Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/8/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, D. A. - E. A., 2/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. I. XXX/XX, J., 3/ K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. I. XXX/XX, J., všetci zastúpení Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom Klinec II č.215/29, Zubrohlava, proti žalovanému: 1/ L. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, J., 2/ A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, J., obaja zastúpení Mgr. Mariannou Leontiev, advokátkou so sídlom Fraňa Kráľa 29, 811 05 Bratislava, o návrhu na zriadenie práva vecného bremena, o odvolaní žalobcov v prvom až v treťom rade a o odvolaní žalovaných v prvom a v druhom rade proti rozsudku Okresného súdu Levice (ďalej „súd prvej inštancie“) zo dňa 29. 05. 2025 č.k. -1295 v spojitosti s uznesením o doplnení rozsudku výrokom IX. (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie“), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., IV., V., VI., VIII., p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zriadil vecné bremeno v prospech vlastníkov stavby - viničný dom, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku p. č. XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I., spočívajúce v práve prechodu pešo cez pozemok parcela registra „C“ KN p. č. 3801, trvalý trávny porast o výmere 267 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XX, pre katastrálne územie I., v rozsahu ako je zakreslený v geometrickom pláne č.41283007-235/2022 vyhotovenom Geodetickou kanceláriou Milan Koháry-GEOMK dňa 30.12.2022, úradne overeného Okresným úradom Levice, katastrálny odbor dňa 13.1.2023 pod č. 22/2023 cez časť pozemku označenú ako diel č. 1 o výmere 162 m2, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Druhým výrokom žalobcu vo zvyšnej časti zamietol, tretím výrokom návrh žalobcov v prvom a v druhom rade na priznanie predbežnej vykonateľnosti rozsudku zamietol, štvrtým výrokom zaviazal žalobcov v prvom a v druhom rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena k pozemku vo výške 780 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovia v prvom a v druhom rade a žalovaní nemajú na náhradu trov konania o žalobe žalobcov 1/ a 2/ právo (výrok V.), žalobu žalobcu v treťom rade v celom rozsahu zamietol (výrok VI.). Výrokom VII. zamietol návrh žalobcu v treťom rade na priznanie predbežnej vykonateľnosti rozsudku. Žalovaným priznal voči žalobcovi treťom rade nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu v treťom rade v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok VIII). Uznesením zo dňa 27. 08. 2025 doplnil súd prvej inštancie výrok IX., ktorým návrh žalobcov v prvom až treťom rade na priznanie nároku

na náhradu zavinených trov konania zapríčinených v súvislosti so zavineným odročením pojednávania dňa 25. 11. 2024 voči žalovaným v rozsahu 100% zamietol. 1.1.1. Z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že žalobcovia v prvom a v druhom rade sú podieloví spoluvlastníci stavby - viničný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcelné číslo 3763, druh stavby iná budova, a to v podiele 1/2 k celku každý z nich. Právny vzťah k pozemku parcelné číslo 3763 pod stavbou s.č. 388 je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobkyňa v prvom rade nadobudla vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/2 k celku k predmetnej stavbe na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2022 a žalobca v druhom rade nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/2 k celku k predmetnej stavbe na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2021 v znení dodatku zo dňa 17. 09. 2021. 1.1.2. Žalobca v druhom rade je výlučný vlastník (1/1) pozemkov, a to všetko parcely registra CKN parcelné číslo 3762/1, druh pozemku záhrada o výmere 220 m2, parcelné číslo 3762/2, druh pozemku Ostatná plocha o výmere 16 m2, parcelné číslo 3763, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2, parcelné číslo 3764, druh pozemku Vinica o výmere 419 m2. Pozemky sú umiestnené mimo zastavaného územia obce. Z legendy listu vlastníctva číslo XXXX ďalej vyplýva, že p.č. 3762/1 je prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny, p.č. 3762/2 nie je využívaná žiadnym z uvedených spôsobov, na p.č. 3763 je postavená nebytová budova označená súpisným číslom a na p.č. 3764 sa pestuje vinič alebo pozemok vhodný na pestovanie viniča, na ktorom bol vinič dočasne odstránený. Titulom nadobudnutia týchto pozemkov žalobcu v druhom rade je kúpna zmluva zo dňa 17. 06. 2021 v znení dodatku zo dňa 17. 09. 2021. 1.1.3. Žalobkyňa v prvom rade je výlučnou vlastníčkou (1/1) pozemku parcela registra CKN parcelné číslo 3761, druh pozemku vinica o výmere 493 m2. Z legendy LV č. XXXX ďalej vyplýva, že na tomto pozemku sa pestuje vinič alebo pozemok vhodný na pestovanie viniča, na ktorom bol vinič dočasne odstránený. Titulom nadobudnutia pozemku žalobkyňou v prvom rade je kúpna zmluva zo dňa 13. 06. 2022. 1.1.4. Z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie I., obec J., okres Levice vyplýva, že výlučným vlastníkom (1/1) stavby - viničný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcelné číslo 3759, druh stavby iná budova je L. M. N. L., nar. XX. XX. XXXX. Vlastnícke právo vlastníka bolo zapísané v katastri nehnuteľností záznamom v konaní Z- 4737/2024, na základe návrhu zo dňa 19. 09. 2024. Právny vzťah k pozemku parcelné číslo 3759 pod stavbou s.č. 400 je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Z oznámenia o určení súpisného čísla zo dňa 10. 11. 2022 vyplýva, že mesto Šahy vyhovelo žiadosti žiadateľa, žalobcu v treťom rade, a stavbe: viničný dom, na pozemku CKN p.č. 3759, obec Šahy, časť Tešmák určilo súpisné číslo 400. Z obsahu oznámenia tiež vyplýva, že stavba bola postavená v roku 1970. 1.1.5. Z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie I., obec J., okres Levice vyplýva, že žalobca v treťom rade je výlučným vlastníkom (1/1) pozemkov, a to všetko parcely registra CKN parcelné číslo 3758, druh pozemku vinica o výmere 643 m2, parcelné číslo 3759, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 35 m2, parcelné číslo 3760, druh pozemku záhrada o výmere 83 m2, parcelné číslo 3765, druh pozemku vinica o výmere 450 m2. Pozemky sú umiestnené mimo zastavaného územia obce. Titul nadobudnutia je kúpna zmluva zo dňa 01. 04. 2021. Z legendy LV ďalej vyplýva, že p.č. 3758 je pozemkom, na ktorom sa pestuje vinič alebo pozemok vhodný na pestovanie viniča, na ktorom bol vinič dočasne odstránený. 1.1.6. Z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie I., obec J., okres Levice, vyplýva, že výlučným vlastníkom pozemku p.č. 3802, ostatná plocha o výmere 188 m2, je mesto Šahy. 1.1.7. Z čiastočného výpisu z LV č. XX pre katastrálne územie I., obec J., okres Levice vyplýva, že žalovaní v prvom a v druhom rade sú podieloví spoluvlastníci pozemku - parcela registra CKN, parcelné číslo 3801, druh pozemku trvalý trávnatý porast o výmere 267 m2 (ďalej aj len ako „sporný pozemok“), a to v podiele 1/2 k celku každý z nich. Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce. Z legendy LV vyplýva, že pozemok je využívaný ako lúky a pasienky trvalo porastený trávami alebo pozemok dočasne nevyužívaný pre trvalý trávny porast. Titulom nadobudnutia predmetného pozemku žalovaného v prvom rade je kúpna zmluva č.V-2391/2012 zo dňa 31. 05. 2012 v znení dodatku zo dňa 23. 07. 2012. Titulom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalovanej v druhom rade je darovacia zmluva zo dňa 28. 05. 2024. 1.1.8. Žalobcovia v prvom až treťom rade sa podanou žalobou domáhajú zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo aj vozom cez pozemok žalovaných, parc. č. 3801. Táto nehnuteľnosť susedí s pozemkom vo vlastníctve mesta Šahy tzv. priekopa, cez ktorú majú žalobcovia spravenú lávku, ktorou sa prechádza a vstupuje na ich nehnuteľnosti. Žalovaní znemožňujú a bránia

žalobcom, vstupovať pešo a vozom, na pozemky v ich vlastníctve napriek tomu, že žalobcovia nemajú inú prístupovú cestu ako cez pozemok vo vlastníctve žalovaných. 1.1.9. Žalovaní v prvom a v druhom rade nesúhlasili s podanou žalobou, uviedli ďalšie tri alternatívny, ako sa žalobcovia môžu na svoje nehnuteľnosti dostať. 1.1.10. Súd prvej inštancie vykonal miestnu ohliadku na mieste samom a zistil, že sporný pozemok p.č. 3801, trvalý trávnatý porast o výmere 267 m2 je nepravidelného tvaru (dlhý a úzky), mierne svahovitý a nachádza sa v záhradkárskej a viničnej oblasti. Povrch pozemku je nespevnený, zatrávnený, pričom nie je zastavaný stavbami ani spevnenou plochou. Po okrajovej časti susediacej s parc. č. 3802 je vysadených niekoľko kríkov. Pozemok nie je oplotený a je priamo napojený na miestnu komunikáciu parc. č. 3711, vo vlastníctve mesta Šahy. V mieste napojenia na verejnú komunikáciu je pozemok najširší cca 8 m, po desiatich metroch sa šírka pozemku zužuje na približne 2,7 m (najužšia časť pozemku) a následne je priemerná šírka pozemku po jeho zvyšnej dĺžke cca 3,50 m (celá dĺžka je cca 63 m). Parc. č. 3801 končí pri pozemku parc. č. 3795 vo vlastníctve žalovaných. Pozemok slúži ako jediná prístupová cesta k viničným domom s.č. 400, 388 a 290, pričom sa tak užíva dodnes, čo bolo badať aj na jeho povrchu (vychodený trávnik), pričom povrch pozemku javil aj znaky jeho užívania motorovým vozidlom

- vychodené koľaje. Skutočnosť, že sporný pozemok je prístupovou cestou k okolitým nehnuteľnostiam, vyplýva aj z protestu prokurátora zo dňa 20.12.2023, z odpovede mesta Šahy zo dňa 26. 03. 2018, z čestných prehlásení O. P., Q. R., výpovede svedka O. S. ako aj z výpovede žalobcu v druhom a v treťom rade, pričom žalobcovia sporný pozemok užívajú pre peší prechod od nadobudnutia nehnuteľností až po súčasnosť. 1.1.11. Obe strany sporu podali v predmetnej veci geometrické plány. Žalobcovia predložili geometrický plán č. č. 41283007-235/2022 zo dňa 30.12.2022 (ďalej aj len ako „GP č. 235/2022) vyhotovenom A. L. na zriadenie vecného bremena a vydanie neodkladného opatrenia k pozemku KN C parc. č. 3801, k. ú. I., autorizačne overený Q. J. R. dňa 30. 12. 2022, úradne overený dňa 13. 01. 2023 pod č. Gl-22/2023 bol vyznačený rozsah vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez parc. č. 3801 v prospech vlastníkov pozemkov p. č. 3758 a 3761, a to v rozsahu dielu č. 1 z parc. č. 3801 o výmere 162 m2, ktorý zahŕňa celú šírku parc. č. 3801 od časti, kde sa parc. č. 3801 spája s miestnou komunikáciou na parc. č. 3711 až po parc. č. 3761 (v časti za existujúcou lávkou z parc. č. 3801 cez parc. č. 3802 na parc. č. 3761). Diel č. 1 je približne 40 metrov dlhý, pričom jeho šírka je na začiatku cca 8 metrov, ktorá sa zužuje a od desiateho metra až po koniec dielu č. 1 je priemerná šírka parc. č. 3801 približne 4 metre. Z GP č. XXX/ XXXX tiež vyplýva, že nové hranice boli v prírode vyznačené drevenými kolíkmi. 1.1.12. Geometrickým plánom č. 54442842-40/24 zo dňa 17. 02. 2025 (ďalej aj len ako „GP č. 40/24) vyhotovenom J. C. na vyznačenie práva prechodu cez pozemok parc. č. 3801, k. ú. I., autorizačne overený Q. H. J. dňa 26.02.2025, úradne overený dňa 10.03.2025 pod č. Gl-255/2025 (č.l. 1261-1262) bol vyznačený rozsah vecného bremena práva prechodu cez pozemok parc. č. CKN 3801 v prospech vlastníka pozemku CKN parc. č. 3802, 3758, a to v rozsahu dielu č. 1 z parc. č. 3801 o výmere 16 m2, ktorý je vyznačený po okrajovej časti parc. č. 3801 susediacej s parc. č. 3802 v šírke približne 1,05 m v dĺžke 15,28 m od začiatku parc. č. 3801 v časti, kde sa parc. č. 3801 spája s miestnou komunikáciou na p.č. 3711 až po začiatok parc. č. 3758. 1.1.13. Znalec z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. arch. Vojtech Volkovič v znaleckom posudku č. 2/2024 zo dňa 06. 02. 2024 (ďalej aj ako „ZP č. 2/2024“) vyčíslil všeobecnú hodnotu parc. č. 3801, trvalý trávnatý porast o výmere 267 m2 na sumu zaokrúhlene 2 790 eur, nájom zaokrúhlene sumou 215 eur/rok a jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom, na parc. č. 3801 s výmerou 267m2 sumou 780 eur. 1.2. Po právnej stránke predmetný spor posúdil podľa ustanovení , , , , , , (zákon číslo , ďalej len „CSP“), , ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, , ods. 4 , čl. I. Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, , , , , , , (zákon číslo v znení neskorších predpisov).

1.3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že v danej veci boli splnené základné hmotnoprávne podmienky o zriadení vecného bremena práva cesty, a to že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť' inak a neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie vecného bremena vylučujú.

1.4. Žalobcovia sa konaním domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúcom v práve prechodu peši a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok parc.č. 3801, k.ú. I. vo vlastníctve

žalovaných a to žalobcovia v prvom a v druhom rade v prospech vlastníkov stavby s.č. XXX na pozemku parc. č. 3763 a žalobca v treťom rade v prospech vlastníkov stavby s.č. XXX na pozemku parc. č. 3759 v rozsahu špecifikovanom v geometrickom pláne č. 235/2022 za jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške určenej znaleckým posudkom č. 2/2024. Zo skutkových tvrdení žalobcov vyplýva, že k viničným domom s celoročným užívaním sa vedia dostať len cez pozemok vo vlastníctve žalovaných, ktorí im bránia a znemožňujú vstupovať pešo aj vozom na sporný pozemok aj napriek tomu, že nemajú inú prístupovú cestu k viničným domom, pričom zriadenie vecného bremena zmluvne so žalovanými nie je možné. Práva prejazdu motorovým vozidlom sa žalobcovia dožadovali z dôvodu havarijného stavu stavieb vyžadujúceho rekonštrukciu stavieb a s tým spojenej potreby dovozu stavebného materiálu, z dôvodu prístupu hasičov a sanitky, ako aj z dôvodu udržiavania čističky odpadových vôd.

1.5. Žalovaní namietali, že žalobca v treťom rade nie je vlastníkom stavby s.č. XXX, sporný pozemok nie je priľahlým pozemkom k stavbám s.č. XXX, 400 a k stavbám existujú iné vhodné prístupy. Žalobcom nikdy v pešom prechode nebránili. V danom prípade existujú okolnosti, ktoré zriadenie vecného bremena vylučujú, a to prírodná prekážka na parc. č. 3802, ktorú je potrebné prekonať v prípade prechodu k stavbám. Navyše prejazd motorovým vozidlom nie je možný aj z dôvodu jeho nedostatočných rozmerov, druhu pozemku.

1.6. Súd prvej inštancie pri skúmaní splnenia podmienok zriadenia vecného bremena konštatoval, že vecné bremeno je možné zriadiť výlučne v prospech jediného subjektu – vlastníka stavby, nie v prospech inej osoby, vlastníka pozemku. Vecné bremeno práva cesty nie je možné zriadiť, ak si vlastník stavy môže zabezpečiť prístup i stavbe z verejnej komunikácie. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Vecné bremeno nezriadi, ak by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby. Súd musí zobrať do úvahy aj princíp proporcionality platný pri obmedzení základných práv. Zriadeniu práva cesty v zásade nebráni skutočnosť, že niekto kúpi stavbu bez zabezpečeného prístupu, keďže zabezpečenie užívania je vo všeobecnom záujme, aj v záujme vlastníkov susedných nehnuteľností. Vecné bremeno je možné zriadiť iba za náhradu.

1.7. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že pre výklad pojmu priľahlý pozemok podľa nie je právne významná ani skutočnosť, že nehnuteľnosti žalobcov sú od sporného pozemku oddelené nezrušiteľnou prírodnou prekážkou, parc.č 3802, ani skutočnosť, že sporný pozemok sa podľa územného plánu mesta nachádza v inej funkčnej ploche, ako pozemky žalobcov a tvorí jeden funkčný celok s ostatnými pozemkami žalovaných, na ktoré žalovaní poukazovali. Podľa dôvodovej správy k , ktorý zaviedol do ustanovenie , je totiž priľahlý pozemok definovaný ako pozemok, cez ktorý sa má vlastník stavby dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii, ktoré skutočnosti sú jediné právne významné pre výklad tohto pojmu. S poukazom na uvedené súd aj tieto námietky žalovaných vyhodnotil ako nedôvodné a dospel k záveru, že prvá hmotnoprávna podmienka žaloby žalobcov v prvom a v druhom rade, je splnená.

1.8. Súd prvej inštancie skonštatoval tiež splnenie druhej podmienky, že prístup žalobcov k verejnej ceste nie je možné zabezpečiť inak, ako cez sporný pozemok vo vlastníctve žalovaných. Podľa žalobcov je jediná možná prístupová cesta k ich nehnuteľnostiam cez pozemok žalovaných, ktoré skutkové tvrdenie žalovaní popreli a poukazovali na možnosť zmluvného zriadenia vecného bremena ako aj viaceré alternatívy možného prístupu žalobcov k svojim nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie oboznámením sa s množstvom listinných dôkazov predkladaných najmä žalovanými, fotografiami, obhliadkou, výsluchom strán sporu, výsluchom svedka, oboznámením sa s katastrálnymi mapami so situačným zakreslením žalovanými navrhovaných iných prístupov žalobcov k nehnuteľnostiam, pričom dospel k záveru, že prístup žalobcov v prvom a v druhom rade k stavbe s.č. XXX nie je možné zabezpečiť iným spôsobom, ako cez sporný pozemok parc. č. 3801 vo vlastníctve žalovaných. Za iný prístup nemožno požadovať žalovanými deklarovaný súhlas s peším prechodom žalobcov cez sporný pozemok. Žalobcovia nemajú zabezpečený prístup k stavbe cez sporný pozemok, ak žalovaní, ako vlastníci sporného pozemku, prechádzanie žalobcov len trpia alebo im udelili súhlas, keďže žalovaní môžu takýto súhlas, hoci len konkludentný, kedykoľvek odvolať (tzv. výprosa). Ak aj v súčasnosti nie je žalobcom v pešom prístupe žalovanými bránené, nie je zaručené, že žalobcovia budú mať peší prístup aj v budúcnosti.

1.9. Žalovaní navrhovali tri alternatívy prístupu žalobcov na ich nehnuteľnosti. Prvá žalovanými navrhovaná alternatíva prístupu k stavbe vo vlastníctve žalobcov súpisné číslo XXX je prístup z verejnej komunikácie na parc. č. 3711 cez parcelu č. 3757 a parcelu č. 3758. Uvedený prístup žalovaní označili ako najvhodnejší, nakoľko nie je potrebné prekonávať prírodnú prekážku - odvodňovací rigol na parc. č. 3802, keďže na parc. č. 3757 sa dá vstúpiť priamo cez bránu z verejnej komunikácie na parc. č. 3711 a tento prístup si nevyžaduje dodatočné investície. Žalobcovia naopak tvrdili, že tento prístup nie je možný z dôvodu jestvujúcej vinice, ktorú by bolo nevyhnutné vyklčovať. S poukazom na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, berúc do úvahy aj argumenty strán sporu, sa súd prvej inštancie nestotožnil s názorom žalovaných, že tento prístup je oproti prístupu cez sporný pozemok prístupom vhodnejším. Pozemky parc. č. 3757 a 3758, cez ktoré by mala táto prístupová cesta viesť k stavbe s.č. XXX, sú vo vlastníctve súkromných osôb. Tieto pozemky sú oplotené plotom pozostávajúcim z betónových plotových stĺpikov a plotového pletiva. Na parc. č. 3757 je vysadený vinič, ktorý by bolo potrebné pre prípadný prechod žalobcov k stavbe s.č. 388 v nevyhnutnej miere odstrániť. Táto alternatíva prístupu zároveň predpokladá úpravu oplotenia medzi parc. č. 3757 a 3758 ako aj medzi parc. č. 3758 a 3761, nachádzajúcu sa pred stavbou s.č. XXX. Parcela č. 3757 sa nachádza pred stavbou s.č. 344 a tvorí s touto stavbou a pozemkom zastavaným (parc. č. 3756) a priľahlým k stavbe (parc. č. 3755) jeden oplotený celok. Rovnako tak aj parcela č. 3758 sa nachádza pred stavbou s.č. 400 a tvorí s touto stavbou a pozemkom zastavaným (parc. č. 3759) a priľahlým k stavbe (parc. č. 3760) jeden oplotený celok. Žalobcovia by prechodom cez pozemky parc. č. 3757 a 3758 prechádzali popred stavby s.č. 344 a s.č. 400, pričom prechodom cez sporný pozemok žalobcovia neprechádzajú popred stavbu žalovaných. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že prechodom cez prvú alternatívu prístupu (cez pozemky parc. č. 3757 a 3758 ), by došlo k väčšiemu zásahu do súkromia vlastníkov týchto pozemkov, ako zásah do súkromia žalovaných prechodom cez sporný pozemok. Bez významu nie je ani skutočnosť, že v prípade prechodu od verejnej komunikácie k stavbe žalobcom by bolo potrebné zaťažiť dva pozemky v prospech žalobcov, pričom prechod cez sporný pozemok predpokladá zaťaženie len jedného (sporného) pozemku. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanými navrhovaný prvý alternatívny prístup k stavbe žalobcov v prvom a v druhom rade nie je vhodnejším prístupom, a to aj napriek skutočnosti, že nie je potrebné prekonávať rigol na parc. č. 3802, ktorý nie je prekážkou pre peší prechod. Žalovaní tiež tvrdili, že z verejnej komunikácie (parc. č. 3711) sa žalobcovia v prvom a v druhom rade môžu k svojej stavbe dostať aj cez sporný pozemok po prvú lávku cez rigol prechádzajúcu na parc. č. 3757 a následne cez parc. č. 3758 k svojim nehnuteľnostiam. Ani uvedený prístup nie je vhodnejším prístupom, nakoľko okrem už vyššie uvedeného k prístupu cez parc. č. 3757 a 3758 zahŕňa aj prechod cez časť sporného pozemku. Tento prístup by tak vyžadoval zaťaženie až troch pozemkov vo vlastníctve rozdielnych vlastníkov a zároveň by bolo potrebné prekonať aj odvodňovací rigol na parc. č. 3802.

1.10. Druhá, žalovanými navrhovaná alternatíva prístupu k stavbe vo vlastníctve žalobcov v prvom a v druhom rade, súpisné číslo 388, je prístup cez parcelu č. 3712, ktorá sa cez p. č. 3710 napája na parc. č. 3711, všetky parcely vo vlastníctve mesta Šahy. Podľa tvrdenia žalovaných je parc. č. 3712 pôvodnou prístupovou cestou, ktorá viedla až k nehnuteľnostiam žalobcov a následne cez parcely č. 3769, 3768, 3767, 3766/1 a 3766/2 vo vlastníctve súkromných osôb, na ktorých nie sú umiestnené žiadne stavby, len sú prechodne zarastené náletovými drevinami, preto si tento prístup rovnako nevyžaduje žiadne dodatočné ani neskoršie investície a neexistuje prírodná prekážka brániaca prechodu či prejazdu motorovým vozidlom. Žalobcovia naopak tvrdili, že tento prístup nie je možný z dôvodu strmého svahu. Z vykonanej obhliadky mal súd prvej inštancie preukázané, že prístup žalobcov k stavbám prostredníctvom tejto navrhovanej alternatívy nie je možný, nakoľko nie je priechodný, je zaburinený, zarastený vysokou trávou, náletovými drevinami, stromami a kríkmi, neužívaný a neudržiavaný, pričom nič nenaznačovalo, že by sa malo jednať o pôvodnú prístupovú cestu. Zároveň by bolo nutné v prípade prechodu k stavbe s.č. 400 zaťažiť 5 cudzích parciel (č. 3769, 3768, 3767, 3766 /1 a 3766/2) a v prípade prechodu k stavbe s.č. 388 dokonca 6 cudzích parciel (č. 3769, 3768, 3767, 3766 /1, 3766/2 a 3765). Súd prvej inštancie poukázal tiež na skutočnosť, že tento prístup je od verejnej komunikácie v značnej vzdialenosti a v prípade potreby dovozu dreva na vykurovanie či stavebného materiálu, by tak neúmerne zaťažoval oprávnených z vecného bremena, na rozdiel od prístupu cez sporný pozemok. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je účelné a ani spravodlivé od žalobcov požadovať, aby sa za účelom prístupu k stavbám domáhali prístupu cez druhú žalovanými navrhovanú alternatívu prístupu. Nedôvodný je poukaz žalovaných, že uvedený prístup bol v minulosti prístupom k nehnuteľnostiam žalobcov, nakoľko predmetom sporu nie je vydržanie práva vecného bremena žalobcami, kde by bolo vyriešenie týchto otázok podstatné. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k

záveru, že ani druhá, žalovanými navrhovaná alternatíva prístupu, nie je vhodnejším prístupom k stavbe žalobcov v prvom a v druhom rade.

1.11.Tretia, žalovanými navrhovaná alternatíva iného prístupu, výlučne cez parcelu č. 3802 vo vlastníctve mesta Šahy, ktorá je prírodným kanálom na odvádzanie dažďovej vody z polí a okolitých pozemkov, by pre priamy prístup k stavbe súp. č. 388 od verejnej komunikácie na parc. č. 3711 vyžadovala osadenie mostíkov cez odvodňovací rigol po celej dĺžke parc. č. 3802 od parcely č. 3711 až k pozemku parc. č. 3761, vo vlastníctve žalobkyne v prvom rade, ktorá je podľa GP 235/2022 takmer 40 metrov. Realizovať takéto premostenie by bolo možné až na základe stavebného povolenia, ku ktorému by bolo nevyhnutné predložiť projektovú dokumentáciu a vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií, ako vyplýva zo stanoviska mesta Šahy. Vlastníkom parc. č. 3802 je mesto Šahy, ktoré aj napriek intenzívnej snahe žalovaných o úpravu parc. č. 3802, ktorú žalovaní vyvíjali už od roku 2017, nepristúpilo k stabilizovaniu vedenia koryta, a to aj napriek skutočnosti, že podľa protipovodňovej štúdie dochádza v miestach zvýšeného tlaku povodňových prietokov k erózií svahov, priľahlých pozemkov a stavieb a tieto hrozia výrazným poškodením svahov s možným ohrozením miestnej prístupovej komunikácie, mostných objektov a súkromných nehnuteľností vybudovaných pozdĺž koryta, lávok a priepustov. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že mesto Šahy nepristúpi v blízkej budúcnosti k premosteniu parc. č. 3802 po dĺžke takmer 40 metrov, keď dodnes nepristúpilo k stabilizovaniu koryta v súlade so stavebným povolením, ktoré predpokladalo premostenie parc. č. 3802 len v časti lávok o šírke cca 2 až 3 metre vedúcich k okolitým nehnuteľnostiam, nie v rozsahu 40 m. Zároveň nie je možné spravodlivo požadovať vybudovanie takéhoto premostenia od žalobcov, nakoľko k jeho realizácii by bolo nevyhnutné vynaložiť značné finančné náklady, podľa vyjadrenia samotných žalovaných okolo 20-30 000 eur. Z nepopretých tvrdení žalovaných vyplýva, že mesto vynaložilo na vybudovanie mosta pomocou priepuste ponad parcelu č. 3711 v roku 2014 cca 4851,71 eura, pričom na premostenie rigola na parc. č. 3802 z parc. č. 3711 až po parc. č. 3671, je potrebné približne desaťnásobne dlhšie premostenie ako premostenie parc. č. 3711 po jej šírke. Takéto premostenie rigola o dĺžke cca 40 metrov by tak, podľa názoru súdu, vyžadovalo investíciu minimálne vo výške 30 000 eur, ktorú možno považovať za neprimeraný náklad oprávnený z vecného bremena, keď na prechod cez sporný pozemok vo vlastníctve žalovaných nie je potrebné vynaložiť žiadne náklady, sporný pozemok je dlhodobo užívaný ako prístupová cesta k stavbe s.č. XXX a zároveň je jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnostiam žalovaných, čo vylučuje iné využitie sporného pozemku ako prístupovej cesty. V tejto súvislosti súd poukazuje na nasledovné právne závery Najvyššieho súdu ČR vyjadrené v rozsudku sp. zn. (R 32/2006): Věcné břemeno cesty podle obč.zák. nelze zřídit, může-li si vlastník stavby zajistit přístup ke stavbě z veřejné komunikace; to neplatí, jestliže náklady s tím spojené jsou nepřiměřeně vysoké v porovnání s újmou, která by zřízením věcného břemene byla ůsobena vlastníku přilehlého pozemku“.

1.12. Žalovaní tiež ako možný prístup k stavbe s.č. 388 navrhovali premostenie parc. č. 3802 po začiatok parcely č. 3758 a následne prechod k stavbe cez parcelu č. 3758. Ani tento navrhovaný prístup súd prvej inštancie nevyhodnotil ako vhodnejší prístup. Tak, ako pri treťom variante prístupu, by bolo potrebné premostenie parc. č. 3802 minimálne po dĺžke cca 15 metrov, s premostením ktorým by s poukazom na vyššie uvedené boli spojené finančné náklady minimálne vo výške 12 000 eur a zároveň by bolo potrebné zaťažiť parc. č. 3758 vo vlastníctve žalobcu v treťom rade. Táto varianta by tiež znamenala potrebu ďalších nákladov na sprístupnenie parc. č 3761 z parc. č. 3758, medzi ktorými je vybudované oplotenie. Prechod cez parc. č. 3758 by tiež znamenal väčší zásah do súkromia vlastníka tohto pozemku, ako zásah do súkromia žalovaných prechodom cez sporný pozemok, nakoľko sporný pozemok slúži ako prístupová cesta aj žalovaným, neslúži inému účelu a neprechádza popred stavbu žalovaných, na rozdiel od prístupu cez parc. č. 3758, ktorý prechádza popred stavbu s.č. 400.

1.13. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných, že prístup žalobcov k stavbám výlučne po parc. č. 3802, je vzhľadom na okolnosti najspravodlivejší s poukazom na skutočnosť, že parc. č. 3802 bola projektom pozemkových úprav určená ako spoločné zariadenie na prístup k okolitým nehnuteľnostiam, ako aj z dôvodu, že vlastníkom parc. č. 3802 je mesto Šahy. Z odpovede Q. H. D., ako aj z projektu pozemkových úprav vyplýva, že parc. č. 3802 bola určená ako spoločné zariadenie na odvod dažďovej vody, nie na prístup k okolitým nehnuteľnostiam, ako žalovaní nesprávne tvrdia. Súd prvej inštancie tiež nepovažuje za správne a spravodlivé, aby porušovanie povinnosti udržiavať rigol na parc. č. 3802, bolo pričítané na úkor žalobcov, ktorí za takéto porušovanie povinností mesta nemôžu a nezodpovedajú. Súd prvej inštancie súhlasil s názorom žalovaných, že stabilizácia parc.

č. 3802 je v záujme všetkých vlastníkov okolitých nehnuteľností, teda aj žalobcov, preto by mali títo vlastníci vyvinúť spoločnú snahu s cieľom dosiahnuť, aby si mesto Šahy plnilo svoje povinnosti a zabezpečilo úpravu a udržiavanie rigola na parc. č. 3802. Skutočnosť, že žalobcovia takúto iniciatívu nevyvíjajú, nemôže byť dôvodom pre odopretie ich práva prístupu k ich stavbe cez sporný pozemok. Tiež nie je spravodlivé žiadať, aby žalobcovia od mesta odkúpili parc. č. 3802 za účelom prístupu k ich nehnuteľnostiam, nakoľko na tejto parcele sa nachádza spoločné zariadenie - odvodňovací rigol, slúžiaci všetkým vlastníkom okolitých pozemkov na odvádzanie dažďovej vody. Ak teda parc. č. 3802 slúži všetkým vlastníkom okolitých pozemkov a je spoločným zariadením, jeho vlastníkom by aj naďalej malo ostať mesto Šahy a zabezpečiť všetky potrebné opatrenia na ochranu majetku a zdravia svojich občanov.

1.14. Ďalším navrhovaným prístupom k stavbám s.č. 400 a 388 bol prístup cez les, ku ktorému sa malo prechádzať od stavby s.č. 400 smerom hore po p.č.3765. Z obhliadky súd prvej inštancie zistil, že ani tento prístup nie je vhodnejší, nakoľko je nepriechodný, so strmým stúpaním a následne so strmým zrázom, husto zarastený burinou, kríkmi a náletovými drevinami a stromami. Súdu prvej inštancie tiež nie je zrejmé, kadiaľ by mal tento prístup od parc. č. 3765 nasledovať a ktorá parcela je lesným pozemkom prístupným verejnosti, keď z katastrálnej mapy vyplýva, že za parc. č. 3765, nachádzajúcej sa za stavbou s.č. XXX, nasleduje parc. č. 3835, vo vlastníctve súkromnej osoby, ktorú by bolo potrebné tiež zaťažiť. Rovnako tak prístup od stavby s.č. 388 smerom po parc. č. 3764, za ktorou sa nachádza parc. č. 3789 (rigol vo vrchnej časti), predpokladá ďalší prechod buď cez parc. č. 3790 vo vlastníctve žalovaných alebo cez parc. č. 3835 v súkromnom vlastníctve tretej osoby. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že ani žalovanými navrhovaný prístup cez les, nie je vhodnejším prístupom.

1.15. Za možnosť zabezpečiť prístup inak, súd prvej inštancie nepovažoval ponuku žalovaných na odpredaj časti pozemku žalobcom a to z dôvodu, že kúpna cena, ktorú žalovaní požadovali, nie je cenou obvyklou a zároveň žalovaní tento prevod podmieňovali viacerými podmienkami. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaní k žiadosti žalobcov o mimosúdne vyriešenie sporu dohodou, ponúkli žalobcom odpredaj časti sporného pozemku o výmere 73 m2 za kúpnu cenu 40 eur/m2, pričom zároveň takúto dohodu žalovaní podmieňovali bezodplatným zriadením vecného bremena práva prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom v prospech vlastníkov susediacich pozemkov vrátane žalovaných ako aj náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.16. Súd prvej inštancie nezistil okolnosti vylučujúce zriadenie práva cesty. Zabezpečenie užívania stavby je vo všeobecnom záujme a je aj v záujme vlastníkov susedných nehnuteľností. Zároveň z polohy viničného domu s.č. 388 je zrejmé, že tento bol postavený už v čase, kedy bola parc. č. 3712 splynutá s pozemkami súkromných vlastníkov, pričom od jeho postavenia vlastníci využívali prístup len cestu cez sporný pozemok, čo vyplýva aj z výpovede svedka S., ktorú súd napriek námietkam žalovaných neposúdil ako nedôveryhodnú a zmätočnú. Svedok opakovane a konzistentne uvádzal, že k stavbám s.č. 388 a s.č. 400 sa vždy chodilo cez sporný pozemok. Žalovaní namietali rozpornosť tvrdení svedka len v časti, v ktorej svedok vypovedal ohľadne prejazdu motorových vozidiel k stavbám s.č. 400 a s.č. 388, pričom svedok jasne uviedol, že k stavbe s.č. 388 sa motorovým vozidlom cez parc. č. 3802 nedalo dostať, z dôvodu nevyhovujúcich rozmerov mostíka. Skutočnosť, že k stavbám s.č. 400 a s.č. 388 sa vždy chodilo cez sporný pozemok, potvrdzujú aj čestné prehlásenia O. P. a Q. R.. Uvedenú skutočnosť preukazujú aj pôvodné brány v spodnej časti pozemkov parc. č. 3758 a 3761 vedúcim k stavbám, ako aj fotografie pôvodných lávok. Je teda zrejmé, že k stavbe s.č. 388 sa od začiatku používal prístup cez sporný pozemok, pričom žalobca v druhom rade nadobudol stavbu až v roku 2021 a žalobkyňa v prvom rade podiel na stavbe až v roku 2022. Nie je zrejmé, kedy došlo k splynutiu časti pôvodnej parc. č. 3712 s pozemkami súkromných vlastníkov, ktorá mala byť pôvodnou prístupovou cestou, nakoľko z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázanú len skutočnosť, že v roku 1990 došlo k zosúladeniu v tom čase už existujúceho skutkového stavu (splynutie časti pôvodnej cesty so súkromnými pozemkami) so stavom právnym a nie k skráteniu parc. č. 3712. Z uvedených dôvodov preto nemožno hovoriť o úmyselnom či nedbanlivostnom konaní právnych predchodcov žalobcov, ktorým sa vzdali svojho práva prechodu cez parcelu parc. č. 3712, ktorá by mala byť okolnosťou vylučujúcou zriadenie vecného bremena, pričom k zriadeniu cesty v zásade nebráni skutočnosť, že niekto kúpil stavbu bez zabezpečeného prístupu.

1.17. Okolnosťou vylučujúcou zriadenie vecného bremena nie je ani skutočnosť, že žalobcovia v prvom a v druhom rade majú využívať viničný dom s.č. XXX na trvalé bývanie. Predmetné tvrdenie žalovaných

súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepodstatné, nakoľko nešpecifikuje, k akým stavbám je možné zriadiť vecné bremeno právo cesty.

1.18. Žalovaní ako okolnosť vylučujúcu zriadenie vecného bremena označovali aj zákonnú prekážku

- zákaz scudzenia a zaťaženia parcely č. 3802 (odvodňovací rigol) zapísanú ako poznámku na liste vlastníctva č. XXXX. V priebehu konania však s poukazom stanovisko mesta Šahy o možnosti prechodu cez parc. č. 3802, žalovaní súhlasili s tvrdením žalobcov, že majú oprávnenie od mesta Šahy prechádzať po parc. č. 3802, čím sa táto skutočnosť stala nespornou.

1.19. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných, že zriadenie vecného bremena je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní ako konanie žalobcov rozporné s dobrými mravmi, označovali podanie trestných oznámení na žalovaných, či ohlásenie čiernej stavby, pričom sami žalovaní na žalobcov podávali trestné oznámenia, či oznámenia o priestupkoch. Rovnako tak žalovaní oznámili čiernu stavbu žalobcov ako stavebníkov a vo veci stavebného povolenia na prístavbu letnej kuchyne k stavbe s.č. 388 podali podnet prokurátorovi. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že väčšina týchto podaní súvisí so sporom strán sporu ohľadne prístupu cez pozemok žalovaných, o ktorom sa strany nevedia zmierlivo dohodnúť, preto začali využívať zákonom im umožnené prostriedky ochrany ich práv.

1.20. Súd prvej inštancie ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovaných, že súd nemôže zriadiť vecné bremeno z dôvodu, že žalobcovia v prvom a v druhom rade nemajú zabezpečený prístup cez ostatné pozemky k stavbe s.č. 388, a to žalobca v druhom rade cez parc. č. 3761 a žalobkyňa v prvom rade cez parc. č. 3762/1. Dôvodí, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa v prvom rade a žalobca v druhom rade sú partnermi, spoločne vychovávajú svoje maloleté dieťa a tvoria spoločnú domácnosť, preto súd o oprávnení žalobcu v druhom rade prechádzať cez parc. č. 3761 vo vlastníctve žalobkyne v prvom rade a o oprávnení žalobkyne v prvom rade prechádzať cez parc. č. 3762/1 vo vlastníctve žalobcu v druhom rade, nemal žiadne pochybnosti.

1.21. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, že žalobcovia v prvom a v druhom rade nemajú legitímny dôvod požadovať, aby súd zriadil cez pozemok žalovaných aj vecné bremeno práva prejazdu motorovým a nemotorovým vozidlám a to z viacerých dôvodov. Prvou, žalovanými zdôrazňovanou okolnosťou vylučujúcou prejazd motorovými vozidlami, je nemožnosť takéhoto prejazdu z dôvodu potreby prekonania prírodnej prekážky na parc. č. 3802 - odvodňovacieho rigola, cez ktorý prejazd motorovými vozidlami nie je možný. Žalobcovia sa síce v spore snažili preukázať, že prejazd cez parc. č. 3802 je možný aj motorovým vozidlom, čo preukazovali fotografiami vyobrazujúcimi osobné motorové vozidlo na parc. č. 3761, ktoré muselo prejsť cez lávku žalobcov, ako aj fotografiou znázorňujúcou malý traktor prechádzajúci po lávke žalobcov, uvedené fotografie nie sú dostatočným dôkazom možnosti pravidelného prekonávania parc. č. 3802 motorovým vozidlom. Pre rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena nestačí preukázať len skutočnosť, že je prejazd motorovým vozidlom technicky možný, ale je nevyhnutné preukázať aj to, že tento prejazd je bezpečný a v súlade s právnymi predpismi, čo v konaní preukázané nebolo. Prejazd motorovým vozidlom cez parc. č. 3802 by bol vykonateľný len za predpokladu, že by bola parc. č. 3802 v mieste požadovaného prejazdu premostená mostíkmi spĺňajúcimi všetky technické a právne normy, a nie premostená lávkami svojpomocne postavenými žalobcami, ktoré nespĺňajú žiadne technické normy.

1.22. Ďalšou prekážkou zriadenia práva prejazdu je osobitný charakter a obmedzenia samotného sporného pozemku. Súd prvej inštancie mal preukázané, že sporný pozemok nie je pre prejazd dostatočne široký, no najmä jeho povrch nie je pre prejazd motorovými vozidlami vhodný a bezpečný. Pozemok je úzky, pričom v najužšej časti dosahuje len okolo 270 cm, jeho povrch je zarastený trávnatým porastom a nie je spevnený. Sporný pozemok susedí s parc. č. 3802, na ktorej sa nachádza spomínaný prírodný útvar - odvodňovací rigol, ktorý nie je upravovaný, jeho svahy nie sú spevnené a sú nestabilné. Z dôvodu aj prívalových dažďov dochádza k erózii pôdy na okrajoch svahu parc. č. 3802, ktoré spôsobujú neustále zužovanie sporného pozemku. Prejazd cez parc. č. 3801 motorovým vozidlom nie je bezpečný aj z dôvodu, že povrch pozemku je mäkký, nespevnený a hrozí, že pri jeho prejazde vozidlom či ťažkou technikou, by tieto vozidlá mohli prepadnúť do rigola. Za dôvodnú súd prvej inštancie považoval aj námietku žalovaných, že sporný pozemok je poľnohospodárskou pôdou chránenou zákonom, cez ktorú nie je možný bežný prejazd motorovým vozidlom. Z uvedeného dôvodu súd námietku žalobcov o účelovosti konania žalovaných vyhodnotil ako nedôvodnú.

1.23. Ďalším dôvodom, prečo súd zriadil vecné bremeno len v rozsahu práva prechodu pešo a nie motorovým vozidlom, je účel využitia stavby, ku ktorej súd zriaďuje právo cesty. Nebolo sporné, že stavba s.č. 388 je viničný dom, ktorý je určený na rekreáciu a nie je stavbou na trvalé bývanie. Z uvedených dôvodov nie je nevyhnutné, aby žalobcovia v prvom a v druhom rade, ako vlastníci stavby s.č. 388, mali zabezpečený prístup k stavbe aj motorovým vozidlom. Postačujúci je peší prechod.

1.24. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcov v prvom a v druhom rade, že pre účely nevyhnutnej rekonštrukcie stavieb a údržby čističky odpadových vôd je nevyhnutné zriadenie vecného bremena práva prejazdu motorovým vozidlom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal napr. na ustanovenie (nový stavebný zákona pôvodne ), podľa ktorého, ak je to nevyhnutné, najmä z dôvodu stiesnených pomerov v mieste uskutočňovania stavebných prác, stavebný úrad môže v rozhodnutí o stavebnom zámere uložiť vlastníkovi susedného pozemku alebo susednej stavby, aby na nevyhnutný čas a v nevyhnutnom rozsahu strpel uskutočnenie stavebných prác z jeho pozemku alebo stavby. Ďalším zákonným oprávnením vlastníka stavby predstavuje ustanovenie , podľa ktorého vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. V súvislosti s tvrdením žalobcov o potrebe údržby čističky odpadových vôd súd poukazuje na skutočnosť, že čistička odpadových vôd žalobcov v prvom a v druhom rade je vodným dielom, ktorá bola skolaudovaná, preto sa na jej údržbu vzťahuje zákonné oprávnenie vyplývajúce z o vodách. Zásahové vozidlá ktorejkoľvek zložky integrovaného záchranného systému, majú oprávnenie na prejazd na základe o integrovanom záchrannom systéme, či o energetike, skutočnosť ktorú konštatuje aj Najvyšší súd ČR v rozsudku z 23. 05. 2011, sp. zn. . Z uvedených dôvodov nie je potrebné ani nevyhnutné zaťažiť sporný pozemok v prospech vlastníkov stavby s.č. 388 právom prejazdu motorovým vozidlom.

1.25. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zriadenia vecného bremena práva prejazdu nemotorovým vozidlom. Dôvodil, že žalobcovia v žalobe, ani v iných podaniach, neuviedli jediné skutkové tvrdenie vzťahujúce sa k požiadavke zriadiť právo prejazdu nemotorovým vozidlom. Nešpecifikovali akým konkrétnym nemotorovým vozidlom žiadajú právo prejazdu, pričom s poukazom na osobitosť a charakterové obmedzenia sporného pozemku, ako aj z dôvodu potreby prekonania prírodnej prekážky na parc. č. 3802, bolo potrebné v konaní uviesť, akým nemotorovým vozidlom žiadajú právo prejazdu cez sporný pozemok pre posúdenie, či by bol takýto prejazd možný a bezpečný. Bolo výlučne na zodpovednosti žalobcov, aby preukázali dôvodnosť žaloby aj v tejto časti.

1.26. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zriadenie práva prechodu pešo, ktoré je v súlade aj so zásadou proporcionality práva žalobcov v prvom a v druhom rade, ako oprávnených z vecného bremena a obmedzením vlastníckeho práva žalovaných, ako povinných z vecného bremena, nakoľko dôjde k menšiemu zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, keď po zaťaženej parcele nebudú prechádzať, či nebudú na ňom parkovať pravidelne motorové vozidlá. Snaha žalobcov o pohodlnejší prístup motorovými vozidlami až k stavbám nie je dôvodom pre zriadenie vecného bremena nad nevyhnutný rozsah, teda nad rámec pešieho prechodu a to najmä za stavu, keď účelom využitia stavby (viničný dom), ku ktorej sa žalobcovia dožadujú zriadiť právo cesty, nie je trvalé bývanie, ale má slúžiť základnej funkcii územia záhradkárskych lokalít a viníc s rekreačnou funkciou, ktorou je pestovanie viniča a poľnohospodárskych plodín s doplnkovou rekreačnou funkciou voľnočasového charakteru. Za takýmto účelom užívania stavby je postačujúce a dôvodné, v súlade s princípom proporcionality, zabezpečiť len prístup pešo.

1.27. Súd prvej inštancie zriadil právo prechodu pešo cez sporný pozemok v rozsahu špecifikovanom podľa GP č. 235/2022 predloženého žalobcami. Rozsah vecného bremena špecifikovaný v geometrickom pláne č. 40/24 predloženom žalovanými, nebol dostačujúci pre prístup k stavbe s.č. 388. Tento geometrický plán vyznačuje právo prechodu od parc. č. 3711 po okrajovej časti parc. č. 3801 susediacej s parc. č. 3802 v šírke približne 1,05 m a v dĺžke 15,28 metrov po hranicu parc. č. 3758 s výmerou zaťaženej časti sporného pozemku 16 m2. Súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, ako by mohol zriadiť právo cesty v rozsahu žalovanými predloženého geometrického plánu, keď sami žalovaní v spore tvrdili a poukazovali na skutočnosť, že parc. č. 3802 nie je udržiavaná, slúži ako

odvodňovací rigol, jej svahy erodujú, čo spôsobuje jej rozširovanie a zároveň zužovanie parc. č. 3801. Táto parcela už nemá také rozmery, aké sú evidované v katastri nehnuteľností. Žalovaní teda na jednej strane poukazujú na skutočnosť, že šírka parc. č. 3801 sa eróziou svahov rigola na parc. č. 3802 zužuje a v tejto časti je pozemok parc. č. 3801 nestabilný, čo znamená nebezpečný prechod a na druhej strane navrhujú súdu pre prípad zriadenie vecného bremena práva pešieho prechodu, aby ho zriadil v rozsahu nimi predloženého geometrického plánu, teda po nestabilnej, nebezpečnej, zosúvajúcej sa časti sporného pozemku. Prístup zakreslený v geometrickom pláne žalovaných č. 40/24 zároveň nezabezpečuje vlastníkom prístup až k stavbe s.č. 388, nakoľko rozsah vecného bremena je vyznačený len po parc. č. 3758 vo vlastníctve žalobcu v treťom rade a prístup k stavbe s.č. 388 by okrem zaťaženia sporného pozemku vyžadoval aj zaťaženie parc. č. 3758, teda znamenal by obmedzenie vlastníckeho práva vlastníkov dvoch pozemkov. Súdom zriadené vecné bremeno v rozsahu podľa GP č. XXX/XXXX obmedzuje vlastnícke právo len vlastníkov jedného (sporného) pozemku. Z dôvodov uvedených vyššie súd nezaťažil sporný pozemok v rozsahu podľa geometrického plánu č. 40/24, ale v rozsahu vyznačenom v GP č. 235/2022. Rozsah zriadeného vecného bremena je podľa súdu prvej inštancie primeraný, nakoľko zaťažený pozemok je užívaný výlučne ako prístupová cesta a zriadením vecného bremena v prospech žalobcov len v rozsahu pešieho prechodu, nedôjde k znehodnoteniu sporného pozemku, ani k zmene jeho účelu využitia. Zaťaženie sporného pozemku v rozsahu zriadenom súdom, nie je prekážkou pre umiestnenie skleníka, či výsadbu 17 drevín, ktoré má žalovaný vysadiť.

1.28. Súd zriadil vecné bremeno právo pešieho prechodu cez sporný pozemok v rozsahu podľa žalobcami predloženého GP č. XXX/XXXX aj napriek skutočnosti, že tento obsahuje nesprávne vyhodnotené identické body reálneho oplotenia, nakoľko ako vyplýva z odpovede Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 22. 08. 2023, tieto nedostatky (porušenie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov), sa týkajú len záznamu podrobného merania zmien a nemajú vplyv na samotný účel geometrického plánu, a to zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 3801 vo vyznačenom rozsahu, keďže vyznačený rozsah prebieha stále po právnej hranici, definovanej lomovými bodmi platného stavu katastra nehnuteľností, bez ohľadu na nesprávne vyhodnotené identické body reálneho oplotenia. Z uvedených dôvodov súd žalovaných námietku nesprávnosti a nezákonnosti geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhodnotil ako nedôvodnú.

1.29. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov v prvom a v druhom rade na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, keď žalobcovia v spore nepreukázali hrozbu nebezpečenstva ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, ktorá by odôvodňovala súdu vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením. Súd zriadil v prospech žalobcov v prvom a v druhom rade právo pešieho prechodu cez sporný pozemok v časti vyznačenej GP 235/2022, ktorý žalovaní žalobcom umožňovali a dodnes umožňujú. Preto súd návrh žalobcov podaný v súlade s považoval za nedôvodný.

1.30. Súd prvej inštancie zaviazal žalobcov v prvom a v druhom rade zaplatiť žalovaným náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 780 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výšku odplaty mal preukázanú znaleckým posudkom Ing. Arch. Vojtecha Volkoviča č. 2/2024 zo dňa 06. 02. 2024, nakoľko neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali súdu prijať záver o nesprávnosti záverov tohto znaleckého posudku. Ak žalovaní namietali nesprávnosť záverov znaleckého posudku, mohli súdu predložiť súkromný znalecký posudok, resp. zotrvať na návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania. K ďalšej námietke žalovaných, že znalec nemal oprávnenie znalecký posudok vyhotoviť, súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 12 ods. 2 zákona o znalcoch, pričom znalec vykonanie znaleckého dokazovania neodmietol. Súd prvej inštancie neakceptoval ani ďalšiu námietku žalovaných, týkajúcu sa určenia ceny nehnuteľnosti v danej lokalite. Znalec porovnával cenu dvoch pozemkov a jednej kúpnej ceny. Súd prvej inštancie nezistil pochybenie výpočtov znalca, znalec porovnával obdobné pozemky, preto nemal pochybnosti o závere znaleckého posudku. Žalovanými namietané chyby v znaleckom posudku v časti analýzy využiteľnosti nehnuteľností sú zrejmými nesprávnosťami. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec nedopatrením namietanú nesúvisiacu vetu opomenul vymazať, pričom táto sa netýkala predmetu posudku. Žalovaní síce namietali výšku odplaty za zriadenie vecného bremena, iný posudok súdu nepredložili, napriek skutočnosti, že určenie výšky náhrady závisí od odborných znalostí, resp. od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky.

1.31. K žalobe žalobcu v treťom rade, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v treťom rade nie je vlastníkom stavby s.č.. 400, ku ktorej žiadal zriadiť vecné bremeno. V liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. je zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, stavby L. M.. Žalobca

v treťom rade preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že je vlastníkom tejto stavby. Nebola tým splnená prvá podmienka na zriadenie vecného bremena, keď subjekt požadujúci zriadenie vecného bremena, nebol vlastníkom stavby, ku ktorej vecné bremeno malo byť zriadené. Súd prvej inštancie preto skonštatoval, že žalobca v treťom rade nie je vecne aktívne legitimovaný na podanie žaloby o zriadenie vecného bremena práva cesty, jeho žalobu preto ako nedôvodnú zamietol. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že žalobca v treťom rade preukázal, že je vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba s.č. 400 postavená. V zmysle ustanovenia je možné vecné bremeno zriadiť iba v prospech vlastníka stavby a nie v prospech vlastníka pozemku. Súd prvej inštancie neprihliadol na nové skutkové tvrdenia predostreté právnym zástupcom žalobcu v treťom rade na poslednom pojednávaní ohľadne vlastníckeho práva žalobcu v treťom rade k stavbe s.č. 400. Túto mal nadobudnúť vydržaním od právneho predchodcu vlastníka stavby, ktorý bol na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník, nakoľko bol stavebníkom stavby, hoci návrh na zápis podal žalobca v treťom rade. Tento zomrelý stavebník previedol stavbu niekedy pred rokom 1988 na svojho syna, ktorý ju následne previedol na právneho predchodcu žalobcu v treťom rade, od ktorého nadobudol v roku 2021 nehnuteľnosti žalobca v treťom rade a to aj vrátane stavby s.č. 400, hoci táto nebola v kúpnej zmluve priamo uvedená, ale bola súčasťou prevodu aj dohodnutej kúpnej ceny, ktorú žalobca v treťom rade právnemu predchodcovi celú uhradil a môže si započítať plynutie vydržacích lehôt aj jeho právnych predchodcov. Neprihliadol ani na listinné dôkazy, ktoré mali tieto tvrdenia preukazovať, a to z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania v súlade s , keďže žalobca v treťom rade, keby konal starostlivo, mohol a mal tieto skutkové tvrdenia a dôkazy uplatniť v konaní už skôr.

1.32. Žalobca v treťom rade tak bol povinný už s podanou žalobou riadne tvrdiť a preukázať svoje vlastnícke právo k stavbe s.č. 400, resp. aspoň uviesť skutkové tvrdenia ohľadne jeho nadobudnutia. Mohol a mal svoje vlastnícke právo preukazovať v priebehu konania po tom, čo žalovaní jeho vlastníctvo spochybňovali a žiadali o predloženie kúpnej zmluvy a listiny preukazujúce legalizáciu stavby. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že predmetné konanie začalo 21. 11. 2022 na základe žaloby aj žalobcu v treťom rade, preto mal tento dostatok času preukázať svoje vlastnícke právo k stavbe s.č. 400, na parc. č. 3759.

1.33. V konaní o zriadenie práva cesty podľa nie je želateľné a už vôbec nie je akceptovateľné, aby žalobca po 2,5 roka trvania súdneho sporu, dokonca na poslednom pojednávaní, nielenže preukazoval vlastnícke právo, ale uvádzal nové skutkové tvrdenia ohľadne vydržania vlastníckeho práva k stavbe. Súd by akceptoval neskoré predloženie listu vlastníctva, ktoré by preukazovalo vlastnícke právo žalobcu v treťom rade a to aj keby ho predložil na poslednom pojednávaní, nakoľko preukázanie tejto skutočnosti bolo pre úspech žalobcu v treťom rade zásadné a neskoré predloženie takéhoto dôkazu by neznamenalo nutnosť odročiť pojednávanie a vykonať ďalšie dokazovanie. No právnym zástupcom žalobcu v treťom rade na poslednom pojednávaní predostierané nové skutkové tvrdenia ohľadne iného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva ako pôvodne v konaní tvrdil, teda nie kúpnou zmluvou, ale vydržaním, by vyžadovali odročenie pojednávania a ďalšie procesné úkony súdu ako aj strán sporu. Navyše by bolo potrebné navrhnúť zmenu žaloby, čo žalobca v treťom rade neurobil, nakoľko pre vykonateľnosť rozhodnutia o zriadení práva cesty k stavbe s.č. 400 cez sporný pozemok, by bolo nevyhnutné určiť vlastnícke právo žalobcu v treťom rade výrokom rozsudku a nie posudzovať len ako predbežnú právnu otázku. Nič nebránilo žalobcovi v treťom rade, aby súbežne s týmto konaním podal návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k stavbe s.č. 400 a súdu predložil rozhodnutie súdu o tomto potvrdení ako dôkaz. 1.34. O nároku na náhradu trov konania o žalobe žalobcov v prvom a v druhom rade rozhodol súd prvej inštancie podľa , keďže aj žalobcovia v prvom a druhom rade, ako aj žalovaní boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Nakoľko pomer úspechu k neúspechu protistrany bol približne rovnaký vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcov v prvom a v druhom rade v časti určenia vecného bremena práva prechodu pešo a v prevyšujúcej časti určenia vecného bremena práva prejazdu motorovým a nemotorovým vozidlom žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom k týmto okolnostiam, ako aj vzhľadom na povahu uplatňovaných nárokov sa potom nedá konštatovať, že mala niektorá zo strán väčší úspech. Preto súd výrokom V. tohto rozsudku vyslovil, že žalobcovia v prvom a v druhom rade a žalovaní nemajú na náhradu trov konania o žalobe žalobcov v prvom a v druhom rade právo, keďže ani jedna zo strán nebola v plnom rozsahu úspešná.

1.35. Žalovaní navrhli súdu, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval a žalobcom nepriznal náhradu trov ani v časti, ale ju priznal v plnej výške žalovaným z dôvodu, že právo

prechodu pešo mohli žalobcovia nerušene vykonávať počas celého trvania ich vlastníckeho práva, takže potreba súdneho konania bola vyvolaná vyslovene len požiadavkou žalobcov na prejazd cez parcelu č. 3801 motorovými vozidlami. Tieto dôvody, nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa ako ich má na mysli ustanovenie . Súd zároveň poukazuje na odôvodnenie rozsudku, v ktorom sa vyjadruje k žalovanými deklarovanému súhlasu s peším prechodom a jeho právnou istotou. Súd prvej inštancie v konaní nezistil dôvody osobitného zreteľa na strane žalovaných či žalobcov, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru o potrebe aplikovať ustanovenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania. 1.36. O nároku na náhradu trov konania o žalobe žalobcu v treťom rade rozhodol súd prvej inštancie podľa . Keďže žalovaní boli v konaní o žalobe žalobcu v treťom rade úspešní v plnom rozsahu, zatiaľ čo žalobca v treťom rade nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, vznikla žalobcovi v treťom rade povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania o jeho žalobe v celom rozsahu, preto výrokom VIII. rozsudku priznal úspešným žalovaným voči neúspešnému žalobcovi v treťom rade nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu v treťom rade v rozsahu 100%. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobcovia v prvom až treťom rade. Žalobcovia v prvom a druhom rade podali odvolanie čo do výrokov II. a V. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

2.1. Žalobcovia v prvom a v druhom rade sa nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie, že prechod vozidlom nie je možný z dôvodu existencie prírodnej prekážky, ako aj skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali, že prejazd cez lávku je bezpečný. Žalobcovia už v minulosti požiadali o stavebné povolenie na stavbu pevnej a trvalej lávky, avšak podmienkou takejto stavby je preukázanie práva prechodu. Nemožno preto odôvodniť zamietnutie ich žaloby v časti prejazdu motorovým vozidlom skutočnosťou, že žalobcovia nedisponujú plnohodnotnou lávkou. Bez práva prechodu nemajú možnosť umiestniť trvalú lávku, ktorá by zodpovedala predpisom. Žalobcovia fotografiami preukázali možnosť prekonania tejto prírodnej prekážky. Súd prvej inštancie teda dospel k nesprávnym skutkovým záverom.

2.2. Nesprávny skutkový záver spočíva tiež v závere súdu prvej inštancie, že prístupová cesta parc. č. 3801 predstavuje poľnohospodársku pôdu. Z výpovede svedka S. vyplynulo, že podklad pod touto parcelou predstavuje stavebná sutina. Z fotografií vyplýva, že na pozemok vstúpilo aj nákladné vozidlo distribučnej spoločnosti. Šírka pozemku a jeho charakter je dostatočná na prejazd motorovým vozidlom. Charakter pozemku napovedá, že tento nie je možné využiť na žiadny iný účel, ako na prístupovú cestu k nehnuteľnostiam žalobcov. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil možnosť zriadenia práva prejazdu motorovým vozidlom.

2.3. Žalobcovia v prvom a v druhom rade sa nestotožnili ani s výrokom o náhrade trov konania. Vytýkajú súdu prvej inštancie, že boli úspešní čo do právneho základu a preukázali splnenie podmienok pre zriadenie vecného bremena, mali mať nárok aspoň na čiastočnú úhradu trov konania.

3. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj žalobca v treťom rade a to čo do výrokov VI. a VIII. dôvodiac, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností ( ), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

3.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v treťom rade zamietol dôvodiac, že žalobca nepreukázal, že je vlastníkom stavby súp. č. XXX, z ktorého dôvodu nie je vecne aktívne legitimovaným na podanie žaloby o zriadenie vecného bremena práva prechodu. Vlastníkom stavby je M. L.. Žalobca v treťom rade dôvodí tým, že ku dňu podania žaloby nebola stavba s.č. evidovaná v katastri nehnuteľnosti. Žalovaní

nespochybňovali vlastnícke právo žalobcu v treťom rade k stavbe s.č. 400, spochybňovali iba určenie súpisného čísla a žiadali vysvetliť nezrovnalosť pri zápise súpisného čísla. Začiatkom roku 2025 bol výpadok služieb katastra a následne kataster zapísal do evidencie pôvodného stavebníka M. L., na základe potvrdenia Mesta Šahy zo dňa 04. 03. 2025. Stavba so súp. č. 400 nebola formálne evidovaná v katastri nehnuteľností. Z tohto dôvodu nemožno klásť na nadobúdací titul žalobcu v treťom rade identické formálne nároky, ako je tomu pri prevode nehnuteľností.

3.2. Žalobcovia v prvom až treťom rade žiadajú zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním aj žalovaní v prvom a v druhom rade a to voči výroku I. a výroku IV. Napadnutého rozsudku. Dôvodili tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností ( ), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), zistený skutkový stav neobstojí a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 4.1. Namietajú, že napadnutý rozsudok je zmätočný, vnútorne rozporný. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so zásadnými skutkovými a právnymi tvrdeniami žalovaných, pričom išlo o tvrdenia významné pre rozhodnutie o merite sporu.

4.2. Žalovaní namietajú zriadenie vecného bremena pre peší prechod, dôvodiac, že neboli splnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena a to pre existenciu alternatívnych prístupov, skutočnosti, že sporný pozemok nie je priľahlým pozemkom k stavbe, či existencie prírodnej prekážky, ale aj pre rozpor s dobrými mravmi. Namietajú splnenie druhej podmienky pre zriadenie vecného bremena. Prístup k stavbe s.č. 388 je možné zabezpečiť aj inak, ako prostredníctvom práva cez sporný pozemok. Ide o prístup cez pozemok parc. č. 3802, cez pozemok parc. č. 3712 a priľahlé pozemky vedúce k stavbe s.č. 388, cez pozemok parc. č. 3757, parc. č. 3758 a 3761 k stavbe s.č. 388. Pozemok parc. č. 3802 nebol v projekte pozemkových úprav určený na vodnú stavbu, na LV je vedený ako ostatná plocha s kódom 99. Vodné stavby a vodohospodárske pozemky majú kód 11. Tento pozemok je jediným, ktorý nie je vo vlastníctve súkromnej osoby a nie je určený na poľnohospodárske účely.

4.3. Nestotožnili sa s tvrdením súdu prvej inštancie o výške investícií na vybudovanie prístupu cez pozemok parc. č. 3802. Výška, ktorú súd prvej inštancie uviedol, je iba odhadom, jeho dohadom bez riadneho a relevantného odôvodnenia tejto výšky. Žalovaní súdu prvej inštancie predložili aj realizovateľné návrhy prekrytia rigolu – zatrubnenie rigolu o dĺžke 17m, čo by predstavovalo náklady vo výške 5 000 eur, alebo prekrytie pozinkovanými roštami umožňujúcimi pohodlnú chôdzu, ako aj prípadný odtok vody. Súd prvej inštancie tieto návrhy odmietol z dôvodu nesprávnej aplikácie sudcovskej koncentrácie.

4.4. Žalovaní viackrát argumentovali tým, že súd má pri zriaďovaní vecného bremena cesty uprednostniť zásah do súkromného vlastníctva priameho príbuzenstva oprávnených z vecného bremena. Súd prvej inštancie však v rozsudku na základe nesprávneho právneho posúdenia, odmietol prístup k stavbe s.č. 388 cez premostenie parc. č. 3802 po začiatok parcely č. 3758 a následne prechod k stavbe cez parcelu č. 3758 z dôvodu, že by bolo potrebné zaťažiť parc. č. 3758 vo vlastníctve žalobcu v treťom rade, ktorý je bratom žalobcu v druhom rade, ktorý je druhom žalobkyne v prvom rade a uprednostnil vážnejší zásah do súkromného vlastníctva cudzích osôb stojacich mimo okruh rodinných príslušníkov.

4.5. Žalobcovia majú zabezpečený prístup k stavbe s.č. 388 cez pozemok parc. č . 3802 aj v súčasnom stave. Právo prechodu nemôže byť zriadené ani z dôvodu, že stavba s.č. 388 nepostráda na dobro nutné spojenie a dokonca ani obvyklé spojenie pre ich rekreačný účel jej využitia.

4.6. Odvolatelia vytýkajú súdu prvej inštancie nesprávne zistenie a nepravdivé tvrdenie, že pozemky parc. č. 3752, 3757, 3758 sú vo vlastníctve súkromných osôb, oplotené betónovým oplotením. Prístup cez 3757 je v súčasnosti najjednoduchší, reálne a pohodne schodný. Zasahuje len do zanedbateľnej časti parc. č. 3757, 3758 a 3761. O prechod cez tento pozemok prejavili záujem aj žalobcovia, keď oslovili vlastníka pozemku p. č. 3757 p. Bodzsára s návrhom o odkúpenie pozemku, ktorý túto ponuku odmietol.

Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že na parc. č. 3757 je vysadený vinič, ktorý by bolo potrebné pre prípadný prechod k stavbe s.č. 388 odstrániť. Pre peší prístup nie ej potrebné odstraňovať žiadny vinič. Súd prvej inštancie preto nesprávne ustálil splnenie druhej podmienky pre zriadenie vecného bremena.

4.7. Nestotožnili sa ani so záverom súdu prvej inštancie o priľahlom pozemku. Sporný pozemok a stavba s.č. 388 netvoria jeden funkčný celok a netvorili ho ani historicky. Funkčný celok neoddelený prírodnou prekážkou so stavbou 388 tvorí práve pozemok parc. č. 3757, cez ktorý je možný prístup k stavbe cez pozemok parc. č. 3758 vo vlastníctve brata žalobcu v druhom rade. Sporný pozemok je aj podľa projektu pozemkových úprav v inom funkčnom celku ako stavba s.č. XXX. Tým nie je splnená ani tretia podmienka, pretože sporný pozemok a pozemky žalobcov a stavba 388 sú oddelené nezrušiteľnou prírodnou prekážkou; sporný pozemok sa podľa Územného plánu Mesta Šahy nachádza vo funkčnej ploche 485 a tvorí funkčný celok s ostatnými pozemkami žalovaných a pozemok parc. č. 3802 a pozemky žalobcov sú podľa územného plánu vo funkčnej ploche 483.

4.8. Žalovaní v podanom odvolaní namietajú rozsah zriadeného vecného bremena, práva prechodu podľa GP Koháry o výmere 162m2, ktorý zahŕňa celú šírku parc. č. 3801. Takto zriadené vecné bremeno nespĺňa podmienku minimalizácie zásahu vecného bremena do vlastníctva žalovaných. Žiadajú, z opatrnosti, aby v prípade zriadenia vecného bremena bol zriadený prístup v rozsahu špecifikovanom geometrickým plánom č. 40/24.

4.9. Súdu prvej inštancie žalovaní v prvom a v druhom rade vytýkajú nesprávne vyhodnotenie zriadenia vecného bremena a rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie sa vo vzťahu k rozsahu práva pešieho prechodu nedostatočne vyrovnal so skutočnosťou, že stavba 388 je neoprávnene trvale obývaná žalobcami v prvom a v druhom rade, najmä vzhľadom na doterajšie extenzívne zasahovanie žalobcov do práv žalovaných v rozpore s dobrými mravmi.

4.10. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani tým, že žalobcovia užívajú sporný pozemok násobne intenzívnejšie ako žalovaní z dôvodu trvalého užívania stavby, čím dochádza k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaných. Stavba s.č. 388 sa nachádza mimo zastavaného územia obce a podľa územného plánu sa nachádza v území záhradkárskych a špecifických aktivít.

4.11. Namietajú nesprávne vyhodnotenie ich námietky, týkajúcej sa prístupu cez pozemok parc. č. 3761, 3762/1, keďže žalobkyňa v prvom rade a žalobca v druhom rade sú partnermi, tvoria spoločnú domácnosť, preto o oprávnení žalobcu v druhom rade prechádzať cez parc. č. 3761 vo vlastníctve žalobkyne v prvom rade a o oprávnení žalobcu v druhom rade prechádzať cez parc. č. 3762/1 vo vlastníctve žalobcu v druhom rade nemal žiadne pochybnosti. Je právne nepodstatné, že žalobkyňa v prvom rade a žalobca v druhom rade sú v súčasnosti v partnerskom zväzku, nakoľko súd zriadením prístupu usporadúva právne vzťahy do budúcnosti bez časového obmedzenia.

4.12. Namietajú tiež, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zbavenie sa prístupu k svojim nehnuteľnostiam predchodcami žalobcov. Pri rozhodovaní o zriadení práva nevyhnutnej cesty sa mal súd prvej inštancie riadiť úvahou, že ak sa vlastník stavby vlastným zavinením zbavil prístupu ku svojej stavbe, nemožno mu právo nevyhnutnej cesty priznať. Pri realizácii stavby s.č. 388, sa predchodcovia žalobcov zbavili vedome alebo nedbalostne prístupu cez parc. č. 3712. O využívaní tejto prístupovej cesty svedčí aj kópia katastrálnej mapy z r. 1928, jej existenciu potvrdzuje aj umiestnenie stavieb na pozemkoch, ktoré sú umiestnené práve pri tejto prístupovej ceste s bránami vedúcimi z pozemku parc. č. 3712 k viniciam a viničným domom.

4.13. Poukazujú na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. , , týkajúce sa ich námietky o kúpe nehnuteľnosti bez prístupu. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že nadobudnutie stavby s.č. 388 bez prístupu k verejnej komunikácii nie je právne relevantnou prekážkou pre zriadenie práva pešieho prechodu a túto skutočnosť nevzal do úvahy, ani pri posudzovaní rozporu práva pešieho prechodu s dobrými mravmi. Žalobcovia pred nadobudnutím nehnuteľností mali vedomosť, že nadobúdané nehnuteľnosti nemajú prístupovú cestu autom.

4.14. Žalovaní sa snažili predísť sporom. Umožnili žalobcom bezodplatne prechod peši po spornom pozemku. Zo strany žalobcov sa stupňoval nátlak na užívanie pozemku autami a spory kvôli parkovaniu a ničeniu trávnika. Žalovaná v druhom rade ponúkla žalobcovi v treťom rade zriadenie vecného bremena

zmluvne, čo on odmietol. Ponúkli žalobcom odkúpenie časti pozemku o výmere cca 73m2. Napriek ústupku zo strany žalovaných a vyhoveniu nárokom žalobcom, títo odmietli aj túto ponuku. Žalovaný v prvom rade vo svojom prvom vyjadrení v konaní deklaroval súhlas s peším prechodom žalobcov po spornom pozemku. Tento postoj zmenil až následne v dôsledku výrazne eskalujúceho neprimeraného správania sa žalobcov. Za účelom riešenia daného stavu ponúkol žalovaný v prvom rade Mestu Šahy na predaj celý sporný pozemok za účelom vybudovania cesty, ktorú ponuku mesto odmietlo.

4.15. Žalovaní v prvom a v druhom rade v podanom odvolaní ďalej namietajú nesprávne vyhodnotenie výpovede svedka S., ktorý vypovedal nejasne, nepravdivo, v jeho výpovedi absentuje presnejšie a pravdivé tvrdenia o predmetnom území. Taktiež namietajú nesprávne vyhodnotenie čestného vyhlásenia R. a P. s tým, že nezohľadnil okolnosti využívania sporného pozemku ako prístupovej cesty.

4.16. Odvolatelia v podanom odvolaní namietajú zriadenie vecného bremena, ktoré považujú za rozporné s dobrými mravmi. Nesprávne posúdil rozmer a intenzitu tohto rozporu, nakoľko tento rozpor je práve takej intenzity, že nie je možné od žalovaných spravodlivo požadovať strpenie tohto prechodu. Nesprávne posúdil aj dôvod vzniku narušenia vzťahov medzi stranami sporu. Tým nebola nemožnosť zmierlivého riešenia otázky využívania pozemku žalovaných na prechod, ktorý využívajú doteraz, aloe len vjazd motorovými vozidlami žalobcov, ich parkovanie na pozemku žalovaných. Žalobcovia svojim správaním potvrdzujú, že nemajú vôľu komunikovať vecne, v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. . Zriadenie vecného bremena prechodu je nielen v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ale nesvedčí ani rozumnému usporiadaniu veci.

4.17. Žalovaní v podanom odvolaní ďalej dôvodia, že nutnosť údržby nehnuteľnosti nie je dôvodom pre zriadenie vecného bremena. Žalobcovia majú zákonom zabezpečené primerané obligačné právo na vykonanie prác, ktoré si vyžaduje nimi uvádzaná rekonštrukcia ich stavieb, či údržba ČOV a nie je nutné obmedzovať vlastnícke právo žalovaných.

4.18. Žalovaní namietajú aj výrok rozsudku o výške odplaty za zriadenie vecného bremena z dôvodu, že súd prvej inštancie pri jej určení vychádzal výlučne zo znaleckého posudku. Žalovaní namietali, že znalec nezohľadnil reálne a dlhodobé napätie medzi stranami sporu. Poukázali na rozsudky Najvyššieho súdu ČR , R 60/2006, R 32/2006. Stanovením výšky náhrady len na základe znaleckého posudku došlo k nezohľadneniu medzi užívaním pozemku bez vecného bremena a ním, kedy žalobcovia získavajú trvalé a vynútiteľné práve s výraznými dôsledkami pre každodenný život žalovaných, najmä s ohľadom na narušené vzťahy medzi stranami sporu. Odplata vo výške 780 eur nezohľadňuje skutočnú mieru obmedzenia a negatívne externality. Žalovaní namietali závery znaleckého posudku s tým, že vzhľadom na charakter parcely nie je možné objektívne zabezpečiť znalecký posudok. Znalec zo stavebníctva nemá oprávnenie ohodnocovať tento druh pozemku trvalý trávny porast mimo zastavaného územia obce, ak nejde o stavebný pozemok.

4.19. Žalovaní v podanom odvolaní namietajú aj výrok napadnutého rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania. Dôvodili tým, že majú plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobcovia mohli právo prechodu nerušene vykonávať počas celého trvania ich vlastníckeho práva. Potreba súdneho konania bola vyvolaná len v dôsledku ich žiadosti o zriadenie vecného bremena práva cesty aj motorovým vozidlom.

4.20. Žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovaným náhradu trov konania.

5. Žalovaní v prvom a v druhom rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov v prvom a v druhom rade zotrvali na svojich vyjadreniach a doplnili, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno nimi tvrdených skutočnosti o nevyhnutnosti pristupovať k stavbe aj motorovým vozidlom. Za zavádzajúce tvrdenia označili aj tvrdenia žalobcov, že v minulosti prírodnú prekážku prekonali motorové vozidlá, ako aj traktor. Stotožnili sa s tvrdením súdu prvej inštancie o pochybnostiach o bezpečnosti lávok, cez ktoré by mali motorové vozidlá prechádzať. Nestotožnili sa s tvrdením žalobcov o nesprávnom právnom závere súdu prvej inštancie o tom, že sporný pozemok je poľnohospodárskou pôdou. Opätovne namietajú zriadenie vecného bremena práva prechodu peši, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky. Preukázateľne existuje možnosť prístupu vlastníka k stavbe inak, ako cez pozemok parc. č. 3801. Alternatívny prístup

majú dohodnutý cez pozemky 3752, 3754, 3766/2 vo vlastníctve J. A. a M. G. a 3765 vo vlastníctve žalobcu v treťom rade. Tento prístup sami doložili Mestu Šahy pri ohlásení stavby sklad – novostavba. Navrhujú zabezpečiť predmetnú zmluvu o prístupe.

5.1. Navrhujú, aby súd pripustil túto novotu, nakoľko ju odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Dôkazný prostriedok bol žalovaným doručený 23. 10. 2025 a predkladajú ho súdu bezprostredne pri prvom úkone nasledujúcom po jeho obdržaní.

5.2. K odvolaniu žalobcu v treťom rade uviedli, že v tejto časti sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnili. K tvrdeniu žalobcov, že nespochybňovali vlastnícke právo žalobcu v treťom rade, žalovaní uviedli, že toto tvrdenie nie je pravdivé a je zavádzajúce. K tvrdeniu o výpadku katastrálnych služieb uviedli, že ide o irelevantný argument.

6. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že súd prvej inštancie dôsledne analyzoval všetky alternatívne možnosti prístupu, pričom vychádzal aj s dostatočne vykonaného dokazovania. Predovšetkým ohliadka na mieste umožnila vytvoriť si obraz o možnostiach prístupovej cesty. Zriadenie práva cesty rešpektuje zásadu minimalizácie zásahu do práv tretích osôb. Alternatívy navrhované žalovanými nie sú prechodne pre prírodné pomery a ekonomickú náročnosť výstavby cesty v neprístupnom teréne vhodné.

6.1. K dohode s vlastníkmi pozemkov parc. č. 3752, 3754, 3766/2 vo vlastníctve J. A. a M. G. a parc. č. 3765 vo vlastníctve K. G. uviedli, že táto dohoda platila len dočasne, na účely splnenia podmienok stavebného konania pre stavbu skladu a sanácie havarijného stavu nehnuteľnosti žalobcov pred zimným obdobím. Dohoda bola uzavretá mimo vegetačného obdobia, nakoľko vlastníci počas roka tieto nehnuteľnosti využívajú na pestovanie poľnohospodárskych plodín.

7. Žalovaní v písomnej reakcii na vyjadrenie žalobcov uviedli, že pozemok parc. č. 3802 a 3789 spolu s pozemkom parc. č. 3835 tvoria 885 m dlhý kaňon, ktorý ústi práve medzi pozemkami parc. č. 3801 a pozemkami žalobcov. Po dĺžke rigola sa dá prechádzať a rovnako je možné ho v potrebnej dĺžke upraviť na prechod tak, aby nedochádzalo k zásahu do práv žalovaných. Žalobcovia môžu dosiahnuť vylepšenie a úpravu rigola v súčinnosti s mestom Šahy. Alternatívne prístupy si vyžadujú len pokosiť alebo bežné terénne úpravy. Tvrdenia žalobcov o existencii pešieho prístupu k ich nehnuteľnostiam sú právne aj fakticky neudržateľné. V skutočnosti neexistuje trvalá, bezpečná a právne legitímna pešia trasa cez pozemok žalovaných.

7.1. Opätovne poukazujú na existenciu dohody o prístupoch na pozemky žalobcov. Predmetná trasa sčasti kopíruje práve tú komunikáciu, ktorú žalovaní v konaní navrhovali ako alternatívne riešenie prístupu. Je bez právneho významu, či ide o trvalú alebo dočasnú dohodu. Podstatné je, že existuje alternatívny prístup ku stavbe žalobcov. Opätovne namietajú zriadenie vecného bremena pre nesplnenie zákonných podmienok.

8. V ďalšom vyjadrení žalovaní poukazujú na ceny pozemkov v meste Šahy. Zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva dňa 28. 05. 2026 vyplýva, že mesto Šahy ponúkalo stavebný pozemok určený na výstavbu rodinného domu za cenu 50 eur/m2, resp. za cenu 45 eur/m2, za ktorú štát predával mestu pozemky aj nižšej atraktivity, nachádzajúce sa mimo intravilánu. Tieto nové skutočnosti sú významné pri hodnotení primeranosti cien a tiež z dôvodu, že pri určovaní je potrebné prihliadať aj na verejné vyjadrenia predstaviteľov mesta, ktoré naznačujú, že ceny uvádzané žalovanými sa pohybovali v rámci reálnych cien pozemkov v meste Šahy a okolí.

8.1. Ďalej žalovaní ako novotu v konaní uvádzajú, že žalobcovia si po vynesení rozsudku súdom prvej inštancie zadovážili psa plemena maďarská vyžla, ktorého chov realizujú na pozemkoch v bezprostrednom susedstve pozemkov žalovaných, pričom pes sa pohyboval aj smerom na pozemok žalovaných. Ide o novotu v konaní, ktorá vyšla najavo až po rozhodnutí súdom prvej inštancie. Žalovaní žiadajú, aby odvolací súd na tieto nové skutočnosti prihliadol.

9. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k diskusii o cene pozemkov v rámci zastupiteľstva Mesta Šahy uviedli, že tieto novoty nie sú spôsobilé spochybniť hodnovernosť záverov znaleckého posudku. Sporná nehnuteľnosť sa nachádza v k. ú. I.. Na realitnom trhu sú ponuky aj v tejto

lokalite a tieto ponuky poskytujú najhodnovernejší obraz o skutočnej trhovej cene. Predmetný pozemok vo vlastníctve žalovaných nepredstavuje stavebný pozemok, v susedstve spornej nehnuteľnosti sa predáva rekreačný pozemok, ktorého kúpna cena za m2 predstavuje 8,64 eura. Znalec v podanom znaleckom posudku určil hodnotu 9,42 eura/m2.

9.1. K údajnému pohybu psa na pozemkoch žalovaných, žalobcovia uvádzajú, že v žiadnom prípade sa nejedná o psa žalobcov. Aj na žalobcove pozemky príležitostne vchádzajú psy, avšak sa jedná o psy chovateľov zo susedstva.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , zákon číslo , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranami v častiach, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolania spĺňajú náležitosti a nasl. , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( , ), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku (, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v prvom a v druhom rade, žalobcu v treťom rade, odvolanie žalovaných v prvom a v druhom rade, nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil, okrem časti náhrady trov konania.

11. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcov v prvom až treťom rade, ktorou sa domáhali zriadenia vecného bremena práva prechodu peši i vozom cez parcelu vo vlastníctve žalovaných v prvom až druhom rade. Právo prechodu žiadali zriadiť peši a prejazdom motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok parc. č. 3801, k.ú. I. vo vlastníctve žalovaných a to žalobcovia v prvom a v druhom rade v prospech vlastníkov stavby s.č. XXX na pozemku parc. č. 3763 (žaloba žalobcov 1/ a 2) a žalobca v treťom rade v prospech vlastníkov stavby s.č. 400 na pozemku parc. č. 3759 (žaloba žalobcu 3/) v rozsahu špecifikovanom v geometrickom pláne č. 235/2022 za jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške určenej znaleckým posudkom č. 2/2024. Zo skutkových tvrdení žalobcov vyplýva, že k viničným domom s celoročným užívaním sa vedia dostať len cez pozemok vo vlastníctve žalovaných, ktorí im bránia a znemožňujú vstupovať pešo aj vozom na sporný pozemok aj napriek tomu, že nemajú inú prístupovú cestu k viničným domom, pričom zriadenie vecného bremena zmluvne so žalovanými nie je možné. Práva prejazdu motorovým vozidlom sa žalobcovia dožadovali z dôvodu havarijného stavu stavieb vyžadujúceho rekonštrukciu stavieb a s tým spojenej potreby dovozu stavebného materiálu, z dôvodu prístupu hasičov a sanitky, ako aj z dôvodu udržiavania čističky odpadových vôd.

11.1. Žalovaní v prvom a v druhom rade so zriadením vecného bremena cez pozemok v ich spoluvlastníctve nesúhlasili, dôvodiac, že žalobcovia si vedia zriadiť iný prístup k stavbám v ich vlastníctve.

11.2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom tak, že zriadil vecné bremeno v prospech vlastníkov stavby - viničný dom, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parc. č. 3763, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I., spočívajúce v práve prechodu pešo cez pozemok parcela registra „C“ KN p. č. 3801, trvalý trávny porast o výmere 267 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XX, pre katastrálne územie I., v rozsahu ako je zakreslený v geometrickom pláne č.41283007-235/2022 vyhotovenom G. L. A. L. dňa 30.12.2022, úradne overeného Okresným úradom T., katastrálny odbor dňa 13.1.2023 pod č. 22/2023 cez časť pozemku označenú ako diel č. 1 o výmere 162 m2, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Druhým výrokom žalobcu vo zvyšnej časti zamietol, tretím výrokom návrh žalobcov v prvom a v druhom rade na priznanie predbežnej vykonateľnosti rozsudku zamietol, štvrtým výrokom zaviazal žalobcov v prvom a v druhom rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena k pozemku vo výške 780 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovia v prvom a v druhom rade a žalovaní nemajú na náhradu trov konania o žalobe žalobcov 1/ a 2/ právo (výrok V.), žalobu žalobcu v treťom rade v celom rozsahu zamietol (výrok VI.). Výrokom VII. zamietol návrh žalobcu v treťom rade na priznanie predbežnej vykonateľnosti rozsudku. Žalovaným priznal voči žalobcovi treťom rade nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu v treťom rade v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí (výrok VIII). Uznesením zo dňa 27. 08. 2025 doplnil súd prvej inštancie výrok IX., ktorým návrh žalobcov v prvom až treťom rade na priznanie nároku na náhradu zavinených trov konania zapríčinených v súvislosti so zavineným odročením pojednávania dňa 25. 11. 2024 voči žalovaným v rozsahu 100% zamietol. Napadnutý rozsudok odôvodnil v podstatne splnením všetkých zákonných podmienok na zriadenie vecného bremena, práva cesty peši. Nevzhliadol možnosť a dôvod zriadiť vecné bremeno práva prechodu aj motorovým, či nemotorovým vozidlom. Voči žalovanému v treťom rade žalobu zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena ním požadovaného, nakoľko žalobca v treťom rade nie je vlastníkom stavby, ku ktorej žiada zriadiť vecné bremeno právo cesty.

11.3. S rozsudkom súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, v časti trov konania sa nestotožnili žalobcovia v prvom až treťom rade. Žalobcovia v prvom a v druhom rade sa nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie o nemožnosti zriadenia práva cesty aj motorovým vozidlom cez pozemok vo vlastníctve žalovaných. Poukazovali na v minulosti túto prístupovú cestu využívanú aj motorovými vozidlami. Žalobca v treťom rade poukazoval na skutočnosť, že súd mal prihliadať aj na inú skutočnosť, ako evidenčný zápis vlastníckeho práva v liste vlastníctva, najmä na skutočnosť, že bol to práve žalobca v treťom rade, ktorý už v roku 2022 žiadal o pridelenie súpisného čísla. Samotní žalovaní počas konania nespochybňovali vlastnícke právo žalobcu v treťom rade k stavbe s.č. 400. Stavebníkom bol M. L., ktorý bol aj zapísaný ako vlastník stavby v liste vlastníctva.

11.4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním aj žalovaní v prvom a v druhom rade. Dôvodili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom, vec nesprávne právne posúdil, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietali predovšetkým zriadenie vecného bremena dôvodiac, že podmienky na jeho zriadenie splnené neboli. Existujú ďalšie prístupové cesty ku stavbám žalobcov v prvom a v druhom rade, ktoré súd prvej inštancie neakceptoval. Namietali tiež rozsah zriadeného vecného bremena, odplatu za toto vecné bremeno, ako aj rozpor zriadeného vecného bremena s dobrými mravmi.

11.5. V priebehu odvolacieho konania žalovaní v prvom a v druhom rade poukázali na novotu, ktorú doteraz predložiť nemohli. Ide o údajnú dohodu s vlastníkmi pozemkov parc. č. 3752, 3754, 3766/2 vo vlastníctve J. A. a M. G. a parc. č. 3765 vo vlastníctve K. G., žalobcu v treťom rade. Ďalej ako na novotu v odvolacom konaní poukazovali na diskusiu o cenách pozemkov v zastupiteľstve Mesta Šahy, ako aj na psa žalobcov, ktorý sa pohybuje v blízkosti ich pozemku.

11.6. Žalobcovia v prvom a v druhom rade k týmto novotám uviedli, že dohoda, na ktorú poukazujú ako na novotu v konaní žalovaní v prvom a v druhom rade, bola uzavretá dočasne, pre povolenie novostavby skladu, pričom išlo o dohodu mimo vegetačného obdobia. K diskusii o cenách pozemkov uviedli, že táto nemôže ovplyvniť závery znaleckého dokazovania a znaleckého posudku. K tvrdeniu o pohybe psa žalobcov v blízkosti pozemku žalovaných, žalobcovia uviedli, že v žiadnom prípade nejde o ich psa.

12.Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania žalobcov v prvom až treťom rade, žalovaných v prvom a v druhom rade vo veci samej, súc viazaný dôvodmi podaných odvolaní, dospel k záveru, že v danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné a rozsiahle dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie podľa rozsudok tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením

sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa , iba poukazuje. 13.1.Odvolací súd iba poznamenáva, že je potrebné mať na zreteli, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak preto následne odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 14.Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd predovšetkým dáva do pozornosti, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Ústavného súd Slovenskej republiky, napr. , , , , ).

15.1. Za podstatné skutočnosti v danej, odvolacím súdom prejednávanej veci, považoval odvolací súd preukázanie splnenia zákonných podmienok pre zriadenie vecného bremena, ktoré vyplývajú z ustanovenia .

16. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania žalobcov v prvom až treťom rade, žalovaných v prvom a v druhom rade, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, vyhodnotil tak jednotlivo ako aj v súhrnne všetky vykonané dôkazy, zaoberajúc sa všetkými námietkami vznesenými stranami sporu v priebehu konania, vo veci rozhodol správne tak po skutkovej, ako aj právne stránke, pričom následne svoje rozhodnutie aj podľa riadne a veľmi obsiahle zdôvodnil. Odvolací súd sa s týmto rozhodnutím v plnom rozsahu stotožnil a preto podľa rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil a na dôvody, ktorými rozhodnutie odôvodnil, a s ktorými sa taktiež v plnom rozsahu stotožnil, odvolací súd podľa ďalej iba poukazuje.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd iba poukazuje, že na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené tri podmienky: 1/ vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, 2/ prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a 3/ neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

17.1.Vecné bremeno je možné zriadiť iba v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku (prvá podmienka). Táto podmienka spočíva v tom, že právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Právo cesty v prospech vlastníka môže súd zriadiť v zmysle ustanovenia aj vtedy, keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii (napr. R 60/2006). Vecné bremeno ako právo nevyhnutnej cesty môže byť zriadené už k existujúcej ceste, alebo môže byť na náklady vlastníka stavby zriadená nová cesta. Nie je rozhodujúce k akému účelu je stavba používaná, či je to obytný dom alebo továreň. Pre rozsah zriaďovaného práva je rozhodujúca hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania; cestu však možno zriadiť iba v takom rozsahu, bez ktorého by obvyklé užívanie stavby bolo znemožnené alebo značne sťažené. Podstatné pritom je, aby vlastníkovi stavby bolo umožnené predmet svojho vlastníctva užívať.

17.2. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Prístup musí byť zabezpečený k verejnej ceste. Prístup nemožno zabezpečiť inak aj v prípade, že zabezpečenie takého prístupu bude síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne také vysoké (spravidla budú mnohonásobne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva cesty), že ich vynaloženie nebude možné spravodlivé požadovať.

17.3. Treťou podmienkou je podmienka, že neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo najmenej. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Súd je povinný porovnávať ujmy, ktoré by zriadenie vecného bremena prinieslo vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z vecného bremena pre vlastníka. Preto je vždy potrebné porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Preto môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty v rozsahu objektívne zabezpečujúcom riadne užívanie stavby. Zriadeniu cesty v zásade nebráni skutočnosť, že niekto kúpi stavbu bez zabezpečeného prístupu, keďže zabezpečenie užívania je vo všeobecnom záujme aj v záujme vlastníkov susedných nehnuteľností. Neužívaná a neudržiavaná stavba by mohla byť zdrojom rôznych imisií a ohrození pre susedov. Treba však skúmať dôvody, prečo sa vlastník stavby zbavil možnosti prístupu a či výkon jeho práva nie je v rozpore s dobrými mravmi.

17.4. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku splnením všetkých troch podmienok veľmi podrobne a rozsiahle zaoberal a to v bodoch 84. až 127. Odvolací súd sa s týmto podrobným, obsiahlym odôvodnením v zmysle jednak citovaných zákonných ustanovení, ako aj rozhodnutí vyšších súdnych autorít, najmä rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, v plnom rozsahu stotožnil a na toto odôvodnenie ďalej iba poukazuje. K veľmi podrobnému odôvodneniu nemá viac ako dôvody uviesť.

18. Žalovaní v prvom a v druhom rade nesúhlasia so zriadením vecného bremena, namietajú jeho nezákonnosť, keď podľa ich názoru neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena, práva cesty, cez ich pozemok. Namietajú tiež rozpor s dobrými mravmi, ako aj skutočnosť, že sám žalobca si odstránil prístupovú cestu a teraz žiada zriadiť vecné bremeno právo cesty cez ich pozemok. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie zriadiac vecné bremeno, právo prechodu peši cez pozemok žalovaných, iba potvrdil tak v minulosti, ako aj v súčasnosti, užívací stav. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní v prvom a v druhom rade umožňovali a aj v súčasnej dobe umožňujú prechod žalobcom v prvom a v druhom rade k ich nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie veľmi podrobným a rozsiahlym spôsobom odôvodnil zriadenie vecného bremena, práva prechodu peši, cez pozemok žalovaných. Uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné zriadiť aj právo prejazdu motorovým vozidlom. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti iba poukazuje, zhodne so súdom prvej inštancie, na charakter pozemku žalovaných. Ako vyplýva aj vykonaného dokazovania, predovšetkým z obhliadky na mieste samom, ako aj z fotografií, pozemok žalovaných je úzkym pozemkom, ktorý je navyše erozovaný vplyvom vedľajšieho prírodného rigolu. Je nesporné, že predmetný pozemok vo vlastníctve žalovaných v minulosti slúžil ako prístupová cesta, čo vyplýva aj z lávok, zriadených na touto prírodnou prekážkou. Už iba z pohľadu na tieto lávky je nesporné, že súd prvej inštancie sa správne s návrhom žalobcom na zriadenie práva cesty aj prejazdom motorových vozidiel, vysporiadal, keď z bezpečnostného hľadiska tento prejazd nepovolil a nezriadil. Správne preto rozhodol, keď zriadil právo cesty iba peši a nie aj motorovým vozidlom. Odvolací súd iba dodáva, že samotní žalovaní v prvom a v druhom rade zo začiatku konania vyjadrili súhlas so zriadením vecného bremena práva prechodu peši. Až neskôr svoje tvrdenie zmenili a so zriadením vecného bremena nesúhlasili. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi v plnom rozsahu stotožnil a na tieto dôvody poukazuje.

19. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s alternatívnymi prístupmi, ktoré žalovaní v prvom a v druhom rade navrhovali. Ohliadkou vykonanou na mieste samom zistil, že tieto nimi navrhované alternatívne prístupy nie sú vhodné, pričom v napadnutom rozsudku ich veľmi podrobne aj odôvodnil, a to v bodoch 96. až 107. napadnutého rozsudku. K týmto dôvodom nie je potrebné viac čo dodať a odvolací súd na tieto dôvody, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, ďalej iba poukazuje. Tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd na základe tohto zhodnotenia jednotlivých alternatív iba konštatuje splnenie druhej zákonnej podmienky na zriadenie vecného bremena, t.j., že iná vhodná prístupová cesta nie je možná.

20. Taktiež splnenie tretej podmienky, neexistenciu dôvodov, ktoré by vylučovali zriadenie vecného bremena, súd prvej inštancie podrobne odôvodnil v bodoch 108. až 111. napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody, ktoré by zriadenie vecného bremena, práva prechodu peši, vylučovali. Odvolací súd nemá k tomuto odôvodneniu viac čo dodať, preto na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.

21. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s námietkami žalovaných, ktorí poukazovali na skutočnosť, že zriadené vecné bremeno je v rozpore s dobrými mravmi. Svoje úvahy a podrobné odôvodnenie uviedol v bodoch 112. až 119. napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a viac nemá čo dodať k týmto dôvodom.

22. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s rozsahom zriadeného vecného bremena v zmysle geometrického plánu 235/2022. Uviedol dôvody, pre ktoré neakceptoval geometrický plán č. 40/2024, ale zriadil vecné bremeno v zmysle geometrického plánu predloženého žalobcami v prvom a v druhom rade. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku v bodoch 122. až 126. Odvolací súd sa aj s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.

23. Ustanovenie ukladá odvolaciemu súdu, aby sa vysporiadal s podstatnými námietkami uvedenými v podanom odvolaní.

24.Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia v prvom a v druhom rade a to voči výrokom II. a V. Dôvodili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

24.1. Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v tom, že k nesprávnym skutkovým zisteniam vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Jednotlivý dôkaz hodnotí z hľadiska jeho dôležitosti, relevancii vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

24.2. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

24.3. Žalobcovia v prvom a v druhom rade v podanom odvolaní namietali zamietajúcu časť a rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania. V podstate sa nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie, ktorým nezriadil právo cesty aj motorovým vozidlom. Súd prvej inštancie sa touto námietkou zaoberal v napadnutom rozsudku, keď skonštatoval, že prechod vozidlom nie je možné z dôvodu existencie prírodnej prekážky a žalobcovia v prvom a v druhom rade nepreukázali, že tento prejazd cez lávku, je aj bezpečný. Súd prvej inštancie dospel k tomuto záveru po vykonanej ohliadke. S poukazom na predložené fotografie, aj odvolací súd konštatuje, že nie je zabezpečený bezpečný prejazd motorovým vozidlom cez prírodnú prekážku, po laicky zhotovenej lávke. Odvolací súd dospel k záveru, že je nevyhnutné, ak zriadi vecné bremeno právo cesty, aj prejazdom motorových vozidiel, že

takýto prístup musí spĺňať minimálne záruky bezpečnosti. Tvrdenie žalobcov v prvom a v druhom rade, že fotografie preukazujú, že nebol problém prekonať tieto prekážky, že v minulosti tadiaľ prechádzal malotraktor, či motorové vozidlo, nie je dostatočným dôkazom, že tento prístup je bezpečný a je možné ho využívať aj na prejazd motorovým vozidlom aj v súčasnej dobe, keďže prejazd malotraktorom a tiež motorovým vozidlom bol vykonaný v minulosti.

24.4. Taktiež ich tvrdenie, že predmetná nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných sa aj v minulosti využívala ako prístupová cesta a nie poľnohospodárska pôda, ako to tvrdili žalovaní v prvom a v druhom rade, nebolo jednoznačne preukázané. Svedok S. síce potvrdil, že v minulosti parc. č. 3801 slúžila ako cesta a cez rigol chodili aj autá, avšak toto tvrdenie nič nemení na skutočnosti, že v súčasnej dobe súd prvej inštancie nepovažoval takýto prechod za bezpečný. Aj touto námietkou sa súd prvej inštancie zaoberal a vysporiadal sa s ňou. Z uvedeného dôvodu sa v plnom rozsahu odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom, výrokom I. zriadil právo prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných peši. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

24.5. Žalobcovia v prvom a v druhom rade podali odvolanie aj čo do výroku o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcom v prvom a v druhom rade nárok na náhradu trov konania dôvodiac, pomer úspechu k neúspechu protistrany bol približne rovnaký, nakoľko súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcov v prvom a v druhom rade v časti zriadenia vecného bremena práva prechodu peši a v práve prechodu motorovým a nemotorovým vozidlom ich žalobu zamietol. Nie je preto možné konštatovať, že mala niektorá zo strán sporu väčší úspech, ani jedna zo strán sporu nebola v plnom rozsahu úspešná. Odvolací súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil a aj v tejto časti napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

24.6. Z týchto dôvodov odvolací súd námietky žalobcov neakceptoval a v nimi napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

25. Odvolanie proti zamietajúcemu výroku podal aj žalobca v treťom rade to čo do výrokov VI. a VIII. dôvodiac, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností ( ), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

25.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok,

ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

25.2. Odvolací dôvod týkajúci sa vady konania ( ) dopadá na pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25.3. Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) spočíva vo vyhodnotení potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, ktoré je úlohou súdu.

25.4. Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v tom, že k nesprávnym skutkovým zisteniam vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Jednotlivý dôkaz hodnotí z hľadiska jeho dôležitosti, relevancii vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

25.5. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

25.6. Žalobca v treťom rade jednak nekonkretizoval procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré malo mať za následok takú vadu konania, ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Skutočnosť, že žalobca v treťom rade sa nestotožnil so zamietnutím jeho žaloby, nemôže byť vadou konania. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v treťom rade, tieto v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vyhodnotil.

25.7. Za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie označil jeho postup, keď neakceptoval na poslednom pojednávaní ním predložené potvrdenia a ním uvádzaný titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie žalobca v treťom rade videl v zamietnutí jeho žaloby.

25.8. Súd prvej inštancie zamietol jeho žalobu o zriadenie vecného bremena, práva prechodu cez pozemok žalovaných, k jeho stavbe s.č. 400. Dôvodil tým, že z listu vlastníctva nevyplýva, že žalobca v treťom rade je vlastníkom tejto stavby (s.č. 400). Ako vlastník je zapísaný M. L.. Odvolací súd, v čase rozhodovania o odvolaniach strán sporu, preveril skutočnosť, či žalobca v treťom rade je vlastníkom stavby s.č. 400. Z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie I. aj ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu vyplýva, že ako vlastník tejto stavby bol zapísaný M. L.. Súd prvej inštancie preto správne žalobu žalobcu v treťom rade zamietol, keďže nebola splnená ani prvá základná podmienka pre zriadenie vecného bremena, t.j., že žalobca, ktorý žiada zriadiť vecné bremeno právo cesty, musí byť vlastníkom stavby, ku ktorej nemá prístup z verejnej komunikácie. Žalobca v treťom rade túto podmienku nesplnil,

keďže nebol a ani v súčasnej dobe nie je zapísaný ako vlastník stavby s.č. 400. Je bezpredmetné, že kataster zapísal ako vlastníka stavby, stavebníka, M. L., iba na základe vydaného potvrdenia o súpisnom čísle. Za situácie, že žalobca v treťom rade sa cíti byť vlastníkom tejto stavby, bolo jeho povinnosťou zosúladiť tento stav so stavom evidenčným. Keďže žalobca v treťom rade, napriek tomu, že sa cíti byť vlastníkom tejto stavby, nepreukázal hodnoverným dôkazom (listom vlastníctva), že ním skutočne aj je.

25.9. Argumentácia žalobcu v treťom rade, že stavba s.č. 400 nebola formálne evidovaná v katastri nehnuteľností a preto nie je možné klásť na nadobúdací titul žalobcu v treťom rade identické formálne nároky, ako je tomu pri prevode nehnuteľností, nie je právne relevantná. Žalobca v treťom rade v konaní nepreukázal, že predmetnú stavbu nadobudol do svojho vlastníctva. Skutočnosť, že ako vlastník stavby nie je v liste vlastníctva evidovaný, iba tomuto záveru nasvedčuje. Ani predloženie dôkazov na poslednom pojednávaní, potvrdenia, ktorými sa snažil preukázať, že predmetnú stavbu nadobudol tak, ako je predchodcovia, nie je možné vyhodnotiť ako preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva k tejto stavbe. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého sa vlastnícke právo nadobúda kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Žalobca v treťom rade na poslednom pojednávaní dňa 30. 04. 2025 iba tvrdil, že predmetnú stavbu nadobudol do vlastníctva vydržaním. Odvolací súd iba dodáva, že aj nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním je potrebné bez akejkoľvek pochybnosti preukázať, táto skutočnosť musí byť minimálne osvedčená a následne musí byť vlastnícke právo vydržaním zapísané v liste vlastníctva. Bez preukázania tejto skutočnosti, zápisu v evidencii nehnuteľností, je toto tvrdenie žalobcu v treťom rade iba v rovine jeho subjektívneho tvrdenia. Za tejto dôkaznej situácie preto nebolo možné jeho žalobe vyhovieť, keďže nedisponoval vecnou aktívnou legitimáciou na podanie takejto žaloby z dôvodu, že nie je vlastníkom predmetnej stavby. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so zamietnutím žaloby žalobcu v treťom rade, s dôvodmi, ktoré uviedol v bodoch 148. až 151. napadnutého rozsudku.

25.10. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov odvolaniu žalobcu v treťom rade nevyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, nakoľko nezistil dôvod na jeho zmenu, či zrušenie.

26. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní v prvom rade a to voči výrokom I., IV. Dôvodili tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

26.1.Žalovaní v prvom a v druhom rade v rozsiahlom a obsiahlom odvolaní v podstate sa nestotožnili so zriadením vecného bremena, práva prechodu peši, cez pozemok parc. č. 3801, ktorý je v ich vlastníctve. Namietajú skutočnosti, ktoré nie sú a ani neboli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Podrobne popisujú, prečo nesúhlasia so záverom súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok pre zriadenie vecného bremena. Tieto námietky, týkajúce sa tak splnenia druhej, tretej podmienky, ako aj námietky týkajúce sa zriadenia vecného bremena v rozpore s dobrými mravmi, či zhodnotenia súdom prvej inštancie nimi navrhovaných alternatív prístupu žalobcov v prvom a v druhom rade k ich stavbám, boli už predmetom zhodnotenia súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa preto nebude podrobne zaoberať týmito námietkami, nakoľko súd prvej inštancie veľmi obsiahle tieto námietky vyhodnotil a v odôvodnení napadnutého rozsudku ich zargumentoval. Tak, ako už odvolací súd uviedol, na toto odôvodnenie ďalej iba poukazuje a nebude dôvody, ktoré súd prvej inštancie podrobne uviedol, opakovať. Dodáva iba, že skutočnosť, že pozemok parc. č. 3802 (prírodná prekážka, rigol) nebol v projekte pozemkových úprav určený na vodnú stavbu, nie je podstatnou okolnosťou pre rozhodnutie o zriadení vecného bremena. Taktiež ani argumentácia žalovaných, že ide o jediný pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve súkromnej osoby a nie je určený na poľnohospodárske účely, nie je podstatnou skutočnosťou vzhľadom na predmet konania. Taktiež námietka odhadu investície nie je právne relevantná. Súd prvej inštancie iba obrazne túto sumu uviedol, nemal ju žiadnym znaleckým posudkom preukázanú. Argumentácia žalovaných a poukázanie na rozsudok NS ČR sp.zn. , týkajúci sa práva prechodu cez pozemky vo vlastníctve rodinných príslušníkov, nie je v danom prípade podstatnou okolnosťou, nakoľko súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku odôvodnil

nemožnosť prístupu k stavbám žalobcom v prvom a v druhom rade cez pozemok žalovaného v treťom rade a taktiež aj riadne odôvodnil nemožnosť alternatívnych prístupov, ktoré žalovaní navrhovali.

26.2. Je nesporné, že súd pri zriaďovaní vecného bremena musí mať na zreteli, aby zriadil vecné bremeno právo cesty iba v nevyhnutnom rozsahu a aby minimalizoval čo možno najmenej zaťaženie vlastníka pozemku, cez ktorý právo prechodu zriaďuje. V danom prípade tak súd prvej inštancie sa touto zásadou riadil a právo prechodu zriadil iba pešo, motorovým vozidlom tento prechod zamietol a prechod zriadil iba v nevyhnutnom rozsahu. Dôvody, prečo akceptoval geometrický plán Koháry, podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd v tejto súvislosti iba poukazuje na skutočnosť, že pozemok parc. č. 3801, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, aj v minulosti slúžil ako prístupová cesta k stavbám, ktoré sú teraz vo vlastníctve žalobcov. Rozsah zriadeného vecného bremena je určený aj charakterom tohto pozemku parc. č. 3801, ktorý je úzky, pôsobí naň prírodná prekážka (rigol), ktorá sa v čase dažďov napĺňa vodou a táto spôsobuje eróziu brehov a zmenšovanie predmetnej parcely. Ani odvolací súd nevidel logický dôvod, aby bolo zriadené vecné bremeno tak, ako bolo navrhnuté v geometrickom pláne, ktorý predložili žalovaní, v rozsahu č. 40/24. Takto zriadený prístup by problémy žalobcov v prvom a v druhom rade neriešil. Súd prvej inštancie sa podrobne rozsahom zriadeného vecného bremena zaoberal, taktiež aj argumentáciou žalovaných, okrem iného aj v bodoch 123. až 126. Odvolací súd k tejto argumentácii nemá pripomienky a ani žiadne iné dôvody.

26.3. Žalovaní v podanom odvolaní namietajú aj skutočnosť, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia sa zbavili prístupu na svoje nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa zaoberal touto námietkou žalovaných a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil a na tieto dôvody poukazuje. Dodáva iba, že argumentácia žalovaných spočíva v tom, že právni predchodcovia žalobcov sa zbavili prístupovej cesty, ktorá argumentácia je právne irelevantná, nakoľko nešlo o úmyselné konanie žalobcov. Navyše nie je žiadnym zákonom zakázané nadobudnutie vlastníckeho práva k stavbe, bez prístupu z verejnej komunikácie.

26.4. Žalovaní sa nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie, že zriadenie vecného bremena, práva prechodu peši, nie je v rozpore s dobrými mravmi. V podanom odvolaní veľmi rozsiahle odôvodňujú túto svoju argumentáciu. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku podrobne zaoberal a hodnotil, či zriadenie vecného bremena, práva prechodu peši, je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dospel k záveru o neexistencii tohto rozporu medzi zriadením vecného bremena a dobrými mravmi. Za tento rozpor nie je možné vyhodnotiť ani nadobudnutie stavby za nižšiu cenu, či neprejavenie snahy o dohodu so žalovanými. Je nesporné, že žalobcovia tým, že nerešpektovali vôľu a želanie žalovaných o tom, aby na ich pozemku neparkovali, nie je v súlade s dobrými mravmi a dobrými susedskými vzťahmi. Túto skutočnosť však je potrebné riešiť v inom konaní a nie v konaní o zriadenie práva vecného bremena. Taktiež ich argumentáciu o tom, že údajne pes žalobcov sa má pohybovať v bezprostrednej blízkosti pozemkov žalovaných, pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena nie je možné považovať za právne relevantnú. Aj táto skutočnosť by mala byť predmetom iného konania.

26.5. Žalovaní namietajú aj výšku náhrady, ktorú súd prvej inštancie určil a zaviazal žalobcov k jej náhrade. Súd prvej inštancie určil túto výšku na základe znaleckého posudku, ktorú vypracoval znalec z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Q. M. M.. Žalovaní, ktorí sa nestotožnili s výškou náhrady, nestotožnili sa ani s osobou znalca. Odvolací súd tieto námietky, ktorými sa zaoberal už súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v bodoch 128. až 135., taktiež vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie v týchto bodoch rozsudku podrobne uviedol svoje úvahy, zaoberajúc sa záverom znaleckého dokazovania, ako aj námietkami žalovaných. Odvolací súd, zhodne so súdnom prvej inštancie, náhradu, určenú znalcom, ktorý je zapísaný v zozname znalcov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, považoval za primeranú. Znalec podal znalecký posudok, ktorý v zmysle zákona obsahuje všetky podstatné náležitosti, pri jeho vyhotovení postupoval v zmysle zákonných ustanovení. Taktiež záver súdu prvej inštancie, že v prípade, ak žalovaní so záverom znaleckého posudku nesúhlasili, mali možnosť predložiť súdu vlastný súkromný znalecký posudok, je podľa názoru odvolacieho súdu, správny. Žalovaní inú sumu, ako preukázanú znaleckým posudkom, nenavrhli. Námietky, ktoré uviedli v podanom odvolaní sú totožné s námietkami, ktorými sa zaoberal už súd prvej inštancie, z ktorého dôvodu sa ďalej nimi zaoberať nebude a na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, v tejto časti, ďalej iba poukazuje. Na tento záver znaleckého dokazovania a záveru tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu nemôže mať ani vplyv diskusia poslancov mestského zastupiteľstva Mesta Šahy, na ktorú poukazovali vo svojom vyjadrení žalovaní v prvom a v druhom

rade a ktorá mala preukazovať podstatne vyššiu cenu pozemku, ako ju stanovil znalec v podanom znaleckom posudku. Tento dôkaz je iba vo vecnej rovine, pričom nemôže mať žiadny dopad na cenu určenú znaleckým posudkom.

26.6. Žalovaní namietajú aj výrok o náhrade trov konania a trvajú na tom, aby im súd priznal trovy konania v plnej výške. Súd prvej inštancie nepriznal tak žalobcom, ako aj žalovaným žiadnu náhradu trov konania dôvodiac, že pomer úspechu a neúspechu bol čiastočný a aj pomerne rovnaký. Žalovaní iba dôvodia, že nebol dôvod na podanie žaloby, nakoľko mohli užívať prechod peši stále a ich požiadavka bola iba na prejazd motorovými vozidlami. K tejto námietke odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 144. až 147. Odvolací súd na tieto dôvody poukazuje, keďže sa s nimi v plnom rozsahu stotožnil.

26.7. Skutočnosť, že mesto Šahy je nečinné v udržiavaní a rekonštrukcii prírodnej prekážky, rigola, nie je v danej veci podstatnou skutočnosťou, preto sa ňou odvolací súd ani nezaoberal.

27. Odvolací súd záverom iba dodáva, že nestotožnenie sa s napadnutým rozsudkom, nemôže byť dôvodom na jeho zrušenie, či na jeho zmenu. Spory, ktoré medzi stranami sporu v tomto konaní vyvstali, sú iba dôsledkom ich vzájomnej nevraživosti, neústupčivosti, neakceptovania, či netolerancie druhej strany. Bolo by preto potrebné, aby každá strana ustúpila zo svojich nárokov a akceptovala práva toho druhého. Bez vzájomnej tolerancie, rešpektovania druhej strany, aj za situácie, že súdom bolo zriadené vecné bremeno, nedosiahnu to, čo dosiahnuť chceli.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd námietky žalovaných vyhodnotil ako nedôvodné a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil s poukazom na dôvody uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie podľa , keďže nebol dôvod na zmenu rozsudku ( ) a ani na jeho zrušenie ( ).

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali obe strany sporu. Žalobcovia v prvom a druhom rade podali odvolanie voči zamietajúcemu výroku (II.) a výroku o trovách konania (V.), žalobca v treťom rade podal odvolanie voči výroku VI. a VIII., žalovaní v prvom rade a v druhom rade podali odvolanie voči vyhovujúcemu výroku I. a výroku o náhrade za zriadenie vecného bremena (výrok IV.). Odvolací súd ani jednému odvolaniu nevyhovel, preto tak žalobcovia v prvom a v druhom rade, žalobca v treťom rade, ako aj žalovaní v prvom a v druhom rade neboli v odvolacom konaní úspešní. Vzhľadom na skutočnosť, že tak žalobcovia, ako aj žalovaní boli úspešní/neúspešní v podaných odvolaniach, odvolací súd rozhodol podľa a žiadnej zo stráne nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).