Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/56/2019

Uznesenie

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X sp. zn.: -575 IČS: XXXXXXXXXX

U Z N E S E N I E

Okresný súd Levice, v spore žalobcu: D. E. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. H. XX/XX, I., právne zast.: Havlát & Partners - advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Rudnayovo námestie 4549/1, Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 55 474 853, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie úrokov z omeškania, konajúc o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X sp. zn.: -575 IČS: XXXXXXXXXX

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X sp. zn.: -575 IČS: 4319204001

1. Žalobca v podanej žalobe doručenej súdu dňa 17.10.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania od 16.10.2016 (vrátane) vo výške 9 % p.a. z peňažnej sumy 301.214,79 eur až do zaplatenia a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody v celkovej výške 871.182,79 eura. Nárok na náhradu škody uplatnil v konaní vedenom Okresným súdom Levice vedenom pod sp. zn. , kde rozsudkom sp. zn. zo dňa 06.03.2017 súd rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade, t.j. Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra SR uložil povinnosť zaplatiť peňažnú sumu vo výške 301.214,79 eura. Rozsudok bol Ministerstvu vnútra SR doručený dňa 18.04.2017. Lehota na podanie odvolania uplynula dňa 03.05.2017. Lehota uplynula márne, pretože odvolanie bolo podané na poštovú prepravu až dňa 09.05.2019. Rozsudok sa preto stal právoplatným dňom 04.05.2017, t.j. po uplynutí posledného dňa lehoty na podanie odvolania. Okresný súd Levice uznesením sp. zn. zo dňa 08.10.2017 zamietol návrh žalovaného v 1. rade na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti predmetnému rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 301.214,79 eura je nesporný. Žalovaný do dňa podania žaloby nárok žalobcu neuspokojil. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody podaním zo dňa 30.07.2009. Základná úroková sadzba ECB od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola 1% p. a. Žalobca považuje za nesporné, že výška úroku z omeškania je 9% p.a. Ako dôkaz žalobca doručil rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. zo dňa 06.03.2017, uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. zo dňa 08.10.2017.

2. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k. – 267 zo dňa 17. októbra 2022, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od 02.02.2017 do 08.12.2021 vo výške 8 % ročne zo sumy 301.214,79 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,48 %. Proti tomuto rozsudku bolo vo vyhovujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania podané odvolanie zo strany žalovaného a v zamietajúcom výroku II. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania podal odvolanie žalobca. Odvolací súd o odvolaní žalobcu ako aj žalovaného rozhodol tak že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to uznesením č. k. -362 zo dňa 24.09.2024.

3. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2026 prostredníctvom právneho zástupcu vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. O nároku na náhradu trov konania žiadal žalobca rozhodnúť tak, že žalovanému súd neprizná nárok na náhradu trov konania vzhľadom k existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, kde toto okrem iného odôvodňuje aplikáciu ustanovenia . Navrhovaný postup podľa odôvodnil tým, že judikatúra v otázke posudzovania úrokov z omeškania je nejednotná, pričom niet logického a legitímneho dôvodu, aby sa premlčanie posudzovalo inak v občiansko-právnych vzťahoch a inak v obchodno-právnych vzťahoch. Žalobca sa opieral celkom logickú a zrozumiteľne odôvodnenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, čo sa týka premlčania úrokov z omeškania. Mohol sa legitímne domnievať, že sa presadí naprieč právnymi odvetviami, nakoľko ide o právny inštitút, ktorého povaha podstata je rovnaká tak v občiansko-právnych vzťahoch, ako aj v obchodno-právnych vzťahoch, pričom posudzovanie úrokov z omeškania ako paušalizovanej náhrady škody najlepšie vystihuje akcesorickú podstatu úrokov z omeškania. Ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa možno podľa žalobcu vzhliadnuť v skutočnosti, že žalobca uplatnil akcesorický nárok vo vzťahu k hlavnému nároku, ktorým je náhrada škody, ktorú štát svojím protiprávnym konaním spôsobil. Štát, t.j. žalovaný spôsobil žalobcovi značné ujmy, ktorých charakter a rozsah vyplýva a bol jednoznačne preukázaný v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn. . Mal zato, že aplikácia a nepriznanie náhrady trov konania žalovanému sa v okolnostiach prejednávanej veci neprejaví ako neprimeraná tvrdosť s nepriaznivým likvidačným, či neakceptovateľným dopadom na majetkovú sféru žalovaného a nedôjde ňou k porušeniu princípu rovnosti zbraní, resp. k nedôvodnému sankcionovaniu žalovaného.

4. Následne súd vyzval PZ žalovaného aby uviedol, či so spaťvzatím žaloby súhlasí v zmysle a vyjadril sa k aplikácii . Dňa 25.06.2026 právny zástupca žalovaného súdu oznámil, že so späťvzatím súhlasia avšak aplikáciu namietal a s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že samotný žalobca procesným úkonom iniciuje zastavenie konania, a to z dôvodu, že v konaní sa mu nepodarilo produkovať také dôkazy a splnenie zákonných podmienok na náhradu škody, ktoré by odôvodňovali nárok žalobcu popísaný v žalobnom návrhu. Späťvzatie žaloby nie je dôsledkom konania žalovaného, ale absenciou naplnenia hmotnoprávnych podmienok na podanie žaloby o náhradu škody zo strany žalobcu. Ustanovenie predstavuje síce zákonnú možnosť, no ide o výnimočný inštitút,

ktorý možno aplikovať len v skutočne mimoriadnych a detailne odôvodnených prípadoch. V svojich podaniach žalobca žiadne takéto dôvody neuviedol. Skutočnosť, že sa žalobca, zastúpený advokátskou kanceláriou rozhodol podstúpiť riziko podať žalobný návrh, zo sebou nesie i právne dôsledky. Taktiež v prípade, že sa žalobca aj so svojim právnym zástupcom rozhodnú zobrať žalobu späť, je jeho procesnou možnosťou ale taktiež rizikom a toto nemôže ísť na ťarchu žalovaného, ktorý spor neinicioval, ale bol nútený sa v konaní brániť. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR. Mal zato, že v konaní nebol produkovaný jediný relevantný dôvod osobitného zreteľa, či výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali aplikáciu . Žalovaný sa nedopustil takého procesného konania, ktoré by nútilo žalobcu k späťvazatiu žaloby. Aj v zmysle konštantnej judikatúry, je ustanovenie normou, ktorej aplikácia je vyhradená pre prípady, keď by priznanie náhrady trov konania bolo v priamom a vrcholnom rozpore s dobrými mravmi alebo v prípade existencie takýchto okolností, ktoré sú z objektívneho hľadiska mimoriadne zriedkavé. Aplikácia tohto ustanovenia nesmie viesť k negácií základnej zásady zodpovednosti za výsledok konania a teda úspechu v konaní, a to najmä s ohľadom, že žalovaným je v danom prípade štát a žalobca je riadne zastúpený advokátskou kanceláriou. Žalovaný zastáva názor, že nakoľko sa žalobcovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno v konaní, snaží sa svojimi procesnými úkonmi eliminovať náklady spojené s podaním žalobného návrhu a neuviedol súdu žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali opodstatnenosť aplikácie , navrhujeme, priznať žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

5. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa a , (1) súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. (2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí sporu procesným právom vziať žalobu späť ( ) a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia ( ). Žalobca nie je nijako obmedzený vo výkone svojho práva vziať žalobu späť, pokiaľ konanie ešte nebolo právoplatne skončené. Zastavenie konania alebo jeho časti ako procesnoprávny následok späťvzatia žaloby alebo jej časti je však za určitých okolností podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá je od vôle žalobcu nezávislá. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, je na zastavenie konania nevyhnutný súhlas žalovaného ( ). V ostatných prípadoch súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí, pričom však tento nesúhlas žalovaného má právnu relevanciu len ak je daný po začatí predbežného prejednania sporu podľa alebo po začatí pojednávania, keďže ak by bol daný pred začatím týchto procesných úkonov, súd na nesúhlas žalovaného neprihliada ( ).

9. Žalobca v prejednávanej veci vo fáze konania po otvorení pojednávania podal podanie, ktoré obsahuje zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle vziať žalobu v celom rozsahu späť, teda ide o účinné späťvzatie žaloby s riadnymi procesnoprávnymi účinkami.

10. V prejednávanej veci síce nejde o spor, v ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi sporovými stranami vyplýva z osobitného predpisu a z tohto dôvodu preto súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je nevyhnutný ( ), avšak keďže žalobca zobral späť žalobu potom, ako bolo vo veci otvorené pojednávanie, súd žalovaného vyzval, aby uviedol, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Žalovaný súhlas so späťvzatím zaslal súdu dňa 25.06.2026.

11. Keďže žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, žalovaný so späťvzatím vyjadril súhlas, sú v prejednávanej veci splnené všetky podmienky, za ktorých naplnenia je súd povinný konanie podľa v spojení s zastaviť.

12. Súd preto I. výrokom tohto uznesenia podľa konanie zastavil.

13. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Keďže uznesenie o zastavení konania podľa je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd podľa v tomto uznesení rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania.

17. K späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo bez udania dôvodu. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.11.2018, sp. zn. , v ktorom najvyšší súd uviedol, že zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému.

18. Na základe vyššie uvedeného po zohľadnení všetkých okolností späťvzatia žaloby dospel súd k záveru, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania proti žalovanému, z dôvodu ktorého vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania.

19. Nakoľko žalobca v podanom späťvzatí žiadal, aby súd aplikoval a odvolával sa na existenciu okolnosti hodných osobitného zreteľa, súd sa v prvom rade musel vysporiadať s tým, či tieto okolnosti na strane žalobcu možno vzhliadnuť. Uvedený návrh je z procesného hľadiska návrhom na uplatnenie moderačného oprávnenia súdu, stanoveného v , podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Ustanovenie je špeciálnym ustanovením, ktoré predstavuje určitú výnimku (v danom prípade) zásady zodpovednosti za zavinenie (). V tomto ohľade možno uviesť, že súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri k tomu napr. R 34/1982).

21. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci (charakter konania, špecifická procesná situácia, okolnosti vedúce k podaniu žaloby), ako aj v okolnostiach u strán sporu (osobné, majetkové, sociálne pomery strán sporu). Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2023, sp. zn. ). Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého

je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. ). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č. z 10. októbra 2018 v súvislosti s aplikáciou ustanovenia uviedol, že ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Pokiaľ je aplikované bez toho, že by relevantné dôvody na taký postup boli posudzované, ide o postup svojvoľný, a teda zasahujúci do základného práva na spravodlivé konanie podľa a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

22. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie , v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. v stanovuje pre uplatnenie v ňom upraveného moderačného oprávnenia súdu ako výnimky z aplikácie až kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to (i/) existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a (ii/) výnimočnosť daného prípadu.

23. Obe uvedené podmienky ako relatívne neurčité právne pojmy interpretuje tak doktrína civilného procesu (Ivančo, M., Ivanko, D. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, ) ako aj súdna prax. Pri skúmaní podmienky existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je nevyhnutné prihliadať na osobné, majetkové, sociálne a ďalšie pomery všetkých strán, teda nielen toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola aplikáciou dotknutá. Podstatou moderačného práva súdu je dosiahnutie spravodlivosti v konkrétnom prípade, nie však vyrovnávanie majetkových rozdielov medzi stranami alebo všeobecné zmierňovanie ekonomických dopadov súdneho sporu. Ustanovenie slúži k výnimke zo zásady úspechu a k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto síce dôvodne hájil svoje porušené alebo ohrozené práva, obdržal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Rozhodnutie, v súlade s ktorým si ten, kto v konaní uspel, tiež ponesie sám svoje náklady, sa preto bude ako spravodlivé javiť predovšetkým s ohľadom na existenciu okolností súvisiacich s predprocesným štádiom sporu, so správaním strán v tomto štádiu, s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne.

24. Súd, vychádzajúc z týchto východísk, nedospel v prejednávanej veci k záveru o dôvodnosti návrhu žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému podľa , keďže ani jedna z uvedených dvoch kumulatívnych podmienok aplikácie predmetného ustanovenia nie je splnená, nakoľko súd v žalobcom tvrdených skutočnostiach okolnosti hodné osobitného zreteľa ani výnimočnosť daného prípadu nevzhliadol. 25. Z podania žalobcu vyplýva, že a domáhal aplikácie s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vidí v tom, že judikatúra v otázke posudzovania úrokov z omeškania je nejednotná v občiansko-právnych a obchodno-právnych vzťahoch. V tejto súvislosti súd uvádza, že považuje argumentáciu žalobcu, že aplikáciu ustanovenia odôvodňuje rozdielnosťou judikatúry v otázke posudzovania plynutia premlčania úrokov z omeškania v občianskoprávnych ako v obchodnoprávnych vzťahoch, za nedôvodnú. Súd prvej inštancie má zato, že žalobca zastúpený kvalifikovaným advokátom od počiatku konania mal a mohol vychádzať z relevantnej judikatúry vo vzťahu k predmetu konania, pričom žalovaný na posudzovanie plynutia premlčania úrokov z omeškania v zmysle judikatúry v oblasti občianskoprávnych vzťahoch aj opakovane poukazoval vo svojich vyjadreniach. Skutočnosť, že sa žalobca v čase podania žaloby spoliehal a domnieval, že sa uplatní práve tá rozhodovacia činnosť najvyšších súdnych autorít vzťahujúca sa k posudzovaniu predmetnej otázky v obchodno-právnych vzťahov, o ktorú opieral svoj žalobný návrh, nemôže byť na ujmu žalovaného, ktorý sa v konaní len procesne bráni a fakticky je zo strany žalobcu do konania vtiahnutý. Súd má zato, že takáto argumentácia, v dôsledku ktorej by malo prísť k nepriznaniu nároku žalovanému na náhradu trov konania (ktorú podľa názoru súdu nie je možné samu o sebe ani považovať za výnimočnosť spočívajúcu v okolnostiach sporu a ani spočívajúcou v okolnostiach u strán sporu), by znamenala neprimeranú tvrdosť vo vzťahu k žalovanému. Súd zároveň zdôrazňuje, že späťvzatie žaloby síce nemožno automaticky chápať ako zavinenie zastavenia konania bez posúdenia okolností, ktoré viedli k späťvzatiu žaloby, avšak súd argumentáciu žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako už súd uviedol, žalobca podal predmetnú žalobu prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý má mať vedomosť o relevantnej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít vzťahujúcej sa k predmetu sporu, teda uplatňujúcu sa v občiansko-právnych sporoch vo vzťahu k plynutiu premlčania úrokov z omeškania.

Ak teda žalobca podal žalobu o splnenie povinnosti, ktorou sa domáhal priznania úroku z omeškania bez toho, aby sa riadne oboznámil s relevantnou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít vzťahujúcou sa na predmetné konania, mohol predpokladať, resp. mal byť uzrozumený s možnosťou uloženia mu povinnosti k náhrade trov konania v prospech protistrany v prípade jeho neúspechu v spore. To, že si žalobca uplatnil nárok vychádzajúc z judikatúry obchodno-právnej, nemožno v zmysle zásady spravodlivosti pričítať na ťarchu žalovaného a uvedené by bolo podľa názoru súdu aj v rozpore s dobrými mravmi. Takýto postup vo vzťahu k žalovanému by bol nespravodlivý. Riziko nesprávneho aplikovania práva znáša žalobca ako strana, ktorá iniciovala súdne konanie. Žalovaný nezavinil zastavenie konania a ani tvrdenú judikatórnu neistotu. Na základe uvedeného neobstojí námietka žalobcu o právnej neistote, ale naopak, bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by za procesné zavinenie zastavenia konania mal niesť zodpovednosť žalovaný, a to naviac z dôvodu keď k podaniu žaloby došlo z dôvodu nesprávnej aplikácie práva a relevantnej judikatúry. Naviac súd uvádza, že už v čase podania žaloby, bola judikatúra dopadajúca na predmet sporu ustálená, a to napr. v rozhodnutí, Najvyššieho súdu zo dňa 29.06.2010, na ktorú následne nadväzovali aj ďalšie rozhodnutia NSSR, ktoré tento právny názor prevzali. Tento právny záver akceptoval aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 15.01.2020, sp. zn. zo dňa 15.12.2020 a možnosť takéhoto riešenia zvolila aj judikatúra Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. . Rovnako súd poukazuje na uznesenie Veľkého senátu NS SR sp. zn. zo dňa 18.12.2017, ktorému senát 5Cdo predložil vec s odôvodnením, že jeho názor na riešenie otázky premlčania úrokov z omeškania je odlišný od právneho názoru trojčlenných senátov obchodného kolégia najvyššieho súdu (senátmi 2Obdo a 4 Obdo).

26. Rovnako podľa názoru súdu neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že ďalším dôvodom hodným osobitného zreteľa je skutočnosť, že si uplatnil akcesorický nárok vo vzťahu k hlavnému nároku, ktorým je náhrada škody, ktorú mu štát svojim protiprávnym konaním spôsobil. Súd k tejto argumentácii žalobcu uvádza, že nespochybňuje, že zo strany štátu vo vzťahu k žalobcovi došlo k protiprávnemu konania, avšak uvádza, že žalobcovi nič nebránilo, aby si v konaní vedenom pod sp. zn. resp. v konaní vedenom pod sp. zn. uplatnil aj akcesorický nárok vo vzťahu k hlavnému nároku na náhradu škody. Súd zdôrazňuje, že ani tieto subjektívne okolnosti spočívajúce v rozhodnutí žalobcu vyčkať a uplatniť si nárok na úrok z omeškania dodatočne až samostatnou žalobou (s odstupom takmer 10 rokov) nemôže byť na ujmu žalovaného, a už vôbec nemôže byť posudzované ako výnimočná okolnosť odôvodňujúca nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému. Na základe uvedeného opätovne súd uvádza, že v danom prípade neobstojí námietka o právnej neistote, ale naopak, bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by za procesné zavinenie zastavenia konania mal niesť zodpovednosť žalovaný ako strana konania, ktorá spor neiniciovala, bola doň vtiahnutá a musela sa len brániť. Súd zdôrazňuje, že ustanovenie predstavuje výnimku z pravidiel o náhrade trov konania a jeho aplikácia prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, ktoré sú svojou povahou mimoriadne a odôvodňujú odklon od zásady úspechu alebo zásady zavinenia. Súd pritom v konaní nezistil žiadne také výnimočné skutočnosti, v dôsledku ktorých by na dosiahnutie spravodlivosti v prejednávanej veci bolo nutné odchýliť sa podľa od všeobecných noriem upravujúcich procesný nárok na náhradu trov konania a o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť odlišne, teda, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že v prejednávanej veci je nespravodlivé, aby žalovaný, ktorý sa procesne bránil, obdržal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

27. Z uvedených dôvodov nebola splnená žiadna z kumulatívnych podmienok aplikácie (ktorou je aj výnimočnosť prejednávanej veci), stanovujúceho moderačné oprávnenie súdu ako výnimky z rozhodovania o nároku na náhradu trov konania podľa .

28. Súd sa stotožňuje s názorom, že procesné zavinenie podľa nemožno vyvodzovať automaticky, preto v predmetnom prípade dôsledne skúmal okolnosti späťvzatia žaloby a zavinenie strán na zastavení konania, pričom súd nezistil okolnosti na strane žalovaného, ktoré by viedli žalobcu k späťvzatiu žaloby voči nemu. Takéto konanie ani netvrdil, preto nebolo možné dospieť k inému záveru, než len, že žalovaný nezapríčinili späťvzatie žaloby žalobcom voči nemu a procesne nezavinil zastavenie konania.

29. Keďže neboli v prejednávanej veci splnené podmienky na aplikáciu , stanovujúcom moderačné právo súdu, súd v II. výroku tohto rozsudku (majúcim podľa povahu

uznesenia) podľa v spojení s priznal žalovanému ako sporovej strane, ktorá nezavinila zastavenie konania proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

30. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

Poučenie:

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X sp. zn.: -575 IČS: XXXXXXXXXX

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

V Leviciach, dňa 13. júla 2026

Mgr. Alexandra Lisyová

s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia: Patrícia Marková