Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/147/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci navrhovateľa: EKO - podnik verejnoprospešných služieb, Halašova 20, 832 90 Bratislava, IČO: 00 491 870, zast. RASLEGAL, s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti povinnému: Impactmedia s. r. o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 51 058 791, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. -34 zo dňa 17.09.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -34 zo dňa 17.09.2020 p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a rozhodol, že povinnému náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetným návrhom navrhovateľ žiadal, aby súd zriadil sudcovské záložné právo k technickému zariadeniu umiestnenému na exteriéri budovy Tržnice na Šancovej ulici v Bratislave - k veľkoplošnej LED obrazovke o veľkosti 16,64 m x 5,76 m, s celkovou záberovou plochou 95,85 m2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01.03.2019 navrhovateľ ako prenajímateľ uzatvoril s povinným ako nájomcom Zmluvu o nájme č. , predmetom ktorej bol prenájom exteriéru strechy Tržnice na Šancovej ulici v Bratislave. Výška nájomného bola dohodnutá v sume 5.477,09 Eur bez DPH štvrťročne. Nájomca bol povinný platiť aj úhrady za energie a dodávky služieb spojených s nájmom. Nájomca dlhuje nájomné za prvý kvartál 2020, ktoré mal uhradiť do 31.01.2020 a za druhý kvartál 2020, splatné do 30.04.2020. Súčasne má nevysporiadaný nedoplatok za energie za obdobie roku 2019. Žalobu na zaplatenie dlhu navrhovateľ nepodal, uviedol však, že podal návrh na spísanie vecí podľa ustanovenia a prvá veta . Dôvodom návrhu na zriadenie sudcovského záložného práva je podľa navrhovateľa skutočnosť, že budúca exekúcia bude ohrozená. Povinný listom zo dňa 20.03.2020 navrhovateľovi oznámil, že v dôsledku straty zákaziek nevie platiť nájomné a ponúkol vysielanie ako kompenzáciu dlhu. Listom zo dňa 28.08.2020 povinný oznámil, že je platobne neschopný a plánuje vstúpiť do likvidácie. Konajúci súd vec právne posúdil v zmysle ustanovení , a (ďalej len „“) a CSP, upravujúcich zabezpečovacie a neodkladné opatrenie. Na základe listín tvoriacich prílohu návrhu súd prvej inštancie skúmal, či boli v konaní osvedčené základné predpoklady pre vyhovenie podanému návrhu, a to konkrétne, či navrhovateľ osvedčil existenciu práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana formou zabezpečovacieho opatrenia, ďalej existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie, ako aj bezprostrednosť tejto hrozby, ktorá odôvodňuje bezodkladný zásah súdu.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil existenciu svojho práva vyplývajúceho zo vzájomného zmluvného vzťahu s povinným. Pohľadávka má predstavovať neuhradené nájomné a služby spojené s nájmom, presnú výšku navrhovateľ neuviedol. Ďalej súd skúmal, či bola v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčená dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Súd sa zaoberal otázkou, či v správaní povinného bolo možné konštatovať prinajmenšom snahu o vykonanie úkonov, ktorými by mohlo dôjsť k ohrozeniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. S ohľadom na uvedené skutkové tvrdenia navrhovateľa a spôsob ich osvedčenia, považoval súd prvej inštancie predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v predmetnom konaní za neprítomné a neosvedčené. Súd poukázal na nájomnú zmluvu článok 7, bod 7.1., podľa ktorej prenajímateľ mal zložiť kauciu zodpovedajúcu štvrťročnému nájomnému. K zloženej kaucii sa navrhovateľ nevyjadril. Súd tiež zistil, že navrhovateľ podal návrh na spísanie vecí podľa a , ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. . Nájomca využil zákonné záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti na zabezpečenie nájomného k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , povinnému v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktoré v zmysle ust. odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň v zmysle ust. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uznesenie súdu prvej inštancie trpí podľa odvolateľa viacerými vadami, nakoľko sa súd nevysporiadal so zásadnými okolnosťami:

- súd prvej inštancie neposudzoval navrhované dôkazy komplexne, vo vzájomných súvislostiach a s ohľadom na jednotlivé skutkové okolnosti,

- uznesenie je zaťažené arbitrárnym prístupom súdu,

- súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil/neposúdil charakter úhrad spojených s nájmom. Odvolateľ ďalej uviedol, že povinný si postupom času prestal plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o nájme č. a nájomné spolu so súvisiacimi platbami prestal uhrádzať. Nároky navrhovateľa nájomca - povinný nespochybňuje. Navrhovateľ dňa 09.09.2020 podal na Okresnom súde Bratislava III návrh na spísanie hnuteľných vecí (vedený pod sp. zn. ), ktorým sa dožaduje zachovania zákonného záložného práva. Nakoľko zákonné záložné právo pokrýva iba pohľadávky z nájomného, rozhodol sa navrhovateľ podať návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia - sudcovského záložného práva. Týmto žiadal zabezpečenie ostatných pohľadávok z nájomného vzťahu. Konkrétne ide o úhrady za služby spojené s nájmom a nedoplatky energií, t. j. pohľadávky mimo samotného nájomného. Zabezpečovacím opatrením teda navrhovateľ požadoval zabezpečiť práve a jedine také pohľadávky, ktoré nespadajú pod zákonné záložné právo. Poukázal tiež na článok 7, bod 7.1. zmluvy, podľa ktorého mal nájomca zložiť kauciu vo výške štvrťročného nájomného. Navrhovateľ uviedol, že ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ani ku dňu spracovania a podania odvolania, žiadnu kauciu neeviduje. K osvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie navrhovateľ poukázal na list nájomcu zo dňa 20.03.2020, ktorým povinný oznámil, že v dôsledku straty zákaziek nevie platiť nájomné, preto ponúkol vysielanie v rámci obrazovky ako možnú formu kompenzácie nájomného a ďalej na e-mail konateľky nájomcu zo dňa 28.08.2020, ktorým oznamuje, že nájomca je platobne neschopný a plánuje situáciu riešiť likvidáciou firmy. Vzhľadom na uvedené skutkové tvrdenia má odvolateľ - navrhovateľ za to, že podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sú splnené. Konanie a vyjadrenie nájomcu nasvedčujú obave z možného marenia exekúcie. Navrhovateľ preto zastáva názor, že je nevyhnutné čo najskôr predmetné uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd zriadi zabezpečovacie opatrenie v prospech navrhovateľa v zmysle jeho návrhu zo dňa 09.09.2020. Navrhovateľ súčasne žiadal priznanie náhrady trov celého konania proti povinnému, v rozsahu 100 %.

3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, uznesenie o jeho zamietnutí a odvolanie boli doručené povinnému, povinný sa k nim nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Podľa , , , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. v ustanovení zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s , aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

12. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

13. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť.

14. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo veci samej nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany žalobcu. Preto nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávok, je mimoriadne.

15. V konaní o návrhu na vydanie zabezpečovacieho, ako aj neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého súdneho konania, vyplývajúcim z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. základnému právu na súdnu ochranu podľa . Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať rovnako ako iné rozhodnutie zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom jeho svojvôle, pričom musí byť primeraným spôsobom odôvodnené.

16. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie mal odvolací súd preukázanú existenciu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a povinným na základe Zmluvy o nájme č. , predmetom ktorej bol prenájom exteriéru strechy Tržnice na Šancovej ulici v Bratislave. Nájomca dlhuje dohodnuté nájomné za prvý kvartál 2020, ktoré mal uhradiť do 31.01.2020 a za druhý kvartál 2020, splatné do 30.04.2020. Súčasne má nevysporiadaný nedoplatok za energie za obdobie roku 2019. Výšku tohto nedoplatku navrhovateľ v návrhu neuviedol. Súd prvej inštancie považoval za osvedčenú existenciu práva vyplývajúcu zo vzájomného zmluvného vzťahu s povinným, ktorá má predstavovať neuhradené nájomné a služby spojené s nájmom. Súd sa tiež zaoberal otázkou, či v správaní povinného je možné konštatovať prinajmenšom snahu o vykonanie úkonov, ktorými by mohlo dôjsť k ohrozeniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa a dospel k záveru, že predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v predmetnom konaní považuje za neprítomné a neosvedčené. Súd prvej inštancie považoval za dôležitú tiež skutočnosť, že navrhovateľ podal návrh na spísanie vecí podľa a , ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. . Nájomca využil zákonné záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti na zabezpečenie nájomného k hnuteľným veciam. Súd dospel k záveru, že zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v predmetnom konaní boli neprítomné a neosvedčené.

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Odvolací súd bez toho, aby prejudikoval prípadné rozhodnutie vo veci samej, zdôrazňuje, že podľa ustálenej judikatúry o potrebe zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Zo strany žalobcu je potrebné osvedčiť základ pohľadávky, jej výšku, jej neodkladnosť, či naliehavosť, ako aj ohrozenie výkonu rozhodnutia, t. j. obavu, že exekúcia bude ohrozená.

19. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. V časti nároku predstavujúceho nájomné síce osvedčil dôvodnosť a trvanie tohto nároku, ako aj jeho výšku, v tejto časti však súčasne podal návrh na spísanie vecí podľa a , ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. . Zostatok pohľadávky, ktorá má predstavovať služby spojené s nájmom s výnimkou pohľadávok z nájomného, navrhovateľ žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nevyčíslil, pričom je potrebné uviesť, že povinný vo svojom liste zo dňa 20.03.2020 v zásade základ pohľadávky navrhovateľa nespochybnil, požiadal o zrušenie nájomného za mesiac 03 a 04/2020 z dôvodu platobnej neschopnosti, nakoľko klienti mu zrušili kampaň a firma vzhľadom k minulosti a nutnosti investícií do systému k LED obrazovke nemá ušetrené žiadne finančné prostriedky. Ponúkol púšťanie spotov navrhovateľa v prípade, že by ich potreboval. Vzhľadom na situáciu spôsobenú pandémiou COVID, žiadal o odpustenie nájmu. Nie bez významu je skutočnosť, že veľkoplošná LED obrazovka umiestnená na exteriéri budovy Tržnice na Šancovej ulici v Bratislave je t. č. nefunkčná, je mimo prevádzky bližšie neurčený čas, preto

je pravdepodobné, že navrhovateľ povinnému neposkytuje žiadne ďalšie služby spojené s nájmom obrazovky. Odvolací súd tiež považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade sa zriadenie záložného práva v rozsahu navrhovanom navrhovateľom - záložné právo k technickému zariadeniu umiestnenému na exteriéri budovy Tržnice na Šancovej ulici v Bratislave - k veľkoplošnej LED obrazovke o veľkosti 16,64 m x 5,76 m, s celkovou záberovou plochou 95,85 m2 - sa javí ako neprimerané a nad nevyhnutnú mieru by obmedzilo predpokladateľné plnenie zmluvných povinností druhej strany, čím by zároveň došlo k neodôvodnenému zásahu do jeho práva.

20. Odvolací súd sa tiež stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že v preskúmavanej veci navrhovateľ dostatočne hodnoverným spôsobom neosvedčil dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku. Vzhľadom na vyššie uvedené, nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľa, preto odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, potvrdil v súlade s ust. ako vecne správne. K otázke zaplatenia kaucie zo strany povinného bude, vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa, že ku dňu podania predmetného návrhu a ku dňu podania odvolania ju neeviduje, potrebné vykonať dokazovanie v konaní o veci samej, nakoľko v konaní o nariadenie zabezpečovacieho konania nie je možné túto skutočnosť relevantne posúdiť, vzhľadom na nutnosť rešpektovania základných princípov sporového konania, najmä s akcentom na prejednací princíp a princíp rovnosti zbraní.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. tak, že v odvolacom konaní úspešnému povinnému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).