Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-2890-2023.pdf
PDF · 96.59 KB
Case nature
Area
Subarea
16Ek/2890/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: HeyPay s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 842 414, právne zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o vymoženie 1202,34 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Bohumil Husťák, so sídlom exekútorského úradu Žriedlova 3, 040 01 Košice, IČO: 17 072 735, pod sp. zn. 64EX 896/23, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2890/2023 zo dňa 29. 10. 2025, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2890/2023 zo dňa 29. 10. 2025 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pôvodný oprávnený: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 815 256, sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 22. 11. 2023, domáhal od povinnej vymoženia 1202,34 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 29Csp/39/2023 zo dňa 14. 08. 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 09. 2023 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 08. 12. 2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ing. Bohumil Husťák, so sídlom exekútorského úradu Žriedlova 3, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 64EX 896/23. Dňa 08. 01. 2025 súd vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorým pripustil zmenu na strane oprávneného z pôvodného oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 815 256, na nového oprávneného: HeyPay s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 842 414.
3. Uznesením sp. zn. 16Ek/2890/2023 zo dňa 29. 10. 2025, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 11. 09. 2025 podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol.
4. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že predmetný návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj po podaní prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 22. 12. 2023, o ktorom súd rozhodol uznesením vyššieho súdneho úradníka zo dňa 06. 02. 2024 o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie v spojení s uznesením sudcu zo dňa 17. 04. 2024, ktorým sťažnosť povinnej bola zamietnutá. Predmetné rozhodnutia po vykázanom doručení účastníkom exekučného konania vo vzájomnej spojitosti nadobudli právoplatnosť dňa 23. 04. 2024. V dôsledku uvedeného dôsledku súd mohol najnovšie predmetné podanie povinnej posudzovať len ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda taký ktorý je bez odkladného účinku, v ktorom povinná mohla namietať
len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj po skoršom podaní povinnej, čo odzrkadľuje koncentračnú zásadu konania o návrhu na zastavenie exekúcie. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že povinná navrhla zastaviť exekúciu, a to z dôvodu nedoručenia exekučného titulu, v čoho dôsledku povinná namietla nedostatok formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý považovala za neprávoplatný a nevykonateľný, a taktiež vzniesla aj námietku proti trovám exekúcie, pričom súd v exekučnom konaní o týchto námietkach už právoplatne rozhodol, keďže v identickom rozsahu boli namietnuté v prvom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie. A preto tieto námietky v čase posudzovania druhého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie súdom, a súd na ne nemohol ani prihliadnuť, a to pre neuvedenie a nepreukázanie nových okolností, resp. skutočností, o ktorých súd už v priebehu exekučného konania právoplatne rozhodol. Vyšší súdny úradník však s poukazom na zistené skutočnosti v spisovom materiály poukázal na skutočnosť, že exekučný titul bol súdom v základnom konaní doručovaný na jej adresu vtedajšieho trvalého pobytu podľa registra obyvateľov Slovenskej republiky: C. D. XXX, XXX XX C. D., pričom prvý pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie sa uskutočnil dňa 17. 08. 2023, opakovaný pokus dňa 18. 08. 2023, a dňa 18. 08. 2023 bol dotknutý platobný rozkaz bol povinnej doručený do vlastných rúk, tak ako to vyplýva z Okresným súdom Michalovce predloženej informácie o doručovaní exekučného titulu. Vyšší súdny úradník konštatoval, že Okresný súd Michalovce vykonal v zmysle § 106 ods. 1 Civilného sporového poriadku riadne a zákonné doručovanie písomnosti - platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 29Csp/39/2023 zo dňa 14. 08. 2023 povinnej do vlastných rúk na jej vtedajšiu adresu trvalého pobytu podľa registra obyvateľov SR, a predmetná písomnosť bola povinnej doručená do vlastných rúk dňa 18. 08. 2023 a to podľa § 111 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a preto predmetný platobný rozkaz mohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Vo vzťahu k opätovnej námietke povinnej proti trovám exekúcie oprávneného a súdneho exekútora vyšší súdny úradník v celom rozsahu odkázal na odôvodnenia rozhodnutí súdu vydanom v exekučnom konaní o prvom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie. V odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia povinná ako nový dôvod na zastavenie exekúcie vzniesla len námietku o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie aktuálneho oprávneného. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). Ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu aj v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule, iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu, a to v prípade ak k tejto relevantnej skutočnosti nastane až v čase po začatí exekúcie. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Súd na dôvodnú skutočnosť prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku a doručí ho súdnemu exekútorovi. Vyšší súdny úradník uviedol, že po začatí exekúcie nastala právna skutočnosť, dôsledku ktorej bol v rámci tohto exekučného konania podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku vydaný dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorým bola pripustená zmena na strane oprávneného z pôvodného oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 815 256, na nového oprávneného: HeyPay s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 842 414. Dôsledkom realizovanej zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného bol preukázaný prevod pohľadávky z pôvodného oprávneného na nového oprávneného podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 302/24/CEZ zo dňa 16. 10. 2024 spolu s prílohou identifikujúcou postúpenú pohľadávku, ako príloh k návrhu súdneho exekútora na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. Súd na túto preukázanú skutočnosť prihliadol tak, že vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie a realizoval zmenu účastníka na strane opraveného. A preto v tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinnej, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku na náhradu trov exekúcie. Povinná navrhla zastaviť exekúciu aj z dôvodu vznesenej námietky o nedoručení uznesenia o prvom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie, ktorú vyšší súdny úradník vyhodnotil ako právne nerelevantnú, keďže ako to bolo konkretizované v tomto uznesení povinná podala proti predmetnému uzneseniu sťažnosť v zákonnej lehote, o ktorej zákonný sudca rozhodol. Rozhodnutia o prvom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie boli povinnej doručené zákonným spôsobom a doručovanie bolo realizované na jej adresu trvalého pobytu podľa Registra obyvateľov SR. Uznesenie vydané vyšším úradníkom zo dňa 06. 02. 2024 bolo povinnej doručené dňa
09. 02. 2024, a uznesenie vydané sudcom dňa 17. 04. 2024 bolo doručené povinnej dňa 23. 04. 2024. Na základe uvedené vyšší súdny úradník konštatoval nedôvodnosť druhého v poradí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.
5. Proti uzneseniu sp. zn. 16Ek/2890/2023 zo dňa 29. 10. 2025 podala povinná v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila nesprávnym právnym posúdením a nezákonnosťou. Povinná úvodom poukázala na to, že pôvodný oprávnený neoznámil povinnej postúpenie pohľadávky podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa dopustil porušenia tohto ustanovenia. Pri postúpení sa súhlas dlžníka nevyžaduje, čo povinná nepoprela a neoponovala konštatovaniu vyššieho súdneho úradníka v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia. Povinná mala za to, že súd neskúmal, že či postupca splnil povinnosť podľa § 526 Občianskeho zákonníka a že či oznámil povinnej skutočnosť postúpenia pohľadávky. Povinná mala za to, že nesplnenie tejto povinnosti zo strany postupcu predstavuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálne. Povinnosť postupcu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky je zákonná, a jej nesplnenie je porušením zákona s následkom uvedeným v § 61k Exekučného poriadku. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Namiesto oznámenia postúpenia postupcom môže postúpenie postupník dlžníkovi preukázať. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dosiať postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Na základe uvedeného povinná navrhla súdu, aby sťažnosťou napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom bolo zrušené v celom jeho rozsahu.
6. Oprávnený sa k sťažnosti povinnej nevyjadril.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinná môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinná môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
16. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
17. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.
18. Podľa § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
19. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinná hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
20. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, a po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom, a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení, a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti, uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu v celom rozsahu na základe návrhu povinnej zastaviť, a ani vyhovieť návrhu povinnej na odklad exekúcie, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia, ako aj na odôvodnenia skorších rozhodnutí vydaných v rámci exekučného konania o prvom v poradí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (a to len vo vzťahu k identickým námietkam, ktoré povinná opätovne prezentovala v rámci konania o druhom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie).
21. Základnou námietkou zo strany povinnej, s ktorou sa bolo potrebné v sťažnostnom konaní vysporiadať, bola otázka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie aktuálneho oprávneného v dôsledku nesplnenia oznamovacej povinnosti pôvodného oprávneného ako postupcu poveriť povinnú v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka o postúpení vymáhanej pohľadávky deklarovanej exekučným titulom.
22. Sudca v sťažnostnom konaní povinnou tvrdenú nedostatočnosť a nesprávnosť odôvodnenia napádaného rozhodnutia vo vzťahu k namietaného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie aktuálneho oprávneného nezistil, a sa stotožnil s posúdením vyššieho súdneho úradníka, o tom že v rámci exekučného konania bolo riadne preukázaná právna skutočnosť v podobe postúpenia vymáhanej pohľadávky deklarovanej exekučným titulom, na ktorú súd prihliadol tak, že vydal podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie. K predmetnej námietke povinnej sudca uvádza, že v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupca) a postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez potreby akejkoľvek účasti dlžníka. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a
existujúcu proti konkrétnemu dlžníkovi. Na postupníka s pohľadávkou okrem iných prechádza tiež právo na súdne uplatnenie (nárok) vrátane oprávnenia na jej vymoženie v exekučnom konaní, ako aj práva nadobudnutú pohľadávku postúpiť ďalej inému. Oprávnený v tomto exekučnom konaní splnil povinnosť a preukázal súdu prevod práva na uplatnenie nároku z exekučného titulu a to predložením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky.
23. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo/11/2012 zo dňa 09.10.2013 podľa ktorého: „Navrhovateľ splnil povinnosť preukázať prechod práva vyplývajúceho z tohto vzťahu doložením písomných zmlúv o postúpení pohľadávky pripojených k návrhu na začatie konania. Treba súhlasiť aj s tvrdením generálneho prokurátora, že v prípade nesplnenia notifikačnej povinnosti postupcom, môže postupník dosiahnuť účinnosť postúpenia pohľadávky tým, že mu písomnou zmluvou preukáže, že k postúpeniu došlo, pričom táto povinnosť je splnená i doručením návrhu na začatie konania, ktorým bola uplatnená postúpená pohľadávka spolu so zmluvou o postúpení.“ Prípadné nesplnenie notifikačnej povinnosti zo strany právneho predchodcu oprávneného alebo aj priamo oprávneným nezakladá prekážku pre vymáhateľnosť nároku deklarovaného exekučným titulom v rámci výkonu exekúcie. Za určitú formu splnenia notifikačnej povinnosti možno považovať aj upovedomenie dlžníka v rámci exekučného konania. V prejednávanej veci by však nesplnenie notifikačnej povinnosti zo strany postupcu (pôvodného oprávneného) ohľadom postúpenej pohľadávky evidovanej proti povinnej by malo len za právny následok, ktorý je predpokladaný v § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ktorý by spočíval v tom, že povinná by sa zbavila splnenia vymáhanej peňažnej povinnosti priznanej exekučným titulom len vtedy, ak by preukázala, že by ju splnila právnemu predchodcovi oprávneného, čo v tomto konaní na to určenými listinnými prostriedkami nebolo zo strany povinnej vôbec preukázané. Dané ustanovenie Občianskeho zákonníka nezakladá iný právny následok než ten, čo je v ňom uvedený, a preto aj v prípade nesplnenia notifikačnej povinnosti zo strany postupcu v prospech dlžníka za žiadnych okolností nemožno považovať za dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Teda v čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie ako aj sťažnosti povinná nepreukázala súdu zánik vymáhaného nároku (napr. splnením, a pod.) deklarovaného exekučným titulom adresovaný právnemu predchodcovi oprávneného (a ani oprávnenému) realizovanému v čase pred začatím exekúcie (a to ani v jej priebehu). V zmysle uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v tomto exekučnom konaní je daná tak aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného. Súd konštatoval, že exekúcia v tomto exekučnom konaní začala dôvodne. V čase rozhodovania exekučného súdu je exekučný titul vykonateľný, a keďže nie je daný žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, súd nemôže postupovať inak. Vo výroku sťažnosťou napadnutého rozhodnutia bolo predmetné rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom vecne správne, preto nebol dôvod sťažnosťou napadnuté rozhodnutie rušiť, či meniť.
24. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinnej s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
25. Sudca vzhľadom na zistený skutkový stav a dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise konštatuje, že v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda ani dôvod na základe ktorého by bolo možné vyhovieť sťažnosti povinnej proti napadnutému uzneseniu. Sudca taktiež uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinnej, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinnej (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).
26. Na základe vyššie uvedeného súd konajúci sudcom sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k rovnakému právnemu záveru ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení o podanom návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd podanú sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2890/2023 zo dňa 29. 10. 2025 vyhodnotil ako nedôvodnú, a zamietol ju v celom rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§202 ods. 4 Exekučného poriadku).