Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-108-2025.pdf
PDF · 171.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B2-14C/99/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ V. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. G. X, XXX XX G., právne zastúpená U.. C.. L. F., O.. XX.XX.XXXX, G. X, XXX XX G., 2/ U.. C.. L. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. G. X, XXX XX G., proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumenského 2, 820 12 Bratislava, IČO: 00 166 260, o náhradu škody 839.586,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. B2-14C/99/2008-800 zo dňa 24.03.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. B2-14C/99/2008-800 zo dňa 24.03.2025, p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. Žalobou, doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava II dňa 21.04.2008 (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV) sa žalobcovia domáhajú, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom titulom náhrady škody sumu 25.293.374,50 Sk s príslušenstvom (t.j. 839.586,22 eur s príslušenstvom). Žalobu odôvodnili tým, že niekdajšia Správa katastra Krajského úradu Nitra v Nových Zámkoch dňa 04.09.2006 povolila vklad vlastníckeho práva č. V 1995/06 titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.11.2005 medzi žalobcami ako kupujúcimi a Obcou Michal nad Žitavou ako predávajúcim v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.06.2006 a dodatku č. 2 zo dňa 30.08.2006. Ďalej žalobcovia uviedli, že dňa 24.09.2007 s firmou SLOVMONTAN s.r.o. uzatvorili Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a dodatok č. 1 dňa 25.09.2007, v ktorej sa žalobcovia zaviazali, že najneskôr do 15.10.2007 uzatvoria kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností uvedených v čl. I za kúpnu cenu 25.000.000,- Sk a že žalobcovia osvedčia vlastnícke právo aktuálnym výpisom z LV. Listom zo dňa 25.09.2007 vyzvala spoločnosť SLOVMONTAN s.r.o. žalobcov na uzavretie kúpnej zmluvy do 15.10.2007. Žalobca 2/ sa dostavil dňa 15.10.2007 na správu katastra, kde mu odmietli vydať LV z dôvodu, že žalobcovia nie sú vlastníkmi nehnuteľností, ale tieto sú stále vedené v prospech obce. Žalobcovia podali v rovnaký deň žiadosť o preskúmanie zákonnosti na Okresnú prokuratúru Nové Zámky a oznámili firme SLOVMONTAN s.r.o., že v dôsledku nesprávneho úradného postupu správy katastra nie je možné osvedčiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam predložením LV a oznámili, že vykonaná úhrada sumy 100.000,- Sk bude vrátená. Žalobcovia listom zo dňa 17.10.2007 požiadali žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný sa k žiadosti nevyjadril. Žalobcovia uviedli, že žalovaný napriek opakovaným žiadostiam o vykonanie opravy a vydanie samostatného LV, nezabezpečil zjednanie nápravy, čím znemožnil žalobcom predaj
nehnuteľností potenciálnemu záujemcovi. Žalobcovia poukázali na obštrukcie žalovaného, ktorý všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v k.ú. Michal nad Žitavou, zapísal na jeden LV č. XXX, čím obmedzil žalobcov v slobodnom nakladaní s nehnuteľnosťami. Žalobcovia uplatnenú náhradu škody vo výške 25.000.000,- Sk s úrokom z omeškania 8,5% p.a. od 01.11.2007 do zaplatenia, vyčíslili: 143,- Sk notársky poplatok, 250,- Sk kolky, 2 x 25,- Sk poštovné, 292.931,50 Sk - úbytok na majetku 9% ročne rovnajúci sa 2 - násobku základnej úrokovej sadzby NBS 4,50% ku dňu 04.09.2006 do 21.04.2008, t.j. za 594 dní z hodnoty 2.000.000,- Sk podľa ZP č. XX/XXXX. Taktiež žalobcovia poukázali na vyjadrenie Okresnej prokuratúry Nové Zámky pod Pd 142/07-10 zo dňa 06.12.2007 z ktorého vyplýva, že rozhodnutím správy katastra zo dňa 04.09.2006 pod číslom V 1995/06 bol povolený vklad v prospech žalobcov, pričom práva k nehnuteľnostiam boli zapísané až dňa 30.10.2007. Nárok na náhradu škody žalobcovia opreli o základné predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“).
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril s tým, že uplatnený nárok žalobcov rozporoval argumentujúc, že žalobcovia mohli predať nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom kúpy podľa Zmluvy o budúcej zmluve, pričom nejde o nehnuteľnosti, ktoré by sa ťažko predávali. Žalovaný napadol aj výšku uplatneného ušlého zisku a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/981/2001 zo dňa 11.12.2002, v zmysle ktorého predávajúci v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy nemusí byť vlastníkom veci, zaväzuje sa len, že ju kupujúcemu obstará a predá; tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/142/2002. Žalovaný zastáva názor, že skutočnosť, že ku dňu 15.10.2007 nebol vykonaný vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov, hoci vklad bol povolený už dňa 04.09.2006, nebola prekážkou pre uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcami a spoločnosťou SLOVMONTAN s.r.o.. Poukázal aj na to, že Občiansky zákonník nevyžaduje pre platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti, aby jej súčasťou bol aj výpis z LV. Podľa názoru žalovaného, postup správy katastra nie je bezprostrednou príčinou prípadnej škody v podobe ušlého zisku a nie je daná príčinná súvislosť medzi postupom správy katastra a prípadnou škodou. Žalovaný nepovažoval za dôvodný ani nárok na zaplatenie sumy 292.931,50 Sk s poukazom na čl. VIII bod 2 kúpnej zmluvy medzi žalobcami a obcou, keď už uzatvorením kúpnej zmluvy mohli žalobcovia užívať predmet kúpy, vykonávať stavebné práce. K ďalším uplatneným nárokom a to vo vzťahu k sume 250,- Sk (kolky) namietal, že ide o správny poplatok, ktorý je potrebné zaplatiť podľa zákona č. 145/1995 Z.z. a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/32/2007. K sume 143,- Sk žalovaný uviedol, že žalobcom nič nebránilo uzavrieť kúpnu zmluvu, absentuje príčinná súvislosť čo platí aj k sume 25,- Sk ako poštovné. V doplnenom vyjadrení žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/142/2002 (R 31/2004), sp. zn. 2Cdo/196/2005 a odbornú literatúru, z ktorých vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy môže byť aj taká vec, ktorá v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nie je vo vlastníctve predávajúceho. Z uvedeného vyplýva, že pochybenie správy katastra nebránilo uzatvoreniu kúpnej zmluvy a odkázal na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/210/2008 o nedostatku príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a škodou.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z., § 28 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a vecne tým, že predmetom konania je nárok žalobcov na náhradu škody, ktorá im mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom niekdajšej Správy katastra Nové Zámky, ktorá rozhodnutím V 1995/06 zo dňa 04.09.2006 povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. U. O. Ž., pozemok parc.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 283 m2, pozemok parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2060 m2, stavba súp.č. XX postavená na parc. č. XXX/X, avšak zmenu na liste vlastníctva vyznačila až dňa 30.10.2007. Žalobcovia namietajú, že v dôsledku uvedeného konania správy katastra im vznikla škoda, nakoľko v zmysle zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 24.09.2007 mali uzavrieť kúpnu zmluvu a preukázať svoje vlastnícke právo listom vlastníctva do 15.10.2007. V zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna (bez ohľadu na zavinenie), a založená je na kumulatívnom splnení troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich existencia musí byť v súdnom konaní preukázaná a nepostačuje len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Súd prvej inštancie nemal za preukázané splnenie týchto podmienok. Žalobcovia nadobudli vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam už právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu. Samotná skutočnosť, že v čase, kedy mali splniť záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve, ešte neboli zapísaní ako vlastníci na liste vlastníctva, nepredstavuje takú prekážku, ktorá by im bránila uzavrieť kúpnu zmluvu, nakoľko ich vlastníckemu právu svedčilo práve rozhodnutie o povolení vkladu. Navyše, správa katastra vyznačila zmenu na liste vlastníctva dňa 30.10.2007, teda neostala nečinná, avšak žalobcovia ani nepočkali na vykonanie nápravy, ale hneď v daný deň vrátili potenciálnemu kupujúcemu zálohu a oznámili mu, že nie sú schopní splniť svoj záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve. Pritom platnému uzavretiu zmluvy nebráni ani to, ak predávajúci nie je vlastníkom predmetu predaja a kúpy v čase jej uzavretia, pokiaľ sa predávajúci stane dodatočne jeho vlastníkom (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/142/2002). Rovnako je irelevantné, či bolo vyhovené žiadosti žalobcov, aby boli nehnuteľnosti zapísané na samostatný list vlastníctva, nakoľko skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti neboli zapísané na samostatnom liste vlastníctva, ale spolu s ostatným majetkom žalobcov na jednom liste vlastníctva, nijako nebránila uzavretiu kúpnej zmluvy a prevodu vlastníctva k nim. Absentuje tak príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou, čo je jeden z predpokladov pre nástup zodpovednosti štátu za škodu. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody musí byť vzťah príčiny a následku, pričom tento vzťah príčiny a následku musí bytˇ priamy, bezprostredný, neprerušený. V tomto prípade súd nemal za preukázané splnenie tejto podmienky. V odseku 12. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/210/2008 zo dňa 25.02.2010 „... Absencia zápisu vlastníctva nie je prekážkou k uzavretiu kúpnej zmluvy, keď verejná listina vlastníctvo predávajúceho deklaruje. ...“ a v odseku 13. napadnutého rozhodnutia odkázal na odbornú literatúru. V odseku 14. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uzavrel, že nie je daná príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou, nepovažoval za hospodárne ani účelné nariadiť znalecké dokazovanie za účelom stanovenia hodnoty predmetných nehnuteľností. Rozhodnutie o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP odôvodnil súd prvej inštancie v odseku 15. napadnutého rozhodnutia.
5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/ (č.l. 816) z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žiadali odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. B2-14C/99/2008-800 zo dňa 24.03.2025 zrušil v oboch jeho výrokoch a vec vrátil Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie a odvolateľom priznal náhradu trov konania.
6. Žalobcovia namietajú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, nesúrodé, nezákonné, nespravodlivé, neracionálne, nekonzistentné, zlomyselné, porušujúce čl. 2 ods. 2 ods.3 CSP, porušuje princíp legitímneho očakávania a princíp "zdravého rozumu" prekrúcaním práva, súd prvej inštancie aplikoval vadnú právnu normu (neaplikoval právnu normu platnú v r. 2006-2007 t.j. v rozhodnom čase).
7. Žalobcovia majú zato, že kumulatívne splnili všetky tri podmienky k priznaniu požadovanej majetkovej ujmy, pričom práve nie nestranná sudkyňa sa nevysporiadala s kumulatívnymi podmienkami ktoré sú viazané na súčasné osvedčenie vlastníctva k nehnuteľnostiam aktuálnym výpisom LV. Úvahy súdu nemajú oporu v predmetnej zmluve zo dňa 24.09.2007.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie ako celok a v dôsledku prílišného formalizmu nie je v súlade so zárukami garantovanými v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR , čl. 6 ods. 1 Dohovoru (obdobne ESĽP - Paluda p. Slovensku, Pine Valley Developments Ltd. a iní p. Írsku z 29.11.1991), Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/06 zo dňa 23.08.2006. Zákonná sudkyňa zmarila už nariadené znalecké dokazovanie, čím nevykonala navrhnuté dôkazy z dôvodu hospodárnosti súdneho konania, ide o neprípustnú špekuláciu súdu prvej inštancie, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
9. Žalobcovia namietajú, že im nebol súdom prvej inštancie doručený znalecký posudok (č.1. 400 zo dňa 01.03.2013), súdom bolo zmarené dokazovanie a podanie vysvetlenia znalcom (bolo znemožnené klásť znalcovi otázky), čím súd prvej inštancie nekonal riadne a ústavne konformne, porušil právo na kontradiktórne súdne konanie bez riadneho vysvetlenia.
10. Žalobcovia namietajú, že bolo porušené právo žalobcov na zákonného sudcu, na nestranný súd (porušený čl. 4 ods. 4 Listiny v spojení s čl. 38 ods. 1 Listiny, čl. 6 ods. 1 Dohovoru).
11. Žalobcovia namietajú vyhlásenie súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 24.03.2025, že dokazovanie je skončené, za nezákonné a protiústavné, nesúladné so zárukami garantovanými čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
12. Žalobcovia zdôraznili, že v zmluve zo dňa 24.09.2007 bolo dohodnuté, že žalobcovia osvedčia vlastníctvo k nehnuteľnostiam aktuálnym výpisom z LV, čo im bolo znemožnené vinou Správy katastra Katastrálneho úradu Nitra v Nových Zámkoch, ktorá v rozhodnom čase odmietla žalobcom vydať aktuálny výpis LV, a tak žalobcom v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vznikla majetková škoda uplatnená touto žalobou.
13.Žalobcovia namietajú, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď administratívnym spisom neosvedčil, že by z jeho strany (Správy katastra Katastrálneho úradu Nitra v Nových Zámkoch ) nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
14. Žalobcovia namietajú odsek 14. napadnutého rozhodnutia s tým, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie a to výsluchom znalca Ing. Miroslava Štipkala v súlade s otázkami pre znalca doručenými súdu dňa 28.07.2010. Žalobcovia na tomto dôkaze trvajú.
15. Žalobcovia namietajú odsek 13. napadnutého rozhodnutia s tým, že odkaz na odbornú literatúru je síce správny, ale až od roku 2019, a je odvodený od zmeny zákonnej úpravy, ktorá v období rokov 2006 až 2007 v takej podobe neexistovala - ako je uvedené autormi Marek Števček, Anton Dulak, Jana Bajánková a spol. až v roku 2019 v publikácii Občiansky zákonník I., § 1-450, Komentár. 2. vydanie, Praha: C.H. Beck, 2019, 1754 s, komentár k §§-u 133, ktorý podľa žalobcov upravoval otázku momentu nadobudnutia vlastníctva, poukazujúc aj na viaceré vážne komplikácie citujúc: „Ak by práve v tomto období došlo k takej udalosti.“. Žalobcovia tak odvodzujú uplatnený nárok s odkazom na právnu úpravu platnú a účinnú v období rokov 2006 - 2007. Keďže súd prvej inštancie aplikoval právnu normu, ktorá v rozhodnom čase rokov 2006-2007 neexistovala, vec nesprávne právne posúdil.
16. Žalobcovia poukázali na objektívnu zodpovednosť štátu na náhradu škody nesprávnym úradným postupom Správy katastra Katastrálneho úradu Nitra v Nových Zámkoch, o to viac, že súd prvej inštancie nemôže vykonávať nadprácu v prospech štátu vedomým obchádzaním a prekrúcaním práva, nereflektovaním na právnu úpravu platnú a účinnú v rokoch 2006-2007, porušením práva žalobcov na fair trial, o to viac napadnutý arbitrárny rozsudok je svojvoľný, nie je riadne a presvedčivo, konzistentne odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP. V okolnostiach prípadu, je právny názor súdu prvej inštancie neudržateľný.
17. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 28.05.2025 (č.l. 835) s tým, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. B2-14C/99/2008-800 zo dňa 24.03.2025 v celom rozsahu potvrdil.
18. Žalovaný je názoru, že odvolanie žalobcov je nedôvodné. Napadnutý rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol je vecne správny a zákonný. Tak ako v priebehu doterajšieho konania, žalobcovia sa ani v odvolaní nevyhýbajú nepravdivým a zavádzajúcim tvrdeniam. Žalobcovia síce formálne deklarujú existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), e), f), h) CSP, avšak fakticky, vychádzajúc z obsahu odvolania, nemožno identifikovať jediný vecne relevantný, zrozumiteľný a kvalifikovaný odvolací argument žalobcov, ktorý by bol spôsobilý čo i len marginálne spochybniť správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku. Žalovanému sa javí, že žalobcovia sa nedostatočne oboznámili s celým obsahom napadnutého rozsudku, pretože v napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie zrozumiteľne a jasne vyjadril k akým skutkovým záverom dospel a vec správne právne posúdil. Zároveň sa v celom rozsahu vysporiadal s procesným útokom žalobcov. Tvrdenie žalobcov, že nesprávnym úradným postupom správy katastra bolo porušené ich ústavné právo „Každý ma právo vlastniť majetok“ je absolútne nekorektné, keďže žalobcovia predmetné nehnuteľnosti vlastnili odo dňa 04.09.2006, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov a mohli uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu na základe zmluvy o budúcej zmluve so spoločnosťou SLOVMONTAN s.r.o.. Štát nemôže niesť zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá by žalobcom vznikla neuzatvorením kúpnej zmluvy so spoločnosťou SLOVMONTAN s.r.o., hoci v zmysle vyššie uvedeného tak urobiť mohli. Túto skutočnosť podporujú aj žalovaným predložené dôkazy obsiahnuté vo vyjadreniach žalovaného zo dňa 10.09.2008 (LPO-5163/2008) a 01.06.2010 (PO-3474/2010), ako aj právny názor súdu prvej inštancie.
Žalobcovia relevantným spôsobom nepreukázali, že nesprávnym úradným postupom správy katastra im vznikla škoda. Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou, že neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko žalobca je ten, kto v danom konaní má uniesť dôkazné bremeno. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vydaný na základe riadne a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, za súčasnej aplikácie judikatórne konformnej, resp. z tejto nijak nevybočujúcej úvahy súdu. Súd prvej inštancie sa dôsledne a vyčerpávajúco vysporiadal s celým procesným útokom žalobcov, ako aj s celou procesnou obranou žalovaného, svoje rozhodnutie odôvodnil v plnom súlade s požiadavkami procesnej úpravy civilného sporového konania, a žalobcovia ani v jednom bode svojho odvolania neosvedčili existenciu kvalifikovaného odvolacieho dôvodu, ktorý by mal viesť odvolací súd k čo i len čiastočnému zrušeniu či zmene napadnutého rozsudku.
19. Žalobcovia sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaného s tým, že sa pridržiavajú všetkých doterajších vyjadrení a listinných dôkazov v danej veci; odvolaniu žiadajú vyhovieť v celom rozsahu. Žalobcovia doposiaľ jednoznačne preukázali, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu Nové Zámky im vznikla dôvodne a zmysluplne uplatnená majetková škoda v sume 839.586,22 eur s prísl.. Škoda je uplatnená riadne v súlade s rozhodovacou praxou vyšších súdov, Ústavného súdu SR a najmä ESLP (aj voči Slovensku). Administratívny spis žalovaného osvedčuje a preukazuje nesprávny úradný postup ako aj objektívnu zodpovednosť štátu za náhradu škody. Žalobcovia žiadajú podanému odvolaniu vyhovieť, napadnutý rozsudok zrušiť a doplniť konanie nariadením znaleckého dokazovania.
20. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcov, svojím podaním zo dňa 10.07.2025 s tým, že sa pridržiava v celom rozsahu svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcov. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zákonný.
21. Žalobcovia opäť reagovali na vyjadrenie žalovaného, s argumentáciou zhodnou v predchádzajúcom vyjadrení a následným ďalším podaním poukázali na článok publikovaný v B..sk, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie pod vplyvom žalovanej vec nesprávne právne posúdil, nevysporiadal sa dôsledne s tým, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda až vtedy, keď je zapísané v katastri nehnuteľností a táto skutočnosť je spoľahlivo osvedčená LV.
22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolaniu žalobcov 1/, 2/ nie je možné vyhovieť.
23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil, keď aplikoval v napadnutom rozsudku citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., pričom tieto ustanovenia, týkajúce sa žalobcami uplatneného nároku, aj správne vyložil a vysvetlil. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností ako aj pre samotné rozhodnutie, čím ďalšie dokazovanie nebolo potrebné a ani hospodárne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, tieto náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky) a tak rozhodnutie zodpovedá kritériám uvedených v § 220 ods. 2 CSP. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, odvolací súd využíva možnosť danú § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty/námietky žalobcov v odvolaní.
24. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
25. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.
26. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
27. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
28. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
29. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
31. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
32. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
33. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. (účinný v čase návrhu na vklad kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2005), práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").
34. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
35. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.
36. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
37. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
38. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
39. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
42. Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.
43. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., správa katastra rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.
44. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.
45. Podľa § 43 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z., správa katastra vykoná zápis podľa § 41 v deň, ktorým rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť, najneskôr však v nasledujúci deň.
46. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne splnenie troch základných predpokladov, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Podľa konkrétnych skutkových okolností v individuálnej veci môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi predpismi pre správanie sa štátneho orgánu alebo k porušeniu určeného postupu. O ,,úradný“ postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu, a pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej (verejnej) moci (porovnaj sp. zn. 4 Cdo 24/2004). Význam pojmu „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/6/2014, sp.zn. 3Cdo/38/2015, sp.zn. 5Cdo/201/2011, sp.zn. 6Cdo/90/2012, sp.zn. 2Cdo/2/2017). Aj keď sa uvedený výklad týka rozhodovacej činnosti súdu, uvedené možno podľa názoru odvolacieho súdu bezpochyby aplikovať aj na činnosť orgánov verejnej moci.
47. Námietku žalobcov uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že kumulatívne splnili všetky tri podmienky k priznaniu požadovanej majetkovej ujmy, pričom nie nestranná sudkyňa sa nevysporiadala s kumulatívnymi podmienkami ktoré sú viazané na osvedčenie vlastníctva k nehnuteľnostiam aktuálnym výpisom LV, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 47.1. Z obsahu administratívneho spisu, ktorý je súčasťou súdneho spisu (č.l. 62 - 94), odvolací súd zistil, že návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva titulom kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2005, bol podaný na Katastrálny úrad v O., Správa katastra O. K. dňa 26.04.2006 (č.l. 63). Katastrálne konanie o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam bolo prerušené rozhodnutím pod Číslom: V 1995/06-10 zo dňa 26.05.2006, za účelom odstránenia nedostatkov, na dobu 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia (č.l. 78). Podaním doručeným Správe katastra O. K. dňa 30.06.2006, nedostatky podania boli odstránené (č.l. 84). Vklad vlastníckeho práva z návrhu pod V 1995/06 bol povolený dňa 04.09.2006 a týmto dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť ako aj právne účinky vkladu (č.l. 77). 47.2. Na tomto mieste odvolací súd ozrejmuje, aby údaje v katastri nehnuteľností boli hodnoverné, štát prísne dohliada nad tým, čo sa do katastra zapíše na základe zmlúv. Tento dohľad vykonáva v
rámci konania o povolení vkladu, správa katastra ako štátny orgán, ktorý skúma zmluvu z hľadiska jej formálnych náležitostí (podpis, presné označenie nehnuteľnosti a pod.), a jej súlad so zákonom. Keď správa katastra dospeje k záveru, že zmluva je v poriadku, vydá rozhodnutie o povolení vkladu (má deklaratórne účinky). V praxi to znamená, že následne je rozhodnutie o povolení vkladu predložené zapisovateľke, ktorá vykoná vklad, t. j. zapíše do listu vlastníctva nového vlastníka (má konštitutívne / evidenčné účinky) a to v lehote podľa § 32 ods. 1 (aktuálne § 43 ods. 1 písm. a)) zákona č. 162/1995 Z.z. a týmto okamihom sa mení vlastník nehnuteľnosti a súčasne sa zverejňuje, kto je novým vlastníkom. 47.3. Z obsahu administratívneho spisu, ako je uvedené v odseku 47.1. tohto rozhodnutia je zrejmé, že vklad vlastníckeho práva pod V 1995/06 bol povolený dňa 04.09.2006, pričom zápis do listu vlastníctva bol vykonaný až dňa 30.10.2007, teda v rozpore s lehotou ustanovenou v § 43 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. (platným a účinným v čase podania návrhu na vklad). Týmto možno konštatovať, že Katastrálny úrad v O., Správa katastra O. K., svojím postupom porušil povinnosť urobiť úkon v zákonom ustanovenej lehote, a tým bol splnený prvý predpoklad pre náhradu škody (existencia nesprávneho úradného postupu). Uvedené porušenie vyplýva aj zo stanoviska Okresnej prokuratúry Nové Zámky pod Pd 142/07-10 zo dňa 06.12.2007 (č.l. 38), ktoré doložili žalobcovia. 47.4. Pokiaľ ide o vznik škody, žalobcovia túto odôvodnili tým, že na základe zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.2007 (č.l. 22), mali uzavrieť najneskôr do 15.10.2007 kúpnu zmluvu a doložiť LV preukazujúci ich vlastnícke právo k predávaným nehnuteľnostiam. Listom zo dňa 25.09.2007 (č.l. 30) boli žalobcovia vyzvaní spoločnosťou SLOVMONTAN s.r.o. na uzavretie kúpnej zmluvy do 15.10.2007. Žalobca 2/ tvrdí, že sa dostavil dňa 15.10.2007 na správu katastra, kde mu odmietli vydať LV z dôvodu, že žalobcovia nie sú vlastníkmi nehnuteľností, ale tieto sú stále vedené v prospech obce (poznámka odvolacieho súdu: žalobcovia svoje tvrdenie, že kataster odmietol vydať LV, žiadnym spôsobom nepreukázal). Následne, v ten istý deň 15.10.2007 žalobcovia písomne oznámili budúcemu kupujúcemu spoločnosti SLOVMONTAN s.r.o., že nie je možné dňa 15.10.2007 uzavrieť kúpnu zmluvu v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.2007 (č.l. 34). Uplatnenú náhradu škody žalobcovia špecifikovali vo výške 25.000.000,- Sk (dohodnutá kúpna cena nehnuteľností v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy) s úrokom z omeškania 8,5% p.a. od 01.11.2007 do zaplatenia, 143,- Sk notársky poplatok, 250,- Sk kolky, 2 x 25,- Sk poštovné, 292.931,50 Sk - úbytok na majetku 9% ročne rovnajúci sa 2 - násobku základnej úrokovej sadzby NBS 4,50 % ku dňu 04.09.2006 do 21.04.2008, t.j. za 594 dní z hodnoty 2.000.000,- Sk podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX. 47.5. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že predmetnú škodu treba posudzovať ako ušlý zisk, keďže budúci obchod v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorého bol predaj nehnuteľnosti, nebol zrealizovaný. V tejto súvislosti je tiež potrebné povedať, že tým ak k realizácii obchodu nedôjde, nevzniká automaticky vlastníkovi nehnuteľnosti strata zisku z predaja. Súčasná prax definuje ušlý zisk ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá na rozdiel od skutočnej škody spočíva v tom, že v dôsledku nepriaznivej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetku poškodeného, ktoré mohol odôvodnene očakávať so zreteľom k obvyklému chodu vecí. Ušlý zisk predstavuje stratu očakávaného výnosu/nároku na náhradu ušlého zisku, keď ušlým ziskom je rozdiel medzi očakávanou kúpnou cenou z predaja veci, ktorý sa nezrealizoval, a nadobúdacou cenou veci. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. Je teda nutné vychádzať z čiastky, ktorú by v predmetnom období za obvyklých podmienok poškodený získal s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie tohto zisku, prípadne na náklady na dosiahnutie tohto zisku potrebnými. 47.6. Je potrebné sa zaoberať otázkou, prečo k naplneniu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy nedošlo, a to v zmysle tvrdenia žalobcov preto, že na LV bol v rozhodnom čase (k 15.10.2007) stále vedený pôvodný vlastník Obec Michal nad Žitavou a nie žalobcovia. 47.7. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 47.8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 47.9. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. 47.10. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 47.11. Odvolací súd zhodne ako uviedol súd prvej inštancie v odsekoch 11. až 13. napadnutého rozhodnutia (s dôrazom na citované rozhodnutia najvyššieho súdu) je názoru, a to s poukazom na
uzavretie kúpnej zmluvy vyplývajúcej zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, že účastníkmi vykonané zhodné prejavy vôle, smerujúce k vzniku kúpnej zmluvy, sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah, z ktorého vyplývajú určité vzájomné práva a povinnosti. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné poznamenať, že účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy, pokiaľ zákon (§ 47 Občianskeho zákonníka) alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Preto účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno- právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, k vzniku vecno-právnych účinkov ktorej treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, pre účastníkov zmluvy trvá. Na základe uvedeného právneho názoru, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalobcov neexistovala zákonná prekážka, ktorá by im legitímne bránila uzavrieť najneskôr do 15.10.2007 kúpnu zmluvu vyplývajúcu zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, aj keď v katastri nehnuteľností bol stále vedený pôvodný vlastník Obec Michal nad Žitavou a nie žalobcovia. Z uvedeného dôvodu tak v konaní nebol preukázaný vznik/existencia škody, čím nedošlo k splneniu druhej zákonnej podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody, definovaná v odseku 46. tohto rozhodnutia. 47.12. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nebol vecný dôvod sa s uvedenou treťou zákonnou podmienkou zaoberať, keďže predpokladom pre priznanie nároku na náhradu škody je potrebné kumulatívne splnenie troch predpokladov (nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody). Nesplnením čo i len jedného zo zákonných predpokladov, nemožno nárok na náhradu škody priznať a je preto nehospodárne sa zaoberať prípadným splnením ďalšieho predpokladu.
48. Námietku žalobcov uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že napadnutý rozsudok v dôsledku prílišného formalizmu nie je v súlade so zárukami garantovanými v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, že zákonná sudkyňa zmarila už nariadené znalecké dokazovanie, nevykonala navrhnuté dôkazy z dôvodu hospodárnosti súdneho konania, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 48.1. Podľa ústavného súdu ako aj ESĽP, právo na prístup k súdu je nevyhnutnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Základné právo na prístup k súdu a na spravodlivý proces treba vykladať vždy tak, aby v konaní pred súdom nedochádzalo k nedôvodnému obmedzeniu strany na prejednanie veci. Zákon je potrebné vykladať tak, aby sa naplnil jeho zmysel a u´cˇel. 48.2. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02, „... všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Zdôraznil, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. ...“. 48.3. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie uznesením pod sp.zn. 14C/99/2008-399 zo dňa 28.03.2012 a následne v spojení s uzneseniami sp.zn. 14C/99/2008-400 zo dňa 01.03.2013, sp.zn. 14C/99/2008-406 zo dňa 30.08.2013, sp.zn. 14C/99/2008-409 zo dňa 27.11.2013 za účelom určenia ušlého zisku (trhová hodnota nehnuteľností ku dňu 15.10.2007, aktuálna hodnota nehnuteľností a iné). Ustanovený posledný súdny znalec spis vrátil súdu prvej inštancie bez vykonania nariadeného znaleckého úkonu listom zo dňa 03.06.2015 (č.l. 450). V zmysle úradného záznamu sp.zn. 14C/99/2008 zo dňa zo dňa 29.10.2024 (č.l. 769), boli dňa 01.10.2020 v súdnom registri prerozdelené spisy po zákonnej sudkyni JUDr. Štepánikovej a predmetný spis bol pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Vaškovej dňa 29.10.2024. V zmysle zápisnice o pojednávaní dňa 24.03.2025, (č.l. 793) na ktorom boli prítomní žalobca 2/ a zástupca žalovaného, súd prvej inštancie oboznámil sporové strany s obsahom spisu, s doterajším priebehom konania a v zmysle § 181 ods. 2 CSP označil, ktoré skutkové tvrdenia sporových strán považuje za sporné a ktoré za nesporné, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uviedol predbežné právne posúdenie veci. Následne vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spise a uviedol, že nevykoná znalecké
dokazovanie, ktoré navrhla strana žalobcov a uznesením návrh žalobcov na vykonanie znaleckého dokazovania, zamietol. 48.4. Súd sa riadi pri hodnotení dôkazov a skutkových tvrdení strán sporu pri vyhodnocovaní dôkazného bremena kontradiktórnosťou konania. Avšak vzhľadom na princíp postavenia tzv. „silného sudcu“ sám súd rozhodne, či navrhnutý dôkaz vykoná (§ 185 CSP). Pri posúdení súd prihliada na relevantnosť navrhnutého dôkazu, či prispeje k objasneniu veci v spojení s hospodárnosťou dôkazu a rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP), pričom dokazovanie vykoná v zásade na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP) a riadi sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) keďže žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP). Zákonná sudkyňa, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku 48.3., konala v súlade s civilným sporovým poriadkom a svoj procesný postup v spojení s hmotnoprávnym posúdením veci v rozhodnutí riadne, vecne a v logických súvislostiach odôvodnila. 48.5. Z práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal ňou predkladaný výklad všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý proces nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom treba rozumieť, pred vydaním konečného rozhodnutia, predchádzajúcu činnosť alebo nečinnosť súdu, ide o procedúru prejednania veci znemožňujúcu strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, znemožňujúcu jej aktívnu účasť na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, t.j. vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.
49. Námietku žalobcov uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, že im nebol súdom prvej inštancie doručený znalecký posudok (č.1. 400 zo dňa 01.03.2013), že súdom bolo zmarené dokazovanie a podanie vysvetlenia znalcom (bolo znemožnené klásť znalcovi otázky), čím súd prvej inštancie nekonal riadne a ústavne konformne, porušil právo na kontradiktórne súdne konanie bez riadneho vysvetlenia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 49.1. V prvom rade odvolací súd v zmysle obsahu spisu, s odkazom na odsek 48.3. tohto rozhodnutia, poukazuje na fakt, že v predmetnej veci žiadny znalecký posudok vyhotovený nebol (okrem znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 13.11.2005 predloženého žalobcami pri podaní žaloby č.l. 48) a preto žalobcami označený znalecký posudok č.1. 400 zo dňa 01.03.2013 im ani nemohol byť doručený, pričom v konečnom dôsledku súd prvej inštancie návrh žalobcov na znalecké dokazovanie, uznesením zamietol. Žalobcami označená listina na č.1. 400 zo dňa 01.03.2013, je v zmysle obsahu spisu uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zrušil uznesenie sp.zn. 14C/99/2008-399 zo dňa 28.03.2012 v časti ustanovenia znalkyne Ing. Zity Táborskej z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, statika stavieb Ing. Martina Hančáka. 49.2. V ostatnej časti námietky odvolací súd odkazuje na odôvodnenie uvedené v odseku 48.4. a 48.5. tohto rozhodnutia.
50. Námietku žalobcov uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, že bolo porušené právo žalobcov na zákonného sudcu, na nestranný súd (porušený čl. 4 ods. 4 Listiny v spojení s čl. 38 ods. 1 Listiny, čl. 6 ods. 1 Dohovoru), odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 50.1.Odvolací súd poukazuje, že žalobcovia predmetnú námietku dostatočne nešpecifikovali, a tak odvolací súd v zmysle obsahu spisu zistil, že z dôvodu prerušenia výkonu funkcie (§ 51 ods. 4 písm. b) zákona č. 757/2004 Z.z.) zákonnej sudkyne JUDr. Štepánikovej, bol predmetný spis pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Lenke Vaškovej dňa 29.10.2024 (č.l. 769).
51. Námietku žalobcov uvedenú v odseku 11. a odseku 14. tohto rozhodnutia, ktorí namietajú vyhlásenie súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 24.03.2025, že dokazovanie je skončené za nezákonné a protiústavné, nesúladné so zárukami garantovanými čl. 6 ods. 1 Dohovoru, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 51.1. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v zmysle zápisnice o pojednávaní dňa 24.03.2025 (č.l. 793) na ktorom boli prítomní žalobca 2/ a zástupca žalovaného, súd prvej inštancie oboznámil sporové strany s obsahom spisu, s doterajším priebehom konania a v zmysle § 181 ods. 2 CSP označil, ktoré skutkové tvrdenia sporových strán považuje za sporné a ktoré za nesporné, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uviedol predbežné právne posúdenie veci. Následne vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spise a uviedol, že nevykoná znalecké dokazovanie, ktoré navrhla strana
žalobcov a uznesením návrh žalobcov na vykonanie znaleckého dokazovania, zamietol. V zmysle uvedeného postupu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie neporušil ustanovenie § 185 ods. 1 CSP. 51.2. Odvolací súd dáva do pozornosti čl. 15 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého nemá žiaden dôkaz predpísanú dôkaznú silu, t.j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) pripisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Po skončení dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce dôkazy hodnotí z hľadiska pravdivosti. Predkladanie dôkazov je zverené primárne procesnej aktivite sporových strán. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odseku 14. svojho rozhodnutia dostatočne a v logických súvislostiach odôvodnil prečo nepovažoval za hospodárne a ani účelné ustanoviť znalca a nariadiť znalecké dokazovanie za účelom stanovenia hodnoty predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku o hodnotení dôkazov a odôvodnil, prečo žalobcami navrhované dokazovanie, s poukazom na zákonné podmienky nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., nemožno považovať za účelné. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom.
52. Námietku žalobcov uvedenú v odseku 12. tohto rozhodnutia, ktorí zdôraznili, že v zmluve zo dňa 24.09.2007 bolo dohodnuté, že žalobcovia osvedčia vlastníctvo k nehnuteľnostiam aktuálnym výpisom z LV, čo im bolo znemožnené Správou katastra Katastrálneho úradu O. v O. K.U., ktorá v rozhodnom čase odmietla žalobcom vydať aktuálny výpis LV, a tak žalobcom v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vznikla majetková škoda, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 52.1. Odvolací súd vo vzťahu k predmetnej námietke plne odkazuje na svoje odôvodnenie uvedené v odseku 47.4. a 47.11. tohto rozhodnutia.
53. Námietku žalobcov uvedenú v odseku 13. tohto rozhodnutia, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď administratívnym spisom neosvedčil, že by Správou katastra Katastrálneho úradu O. X. O. K. nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 53.1. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, tak ako je uvedené v odseku 47.1. tohto rozhodnutia, že žalovaný predložil súdu prvej inštancie overenú kópiu administratívneho spisu Katastrálneho úradu v O. pod V 1995/06 (č.l. 62 - 94 druhá strana).
54. Námietku žalobcov uvedenú v odseku 15. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie v odseku 13. napadnutého rozhodnutia poukázal na odbornú literatúru, ktorá bola známa až od roku 2019 s poukazom na zmenu zákonnej úpravy, ktorá v období rokov 2006 až 2007 v takej podobe neexistovala, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú a bezpredmetnú. 54.1. Pre správne rozhodnutie súdu je potrebné vždy vychádzať z právneho prepisu účinného v čase posudzovanej veci/skutkového deja. Znenie textu ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, malo v rokoch 2006 - 2007 ako aj v roku 2019, rovnaný text a tým aj obsah. 54.2. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje, že odborná právna literatúra zohráva v právnom systéme a právnej praxi významnú úlohu, nakoľko interpretuje a analyzuje právne predpisy v synergii so systematizáciou právnych predpisov (pomáha pri výklade nejednoznačných právnych noriem, poskytuje podklady pre právnu argumentáciu, prináša podrobné rozbory zákonov, komentáre k predpisom a judikatúru), čo umožňuje hlbšie pochopenie problematiky vydania právneho predpisu (occasio legis) a účel/cieľ právnej normy (ratio legis). Preto ak súd prvej inštancie pre právny predpis účinný v rokoch 2006 - 2007 odkázal na odbornú literatúru z roku 2019 v ktorom analyzovaná právna norma účinná v rokoch 2006 - 2007 nebola zmenená, nedošlo k pochybeniu súdu prvej inštancie, ale naopak, použil
výklad z odbornej literatúry, ktorá medzičasom ozrejmila výklad ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý z časového hľadiska prekonaný nebol. 54.3. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd prvej inštancie použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), čo ale nie je tento prípad.
55. Námietku žalobcov uvedenú v odseku 16. tohto rozhodnutia, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, svojvoľný, nie je riadne a presvedčivo, konzistentne odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP a v okolnostiach prípadu, je právny názor súdu prvej inštancie neudržateľný, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 55.1. Napadnutý rozsudok, podľa názoru odvolacieho súdu, zodpovedá požiadavkám vyplývajúcich z § 220 ods.2 CSP a zodpovedá zásadám súdnej praxe, je primerane odôvodnený, čím nedošlo k žiadnej vade takej intenzity, ktorá by v konečnom dôsledku mala vplyv na správnosť rozhodnutia s tým, že odvolací súd svojim rozhodnutím na podporu rozhodnutia súdu prvej inštancie (správneho právneho posúdenia veci) iba zvýraznil závery súdu prvej inštancie. Keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, nemožno ho považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal pri zamietnutí žaloby, akými úvahami sa riadil, ako ich posudzoval a aké závery zaujal k ich právnemu posúdeniu. Predostretá hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie v danom prípade zodpovedá zásadám formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym posúdením. 55.2. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 330/2013 súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré odborne, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom žiadanej súdnej ochrany. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť riadne a právne správne odôvodniť svoje rozhodnutie, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti prípadu. 55.3. Odvolací súd tiež upozorňuje, že za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že žalobcovia sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožňujú a že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa ich predstáv. Samotná skutočnosť, že odvolatelia so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie nesúhlasia a nestotožňujú sa s nimi, nemôže sama o sebe viesť k založeniu dôvodnosti odvolania, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
56. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
57. Krajský súd v Bratislave na základe uvedeného uzatvára, že obsah odvolania žalobcov nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z
uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
58. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom na to, že žalovanej v odvolacom konaní žiadne dôvodné trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).
59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a)napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c)je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)