Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_uznanie_2Csp-9-2026.pdf
PDF · 92.31 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/9/2026
Rozsudok pre uznanie
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Dianou Králikovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
r o z h o d o l :
I. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, zo dňa 29.3.2011 v Hlave 5. Podmienky splácania úveru, § 4 v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol platby uvádzať číslo ÚZ, prípadne iný variabilný symbol písomne oznámený klientovi. Neuvedenie správneho variabilného symbolu je považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, zo dňa 29.3.2011 v Hlave 6. Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky, v § 1 znení: „ Klient a spoločnosť sa dohodli tak, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy (ďalej iba „zamestnávateľ“) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v ÚZ, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so spoločnosťou dohodli, že pokiaľ klient po uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky voči spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu, kedy neplní svoje záväzky voči spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých v ÚZ s tým,že počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom ÚZ dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi z oneskorenia sa, zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z ÚZ. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkonu rozhodnutia nakladá ako so mzdou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, zo dňa 29.3.2011 v Hlave 6. Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky, v § 2 v znení: „ Klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, vzniknutých spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru klientovi, najmä právo na vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút a práva prípadne vzniknuté v dôsledku ukončenia ÚZ a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve č. 6103056127, zo dňa 29.3.2011 v Hlave 14. Záverečné ustanovenia, v § 3 v časti, v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, zo dňa 29.3.2011 v časti Sadzobník poplatkov a odmien, v znení: „ Mesačný poplatok za vedenie účtu v ďalších rokoch trvania zmluvy pri dosiahnutí bezhotovostného obratu na karte za predchádzajúcich 12 mesiacov nižšieho ako 1200 EUR: ..............................................................................1,63 EUR.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.03.2026 domáhal, aby súd určil za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, zo dňa 29.3.2011 v Hlave 5. Podmienky splácania úveru, § 4, v Hlave 6. Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky, v § 1, v Hlave 6. Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky, v § 2, v Hlave 14. Záverečné ustanovenia, v časti § 3, v časti Sadzobník poplatkov a odmien, s tým, aby súd žalobkyni zároveň priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Dňa 23.03.2026 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.03.2026 k žalobe, v ktorom okrem iného v celom rozsahu uznal nárok uplatňovaný žalobkyňou, a navrhol vydanie rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282 Civilného sporového poriadku. Zároveň navrhol aplikovať ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku, pokiaľ ide o trovy konania, čo odôvodnil okrem iného tým, že žalobca si svoje povinnosti z uzatvorenej zmluvy prestal dobrovoľne plniť už pred 12- timi rokmi, výsledok tohto konania nemá pre žalobcu žiadny reálny prínos (okrem vytvorenia si podmienok pre následné žalovanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého výška sa bude odvíjať od množstva výrokov neprijateľných zmluvných podmienok), žalovaný komunikoval so žalobkyňou vždy korektne, čoho dôkazom je aj uznanie nároku v tomto konaní, žiadna zo žalovaných zmluvných podmienok nebola voči žalobkyni nikdy aplikovaná.
3. Dňa 27.03.2026 bola súdu doručená replika žalobkyne zo dňa 26.03.2026, v ktorom žalobkyňa navrhla, aby súd vydal rozsudok pre uznanie, ktorým žalobe vyhovie a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Pokiaľ sa jedná o návrh žalovaného, aby konajúci súd aplikoval v danom prípade § 257 CSP boli toho názoru, že na to nie sú splnené zákonné podmienky. Súd môže aplikovať § 257 CSP a nepriznať úspešnej strane právo na náhradu trov konania len výnimočne. V aplikačnej praxi sa opakovane zdôrazňuje výnimočnosť použitia predmetného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania. Odkázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 168/2018, z 10.10.2018.
4. Dňa 01.04.2026 bola súdu doručená duplika žalovaného zo dňa 01.04.2026, v ktorej žalovaný uviedol aj keď v súvislosti s aplikáciou § 257 CSP zákon dôvody hodné osobitného zreteľa bližšie nešpecifikuje, je žalovaný toho názoru, že predmetné konanie odôvodňuje použite uvedeného ustanovenia a to vzhľadom na obsah podanej žaloby, ktorá vychádza zo zmluvy na ktorej žalobca realizoval poslednú dobrovoľnú úhradu naposledy pred 12 – timi rokmi, pričom žiadna zo žalovaných zmluvných podmienok nebola voči žalobcovi nikdy aplikovaná. V danom prípade sa totiž nejedná o konanie, ktoré by bolo iniciované žalobkyňou na obranu proti aktívnemu uplatňovaniu neprijateľných zmluvných podmienok žalovaným, ani iniciované po tom, čo si žalobkyňa svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému splnila. Naopak, žalobkyňa vyvolala súdny spor bez akejkoľvek hrozby sankcií z napadnutých zmluvných
podmienok. Tieto podmienky je možné považovať vo všeobecnosti v prejednávanej veci za podmienky už neaplikovateľné vo vzťahu k žalobkyni, kedy jej z týchto podmienok nehrozí už žiadne uplatňovanie finančných nárokov žalovaným.
5. Podľa § 282 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
6. Podľa § 283 CSP ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
7. Podľa § 284 ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať pojednávanie.
8. Podľa § 285 odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.07.2026, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobkyne sa na nariadené pojednávania riadne dostavil. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 02.07.2026 ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalovaného na dnešnom pojednávaní a súhlasil, aby sa pojednávanie konalo v ich neprítomnosti.
10. Na pojednávaní konanom dňa 06.07.2026 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe, poukázali na svoje podrobné dôvody uvedené v písomnom návrhu. Zároveň trvali na tom, aby im boli priznané trovy konania. K návrhu žalovanej na aplikáciu § 257 CSP uviedli, že na použitie tohto ustanovenia nie sú splnené podmienky. Uviedli, že aj tomuto súdu je známe z rozhodovacej činnosti o takomto istom predmete konania, t.j o rozhodovaní určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, že ani v jednom prípade súd nepoužil § 257 a žalobcom priznávajú náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázali aj na odôvodnenie v ich replike ohľadne tejto argumentácie na nález ÚS SR I ÚS 168/2018 ako aj III ÚS 289/2017.
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne rozsudkom pre uznanie nároku, nakoľko žalovaný písomne uznal nárok žalobkyne a žalobkyňa navrhla vec rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku. Súd preto rozhodol o žalobe formou rozsudku pre uznanie nároku žalobkyne, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Vzhľadom na návrh žalovaného súd skúmal či je v danom prípade možné aplikovať § 257 CSP, teda či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré je však podľa ustálenej judikatúry možné aplikovať len výnimočne (viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010, sp. zn. 3MCdo/46/2012).
16. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 CSP, ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II.ÚS/563/2011).
17. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 6. 2019, sp. zn. II. ÚS 113/2019).
18. V predmetnej veci v rozpore s právnymi predpismi konal žalovaný ako dodávateľ, keď obsahom ním formulovaných zmlúv boli aj zmluvné podmienky, ktoré súdy označujú za neprijateľné. Nakoľko v prípade žalovaného ide o právnickú osobu, je možné jednoznačne vyhodnotiť, že zníženie majetku na jeho strane priznaním náhrady trov konania úspešnej žalobkyni, nemôže ohroziť existenciu tohto subjektu. Naopak je to práve žalobkyňa, ktorá sa v postavení spotrebiteľky musela aktívne domáhať svojich nárokov zo zmluvného vzťahu s dodávateľom, s čím jej vznikajú náklady na právne zastúpenie. Neuloženie povinnosti žalovanému nahradiť žalobkyni trovy konania by mohlo negatívnym spôsobom ovplyvniť sociálnu, finančnú sféru žalobkyne ako fyzickej osoby, spotrebiteľky. Na druhej strane žalovaný je spoločnosť so stabilným zázemím a priznanie náhrady trov konania nie je spôsobilé ho ohroziť.
19. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimočné moderačné oprávnenie súdu odchýliť sa od zásady úspechu vo veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Jeho aplikácia prichádza do úvahy iba výnimočne, ak sú súčasne dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré musia byť v konkrétnych okolnostiach prípadu náležite zistené a odôvodnené. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach prejednávanej veci, ako aj v osobných, majetkových či iných pomeroch strán sporu, avšak tieto okolnosti musia byť natoľko mimoriadne, že odôvodňujú prelomenie zásady úspechu vo veci. Samotné uznanie uplatneného nároku žalovaným takýto dôvod bez ďalšieho nezakladá. Žalovaný je povinný tvrdiť a spravidla aj preukázať existenciu okolností odôvodňujúcich aplikáciu § 257 CSP. Pokiaľ jeho argumentácia spočívala tom, že obsah podanej žaloby, ktorá vychádza zo zmluvy, na ktorej žalobkyňa realizovala poslednú dobrovoľnú úhradu naposledy pred 12-timi rokmi, pričom žiadna zo žalovaných zmluvných podmienok nebola voči žalobkyni nikdy aplikovaná, že žalovaný komunikoval so žalobkyňou vždy korektne, čoho dôsledkom je aj uznanie nároku v tomto konaní a že výsledok tohto konania nemá pre žalobkyňu žiadny reálny prínos, tak v takom to prípade nejde podľa názoru súdu o dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle citovaného ustanovenia. V prejednávanej veci ide navyše o spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, v ktorom žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky plní nielen individuálnu ochrannú funkciu vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, ale aj funkciu preventívnu a všeobecne ochrannú, smerujúcu k eliminácii neprijateľných zmluvných podmienok z právnej praxe dodávateľov. Priznanie náhrady trov konania úspešnému spotrebiteľovi preto zodpovedá nielen zásade úspechu vo veci podľa § 255 CSP, ale aj požiadavke zabezpečenia efektívnej súdnej ochrany spotrebiteľa. Aplikácia § 257 CSP nesmie viesť k tomu, aby bol úspešný účastník fakticky znevýhodnený za to, že sa svojho práva domáhal na súde, ani k oslabeniu odrádzajúceho účinku súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Keďže žalovaný v prejednávanej veci nepreukázal
existenciu takých výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni, súd rozhodol o náhrade trov konania podľa zásady úspechu vo veci.
20. O trovách konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, vzniklo jej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku pre uznanie nároku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písmeno a) CSP). V takom prípade možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).