Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/157/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Edity Bakošovej v právnej veci

ţalobkyne A. – S., a.s., D., proti ţalovanému M. Š. M., IČO : X., ul. X., zastúpenému

JUDr. V. K., advokátkou v N., o zaplatenie 19 764,49 € s príslušenstvom a o protinávrhu

o zaplatenie 19 916,35 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.

, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. apríla 2009

sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného z a m i e t a .

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 10. januára 2009 č.k. -355 zaviazal

ţalovaného zaplatiť ţalobkyni 19 764,49 € so 6 % úrokom z omeškania od 3. marca 2005

do zaplatenia a trovy konania 1 185,82 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súčasne ţalobkyňu zaviazal z protinávrhu zaplatiť ţalovanému 15 555,58 € s 11 % úrokom

z omeškania od 22. apríla 2004 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku protinávrh ţalovaného zamietol. Ţalovaného zaviazal zaplatiť trovy štátu 92,94 €

a súdny poplatok za odpor 1 185,82 €, všetko na účet Okresného súdu Nitra do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Ţalobkyňu zaviazal zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania

za protinávrh k rukám jeho právnej zástupkyne (JUDr. V. K.) 2 118,42 € do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 788 ods. 1, 3 a 4,

, , , , a

a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal za to, ţe

k skončeniu poistného vzťahu došlo aţ ku dňu 31. decembra 2004, pričom ţalovaná suma za

obdobie pokiaľ ţalovaný poistné nehradil bola ţalobkyňou zdokladovaná a aj ţalovaným

odsúhlasená. Keďţe poistným obdobím bol kalendárny rok, nemohlo prísť ku skončeniu

predmetnej poistnej zmluvy v priebehu roka. Uvedené potvrdzovalo aj správanie ţalovaného,

ktorý si sám na základe nej počas roku 2004 uplatňoval poistné udalosti. Preto prvostupňový

súd zaviazal ţalovaného na zaplatenie dlţného poistného 19 764,49 € so 6 % úrokom

z omeškania od 3. marca 2005 (deň prevzatia predţalobnej upomienky) do zaplatenia

v zmysle . Čo sa týka protinávrhu ţalovaného súd prvého

stupňa mu čiastočne vyhovel, keď mal za preukázané, ţe prišlo k poistnej udalosti

a odmietnutie plnenia zo strany ţalobkyne nebolo dôvodné. Stotoţnil sa so stanoviskom

polície, ktorá k rovnakému záveru prišla v rámci trestného konania. Pri určení výšky škody

vychádzal zo škody určenej znaleckým posudkom, pričom vo zvyšku protinávrh ţalovaného

zamietol. Zo znaleckým posudkom určenej sumy súd prvého stupňa odrátal 5 % spoluúčasť

(493 292,-- Sk – 24 664,60 Sk = 468 627,40 Sk), a teda ţalobkyňu zaviazal celkom zaplatiť

ţalovanému 15 555,58 € s 11 % úrokom z omeškania od 22. apríla 2004 (deň splatnosti

plnenia, 15 dní od skončenia vyšetrovania, keď vyšetrovanie bolo podľa ţalobkyne skončené

7. apríla 2004), do zaplatenia v zmysle . O trovách konania

štátu rozhodol podľa O povinnosti ţalovaného nahradiť ţalobkyni trovy

konania rozhodol podľa a o povinnosti ţalobkyne nahradiť ţalovanému

trovy konania rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom z 30. apríla 2009 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa priznaného 11 % úroku

z omeškania zo sumy 15 555,58 € od 22. apríla 2004 do zaplatenia pre ţalovaného na základe

jeho protinávrhu zmenil tak, ţe protinávrh ţalovaného v tejto časti zamietol. V časti týkajúcej

sa povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni trovy konania 1 185,82 € do troch dní rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Svoje

rozhodnutie o vyššie uvedenej zmene rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa

úrokov z omeškania z protinávrhu ţalovaného oprel o ustanovenia § a 110 ods. 3

a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe počiatok plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania

je totoţný s počiatkom plynutia premlčacej doby peňaţného dlhu. Teda splatnosťou

pohľadávky a právnou moţnosťou vykonať právo po prvý raz začne plynúť premlčacia doba

aj pre úroky z omeškania. Ak táto premlčacia doba uplynula a dlţník vzniesol námietku

premlčania, potom nemoţno veriteľovi priznať premlčané právo na úroky z omeškania, a to

ani v ďalšom období, a to napriek tomu, ţe samotná istina nebola splnená. Ak teda nebolo

právo na úroky z omeškania uplatnené s istinou, počiatok premlčacej doby úrokov

z omeškania je totoţný s počiatkom premlčacej doby samotnej pohľadávky a premlčí sa

vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Ak sa potom dlţník premlčania dovolá, nemoţno

úroky z omeškania veriteľovi priznať napriek tomu, ţe dlţník je dosiaľ stále v omeškaní

s plnením peňaţného dlhu. Právo na úroky z omeškania sa premlčí ako celok, a preto

nemoţno priznať jednotlivé časti úrokov z omeškania iba za niektoré obdobia. V danom

prípade si ţalovaný právny nárok na poistné plnenie v sume 600 000,-- Sk (19 916,35 €)

uplatnil na súde protinávrhom dňa 18. apríla 2007. Nárok na príslušné úroky z omeškania

vo výške 11 % zo sumy 19 916,35 € od 22. apríla 2004 do zaplatenia si však ţalovaný uplatnil

na súde aţ rozšírením protinávrhu 8. apríla 2008. Poistná udalosť (krádeţ vozidla ţalovaného

I. T. D. EČV Z. poisteného u ţalobkyne) nastala 23. augusta 2003. V zmysle ustanovenia

tak začala plynúť premlčacia doba ţalovaným uplatneného

nároku na poistné plnenie, ako aj nároku na úroky z omeškania z peňaţného plnenia, za rok

po poistnej udalosti a to dňa 23. augusta 2004. V zmysle ustanovenia § 110 ods. 3

premlčacia doba na úroky z omeškania z uplatneného poistného

plnenia uplynula dňa 23. augusta 2007. Ak si teda ţalovaný uplatnil úroky z omeškania

v rozšírení protinávrhu aţ 8. apríla 2008, urobil tak po márnom uplynutí trojročnej premlčacej

doby. Keďţe ţalovaná v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa vzniesla

námietku premlčania, nie je moţné ţalovanému priznať premlčané právo na úroky

z omeškania napriek tomu, ţe samotná istina bola uplatnená riadne a včas. Potvrdzujúci výrok

svojho rozhodnutia ohľadne povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni trovy prvostupňového

konania odvolací súd odôvodnil vecnou správnosťou rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto

napadnutej časti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovení §§ 224

ods. 2, 142 ods. 1 a 151 ods. 1

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v časti zmeňujúceho výroku podal

dovolanie ţalovaný a navrhol ho zmeniť tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v časti týkajúcej sa priznaného 11 % úroku z omeškania zo sumy 15 555,58 € od 22. apríla

2004 do zaplatenia pre ţalovaného na základe jeho protinávrhu sa zmení a ţalobkyňa bude

zaviazaná z protinávrhu zaplatiť ţalovanému sumu 7 044,38 € ako 11 % úrok z omeškania

so sumy 15 555,58 € od 8. apríla 2005 do 19. mája 2009 do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a vo zvyšnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania (t.j. za obdobie od 22. apríla 2004

do 7. apríla 2005) sa protinávrh zamieta. Zaujal stanovisko, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

v napadnutom výroku spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď v danom prípade

je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby (tri roky) na jednej strane

pre právo na zaplatenie poistného plnenia a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov

z omeškania. Úroky za kaţdý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje

samostatne. Právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania

a premlčuje sa za kaţdý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené za celé obdobie

omeškania. Vzhľadom na to, v dôsledku uplatnenia námietky premlčania ţalobkyňou ako

dlţníkom môţe byť premlčaná len časť úroku z omeškania za obdobie od 22. apríla 2004

do 7. apríla 2005 (8. apríla 2008 došlo k uplatneniu nároku na úrok z omeškania) avšak

za ďalšie obdobie nárok ţalovaného nie je premlčaný (dňa 19. mája 2009 ţalobkyňa poskytla

poistné plnenie 15 555,58 €). Ţalovaný si uplatnil aj náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu toto navrhla zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale poľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/

Dovolateľ ţiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu

z obsahu spisu nezistil.

Dovolateľ namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právna úprava dovolania vychádza z toho, ţe (v danom prípade) dovolacím dôvodom

podľa je dovolací súd viazaný v tom smere, ţe nemôţe

preskúmavať iné právne otázky neţ tie, ktoré boli dovolateľom označené. Aj keď nie je

viazaný dovolateľom navrhnutým riešením týchto otázok, pri posudzovaní veci vyplýva pre

dovolací súd určité obmedzenie. Názor dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu sa môţe týkať len tých otázok, ktoré bol oprávnený posudzovať. To

znamená, ţe dovolací súd sa vyslovuje o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu iba

z pohľadu dovolacích dôvodov. Záver, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, je preto

dôvodný vtedy, ak právne otázky označené dovolateľom odvolací súd vyriešil v súlade

so zákonom.

Podľa ustanovenia veta prvá dlţník, ktorý svoj

dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňaţného dlhu, má veriteľ právo poţadovať od dlţníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok

z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis ( ).

Podľa ustanovenia právo sa premlčí, ak sa

nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ § 110). Na premlčanie súd

prihliadne len na námietku dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané

právo veriteľovi priznať.

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ).

Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej

udalosti ( ).

Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva

právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide

o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo

po uznaní ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom v otázke premlčania úrokov z omeškania.

Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka). Záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je peňaţné plnenie, môţe byť

hlavný alebo vedľajší (akcesorický). O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak jeho kauza

smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej peňaţnej čiastky. Vedľajším

(akcesorickým) peňaţným záväzkovým vzťahom je mimo iného záväzok (povinnosť) dlţníka

zo zmluvy (v danom prípade poistnej) alebo zo zákona zaplatiť veriteľovi úrok ako určitú

pomernú časť (spravidla určenú percentuálnou sadzbou) hlavného peňaţného záväzku;

“úrokový“ právny vzťah môţe vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi (platne) zaloţený

hlavný peňaţný záväzkový právny vzťah. Povinnosť dlţníka zaplatiť úroky z omeškania je

jedným z právnych následkov omeškania dlţníka so splnením peňaţného dlhu (§ 517 ods. 2

) a spočíva v tom, ţe dlţník musí poskytnúť veriteľovi okrem

vlastného plnenia (istiny) tieţ stanovené percento z tej časti peňaţného dlhu (záväzku),

s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlţníka nevzniká medzi účastníkmi nový

(ďalší) záväzkový právny vzťah; ak teda vznikne dlţníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi

úroky z omeškania, dochádza k zmene v obsahu práv a povinností dlţníka, inak povedané,

k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, ţe vedľa povinnosti

splniť hlavný záväzok je dlţník povinný splniť tieţ záväzok vedľajší (akcesorický).

S názorom ţalovaného, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi začiatkom

plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie poistného plnenia (dlhu,

záväzku) a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov, a podľa ktorého úroky za kaţdý

deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, teda právo

na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za kaţdý

deň samostatne, nemoţno súhlasiť. Ţalovaný týmto svojím názorom v podstate tvrdí, ţe

za kaţdý ďalší deň omeškania vzniká [z dôvodu porušenia povinnosti splniť dlh (záväzok)]

veriteľovi nové (ďalšie) právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch (v rozpore

so zákonom) popiera, ţe by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok

omeškania dlţníka so splatením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky

zodpovedajúcim tomuto dlhu a ţe by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovali

vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah.

Niet pochybností o tom, ţe úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok,

ktoré moţno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými aţ

v budúcnosti. To mimo iného znamená, ţe pre povinnosť dlţníka platiť úroky z omeškania sú

rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu

(záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či kaţdý ďalší deň dlţník

porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňaţný záväzkový vzťah, teda nie je,

ako sa ţalovaný mylne domnieva, pre povinnosť dlţníka platiť úroky z omeškania významná.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe povinnosť platiť

úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za kaţdý deň

trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlţník ocitol v omeškaní so splnením

tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa

právo premlčí ako celok.

Z uvedeného vyplýva, ţe z hľadiska uplatnených dovolacích dôvodov je rozsudok

odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe

protinávrh ţalovaného v časti týkajúcej sa priznaného 11 % úroku z omeškania zo sumy

15 555,58 € od 22. apríla 2004 do zaplatenia bol zamietnutý, správny. Preto dovolací súd

dovolanie ţalovaného zamietol ( ).

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a s tým, ţe ţalobkyni, ktorej by podľa

výsledku konania vzniklo právo na náhradu jeho trov, ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová