Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Ek/1187/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika konajúca prostredníctvom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, so sídlom A. XXXX/X, XXX XX B., IČO: 30 794 536, proti povinnému: Babsee, s.r.o., so sídlom Kaluža 722, 072 31 Kaluža, IČO: 50 826 981, o vymoženie istiny vo výške 3.120,08 EUR s príslušenstvom, vykonávanej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Hodermarský, Exekútorský úrad Akad. C. X, XXX XX D., pod spisovou značkou 57EX 417/25, o sťažnosti povinného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 01. 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti výroku II. uznesenia sp. zn. zo dňa 08. 01. 2026 z a m i e t a.

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29. 04. 2025 domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 3.120,08 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. -81 zo dňa 22. 10. 2024.

2. Poverením zo dňa 14. 05. 2025 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora: E. F. C., ktorý ju vedie pod spisovou značkou 57EX 417/25.

3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 24. 11. 2025 exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) v časti istiny vo výške 3.120,08 Eur zastavil (výrok I.), návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu účelne vynaložených trov nepriznal (výrok III.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekúcia sa začala dňa 14. 05. 2025 doručením poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi na vymoženie istiny vo výške 3.120,08 Eur s prísl.. na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 22. 10. 2024, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 17. 04. 2025, ktorý bol súdu predložený v zákonom stanovenej forme s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že mal za preukázané, že došlo k úhrade istiny vo výške 3.120,08 Eur pred začatím exekúcie. Istina však nebola uhradená ako tvrdí povinný dňa 28. 04. 2025, nakoľko povinný zaslal platbu na účet súdu. Splnením vymáhaného nároku sa považuje pripísanie finančných prostriedkov na účet oprávneného. Ako vyplýva z predmetných príloh a vyjadrenia oprávneného, istina bola uhradená dňa 14. 05. 2025 pred doručením poverenia súdnemu exekútorovi. V tejto časti považoval vyšší súdny úradník vedenie exekúcie za nedôvodné, nakoľko došlo k úhrade istiny vo výške 3.120,08 Eur pred začatím exekúcie a preto exekúciu v časti istiny vo výške 3.120,08 Eur zastavil. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie

nie je dôvodný vo zvyšnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania, nakoľko vyšší súdny úradník nemal preukázanú úhradu úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.120,08 Eur od 01. 03. 2022 do 23. 04. 2025, z toho dôvodu návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že oprávnenému ani povinnému uvedený nárok nepriznal, nakoľko si oprávnený ani povinný nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré im vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnili.

4. Povinný podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť proti výroku II. uznesenia sp. zn. zo dňa 08. 01. 2026, v ktorej uviedol, že skutočnosť, že uhradil istinu zaslaním platby na účet súdu nie je pravdivá. Namietal skutkové zistenie o spôsobe úhrady istiny. Povinný uviedol, že uhradil istinu vo výške 3.120,08 Eur dňa 28. 04. 2025 priamo na bankový účet oprávneného, pričom oprávnený následne dňa 29. 04. 2025 vystavil platobnú kartu potvrdzujúcu prijatie platby, ktorá bola doručená povinnému. Opakovane uviedol, že k žiadnej úhrade na účet súdu nedošlo. Podľa povinného uvedené nesprávne skutkové zistenie má významný dopad na právne posúdenie veci a musí byť odstránené. Povinný poukázal na to, že si splnil povinnosť pred začatím exekúcie a teda zanikol dôvod na vedenie exekúcie. Uviedol, že exekúcia bola začatá dňa 14. 05. 2025 doručením poverenia exekútorovi, istina však bola uhradená dňa 28. 04. 2025, oprávneným potvrdená dňa 29. 04. 2025, teda pred začatím exekučného konania. Poukázal na § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Povinný konštatoval, že uhradením istiny pred začatím exekúcie došlo k splneniu hlavného záväzku, pričom oprávnený neuplatnil úrok z omeškania samostatnou výzvou pred začatím exekúcie, nepreukázal vznik ďalšieho splatného peňažného nároku po dátume úhrady istiny, nepreukázal, že by povinný bol v čase úhrady istiny v omeškaní s akoukoľvek ďalšou povinnosťou. Povinný zdôraznil, že zmyslom exekučného konania nie je sankcionovať subjekt, ktorý si svoju povinnosť splnil dobrovoľne ešte pred začatím, ale vymáhať nesplnené povinnosti. Podľa povinného je pokračovanie exekúcie výlučne v časti príslušenstva v rozpore so zásadou proporcionality, hospodárnosti a účelnosti konania. Navrhol, aby súd zmenil napadnuté uznesenie, opravil nesprávne skutkové zistenie o spôsobe úhrady istiny, zastavil exekúciu v celom rozsahu vrátane príslušenstva a priznal povinnému nárok na náhradu trov konania.

5. Predmetnú sťažnosť povinného súd z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov exekúcie) oprávnenému na vyjadrenie nezasielal.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučný poriadok, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučný poriadok, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučný poriadok, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa , v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

11. Podľa , v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

12. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Podľa § 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

16. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou – účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je čiastočne dôvodná, pokiaľ ide o posúdenie spôsobu úhrady. Sudca z verejne dostupných informácií zistil, že bankový účet vo formáte IBAN A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý povinný uhradil istinu, je vedený pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, teda pre oprávneného. Uvedený nedostatok v posúdení spôsobu úhrady však nemal žiadny vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia, keďže ani pri správnom posúdení tejto skutočnosti by nemohlo dôjsť k inému rozhodnutiu vo veci.

17. Sudca z exekučného spisu mal za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že povinný uhradil oprávnenému istinu vo výške 3.120,08 Eur a preukázal súdu dokladom o úhrade. Spornou zostala výlučne otázka, či touto úhradou došlo k zániku celej pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Z výroku I. exekučného titulu – rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. -81 zo dňa 22. 10. 2024 (ďalej aj „exekučný titul“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 04. 2025 a vykonateľnosť dňa 17. 04. 2025, vyplýva, že povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 3.120,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 03. 2022 až do zaplatenia. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil úrok z omeškania za obdobie od 01. 03. 2022 do 23. 04. 2025. Z platobnej karty Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce za obdobie od 01. 01. 2000 do 22. 05. 2025 mal sudca preukázané, že neuhradený úrok z omeškania predstavuje sumu 883,97 Eur. Rovnako oprávnený vo vyjadrení zo dňa 19. 05. 2025 uviedol, že povinný úroky z omeškania neuhradil. Sudca preto konštatuje, že oprávnený sa domáha úrokov z omeškania v súlade s exekučným titulom. Z obsahu exekučného spisu nevyplýva, že by povinný dobrovoľne splnil aj tú časť povinnosti, ktorá spočívala v úhrade úrokov z omeškania priznaných exekučným titulom a uplatnených v tomto exekučnom konaní. Za tejto situácie je exekúcia v rozsahu vymáhaných úrokov z omeškania dôvodná.

18. Súd tiež uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré v tomto štádiu konania nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 03. 2005).

19. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však

povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ).

20. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti týkajúcej sa vymáhaného úroku z omeškania, keďže povinný nepreukázal ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade so zákonom, súd sa nemohol stotožniť s názorom povinného uvedeným v sťažnosti. S poukazom na uvedené má sudca za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie v časti vymáhaného úroku z omeškania, a preto sťažnosť povinného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 01. 2026 ako nedôvodnú zamietol.

21. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na v spojení s Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (sťažnosť mu nebola doručená na vyjadrenie), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).