Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 224 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (274)cd6/365153.8a6787.pdf
PDF · 119.34 KB
No categories available
1Cdo/157/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Edity Bakošovej v právnej veci
ţalobkyne A. – S., a.s., D., proti ţalovanému M. Š. M., IČO : X., ul. X., zastúpenému
JUDr. V. K., advokátkou v N., o zaplatenie 19 764,49 € s príslušenstvom a o protinávrhu
o zaplatenie 19 916,35 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.
25 C 97/2007, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. apríla 2009
sp.zn. 5 Co 83/2009, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného z a m i e t a .
Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 10. januára 2009 č.k. 25 C 97/2007-355 zaviazal
ţalovaného zaplatiť ţalobkyni 19 764,49 € so 6 % úrokom z omeškania od 3. marca 2005
do zaplatenia a trovy konania 1 185,82 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súčasne ţalobkyňu zaviazal z protinávrhu zaplatiť ţalovanému 15 555,58 € s 11 % úrokom
z omeškania od 22. apríla 2004 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku protinávrh ţalovaného zamietol. Ţalovaného zaviazal zaplatiť trovy štátu 92,94 €
a súdny poplatok za odpor 1 185,82 €, všetko na účet Okresného súdu Nitra do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Ţalobkyňu zaviazal zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania
za protinávrh k rukám jeho právnej zástupkyne (JUDr. V. K.) 2 118,42 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 788 ods. 1, 3 a 4,
§ 795 ods. 1, § 796 ods. 1, § 801 ods. 1, 2, § 803 ods. 1 a § 806 Občianskeho zákonníka
a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal za to, ţe
k skončeniu poistného vzťahu došlo aţ ku dňu 31. decembra 2004, pričom ţalovaná suma za
obdobie pokiaľ ţalovaný poistné nehradil bola ţalobkyňou zdokladovaná a aj ţalovaným
odsúhlasená. Keďţe poistným obdobím bol kalendárny rok, nemohlo prísť ku skončeniu
predmetnej poistnej zmluvy v priebehu roka. Uvedené potvrdzovalo aj správanie ţalovaného,
ktorý si sám na základe nej počas roku 2004 uplatňoval poistné udalosti. Preto prvostupňový
súd zaviazal ţalovaného na zaplatenie dlţného poistného 19 764,49 € so 6 % úrokom
z omeškania od 3. marca 2005 (deň prevzatia predţalobnej upomienky) do zaplatenia
v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka protinávrhu ţalovaného súd prvého
stupňa mu čiastočne vyhovel, keď mal za preukázané, ţe prišlo k poistnej udalosti
a odmietnutie plnenia zo strany ţalobkyne nebolo dôvodné. Stotoţnil sa so stanoviskom
polície, ktorá k rovnakému záveru prišla v rámci trestného konania. Pri určení výšky škody
vychádzal zo škody určenej znaleckým posudkom, pričom vo zvyšku protinávrh ţalovaného
zamietol. Zo znaleckým posudkom určenej sumy súd prvého stupňa odrátal 5 % spoluúčasť
(493 292,-- Sk – 24 664,60 Sk = 468 627,40 Sk), a teda ţalobkyňu zaviazal celkom zaplatiť
ţalovanému 15 555,58 € s 11 % úrokom z omeškania od 22. apríla 2004 (deň splatnosti
plnenia, 15 dní od skončenia vyšetrovania, keď vyšetrovanie bolo podľa ţalobkyne skončené
7. apríla 2004), do zaplatenia v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. O povinnosti ţalovaného nahradiť ţalobkyni trovy
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o povinnosti ţalobkyne nahradiť ţalovanému
trovy konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom z 30. apríla 2009 sp.zn.
5 Co 83/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa priznaného 11 % úroku
z omeškania zo sumy 15 555,58 € od 22. apríla 2004 do zaplatenia pre ţalovaného na základe
jeho protinávrhu zmenil tak, ţe protinávrh ţalovaného v tejto časti zamietol. V časti týkajúcej
sa povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni trovy konania 1 185,82 € do troch dní rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie o vyššie uvedenej zmene rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa
úrokov z omeškania z protinávrhu ţalovaného oprel o ustanovenia §§ 104 a 110 ods. 3 O.s.p.
a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe počiatok plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania
je totoţný s počiatkom plynutia premlčacej doby peňaţného dlhu. Teda splatnosťou
pohľadávky a právnou moţnosťou vykonať právo po prvý raz začne plynúť premlčacia doba
aj pre úroky z omeškania. Ak táto premlčacia doba uplynula a dlţník vzniesol námietku
premlčania, potom nemoţno veriteľovi priznať premlčané právo na úroky z omeškania, a to
ani v ďalšom období, a to napriek tomu, ţe samotná istina nebola splnená. Ak teda nebolo
právo na úroky z omeškania uplatnené s istinou, počiatok premlčacej doby úrokov
z omeškania je totoţný s počiatkom premlčacej doby samotnej pohľadávky a premlčí sa
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Ak sa potom dlţník premlčania dovolá, nemoţno
úroky z omeškania veriteľovi priznať napriek tomu, ţe dlţník je dosiaľ stále v omeškaní
s plnením peňaţného dlhu. Právo na úroky z omeškania sa premlčí ako celok, a preto
nemoţno priznať jednotlivé časti úrokov z omeškania iba za niektoré obdobia. V danom
prípade si ţalovaný právny nárok na poistné plnenie v sume 600 000,-- Sk (19 916,35 €)
uplatnil na súde protinávrhom dňa 18. apríla 2007. Nárok na príslušné úroky z omeškania
vo výške 11 % zo sumy 19 916,35 € od 22. apríla 2004 do zaplatenia si však ţalovaný uplatnil
na súde aţ rozšírením protinávrhu 8. apríla 2008. Poistná udalosť (krádeţ vozidla ţalovaného
I. T. D. EČV Z. poisteného u ţalobkyne) nastala 23. augusta 2003. V zmysle ustanovenia
§ 104 Občianskeho zákonníka tak začala plynúť premlčacia doba ţalovaným uplatneného
nároku na poistné plnenie, ako aj nároku na úroky z omeškania z peňaţného plnenia, za rok
po poistnej udalosti a to dňa 23. augusta 2004. V zmysle ustanovenia § 110 ods. 3
Občianskeho zákonníka premlčacia doba na úroky z omeškania z uplatneného poistného
plnenia uplynula dňa 23. augusta 2007. Ak si teda ţalovaný uplatnil úroky z omeškania
v rozšírení protinávrhu aţ 8. apríla 2008, urobil tak po márnom uplynutí trojročnej premlčacej
doby. Keďţe ţalovaná v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa vzniesla
námietku premlčania, nie je moţné ţalovanému priznať premlčané právo na úroky
z omeškania napriek tomu, ţe samotná istina bola uplatnená riadne a včas. Potvrdzujúci výrok
svojho rozhodnutia ohľadne povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni trovy prvostupňového
konania odvolací súd odôvodnil vecnou správnosťou rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto
napadnutej časti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovení §§ 224
ods. 2, 142 ods. 1 a 151 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v časti zmeňujúceho výroku podal
dovolanie ţalovaný a navrhol ho zmeniť tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v časti týkajúcej sa priznaného 11 % úroku z omeškania zo sumy 15 555,58 € od 22. apríla
2004 do zaplatenia pre ţalovaného na základe jeho protinávrhu sa zmení a ţalobkyňa bude
zaviazaná z protinávrhu zaplatiť ţalovanému sumu 7 044,38 € ako 11 % úrok z omeškania
so sumy 15 555,58 € od 8. apríla 2005 do 19. mája 2009 do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania (t.j. za obdobie od 22. apríla 2004
do 7. apríla 2005) sa protinávrh zamieta. Zaujal stanovisko, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
v napadnutom výroku spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď v danom prípade
je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby (tri roky) na jednej strane
pre právo na zaplatenie poistného plnenia a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov
z omeškania. Úroky za kaţdý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje
samostatne. Právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania
a premlčuje sa za kaţdý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené za celé obdobie
omeškania. Vzhľadom na to, v dôsledku uplatnenia námietky premlčania ţalobkyňou ako
dlţníkom môţe byť premlčaná len časť úroku z omeškania za obdobie od 22. apríla 2004
do 7. apríla 2005 (8. apríla 2008 došlo k uplatneniu nároku na úrok z omeškania) avšak
za ďalšie obdobie nárok ţalovaného nie je premlčaný (dňa 19. mája 2009 ţalobkyňa poskytla
poistné plnenie 15 555,58 €). Ţalovaný si uplatnil aj náhradu trov dovolacieho konania.
Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu toto navrhla zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale poľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/
O.s.p. Dovolateľ ţiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v konaní najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu
z obsahu spisu nezistil.
Dovolateľ namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Právna úprava dovolania vychádza z toho, ţe (v danom prípade) dovolacím dôvodom
podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. je dovolací súd viazaný v tom smere, ţe nemôţe
preskúmavať iné právne otázky neţ tie, ktoré boli dovolateľom označené. Aj keď nie je
viazaný dovolateľom navrhnutým riešením týchto otázok, pri posudzovaní veci vyplýva pre
dovolací súd určité obmedzenie. Názor dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu sa môţe týkať len tých otázok, ktoré bol oprávnený posudzovať. To
znamená, ţe dovolací súd sa vyslovuje o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu iba
z pohľadu dovolacích dôvodov. Záver, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, je preto
dôvodný vtedy, ak právne otázky označené dovolateľom odvolací súd vyriešil v súlade
so zákonom.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlţník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňaţného dlhu, má veriteľ právo poţadovať od dlţníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok
z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ § 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané
právo veriteľovi priznať.
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).
Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej
udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka).
Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva
právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide
o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo
po uznaní (§ 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
V preskúmavanej veci dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom v otázke premlčania úrokov z omeškania.
Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je peňaţné plnenie, môţe byť
hlavný alebo vedľajší (akcesorický). O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak jeho kauza
smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej peňaţnej čiastky. Vedľajším
(akcesorickým) peňaţným záväzkovým vzťahom je mimo iného záväzok (povinnosť) dlţníka
zo zmluvy (v danom prípade poistnej) alebo zo zákona zaplatiť veriteľovi úrok ako určitú
pomernú časť (spravidla určenú percentuálnou sadzbou) hlavného peňaţného záväzku;
“úrokový“ právny vzťah môţe vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi (platne) zaloţený
hlavný peňaţný záväzkový právny vzťah. Povinnosť dlţníka zaplatiť úroky z omeškania je
jedným z právnych následkov omeškania dlţníka so splnením peňaţného dlhu (§ 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka) a spočíva v tom, ţe dlţník musí poskytnúť veriteľovi okrem
vlastného plnenia (istiny) tieţ stanovené percento z tej časti peňaţného dlhu (záväzku),
s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlţníka nevzniká medzi účastníkmi nový
(ďalší) záväzkový právny vzťah; ak teda vznikne dlţníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi
úroky z omeškania, dochádza k zmene v obsahu práv a povinností dlţníka, inak povedané,
k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, ţe vedľa povinnosti
splniť hlavný záväzok je dlţník povinný splniť tieţ záväzok vedľajší (akcesorický).
S názorom ţalovaného, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi začiatkom
plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie poistného plnenia (dlhu,
záväzku) a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov, a podľa ktorého úroky za kaţdý
deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, teda právo
na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za kaţdý
deň samostatne, nemoţno súhlasiť. Ţalovaný týmto svojím názorom v podstate tvrdí, ţe
za kaţdý ďalší deň omeškania vzniká [z dôvodu porušenia povinnosti splniť dlh (záväzok)]
veriteľovi nové (ďalšie) právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch (v rozpore
so zákonom) popiera, ţe by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok
omeškania dlţníka so splatením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky
zodpovedajúcim tomuto dlhu a ţe by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovali
vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah.
Niet pochybností o tom, ţe úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok,
ktoré moţno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými aţ
v budúcnosti. To mimo iného znamená, ţe pre povinnosť dlţníka platiť úroky z omeškania sú
rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu
(záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či kaţdý ďalší deň dlţník
porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňaţný záväzkový vzťah, teda nie je,
ako sa ţalovaný mylne domnieva, pre povinnosť dlţníka platiť úroky z omeškania významná.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe povinnosť platiť
úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za kaţdý deň
trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlţník ocitol v omeškaní so splnením
tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa
právo premlčí ako celok.
Z uvedeného vyplýva, ţe z hľadiska uplatnených dovolacích dôvodov je rozsudok
odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe
protinávrh ţalovaného v časti týkajúcej sa priznaného 11 % úroku z omeškania zo sumy
15 555,58 € od 22. apríla 2004 do zaplatenia bol zamietnutý, správny. Preto dovolací súd
dovolanie ţalovaného zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, ţe ţalobkyni, ktorej by podľa
výsledku konania vzniklo právo na náhradu jeho trov, ţiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová