Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/30/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci žalobkyne: Z. M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, A., zastúpená PRÁVNE MIESTO | JUDr. Michal Jelenčík, advokátska kancelária s.r.o.; skrátený názov: PRÁVNE MIESTO s.r.o., Račianska 26E, Bratislava, IČO: 47 245 042, proti žalovanému: PHARMACEUTICA s.r.o., Kopčianska 3756/8A, Bratislava, IČO: 53 122 046, zastúpený JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 42 358 566, o zaplatenie 900,- € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného, na odvolanie žalovaného proti čiastočnému rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. -92 zo dňa 9. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 900,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 900,- € od 14.10.2023 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % nároku. III. O vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie sumy 900,- € s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 900,- € od 15.07.2023 do zaplatenia a o trovách konania v danej časti rozhodne súd až v konečnom rozhodnutí.

1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami 52 ods. 1, a , , a , , a , , ustanovením 4 ods. 6 o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovením nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Vo svojom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav vo veci (odseky 12. až 16. napadnutého rozsudku) a uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa (v postavení objednávateľa) uzavrela so žalovaným (zhotoviteľom) dňa 30.05.2023 zmluvu o dielo č. 20230530-01 (ďalej aj ako „zmluva o dielo“) predmetom ktorej boli stomatoprotetické práce - zhotovenie dolnej čiastočnej protézy. Celková suma za zhotovenie diela bola dohodnutá vo výške 1.800,- €. Sporným podľa súdu prvej inštancie nebolo ani to, že žalobkyňa titulom zálohy po podpise zmluvy o dielo dňa 30.05.2023 uhradila žalovanému sumu 900,- € (t. j. zálohovú platbu), ktorú následne dňa 02.10.2023 žiadala na podklade predžalobnej výzvy vrátiť späť z dôvodu, že zmluva o dielo nemá požadované náležitosti (predmet zmluvy je definovaný neurčito a nezrozumiteľne), a preto je zmluva ako celok absolútne neplatná. Žalovaný s tvrdením žalobkyne o absolútnej neplatnosti zmluvy nesúhlasil a žalovanú sumu žalobkyni doposiaľ nevrátil. Žalobkyňa sa tak podanou žalobou domáhala zaplatenia (vrátenia) sumy 900,- €, ktorá zodpovedá žalobkyňou uhradenej zálohovej platbe. Podanou žalobou sa domáhala aj zaplatenia príslušenstva. Žalovaný si v priebehu konania uplatnil vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela v sume 900,- € (1.800 ,-

€ predstavujúcich cenu diela - 900,- € zodpovedajúcich žalobkyňou uhradenej zálohovej platbe) spolu s príslušenstvom, nakoľko podľa jeho názoru je zmluva o dielo nie len platná, ale súčasne bolo dielo v súlade so zmluvou aj riadne zhotovené a odovzdané (osadené).

1.2. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí primárne venoval posúdeniu skutočnosti, či je zmluva o dielo zmluvou platnou alebo nie. Pokiaľ ide o formu zmluvy, súd prvej inštancie sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného o ústnom uzatvorení zmluvy o dielo, keďže žalobkyňa súdu predložila ako dôkaz zmluvu v jej listinnej podobe, pričom táto bola zo stany žalovaného riadne podpísaná (opatrená pečiatkou žalovaného a podpisom V.. V. N.). Túto skutočnosť žalovaný v priebehu konania žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil, a preto jeho procesná obrana o ústnom dojednaní zmluvy zostala len v rovine tvrdení. Zmluva o dielo tak bola podľa názoru súdu prvej inštancie uzatvorená písomne. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal posúdením určitosti zmluvy vo vzťahu k vymedzeniu diela. V písomnej zmluve o dielo bolo dielo vymedzené ako „Stomatologická práca - Dolná čiastočná protéza“. Z vymedzenia predmetu diela uvedeného v zmluve však podľa súdu prvej inštancie nie je vôbec zrejmé o aký konkrétny typ dolnej čiastočnej protézy sa jedná, aký je napr. počet zubov a ktoré konkrétne zuby majú byť protézou nahradené, ich farba, odtieň, materiál, kov, živica a iné. To znamená, že uvedená zmluva, ani iný dokument, príloha či dodatok k zmluve, ktorý by dané náležitosti bližšie špecifikoval, neobsahuje určenie rozsahu diela, akosť diela, a ani nezameniteľnú identifikáciu samotného diela. Z daného vymedzenia nie je možné vyvodiť presné určenie diela z hľadiska jeho rozsahu (akých zubov sa dolná čiastočná protéza týka), materiálu alebo akosti. Prejav vôle strán teda nebol len nepresný, ale bol aj neurčitý. Žalovaný v konaní síce trval na tom, že vymedzenie predmetu zmluvy o dielo je dostatočne určité, avšak jeho individuálnosť či konkretizáciu súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie pritom podotkol, že pokiaľ je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, pokiaľ to nie je poznateľné z textu listiny. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že predmet zmluvy o dielo nie je v súlade s ustanovením dostatočne určitý, v dôsledku čoho je nutné celú zmluvu o dielo považovať za absolútne neplatnú. Pokiaľ je zmluva neplatná, strany sú si povinné vrátiť (vydať) plnenia, ktoré si vzájomne poskytli (dostali). Keďže žalobkyňa uhradil žalovanému sumu 900,- € titulom zálohy, súd prvej inštancie (čiastočným rozsudkom v zmysle ) žalovanému uložil povinnosť vrátiť žalobkyni uvedenú sumu spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania) zo sumy 900,- € vo výške 9,50 % ročne od 14.10.2023 do zaplatenia. Súčasne žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Posledným (tretím) výrokom súd prvej inštancie rozhodol, že o vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobkyni na zaplatenie sumy 900,- € s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 900,- € od 15.07.2023 do zaplatenia a o trovách konania v danej časti rozhodne až v konečnom rozhodnutí.

1.3. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj medzi stranami spornou otázkou zhotovenia diela (čiastočnej protézy) a jeho osadenia (dodania). Žalovaný v konaní tvrdil, že čiastočnú protézu žalobkyni osadil a odovzdal dňa 14.07.2023, uvedené tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal, keď ním predložená zdravotná dokumentácia žalobkyne vykonanie takéhoto úkonu neobsahuje. Žalovaný za účelom preukázania osadenia čiastočnej protézy na pojednávaní konanom dňa 09.04.2025 navrhol výsluch zubnej techničky P.N. T., ktorá nasadenie protézy mala vykonať, avšak súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia o koncentrácií konania navrhovaný dôkaz (výsluch svedkyne) nevykonal.

2. Uvedený rozsudok napadol v časti prvých dvoch výrokov včas podaným odvolaním žalovaný domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na opätovne prejednanie a rozhodnutie. V rámci odvolacieho návrhu tiež žiadal, aby súd priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nosná argumentácia žalovaného obsiahnutá v odvolaní tak, ako pred súdom prvej inštancie, spočívala v tom, že zmluvu o dielo nie je možné považovať za absolútne neplatnú, nakoľko obsahuje všetky podstatné náležitosti. Vo vzťahu k forme zmluvy žalovaný uviedol, že závery súdu prvej inštancie o jej písomnom uzatvorení sú nesprávne, keďže žalobkyňou predložená zmluva nebola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie mal preto vychádzať z predpokladu, že zmluva bola uzatvorená ústne. Vo vzťahu k určitosti predmetu zmluvy

o dielo (čiastočnej dolnej protézy) žalovaný uviedol, že sa súd prvej inštancie príliš uprel na označenie predmetu diela, ktorý je neurčito opísaný. U stomatológa doktor (zubár) vysvetľuje klientovi aké úkony vykoná, t. j. čo bude aktuálne robiť, čo treba opraviť a čo nie. Tým dochádza podľa žalovaného logicky k odsúhlaseniu a uzatvoreniu zmluvy o dielo. Inak si podľa žalovaného nie je možné vysvetliť, že žalobkyňa s takto naformulovanou zmluvou o dielo súhlasila, keď si nechala zuby vytrhnúť. Musela mať vedomosť prečo sa tak deje. Sám od seba by žalovaný žalobkyni tieto zuby nevytrhol. Z celého konania podľa žalovaného vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu vážne, slobodne, určito a zrozumiteľne. Tomuto nasvedčuje aj fakt, že žalobkyňa spolupracovala, žalovaného za účelom vykonania jednotlivých úkonov navštevovala, pričom nemožno opomenúť ani fakt, že žalovanému uhradila zálohovú platbu v zmysle zmluvy o dielo vo výške 900,- €. Žalovaný v odvolaní ďalej trval aj na tom, že žalobkyni čiastočnú protézu dňa 14.07.2023 riadne osadil. Túto skutočnosť mal v konaní preukázať práve výsluch zubnej techničky P. T.Á.. Súd prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu však zamietol. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené bol žalovaný názoru, že to nie je on, kto porušil zmluvnú povinnosť, ale je ňou práve žalobkyňa, ktorá po začatí stomatoprotetických prác nepristúpila k úhrade zvyšku dojednanej ceny za dielo. Napadnutý rozsudok považoval žalovaný za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný.

3. Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobkyňa úvodom namietala neurčitosť podaného odvolania, keď žalovaný podal odvolanie proti obom výrokom napadnutého rozsudku, a to aj napriek tomu, že napadnutý rozsudok obsahuje celkovo tri výroky. Z uvedeného je preto nejasné v akom rozsahu žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie napáda (proti akým výrokom napadnutého rozhodnutia odvolanie smeruje). Vo vyjadrení ďalej pokračovala, že postup súdu spočívajúci v aplikácii sudcovskej koncentrácie konania bol správny, nakoľko žalovaný tvrdeniami o ústnom dojednaní zmluvy o dielo či návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne P. T. len pokračoval v jeho obštrukčnej procesnej stratégii. Výsluch svedkyne nemá podľa žalobkyne s platnosťou zmluvy o dielo nič spoločné, pričom tvrdenia o ústne uzatvorenej zmluve o dielo žalovaný po prvý krát vyslovil až na pojednávaní. Zmluva o dielo bola podľa žalobkyne uzatvorená len v písomnej podobe tak, ako ju predložila súdu. Vo vzťahu k (ne)určitosti predmetu zmluvy o dielo zotrvala na svojej právnej argumentácii vyslovenej pred súdom prvej inštancie, pričom poukázala aj na tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní, ktorý predmet zmluvy o dielo sám označil za neurčito opísaný. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobkyni priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Žalovaný na doručené vyjadrenie žalobkyne písomne nereagoval.

5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (výroky I. a II.) v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že je nutné napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle v celom rozsahu zrušiť, pretože postupom prvoinštančného súdu bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.

6. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

6.1. Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

6.2. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

6.3. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.

6.4. Podľa obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.

6.5. Podľa spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.

6.6. Podľa zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

6.7. Podľa rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

6.8. Podľa , ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.

6.9. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

6.10. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6.11. Podľa , ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

7. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa (v postavení objednávateľa) uzavrela so žalovaným (zhotoviteľom) dňa 30.05.2023 zmluvu o dielo predmetom ktorej boli stomatoprotetické práce - zhotovenie dolnej čiastočnej protézy. Celková suma za zhotovenie diela bola dohodnutá vo výške 1.800,- €. Žalobkyňa titulom zálohy po podpise zmluvy o dielo dňa 30.05.2023 uhradila žalovanému sumu 900,- € (t. j. zálohovú platbu), ktorú následne dňa 02.10.2023 žiadala na podklade predžalobnej výzvy vrátiť späť z dôvodu, že zmluva o dielo nemá požadované náležitosti (predmet zmluvy je definovaný neurčito a nezrozumiteľne), a preto je zmluva ako celok absolútne neplatná. Na podklade absolútne neplatnej zmluvy o dielo sa tak žalobkyňa žalobou domáhala zaplatenia sumy 900,- € (vrátenia zálohovej platby) s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalovaný s tvrdením žalobkyne o absolútnej neplatnosti zmluvy nesúhlasil, túto považoval za dojednanú platne (vážne, slobodne, určito a zrozumiteľne), pričom zmluva podľa jeho názoru obsahuje všetky podstatné náležitosti, dielo bolo riadne vykonané a žalobkyni odovzdané. Vzájomnou žalobou si žalovaný v konaní uplatnil nárok na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela (sumy 900,- €) spolu s príslušenstvom, ako aj nárok na náhradu trov konania.

8. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že zmluva o dielo neobsahuje presné určenie diela z hľadiska jeho rozsahu (akých zubov sa dolná čiastočná protéza týka), materiálu alebo akosti. Prejav vôle strán sporu o predmete zmluvy zhmotnený v zmluve o dielo považoval súd prvej inštancie za neurčitý, majúci za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o dielo ( ). Keďže sú si strany povinné v prípade absolútne neplatnej zmluvy o dielo vrátiť všetko, čo podľa nej dostali ( ), súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a formou čiastočného rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 900,- € spolu s príslušenstvom. Súčasne žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Posledným výrokom súd prvej inštancie rozhodol, že o vzájomnej žalobe žalovaného a o trovách konania v tejto časti rozhodne až v konečnom rozhodnutí.

9. Úvodom odvolací súd len v krátkosti reaguje na námietku žalobkyne, že odvolanie žalovaného je čo do rozsahu (v akom sa rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda) neurčité, pretože v zmysle jeho formulácie smeruje proti „obom“ výrokom napadnutého rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie má výroky tri. Odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie za dostatočne určité, a to tak s ohľadom na

obsah napadnutého rozhodnutia (prvým výrokom súd žalobe vyhovel a druhým priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu), ako aj na obsah podaného odvolania (nesúhlas žalovaného s vyhovením žaloby a priznaním náhrady trov konania žalobkyni). Okrem toho len prvé dva výroky napadnutého rozsudku je možné považovať za tie, ktoré sú v neprospech žalovaného, keďže posledným výrokom súd prvej inštancie nerozhodol vo veci samej, ale len konštatoval, že o vzájomnej žalobe žalovaného bude rozhodovať až formou konečného rozsudku.

10. Odvolací súd následne skúmal postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k možnosti rozhodnúť o podanej žalobe formou čiastočného rozsudku ( ), t. j. či týmto postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd pritom podotýka, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v [resp. odvolací dôvod ] sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

10.1. Podľa , ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom. Ide teda o fakultatívnu možnosť súdu, ktorá prichádza do úvahy hlavne vtedy, ak je predmet konania určený návrhom uplatňujúcim niekoľko nárokov, prípadne aj vtedy, ak má súd možnosť rozhodnúť oddelene len o časti toho istého nároku (napr. zvlášť o istine a zvlášť o jej príslušenstve) alebo o nároku proti jednému zo žalovaných v tej istej veci, ak nejde o nerozlučných spoločníkov. Kľúčovým predpokladom však je, že jeden z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stane nesporným. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie rozhodol čiastočným rozsudkom o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 900,- € s príslušenstvom. Žalobkyňa svoj nárok odvodzovala od absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo, pričom žalovaný počas celého konania neplatnosť zmluvy popieral. Za daného stavu nie je možné dospieť k záveru, že nárok žalobkyne sa stal v konaní nesporným, keď podstatou (jadrom) celého súdneho konania je práve spor o to, či je zmluva o dielo platná alebo nie. Za nesporný nemožno považovať nárok len preto, že si o ňom súd na podklade vykonaného dokazovania, aplikujúc príslušné právne predpisy, vytvoril právny názor. (Ne)spornosť nároku je nutné posudzovať z pohľadu strán sporu, t. j. či medzi nimi existuje vo vzťahu k danému nároku spor, alebo nie. Podľa názoru odvolacieho súdu vydaním čiastočného rozsudku bez toho, aby na jeho vydanie existovali zákonné predpoklady (nespornosť procesného nároku alebo časti procesného nároku v zmysle ) došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces ( ), konkrétne k porušeniu práva na predvídateľnosť rozhodnutia ( ), v ktorom je vyjadrený princíp právnej istoty. Práve princíp právnej istoty predstavuje jeden z imanentných znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je požiadavka predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Nedostatky procesného postupu v konaní pred súdom prvej inštancie pritom nie je možné odstrániť pred odvolacím súdom.

10.2. Žalovaný nedostatky v napadnutom rozhodnutí videl aj v jeho nepreskúmateľnosti a v nedostatočnom odôvodnení. Odvolací súd sa s námietkami žalovaného stotožnil, nakoľko súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec neodôvodnil svoj postup rozhodnúť v konaní formou čiastočného rozsudku podľa , aj keď bol tento postup tak, ako odvolací súd uviedol

vyššie, nesprávny. Súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil ani rozhodnutie v časti nároku na náhradu trov konania. Rozhodnutie síce obsahuje výrok v zmysle ktorého súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II. napadnutého rozhodnutia), avšak v odôvodnení rozhodnutia absentuje akákoľvek zmienka o tom, akým postupom a na podklade akých ustanovení zákona súd k takémuto rozhodnutiu dospel. Odvolací súd pritom podotýka, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa , poruší právo sporovej strany na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie tak porušil právo žalovaného na spravodlivý proces tým, že: a) porušil právo žalovaného na predvídateľnosť rozhodnutia ( ) vydaním čiastočného rozsudku na vydanie ktorého neboli splnené zákonné predpoklady, a b) porušil právo žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia ( ), keď vydanie čiastočného rozsudku, ako ani rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom neodôvodnil.

11. Odvolací súd v neposlednom rade považoval za potrebné, a pre účely ďalšieho konania aj za hospodárne, vyjadriť sa k spornej otázke platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil zmluvu o dielo za absolútne neplatnú ( ) z dôvodu, že zmluva o dielo neobsahuje presné určenie diela, keď toto bolo v zmluve definované len ako „stomatoprotetická práca - dolná čiastočná protéza“. Podľa názoru odvolacieho súdu (vzhľadom na stav doposiaľ vykonaného dokazovania) je uvedený záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo nesprávny. Odvolací súd úvodom dáva za pravdu súdu prvej inštancie o tom, že označenie diela len ako „stomatoprotetická práca - dolná čiastočná protéza“ samo o sebe nie je veľavravné, keďže tretie subjekty nevedia určiť rozsah diela, použitý materiál, akosť a pod. Z tohto pohľadu je predmet diela neurčitý. Odvolací súd však zastáva názor, že nazerania na zmluvu o dielo cez prizmu formalizmu sa úplne vymyká účelu a zmyslu súdneho prieskumu, ktorého hlavným cieľom je poskytnúť stranám adekvátnu súdnu ochranu. Zmluva o dielo nebola uzavretá z pohľadu tretieho subjektu, ktorého celé ponímanie predmetu zmluvy vychádza z jeho definičného vymedzenia obsiahnutého v bode 2 predmetnej zmluvy, ale bola uzavretá medzi stranami sporu, t. j. stranami, ktoré boli pri kontrahovaní zmluvy účastné a pri formovaní obsahu zmluvy prejavovali svoju vôľu. V oblasti poskytovania stomatologickej starostlivosti nie je dokonca nezvyčajné, že k uzavretiu zmluvy o dielo (napr. ošetrenie kazu, zubnej výplne, mostíka, implantát, protézu a pod.) dochádza mnohokrát len v ústnej forme. Je tomu tak práve preto, že zubný lekár nevykonáva zubnú starostlivosť svojvoľne, ale po komunikácií s pacientom, ktorému ozrejmí nedostatky nachádzajúce sa v zubnej dutine, navrhne možný postup riešenia týchto nedostatkov a po dohode s pacientom pristúpi k ich odstráneniu. To znamená, že ak sa pacient so zubárom ústne dohodne na zhotovení konkrétnej zubnej náhrady, zmluva je platná od momentu, kedy dôjde k zhode o predmete diela (čo sa bude robiť) a o cene (alebo spôsobe jej určenia). V prejednávanom prípade síce zmluva o dielo nebola uzavretá ústne (čo súd prvej inštancie vzhľadom na stav doukazovania správne ustálil), odvolací súd však chce na tomto príklade poukázať, že aj uzatvoreniu písomnej zmluvy predchádza proces, ktorý nie je možné opomenúť. Aj písomná zmluva o dielo neexistuje vo vákuu, ale jej uzavretiu predchádza kontrakčný proces, ktorý za daného stavu je nutné zohľadniť.

11.1. Podporne odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015, podľa ktorého: „Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v a . Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak.“ V tom istom náleze ústavný súd ďalej pokračoval, že: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“

11.2. Zohľadňujúc vyššie uvedené právne východiská a skutkové závery je potom len ťažko akceptovateľné tvrdenie žalobkyne, že z formulácie predmetu zmluvy o dielo žalobkyňa nemohla riadne určiť o akú protézu sa jedná, akú časť defektu chrupu má zubná protéza nahradiť a pod., v dôsledku čoho je podľa jej názoru nutné celú zmluvu o dielo považovať za absolútne neplatnú. Na procese uzatvorenia zmluvy sa predsa žalobkyňa podieľala, so žalovaným o ďalších zákrokoch v oblasti ústnej dutinu komunikovať musela, keďže práve žalovaný aj podľa doloženej zdravotnej karty u žalobkyni vykonával stomatologické zákroky aj po uzavretí predmetnej zmluvy. Skutočnosť, že bol „tvorcom“ formulácie zmluvy o dielo žalovaný a že zmluvu v časti predmetu diela naformuloval neurčito automaticky neznamená, že je celý právny úkon absolútne neplatný. Ako odvolací súd už vyššie uviedol, takéto formalistické nazeranie na proces uzatvorenia zmluvy je neudržateľné. Súd prvej inštancie mal preto pri posudzovaní (ne)platnosti zmluvy zohľadniť aj všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle strán sporu pri uzatvorení zmluvy o dielo, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy, ako aj následného správanie sa strán. Pokiaľ ide o zohľadnenie rokovania o uzavretí zmluvy, žalobkyňa s takto naformulovanou zmluvou súhlasila, ba dokonca bol predmet zmluvy pre žalobkyňu natoľko jasný a určitý, že už pri uzavretí zmluvy uhradila žalovanému polovicu ceny diela (sumu 900,- €). Ani následne správanie sa strán však argumentáciu žalobkyne o neurčitosti zmluvy neposilňuje, keď žalovaný tvrdí (tak v odpovedi na predžalobnú výzvu, ako aj v konaní pred súdom), že takto neurčité dielo riadne zhotovil a žalobkyni dolnú čiastočnú protézu v ústnej dutine aj riadne osadil, a to dňa 14.07.2023. Žalobkyňa až následne po údajnom osadení (keďže žalobkyňa osadenie protézy popiera, ide o skutkové tvrdenie sporné, doposiaľ v konaní nepreukázané) začala namietať neurčitosť predmetu zmluvy, a to po prvýkrát v predžalobnej výzve doručenej žalovanému dňa 11.10.2023. Odvolací súd preto uzatvára, že vzhľadom na celý proces uzatvorenia zmluvy, oblasť v ktorej bola zmluva uzatvorená (stomatologické práce v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti), ako aj následne správanie sa strán nasvedčujú tomu, že zmluva o dielo v spojení s týmito skutočnosti je zmluvou platnou, a to aj vo vzťahu v nej vymedzenému predmetu plnenia. V opačnom prípade by odvolací súd musel akceptovať záver, že si žalobkyňa so žalovaným dohodla zmluvu o dielo, o predmete ktorej veľa informácii nemala, a to aj napriek tomu, že ide o pomerne chúlostivú oblasť týkajúcu sa zubného chrupu, pričom na základe takto nedostatočných informácií uhradila polovicu ceny diela (bez toho, aby sa o v konaní absentujúce informácie o rozsahu diela, akosti a pod. u žalovaného dopytovala), a následne si u žalovaného dohodla aj ďalšie stretnutie, predmetom ktorého bolo sňatie mostíka a extrakcia zubov, čo sa odvolaciemu súdu na vzdory všetkému vyššie uvedenému javí ako nepravdepodobné. Len pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že vyhotovenie a riadne osadenie dolnej časti protézy je v tejto fáze konania stále skutočnosťou spornou, keďže zo zdravotnej karty žalobkyne za obdobie 01.05.2023 až 12.10.2023 jej osadenie nevyplýva.

11.3. Odvolací súd poukazuje na to, že pri skúmaní platnosti a určitosti zmluvy je potrebné preferovať výklad v prospech jej platnosti. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Úloha všeobecného súdu pri interpretácii relevantných právnych úkonov nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu a neumožňuje vyvodzovať jeho neplatnosť z okolností, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti (porovnaj rozhodnutia ÚS SR sp. zn. , , , , , rozhodnutia NS SR sp. zn. ; ).

12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutím o podanej žalobe čiastočným rozsudkom, na vydanie ktorého neboli splnené zákonné predpoklady, ako aj nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku v časti vydaného čiastočného rozsudku a v časti nároku na náhradu trov konania bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výrok I. a II.) v zmysle zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa Rovnako odvolací súd zrušil aj posledný (III.) výrok, a to aj napriek tomu, že tento nebol odvolaním napadnutý, pretože ide o závislý výrok, ktorý po zrušení výrokov I. a II. stráca opodstatnenie (jeho existencia je jednostranne závislé od existencie rozhodnutia vo veci samej).

13. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v

procesnom postupe súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Súd prvej inštancie vo veci opätovne nariadi pojednávanie, na ktoré riadne predvolá strany sporu a bude postupovať v zmysle procesných predpisov. Na nariadenom pojednávaní vykoná stranami navrhnuté dokazovanie, vysporiada sa s argumentáciou strán sporu a následne vo veci rozhodne. V konečnom rozhodnutí o podanej žalobe rozhodne súd prvej inštancie súčasne aj o vzájomnej žalobe žalovaného, nakoľko ide o súvisiace nároky strán sporu viaznuce na tej istej zmluve o dielo, a preto nie je hospodárne ani účelne konanie deliť na čiastkové rozhodnutia. V prípade nového rozhodnutia odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie musí byť presvedčivé, logicky si neodporujúce, preskúmateľné keď súd prvej inštancie sa musí vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú (pozri odsek 10.2.) a nové rozhodnutie musí mať všetky náležitosti v zmysle , , Súd prvej inštancie tiež musí pri rozhodovaní zohľadniť posúdenie platnosti zmluvy o dielo tak, ako to odvolací súd za daného stavu vykonaného dokazovania uviedol v tomto rozhodnutí (odsek 11.).

14. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinštančného tak i odvolacieho konania ( ).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).