Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 569/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , Česká republika, zastúpeného advokátom

JUDr. Milošom Gerom, Štefánikova 217, Bytča, ktorou namieta porušenie základných práv

podľa a 4, , a Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 11 ods. 1 a 4, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 30. decembra 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť , , Česká

republika (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa

a 4, , a

(ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

a podľa čl. 11 ods. 1 a 4, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 30. decembra 2019 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v exekučnom konaní vydal

uznesenie (vydané vyšším súdnym úradníkom) sp. zn. z 15. októbra 2019,

ktorým návrh sťažovateľa v pozícii oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu

existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci, pretože z úradnej činnosti zistil, že

v predchádzajúcom exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou

na podklade totožného exekučného titulu (platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 21. októbra 1997, pozn.) bola konštatovaná nevykonateľnosť titulu

pre vznesenú námietku premlčania povinného.

3. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom

sťažnosť, v ktorej namietal nesprávnosť skutkového a právneho posúdenia veci, keďže jeho

návrh bol posúdený podľa nesprávneho právneho predpisu. Základ nároku spočíva

v Hospodárskom zákonníku, a preto ho nemožno posudzovať podľa Obchodného

zákonníka. Svoj právny názor podporil poukazom na rozhodnutie okresného súdu v trestnej

veci sp. zn. z 24. augusta 2005 vzťahujúceho sa na danú vec.

4. Okresný súd napadnutým uznesením vydaným sudcom sťažnosť sťažovateľa

zamietol ako nedôvodnú. V odôvodnení v podstatnom uviedol, že sa stotožnil s posúdením

veci vyšším súdnym úradníkom. Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku nesprávneho posúdenia

premlčania nároku podľa , k tomu uviedol, že okresný súd v tomto

exekučnom konaní neposudzoval premlčanie nároku z exekučného titulu, pretože o tejto

otázke už bolo právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcom exekučnom konaní sp. zn.

vedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou. Pokiaľ sťažovateľ s tam

uvedeným právnym posúdením nesúhlasil, mal využiť opravné prostriedky proti

rozhodnutiu vo veci sp. zn. . Exekučný súd v tejto veci (v konaní o novom

návrhu oprávneného, pozn.) je povinný rešpektovať skoršie právoplatné rozhodnutie

a nemôže prehodnocovať opätovne otázku premlčania nároku, ktorá už bola právoplatne

vyriešená. Skoršie rozhodnutie meritórne posúdilo judikovanú pohľadávku z hľadiska

vykonateľnosti exekučného titulu v dôsledku uplatnenia námietky premlčania, a preto

nemožno začať novú exekúciu medzi tými istými účastníkmi na základe totožného

exekučného titulu.

5. Sťažovateľ v sťažnosti obšírne popisuje celý priebeh uplatnenia a judikovania jeho

pohľadávky s mnohými tvrdenými pochybeniami konajúcich súdov, ktoré boli v priebehu

konania naprávané využitím opravných prostriedkov. Vyjadruje podozrenie zo zneužívania

moci a navrhuje ústavnému súdu, aby preskúmal a zvážil vec porušenia práv sťažovateľa

v komplexe nachádzacieho skráteného konania, „prehodnotenia“ procesu Krajským súdom

v Košiciach na základe žaloby o zrušenie exekučného titulu s odstupom viac ako 10 rokov

od vydania platobného rozkazu, výkonu rozhodnutia v predchádzajúcich exekučných

konaniach, ako aj vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu v tejto exekučnej

veci. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu argumentuje najmä tým, že jeho vec je

nesprávne právne posudzovaná podľa , pretože jeho nárok má

základ v hospodárskom styku ešte za účinnosti Hospodárskeho zákonníka. V tomto

exekučnom konaní si uplatňoval nárok na príslušenstvo pohľadávky judikovanej

exekučným titulom, ktoré však vzniká priebežne a takto priebežne nastáva aj jeho

premlčanie. Preto nemôže prekážka res iudicata dopadať na teraz uplatnené príslušenstvo

pohľadávky, ktoré v čase skoršieho rozhodovania ešte ani nevzniklo, ani sa naň nemohla

v predchádzajúcom konaní uplatnená námietka premlčania vzťahovať. Inými slovami,

uplatňuje úroky z omeškania za iné obdobie ako v predchádzajúcom exekučnom konaní

s tým, že táto pohľadávka priebežne vznikala a začala plynúť premlčacia doba

po predchádzajúcom rozhodovaní exekučného súdu.

6. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že došlo

k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3,

, práva podľa dohovoru, práva podľa dodatkového

protokolu a podľa čl. 11 ods. 1 a 4, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 listiny

napadnutým uznesením okresného súdu sp. zn. z 30. decembra 2019 a toto

uznesenie zruší.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ). Za iné dôvody zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,

predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou

sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany

dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska

požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta ().

III.

Predbežné prerokovanie

12. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom

má za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých je táto aplikácia spätá

s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych

interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, ako aj prípady

svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať ako prípady,

keď všeobecný súd urobí záver v inom, než zákonom ustanovenom a v právnom myslení

konsenzuálne akceptovanom význame, či bez bližších nerozpoznateľných kritérií (m. m.

). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (,

Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. 100/2005).

13. Sťažovateľ argumentuje tým, že neodstrániteľná podmienka konania skôr

právoplatne rozhodnutej veci nedopadá na pohľadávku ním uplatňovanú v tomto

napadnutom exekučnom konaní, pretože ide o uplatnenie úrokov z omeškania vzniknutých

síce na podklade totožného exekučného titulu, ale až po právoplatnosti skoršieho

rozhodnutia exekučného súdu, vo vzťahu ku ktorým premlčanie nemohlo byť posudzované

v skoršom rozhodnutí. Za rozhodujúci moment považuje nesprávne posúdenie podľa

právneho predpisu, ktorý na vec nedopadá, pretože sa ním uplatnená pohľadávka neriadi.

14. Ústavný súd v nadväznosti na túto námietku však musí upriamiť pozornosť

na všeobecné teoretické východiská záväzkového práva. Pri posudzovaní tejto veci

nemožno opomenúť povahu inštitútu úrokov z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo

základného nároku na plnenie, najmä jeho akcesorickú povahu. Práve akcesorická povaha

úrokov z omeškania spôsobuje nevyhnutnosť sledovania právneho osudu základnej

pohľadávky. To znamená, že ak bolo riadne a včas namietané premlčanie judikovaného

základného záväzku, stáva sa súdnou cestou nevymožiteľnou naturálnou obligáciou. Takúto

právnu kvalitu má potom aj jej príslušenstvo vrátane úrokov z omeškania, a to bez ohľadu

na to, či vznikli pred nastúpením účinkov vznesenej námietky premlčania primárneho

záväzku alebo po ňom. Sťažovateľom uplatňovaná pohľadávka na úroky z omeškania

za ďalšie obdobie v tomto exekučnom konaní už vznikla len v podobe naturálnej obligácie,

vo vzťahu ku ktorej exekučný súd nemôže poveriť exekútora vykonaním exekúcie, keďže

nárokovateľnosť súdnou cestou netvorí atribút tejto obligácie. Ústavný súd je teda

presvedčený o vecnej správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, aj keď vzhliadol

istú strohosť jeho odôvodnenia, ktoré mohlo a malo poskytnúť sťažovateľovi úplnejšie

a presvedčivejšie dôvody. Uvedený nedostatok však podľa názoru ústavného súdu

nedosahuje ústavne relevantnú intenzitu tak, aby mohol viesť k vysloveniu porušenia

označených práv sťažovateľa, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že ani doplnenie

dôvodov by nemohlo viesť k právne priaznivejšej situácii pre sťažovateľa.

15. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd zastáva názor, že medzi napadnutým

uznesením okresného súdu a namietaným porušením označených práv sťažovateľa

neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť ich porušenie. S prihliadnutím na ústavne

akceptovateľné dôvody napadnutého uznesenia ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. g) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

16. Nad rámec uvedeného ústavný súd v reakcii na žiadosť sťažovateľa

o preskúmanie celého komplexu konaní týkajúcich sa jeho veci musí s poľutovaním

konštatovať, že prieskum ústavného súdu je limitovaný rámcom napadnutého exekučného

konania, pretože vo vzťahu k skôr právoplatne skončeným konaniam už lehoty na podanie

ústavnej sťažnosti uplynuli a nie je prípustné cez nadväzujúce exekučné konanie

„prinavrátiť“ lehotu na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k pochybeniam a prípadným

porušeniam práv v iných predchádzajúcich či súvisiacich konaniach.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu