Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/10/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B. C., C., C. C. D. X, XXX XX E. – F. G. H., I.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: RIEDL advokátska kancelária s.r.o., Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, o zaplatenie 14.451,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -110 zo dňa 26.02.2026, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku I. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.116,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % p.a. od 21.02.2026 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 72 %.“.

2. Vec právne posúdil podľa ust. , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), , a , , , a , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), Opatrenia NBS č. 10/2017 z 14.11.2017, , .

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 14.451,03 €, kapitalizovaného úroku 7.140,16 €, úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 14.451,03 € od 26.04.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 01.12.2022 uzavreli platne úverovú zmluvu, ktorú treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, čo vyplýva z jej názvu, ale aj z obsahu samotnej úverovej zmluvy. Zmluvu uzavrel za veriteľa, t. j. právneho predchodcu žalobcu, viazaný finančný agent - spoločnosť K. L., C., za ktorú zmluvu podpísal jej konateľ. Skutočnosť, že v závere zmluvy nie je podpis K. B. opatrený pečiatkou spoločnosti K. L., C. nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy, nakoľko identifikačné údaje finančného agenta (obchodné meno, IČO, reg. č.) sú detailne uvedené v záhlaví zmluvy. Súd prvej

inštancie podrobil predmetnú úverovú zmluvu prieskumu z hľadiska jej obligatórnych náležitostí, pričom uzavrel, že Zmluva obsahuje všetky požadované náležitosti a s tým, že nebolo zistené, že by obsahovala neprijateľné podmienky. Následne skúmal, či si veriteľ splnil povinnosti odbornej starostlivosti. Pri zohľadnení výšku príjmu žalovanej (604,20 €), v tom čase platnej výšky životného minima (234,42 €), výšky mesačnej splátky (257,- €) a požadovanej rezervy (40 %) v zmysle § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 z 14.11.2017, ktorý sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver prekročil limit ukazovateľa schopnosti splácať úver hodnotu 1. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalobca ako veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nekonal s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho nemohol vyžadovať od spotrebiteľa (žalovaného) jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a zároveň je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že žalovanej bol v súvislosti so zmluvou poskytnutý úver vo výške 15.800,- €. Žalovaná mala ku dňu vyhlásenia rozsudku uhradiť na istine poskytnutého úveru sumu vo výške 6.254,17 €, pričom uhradila len sumu 3.137,45 €, ktorú súd prvej inštancie započítal na úhradu istiny úveru, t. j. 12 splátok. Z tohto dôvodu uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.116,72 € (6.254,17 € - 3.137,45 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 3.116,72 € od 21.02.2026 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní v pomere žalovanej sumy (14.451,03 € + 7.140,16 € = 21.591,19 €) k priznanej sume (3.116,72 €) úspešný v rozsahu 14 % po zaokrúhlení, a teda žalovaná bola úspešná v rozsahu 86 %, a preto miera úspechu žalovanej v konaní je v rozsahu 72 % (86 - 14).

5. Proti tomuto rozsudku v časti výroku I. a III. podala včas odvolanie žalovaná namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. So záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a nemožnosti jednorazového splatenia úveru sa plne stotožňuje. Keďže však právny predchodca žalobcu predmetnú pohľadávku postúpil dňa 27.12.2024, čo je 6 rokov pred dohodnutým termínom splatnosti, postúpenie pohľadávky je podľa žalovanej v rozpore s ust. § 17 ods. 1 písm. a) ZoSÚ. Má za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením rozsudku v bode 10 o nedostatočnom skúmaní bonity žalovanej. Zohľadnil rezervu vo výške 30 %, čo je v súlade s Opatrením NBS. Nakoľko však nie je možné podať odvolanie len voči odôvodneniu rozsudku a vo výsledku je rozhodnutie súdu prvej inštancie v zásade správne a v prospech spotrebiteľa, ktorého úver bol určený za bezúročný a bezpoplatkov, napriek faktu, že na to reálny základ nebol. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť ako správny.

7. Do skončenia odvolacieho konania žiadne ďalšie odvolacie repliky a dupliky tunajšiemu súdu predložené neboli.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku alebo jeho zmenu (, (ďalej len „“).

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

10. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka podľa odvolacieho súdu naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu došlo, čo odvolací súd dôvodí nasledovne.

12. Žalobca si v predmetnej veci voči žalovanej uplatňuje pohľadávku vo výške 14.451,03 €, kapitalizovaného úroku 7.140,16 € a úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 14.451,03 € od 26.04.2024 do zaplatenia, ktorú mu postúpila C. K., K., I.: XX XXX XXX, C. C. M. N. X, XXX XX E., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2024 (č. l. 12).

13. Právny predchodca žalobcu (K., K.) a žalovaná dňa XX.XX.XXXX uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 15.800,- €.

14. Žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala, preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú Listom zo dňa 25.03.2024 na úhradu dlžnej čiastky predmetného úveru s tým, že ju upozornil na oprávnenie požadovať okamžité splatenie celého úveru vrátane príslušenstva (č. l. 33). Skutočnosť, že

uvedený List veriteľ žalovanej skutočne doručil žalobca odvodzoval od doručenky, podľa ktorej žalovaná písomnosť prevzala dňa 27.03.2024 (č. l. 33 rub).

15. Žalovaná dlžné splátky v stanovenej lehote žalobcu neuhradila, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX O. M. XX.XX.XXXX, a to Listom zo dňa 25.04.2024, ktorým žalovanú tiež vyzval na úhradu dlžnej pohľadávku najneskôr do 7 dní od spísania tejto výzvy. Rovnako aj v tomto prípade doručenie spomínaného Listu žalobca odvodzoval od priloženej doručenky, podľa ktorej žalovaná písomnosť prevzala dňa 29.04.2024 (č. l. 34 rub).

16. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nekonal s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho nemohol vyžadovať od spotrebiteľa (žalovanej) jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru s tým, že zároveň posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov pre hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Uvedené závery žalovaná v odvolaní nenamietala, považovala ich za vecne správne a súladné s právnymi predpismi a aplikačnou praxou súdov. Žalobca sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie nestotožňuje, má za to, že predmetný úver bol posúdený ako bezúročný a bezpoplatkov bez reálneho základu, no odvolanie nepodal.

17. Vychádzajúc z odvolaním nenapadnutých právnych úvah súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a nemožnosti právneho predchodcu žalobcu vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, ktoré odvolací súd aprobuje, je potrebné dať za pravdu žalovanej, že je za daných okolností potrebné skúmať, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.

18. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej legitimácie (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.06.2010).

19. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Na to, aby bola platne postúpená banková pohľadávka je potrebné, aby predmetom postúpenia bola splatná pohľadávka.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd v zmysle rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku I. a III. zrušil a postupom podľa v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžaduje takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania).

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom – zoberať sa aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, skúmať platnosť postúpenia pohľadávky uplatňovanej žalobcom v predmetnom súdnom konaní a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v aj náležite odôvodniť.

22. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v inštruktívnej časti rozhodnutia ( ).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania (aj dovolacieho) bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. v spojení s ust. a .

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).