Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/180/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: K. bytom L., v dovolacom

konaní zastúpenej JUDr. V., advokátom, V. proti žalovanému: R., IČO X., zast. JUDr. J.,

advokátkou, P. o zaplatenie 700 000,-Sk (23. 235,74 Eur) s prísl., vedenej na Okresnom súde

Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 31. marca 2009 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z

31 marca 2009 sp. zn. , vo výroku ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa

zmenený a rozhodnuté o náhrade trov konania účastníkov z r u š u j e a vec mu v rozsahu

zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 25. novembra 2008 č.k. -248 rozhodol,

že odporca/žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 17. 206,37-€ (518.359,00-Sk) spolu

s 12% úrokom z omeškania od 28.02.2005 až do zaplatenia a trovy konania 26.95,35-€

( 81.200,00-Sk) a v prevyšujúcej časti súd návrh žalobkyne zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudkom z 31.marca 2009

č.k. zmenil rozsudok okresného súdu v časti, pokiaľ bolo žalobe vyhovené, tak,

že návrh zamietol; v nenapadnutej časti, pokiaľ bol návrh zamietnutý, žalobkyňu zaviazal

zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen sumu 211,49-€ (6.522,00-Sk) a žalovaného zaviazal

zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen sumu 386,64-€ (11.648,00-Sk ), ponechal rozsudok

okresného súdu nedotknutý. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového

2

konania zmenil tak že žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Žalovanému

náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok

v plnom rozsahu zrušiť, a to z dôvodov uvedených v a podľa

vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V dovolaní namietala, že odvolací súd sa

nedostatočne oboznámil so skutkovým stavom v dôsledku čoho nemá jeho rozhodnutie oporu

vo výsledkoch dokazovania. Ďalej uviedla že odvolací súd sa neriadil ustanovením § 61 ods. 1

, ktoré korešponduje aj s ustanovením

Z.z. v platnom znení. V zmysle tejto právnej úpravy sa mzda považuje za opakujúce sa plnenie,

a preto nemožno počítať premlčaciu lehotu tak, ako ju ohraničil súd od počiatku uplatňovaného

nároku. Súd mal preto prihliadať aj na rozsah vznesenej námietky premlčania. Z týchto

dôvodov považuje rozsudok odvolacieho súdu za nespravodlivý a nezákonný a to už len z toho

dôvodu že žalovaný s ňou skončil pracovný pomer neplatne a že za to obdobie od neplatného

skončenia pracovného pomeru až do doby kedy jej umožnil pokračovať v práci, odporca

nemusí vyplatiť žiadnu náhradu mzdy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) zastúpený advokátom (

), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ods. l

) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Bez ohľadu na to či dovolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných pod písmenami a /až g/. Na tieto vady konania musí

dovolací súd prihliadať ex offo, teda vždy, či už ich existenciu účastník namieta alebo nie

( veta druhá ). Dovolateľ nenamietal vadu podľa ustanovenia

a dovolací súd ani existenciu vád uvedených pod písmenami a/ až g/ nezistil.

3

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolanie žalobkyne smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci

samej, preto je prípustné.

Žalobkyňa/navrhovateľka v dovolaní uplatnila dovolacie dôvody v zmysle ustanovenia

tvrdiac, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení.

Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav veci; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

náležitý právny predpis alebo síce aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanej veci bolo z pripojeného spisového materiálu zistené, že žalobkyňa

pracovala u žalovaného, dňa 25. mája 2001 jej bolo doručené písomné oznámenie žalovaného

o okamžitom zrušení pracovného pomeru zo dňa 24. mája 2001. Listom z 24. augusta 2001,

doručeným žalovanému 27. augusta 2001, žalobkyňa oznámila, že trvá na ďalšom

zamestnávaní. Právoplatným rozsudkom (právoplatnosť nadobudol 19.februára 2004)

Okresného súdu Zvolen zo 4. júna 2004 č.k. -97 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. januára 2004 č.k. -111 bola určená

neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru daného navrhovateľke/žalobkyni

odporcom/žalovaným dňa 25.mája 2001. Žalobkyňa sa svojím návrhom domáhala zaplatenia

sumy 23. 235,74 Eur ( 700,000-Sk ) s prísl. ako náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia

pracovného pomeru. Z neplatne rozviazaného pracovného pomeru ale začali žalobkyni vznikať

nároky na náhradu mzdy už dňom nasledujúcim po výplatnom dni, keď jej prvý krát nebola

vyplatená mzda v dôsledku neplatnej výpovede., t. j. v januári 2002. Zo strany žalovaného bola

vznesená námietka premlčania.

Pre posúdenie veci je rozhodujúce vyriešenie právnej otázky, kedy začína plynúť

premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného

pomeru.

Túto právnu otázku bolo potrebné posudzovať podľa Zákonníka

práce v znení do 30.4.2001 (ďalej len „“), teda v znení platnom v čase, keď

mal nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru vzniknúť.

Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú

výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak

zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho

pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto

náhrada mzdy patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní

pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa veta prvá mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu

za mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo

dohodnuté iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa

poskytuje.

Podľa veta prvá nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde

v lehote v tomto zákonníku ustanovenej.

Podľa lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo

uplatniť po prvý raz.

Podľa ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je

lehota na uplatnenie peňažných nárokov tri roky.

Podľa veta prvá lehota na uplatnenie peňažných nárokov

písomne uznaných čo do dôvodu a výšky tým, kto je povinný nárok uspokojiť, a nárokov

zabezpečených obmedzením prevodu nehnuteľností je desať rokov.

Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia § 61

ods. 1 je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

zrušením alebo v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru preto nemôže vzniknúť

skôr než zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný.

Takéto oznámenie sa môže vzťahovať iba k zamestnávaniu v dobe po dni, kedy by

podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť

(do skončenia pracovného pomeru právo zamestnanca na prideľovanie a vykonávanie práce

a tomu zodpovedajúca povinnosť zamestnávateľa vyplýva z obsahu pracovnoprávneho

vzťahu). Uvedené oznámenie môže zamestnanec urobiť, ak má mať význam z hľadiska § 61

ods. 1 , najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti

rozviazania pracovného pomeru. V zmysle právo na náhradu

mzdy podľa možno po prvý raz uplatniť, keď sa táto náhrada stane

splatnou, t.j. keď nastane čas jej splnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva

vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom, a od tohto okamihu začína plynúť trojročná

premlčacia lehota v zmysle na uplatnenie tohto nároku. Z

ustanovenia vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda

splatná pozadu za mesačné obdobie (pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo

v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie), a to v najbližšom výplatnom termíne po

uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Premlčujú sa preto jednotlivé náhrady mzdy za ten

ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku

na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru teda začína plynúť od

splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za ten, ktorý mesiac, za ktorý je požadovaná.

Zároveň je potrebné v súvislosti s vyššie uvedením dať do pozornosti judikatúru

( R 10/1969, , R 33/1996 ), podľa ktorých ak z obsahu žaloby vyplýva že

zamestnanec sa domáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru preto že chce zostať aj ďalej

u zamestnávateľa zamestnaný, alebo že sa domáha vyslovenia neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru bez toho, aby trval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej

zamestnával, potom treba predpokladať (s tým, že prípadné pochybnosti odstráni súd

v priebehu konania), že sa uplatňuje aj nárok na náhradu mzdy. Rovnako bude predmetom

žaloby podľa svoj návrh formuluje tak že sa domáha priznania náhrady,

pričom tento návrh opiera o skutkové tvrdenie, že zamestnávateľ s ním neplatne rozviazal

pracovný pomer a o ďalšie skutočnosti významné z hľadiska vzniku nároku na náhradu mzdy

podľa alebo ods. 2 písm. b) . Odvolací súd sa v tejto súvislosti

nevysporiadal s otázkou fikcie existencie návrhu na priznanie náhrady mzdy v čase podania

6

návrhu pre určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru daného žalobkyni

žalovaným ako aj otázkou prerušenia plynutia premlčacej lehoty.

S možnosťou uplatnenia práva na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného

pomeru, ktorá nastáva jeho splatnosťou, nijako nesúvisí skutočnosť, že v tej dobe prípadne ešte

nie je rozhodnuté o žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

výpoveďou, okamžitým zrušením alebo zrušením v skúšobnej dobe, ktorej podanie v lehote

vyplývajúcej z je inak nevyhnutné na riešenie otázky neplatnosti

rozväzovacieho úkonu ako hmotnoprávneho predpokladu pre vznik tohto práva. Na tomto

závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že nárok na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní

pracovného pomeru nemožno priznať skôr, než je na isto postavené, či skutočne ide o neplatné

rozviazanie pracovného pomeru, teda že uvedený nárok nemožno prisúdiť, kým nie je

právoplatným rozhodnutím súdu určené, že právny úkon, ktorým mal byť pracovný pomer

skončený, je neplatný. Ak zamestnanec v žalobe podanej po dni účinnosti okamžitého zrušenia

pracovného pomeru tvrdí, že zamestnávateľ s ním neplatne rozviazal pracovný pomer, potom z

obsahu takej žaloby vyplýva, že sa zamestnanec domáha jednak vyslovenia neplatnosti

rozviazania pracovného pomeru, jeho ďalšieho trvania a taktiež aj prípadnej náhrady mzdy

podľa ust. § 61 ods. 1 Zák. práce. Žaloba o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného

pomeru je jednak právnym úkonom procesnoprávnym a zároveň i hmotnoprávnym.

V súvislosti s právnym záverom vyplývajúcim z judikatúry (R 90/70), podľa ktorého

náhrada mzdy podľa nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si

zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na

ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má

charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý

bezdôvodne okamžite zrušil pracovný pomer so zamestnancom, dovolací súd poznamenáva, že

tento záver sa týka prípadov, ktoré po novele

Zb. s účinnosťou od 1.7.1975, sa stali obsahom ustanovenia . Išlo

a aj v súčasnej dobe ide o prípady, v ktorých pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru

zamestnanec netrval na ďalšom zamestnávaní a pri neplatnom okamžitom zrušení pracovného

pomeru alebo v skúšobnej dobe mu vznikol nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného

zárobku za dobu výpovednej doby. Uvedený záver preto nie je použiteľný pri posudzovaní

nároku na náhradu mzdy v zmysle a nie je preto významný ani

z hľadiska posudzovania začiatku plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie tohto nároku.

Z uvedených dôvodov vyššie je zrejmé, že navrhovateľka/žalobkyňa dovolaním

opodstatnene napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu v tejto časti

vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Hrčková Marta