Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-16-2024.pdf
PDF · 145.52 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/16/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobcu: Q.-C. W..Y..R.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom X..S.Ľ. X, O., zastúpený advokátskou kanceláriou: U. &. Y.Ž. J. E. W..Y..R.., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 16, 821 09 Bratislava, H.: XX XXX XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, IČO: XX XXX XXX, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 264,22 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 264,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 264,22 eura od 21.04.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného predpisu, doručeným dňa 15.01.2024 Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 264,22 eura s príslušenstvom. Svoj nárok zdôvodnil tým, že dňa 30.11.2022 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. B. Y., EČ: I ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol P. B. (ďalej len „poškodený“). Nehodu spôsobil vodič, ktorý mal v rozhodnom čase uzatvorené so žalovanou poistenie v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o PZP“). Poškodený si dal svoje vozidlo opraviť u žalobcu, náklady na opravu boli fakturované faktúrou č. 20230017 vo výške 1084,14 eur s DPH a boli uplatnené u žalovanej. Žalovaná žalobcovi oznámila dňa 06.04.2023, že dňa 05.04.2023 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a predložila mu výpočet poistného plnenia. Žalovaná priznala žalobcovi len časť uplatnenej pohľadávky, a to v sume 819,92 eura s DPH. Žalobca ďalej uviedol, že mu poškodený postúpil svoju pohľadávku v rozsahu neuhradenom žalovanou, t.j. 264,22 eura, voči žalovanej titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na opravu vozidla. Dôvodom krátenia nároku na náhradu škody bolo neprimerane účtovaná cena za prácu a lakovací materiál. Skutočnosti, ktoré žalovaná uviedla v oznámení o poistnom plnení ako dôvody krátenia poistného plnenia, podľa žalobcu nemajú oporu v zákone a ich cieľom je len účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia; poukázal na § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP a § 442 ods. 1 a § 797 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“). Servis, t.j. žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby toto bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné, ako pred poistnou udalosťou. Oprava bola vykonaná účelne, smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti a jej cieľom bolo, aby
vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá, ako pred poistnou udalosťou. Žalobca si účtoval sadzbu 25-30,- eur/normohodina bez DPH. Doplnil, že náklady na prácu sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje cenu obvyklú v danom regióne opravcu. Pre porovnanie poukázal na cenník prác v regióne pre daný typ motorového vozidla - Todos Žilina, s.r.o., Kragujevská 1, Žilina, v zmysle ktorého je hodinová sadzba mechanických, elektrických, lakovacích a klampiarskych prác 49,- eur bez DPH a POINT, a.s., Vysokoškolákov 35, Žilina, v ktorom je cena týchto prác 45,- eur/hod. bez DPH. S poukazom na cenníky iných autoservisov, pôsobiacich v tom istom regióne ako žalobca, je podľa neho zrejmé, že žalobcom účtovaná cena predstavuje cenu porovnateľnú, resp. nižšiu. Preto považuje za nedôvodné, že nebola uznaná v celej výške a pokiaľ mala žalovaná ako odborne spôsobilá osoba poskytujúca poistenie majetku názor, že účtovaná cena za normohodinu je neprimeraná v regióne, mala predložiť o tom dôkazy. Žalovaná ďalej nepriznala poškodenému ani lakovací materiál v zmysle priloženej faktúry, a to opäť bez uvedenia relevantného dôvodu, čo podľa žalobcu predstavuje nezákonný postup žalovanej, ktorý je v rozpore s judikatúrou a platnou úpravou. Podľa žalobcu nie je známe, na základe akých dôvodov žalovaná krátila celkovú sumu, na ktorej náhradu má žalobca nárok. Žalovaná podľa neho neuniesla dôkazné bremeno ňou tvrdených skutočností, preto je krátenie poistného plnenia nepreskúmateľné, neodôvodnené a svojvoľné. S poukazom na § 799 ods. 3 OZ je žalovaná povinná uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením vozidla a táto má byť priznaná vo výške nákladov, ktoré musel žalobca vynaložiť v súvislosti s jeho opravou. Pretože žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, žalobca si uplatnil popri istine aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 21.04.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 23.01.2024 platobný rozkaz č. 30Up/67/2024, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 264,22 eura spolu s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 264,22 eura od 21.04.2023 do zaplatenia. Žalovaná proti vydanému platobnému rozkazu podala odpor v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného predpisu (č.l. 30). V odpore namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pretože faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla nie je automaticky ekvivalentom škody vzniknutej poškodenému, za ktorú by v plnom rozsahu mala niesť zodpovednosť. Zo žalobcom predložených dokumentov podľa nej nevyplýva, či pohľadávka žalobcu na zaplatenie opravy poškodeného vozidla bola skutočne uhradená poškodeným. Samotná škoda nie je daná objektívnym poškodením veci, ale vzniká vynaložením zvýšených nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla a preto je v konaní rozhodujúce, či reálne došlo k úbytku v majetkovej sfére poškodeného. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax (Rc 14/2005, uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 2225/2004 zo dňa 27.06.2006) pokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú sumu svojmu veriteľovi, nemôže uplatniť úspešne nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, lebo škoda mu zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre č. 20230017 zo dňa 29.03.2023, teda bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na § 524 OZ poškodený ako dlžník žalobcu nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Keďže poškodený žalobcovi jeho pohľadávku neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla, nemohol pohľadávku platne postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie. Podľa žalovanej je tak tento právny úkon podľa § 39 OZ absolútne neplatný, pretože poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody žalobcovi, pokiaľ mu samotná škoda nevznikla, keďže predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka, ale nie celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla. Ďalej v odpore uviedla, že vykonala šetrenie predmetnej poistnej udalosti a identifikovala rozsah spôsobenej škody, ako aj náklady a rozsah prác, ktoré boli potrebné na uvedenie motorového vozidla poškodeného do stavu pred škodovou udalosťou. Vypočítala primeranú výšku plnenia v sume 819,92 eura, ktorú následne poukázala žalobcovi, o čom informovala poškodeného v oznámení o poistnom plnení zo dňa 06.04.2023. Podľa nej výška poskytnutého plnenia primerane zodpovedá výške nákladov potrebných na uvedenie vozidla do stavu pred nehodou. Cena za jednu normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom servise, ktorú žalovaná uviedla v oznámení o poistnom plnení, vychádza z priemerovania cien za jednu normohodinu u všetkých neautorizovaných opravcov v danom regióne. Žalovaná poskytla poistné plnenie iba v rozsahu kontrolnej kalkulácie, teda v rozsahu primeraných nákladov vychádzajúcich zo zisteného skutkového stavu. Podľa nej pokiaľ poškodený akceptoval ceny uvedené servisom, ktorý opravu vykonal, ide len o zmluvne dohodnuté ceny a nie o účelne vynaložené náklady na opravu, čo primerane vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4MCdo/23/2008 zo dňa 21.12.2009. Žalobca je platiteľ DPH, preto jeho nárok z postúpenej pohľadávky môže predstavovať maximálne sumu v úrovni
bez DPH, čo je v súlade s ustálenou judikatúrou, keď pri vyplatení poistného plnenia platcom DPH sa vychádza z hodnoty bez DPH. Náhrada škody sa nemôže týkať zmenšenia iných hodnôt, ako je majetok poškodeného. Pri platiteľovi DPH za ním vystavenú faktúru je potrebné vychádzať zo sumy bez DPH. Žalovaná navrhla, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania.
3. Z dôvodu odporu podaného žalovanou Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobcu túto vec postúpil tunajšiemu súdu. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replike, č.l. 43) označil argumentáciu žalovanej za nesprávnu. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie poukázal na viaceré súdne rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 29Cb/47/2021, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.: 4Cob/147/2020, uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 2Cob/225/2019 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.01.2023, sp. zn. 3Cob/59/2021). Podľa žalobcu s poukazom na právne závery v citovaných rozhodnutiach bola zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi poškodeným a žalobcom platne a uhradenie samotnej faktúry nepredstavuje predpoklad platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. K námietkam žalovanej týkajúcej sa poskytnutia poistného plnenia a ňou vykonaného šetrenia žalobca uviedol, že žalovaná neuviedla, akým spôsobom dospela k uvedenej sume a ani z akého dôvodu považuje vyčíslený rozsah škody za primeraný. Podľa neho náhrada škody slúži na nahradenie účelne vynaložených nákladov na opravu vozidla, a nie primeraných nákladov. Všetky náklady, ktoré žalobca vynaložil na to, aby bolo vozidlo prevádzkyschopné rovnako ako pred vznikom škodovej udalosti, boli podľa neho vynaložené účelne. Žalovaná nijako nepreukázala opak, teda neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení. Pokiaľ sa žalovaná odvoláva na to, že pri výpočte poistného plnenia vychádzala z priemernej ceny normohodiny neautorizovaných servisov v danom regióne, nepreukázala, ktoré servisy zahrnula do tohto priemeru a z akých súm vychádzala. Namietal tiež, že aj keby žalovaná tieto okolnosti preukázala, pri výpočte ceny normohodiny sa vychádza z ceny obvyklej a nie z ceny priemernej, čo zodpovedá aj právnym názorom vo viacerých žalobcom označených súdnych rozhodnutiach. V tejto súvislosti súdy uvádzali, že pokiaľ ide o cenu opravy poškodeného motorového vozidla, túto je možné považovať za neprimerane vysokú vtedy, ak výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda aj najnižších ako aj najvyšších cien. Preto, pokiaľ cena opravy z tohto pásma výrazne nevybočuje, je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 25Cb/92/2022 zo dňa 14.04.2023, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.11.2019, sp.zn. 3Cob/122/2018). Pokiaľ žalovaná rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, toto žalobca označil za rozporné s pravidlami hospodárskej súťaže a poctivým obchodným stykom. Akékoľvek krátenie poistného plnenia odôvodnené argumentom o oprave v nezmluvnom servise je právne neprijateľné a irelevantné, ako vyplýva z viacerých žalobcom označených súdnych rozhodnutí (napr. rozsudky Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Cob/124/2020, Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 20Co/121/2019 a Krajského súdu v Bratislave, sp zn. 2Cob/119/2021). Žalovaná preto, podľa žalobcu, nepostupovala v súlade so zákonným znením právnych predpisov. Akékoľvek dôvodenie krátenia poistného plnenia na podklade rozlišovania autoservisov je neprijateľné, v rozpore s úniovým právom a porušuje pravidlá hospodárskej súťaže. Žalovaná nemala žiaden právny nárok na to, aby znižovala celkovú čiastku plnenia z dôvodu, že žalobca je tzv. neautorizovanou opravovňou. Podľa žalobcu je žalovaná oprávnená krátiť poistné plnenie, resp. náhradu škody len v prípadoch, ktoré sú stanovené zákonom, konkrétne § 799 ods. 3 OZ. V posudzovanom prípade ale nie sú splnené podmienky pre takýto postup žalovanej. Pokiaľ žalovaná uvádza, že poskytla poistné plnenie v rozsahu kontrolnej kalkulácie, táto je interným dokladom žalovanej a vždy obsahuje iba predpokladané náklady, ktoré budú pravdepodobne použité na opravu poškodeného motorového vozidla. Skutočnou škodou sa ale rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Pokiaľ ide o námietky žalovanej týkajúce sa DPH, žalovaná napriek tomu, že sa odvoláva na ustálenú súdnu prax, nepredložila ani neoznačila žiadne relevantné súdne rozhodnutie. Žalovaná podľa neho taktiež nepoukázala na žiadne konkrétne ustanovenie právneho predpisu, v súlade s ktorým by tieto jej tvrdenia mali byť správne. Samotný poškodený je fyzická osoba, preto neexistuje žiaden dôvod daný zákonom o DPH, ktorý by oprávňoval poškodeného odpočítať DPH z celkovej sumy faktúry za opravu. Žalobca tiež poukázal na to, že aj samotná žalovaná vychádzala pri výpočte sumy poistného plnenia (a tým aj pri krátení celkovej výšky) zo sumy vrátane DPH, čo vyplýva z príslušného oznámenia o poistnom plnení. Doplnil, že poškodený mu postupoval svoju pohľadávku zodpovedajúcu sume fakturovanej v súvislosti s opravou jeho poškodeného vozidla, v ktorej bola uvedená aj DPH.
4. Žalovaná v duplike zo dňa 27.03.2024 (č.l. 74) uviedla, že žalobca si v tomto konaní nesplnil svoju povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti, nepreukázal, aké položky vyfakturoval v súvislosti s opravou motorového vozidla poškodenému, a či tieto mali súvis s poistnou udalosťou. Zmluvu o postúpení pohľadávky označila za neurčitú, pretože žalovaná neeviduje žiadnu poistnú udalosť pod číslom poistnej udalosti uvedeným v zmluve o postúpení pohľadávky. Keďže špecifikácia pohľadávky je zodpovednosťou zmluvných strán a povinnou náležitosťou platného postúpenia, podľa nej je postúpenie pohľadávky neplatné. Žalobca v konaní nepreukázal ani poistný vzťah, na základe ktorého si voči žalovanej uplatňuje svoje nároky. Ďalej uviedla, že poistná udalosť nastala dňa 30.11.2022, následne bola vykonaná obhliadka poškodeného vozidla a vypracovaná kalkulácia nákladov na opravu. Žalovaná následne mailovou správou dňa 06.12.2022 poslala poškodenému informáciu z obhliadky a zoznam autorizovaných alebo zmluvných opravcov; poškodený bol tiež informovaný o predbežnom výpočte, ak by si uplatnil svoje právo a opravu realizoval svojpomocne. Poškodený sa z uvedenej mailovej správy zároveň dozvedel o možnej výške nákladov na opravu v neautorizovanej opravovni, ktorá vychádzala zo zdokumentovaného poškodenia. Po oprave bolo motorové vozidlo dodané servisom dňa 29.03.2023. Vzhľadom na rozsah poškodenia a dobu trvania opráv v zmysle kalkulácie bolo vozidlo odovzdané do servisu len niekoľko dní pred dátumom opravy, poškodený ho teda viac ako tri mesiace pred jeho opravou užíval. Podľa žalovanej nie je vôbec známe, aké poškodenia boli sanované opravou ukončenou dňa 29.03.2023, a teda či vôbec išlo o poškodenia spôsobené poistnou udalosťou. Žalobca v priebehu tohto konania predložil len strohú faktúru, podľa žalovanej tak neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaná napokon uviedla, že poskytla žalobcovi plnenie vo výške 819,92 eura, ktoré zodpovedá kalkulácii nákladov na opravu a zohľadňuje aj primeranú cenu práce vo výške 21,- eur/normohodina, čo je primeraná a porovnateľná cena práce s inými opravcami.
5. Ďalšie podanie doručil žalobca dňa 06.05.2024 (č.l. 92). K námietke žalovanej o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre chybné označenie poistnej udalosti uviedol, že ide o chybu v písaní, ktorá nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Zmluvné strany identifikovali postúpenú pohľadávku tak, že nebola zameniteľná so žiadnou inou pohľadávkou postupcu, teda poškodeného proti poisťovni. Poškodený neeviduje žiadne iné pohľadávky voči žalovanej vo výške 264,22 eura, preto je zrejmé, aká pohľadávka bola predmetom postúpenia, zmluva o postúpení pohľadávky je preto platná. Vo vzťahu ku konkretizácii poistného vzťahu žalobca uviedol, že tento vznikol medzi poisteným, teda vinníkom škodovej udalosti a žalovanou, a nie medzi poisťovňou a žalobcom, resp. poškodeným. Žalobca preto nemôže preukazovať žiaden poistný vzťah, keďže nárok uplatnený v tomto konaní vychádza zo zákona o PZP a subsidiárne aj z OZ, podľa ktorých má právo na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla prevádzkou motorového vozidla poisteného. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečenie pokrytia škôd vzniknutých prevádzkou motorového vozidla poisteným. Obsahom zmluvného vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom je teda povinnosť poisteného platiť poistné a povinnosť poisťovne nahradiť škodu poškodenému namiesto poisteného. Táto povinnosť vyplýva žalovanej aj z § 15 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Nárok poškodeného na náhradu škody je teda mimozmluvný nárok, pritom poistná zmluva uzavretá medzi žalovanou a poisteným zaväzuje iba zmluvné strany tejto zmluvy a nie je nijako záväzná pre poškodeného. Preto je podľa žalobcu irelevantné, že žalovaná údajne zaslala poškodenému zoznam autorizovaných a zmluvných servisov žalovanej a kalkuláciu nákladov na opravu, kde výška opravy náhrady škody sa líši v závislosti od servisu vykonávajúceho opravu. Keďže nárok žalobcu vychádza z PZP, žalovaná je povinná zaplatiť poškodenému náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla na motorovom vozidle, resp. jeho opravou. Žalovaná nemôže limitovať výšku cenu normohodiny v závislosti od toho, aký servis vykoná opravu poškodeného motorového vozidla v prípade PZP, pričom túto limitáciu uplatňuje len v prípade nezmluvného alebo neautorizovaného servisu. V tomto prípade totiž žalovaná nahrádza skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 OZ. Aj v zmysle judikatúry: „Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4MCdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009). Ďalej poukázal na to, že v kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise predloženej žalovanou sa uvádza, že cena opravy je vypočítaná s použitím sumy 20,- eur s DPH za jednu normohodinu. Táto kalkulácia nákladov je rozdielna od kalkulácie, na základe ktorej žalovaná priznala poistné plnenie, preto ju nemožno považovať za objektívny ukazovateľ výšky škody vzniknutej na motorovom vozidle, ale len o orientačný výpočet
výšky škody. Kontrolná kalkulácia obsahuje iba predpokladané náklady, ktoré budú pravdepodobne použité na opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca si pri oprave poškodeného vozidla účtoval za jednotlivé práce sumu vo výške 20-30,- eur za normohodinu práce, čo je cena obvyklá, ako to žalobca preukázal predloženými cenníkmi. O tom, že cena účtovaná žalobcom je cenou obvyklou, a teda aj primeranou, svedčia aj cenníky predložené žalovanou. Napokon sa žalobca vyjadril k námietke žalovanej, že z dôvodu, že oprava bola vykonaná až po troch mesiacoch od poistnej udalosti, nie je známe, aké poškodenia boli opravené, teda či išlo o poškodenia vzniknuté pri poistnej udalosti zo dňa 30.11.2022. Poškodený potreboval užívať svoje poškodené vozidlo z dôvodu návštev lekára. Vzhľadom na to, že škoda spôsobená na motorovom vozidle (poškodené zadné ľavé dvere v zmysle zápisu o poškodení vozidla) neovplyvnila jeho prevádzkyschopnosť, užíval poškodený vozidlo až do času vykonania opravy. Uvedeným konaním však poškodený neporušil žiadnu svoju povinnosť. Poškodený nie je povinný nechať si opraviť svoje vozidlo bezprostredne po vzniku škodovej udalosti a rovnako tak nie je povinný nepoužívať svoje poškodené vozidlo do vykonania opravy, pokiaľ je toto vozidlo riadne prevádzkyschopné, tak ako to bolo v posudzovanom prípade. Pokiaľ mala žalovaná podozrenie, že vykonané opravy sa netýkali iba škôd spôsobených pri škodovej udalosti dňa 30.11.2022, mala tieto svoje domnienky preukázať. Žalovaná však nerozporovala, že by škoda spôsobená a opravená na vozidle nebola spôsobená v príčinnej súvislosti s riešenou poistnou udalosťou. Podľa žalobcu ide o špekulatívne a hypotetické tvrdenia žalovanej, ktorými sa táto snaží dodatočne odôvodniť krátenie poistného plnenia, ktoré je v rozpore so zákonom. Poisťovňa je pritom v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP povinná v oznámení o poistnom plnení uviesť všetky dôvody, pre ktoré krátila poistné plnenie. V tomto prípade však žalovaná v oznámení o poistnom plnení zo dňa 06.04.2023 iba uviedla, že ukončila šetrenie škodovej udalosti, a že krátila poistné plnenie, resp. náhradu škody z dôvodu opravy poškodeného vozidla v neautorizovanom servise. Ako dôvod krátenia poistného plnenia žalovaná neuviedla to, že poškodený si nechal opraviť svoje poškodené vozidlo až po troch mesiacoch od vzniku škodovej udalosti a z dôvodu, že jej nie je známe, aké poškodenia boli opravené. Žalovaná tak podľa žalobcu v rozpore so zákonom dodatočne mení dôvody krátenia poistného plnenia, pričom svoje tvrdenia nijako nepreukázala. Podľa žalobcu je to žalovaná, kto neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k dôvodu krátenia poistného plnenia, resp. náhrady škody. Žalovaná podľa neho v tomto súdnom konaní len špekulatívne uvádza ďalšie ničím nepodložené dôvody krátenia; žalobca preto zotrval na podanej žalobe.
6. Súd prejednal túto vec na pojednávaní dňa 22.06.2026, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia oboch sporových strán. Na uvedenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu v tejto veci, vyjadreniami prítomných právnych zástupcov a zistil nasledujúci skutkový stav. 6.1. Z faktúry žalobcu č. 20230017 (č.l. 11) súd zistil, že bola vystavená dňa 29.03.2023, splatná dňa 12.04.2023 a ako odberateľ je uvedený Dušan Špaček. Vo faktúre je uvedené číslo poistnej udalosti 9571324691 a EČ motorového vozidla I fakturovaná suma je 903,45 eura bez DPH a 1084,14 eura vrátane DPH. 6.2. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 06.04.2023 (č.l. 12) súd zistil, že žalovaná oznámila žalobcovi, že dňa 05.04.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti poškodeného vozidla Škoda Y., EČ: I dátum vzniku poistnej udalosti dňa 30.11.2022, dátum hlásenia poistnej udalosti dňa 06.12.2022, číslo poistnej udalosti 9571324691, vzťahujúce sa k poistnej zmluve č. 6622310510/4, ktorou je poistené vozidlo O poisteného OT kredit Slovakia, a.s. Žalovaná v oznámení uviedla, že: „pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej cene normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%).“ Ďalej je v oznámení uvedené, že poistné plnenie v sume 819,92 eura žalovaná poukazuje na účet žalobcu. V časti výpočet výšky plnenia (č.l. 12rub) je uvedené, že vo faktúre za opravu vozidla č. 20230017 bola fakturovaná suma 1084,14 eura s DPH, neprimerane účtovaná cena za prácu a lakovnícky materiál v sume 264,22 eura, priznaná suma je 819,92 eura, preto je poistné plnenie v sume 819,92 eura. 6.3. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l. 23) súd zistil, že dňa 02.01.2024 Dušan Špaček ako postupca postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanej v sume 264,22 eura, ktorá sa týka poistnej udalosti č. 95713246911 za odplatu v sume 264,22 eura. V zmysle článku II. druhá veta je prílohou zmluvy list poisťovne o ukončení šetrenia, kde je tiež identifikovaný postupovaný nárok. 6.4. Z cenníka servisných služieb spoločnosti POINT Žilina (č.l. 9) súd zistil, že hodinové sadzby klampiarskych a lakovacích prác v prípade vozidiel všetkých značiek je cena klampiarskych a
lakovníckych prác uvedená v sume 50,- eur bez DPH a 60,- eur vrátane DPH. Predmetný cenník je platný od 01.01.2022. 6.5. Z cenníka spoločnosti Todos získaného žalobcom z internetu (č.l. 10) súd zistil, že za 1 servisnú hodinu mechanických, elektrikárskych, klampiarskych a lakovníckych prác pre značku ŠKODA sa v prípade vozidiel B. Y. účtuje 49,- eur bez DPH a 58,80 eur vrátane DPH. 6.6. Z cenníka spoločnosti PETCAR SERVIS, s.r.o., Dopravná 9, 040 13 Košice, IČO: 36568821 (č.l. 76), platného od 01.01.2023 súd zistil, že za 1 servisnú hodinu mechanických, klampiarskych a lakovníckych prác uvedená spoločnosť účtuje 21,- eur bez DPH. 6.7. Z cenníka spoločnosti Autoservis FURMAN, s.r.o., Myslavská 58, 040 16 Košice, IČO: 36792748 (č.l. 86), platného od 01.01.2023 súd zistil, že za 1 servisnú hodinu mechanických, karosárskych a lakovníckych prác uvedená spoločnosť účtuje 22,- eur bez DPH. 6.8. Zo správy o nehode (č.l. 77) súd zistil, že dňa 30.11.2022 v čase o 16:30 hod. v Obchodnom centre Úspech v Trenčíne spôsobil vodič motorového vozidla značky B. E., EČ: O poisteného žalovanou, pri cúvaní škodu na vozidle poškodeného, značka B. Y., EČ: I keď poškodil ľavý zadný nárazník a blatník. 6.9. Z mailovej správy (č.l. 85) súd zistil, že z mailovej adresy s názvom slovexperta bola dňa 06.12.2022 v čase o 12:23 odoslaná správa týkajúca sa obhliadky č. 9571324691, ktorá obsahovala ako prílohy dokumenty z obhliadky motorového vozidla. 6.10. Z kalkulácie nákladov (č.l. 78) súd zistil, že ju vypracovala žalovaná v dvoch verziách. V prípade kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom žalovaná určila výšku príslušných nákladov v sume 522,73 eura vrátane DPH a v prípade kalkulácie nákladov na opravu bola výška nákladov určená v sume 535,69 eura vrátane DPH. 6.11 Z kalkulácie AUDATEX (č.l. 79-81rub) súd zistil, že ju vypracovala žalovaná v súvislosti s kalkuláciou nákladov na opravu vozidla v rámci škodovej udalosti č. 9571324691 dňa 06.12.2022, pričom náklady na opravu boli určené v sume 648,83 eura vrátane DPH. Z časti kalkulácie Mzda za prácu (č.l. 79rub) súd zistil, že mzda za prácu bola určená jednotne v sume 16,67 eura/hodina. 6.12 Z kalkulácie AUDATEX (č.l. 82-84rub a 100-104) súd zistil, že ju vypracoval žalobca v súvislosti s kalkuláciou nákladov na opravu vozidla v rámci škodovej udalosti č. 9571324691 dňa 29.03.2023, pričom náklady na opravu boli určené v sume 1084,14 eura vrátane DPH. Z časti kalkulácie Mzda za prácu (č.l. 82rub, 100) súd zistil, že mzda za prácu bola určená v troch kategóriách v sume 25,- eur/ hodina, 30,- eur/hodina a 35,- eur/hodina. 6.13. Žalobca na pojednávaní zopakoval svoju argumentáciu, žalovaná podľa neho neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré krátila poistné plnenie podľa § 799 ods. 4 OZ, a tieto nemožno dodatočne meniť. Žalovaná až v priebehu súdneho konania tieto dôvody uvádzala, podľa neho tak nepreukázala dôvody krátenia poistného plnenia. Od poškodeného ako laika pritom žalovaná nemôže žiadať vysvetlenie k technologickému postupu lakovania motorového vozidla. Pokiaľ mala v tomto smere nejaké výhrady, mala osloviť servis, ktorý vykonával opravu, čo nespravila. Namietol, že cenníky predložené žalovanou, sú z iného regiónu, konkrétne z východného Slovenska. 6.14. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu a na neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Zopakovala, že v príslušnom oznámení riadne špecifikovala dôvody krátenia poistného plnenia, ktorými bola neprimerane vysoká jednotková cena práce, keď táto je adekvátna v sume 21,- eur, čo preukázala. Podľa nej vo vzťahu k plneniu z PZP je potrebné zohľadňovať kritérium účelnosti a primeranosti. Za účelom preukázania dôvodnosti určenia lakovacej konštanty v rozsahu 100 % navrhla, že predloží licenčnú zmluvu systému AUDATEX, ktorá obsahuje informácie o spôsobe jej určenia.
7. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
8. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
9. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
10. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
11. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
13. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
15. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
16. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
17. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, súd mal za preukázané, že dňa 30.11.2022 došlo v I. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol poškodený. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Tým je v zmysle § 427 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4, § 15 ods. 1 zákona o PZP daná zodpovednosť, a zároveň tiež pasívna vecná legitimácia žalovanej v tomto konaní. Poškodený si svoje vozidlo nechal opraviť v autoservise žalobcu, ktorý vykonal opravu dňa 29.03.2023, kedy tiež vystavil faktúru za opravu. Žalovaná listom zo dňa 06.04.2023 oznámila poškodenému, že dňa 05.04.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a priznala sumu 819,92 eura, ktorú poukázala na účet žalobcu. Žalovaná v predmetnom liste oznámila, že priznala primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur bez DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Súčasne oznámila, že do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe pri výške lakovacej konštanty 100%. Sporným teda zostalo, či žalovaná dôvodne nezaplatila časť nákladov na opravu v sume 264,22 eura s príslušným úrokom z omeškania. V priebehu konania žalovaná tiež rozporovala, aké poškodenia motorového vozidla boli vykonanou opravou odstránené, keď k oprave došlo tri mesiace po poistnej udalosti. Vo vzťahu k žalobcom vyčísleným nákladom súd uvádza, že pokiaľ tieto predstavujú náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, žalobca má s poukazom na § 442 ods. 1 OZ nárok na náhradu všetkých skutočne vynaložených nákladov nevyhnutných na obnovenie funkčnosti poškodenej veci - v danom prípade poškodeného motorového vozidla.
19. Žalovaná v priebehu konania namietala platnosť postúpenia pohľadávky poškodeným žalobcovi, keď v príslušnej zmluve predloženej žalobcom so žalobou, uzatvorenej dňa 02.01.2024 v O. (č.l. 23), bola pohľadávka označená nesprávnym číslom škodovej udalosti. Škodová udalosť bola totiž u žalovanej evidovaná pod číslom 9571324691, avšak v zmluve o postúpení pohľadávky bolo uvedené číslo 95713246911, čo podľa žalovanej má za následok, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku poškodeného voči žalovanej. Žalobca s touto námietkou nesúhlasil, túto nezrovnalosť označil za chybu v písaní, ktorá nemá za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky. V priebehu konania predložil zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú dňa 30.04.2024 v Trenčíne (č.l. 105), v ktorej je už uvedené správne číslo poistnej udalosti, v súvislosti s ktorou poškodený postúpil svoju pohľadávku žalobcovi. Súd posúdil zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú dňa 02.01.2024 a dospel k záveru, že ide platný právny úkon, keďže obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o
postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. OZ, vôľa zmluvných strán v nej bola vyjadrená určito a zrozumiteľne a takisto bola dodržaná jej písomná forma. Napriek tomu, že zmluve je poistná udalosť, v súvislosti s ktorou poškodený postúpil svoju pohľadávku žalobcovi, označená nesprávnym číslom, táto nesprávnosť nemá za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky. Súd považoval za nesporné, že poškodený mal voči žalovanej len jednu pohľadávku, v súvislosti s ktorou žalovaná čiastočne plnila a predmetom postúpenia bol zostatok fakturovanej a žalovanou neuhradenej ceny opravy motorového vozidla poškodeného - žalovaná totiž toto skutkové tvrdenie nepoprela. Súd taktiež poukazuje na čl. II. druhú vetu zmluvy o postúpení pohľadávky, v ktorom zmluvné strany konštatujú, že prílohou tejto zmluvy je list poisťovne o ukončení šetrenia, kde je tiež identifikovaný postupovaný nárok. Súd preto konštatuje, že postupovaná pohľadávka voči žalovanej, ktorá je v zmluve vymedzená aj svojou výškou
- je v sume 264,22 eura, bola dostatočne jasne a určito špecifikovaná. Súd dopĺňa, že dostatočná špecifikácia postupovanej pohľadávky je podporená aj tým, že prílohou zmluvy o postúpení pohľadávky je list žalovanej o ukončení šetrenia príslušnej poistnej udalosti. Súd preto konštatuje, že postúpenie pohľadávky na základe uvedenej zmluvy z poškodeného žalobcovi vyvolalo zamýšľané právne účinky a žalobca sa namiesto poškodeného stal v rozsahu postúpenia veriteľom žalovanej, a teda je aj aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie tohto nároku voči žalovanej. V tejto súvislosti súd poukazuje právny záver, v zmysle ktorého: „...Pritom požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená aj v prípade, ak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom ich vzniku bez toho, aby postupované pohľadávky museli byť v zmluve o postúpení výslovne jednotlivo identifikované. ...“ (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.03.2011 sp. zn. 33 Cdo 1375/2009). Neuniklo pozornosti súdu, že k poskytnutiu poistného plnenia žalovanou došlo už dňa 06.04.2023, kedy žalovaná plnila žalobcovi, a posudzovaná zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená až o 10 mesiacov neskôr, dňa 02.01.2024. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok postúpený predmetnou zmluvou dňa 15.01.2024, a teda v uvedenom čase už bol aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie tohto nároku voči žalovanej podanou žalobou. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca sa stal veriteľom postupovanej pohľadávky na základe zmluvy uzatvorenej dňa 02.01.2024 a pokiaľ bola v priebehu konania predložená druhá zmluva o postúpení pohľadávky, uzatvorená dňa 30.04.2024 v Trenčíne, táto zmluva je neplatná pre nemožnosť plnenia v zmysle § 37 ods. 2 OZ. V čase jej uzatvorenia už totiž poškodený ako postupca nebol veriteľom žalovanej, nemohol preto ani postúpiť pohľadávku voči žalovanej žalobcovi - spravil tak už dňa 02.01.2024.
20. Za škodu je považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právne závery vyjadrené v náleze Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. II. ÚS 2221/07, že: „nie je možné prehliadnuť, že poškodenému bolo tzv. zhodnotenie vozidla protiprávnym konaním v podstate vnútené. Opravou vozidla pritom poškodený obvykle sleduje iba jeho uvedenie do stavu pred nehodou“. Súd uvádza, že oprava v posudzovanom prípade bola vykonaná účelne, žalovaná v konaní nespochybňovala rozsah vykonanej opravy, ku kráteniu poistného plnenia pristúpila z dôvodu, že považovala za neprimeranú cenu fakturovanej práce, ako aj výšku nákladov na lakovanie poškodeného motorového vozidla. Žalobca preukázal uplatnený nárok na poistné plnenie rozsahom poškodenia motorového vozidla, čo nebolo sporné a jeho následnou opravou, ktorá bola vykonaná v servise žalobcu a bola zdokladovaná faktúrou č. 20230017 v sume 1084,14 eura. Žalobca taktiež preukázal, že cena mechanických, klampiarskych a lakovacích prác v iných opravovniach v určenom čase neprevyšovala cenu prác účtovanú žalobcom. Žalovaná v oznámení o poistnom plnení zo dňa 06.04.2023 uviedla, že priznáva primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur bez DPH za normohodinu práce a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %) a celkovo tak žalovaná krátila poistné plnenie o žalovanú sumu. Ak žalovaná ako odborne spôsobilá osoba, poskytujúca poistné produkty mala za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške v rozmedzí od 25,- eur do 35,- eur bez DPH je cena neprimeraná v danom regióne, mala predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, čo však nespravila. Nepredložila žiaden dôkaz o tom, že iné opravovne v danom regióne a čase účtovali za opravy motorových vozidiel sumy neprevyšujúce sumu 21,- eur bez DPH za 1 normohodinu práce. Súd súhlasí so žalobcom, že žalovanou predložené cenníky sú z iného regiónu, ako je miesto, kde došlo k oprave poškodeného vozidla, preto nie sú pre preukázanie tvrdení žalovanej relevantné. Súd taktiež poukazuje na obsah oznámenia žalovanej o poistnom plnení, v ktorom táto uviedla len to, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce, bez akéhokoľvek konkrétneho odôvodnenia a bez predloženia akýchkoľvek cenníkov, opierajúc sa pri nich, ako aj pri stanovení lakovacej konštanty, iba o kalkulačný program AUDATEX. Tento program pritom použil aj žalobca a jeho výsledkom bola suma ním fakturovaná poškodenému, t.j. vyššia o žalovanú istinu. Tento kalkulačný program, podľa názoru súdu, môže slúžiť len ako orientačná pomôcka, keďže
nemôže brať do úvahy všetky eventuality, ktoré si oprava poškodeného motorového vozidla vyžadovala. Súd tak uvádza, že žalovaná v oznámení o poistnom plnení vymedzila len vo všeobecnosti dôvody, pre ktoré znížila poistné plnenie; z oznámenia nie je možné zistiť konkrétne dôvody takéhoto jej postupu a tieto žalovaná uvádzala v priebehu súdneho konania, čo je však v rozpore s povinnosťou uloženou v § 11 ods. 6 písmeno b) zákona o PZP. Svoju procesnú obranu založila na tom, že nepovažuje za primeranú cenu práce a lakovaciu konštantu použitú servisom žalobcu; žalovaná ani v súvislosti s lakovacou konštantou uznanou iba v rozsahu 100 % nepreukázala primeranosť jej určenia v danej výške. V tejto súvislosti navrhla, že do termínu ďalšieho pojednávania predloží vhodný dôkazný prostriedok (licenčnú zmluvu systému AUDATEX), avšak z dôvodu, že takýto postup by si vyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania, a žalovanej nič nebránilo tento dôkazný prostriedok predložiť kedykoľvek skôr, prípadne aj na uvedenom pojednávaní, súd uplatnil koncentráciu konania v zmysle § 153 ods. 2 C.s.p. a tento prostriedok procesnej obrany neprihliadol. Súd preto dospel k záveru, že žalobca, resp. jeho právny predchodca, riadne preukázal, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré si poškodený dal opraviť u žalobcu a žalobca preukázal aj výšku škody predloženou faktúrou. Žalovaná nijakým relevantným spôsobom nepreukázala kvalifikovaný dôvod nepriznania časti poistného plnenia. Súd tiež uvádza, že nepovažuje za dôvodnú námietku žalovanej smerujúcu k tomu, aké poškodenia motorového vozidla boli vykonanou opravou odstránené, keď k oprave došlo tri mesiace po poistnej udalosti. Súd dáva do pozornosti obsah oznámenia o poistnom plnení (č.l. 12), v ktorom takáto námietka žalovanej absentuje. Ako je už uvedené vyššie, žalovaná v predmetnom oznámení uviedla len dva dôvody krátenia poistného plnenia, a to primerané náklady na opravu v neautorizovanom autoservise vo výške 21,- eur/ normohodina a primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe pri výške lakovacej konštanty 100 %. Pokiaľ teda žalovaná až v priebehu tohto konania uvádzala ďalšie dôvody, pre ktoré žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného odmietla plniť, takéto jej konanie nie je v súlade s § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP. Žalovanej nič nebránilo, aby už pri likvidácii posudzovanej poistnej udalosti tieto svoje námietky oznámila, čo však nespravila a uvádzala ich až v duplike zo dňa 27.03.2024, t.j. takmer rok po odoslaní oznámenia o poistnom plnení zo dňa 06.04.2023. Súd preto túto obranu žalovanej vyhodnotil ako účelovú. Súd dopĺňa, že žalovanú zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, pretože z nich vyvodzovala priaznivé dôsledky pre seba. Z dôvodu, že žalovaná dôkazné bremeno v priebehu konania neuniesla, súd dospel k záveru, že požadované poistné plnenie žalovaná znížila bez právneho dôvodu. Žalobca teda má nárok na doplatok poistného plnenia vo výške žalovanej pohľadávky, ktorú mu žalovaná po predložení faktúry nepriznala a o ktorú mu poistné plnenie bezdôvodne krátila.
21. Žalovaná v priebehu konania napokon namietala, že pokiaľ žalobca ako platiteľ DPH vystavil faktúru poškodenému, mohla byť predmetom postúpenia najviac suma bez DPH. Súd považuje túto námietku za neopodstatnenú a uvádza, že poškodený ako fyzická osoba, nepodnikateľ, postúpil žalobcovi svoju pohľadávku, spočívajúcu v cene za opravu poškodeného vozidla. V tejto cene bola celkom nepochybne zahrnutá aj DPH (viď faktúra č.l. 11), a teda poškodený bol povinný zaplatiť v súvislosti s opravou motorového vozidla celú fakturovanú sumu, t.j. vrátane DPH. Poškodený má nárok na náhradu celej škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku nehody zapríčinenej vozidlom poisteným žalovanou, teda vrátane DPH. Súd taktiež poukazuje na samotný postup žalovanej, ktorá v oznámení o poistnom plnení vôbec nezohľadňovala okolnosť, že žalobca je platiteľ DPH. S ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je v tejto veci podaná dôvodne, preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť istinu žalobcovi tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
22. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti dňa 05.04.2023 (oznámenie o poistnom plnení, č.l. 12) a po uplynutí lehoty 15 dní v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP sa dostala do omeškania dňa 21.04.2023,
kedy bola výška úrokov z omeškania 8,5 % ročne. Súd preto týmto rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť popri istine aj úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil žalobca.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.