Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-97-2026.pdf
PDF · 153.56 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/97/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov - matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., t. č. bytom E. XXX, XXX XX E., a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., za účasti Krajskej prokuratúry v Žiline, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14P/182/2024-200 zo dňa 5. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14P/182/2024-200 zo dňa 5. novembra 2025 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky. II. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 150,- eur mesačne od 19.12.2024, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa. IV. Otec je povinný uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.12.2024 do 30.11.2025 na maloletú A. v sume 1.712,90 eur, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 70,- eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. V. Vo zvyšnej časti návrh matky zamieta. VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca, č. k. 14P/104/2022-31 zo dňa 04.11.2022, o úprave práv a povinností k mal. A.. VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení poukázal okresný súd na návrh, ktorým matka žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, ktoré žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu mal. Patrície sumou 200 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 14P/104/2022-31 zo dňa 04.11.2022 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platením výživného vo výške 100 eur mesačne. V tom čase mala matka zdravotné problémy a liečila sa zo závislosti na alkohole. Z liečenia ju po mesiaci prepustili a v správe bol uvedený záver, že nebola závislá na alkohole, ale požívala alkohol iba vo väčšie miere a je v sledovaní iba u všeobecného lekára. Otec sa jej vyhráža, že sa k maloletej nedostane a ak áno, tak jej hlavu rozšliape, rozkope a podobné veci. Obáva sa, že zranenia a modriny mohla ich dcéra utŕžiť aj v čase neprítomnosti otca v domácnosti, kedy je s otcovou družkou. ÚPSVaR E. vedie podnet vo veci podozrenia z týrania a zanedbávania maloletej, ktorá je zverená otcovi, pričom ona sama spozorovala tieto znaky na dieťati v čase, keď jej otec styk s dieťaťom umožnil.
3. Otec k návrhu uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Maloletá je šikovné dievča, ktoré miluje a poriadne sa o ňu starajú. S maloletou pravidelne navštevuje lekárov, chodí do škôlky. K matkiným záujmom a k jej výchove má výhrady, pretože maloletú zanedbáva a nedrží sa harmonogramu, ktorý maloletá dodržuje. Matka sa riadne nestará ani o svojho prvého syna. Všetko, čo matka napísala, sú krivé obvinenia. 4. Uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 14P/182/2024-50 zo dňa 19.12.2024, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletú do dočasnej osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne. 5. Na pojednávanie dňa 05.11.2025 sa nedostavil otec, ktorý mal predvolanie riadne doručené dňa 08.08.2025. Keďže je otec väzobne stíhaný, bola mu spolu s predvolaním doručená aj výzva, na základe ktorej mal oznámiť, či sa chce pojednávania osobne zúčastniť, aby súd vedel zabezpečiť jeho eskortu. Otec bol zároveň poučený, že ak do pätnástich dní od doručenia výzvy nedoručí súdu oznámenie, že sa pojednávania chce zúčastniť, bude mať súd za to, že sa pojednávania zúčastniť nechce a bude konať v jeho neprítomnosti. Keďže otec súdu neoznámil, že sa pojednávania chce zúčastniť, súd jeho eskortu nezabezpečoval. Za danej situácie súd konal a rozhodol bez prítomnosti otca.
6. Okresný súd konštatoval, že o úprave rodičovských práv a povinností bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 14P/104/2022-31 zo dňa 04.11.2022. Predmetným rozhodnutím súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletá zveruje do osobnej starostlivosti otca, matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletej výživným v sume 100 eur mesačne a styk matky s maloletou sa neupravil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v tom čase matka mala problém s alkoholom a otec mal lepšie predpoklady na výchovu maloletej, preto bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti. V porovnaní s týmto rozhodnutím je potrebné nanovo upraviť práva a povinnosti k mal. dieťaťu, keďže došlo k zásadnej zmene pomerov. Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. dieťa je nepochybné, že aktuálne výchovu mal. dieťaťa zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky. Otec je väzobne stíhaný pre zločin znásilnenia, preto nedokáže zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú. Zmena zverenia je v záujme mal. dieťaťa, preto okresný súd mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. 7. Vo vzťahu k úprave výživného okresný súd uviedol, že mal. Patrícia navštevuje materskú škôlku v E., kde sa platí 52 eur poplatok za stravu a 35 eur poplatok za škôlku. V rámci škôlky jedenkrát za 2 mesiace mávajú rôzne divadlá, za ktoré sa platí od 1,50 eur do 3 eur. Za vianočné fotenie sa platilo 19 eur. Ďalej má matka výdavky na stravu (výdavok na stravu pre matku aj obe mal. deti je cca 250 eur) a na oblečenie a obuv zhruba 30 až 35 eur mesačne. Hygienické potreby má maloletá len bežné, ide o výdavok cca 15 eur mesačne. Maloletá rada kreslí, preto jej častejšie kupuje fixky a pastelky, môže ísť o výdavok 10 eur mesačne. S maloletou chodievajú aj na výlety, napr. boli v F. G. H., I. na dieťa to vychádza cca 8 eur, boli aj na východe u príbuzných, zastavili sa aj v C.. Na výlety a voľnočasové aktivity ide zhruba o sumu 20 eur mesačne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, má len problémy s rečou, sú objednaní na vyšetrenie do J. G. K. L. január 2026. Matka dáva maloletej tiež vitamínový sirup, ktorý stojí 7,12 eur a vydrží tak jeden a pol mesiaca. S maloletou chodievajú jedenkrát za 2 mesiace ku kaderníčke, strihanie vychádza 2 eurá. Matka pracovala do 16.01.2025 v spoločnosti B. M., s. r. o., kde za obdobie 01/2024-10/2024 mala príjem v priemere 587 eur mesačne a v 12/2024 v sume 621,52 eur a v 1/2025 v sume 219,34 eur. V novembri 2024 bola matka práceneschopná, nemocenskú dávku mala vo výške 405,74 eur. Od 16.01.2025 matka pracuje v spoločnosti N. N., B. L. skrátený 6 hodinový denný úväzok a jej príjem predstavuje mesačne sumu 700 až 750 eur. Matka býva v dvojizbovom obecnom byte spolu s dvoma maloletými deťmi a jej rodičmi. Za nájom sa platí 200 eur, energie 130 eur, internet 20 eur. Ona na túto sumu prispieva rodičom 150 eur. Spláca úver, kde mesačná splátka je necelých 100 eur. Tento úver si brala, keď chcela pomôcť svojim rodičom. Tento výdavok okresný súd nepovažoval za nevyhnutný, keďže nebol braný ani pre potreby matky, ale na potreby jej rodičov. Strava pre ňu a obe mal. deti môže byť okolo 250 eur mesačne. Oblečenie a obuv si kupuje príležitostne, hygienické potreby môžu byť tak 30 eur mesačne, za kredit na mobil je to 24 eur mesačne. Používa matkine auto, mesačný výdavok na pohonné hmoty môže byť cca 40 eur. Na aute chodieva aj do práce. Zdravotný stav má dobrý, v roku 2025 u zubára platila 150 eur. Každému dieťaťu šetrí po 15 eur mesačne. Má v osobnej starostlivosti ešte mal. H. D., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého dostáva od jeho otca výživné 140 eur mesačne. Maloletý je zdravý, sú u neho bežné výdavky. 8. Otec svoje príjmy a výdavky riadne nezdokladoval, hoci doložil podpísané vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, neuviedol žiadneho zamestnávateľa ani výšku mesačného príjmu. Rovnako tak neuviedol žiadne výdavky na domácnosť či jeho osobné potreby. Uviedol len to, že žije v rodinnom dome, ktorého je majiteľom, a čiastočne uviedol výdavky na maloletú Patríciu. Zo
správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 11.12.2024 vyplýva, že otec má ukončené vzdelanie B. C. G. E., odbor automechanik (výučný list). Pracuje ako SBS v obchodoch a kasínach s čistým mesačným príjmom od 0 do 2.000 eur. Otec v spoločnosti H. A. B. mal v období 04-11/2024 príjem v priemere 3,20 eur. Na základe dohody pracoval v spoločnosti O. D. P. B. od 05.06.2024 do 30.09.2024 a od 01.10.2024 na základe pracovnej zmluvy na skrátený pracovný úväzok. Príjem z dohody mal v priemere v sume 2,50 eur a príjem z pracovnej zmluvy za obdobie 10/2024-01/2025 mal v priemere v sume 48 eur mesačne. Otec od 04.12.2024 do 03.02.2025 pracoval v spoločnosti RA1, s. r. o. na pozícii informátor. K ukončeniu pracovného pomeru došlo k 03.02.2025 zo strany zamestnávateľa, nakoľko bol otec zobratý do väzby a nespĺňal podmienky zákona o SBS - bezúhonnosť a spôsobilosť. Čistý mesačný príjem mal v 01/2025 v sume 819,47 eur. Otec predtým pracoval v spoločnosti Q. B. B. od 01.10.2020 do 06.09.2024. Otec sa so zamestnávateľom dohodol na skončení pracovného pomeru, pretože mu nevyhovovala pracovná doba 12 hodinových pracovných zmien. Miesto výkonu práce bolo v závode v B.. V roku 2021 mal otec príjem u tohto zamestnávateľa v priemere vo výške 950 eur mesačne a za obdobie 01-05/2022 v priemere v sume 1.008 eur mesačne. Následne bol na materskej dovolenke a od 13.12.2022 nastúpil na rodičovskú dovolenku, na ktorej bol až do 06.09.2024.
9. Podľa uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 1Tp/2/2025-12 zo dňa 04.02.2025 bol otec vzatý do väzby. Otcovi bolo vznesené obvinenie pre pokračovací zločin znásilnenia, pre pokračovací zločin sexuálneho násilia a pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Otec sa aj v čase rozhodovania okresného súdu naďalej nachádzal vo väzbe. Z rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 15P/23/2025-151 zo dňa 27.06.2025 vyplýva, že otec na pojednávaní dňa 27.06.2025 vypovedal, že jeho zdravotný stav je výborný, nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho limitovali v pracovnej činnosti. Má jednu vyživovaciu povinnosť na A. vo výške 120 eur, táto vyživovacia povinnosť je na základe neodkladného opatrenia sp. zn. 14P/182/2024. Toto výživné neplatí, nakoľko je vo väzbe. Bol vlastníkom osobného motorového vozidla Ford Focus 2010, to ale daroval tete. Kúpil ho za 1.500 eur v roku 2024. Daroval ho z dôvodu, že ho priateľka dala zavrieť, aby po tom nešli exekútori. Taktiež vlastní nehnuteľnosť - rodinný dom v E.. Tento rodinný dom kúpil v roku 2020 za kúpnu cenu 56.000 eur. Pred vzatím do väzby pracoval ako SBS v spoločnosti R. B.. Pracoval tam od roku 2022 až kým ho nezobrali do väzby. Mesačný zárobok mal minimálnu mzdu. Pred vzatím do väzby pracoval v 4 alebo 5 zamestnaniach, všetko SBS. Celkový príjem bol v priemere 1.000 - 1.500 eur v čistom. Tieto práce stíhal tak, že si striedal zmeny, plánoval ich. Všetky zamestnania boli v K., posledný mesiac bol aj v H.. Pracovný pomer v spoločnosti Q. B. B. bol ukončený kvôli rodičovskej dovolenke. Najprv bol na rodičovskej dovolenke, potom keď ju ukončil, povedali mu, že bude musieť pracovať 12 hodinové zmeny, takže pracovný pomer ukončil z tohto dôvodu. V tých SBS-kách mal tiež 12 hodinové zmeny, ale tie si mohol naplánovať podľa toho, či treba byť pri deťoch alebo nie. Priemerné mesačné výdavky pred vzatím do väzby boli: náklady na bývanie 267 eur na rodinný dom G. E.; strava 500 eur pre celú rodinu (bývali všetci v kope, teda on, priateľka B., taktiež mal. A. J. mal. S.); výdavky na oblečenie, obuv 300 - 400 eur pre celú rodinu; hygienické potreby 100 eur pre celú rodinu a mobilný telefón 24 eur. Hypotekárny úver so splátkou vo výške 201 eur bol braný za účelom kúpy domu v roku 2020. Úver je vo výške 56.000 eur. Tento úver do zadržania pravidelne uhrádzal, potom už nie. Úver so splátkou vo výške 333 eur bol braný z dôvodu rekonštrukcie domu. Ide o bezúčelový úver v C., nakoľko rodinný dom kúpil v pôvodnom stave, bolo ho potrebné zrekonštruovať. Výška tohto úveru je 25.000 eur. Úver so splátkou vo výške 73 eur bol braný z dôvodu potreby zariadiť rodinný dom v B.. T. o rodinný dom, kde bývali v nájme pred tým, ako sa presťahovali do E.. C. úver bol vo výške 5.000 eur.
10. Okresný súd poukázal na Zákon o rodine, ktorý v § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri uplatnení princípu potencionality
príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor oprávnených mal. detí. Rovnakým spôsobom je potrebné posudzovať stratu zamestnania v dôsledku jeho zavineného konania napr. skončenie pracovného pomeru v dôsledku pozitívneho výsledku dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu či nedostatočné plnenie pracovných úloh. Podľa ustálenej judikatúry, ak je povinný vo výkone trestu okrem prípadov výkonu trestu odňatia slobody (väzby) pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa ustanovenia § 207 Trestného zákona, sú dané schopnosti a možnosti rodiča prevažne zárobkovými možnosťami rodiča vo výkone trestu odňatia slobody (vo väzbe). Uvedená výnimka podľa názoru súdu platí aj v prípade úmyselnej trestnej činnosti, keď si páchateľ trestnej činnosti je (musí byť) vedomý svojho protiprávneho konania a nesie zaň aj zodpovednosť, a to nielen trestnoprávnu. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že otec je väzobne stíhaný pre pokračovací zločin znásilnenia, pre pokračovací zločin sexuálneho násilia a pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, teda pre úmyselnú trestnú činnosť, následky spáchania ktorej nemôžu ísť na úkor mal. dieťaťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ aj otec je väzobne stíhaný, nemali by byť jeho schopnosti a možnosti hodnotené tým, aký zárobok dosahuje vo výkone väzby, ale je potrebné vychádzať z jeho zárobkových možností, aké dosahoval pred nástupom do výkonu väzby. V danom prípade u otca ide zdravého muža v produktívnom veku, ktorý má pracovné skúsenosti ako SBS, informátor. Sám uviedol pred kolíznou opatrovníčkou príjem od nula do 2.000 eur mesačne, v konaní o úprave práv a povinností k mal. S. uviedol príjem 1.000 až 1.500 eur mesačne. Potenciálny príjem otca okresný súd ustálil vo výške cca 1.250 eur mesačne v čistom, vychádzajúc zo skutočnosti, že otec má pracovné skúsenosti ako SBS a takúto mzdu v priemere dosahoval aj v minulosti pred zadržaním a väzobným stíhaním. Je zrejmé, že otec dostával časť príjmu na ruku, pretože nikto by nepracoval za cca 6 eur mesačne, najmä keď má 2 vyživovacie povinnosti. 11. Podľa názoru okresného súdu je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. A. B. 150 eur mesačne, pričom takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Výdavky maloletej môže matka čiastočne uhradiť aj z prídavku na dieťa či daňového bonusu. Okresný súd tiež prihliadol ku skutočnosti, že otec má ešte vyživovaciu povinnosť k dcére S. G. sume 190 eur mesačne (voči predmetného rozhodnutiu podal otec odvolanie). Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. dieťa, zabezpečuje mu bývanie, venuje mu svoj čas, ktorý sa s maloletou snaží tráviť aj aktívne. Počiatok plnenia výživného bol stanovený od 19.12.2024, t. j. od vydania neodkladného opatrenia, keďže matka v tomto čase prevzala starostlivosť o maloletú, nakoľko otec bol zadržaný, preto otcovi vznikol nedoplatok do 30.11.2025 na mal. Patríciu v celkovej sume 1.712,90 eur (11 mesiacov x 150 eur = 1.650 eur a alikvotná čiastka za 12/2024 v sume 62,90 eur). Otec napriek nariadenému neodkladnému opatreniu žiadne výživné neplatil, preto súd nemal akú sumu mu zohľadniť a započítať. Tento nedoplatok okresný súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 70 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou. Výška splátky bola určená tak, aby nedoplatok na výživnom bol uhradený do cca dvoch rokov. Nakoľko návrhu matky nebolo vyhovené v celom rozsahu, vo zvyšnej časti ho súd zamietol. Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku v časti úpravy práv a povinností k mal. A., súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku. 12. Predmetom konania nebola otázka úpravy styku otca s maloletou, nakoľko to ani jeden z rodičov nežiadal. Z výpovede matky vyplynulo, že otec je s maloletou v telefonickom kontakte, bola otca vo väzbe s dcérou aj navštíviť. Z uvedeného je zrejmé, že rodičia sa na styku vedia dohodnúť, a preto nie je potrebné o tom rozhodovať zo strany súdu.
13. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie, v ktorom namietal, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo porušovaniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za dôsledok nesprávne rozhodnutie vo vec, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec namietal, že z dôvodu obmedzenia osobnej slobody nemal možnosť riadne sa obhajovať a predložiť dôkazy na svoju obhajobu. Vzhľadom na aktuálnu situáciu, keďže sa nachádza vo výkone väzby, nesúhlasil s výškou určeného výživného. Výkon väzby mu znemožňuje pokračovať v doterajšej pracovnej činnosti, z ktorej sa pôvodne vychádzalo pri určení výšky výživného. Aj po prípadnom prepustení bude vzhľadom na zápis v registri trestov veľmi nepravdepodobné, že by mohol vykonávať túto prácu opätovne, čo výrazne ovplyvňuje jeho príjmové možnosti. Zároveň poukázal na to, že v rozsudku nebolo rozhodnuté o styku s maloletou A. B., ale len o rodičovských právach a povinnostiach. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, prihliadol na dôkazy a skutočnosti uvedené v tomto odvolaní a rozhodol vo veci v súlade so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa a so zachovaním jeho rodičovských práv.
14. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 5.11.2025, sa otec nedostavil aj napriek tomu, že mu bolo dňa 08.08.2025 doručené predvolanie spolu s výzvou, na základe ktorej bolo otcovi umožnené zabezpečenie eskorty a zároveň možnosti zúčastniť sa daného pojednávania. Kolízny opatrovník sa vzdal práva podať voči rozsudku odvolanie. 15. Okresná prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že vo veci bolo konané pojednávanie dňa 05.11.2025, na ktorom otec nebol prítomný. Sudkyňa na pojednávaní k neprítomnosti otca uviedla, že predvolanie aj s návratkou mu bolo riadne doručené, pričom v zmysle poučenia mal otec v prípade záujmu o účasť na pojednávaní túto skutočnosť oznámiť návratkou, aby súd vedel zabezpečiť eskortu. Vzhľadom k tomu, že takáto návratka sa súdu nevrátila, mal súd za to, že sa otec pojednávania zúčastniť nechce. Okresný súd tak otca ako účastníka konania riadne a včas predvolal a riadne ho v predvolaní poučil o tom, ako má postupovať v prípade, ak sa pojednávania mieni zúčastniť. Súd teda otcovi ako účastníkovi konania neodňal možnosť zúčastniť sa na predmetnom pojednávaní. Čo sa týka odvolateľom namietanej výšky výživného, je pravdou, že aktuálne nie je v možnostiach otca platiť výživné v určenej čiastke, nakoľko sa nachádza vo výkone väzby, avšak tu treba podotknúť, že pre potreby plnenia vyživovacej povinnosti je v čase výkonu väzby, prípadne trestu odňatia slobody, potrebné, aby otec svoju vyživovaciu nahlásil ústavu, v ktorom väzbu alebo trest odňatia slobody vykonáva. Okresný súd pri určovaní výšky výživného postupoval v súlade s princípom potencionality príjmov otca, teda z príjmov, ktoré by mohol vzhľadom na všetky okolnosti objektívne dosiahnuť v čase, keď sa nenachádza vo väzbe, prípadne vo výkone trestu odňatia slobody. Určenie výživného na sumu 150,- € je vzhľadom na potencionalitu príjmu otca, ako aj príjmy a výdavky matky a jej výdavky na maloletú primerané a súdom dostatočne odôvodnené. Ohľadom styku uviedla, že styk dieťaťa s rodičom nie je potrebné súdom autoritatívne upravovať v prípade, ak sa rodičia o ňom vedia dohodnúť, respektíve jeho úpravu rodič nežiada. Otec o úpravu styku s maloletou súd žiadnym spôsobom nepožiadal a z výsluchu matky vyplynulo, že otec je s dcérou v telefonickom kontakte a matka taktiež bola otca s maloletou aj navštíviť vo väzbe. Na základe uvedeného okresná prokuratúra navrhla, aby odvolací súd podané odvolanie otca zamietol a potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina, pretože je vo výroku vecne správny.
16. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Otcovi bolo umožnené zúčastniť sa pojednávania. Stretávanie nebolo určené, lebo je vo väzbe. Matka nevie, ako by to na mal. pôsobilo, pretože otca dlhšie nevidela a nechce s ním byť.
17. Krajská prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec bol na pojednávanie konané 5. novembra 2025 riadne predvolaný. Keďže je A. B. väzobne stíhaný, bola mu spolu s predvolaním doručená aj výzva, na základe ktorej mal súdu oznámiť, či sa chce pojednávania osobne zúčastniť, na ktorú nereagoval. Z uvedeného vyplýva, že súd A. B. poučil o jeho právach, tieto však menovaný nevyužil, čo nie je možné vykladať na ťarchu okresného súdu v jeho postupe a rozhodovaní v preskúmavanom konaní. Vo vzťahu k námietke súdom určeného výživného uviedla, že zníženie príjmu povinného rodiča vyplývajúce z jeho odsúdenia alebo realizácie väzby nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa, voči ktorému má odsúdená osoba vykonávajúca väzbu vyživovaciu povinnosť. Samotné odsúdenie rodiča, resp. jeho vzatie do väzby, a teda zmena pomerov na strane povinného, nesmie ísť na ťarchu jeho maloletého dieťaťa. Vyživovacia povinnosť otca maloletej jeho vzatím do väzby
nezanikla. K odvolaniu menovaný nepripojil žiadnu listinu (dôkaz), ktorý by odôvodňoval zníženie výšky súdom určeného výživného. Krajská prokuratúra v Žiline sa stotožnila s vyjadrením okresnej prokuratúry a navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
18. Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že jeho hlavným záujmom je blaho a stabilita maloletého dieťaťa. Maloletá bola od svojich 7 mesiacov veku zverená do jeho osobnej starostlivosti a žila s ním do svojich 3 rokov. Počas tohto obdobia jej zabezpečoval každodennú starostlivosť, bývanie, stravu, zdravotnú starostlivosť a všetky jej potreby. K zmene starostlivosti došlo v súvislosti s jeho väzobným stíhaním. Maloletá býva často chorá odkedy je u matky a nesúhlasí, aby to tak ostalo, a preto žiadal o zverenie maloletej do svojej starostlivosti. S maloletou A. sa denne telefonicky kontaktuje. Osobné návštevy prerušil asi v auguste 2025, kedy už bol väzobne stíhaný a osobný kontakt s A. mu v tomto prostredí nerobil dobre. K neúčasti na pojednávaní uviedol, že nepochopil podstatu súdu zo dňa 5.11.2025, na ktorý bol pripravený a nebol predvedený. Čo sa týka výšky výživného, riadne nahlásil službám výkonu väzby potrebné informácie. K vyjadreniu UPSVaR uviedol, že prístup sociálnych pracovníčok považuje za neprofesionálny a neprimeraný veku maloletého dieťaťa. 19. Krajská prokuratúra v reakcii na vyjadrenie otca uviedla, že zotrváva na svojom vyjadrení a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
20. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd cez úpravu v ust. § 387 ods. 1, 2 CSP stotožnil.
21. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu. 22. Vo vzťahu k odvolaniu otca odvolací súd uvádza, že otec v podanom odvolaní vymenoval takmer všetky odvolacie dôvody uvedené § 365 CSP, pričom však bližšie odôvodnil len námietku, že z dôvodu obmedzenia osobnej slobody nemohol predložiť dôkazy a v konaní sa obhajovať. Vo vzťahu k určenej vyživovacej povinnosti namietal, že sa nachádza vo výkone väzby, čo mu znemožňuje pokračovať v pracovnej činnosti. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 27.02.2026 otec poukázal na svoju starostlivosť o maloletú a žiadal o jej zverenie do svojej starostlivosti. 23. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP aj z úradnej povinnosti a aj s prihliadnutím na odvolanie otca posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. 24. K námietke otca, že nemal možnosť zúčastniť sa na pojednávaní a predložiť dôkazy na svoju obhajobu, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v zmysle úpravy sudkyne súdu prvej inštancie zo dňa 04.08.2025 (č.l. 113 spisu) bol na prejednanie veci nariadený termín pojednávania na deň 05.11.2025. Otcovi bolo podľa úpravy doručené predvolanie na toto pojednávanie vrátane výzvy - návratky (č.l. 115 spisu), v ktorej bolo otcovi oznámené, že ak trvá na osobnej účasti na vytýčenom pojednávaní, súd prvej inštancie zabezpečí jeho eskortu na predmetné pojednávanie. Otec bol zároveň vyzvaný, aby obratom oznámil, či sa chce pojednávania zúčastniť s tým, že ak do pätnástich dní nebude doručená návratka, bude mať okresný súd za to, že sa pojednávania zúčastniť nechce a pojednávanie bude uskutočnené v jeho neprítomnosti. Predmetná zásielka bola otcovi doručená dňa 08.08.2025, pričom zo súdneho spisu
nevyplýva a ani samotný otec netvrdí, že by na túto návratku reagoval a že by prejavil vôľu pojednávania sa zúčastniť. Odvolací súd pritom považuje za potrebné zvýrazniť, že zúčastniť sa pojednávania je právom, a nie povinnosťou účastníka konania, pričom účastníkovi nič nebráni v tom, aby svoje procesné práva vykonával v priebehu celého konania aj inak ako len svojou osobnou účasťou na pojednávaní. 25. Vo vzťahu k účasti otca, ktorý je vo väzbe, na pojednávaní, možno poukázať na úpravu § 47 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, podľa ktorého sa osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo výkone v inej veci, treba k žiadosti pripojiť písomný súhlas príslušného prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením. Podľa § 50 ods. 2 písm. d/ zák. č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže eskortu odsúdeného je oprávnený nariadiť alebo vyžiadať príslušný sudca, ak je v konaní pred súdom potrebná prítomnosť odsúdeného na súde, a podľa § 92 ods. 1 písm. b/ zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov je odsúdený povinný uhradiť zvýšené trovy na svoje stráženie a dopravu ústavu, ak trval na predvedení na súd ako účastník konania, alebo ak bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu.
26. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ bol otec vyzvaný súdom prvej inštancie, aby sa vyjadril, či trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní, na čo otec v stanovenej lehote nereagoval, mal súd prvej inštancie splnené podmienky na to, aby pojednávanie uskutočnil v jeho neprítomnosti. Vo všeobecnej rovine totiž platí, že ust. § 183 ods. 1 CSP upravuje možnosť súdu meritórne prejednať vec i bez prítomnosti účastníka konania za splnenia zákonných podmienok. Ide o podmienku riadneho a včasného predvolania tak, aby mal účastník dostatočnú časovú možnosť pripraviť sa na pojednávanie, ako vyplýva z ust. § 178 ods. 2 CSP, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Uvedená podmienka bola na strane otca splnená, keďže predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 05.11.2025 spolu s návratkou mu bolo doručené dňa 08.08.2025. Ako už bolo uvedené, otec na predvolanie a návratku nijako nereagoval, nepožiadal o odročenie pojednávania a svoju neúčasť ani neospravedlnil. Pokiaľ otec takto nepostupoval, bolo nevyhnutné prihliadnuť na jeho konanie, správanie sa, ktoré potom nemôže viesť k záveru o porušení jeho práv ani k záveru o odňatí možnosti otca konať pred súdom. 27. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie danej veci, z ktorého za aplikácie ustanovenia § 383 CSP vychádzal aj krajský súd, ktorý nezistil dôvody pre doplnenie alebo zopakovanie dokazovania. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného súdneho konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka a procesný postoj účastníka zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Poukazuje v tomto smere odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre posúdenie prejednávanej veci. K námietke otca, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, odvolací súd prízvukuje, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhol. S prihliadnutím na uvedené nebolo možné vyvodiť dôvodnosť námietky nevykonania dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a námietky nesprávnych skutkových zistení. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. 28. V odvolacom konaní odznela tiež námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, keď rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu. 29. Vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu otec namietal predovšetkým výšku určeného výživného, poukázal na to, že v rozsudku nebolo rozhodnuté o styku s maloletou, a v dodatočnom vyjadrení zo dňa 27.02.2026 žiadal o zverenie maloletej do svojej starostlivosti. 30. K otázke osobnej starostlivosti o mal. dieťa odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. Z vykonaného dokazovania vyplýva a ani otec v podanom odvolaní nespochybnil, že starostlivosť o maloletú aktuálne v celom rozsahu zabezpečuje matka. V starostlivosti matky pritom nemožno konštatovať žiadne nedostatky, ktoré by jej starostlivosť spochybňovali. Čo sa týka otázky zverenia maloletej do starostlivosti otca, zvýrazňuje odvolací súd, že aktuálne je takáto starostlivosť z dôvodu väzobného stíhania otca vylúčená. Otec tak nie je schopný osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovať, a preto zverenie maloletej do jeho starostlivosti neprichádza do úvahy.
31. Čo sa týka námietky otca, že súd prvej inštancie v rozsudku nerozhodol o jeho styku s maloletou, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že ani jeden z rodičov v konaní úpravu styku otca s maloletou nežiadal. Ani samotný otec v podanom odvolaní žiadnu úpravu styku s maloletou nenavrhol a jeho odvolacia námietka zostala len vo všeobecnej rovine nerozhodnutia o styku s maloletou A.. Súd prvej inštancie vecne správne konštatoval, že otec je s maloletou v telefonickom kontakte a matka bola s dcérou otca aj navštíviť vo väzbe. O tom, že sa rodičia o styku vedia dohodnúť, svedčí aj skutočnosť, že otec vo vyjadrení zo dňa 27.02.2026 potvrdil, že sa s maloletou A. denne telefonicky kontaktuje a pravidelne spolu komunikujú primerane jej veku. Otec tiež uviedol, že osobné návštevy prerušil asi v auguste 2025, kedy už bol väzobne stíhaný a osobný kontakt s Patríciou v tomto prostredí mu nerobil dobre. Pokiaľ potom súd prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou nerozhodol, nemožno mu v tomto smere nič vytknúť.
32. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otec v podanom odvolaní namietal, že sa nachádza vo výkone väzby, čo mu znemožňuje pracovať, a aj po prepustení bude vzhľadom na zápis v registri trestov nepravdepodobné, že by mohol svoju prácu opätovne vykonávať. K tejto námietke odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že zákon o rodine neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti povinný platiť). Výška výživného je ovplyvňovaná faktormi na strane výživou oprávneného, ako aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať a o seba a podobne. Na strane povinného rodiča je potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností. Prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktorého viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 33. V prejednávanom prípade sa otec nachádza vo výkone väzby pričom mu bolo vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin. Otec namieta, že mu táto skutočnosť bráni v dosahovaní príjmu a v plnení vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie k otázke určenia vyživovacej povinnosti otca vychádzal zo zhodnotenia všetkých relevantných skutočností, keď vo svojom rozhodnutí podrobne popísal a zhodnotil výdavky maloletej A. a príjmy a výdavky matky a napriek skutočnosti, že otec svoje príjmy a výdavky nezdokladoval, vykonal šetrenie vo vzťahu k jeho príjmovým a majetkovým pomerom v čase pred jeho vzatím do väzby. Na tieto zistenia odvolací súd v celom rozsahu odkazuje a nepovažuje za potrebné ich opakovať. V podanom odvolaní tieto závery súdu prvej inštancie nespochybnil ani otec. Bolo potom potrebné vyporiadať sa s odvolacou argumentáciou otca, že z dôvodu výkonu väzby nemôže platiť určené výživné. 34. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že samotný výkon väzby bez ďalšieho nemá vplyv na posudzovanie vyživovacej povinnosti. Okresný súd správne vychádzal z príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať bez ohľadu na skutočnosť, že je vo výkone väzby, teda z jeho potencionálneho príjmu,
ktorý by mal, resp. mohol dosahovať, keby sa spáchaním trestného činu nevylúčil z účasti na trhu práce. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. V zmysle rozhodnutia NS SR vo veci sp. zn. 3Cdo/236/2018: „Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúce znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného.“ 35. Ak sa otec ako rodič v dôsledku podozrenia z úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestného činu pripravil o objektívnu možnosť vykonávať svoju pracovnú činnosť a z príjmov z tejto činnosti platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. Pobyt otca vo väzbe nemožno považovať za objektívny dôvod pre neurčenie či určenie výživného v menšej výške, keďže tento stav si otec spôsobil výlučne podozrením viazaným na jeho konanie. Nemožnosť pracovať počas výkonu väzby je priamym dôsledkom jeho konania a takáto situácia nemôže byť prenesená na ťarchu maloletého dieťa. Judikatúra Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 489/2011) zdôrazňuje prednosť záujmu maloletého dieťaťa pred akýmkoľvek ekonomickým záujmom rodiča; rovnako uvádza, že rodič si nemôže svojím konaním vytvoriť situáciu, ktorá by následne odôvodňovala zníženie jeho zákonnej povinnosti. Tento princíp je stabilne akceptovaný aj v českej ústavnej judikatúre, ktorá konštatuje, že povinný rodič nesmie účelovo, alebo vlastným zavinením zužovať svoje príjmové možnosti, pretože dôsledky jeho správania nemôžu zaťažiť maloleté dieťa. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje túto odvolaciu argumentáciu za nedôvodnú. V prejednávanom prípade je preto v plnom rozsahu namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov povinného rodiča tak, ako tento princíp aplikoval súd prvej inštancie. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a túto si rodič musí plniť aj na úkor svojich potrieb. Odvolací súd len primerane a podporne, z eurokonformného prístupu v rovine svojich záverov poukazuje na to, že „Zbavil-li se rodič svým úmyslným jednáním, pro které byla na něj uvalena vazba a pro něž byl následně odsouzen k trestu vězení, objektivní možnosti plnit svoji vyživovací povinnost vůči svému nezletilému dítěti (§ 85 a 96 zákona o rodině), nelze tuto skutečnost přičítat k tíži tohoto dítěte, jež podle čl. 32 odst. 4 Listiny má základní právo na rodičovskou výchovu a péči. Opačný výklad vede k absurdním důsledkům.“ (Nález Ústavného súdu ČR zo 6. februára 2008, sp. zn. IV. ÚS 1181/07). V prejednávanej veci tak nebolo možné prihliadnuť na okolnosti, ktoré si otec zavinil svojím správaním a ktoré viedli k zníženiu alebo strate jeho príjmu. Otec je dlhodobo schopný pracovať, pričom v konaní nepreukázal žiadnu zdravotnú, či inú objektívnu okolnosť, ktorá by mu bránila pracovať a dosahovať príjem, ktorý by mu umožnil splniť svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v určenej výške. 36. Vychádzajúc z uvedeného konštatuje odvolací súd vecne správne závery súdu prvej inštancie aj čo do aplikovania princípu potencionality príjmu otca pre potreby určenia výživného. Samotnú výšku súdom prvej inštancie ustáleného potencionálneho príjmu otec v podanom odvolaní nespochybnil. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku sa odvolací súd s takto určenou výškou stotožnil a v podrobnostiach odkazuje na vecne správne závery súdu prvej inštancie, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať. Obdobne nemá odvolací súd výhrady ani k výške určeného bežného výživného, ktorá zodpovedá ustáleným pomerom matky a mal. dieťaťa ako aj pomerom a potencionálnemu príjmu otca, a ani k určenej výške zameškaného výživného. 37. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu ničím nepodloženú a neodôvodnenú argumentáciu otca, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, potom odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou v tomto rozhodnutí. 38. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. 39. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s postupom a rozhodnutím súdu prvej inštancie, a preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru odvolacieho súdu nemožno z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov maloletého dieťaťa ako osobitne zákonom chráneného subjektu, nič vytknúť. 40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
41. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.