Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/129/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 911 01 Trenčín, 1. mája č. 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: C. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX D., Q. XXX/XXC, zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom 010 01 Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 10 503,76 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8651,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm:

- 9616,71 eura od 01. 06. 2019 do 16. 04. 2020,

- 9446,69 eura od 17. 04. 2020 do 21. 07. 2020,

- 9191,66 eura od 22. 07. 2020 do 13. 10. 2020,

- 9011,64 eura od 14. 10. 2020 do 08. 12. 2020,

- 8921,63 eura od 09. 12. 2020 do 12. 01. 2021,

- 8741,61 eura od 13. 01. 2021 do 17. 02. 2021,

- 8651,60 eura od 18. 02. 2021 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 200,- eur, kde splátky sú splatné vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pričom nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 64,74 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19. 02. 2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 10 503,76 eura spolu s príslušenstvom ako i k náhrade trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 15. 10. 2018 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 10 420,-eur zo strany žalobcu. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 192,83 eura. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy

dňa 16. 05. 2019 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na splnenie povinností a táto lehota na plnenie uplynula žalovanej dňa 31. 05. 2019. Žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradila, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Pred podaním žaloby vyzval žalobca 11. 12. 2019 žalovanú k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba. Žalovaná ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu 803,29 eura. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 10503,76 eura, ktorý pozostáva z nasledovných položiek: istina vo výške 90,90 eura (táto suma prestavuje istinu 3.- 6. Splátky), Úrok vo výške 355,52 eura (táto suma prestavuje úrok 3. - 6. Splátky), zosplatnená istina vo výške 10 057,34 eura (táto suma prestavuje len istinu splátok po zosplatnení za 7. - 96. Splátky). Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca k žalobe priložil Úverovú zmluvu a Úverové zmluvné podmienky, Výzvu k splateniu zostatku úveru a poštový podací hárok, Predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia spolu s poštovým podacím hárkom.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 12. 03. 2020 platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému podala žalovaná odpor. V nadväznosti na podaný odpor žalobca navrhol pokračovanie v konaní na tunajšom súde, ktorému bola vec postúpená dňa 31. 08. 2020.

4. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že neuznáva žalobcom uplatnený návrh v celom rozsahu. Namietala, že žalobca v návrhu neuviedol, akým spôsobom bola pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere overená bonita žalovanej, ako klienta. Tiež vyjadrila svoje pochybnosti o úverovej zmluve, keďže zmluva o úvere predstavuje tzv. refinančný úver, teda poskytnutím úveru vo výške 10 420,- eur došlo k splateniu predchádzajúcich úverov poskytnutých priamo od žalobcu. Oprávnenosť výšky odhadovaného zostatku všetkých splatených úverových zmlúv neposudzoval žiadny súd, ale iba žalobca v postavení nebankového subjektu. Žalovaná zastáva názor, že zmluvy o úvere, z ktorých dlžné sumy boli uhradené refinančným úverom sú jednoznačne bezúročné a bez poplatkov a takýmto spôsobom žalobca obchádza zákon a koná v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle preto takýto refinančný úver možno vyhodnotiť ako neplatný právny úkon. Za týmto účelom žalovaná navrhuje, aby súd vyzval žalobcu na predloženie všetkých zmlúv o úvere, dlžné sumy z ktorých boli uhradené refinančným úverom vo výške 10 420,- eur, a aby žalobca špecifikoval z čoho pozostáva neuhradený zostatok vo výške 10 420,- eur. V bode 28. zmluvy o úvere sa uvádza „Účelový úver - časť úveru slúži k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1“, súčasťou žalobného návrhu však nie je žiadna príloha č. 1. Zároveň žalovaná poukázala na ust. , v zmysle ktorého je obligatórnou a zároveň kumulatívnou podmienkou platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť veriteľa upozorniť dlžníka (žalovanú) na uplatnenie tohto práva. Žalobca ani len konkrétne skutkovo netvrdí, že by vyššie spomínanému listu zo dňa 20. 05. 2013 (správne 16. 05. 2019) takéto upozornenie predchádzalo. Podľa názoru žalovanej je preto nutné konštatovať, že pre rozpor so zákonom - s , je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatným právnym úkonom. Zároveň žalovaná namietala, že ako spotrebiteľ bola síce v zmluve o úvere poučená o svojej povinnosti splatiť celý čerpaný úver za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia zmluvných povinností), samotná dohoda o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je len súčasťou úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami, a teda netvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň žalovaná poukázala v odpore na to, že keďže žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle os. 9 a , žalobca nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu. Žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne.

5. Žalobca v replike zotrval na podanej žalobe, nesúhlasil s podaným odporom a poukázal na ustanovenia predmetnej úverovej zmluvy, a to v bodoch 11. - 26., kde sú uvedené informácie, podľa ktorých žalobca pri uzatváraní zmluvy posúdil bonitu žalovanej. Zároveň predložil súdu listiny, pri ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovanej, a to : 1. Interný dokument o posúdení bonity, 2. Úverovú správu z registrov dlžníkov, 3. Výpis z bankového účtu za účelom preukázania výdavkov. Žalobca zobral do úvahy, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovanej za účelom zníženia výšky úroku a výšky splátky. Poukázal pritom na ust. , v zmysle ktorého „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ... na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na refinancovanie iných

dlhov žalovaného“. Žalobca predložil súdu výzvu, ktorú adresoval žalovanej dňa 22. 03. 2019 a upozornil ju na možnosť zosplatnenia budúcich splátok. Zároveň žalobca poukázal na to, že strata výhody splátok bola dohodnutá v úverovej zmluve a pred samotným zosplatnením zo dňa 16. 05. 2019 bola žalovaná na túto možnosť upozornená.

6. Žalovaná v duplike sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu, v ktorom uviedla, že síce spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ, t.j. „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver bez riadnych údajov o jeho príjmoch a výdavkoch a bez dokladov o nich a najmä bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch), čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 ZoSÚ. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalovaná poukázala napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -106 zo dňa 27. 11. 2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 27. 10. 2016. V dokumente označenom ako BONITA, je potvrdený príjem klienta 974,- eur, životné náklady na dospelú osobu 205,07 eura a splátky iným spoločnostiam 612,- eur, spolu sú teda náklady vo výške 8170,70 eura a klientovi ostávalo na živobytie 156,93 eura. S poukazom na mesačnú splátku vo výške 192,83 eura, muselo byť žalobcovi zrejmé, že rozpočet dlžníka nebude schopný pokrývať aj mesačnú splátku vo výške 192,83 eura, z uvedeného žalovaný zastáva názor, že žalobca nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou. Žalovaný napriek tomu, že zo strany žalobcu bola predložená výzva v zmysle zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach, v zmysle ktorých neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu v zmysle a , nakoľko z výzvy k splateniu celého úveru nie je zrejmé pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Uvedené potvrdil vo svojom rozhodnutí Krajský súd Prešov zo dňa 28. 06. 2018 sp. zn. , v zmysle ktorého: „Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky , pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa . Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti, nejasný , vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť ( )“. Žalovaný ako spotrebiteľ bol síce v zmluve o úvere poučený o svojej povinnosti splatiť celý čerpaný úver za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia zmluvných povinností), samotná dohoda o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je len súčasťou úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami a teda netvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zásadné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno uviesť do všeobecných obchodných podmienok, čo uviedol vo svojom rozhodnutí Ústavný súd Českej republiky sp. zn. zo dňa 11.11.2013: „V praxi se zásada poctivosti projevuje mimo jiné tím, že text spotřebitelské smlouvy, obzvláště jedná-li se o smlouvu formulářovou, má být pro průměrného spotřebitele dostatečně čitelný, přehledný a logicky uspořádaný. Například smluvní ujednání musí mít dostatečnou velikost písma, nesmějí být ve výrazně menší velikosti, než okolní text, nesmějí být umístěna v oddílech, které vzbuzují dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikaci všeobecných obchodních podmínek. I ve spotřebitelských smlouvách je možno všeobecné obchodní podmínky uplatnit, nicméně taková aplikace má nejen uvedená formální omezení, nýbrž i omezení obsahová. Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od

obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu. V této souvislosti Ústavní soud upozorňuje na to, že nelze závěry Ústavního soudu interpretovat jako a priori vyloučení (příkladmo) jmenovaných podstatných ujednání ze spotřebitelských smluv obecně, nýbrž zejména jako omezení jejich uplatnění v tzv. všeobecných obchodních podmínkách. Ústavní soud nyní odhlíží od skutečnosti, že fakticky je smluvní svoboda spotřebitele při určování, které ujednání bude uvedeno ve smlouvě a které ve všeobecných podmínkách, pouze zdánlivá, neboť obě listiny ve formulářové podobě připravuje dodavatel a s ohledem na nepoměr ve vyjednávací síle dodavatele a spotřebitele je na první pohled patrné, že se spotřebitel jen stěží může domoci změny předem připravených smluvních ujednání.“ V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch zo 06. 11. 2007 a z 11. 11. 2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Spotrebiteľská zmluva môže pozostávať z viacerých dokumentov, zmluvné ustanovenia však musia byť dojednané individuálne, pričom zmluva musí byť pre spotrebiteľa transparentná. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby súd umožnil žalovanej uhrádzať dlžnú sumu, ktorá je v súlade so zákonom v mesačných splátkach po 85,- eur k 25. dňu mesiaci, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s ktoroukoľvek splátkou a priznal žalovanej právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo vyššie uvedenej právnej veci.

7. V písomnom podaní zo dňa 22. 02. 2021 (č. l. 111 spisu) žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložila súdu zoznam platieb, ktoré neboli doposiaľ zohľadnené a v časti ktorých by mal žalobca vziať žalobný návrh čiastočne späť a pre prípad späťvzatia žalovaný súhlasí s čiastočným späťvzatím.

Dátum zaplatenia Zaplatená suma: 16. 4. 2020 170,02 € 21. 7. 2020 255,03 € 13. 10. 2020 180,02 € 8. 12. 2020 90,01 € 12. 1. 2021 180,02 € 17. 2. 2021 90,01 €

spolu vo výške 965,11 eura.

Na základe uvedených skutočností žalovaná opätovne navrhla, aby súd umožnil žalovanej uhrádzať dlžnú sumu, ktorá je v súlade so zákonom v mesačných splátkach po 85,- eur k 25. dňu mesiaci, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s ktoroukoľvek splátkou a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo vyššie uvedenej právnej veci.

8. Žalobca v písomnom podaní (č. l. 135 spisu) potvrdil, že uvedené platby eviduje, v tejto časti však žalobu nevzal späť.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil tento skutkový a právny stav veci:

10. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 15. 10. 2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - účelový úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej účelový úver (časť úveru slúžila k úhrade záväzkov uvedených v prílohe 1. Zmluvy) s nasledovnou špecifikáciou: celková výška úveru 10 420,- eur, celková výška mesačnej splátky 192,83 eura, počet splátok 96, ročná úroková sadzba 16,17 %, RPMN 17,4 %, celková čiastka splatná

spotrebiteľom 18 511,68 eura, spôsob úhrady splátok bankovým prevodom, dátum prvej splátky 30. 11. 2018, termín konečnej splatnosti 15. 11. 2026. Poistenie dojednané nebolo. RPMN bola vypočítaná s dátumom poskytnutia 31. 10. 2018 na základe údajov vyplývajúcich zo splátkového kalendára. Zo záhlavia zmluvy vyplýva, že obsahuje i osobné pomery žalovanej (slobodná, 0 vyživovaných detí), majetkové pomery (druh bývania: u rodičov), ako aj zárobkové pomery (zamestnaná v Amerigo, Ltd. - Rituals, Poděbradská 56, Praha 9, ČR, čistý mesačný príjem/dôchodok 970,- eur), pričom žalovaná svojim podpisom potvrdila pravdivosť uvedených údajov. Žalovaná dala súhlas so spracúvaním osobných údajov za účelom posúdenia svojej schopnosti splácať úver. Podľa zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o hotovostnom úvere sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s kódom platné od 25. 05. 2018, pričom žalovaná svojim podpisom potvrdila, že úverové podmienky prevzala, bola s nimi oboznámená, všetky ich ustanovenia sú jej zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavila súhlas byť nimi viazaná. V zmluve je ďalej uvedené, že za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka) musí dlžník celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru). Žalovaná svojim podpisom tiež potvrdila, že pred uzavretím zmluvy prevzala formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere a bolo jej poskytnuté náležité vysvetlenie.

11. Právna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ).

12. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Súd uvádza, že žalovaný bol v konaní nečinný, nielen, že nenavrhol prostriedky procesnej obrany, ale sa ani nevyjadril k žalobe a nepoprel skutkové tvrdenia.

13. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná čiastočne dôvodne. Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa . Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaná vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský. Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia (a to aj na vzťahy založené pred účinnosťou - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 4. 2015 sp. zn. ).

14. Žalovaná teda uzatvorila zmluvu ako spotrebiteľ, preto sa pri posúdení veci postupuje podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých účinných k 15. 10. 2018.

15. Podľa a , (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa , Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa Hlavy 6. § 2 písm. a) úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.

- DUO (účelový úver a revolvingový úver) platných od 25. 05. 2018, v prípade, že ste sa oneskorili s platením aspoň troch splátok alebo ste sa oneskorili s platením aspoň jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru).

16. Listom zo dňa 16. 05. 2019 vyzval žalobca žalovanú k splateniu celého úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy č. 4810017929, a to vo výške 10 886,49 eura, najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy. Predmetný list adresovaný žalovanej bol podaný na poštovú prepravu dňa 20. 05. 2019.

17. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad splátok súd zistil, že úver bol v celom rozsahu vyčerpaný dňa 17. 10. 2018; žalovaná sa do omeškania dostala pri 5. splátke splatnej dňa 15. 03. 2019.

18. Po zosplatnení úveru (16. 05. 2019) žalovaná uhradila sumu 255,03 eura (dňa 31. 05. 2019 sumu 43,35 eura; dňa 02. 07. 2019 sumu 43,35 eura; dňa 18. 10. 2019 sumu 85,01 eura a dňa 20. 12. 2019 sumu 170,02 eura). Žalovaná na úver celkovo uhradila sumu 803,29 eura. Po podaní žaloby žalovaná uhradila sumu 965,11 eura, ako to vyplýva z bodu 7. tohto odôvodnenia.

19. Listom zo dňa 22. 03. 2019 označeným ako „Posledná výzva pred začatím vymáhania celého úveru“ vyzval žalobca žalovanú na okamžité uhradenie sumy 384,66 eura s VS 4810017929 a súčasne ju upozornil, že v prípade ďalšieho omeškania bude po splnení podmienok oprávnený požadovať okamžité splatenie celého úveru vrátane jeho príslušenstva. Predmetný list adresovaný žalovanej bol podaný na poštovú prepravu dňa 22. 03. 2019.

20. Listom zo dňa 11. 12. 2019 označeným ako „Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“ vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 11 002,84 eura (ku dňu 11. 12. 2019) eura do 7 dní odo dňa odoslania výzvy a upozornil ju, že po márnom uplynutí lehoty bude v predmetnej veci podaná žaloba na zaplatenie na príslušnom súde. Predmetný list adresovaný žalovanej bol podaný na poštovú prepravu dňa 12. 12. 2019.

21. Podľa prvá veta o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa , , , (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare.. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa , Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa , , až i), a ,

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a súčasne medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 15. 10. 2018 zmluvu o úvere č. 4810017929, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume 10 420,- eur, pričom žalovaná ku dňu rozhodnutia súdu zaplatila celkovo 1768,40 eura. Súd má za to, že zmluva bola platne uzavretá a súd nezistil ani premlčanie práva žalobcu s prihliadnutím na (účinného od 05. 12. 2018). Táto zmluva je pritom nepochybne zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na , keďže žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal a žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako aj s poukazom skutočnosť, že ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah. Zároveň sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený o spotrebiteľských úveroch, a preto pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu náležitostí vyžadovaných zákonom, ktoré sú uvedené v v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

23. Súd konštatuje, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je súce uvedené, že úver sa spláca v mesačných splátkach po 192,83 eura, počet splátok 96, avšak to súd náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Zákonodarca tým, že tieto dva údaje dal v zákone pod dve rôzne písmená, mal záujem na tom, aby požadované údaje boli v zmluve uvedené jasne, určite, zrozumiteľne tak, aby spotrebiteľ mal okamžitú predstavu o tom, kedy je jeho úver splatná a zaplatený. Úmyslom zákonodarcu jednoznačne nebolo, aby si spotrebiteľ musel počítať na základe údajov podľa písm. i)), kedy jeho povinnosť zaplatiť úver zanikne splnením. Potom je nutné skonštatovať, v dôsledku absencie údaja o dobe trvania zmluvy, že zmluva je považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú.

24. Žalovaná je potom povinná plniť len vo výške poskytnutého úveru, t. j. 10 420,- eur po zohľadnení vykonaných úhrad vo výške 1768,40 eura, preto žalovaná je ešte povinná zaplatiť 8651,60 eura.

25. Zároveň súd musí konštatovať, že žalobca pri zosplatnení úveru postupoval v zmysle a , ako aj podľa Hlavy 6. úverových zmluvných podmienok a teda k zosplatneniu úveru došlo v súlade so zákonom. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná úver nesplácala riadne a včas, dostala sa do omeškania pri splátke č. 3, a preto žalobca v súlade so zmluvou a zákonom ( ) po predchádzajúcej márnej výzve zo dňa 22. 03. 2019 (zaslanej žalovanej dňa 22. 03. 2019) úver predčasne zosplatnil ku dňu 16. 05. 2019. Žalovaná úver v celom rozsahu 10 420,- eur vyčerpala dňa 17. 10. 2018 a celkovo na úver uhradila (ku dňu podania žaloby na súd) sumu 1768,40 eura, ktoré skutočnosti medzi stranami sporné neboli.

26. Ďalšie argumenty žalovanej súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

27. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho dlhu, súd zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne v zmysle v spojení s Nariadenia vlády č. zo sumy istiny nesplateného úveru eura, pričom do úvahy bral výšku vykonaných úhrad a dátum úhrady po podaní žaloby (preto sa istina, z ktorej súd priznal úroky z omeškania postupne znižovala tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku). Súd priznal úroky z omeškania od 01. 06. 2019 tak, ako to žiadal žalobca, hoci žalovaná sa do omeškania dostala preukázateľne skôr, no súd postupoval podľa , čo je pre žalovanú ako spotrebiteľa výhodnejšie.

28. Súd zároveň povolil žalovanej splatiť dlh v splátkach a to aj napriek tomu, že nepreukázala svoju finančnú situáciu (preto súd nerozhodol o splátkach ako to požadovala po 85,- eur mesačne), nakoľko žalobca súhlasil so splátkami po 200,- eur mesačne. pokiaľ by žalobca nesúhlasil s mesačnými splátkami, súd by musel rozhodnúť o zaplatení dlžnej sumy podľa (t. j. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku).

29. Súd na základe uvedeného rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku I. a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, nakoľko bola podaná nedôvodne (vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy). Súd žalobu zamietol aj v časti, v ktorej žalovaná vykonala úhradu po podaní žaloby, pretože v čase rozhodnutia túto sumu súd žalobcovi už nemohol priznať ( ) a žalobca nepostupoval podľa .

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol (výrok III.) podľa . V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. ).

31. žalobca pôvodne žaloval zaplatenie sumy istiny vo výške 10 503,76 eura, pričom súd mu priznal právo na zaplatenie sumy 8651,60 eura, čo predstavuje úspech 82,37 % (8651,60/10 503,76 x 100). Neúspech žalobcu potom predstavuje 17,63 %. Rozdiel úspechu a neúspechu potom predstavuje priznaných 64,74 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.