom konaní neuviedla žiadne právne relevantné skutočnosti týkajúce sa premlčania.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny potvrdil, keď náhrada za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemku bola vyplatená oprávnenej osobe, pričom ďalšími dôvodmi zamietnutia žaloby sa už nezaoberal.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle a tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).