Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoPr/1/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/XX, zast.: Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri s.r.o., IČO: 47 257 032, so sídlom Banská Bystrica, Dlhá ulica 2039/6, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Bratislava, Búdková 36, zast.: A | K | J | K s. r. o., IČO: 50 112 252, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Športová 2071/39, o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 2.211,36 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. – 365 zo dňa 22. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. – 365 zo dňa 22. decembra 2025 o d m i e t a .

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. – 365 zo dňa 22. decembra 2025 p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. – 365 zo dňa 22. decembra 2025 Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno (ďalej v texte aj ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 2.211,36 € brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.105,68 € od 08.06.2022 do zaplatenia, zo sumy 1.105,68 € od 08.07.2022 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (I. výrok), vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu (III. výrok). 1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.07.2022 domáhal zaplatenia 2.211,36 € spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právoplatným uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 06.04.2022 súd schválil zmier medzi žalobcom a žalovaným o náhrade mzdy vo výške 22.000,00 €. Predmetom žaloby boli mzdové nároky za ďalšie obdobie. Žalobca bol presvedčený, že schválením zmieru bola potvrdená aj neplatnosť výpovede ako nevyhnutného hmotnoprávneho predpokladu pre vznik tohto práva. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 27.07.2020, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Na trvanie pracovného pomeru upozornil žalobca žalovaného aj listami zo dňa 27.04.2022 a 30.05.2022, ktorými žiadal o pracovné zaradenie a prideľovanie práce. V nadväznosti na právoplatne skončené konanie o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a náhradu mzdy

si žalobca uplatnil ďalšie nároky na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, a to za obdobie od skončenia pôvodného konania. Keďže posledný priemerný zárobok vypočítaný žalobcom pre účely konania predstavoval 1.105,68 € brutto, výplatný termín žalovaného bol 7. deň v kalendárnom mesiaci za mesiac predchádzajúci, žalobca si žalobou uplatnil nárok za obdobie máj a jún 2022. 1.2 Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. K súdom schválenému zmieru v súvisiacom konaní sp. zn. uviedol, že zaväzujúca časť zmieru pre obe sporové strany sa týkala povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 22.000,00 € brutto titulom náhrady mzdy, iná právna skutočnosť, ako napr. skončenie pracovného pomeru zo zmieru nevyplýva. Aj keď v enunciáte uznesenia, teda v znení súdom schváleného zmieru, de facto nedošlo k vyčerpaniu predmetu konania definovaného žalobou žalobcu, t.j. nedošlo v zmieri k určeniu, či výpoveď daná žalovaným žalobcovi je platná alebo nie, a či pracovný pomer naďalej trvá alebo netrvá. Podľa názoru žalovaného boli všetky žalobcom uplatnené nároky v rámci súvisiaceho konania vysporiadané a s konečnou platnosťou vyčerpané uzatvorením právoplatného súdom schváleného zmieru. Akékoľvek ďalšie nároky žalobcu plynúce z neplatne skončeného pracovného pomeru by bolo možné zo strany žalobcu uplatniť len v prípade, ak by neplatnosť pracovného pomeru, resp. skutočnosť, že pracovný pomer trvá, konštatoval súd meritórnym rozhodnutím, čo sa však nestalo a vzhľadom na právoplatné uznesenie o zmieri a uplynutie lehoty na podanie novej určovacej žaloby je to úplne právne nemožné. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na uzatvorený právoplatný zmier a na skutočnosť, že žalovaný zaplatil žalobcovi kompenzáciu vo výške 22.000,00 € nemožno už od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával. 1.3 Rozsudkom č. k. -158 zo dňa 16.01.2023 Okresný súd Zvolen žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania (výrok II.). K otázke, či pracovný pomer žalobcu o žalovaného po uznesení o zmieri trval, resp. či výpoveď daná zo strany žalovaného bola neplatná, súd prvej inštancie uviedol, že tieto skutočnosti nie je možné jednoznačne určiť. Uznesenie o zmieri nemožno vykladať ani v prospech žalobcu, že by pracovný pomer trval, a ani v prospech žalovaného, že by pracovný pomer skončil. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že bez meritórneho výroku o určení trvania pracovného pomeru súd nemôže priznať žalobcovi požadovaný nárok na náhradu mzdy po vydaní uznesenia o zmieri, preto žalobu zamietol. 1.4 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. zo dňa 05.06.2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav potrebný na rozhodnutie veci, pričom v danej situácii nebolo účelné vykonanie dokazovania odvolacím súdom. Odvolací súd skonštatoval, že ak účastníci konania nedali pri uzavretí zmieru najavo, ani sa v samotnom zmieri výslovne nevyjadrili, že predmet konania bol zmierom vyčerpaný len sčasti, je potrebné mať za to, že žalobou uplatnený nárok bol zmierom vyriešený celkom. Vzhľadom k tomu, že z uznesenia súdu prvej inštancie o schválení zmieru nevyplýva, že by sa strany sporu pri jeho uzavretí jednoznačne vyjadrili, že požadujú, aby sa ďalej konalo o časti, ktorá nebola predmetom znenia zmieru, ale bola uplatnená samotnou žalobou (neplatnosť výpovede a určenie, že pracovný pomer trvá, ako aj s prihliadnutím na názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v uznesení sp. zn. , že „nárok na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru nemožno priznať skôr, než je naisto postavené, či skutočne ide o neplatné rozviazanie pracovného pomeru“, odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že otázka netrvania pracovného pomeru, či neplatnosti jeho skončenia nie je schváleným zmierom meritórne vyriešená, vyhodnotil ako nesprávny. 1.5 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia , , , a a , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a a , a (ďalej len „“). 1.6 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného v minulosti pracovnú činnosť a žalovaný doručil žalobcovi ako zamestnancovi výpoveď zo dňa 11.05.2020 (uvedené nebolo medzi stranami sporné). Zo spisu vedeného pôvodne Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. (následne vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. ) súd zistil, že v uvedenom konaní bol vedený pracovnoprávny spor medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, v ktorom sa žalobca domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou zo dňa 11.05.2020 je neplatné, pracovný pomer trvá a žalobca má nárok na náhradu mzdy (uvedené súdu vyplynulo zo žaloby v predmetnom konaní). Súdny spor skončil uznesením, ktoré súd vyhlásil na pojednávaní konanom dňa 06.04.2020 a ktorým vo výroku I. schválil zmier v nasledovnom znení: žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi sumu 22.000,00 € brutto z titulu náhrady mzdy, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým bude zmier schválený; vo výroku II. zaviazal žalovaného nahradiť trovy štátu v miere 100 %, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania a vo výroku III. rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie mal vzhľadom na závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 21.07.2004 za preukázané, že strany sporu nedali pri uzavretí zmieru najavo, ani sa v samotnom zmieri výslovne nevyjadrili, že predmet konania bol zmierom vyčerpaný len sčasti, vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobou uplatnený nárok v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. bol zmierom vyriešený celkom, čo v podstate nerozporovali ani strany sporu vo svojich vyjadreniach po rozhodnutí krajského súdu. 1.7 Vzhľadom k tomu, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru je teda hmotnoprávnym predpokladom priznania nároku na náhradu mzdy, súd prvej inštancie vyhodnotil, že tým, že žalovaný v konaní vedenom pod sp. zn. súhlasil s uzatvorením zmieru, v ktorom sa zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy (uplatnenú v konaní z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou), bola potvrdená aj samotná neplatnosť výpovede ako hmotnoprávna podmienka nároku na náhradu mzdy, a teda aj skutočnosť, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Súd prvej inštancie mal zo spisu preukázané, že žalobca po tom, čo v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. nadobudlo uznesenie o zmieri právoplatnosť, žiadosťou o pracovné zaradenie a pridelenie práce zo dňa 26.04.2022 adresovanou žalovanému, trval na svojom zamestnávaní z dôvodu, že výpoveď zo dňa 11.05.2020 bola neplatná. 1.8 Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný na výzvy žalobcu (o pridelenie práce a ďalšie zamestnávanie) zo dňa 26.04.2022 a zo dňa 13.06.2022 nereagoval a nepridelil žalobcovi prácu. Keďže mal súd prvej inštancie v konaní preukázané, že žalovaný napriek tomu, že po schválení zmieru o náhrade mzdy, ktorej hmotnoprávnym predpokladom priznania je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (a po tom, čo žalobca vyzval žalovaného na to, aby mu pridelil prácu), žalobcovi prácu nepridelil, zaviazal v súlade s žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy z dôvodu inej prekážky na strane zamestnávateľa za mesiace máj a jún 2022 vo výške priemerného zárobku žalobcu v celkovej výške 2.211,36 € brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.105,68 € od 08.06.2022 do zaplatenia a zo sumy 1.105,68 € od 08.07.2022 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. 1.9 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle , , teda podľa výsledku sporu tak, že v spore úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému, keď II. zamietajúci výrok časti žalobou uplatneného nároku týkajúceho sa časti príslušenstva žalovanej sumy (úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.105,68 Eur od 08.06.2022 do 07.07.2022) predstavoval len nepatrný neúspech, nemajúci však vzhľadom na výšku ostatného priznaného nároku vplyv na určenie iného ako 100 % pomeru úspechu žalobcu v tomto konaní.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu proti všetkým jeho výrokom z dôvodu podľa , a , pretože konanie má podľa neho inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1 Uviedol, že jadrom dokazovania a právneho posúdenia predmetnej právnej veci je iný právoplatne skončený spor medzi totožnými stranami sporu (žalobcom a žalovaným), ktorý bol právoplatne skončený Uznesením (o schválení zmieru) zo dňa 06.04.2022, vo veci sp. zn.: . Rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej právnej veci záviselo od posúdenia, či bol zmierom v súvisiacom konaní vyčerpaný celý predmet konania, a či bolo v ňom rozhodnuté o neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany žalovaného. 2.2 Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nepresvedčivý a nezodpovedajúci požiadavke náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia a namietol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nedal odpoveď na jeho argumentáciu, že:

- súdom prvej inštancie citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. sa týka situácie s iným skutkovým základom;

- zmier je potrebné zásadne odlíšiť od autoritatívneho rozhodnutia súdu, keď neplatnosť skončenia pracovného pomeru je možné skonštatovať v prípade sporu dvoch strán o neplatnosť skončenia pracovného pomeru len výrokom súdneho rozhodnutia;

- neplatnosť skončenia pracovného pomeru nie je možné z rozhodnutia len dedukovať alebo dodatočne si súdne rozhodnutie vykladať. Navyše je potrebné zdôrazniť, že ide o iné civilné konanie, ktoré je už právoplatne skončené. Súd je v inom konaní viazaný len výrokom iného rozhodnutia;

- pre uzatvorenie a schválenie súdneho zmieru nebolo ani hmotnoprávnou podmienkou, ani náležitosťou dokazovanie a konečné zistenie platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru; že zmierom si strany sporu upravujú svoje práva a povinnosti. Ide o právny úkon, ktorým dovtedy sporné práva a povinnosti sa nahradzujú novými;

- súdny zmier zámerne podľa dohody strán neobsahoval výrok o neplatnosti skončenia pracovného pomeru (a o tom, že tento pracovný pomer naďalej trvá). Žalovaný len za týchto okolností pristúpil na uzatvorenie súdneho zmieru (že skončenie pracovného pomeru nebude súdnym rozhodnutím označené za neplatné), inak by uzatvorenie súdneho zmieru nemalo pre žalovaného žiadny význam. Navyše je zrejmé, že strany sa dohodli na tom, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Je teda zrejmé, že obe strany v záujme vyriešenia veci zmierom čiastočne ustúpili od svojich nárokov. 2.3 Tvrdil, že porušením práva na spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a skutkových záverov absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne (alebo tým skôr), pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu ich súd náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, že by dodatočným spôsobom odôvodnil ich bezvýznamnosť, či irelevantnosť a namietol nepreskúmateľnosť a protiústavnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a porušenie jeho práva na spravodlivý proces. 2.4 Zotrval na svojej argumentácii, že uzatvorenie súdneho zmieru bolo prejavom vôle obidvoch sporových strán, ktorých záujem na výsledku sporu bol protichodný. Žalobca v rámci zmieru upustil od časti žalobou uplatneného návrhu, že pracovný pomer bol skončený neplatne a že pracovný pomer naďalej trvá (ako prvého žalobného návrhu), a to celkom zjavne s ohľadom na dohodu (ohľadom druhého žalobného návrhu) o náhrade mzdy, kedy sa strany dohodli na náhrade mzdy vo výške 22.000,00 €. Namietol, že nemôže byť na jeho ťarchu, ak žalobca (ako strana oprávnená disponovať so žalobným návrhom/návrhmi) ďalej netrval na svojom žalobnom návrhu o určenie, že pracovný pomer bol zo strany žalovaného skončený neplatne. 2.5 Ďalej uviedol, že zo všeobecného náhľadu na platnosť právnych úkonov je potrebné právne úkony (ktorým nepochybne bola aj výpoveď daná žalobcovi), považovať za platné, ak nie je dokázaný opak v súlade s príslušnými ustanoveniami alebo , ktoré by sa následne pretavili do súdneho rozhodnutia, a to konkrétne do výroku súdneho rozhodnutia. Odmietol, aby bola neplatnosť skončenia pracovného pomeru len vyvodzovaná, dedukovaná a prezumovaná bez vykonania riadneho a úplného dokazovania, ktoré by viedlo k rozhodnutiu súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Poukázal na rozdiely medzi súdnym zmierom a autoritatívnym rozhodnutím súdu a skonštatoval, že pripustením záverov rozsudku súdu prvej inštancie by bolo možné dospieť k absurdným záverom. 2.6 Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudkom zmenil podľa v spojení s odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a prizná mu trovy konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný na Okresnom súde Zvolen uznal, že bol neplatne rozviazaný pracovný pomer (dal neplatnú výpoveď), a sám navrhol ukončiť súdny spor zmierom, ktorého znenie navrhol. Podľa jeho názoru tým, že žalovaný navrhol zmier a uznal mu vyplatiť ušlú mzdu, tak svojím postupom a vyplatením ušlej mzdy priamo potvrdil, že výpoveď z jeho strany bola neplatná. 3.1 Poukázal na to, že na súdnom pojednávaní si žalovaný dal prehrať zvukový záznam zo súdneho pojednávania , ktoré sa konalo na Okresnom súde Zvolen. Pri prehratí zvukového záznamu sa nezistili žiadne také skutkové zistenia, ktoré by mohli zmeniť výrok súdu. 3.2 Tvrdil, že žalovaný mu nedal na vedomie a ani do zmieru nežiadal uviesť, že v zmysle nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa ďalej spravodlivo požadovať, aby ho ďalej zamestnával. Keď zamestnávateľ netrval, aby jeho pracovný pomer skončil, po schválení zmieru sa najbližší pracovný deň osobne dostavil na pracovisko E. C. F. G. H. H., kde mal trvalý pracovný pomer a telefonicky kontaktoval zamestnávateľa. Zamestnávateľ mu oznámil, že má opustiť pracovisko a nepridelil mu žiadnu prácu. Zamestnávateľa oslovil aj písomne o zaradenie do pracovného pomeru a to dňa 27.04.2022. Zamestnávateľ ho pozval dňa 07.09.2022 na I. J. G. H. na pracovné stretnutie, kde mu generálny riaditeľ B. K. osobne oznámil „aj by som vás mohol zamestnať, ale nechcem“ a poslal ho preč. Podľa médií generálny riaditeľ zamestnal vlastného syna a deti svojich známych. Do dnešného dňa

od zamestnávateľa nemá pridelenú žiadnu prácu a nemá ani žiadny doklad preukazujúci právoplatne ukončenie pracovného pomeru. 3.3 Odvolanie žalovaného považoval v celom rozsahu za neopodstatnené, nakoľko žalovaný v odvolaní spochybnil vlastný postup a právne úkony, ktoré vykonal v predchádzajúcom konaní na Okresnom súde Zvolen pri uzatvorení zmieru. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

5. Skôr, než odvolací súd pristúpil k preskúmaniu odvolaním napadnutého rozsudku, skúmal, či sú splnené podmienky na prejednanie veci, t. j. či odvolanie bolo podané v lehote na odvolanie, či bolo podané oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, či má náležitosti podľa .

6. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

7. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

8. výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie tak, že právo podať odvolanie priznáva strane len v prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jeho neprospech. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku, t.j. či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie. Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím prvostupňového súdu bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie ale nemá účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie II. výrokom napadnutého rozsudku žalobu vo zvyšnej časti zamietol, pričom žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe ju navrhoval taktiež zamietnuť, možno konštatovať, že uvedený výrok napadnutého rozsudku bol vynesený v prospech žalovaného, a teda nebola naplnená subjektívna stránka prípustnosti odvolania, a preto odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odmietol.

9. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa „a contrario“, len v rozsahu odvolania žalovaného podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa , rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil.

10. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, pričom v zmysle ustanovenia je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. V posudzovanom prípade neboli naplnené procesné predpoklady pre zopakovanie alebo doplňovanie dokazovania zo strany odvolacieho súdu a ani pre nariadenie odvolacieho pojednávania (, , a v spojení s ustanovením ).

11. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. S poukazom na ustanovenie , odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody

uvedené v odvolaní nemajú za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného k zásadným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:

13. V súdenej veci sa žalobca podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia náhrady mzdy za obdobie mesiacov máj a jún 2022, počas ktorých nemohol vykonávať prácu pre žalovaného, ktorý mu ju odmietol prideľovať, odolávajúc sa na výsledok konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy, ktoré bolo skončené súdnym zmierom (uznesením sp. zn. zo dňa 06. 04. 2022, právoplatným dňa 10. 04. 2022), v zmysle ktorého bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.000,00 € brutto z titulu náhrady mzdy, no nebola skonštatovaná neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného.

14. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci sa rozumie činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencii subjektívnych práv a povinností subjektov z právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym, či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. V rozsahu žalobcom vznesenej námietky nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na posudzovanú vec aplikoval správne právne predpisy.

15. Už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení vydanom v tejto právnej veci odvolací súd skonštatoval, že ak účastníci konania nedali pri uzavretí zmieru najavo, ani sa v samotnom zmieri výslovne nevyjadrili, že predmet konania bol zmierom vyčerpaný len sčasti, je potrebné mať za to, že žalobou uplatnený nárok bol zmierom vyriešený celkom. Z uznesenia o schválení zmieru nevyplývalo, že by sa strany sporu pri jeho uzavretí jednoznačne vyjadrili, že požadujú, aby sa ďalej konalo o časti, ktorá nebola predmetom znenia zmieru, ale bola uplatnená samotnou žalobou (neplatnosť výpovede a určenie, že pracovný pomer trvá). Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj s prihliadnutím na názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v uznesení sp. zn. , že „nárok na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru nemožno priznať skôr, než je naisto postavené, či skutočne ide o neplatné rozviazanie pracovného pomeru“, odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že otázka netrvania pracovného pomeru, či neplatnosti jeho skončenia nie je schváleným zmierom meritórne vyriešená, považoval za nesprávny. Keďže zo znenia zmieru nevyplývala požiadavka ani jednej zo sporových strán, že by sa o základe predmetu konania, resp. o jeho niektorej časti malo konať ďalej, alebo že by nebol uzatvorením zmieru vyriešený celý predmet konania, odvolací súd uzavrel, že schválením zmieru bol vyriešený celý predmet konania sp. zn. .

16. Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie rešpektujúc záväzný právny názor odvolacieho súdu opätovne posúdil procesnoprávne následky medzi sporovými stranami schváleného zmieru v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. , uzavrel, že žalobou uplatnený nárok bol zmierom vyriešený celkom a vzhľadom k tomu, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru je teda hmotnoprávnym predpokladom priznania nároku na náhradu mzdy, vyhodnotil, že tým, že žalovaný v konaní vedenom pod sp. zn. súhlasil s uzatvorením zmieru, v ktorom sa zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy (uplatnenú v konaní z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou), bola potvrdená aj samotná neplatnosť výpovede ako hmotnoprávna podmienka nároku na náhradu mzdy a teda aj skutočnosť, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Nakoľko mal súd prvej inštancie v konaní preukázané, že žalovaný napriek tomu, že po schválení zmieru o náhrade mzdy, ktorej hmotnoprávnym predpokladom priznania je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (a po tom, čo žalobca vyzval žalovaného na to, aby mu pridelil prácu), žalobcovi prácu nepridelil, zaviazal žalovaného v súlade s na zaplatenie náhrady mzdy z dôvodu inej prekážky na strane zamestnávateľa za mesiace máj a jún 2022 vo výške priemerného zárobku žalobcu v celkovej výške 2.211,36 € brutto spolu s príslušným úrokom z omeškania.

17. Žalovaný v podanom odvolaní namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nepresvedčivý, nedávajúci odpoveď na jeho argumentáciu, v ktorej namietal, že pre uzatvorenie a schválenie súdneho zmieru nebolo hmotnoprávnou podmienkou, ani náležitosťou dokazovanie a konečné zistenie platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru, súdny zmier zámerne podľa dohody strán neobsahoval výrok o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, neplatnosť skončenia pracovného pomeru je možné skonštatovať v prípade sporu dvoch strán o neplatnosť skončenia pracovného pomeru len výrokom súdneho rozhodnutia a súdom prvej inštancie aplikované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. sa týka situácie s iným skutkovým základom.

18. K namietanej povahe zmieru považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zmier ako hmotnoprávna dohoda nahrádza rozsudok a je popri ňom jedným z dvoch spôsobov, ako možno spor medzi stranami meritórne skončiťˇ. Predstavuje teda predpokladanú alternatívu rozsudku, ktorej základom je hmotnoprávna dohoda sporových strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si sporové strany upravujú svoje práva a povinnosti. Pokiaľ sporové strany zmierom skončili spor, konzumovali procesný nárok, ktorý je predmetom konania. Existencia takejto dohody zakladá prekážku rei transactae (L., K., F., E., H., B. K., E., H., B., M., K., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 562). Neexistuje tu totiž „vec rozsúdená“ ako pri rozsudku, ale len „vec dohodnutá“ sporovými stranami, ktorá bola súdom posúdená ako súladná s hmotným právom.

19. Pri rozhodovaní o schválení zmieru je súd povinný skúmať, či zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi. Predpokladom pre schválenie zmieru nie je zistenie skutkového stavu veci v takom rozsahu, aký je inak potrebný pre autoritatívne rozhodnutie súdu. Dokazovaním je však potrebné zistiť skutkové podklady pre posúdenie, či zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi kogentnej povahy, poprípade, či ich neobchádza. Ustanovenie upravuje následky, ktoré vyvoláva právne relevantná skutočnosť, a to že skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatné. Zmyslom tohto kogentného ustanovenia je úprava práv a povinností účastníkov pracovného pomeru v dobe, začínajúcej dňom, kedy sa mal pracovný pomer skončiť na základe neplatného skončenia pracovného pomeru, najneskôr do dňa, kedy súd svojim právoplatným rozhodnutím určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Rozsudok priznávajúci náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru má povahu deklaratórneho rozsudku, t. j. iba potvrdzuje už jestvujúce hmotné práva a povinnosti (priznaním náhrady mzdy sa nekonštituuje žiadny nový právny vzťah, ale hmotnoprávnemu vzťahu sa iba procesne dodáva kvalita vykonateľného práva).

20. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

21. Účelom náhrady mzdy poskytovanej podľa je reparovanie ujmy, ktorú zamestnanec utrpel v dôsledku toho, že zamestnávateľ mu po neplatnom skončení pracovného pomeru prestal prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy napriek tomu, že zamestnanec trval na ďalšom zamestnávaní a bol ochotný a schopný prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať. Základným a rozhodujúcim predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je však neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. skonštatoval, že „Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru môže preto vzniknúť najskôr odo dňa, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Pri náhrade mzdy ide nepochybne o uspokojenie peňažného nároku, ktorý zaniká splnením, pričom účastník je povinný nárok druhého účastníka uspokojiť včas a riadne.“ V uvedenom

rozhodnutí Najvyšší súd SR nadviazal na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn.1 Cdo 180/2009 (citované vyššie), ktorého aplikáciu na posudzovaný prípad žalovaný v podanom odvolaní spochybňoval.

22. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že v osobitostiach posudzovanej veci žalobca v tomto konaní preukázal existenciu súdom v rámci zmieru schválenej dohody sporových strán na zaplatení náhrady mzdy žalobcovi, ktorej nevyhnutným predpokladom bolo neplatné skončenie pracovného pomeru, ako zákonnej podmienky pre vznik nároku žalobcu na jej zaplatenie. Poskytnutie náhrady mzdy bolo dôsledkom nesplnenia povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa, v naďalej trvajúcom pracovnom pomere prideľovať žalobcovi ako zamestnancovi požadujúcemu, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, prácu podľa pracovnej zmluvy. Nakoľko súd nerozhodol o skončení pracovného pomeru, ale schválil zmier, v zmysle ktorého bola žalobcovi vyplatená náhrada mzdy a žalobca naďalej aj po skončení súdneho konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie náhrady mzdy trval na tom, aby ho žalovaný zamestnával a žalovaný mu po právoplatnosti uznesenia o zmieri prácu podľa pracovnej zmluvy stále neprideľoval, ide o prekážku na strane zamestnávateľa, za ktorú žalovanému patrí tak, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, náhrada mzdy v zmysle . Odvolací súd preto námietku nesprávnych skutkových zistení, ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci posúdil ako nedôvodnú.

23. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným nárokom a obranou proti takému uplatneniu.

24. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle , a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil, zistené skutkové okolnosti súd prvej inštancie náležite vyhodnotil a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil a svoje rozhodnutie logicky zdôvodnil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia, vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že jeho odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, v dostatočnom rozsahu uvádza dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené a obsahuje zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Pre záver o nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nepostačuje len skutočnosť, že strana (v danom prípade žalovaný) s napadnutým rozhodnutím a jeho dôvodmi nesúhlasí alebo ich považuje za nedostatočné. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (bližšie napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

25. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle a podľa výsledku sporu tak, že v spore úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému, keď II. zamietajúci výrok časti žalobou uplatneného nároku týkajúceho sa časti príslušenstva žalovanej sumy (úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.105,68 € od 08.06.2022 do 07.07.2022) predstavoval len nepatrný neúspech nemajúci však vzhľadom na výšku ostatného priznaného nároku vplyv na určenie iného ako 100 % pomeru úspechu žalobcu v tomto konaní. V danej veci súd prvej inštancie pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu strán sporu postupoval v zmysle ustálenej súdnej praxe, keď do úvahy zobral skutočnosť, že pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v konaní je za situácie, keď žalobca v žalobe uplatnené príslušenstvo nevyčíslil, rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva. V nadväznosti na vecnú správnosť odvolaním napadnutého I. meritórneho výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ako vecne správny posúdil aj závislý výrok, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore vyplývajúcou z rozhodol o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa správnych ustanovení a tieto správne aplikoval.

26. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je spôsobilé privodiť zrušenie, ani zmenu napadnutého rozsudku, a keďže napadnutý rozsudok je v meritórnom I. výroku, ako aj v III. výroku o trovách konania vecne správny, odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia , a . V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného, tento nebol úspešný ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. a III. výroku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a odvolanie proti II. výroku odmietol. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobcovi, ktorí sa k podanému odvolaniu i vyjadroval, a preto mu v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie , odvolací súd uložil žalovanému ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní, povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.