Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/47/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu: JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcu: Elektrovod Slovakia, s.r.o., so sídlom Bytčická 4, 010 42 Žilina, IČO: 31 615 317, právne zastúpeného: JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, so sídlom C. XX, XXX XX N. Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100774560/2019 zo dňa 02.04.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, Jesenského 23, 036 32 Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 102131270/2018 zo dňa 26.10.2018 určil podľa , v znení neskorších predpisov daňovému subjektu Elektrovod Slovakia, s.r.o., Bytčická 4, 010 42 Žilina, IČO: 31 615 317, DIČ: 2020449970, IČ DPH: SK2020449970 (ďalej ako daňový subjekt) rozdiel v sume 41.665,45 Eur na dni z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017, nadmerný odpočet v sume 37.674,77 Eur nepriznal a vyrubil daň v sume 3.990,68 Eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2017. O výsledku vypracoval Protokol číslo 100763661/2018 zo dňa 18.04.2018 (ďalej už len protokol). Protokol spolu z výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole prevzal splnomocnený zástupca daňového subjektu dňa 23.04.2018, ktorým dňom bol protokol spolu s výzvou doručený daňovému subjektu a nasledujúci deň podľa (ďalej ako Daňový poriadok) začalo vyrubovacie konanie. Daňový subjekt v nadväznosti na výzvu na vyjadrenie sa ku zisteniam v protokole predložil vyjadrenie k zisteniam v protokole z daňovej kontroly, v ktorom uviedol svoje pripomienky k protokolu a poukázal na chyby v protokole. V nadväznosti na námietku postupu správcu dane vo väzbe na ust. Daňového poriadku správca dane po vyhodnotení časti vyjadrenia sa k protokolu požiadal prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií o vypočutie L.. A. S. ako svedka. Česká daňová správa vykonala svedeckú výpoveď (str. 2 rozhodnutia správcu dane) s L.. A. S. dňa 16.07.2018 a spísala o tom protokol č. j. -62563-800204, pričom upovedomenie o vypočutí svedka bolo Českou daňovou správou odoslané zástupcovi daňového subjektu M.. F. L. dňa 21.06.2018. Keďže následne dňa 27.06.2018 do elektronickej podateľne z Finančnej správy bolo oznámené udelenie plnej moci daňovým subjektom M.. N. D. a odvolanie poverenia udeleného M.. F. L., správca dane dňa 03.07.2018 zaslal túto informáciu Českej daňovej správe, aby o termíne a mieste vypočutia

informovali nového splnomocneného zástupcu daňového subjektu M.. D.. Podľa vyjadrenia Českej daňovej správy vzhľadom na termín konania svedeckej výpovede dňa 16.07.2018 už nebolo možné odoslať upovedomenie o vypočutí svedka úradnou cestou novému splnomocnenému zástupcovi M.. N. D., bol správca dane požiadaný upovedomiť o vypočutí M.. D. neformálnou cestou, o čo sa zamestnanec správcu dane pokúsil, ale vzhľadom na výsledok tohto procesného postupu následne telefonoval priamo do spoločnosti Elektrovod Slovakia, s.r.o., kde získal kontakt na pána O. Z., konateľa daňového subjektu, ktorého informoval o dôvode telefonátu a následne na e-mailovú adresu poskytnutú od pána O. Z. mu uvedené informácie uviedol i do e-mailu, ktorý je prílohou úradného záznamu zo dňa 11.07.2018 číslo 101335135/2018, ktorý je súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Samotného ústneho pojednávania so svedkom L.. A. S. sa M.. F. L., splnomocnený zástupca daňového subjektu v čase zaslania upovedomenia o vypočutí tohto svedka a ani konateľ daňového subjektu pán O. Z. upovedomený o termíne a mieste vypočutia svedka nezúčastnil. Následne odôvodnenie rozhodnutia správcu dane uvádza podrobné stanovisko správcu dane k pripomienkami daňového subjektu ku protokolu č. 100763661/2018 zo dňa 18.04.2018 (strana 6 až 46 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane). Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že daňový subjekt podal za kontrolované zdaňovacie obdobie daňové priznanie v súlade s § 78 zákona o DPH dňa 25.04.2017. Daňový subjekt si uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr interné číslo:

- 1750000606 zo dňa 09.03.2017 na celkovú sumu 84.796,72 Eur, z toho DPH 20 % 14.132,79 Eur za dodávku Zn SHG 99,995 %,

- 1750000607 zo dňa 09.03.2017 na celkovú sumu 83.572,72 Eur, z toho DPH 20 % 13.928,79 Eur za dodávku Zn SHG 99,995 %,

- 1750000608 zo dňa 09.03.2017 na celkovú sumu 81.623,24 Eur, z toho DPH 20 % 13.603,87 Eur za dodávku Zn SHG 99,995 %, pričom všetky uvedené faktúry sú od dodávateľa Pro Metal Group s.r.o., Pernikárska 1, 010 01 Žilina, IČO: 46 122 931, DIČ: 2023230341, IČ DPH: SK2023230341 (ďalej len Pro Metal Group s.r.o.). Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly preveroval materiálnu podstatu zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach, tak ako sú identifikované vyššie. Pri miestnom zisťovaní u subjektu Pro Metal Group s.r.o. zistil, že tento vystavil v mesiaci marec 2017 pre odberateľa Elektrovod s.r.o. faktúry číslo:

- 2017013 zo dňa 06.03.2017 na celkovú sumu 84.796,72 Eur, z toho DPH 14.132,79 Eur,

- 2017014 zo dňa 07.03.2017 na celkovú sumu 83.572,72 Eur, z toho DPH 13.928,79 Eur a

- 2017015 zo dňa 06.03.2017 na celkovú sumu 81.623,24 Eur, z toho DPH 13.603,87 Eur, pričom všetky boli vystavené za dodávku tovaru Zn SHG 99,995 %. Bolo zistené, že Pro Metal Group s.r.o. deklaruje, že tovar, ktorý dodával daňovému subjektu preverovanými faktúrami, nadobudol od spoločnosti e-Word s.r.o., Pod hájom 925/1, Dubnica nad Váhom (ďalej len e-Word s.r.o.) s dodacou adresou FCA Šaľa, Staničná 8, 827 01 Šaľa, SR. S konateľom subjektu Pro Metal Group s.r.o. L.. A. S. spísal správca dane zápisnicu zo 06.09.2017, podľa obsahu ktorej sa tento vyjadroval ku zdaniteľným obchodom Pro Metal Group s.r.o. v marci a apríli 2017, kde uviedol, že hlavným dodávateľom Pro Metal Group s.r.o. v roku 2017 bola spoločnosť e-Word s.r.o., so sídlom Pod hájom 925/1 Dubnica nad Váhom. Uvedený konateľ sa vyjadril, že si myslí, že prevádzkové priestory mal subjekt e-Word s.r.o. na adrese Staničná 23/4 Šaľa, na tejto adrese bol tovar, ktorý dodávala spoločnosť e-Word s.r.o. pre Pro Metal Group s.r.o. skladovaný. L. na tejto adrese nikdy nebol. Vo vzťahu ku vyššie označeným faktúram vystaveným subjektom e- Word s.r.o. pre subjekt Pro Metal Group s.r.o. uviedol, že sa jednalo o dodávky zinku pôvodom z Poľska, ktorý bol nakúpený od spoločnosti e-Word s.r.o., pričom miestom nakládky bola adresa Šaľa, Staničná 8. Nakládky ani vykládky tovaru sa nikdy nezúčastnil a preprava tovaru bola objednaná u prepravnej spoločnosti SGM Route, a.s. Na uvedených vyjadreniach zotrval i pri svojom výsluchu pred Finančnou správou Českej republiky vo vyrubovacom konaní, kde bol vypočutý v procesnom postavení svedka. Naviac k osobe I.-O. T. uviedol, že nemôže potvrdiť identitu tejto osoby, nakoľko komunikácia so subjektom e-Word prebiehala výhradne formou elektronickej komunikácie. Správca dane po vyhodnotení obsahu vyjadrenia L.. A. S. podľa zápisnice zo 06.09.2017 ako aj jeho vyjadrenia ako svedka pred Finančnou správou Českej republiky na základe medzinárodnej výmeny informácií podľa protokolu Finančného úradu pre Moravskoslezský kraj, územné pracovisko vo Frýdlante nad Ostravicí č. j. -62563-800204 zo dňa 16.07.2018 konštatoval, že ani výpoveď svedka L.. A. S., konateľa spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. vo vyrubovacom konaní nepreukázala, že k dodaniu zinku uvedeného na faktúrach číslo 2017013, číslo 2017014 a číslo 2017015 vystavených spoločnosťou Pro Metal Group s.r.o. ako dodávateľom pre Elektrovod Slovakia, s.r.o. ako odberateľom došlo, tak ako je uvedené na faktúrach preložených k výkonu daňovej kontroly.

Následne správca dane v nadväznosti na zistenia o realizácii prepravy tovaru, prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií požiadal o vypočutie vodičov, ktorí mali prepravu zinku vykonať, a to pána M. ktorý mal ako vodič vykonať prepravu zinku do spoločnosti Elektrovod s.r.o. dňa 06.03.2017 a 07.03.2017, prevádzka Humenné, pána M. P., ktorý mal ako vodič vykonať prepravu zinku do spoločnosti Elektrovod Slovakia dňa 06.03.2017, prevádzka Žilina a pána H. Z., ktorý mal ako vodič vykonať prepravu zinku do spoločnosti Elektrovod Slovakia s.r.o. dňa 06.03.2017, prevádzka Prievidza. V súvislosti s preverovaním prepravy tovaru žiadal správca dane Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. (ďalej aj len NDS) o zaslanie dokladov o mýtnych transakciách a detailných výpisov podľa úsekov užívaných ciest motorových vozidiel, ktoré podľa získaných dokladov vykonali prepravu zinku od dodávateľa Pro Metal Group s.r.o. pre daňový subjekt. Z výpisu z Národnej diaľničnej spoločnosti o pohybe vozidla 4Z11494 bol zistený nesúlad medzi údajmi uvedenými na Zázname o době řízení vozidla, bezpečnostních přestávkach a době odpočinku zo dňa 07.03.2017, ktorý vyhotovil M. s výpisom NDS. Podľa Záznamu o době řízení vozidla, bezpečnostních přestávkach a době odpočinku zo dňa 06.03.2017, ktorý je vyplnený a podpísaný M. P., bol čas odchodu zo Šale 09:30 hod. a čas vykládky zinku v Žiline o 12:00 hod. Údaje uvedené v Zázname o době řízení vozidla, bezpečnostních přestávkach a době odpočinku zo 06.03.2017 sa nezhodujú so skutočným pohybom vozidla, ktorý bol zaznamenaný NDS. Podľa záznamov NDS vozidlo 4Z11494 opustilo Šaľu o 08:52 a do Žiliny - Strážova prišlo 10:51. O 09:30 hod., kedy mal byť podľa Záznamu o době řízení vozidla, bezpečnostních přestávkach a době odpočinku zo dňa 06.03.2017 odchod vozidla zo Šale, sa vozidlo sa nachádzalo na diaľnici D1 úsek Žlkovce - Piešťany. Z dôvodu, že konateľ spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. (priamy dodávateľ tovaru pre daňový subjekt) označil ako miesto nakládky tovaru pre daňový subjekt adresu Staničná 23/4, Šaľa, spoločnosť T & B, s.r.o., vykonal správca dane dňa 05.10.2017 miestne zisťovanie v spoločnosti T & B, s.r.o. a preveroval skladové priestory nachádzajúce sa na adrese Staničná 23/4, Šaľa. Z výpovede svedka pána V. H., konateľa subjektu T & B, s.r.o. vyplynulo, že spoločnosť e-Word s.r.o. na adrese Staničná 23/4, Šaľa žiaden tovar neskladovala a nenakladala. Konateľ subjektu T & B, s.r.o. pán V. H. nepozná spoločnosť Pro Metal Group s.r.o. a nemá vedomosť, že by poznal jej konateľa. Nikdy so spoločnosťou Pro Metal Group s.r.o. nerobil obchody a nepozná ani daňový subjekt. Svedok V. H. teda nepotvrdil skladovanie zinku pre spoločnosť e-Word s.r.o. a zároveň nepotvrdil nakladanie zinku v priestoroch Staničná 23/4, Šaľa pri dodaní od spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. pre odberateľa - pre daňový subjekt. Zo zaslaného prehľadu transakcií zo Slovenskej Sporiteľne, a. s. správca dane zistil, že dňa 03.04.2017 bola spoločnosťou T & B, s.r.o. bezhotovostným vkladom uhradená na účet spoločnosti e-Word s.r.o. suma 2.856,00 Eur, pričom v správe pre príjemcu je uvedená informácia: úhrada fa 4017022701 - regále. Táto skutočnosť potvrdzuje tvrdenie V. H., podľa ktorého od spoločnosti e-Word s.r.o. v roku 2017 kúpil regály. Správca dane skonštatoval, že daňovou kontrolou a ani výpoveďou svedka L.. A. S. vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané dodanie zinku z dodávateľských faktúr od dodávateľa Pro Metal Group s.r.o., Žilina. Uviedol, že uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry ako aj preukázanie zaplatenia týchto súm dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočítanie dane musí preukázať platiteľ, ktorý si nárok na odpočítanie dane uplatňuje. Dôkazné bremeno daňového subjektu vyplýva z úpravy § 24 ods. 1 Daňového poriadku, pričom správca dane v procese daňovej kontroly dôkazmi spochybnil dodanie zinku spoločnosťou Pro Metal Group s.r.o. Z dikcie úpravy § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si platiteľ môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z faktúr predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Úlohou správcu dane nie je zisťovať, od akého dodávateľa platiteľ tovar v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ho získal, pokiaľ zistenia správcu dane spochybňujú tvrdenia daňového subjektu, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou Pro Metal Group s.r.o. Správca dane na základe kontroly neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Pro Metal Group s.r.o. tak, ako sú v odôvodnení identifikované pre porušenie úpravy § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Zároveň správca dane poukázal na úpravu podľa § 19 ods. 1, 69 ods. 5 zákona o DPH, keďže nebolo šetrením správcu dane preukázané dodanie zinku od spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. pre daňový subjekt, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH u deklarovaného dodávateľa. Ak nevznikla dodávateľovi Pro Metal Group s.r.o. daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH,

nevzniklo ani odberateľovi - daňovému subjektu právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

2. Na základe včas podaného odvolania daňového subjektu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici (ďalej ako správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo: 100774560/2019 zo dňa 02.04.2019 (ďalej ako odvolacie rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie alebo rozhodnutie žalovaného) potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina Číslo: 102131270/2018 zo dňa 26.10.2018. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia po skonštatovaní podstatnej argumentácie daňového subjektu v odvolaní v nadväznosti na rozhodnutie správcu dane opísal zistený skutkový stav vo väzbe na jednotlivé dôkazy a procesné úkony správcu dane. Podľa odvolacieho orgánu správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených daňovým subjektom ku kontrole, sa neuskutočnili osobou na nich uvedenou. Právo odpočítať daň z fakturovaného tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikne daňová povinnosť. V tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) všetko zákona o DPH a § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a námietok daňového subjektu uvedených v odvolaní zistil, že správca dane pri vyrubení rozdielu dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH. K jednotlivým námietkam, ktoré daňový subjekt uviedol v odvolaní, konštatoval:

- Pobočka Daňového úradu Žilina umiestnená v Martine je organizačnou zložkou Daňového úradu Žilina. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané Daňovým úradom Žilina, ktorý je uvedený vo všetkých zákonných náležitostiach rozhodnutia. Skutočnosť, že v záhlaví napadnutého rozhodnutia je názov daňového úradu aj s uvedením pobočky daňového úradu, v danom prípade Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, uvedenie pobočky daňového úradu v hlavičke rozhodnutia predstavuje len formálnu úpravu písomnosti vydanej príslušným správcom dane v nadväznosti na organizačnú štruktúru Daňového úradu Žilina. V rámci Daňového úradu Žilina je vytvorené aj oddelenie daňovej kontroly 8, ktoré je dislokované na pobočke Martin a jeho vedúcou je vedúca, ktorá na predmetných rozhodnutiach uvedená a podpísaná. Vedúca a zamestnanci, ktorí daňovú kontrolu vykonávali, sú organizačne začlenení na Daňový úrad Žilina, odbor kontroly a analýz, oddelenie daňovej kontroly 8, ktoré je dislokované v pobočke Martin.

- K vyjadreniu daňového subjektu, že protokol z daňovej kontroly číslo 100763661/2018 zo dňa 18.04.2018 je nulitný odvolací orgán uvádza, že daňový poriadok pojem nulitný protokol z daňovej kontroly nedefinuje, preto je uvedená námietka irelevantná.

- Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 od. 8, § 49 ods. 1 citovaného zákona a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu, pričom vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku nezasiela. Daňový poriadok v úprave podľa § 68 nestanovuje, ktorý konkrétny zamestnanec správcu dane vyrubovacie konanie vykoná, stanovuje iba podmienku, že vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu, t.j. vyrubovacie konanie môže vykonať ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane bez písomného poverenia. Zamestnanci správcu dane, ktorí vykonávali daňovú kontrolu a ktorí majú vedomosť o zistených skutočnostiach a spôsobe ich získania, môžu vykonať vyrubovacie konanie najhospodárnejšie. Preto zamestnanci správcu dane, ktorí vykonávali daňovú kontrolu, boli kompetentní a aj oprávnení vykonať aj vyrubovacie konanie. Zamestnanci správcu dane, ktorí vykonávali daňovú kontrolu, nemali k účastníkovi konania žiaden pomer, ktorý by bol hodný zreteľa a ktorý by mohol mať vplyv na pochybnosti o ich nezaujatosti. Z uvedeného dôvodu preto zamestnanci správcu dane nepostupovali podľa § 60 ods. 3 Daňového poriadku.

- Správca dane v napadnutom rozhodnutí podrobne uviedol všetky zistenia, ktoré boli podkladom pre správne určenie dane, vyhodnotil ich a prijal závery o nepriznaní odpočítania dane z fakturovaných obchodov, pretože bolo preukázané, že tieto neboli dodané osobou uvedenou na faktúrach a spôsobom deklarovaným podľa predložených faktúr.

- S vykonaným šetrením a výsledkami daňovej kontroly správca dane daňový subjekt oboznámil dňa 08.02.2018, o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo 100321550/2018. O pochybnostiach správcu dane bol splnomocnený zástupca daňového subjektu M. oboznámený práve v označenej zápisnici a správca dane mu dal možnosť predložiť ešte dôkazy, ktoré by pochybnosti správcu zvrátili.

- Počas výkonu daňovej kontroly boli M.. L. ako splnomocnený zástupca daňového subjektu pri ústnom pojednávaní 08.02.2018 oboznámený s výsledkami kontroly a uskutočneným ústnym pojednávaním s L.. A. S., konateľom Pro Metal Group s.r.o. Nepožadoval jeho vypočutie ako svedka. Otázka vypočutia L.. S. ako svedka bola splnomocneným zástupcom vznesená až vo vyrubovacom konaní v rámci vyjadrenia sa k protokolu, čo správca akceptoval. Následne realizovaného výsluchu svedka L. A. S. prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, o ktorom úkone bol daňový subjekt upovedomený, sa daňový subjekt nezúčastnil.

- V úprave podľa § 38 až 39 Daňového poriadku nie je upravená povinnosť správcu dane upovedomovať kontrolovaný daňový subjekt o výkone miestneho zisťovania u iného daňového subjektu. Pokiaľ ide o zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo 101889589/2017, ktorého sa daňový subjekt nemohol zúčastniť, žalovaný skonštatoval, že L.. A. S. pri spísaní tejto zápisnice nemal postavenie svedka, čomu zodpovedá aj jeho poučenie pri ústnom pojednávaní. Pri tomto druhu ústneho pojednávania nemá kontrolovaný daňový subjekt právo byť prítomný a klásť otázky. Požiadavka o vypočutie L.. S. ako svedka bola vznesená až vo vyrubovacom konaní, na čo bolo zo strany správcu ďalším procesným postupom cez medzinárodnú výmenu daňových informácií postupované, aby nebolo daňovému subjektu upreté právo podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.

- Predloženie faktúry, ktorú dodávateľ vystavil a ústne potvrdil dodanie tovaru, nie je dôkazom vecného plnenia obchodu. Správca dane za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu bol oprávnený vykonať preverenie pôvodu tovaru nadobudnutého, t.j. aj u ďalších subdodávateľov v obchodnom reťazci.

- Správca dane nad rámec Daňového poriadku konal v prípade, keď sa dozvedel o zmene splnomocneného zástupcu daňového subjektu z M.. L. na M.. D. a chcel oboznámiť nového splnomocneného zástupcu o mieste a termíne vypočutia svedka L.. A. S.. Keď uvedené M.. D. správcovi dane neumožnil, telefonoval správca dane konateľovi daňového subjektu, pričom bolo dohodnuté pri telefonickom rozhovore s konateľom daňového subjektu pánom O. Z., že správca dane zašle konateľovi spoločnosti daňového subjektu e-mail, v ktorom mu oznámi skutočnosti týkajúce sa vypočutia svedka. V tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku a skonštatoval, že postup správcu dane bol v súlade s Daňovým poriadkom. Skutočnosť, že správca dane v napadnutom rozhodnutí poukázal na vzťahy medzi všetkými známymi osobami zapojenými v reťazci, bola odôvodnená poukázaním na pohyb tovaru v celom obchodnom reťazci. Miesto, ktoré bolo subjektom Pro Metal Group s.r.o. cestou jeho konateľa označené ako miesto skladovania a nakládky tovaru - zinku, nebolo počas daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní potvrdené. Tvrdenia konateľa spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. neboli počas výkonu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní preukázané ako pravdivé.

- Správca dane, pokiaľ ide o návrh daňového subjektu na pripojenie dôkazu - spisu týkajúceho sa daňovej kontroly spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2017, nezistil a ani v informačnom systéme Finančnej správy SR nie je zaznamenané, že v spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. bola vykonávaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017, v nadväznosti na čo žalovaný uvedenú odvolaciu námietku nezohľadnil. Svedkovia - vodiči vozidiel, ktorí mali prepravu zinku vykonať, vo svojich výpovediach vyslovili tvrdenia a predložili dôkazy

- listinné dôkazy o týchto tvrdeniach (Záznam o době řízení vozidla, bezpečnostních přestávkach a době odpočinku), ktoré boli v rozpore so záznamami o pohybe vozidiel, ktoré získal správca dane od Národnej diaľničnej spoločnosti. Vodiči, ktorí mali vykonať prepravu zinku vo svojich výpovediach uviedli, že vozidlo dňa 06.03.2017 vyťažovali. Podľa ich výpovede okrem prepravy zinku dňa 06.03.2017 prepravovali aj tovar do Hlohovca, ktorý nakladali v Třinci. Prepravu zinku, tak ako deklarovali vodiči H., M. P. a M. H., správca dane spochybnil už v procese daňovej kontroly, ale aj vo vyrubovacom konaní. Ich výpovede boli v rozpore s listinnými dôkazmi ako aj so zisteniami správcu dane. Záznamy Národnej diaľničnej spoločnosti nezodpovedali pohybu vozidiel tak, ako deklarovali uvedení vodiči M. P. a M. H., nebolo potvrdené miesto nakládky tovaru, nebolo preukázané, kto potvrdil v deklarovanom mieste nakládky dodacie listy, záznamy o dobe vedenia vozidla bezpečnostných prestávkach a dobe odpočinku. Vykonanie dôkazu konfrontáciu vodičov na mieste nakládky správca dane odmietol s poukazom na skutočnosť, že V. H. ako konateľ subjektu T & B, s.r.o., v priestoroch ktorej obchodnej spoločnosti sa mal zinok skladovať, skladovanie a ani nakládku zinku nepotvrdil v rozpore s tvrdeniami vodičov. Daňový subjekt mal možnosť byť prítomný pri výsluchu svedka pána V. H., ale túto možnosť nevyužil.

- Miesto dodania tovaru je rozhodujúce pre určenie vzniku daňovej povinnosti, pretože predmetom zákona o DPH je dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku. Keďže miesto nakládky zinku v priestoroch spoločnosti T & B, s.r.o. nebolo preukázané, nie je možné určiť ani miesto dodania. Tovar - zinok, z nákupu ktorého správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane, sa mal skladovať a nakladať v priestoroch spoločnosti T & B, s.r.o. v Šali. Jedná s teda o priamy vzťah spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. ako dodávateľa (s deklarovaným miestom nakládky v Šali, a tým aj miestom dodania v SR) a daňového subjektu ako odberateľa. Žalovaný skonštatoval, že je dôležité preukázať miesto dodania tovaru medzi spoločnosťou Pro Metal Group s.r.o. ako dodávateľom a daňovým subjektom ako odberateľom.

- Správca dane v procese daňovej kontroly postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní, pričom podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalovaný skonštatoval, že daňový subjekt nekonal v súlade so zásadou opatrnosti v obchodných vzťahoch, keď si dostatočne svojho obchodného partnera Pro Metal Group s.r.o. nepreveril, keďže konateľ Pro Metal Group pri ústnom pojednávaní uviedol, že s ľuďmi zo spoločnosti e-Word s.r.o. (dodávateľ zinku) sa nikdy nestretol, komunikácia prebiehala len e-mailom, v sídle spoločnosti e-Word s.r.o. nikdy nebol a nebol nikdy ani na adrese Staničná 23/4, Šaľa, kde mal byť predmetný tovar zinok skladovaný a nezúčastnil sa ani vykládky a nakládky tovaru. Vo vzťahu k judikatúre Súdneho dvora EÚ žalovaný zdôraznil, že táto vychádza z predpokladu, že daňové orgány a ani vnútroštátny súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplynulo z predmetných faktúr a že predmetné faktúry obsahovali zákonom požadované údaje, a teda boli splnené vecné i formálne podmienky práva na odpočet - jednalo sa o reálne obchody (C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). Žalovaný skonštatoval, že súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudok vo veci Teleos plc. a spol. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti toho, ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok v spojených veciach Mahagében Kft a Pétér Dávid č. C-80/11, C-142/11). Pokiaľ daňový subjekt poukazoval na to, že neuznaním práva na odpočítanie dane z nákupu zinku by štát dvakrát zdanil ten istý tovar a išlo by o prípad dvojitého zdanenia, čo je v právnom štáte nemysliteľné, žalovaný skonštatoval, že podľa zákona o DPH odpočítanie dane si platiteľ uplatňuje po splnení podmienok uvedených v § 49 vo väzbe na § 51 zákona o DPH. Odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení si platiteľ môže a nemusí uplatniť. Daňová povinnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov však platiteľovi vzniká bez ohľadu na to, či si uplatnil alebo neuplatnil nárok na odpočítanie dane z tovarov a služieb, ktoré použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení.

- Rozsudky, na ktoré daňový subjekt poukazuje, sa týkajú výkladu Smernice 112/2006, ale ani v jednom z rozsudkov ESD nie je odberateľovi priznané právo na odpočítanie dane v prípade, ak faktúra neodráža materiálne plnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu. Pokiaľ ide o námietku neprerokovania protokolu z dôvodu neodborného a chaotického postupu správcu dane, žalovaný konštatuje, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu nevzhliadol postup správcu dane pri prerokovaní protokolu z daňovej kontroly v rozpore s platnými právnymi predpismi (Daňovým poriadkom).

- Zo zistení správcu dane počas daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní nebol preukázaný nákup zinku v spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. od dodávateľa e-Word s.r.o. Keďže spoločnosť Pro Metal Group s.r.o. zinok nevyrobila ani nekúpila, nemohla ho dodať ani daňovému subjektu a tým nebola preukázaná materiálna podstata deklarovaných zdaniteľných obchodov a dodávateľovi Pro Metal Group s.r.o. daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH nevznikla, následne na čo nevzniklo odberateľovi - daňovému subjektu právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. K otázke dobromyseľnosti žalovaný poukázal na zmluvnú voľnosť daňového subjektu pri voľbe obchodného partnera, pri ktorej by si ale daňový subjekt mal byť vedomý svojho dôkazného bremena v daňovom konaní.

3. Včas podanou správnou žalobou navrhol žalobca zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane podľa , , , , ( - ďalej ako ) a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Na odôvodnenie podanej správnej žaloby uviedol nasledovné žalobné body:

· 1. Rozhodnutie správcu dane ako aj protokol z daňovej kontroly sú nulitné, pretože boli vydané neexistujúcim subjektom, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu podľa Daňového poriadku. Zároveň poukázal na úpravu podľa , Daňového poriadku a , , Zdôraznil, že pobočka daňového úradu je jeho organizačnou zložkou. Žalobca ako obchodná spoločnosť má sídlo v Žiline, a teda jeho daňovým úradom - správcom dane je Daňový úrad Žilina a nie Daňový úrad Žilina, pobočka Martin. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, nie je verejným orgánom a nemá rozhodovaciu kompetenciu, a preto nemôže vydávať rozhodnutia, a to ani procesné. Žalobca zdôraznil poukaz na SR, podľa ktorého verejný orgán môže konať len tak, ako mu to zákon dovoľuje. Neobstoja ani odkazy žalovaného na interné dokumenty finančnej správy napríklad na organizačný poriadok daňových úradov, ktorý nie je všeobecne záväzným právnym aktom. Na protokole z daňovej kontroly je pečiatka orgánu, ktorý nie je správcom dane žalobcu, nie je verejným orgánom a v protokole je uvedené, že ho vydal Daňový úrad, pobočka Martin, hoci ho vydal Daňový úrad Žilina, ale to v protokole nie je uvedené. Protokol z daňovej kontroly podpísali L. a N., avšak z protokolu nie je možné určiť, za koho tieto osoby konajú, čo zakladá jeho zmätočnosť. Rozhodnutie správcu dane uvádza v záhlaví označenie Daňového úradu, pobočka Martin, avšak v texte v skutočnosti označuje Daňový úrad Žilina, čo zakladá zmätočnosť rozhodnutia. Žalobca poukázal na úpravu podľa Daňového poriadku, v zmysle ktorej rozhodnutie musí obsahovať označenie orgánu, ktorý ho vydal. V rozhodnutí správcu dane a v protokole z daňovej kontroly nie je nikde uvedené sídlo správcu dane žalobcu - Daňového úradu Žilina, z čoho vyplýva skutočnosť absencie takejto náležitosti v rozhodnutí správcu dane a v tejto súvislosti poukázal žalobca na úpravu podľa Daňového poriadku. Rovnaký argument dopadá i na protokol z daňovej kontroly. Daňový poriadok výslovne o nulite protokolu nehovorí, ale to neznamená, že protokol z daňovej kontroly nulitný nemôže byť. Z uvedeného vyvodzuje žalobca porušenie článku 1 ods. 1, článku 2 ods. 2 a článku 46 ods. 1 SR. · 2. Žalobca namieta, že vo vyrubovacom konaní mali zamestnankyne správcu dane N. a L. samé ex offo namietať svoju zaujatosť podľa Daňového poriadku (nie podľa Daňového poriadku), v nadväznosti na úpravu podľa Daňového poriadku, keď vyhodnotili dôkazy a dospeli k záveru vo veci samej, mali teda pomer k veci, ktorý vylučoval ich nezaujatosť vo vyrubovacom konaní. Označené zamestnankyne správcu dane vykonávali daňovú kontrolu do momentu doručenia protokolu z daňovej kontroly, ktorý je zároveň momentom ukončenia daňovej kontroly podľa Daňového poriadku, potom už nemali úkony vykonávať, pretože ich poverenie stratilo účinky. Vykonávali daňovú kontrolu chaoticky, zaujato a sústavne v neprospech žalobcu, čo vyplýva z obsahu protokolu, kde vyhodnocujú dôkazy v neprospech žalobcu a v dôsledku toho mu nepriznávajú právo na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Keďže mohli konať len v daňovej kontrole a nie vo vyrubovacom konaní, čo vyplýva z ich pracovného zaradenia a poverenia, nemohli vykonať úkony vo vyrubovacom konaní a mali oznámiť bezodkladne príslušnému nadriadenému svoju zaujatosť, čo neurobili, vytvorili si skutkový a právny názor, čím prejavili vzťah k veci, k žalobcovi a jeho zástupcovi, ako vyplýva z Daňového poriadku a z toho vyplýva, že porušili nevyslovením svojej zaujatosti podľa Daňového poriadku ustanovenie Daňového poriadku, a tým aj práva žalobcu. Žalobca zdôraznil, že na vylúčenie zamestnanca správcu dane stačí pochybnosť a vzťah zamestnanca k veci sa nemusí týkať len jeho osoby, ale vzťahu daňového subjektu alebo jeho zástupcu (priateľský alebo nepriateľský), dôvodom vylúčenia je skutočnosť, že sa zamestnanec zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa, pretože by posudzoval zákonnosť vlastného postupu, čo nemôže byť objektívne a vyplýva z toho existencia dôvodu na vylúčenie zamestnanca podľa Daňového poriadku. V protokole zamestnanci správcu dane uviedli na základe nimi realizovaného vyhodnotenia dôkazov závery skutkové i právne. Vo vyrubovacom konaní sa má preskúmavať postup správcu dane v daňovom konaní a ak vyrubovacie konanie uskutočnia rovnakí zamestnanci správcu dane, posudzujú vlastný postup a svoje vlastné závery, čím je vylúčená objektívnosť. Zásada hospodárnosti, na ktorú poukazuje žalovaný, nie je nadradená právu daňového subjektu na spravodlivé konanie. I v tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že správny orgán konal podľa článku 2 ods. 2 SR a nie podľa článku 2 ods. 3 SR. Teda koná v medziach zákona a v rozsahu zákona. Z uvedeného vyvodzuje žalobca porušenie práva na spravodlivé konanie - na spravodlivé konanie pred nezávislým a nestranným orgánom podľa článku 46 ods. 1 SR a Daňového poriadku. · 3. Z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, čo správca dane považuje za dôkaz a čo za informáciu, z čoho vyplýva rozpor s úpravou podľa Daňového poriadku, podľa ktorého má správca dane postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. V rozhodnutí správcu dane nie je uvedený ani jeden dôkaz, nie je uvedené, aké dôkazy správca dane hodnotil a ani vyhodnotenie dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Z toho vyplýva, že rozhodnutie správcu dane je preto zmätočné a nezrozumiteľné,

čo zakladá porušenie základnej zásady správy daní podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku a rozpor rozhodnutia správcu dane s úpravou podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keďže rozhodnutie správcu dane neuvádza, aké dôkazy boli podkladom rozhodnutia správcu dane, absentujú v ňom úvahy správcu dane a je len súpisom zistení. Správca dane nerozlišuje medzi zistením a dôkazom. Žalobca tvrdí, že nie všetky zistenia správcu dane sú dôkazmi, pričom dôkazom je len to, čo bolo zistené v súlade s právnymi predpismi, a teda v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a pri zachovaní práv daňového subjektu podľa § 3 Daňového poriadku. Keďže rozhodnutie správcu dane neuvádza, čo považuje za dôkaz, je zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. · 4. Správca dane neoznámil žalobcovi, čo ho vedie k pochybnostiam, nie je to uvedené ani v protokole z daňovej kontroly v rozpore s povinnosťou správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, hoci o to žalobca žiadal. Správca dane ale uvedené neoznámil a žalobcu ani podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku nevyzval. Tento nezákonný postup správcu dane spôsobuje nezákonnosť protokolu, a tým tento protokol ani nemôže byť použitý vo vyrubovacom konaní. Žalobca poukázal na úpravu podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorej je povinnosťou správcu dane preukázať, že úkon podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku bol riadne vykonaný, pričom nestačí daňovému subjektu doručiť výzvu s formálnym odkazom na § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Výzva musí obsahovať uvedenie pochybností správcu dane a dôvody týchto pochybností. Postup správcu dane bez takejto výzvy bol svojvoľný a je preto nezákonný. Pokiaľ správca dane poukazuje na oznámenie pochybností podľa Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 08.02.2018 (100321550/2018), žalobca tvrdí, že oboznámenie s výsledkami dokazovania je nezákonné, pretože takýto postup Daňový poriadok nepozná. Takýto postup správcu dane je v rozpore s článkom 2 ods. 2 SR. V označenej zápisnici z ústneho pojednávania nie je ani zmienka o oznámení pochybností a ich dôvodov v zmysle Daňového poriadku. Tvrdenie správcu dane o oznámení pochybností nie je pravdivé a skutkový stav tejto časti, ktorý vzal správca dane za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. · 5. V daňovej kontrole nebol vykonaný žiaden dôkaz navrhnutý daňovým subjektom, správca dane vykonal len zisťovanie a preverovanie, ktoré uznal za vhodné a o vykonávaní dôkazov daňový subjekt v súlade s úpravou , Daňového poriadku neoboznámil. Práva daňového subjektu podľa článku 48 ods. 2 SR zachované neboli. Výsledky zistení sú jednostranné, neboli získané s účasťou daňového subjektu pri ich vykonávaní. Správca dane zatajoval pred daňovým subjektom, že má pochybnosti a aké sú ich dôvody, a tým znemožnil daňovému subjektu splniť si jeho povinnosť podľa Daňového poriadku. K tejto námietke daňového subjektu sa žalovaný nevyjadril, čo vyplýva z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. · 6. Zistenia správcu dane, tak ako sú identifikované v písmene A) a B) na č.l. 41 (vykonanie miestneho zisťovania v spoločnosti Pro Metal Group s.r.o., z ktorého bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 101714346 zo dňa 09.08.2017 a predvolaním č. 101785568/2017 zo dňa 18.08.2017 predvolal konateľa spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. na ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. sa uskutočnilo dňa 06.09.2017, o čom spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101889589/2017), nie sú dôkazmi, pretože neboli zistené v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca nikdy nebol upovedomený o týchto úkonoch správcu dane, a to potvrdil správca dane i v protokole z daňovej kontroly. Žalobca sa týchto úkonov nemohol zúčastniť, čím došlo k porušeniu jeho práv podľa článku 48 ods. 2 SR a Daňového poriadku, tieto dôkazy sú nezákonné a správca dane ich nemôže použiť. Konateľ spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. nebol vypočutý ako svedok, ale ako konateľ a daňový subjekt má právo byť prítomný pri vypočutí svedka. Žalobca tvrdí, že uskutočnenie ústneho pojednávania o výsluchu svedka bez upovedomenia daňového subjektu je vážnym a úmyselným porušením práv daňového subjektu v daňovej kontrole. Ak správca dane nepovažoval výsluch L. za vykonanie dôkazu, nemohol ho použiť ako podklad rozhodnutia. Že išlo o iný druh ústneho pojednávania ako tvrdí žalovaný, nemá oporu v Daňovom poriadku. · 7. Vo svojom rozhodnutí na strane 47 správca dane sám potvrdzuje dodanie tovaru daňovému subjektu od Pro Metal Group s.r.o. tak, ako je uvedené vo faktúrach. Tvrdenie správcu dane, že faktúry vystavené dodávateľom a potvrdenie dodania tovaru ústne nedokazuje vecné plnenie je nezmysel. Správca dane nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by uvedené preukázanie vecného plnenia vyvrátil a ani neuviedol, prečo by sa na tieto dôkazy nemalo prihliadať. Žalobca splnil všetky podmienky na odpočítanie dane. · 8. Predvolanie konateľa Pro Metal Group s.r.o. L.. A. S. a Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 06.09.2017 (číslo: 101889589/2017) má váhu výsluchu svedka, zistenia správcu dane potvrdzujú existenciu tovaru, jeho pôvod a skutočnosť, že dodávateľ vyhotovil faktúry číslo: 2017013, 2017014 a 2017015. Ide jednoznačne o výsluch svedka, ktorý správca dane nezákonne označil za vyjadrenie. Daňovému subjektu bolo upreté právo na osobnú prítomnosť pri výsluchu a právo klásť otázky, z čoho

vyplýva porušenie práv daňového subjektu podľa , , , , všetko Daňového poriadku a článku 48 ods. 2 SR. Žiadosť o opätovné vypočutie tohto svedka cez medzinárodnú výmenu informácií na základe vyjadrenia daňového subjektu k protokolu o daňovej kontrole svedčí o tom, že správca dane priznal, že jeho postupom došlo k porušeniu práv daňového subjektu, čo zakladá záver o neúplnom zistení skutkového stavu a porušení úpravy podľa Daňového poriadku. Daňová kontrola je z toho dôvodu nezákonná, protokol z daňovej kontroly nemôže byť ako dôkaz použitý vo vyrubovacom konaní a celé rozhodnutie správcu dane je nezákonné. O uskutočnení výsluchu svedka bol daňový subjekt upovedomený len telefonicky, čo nie je zákonné, pretože tento spôsob komunikácie - telefonovať daňovému subjektu Daňový poriadok neupravuje, a teda takýto postup je v rozpore s článkom 2 ods. 2 SR. Štatutárny zástupca subjektu Pro Metal Group s.r.o. vo vyrubovacom konaní potvrdil všetky dodania zinku, nie je preto pravdivé konštatovanie správcu dane, že jeho výpoveď nepreukázala, že došlo k dodaniu zinku, pričom správca dane neoznačil nič, čo by výpoveď svedka vyvracalo a spochybňuje ju len tým, že neuviedol skutočnosti, ktoré sa týkajú tretích subjektov, o ktorých objektívne vedieť nemohol. Žalobca postupoval s maximálnou opatrnosťou pri výbere dodávateľa, overoval ho z dostupných zdrojov, aj jeho bankové spojenie, ďalej prostredníctvom živnostenského a obchodného registra, či je platcom DPH. Tovar bol dodaný a žalobca zaň zaplatil, informácie týkajúce sa nakládky sú nad rámec, nakoľko žalobca prepravu nezabezpečoval, žalovaný sa s uvedenými námietkami žalobcu nevysporiadal, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Správca dane nemôže neuznať právo, pretože niekto iný v reťazci nesplnil. · 9. Jediný dôvod neuznania práva na odpočet podľa protokolu je nepreukázanie dodania zinku od Pro Metal Group s.r.o. Správca dane nevyzval žalobcu na vysvetlenie podľa Daňového poriadku a neumožnil mu, aby mohol navrhnúť dôkazy. Žalobca preto navrhuje pripojiť spisy o daňovej kontrole subjektu Pro Metal Group s.r.o. za marec 2017, z ktorého vyplýva, že daňové orgány v plnom rozsahu uznávajú dodanie tovaru pre žalobcu a vznik daňovej povinnosti Pro Metal Group s.r.o. podľa zákona o DPH. Žalobca splnil všetky podmienky Smernice 2006/112 a podľa záverov rozsudkov SD EÚ, ktoré smernicu vykladajú. Žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu správcom dane, pretože plnenie mohlo byť zahrnuté do iného zdaňovacieho obdobia dodávateľa žalobcu - Pro Metal Group s.r.o., čo ale môže preveriť len správca dane, pretože daňový subjekt takú možnosť nemá. · 10. Výpovede vodičov kamiónov potvrdzujú uskutočnenie prepravy zo Šale do miesta určenia. Je vylúčené, aby sa jednalo o prepravu iného tovaru, než toho tovaru, ktorý bol fakturovaný. Správca dane výpovede vodičov ako svedkov vyhodnotil v rozpore so skutkovým stavom i zdravým rozumom, keď skonštatoval, že nepreukazujú, že bol prepravovaný a prijatý ten istý zinok ako zinok, ktorý je deklarovaný v predmetných faktúrach. Žalobca navrhol konfrontáciu vodičov na mieste nakládky, aby sa pochybnosti vysvetlili, avšak správca dane tento dôkazný návrh odmietol. Závery správcu dane sú zmätočné, nepreskúmateľné. · 11. Informácie z elektronického mýtneho systému, ktorý nie je systémom, cieľom ktorého je preukazovanie pohybu tovaru, nemôžu byť podľa žalobcu dôkazom o dodaní tovaru. O dožiadaní správcu dane na Národnú diaľničnú spoločnosť žalobca vôbec nevedel, preto bol dôkaz získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, žalobca sa k zisteným skutočnostiam ani nemal priestor vyjadriť, čím bolo porušené jeho právo podľa článku 48 od. 2 SR a tieto dôkazy nemôžu byť použité ako dôkaz vo vyrubovacom konaní pre rozpor s Daňového poriadku. Žalovaný sa tejto argumentácii žalobcu vôbec nevenuje. · 12. Dôkazy od Národnej diaľničnej spoločnosti podľa predchádzajúceho žalobného bodu podľa žalovaného spochybňujú výpovede svedkov vodičov kamiónov, pretože údaje z elektronického mýtneho systému nezodpovedajú záznamom vodičov kamiónov. Uvedené konštatovanie správcu dane je podľa názoru žalobcu účelovým vykladaním zistení v neprospech žalobcu. Zo záznamov elektronického mýtneho systému vyplýva preprava tovaru zo Šale do miesta určenia - prevádzky žalobcu, presne tak, ako je to uvedené na všetkých písomných dokladoch, a to najmä na faktúrach. Žalovaný sa s týmito skutočnosťami vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, a preto je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. · 13. Daňový subjekt nemá so skladovými priestormi v Šali nič spoločné, daňový subjekt nezabezpečoval prepravu tovaru a preto žalobca opodstatnenosť skúmania toho, kde sa nachádzal tovar v čase nakládky, nevzhliada. Tým nie je opodstatnené a pre rozhodnutie vo veci významné ani miestne zisťovanie v uvedenom smere. Zinok si nevyžaduje žiadne špeciálne podmienky pre uskladnenie. Daňový subjekt so spoločnosťou e-Word s.r.o. neobchodoval, nemá s ním nič spoločné, obchodným partnerom žalobcu bol subjekt Pro Metal Group s.r.o. Uvedené skutočnosti nemôžu byť použité ako dôkaz, pretože neboli získané v súčinnosti s daňovým subjektom, boli teda získané v rozpore so všeobecne záväznými

právnymi predpismi. Žalovaný len nekriticky prevzal tvrdenia správcu dane, ktoré sú v neprospech žalobcu, pričom žalobca zdôraznil, že s pánom H. nemá žiadny vzťah a môže preukazovať iba skutočnosti, ktoré sám tvrdil. · 14. Žalobca opätovne zdôraznil, že so subjektom e-Word s.r.o. neobchodoval a rovnako neobchodoval ani so subjektom T & B, s.r.o. Informácia uvedená na strane 10 protokolu nemá význam pre právo žalobcu na odpočet DPH. Zistenia skonštatované správcom dane v tejto časti protokolu boli získané bez súčinnosti daňového subjektu, z čoho žalobca opätovne vyvodzuje rozpor s článkom 48 ods. 2 SR a porušenie práva žalobcu ako daňového subjektu vyjadrovať sa k vykonávaným dôkazom a nie k už vykonaným dôkazom. · 15. To, že sa na výsluch nedostavil pán O. (konateľ e-Word s.r.o.) nemá byť na ťarchu daňového subjektu, pretože dôkaz jeho výsluchom považoval za dôležitý správca dane, čiže ak správca dane nezabezpečil jeho vykonanie, zakladá to neunesenie dôkazného bremena správcu dane. Dodávka e- Word s.r.o. pre Pro Metal Group s.r.o. sa netýka obchodných vzťahov daňového subjektu. Daňový subjekt nemôže preukazovať skutočnosti, ktoré sa daňového subjektu vôbec netýkajú. · 16. Žalobca tvrdí, že skutočnosť, že správca dane nemá absolútnu daňovú povinnosť, neznamená, že je oprávnený na subjektívny a svojvoľný výklad bez právneho základu. Správca dane vo veci neviedol daňovú kontrolu v súlade s úpravou podľa Daňového poriadku, nevykonal žiadne dokazovanie, vykonával len úkony v neprospech daňového subjektu a v neprimeranej miere na daňový subjekt preniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno daňového subjektu podľa Daňového poriadku nie je možné vykladať extenzívne, na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Správca dane nevyužil možnosti na úplné zistenie obchodnej transakcie. Od daňového subjektu nie je možné požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Daňový subjekt unesie dôkazné bremeno, ak disponuje materiálnym plnením, má tomu zodpovedajúcu faktúru a faktúry s položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku ťaží dôkazné bremeno správcu dane. Plnenia, ktoré nie sú poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov v zmysle článku 2 ods. 1, článku 4, článku 5 ods. 1 šiestej Smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977. V tejto časti poukázal žalobca na rozsudok NS SR sp. zn. a rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House. Z predložených listinných dôkazov a informácií vyvodil žalobca závery, ktoré vymedzil v ôsmich podbodoch uvedeného žalobného bodu a v nadväznosti na ktoré konštatuje, že neuznanie odpočtu by znamenalo, že štát zdanil tovar dvakrát, čo je zakázané. Správca dane mal vykonať ohliadku u daňového subjektu podľa Daňového poriadku čo nevyužil, hoci bol žalobca ochotný spolupracovať. S týmito tvrdeniami a námietkami sa správca dane nevysporiadal. Žalobca poukázal na zásadu neutrality DPH, ktorú správca dane narušuje. · 17. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , v nadväznosti na ktorý zdôraznil, že správca dane má rozsiahle právomoci a má zistiť skutočný stav veci a zároveň záujem štátu v oblasti výberu daní nemôže byť nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom, pričom v tejto časti zdôraznil zásadu in dubio mitius. Zároveň poukázal na závery podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. a rozsudku ESD C-320/88. Pokiaľ žalovaný uvádza záver, podľa ktorého nebola preukázaná materiálna podstata zdaniteľných obchodov, je tento jeho záver prvýkrát konštatovaný až v rozhodnutí žalovaného. Takýto záver nebol uvedený v daňovej kontrole, ani vo vyrubovacom konaní, a teda žalobca nemal možnosť sa k tomu vyjadriť a brániť sa. Žalobca zdôraznil, že správca dane existenciu tovarov nespochybňuje. Správca dane ani žalovaný sa nevysporiadali so závermi rozhodnutí ESD a ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. · 18. Žalobca predložil všetky doklady, na predloženie ktorých má zákonnú povinnosť vo vzťahu k otázke dodania zinku žalobcovi od subjektu Pro Metal Group s.r.o. Správca dane v odôvodnení predložené doklady nespochybnil. Okrem faktúr predložil žalobca aj ďalšie písomné doklady a zároveň poukazuje na výpovede svedkov - vodičov kamiónov, ktoré potvrdili to, čo je vo formálnych dokladoch. Reálnosť formálnych dokladov potvrdzujú aj údaje elektronického mýtneho systému. Správca dane nespochybňuje ani využitie tovaru na zdaniteľné plnenia žalobcu a v daňovej kontrole ani vo vyrubovacom konaní nespochybnil dobromyseľnosť žalobcu. Zo všetkých dokladov vyplýva, že tovar bol žalobcovi dodaný práve subjektom Pro Metal Group s.r.o. · 19. Správca dane nevykonal dokazovanie, ale len vyhľadávaciu činnosť bez súčinnosti daňového subjektu, pričom zistenia z tohto procesu vyplývajúce sú informáciami a nie dôkazmi. Porušenie zásady správy daní v celej daňovej kontrole zodpovedá porušeniu úpravy podľa , , , Daňového poriadku a článku 48 ods. 2 SR. V tomto žalobnom bode žalobca žiada, aby správca dane

oznámil, kedy vykonal dokazovanie. Zistené informácie nie sú dôkazmi vedúcimi ku spochybneniu, nesúvisia s predmetom daňovej kontroly. Správca dane nemôže nútiť daňový subjekt preukazovať, ako dodávateľ daňového subjektu nadobudol tovar. · 20. Žalobca poukázal na závery podľa rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci Bonik, Maks Pen EOOD, PPUH Stehcemp a podobne, ktoré v zmysle jeho tvrdení mali posudzovaný skutkový základ v podstatných znakoch zhodný s prejednávanou vecou. Správca dane je povinný aplikovať závery rozsudkov Súdneho dvora EÚ a zaoberať sa ich výkladom podľa Súdneho dvora EÚ. Závery správcu dane sú v rozpore so smernicou o DPH, pretože správca dane nemôže žalobcovi nepriznať právo na odpočet, ak splnil všetky zákonné podmienky. Závery rozsudkov Súdneho dvora EÚ sú záväzné pre členské štáty EÚ, nie je potrebné ich dokazovať a správca dane ich má aplikovať aj bez návrhu. Záver správcu, podľa ktorého žalobca neuviedol konkrétne prvky prejednávanej veci, ktoré sú zhodné so skutkovým stavom v jednotlivých rozsudkoch Súdneho dvora EÚ, nie je správny. · 21. Nedošlo k prerokovaniu pripomienok voči protokolu z dôvodu chaotického postupu zamestnancov správcu dane. Ak správca dane uvádza, že splnomocnený zástupca daňového subjektu nič nenavrhol a nepredložil, vyplýva z tohto jeho konštatovanie, že zamestnanci správcu dane nerozumejú základnému inštitútu pri správe daní - zastúpeniu. Žalobca žiadal miestne šetrenie v sídle žalobcu, tak isto žiadal oznámiť termín prerokovania pripomienok, aby sa mohol pripraviť. Správca dane nedal žalobcovi žiaden priestor, pričom žalobca zdôrazňuje, že poskytnutá lehota nemohla byť kratšia ako osem dní, čo dodržané nebolo. Z toho vyplýva, že správca dane bol na nedodržanie lehoty upozornený a vedel o žiadosti daňového subjektu o predĺžení lehoty, čomu nevyhovel a tým porušil práva žalobcu. K prerokovaniu pripomienok žalobcu k protokolu nikdy nedošlo a žalobca nemohol navrhnúť dôkazy vo vyrubovacom konaní, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Bod 22 predstavuje sumarizáciu, podľa obsahu ktorej

- správca dane nespochybnil existenciu tovaru, nákupu tovaru a následný predaj tovaru odberateľom žalobcu, nespochybnil dobromyseľnosť daňového subjektu pri priebehu obchodu, nepreukázal, že by daňový subjekt nadobudol tovar od niekoho iného, ako od subjektu Pro Metal Group s.r.o..

- nespochybnil splnenie povinností riadneho hospodára žalobcom, žalobca dodávateľa preveril, komunikoval e-mailom.

- obchodovanie medzi Pro Metal Group s.r.o. a jeho dodávateľom nemôže byť dôvodom na nepriznanie odpočtu pre žalobcu.

- správca dane nepreukázal, že daňový subjekt konal podvodne.

- k plneniu došlo, ako je deklarované vo faktúrach, pričom v tejto časti poukázal žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , ktoré sa odvoláva na rozhodnutie ESĽP vo veci Metalco Bt. proti Maďarsku z 01.02.2011. Žalobca na záver zdôraznil, že za december 2017 bol odpočet DPH priznaný pri rovnakej dodávke od subjektu Pro Metal Group s.r.o. pri takmer totožnom skutkovom stave.

4. Podaním zo dňa 27.09.2019 sa k veci vyjadril žalovaný. Po sumarizovaní procesného postupu, úkonov správcu dane a výsledkov vykonaného dokazovania pred správcom dane skonštatoval, že šetrením správcu dane nebolo preukázané dodanie zinku od spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. pre žalobcu, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH u deklarovaného dodávateľa. Spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. vznikla povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Ak nevznikla dodávateľovi Pro Metal Group s.r.o. daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, nevzniklo ani odberateľovi - daňovému subjektu právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. K jednotlivým žalobným bodom uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení argumentáciu, ktorá korešponduje v podstatnej a relevantnej časti argumentácii žalovaného v jeho rozhodnutí vo väzbe na odvolacie dôvody vymedzené žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Skonštatoval, že zisteniami správcu dane počas daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní nebol preukázaný nákup zinku spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. od dodávateľa e-Word s.r.o. Z dôvodu, že nebola preukázaná materiálna podstata deklarovaných zdaniteľných obchodov, nevznikla dodávateľovi - spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalobu navrhol zamietnuť.

5. Podaním zo dňa 24.10.2019, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 28.10.2019, teda po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby, učinil žalobca repliku. Žalobca v replike uviedol, že podľa žalovaného neexistovala vecná stránka plnenia, teda žalovaný tvrdí, že neexistoval tovar - zinok. Nemá však na takéto konštatovanie oporu v skutkovom stave, pričom sám správca dane v protokole tvrdí, že nespochybňuje existenciu zinku. Existenciu tovaru ako materiálnej podstaty obchodov potvrdili aj

všetci svedkovia - vodiči kamiónov. Bez dodania zinku, ktorý je nevyhnutný pre žalobcu na výrobu pri jeho podnikateľskej činnosti by táto podnikateľská činnosť žalobcu nebola objektívne možná. Ak žalovaný uznáva zdaniteľné plnenie na výstupe, nie je možné, aby neuznal plnenie na vstupe. Nestačí len spochybňovať, ale správca dane musí riadne vykonanými dôkazmi preukázať, že plnenie nenastalo tak, ako vyplýva z faktúr. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. . Ak žalovaný tvrdí, že materiálna podstata obchodov neexistovala, išlo by o podvodné konanie a dokázanie podvodného konania je dôkazným bremenom správcu dane. Správca dane nepostupoval podľa úpravy § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Ak správca dane žalobcovi uprel jeho práva v daňovej kontrole (§ 45 ods. 1 Daňového poriadku), nemôže to nahradzovať, resp. naprávať až vo vyrubovacom konaní. Miestne zisťovanie realizované správcom dane bolo uskutočnené bez súčinnosti daňového subjektu, čo v daňovom konaní nie je možné. Výsluch tretej osoby ohľadom skutočností, ktoré sa týkajú daňového subjektu, nie daňovej povinnosti tejto tretej osoby, je jednoznačne výsluchom svedka. Neúčasť žalobcu na výsluchu svedka vo vyrubovacom konaní vyplynula zo skutočnosti, že žalobcovi bola zrejmá nezákonnosť protokolu, ktorý mal byť podkladom pre vyrubovacie konanie, a preto vychádzal z toho, že by jeho účasť na tomto výsluchu bola len stratou času a financií. Daňová kontrola sa nikdy neskončila doručením protokolu. Správca dane uskutočnil výsluch L. dvakrát a ten dvakrát potvrdil existenciu tovaru. Žalovaný konštatuje, že pri upovedomení daňového subjektu o výsluchu svedka, konal správca dane nad rámec Daňového poriadku, čím potvrdzuje, že konal v rozpore s Daňovým poriadkom. Obhajovanie telefonického hovoru o upovedomení daňového subjektu o výsluchu svedka poukazom na úpravu § 19 ods. 7 Daňového poriadku neobstojí, pretože Daňový poriadok správcovi dane nedovoľuje telefonovať daňovému subjektu a ak je tak učinené, je povinný o tom urobiť úradný záznam (§ 30 Daňového poriadku). S poukazom na § 25 ods. 4 Daňového poriadku žalobca zdôraznil, že upovedomenie o výsluchu svedka musí byť písomné. Správca dane nepredložil dôkazy o nepravdivosti výpovede konateľa Pro Metal Group s.r.o. o tom, že klamal. Žalovaný vo svojom rozhodnutí neuvádza, že by odstraňoval rozpory vo výpovediach svedkov, aby čo najúplnejšie zistil skutkový stav. Pre účely DPH bolo v predmetnej daňovej kontrole dostatočne preukázané, že miestom dodania tovaru je tuzemsko, ostatné vyjadrenia žalovaného nemajú pre správne určenie dane význam. Žalobca si svojho obchodného partnera dostatočne preveril, splnil všetky povinnosti pri nákupe, daň zaplatil a pri dodaní tovaru daň riadne odviedol do štátneho rozpočtu, v nadväznosti na čo poukazy žalovaného na § 11 zákona o DPH v spojení s konštatovaním žalovaného, že nebolo preukázané pri šetrení pôvodu tovaru, ktorý podnikateľský subjekt za tovar zaplatil, daň do štátneho rozpočtu SR, nemajú s právom žalobcu na odpočet DPH nič spoločné. Poukazovanie na závery podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veciach Mahgeeben Kft a Péter Dávid nie je na mieste, pretože v prejednávanej veci sa nejedná o podvodné konania a správca dane nikdy neuviedol, ktoré opatrenia žalobca zanedbal alebo neurobil.

6. Na pojednávaní dňa 16.06.2021, ktoré sa uskutočnilo podľa - ďalej , v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť podaním zo dňa 15.06.2021 ospravedlnil a nežiadal pojednávanie odročiť, žalobca cestou právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe. Zdôraznil, že daňové orgány na jednej strane uvádzajú, že nedošlo k materiálnemu plneniu, teda k reálnemu plneniu medzi dodávateľom Pro Metal Group s.r.o. a žalobcom ako prijímateľom a na druhej strane hovoria, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru od Pro Metal Group s.r.o., pričom na výstupe, teda pri predaji tohto tovaru toto spochybnené nie je. Zdôraznil, že každý daňový subjekt je povinný viesť účtovníctvo a práve daňovou kontrolou sa má preukázať, či medzi účtovníctvom a vzťahom k štátnemu rozpočtu sú nejaké disproporcie, nesprávnosti. Ak daňová kontrola v tomto smere nezistila žiadne nedostatky, potom závery daňových orgánov o nedodaní tovaru alebo o nepreukázaní dodávok sú v úplnom rozpore so základným principiálnym skutkovým stavom. Žalobca svoje právo preukázal nie len faktúrami, ale aj dodacími listami, skladovou evidenciou, výpoveďami, že taký tovar dodaný bol a povinnosťou žalovaného je preukázať dôkazom opaku, vyvrátiť toto tvrdenie. Právny zástupca žalobcu poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 24.11.2020, ktorý na pojednávaní predložil.

7. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutia správcu dane ako i postupy predchádzajúce ich vydaniu, všetko podľa a nasl. . Vychádzal pritom z viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby v tejto veci v nadväznosti na úpravu podľa . Na základe uvedeného správny súd skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná a žalobu podľa zamietol.

8. Podľa , o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 01.07.2019: Orgánmi štátnej správy v oblasti daní a poplatkov sú: po c) daňové úrady. Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.

Podľa , o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 01.07.2019: Daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Daňový úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti. Za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec; prezident finančnej správy môže poveriť zastupovaním daňového úradu iného zamestnanca finančného riaditeľstva.

Podľa , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej Daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 19 ods. 1 Daňového poriadku: O ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e), f) Daňového poriadku: Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo po e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, po f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 46 ods. 5, 8 Daňového poriadku: Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 60 ods. 1, 2, 3, 6 Daňového poriadku: Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa. Zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na daňovom konaní je povinný neodkladne oznámiť príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto orgánu skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca príslušného orgánu. O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu.

Podľa § 63 ods. 3 písm. a), ods. 5 Daňového poriadku: Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať po a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa , o dani z pridanej hodnoty, v znení platnom a účinnom k 31.03.2017 - ďalej zákon o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 19 ods. 1, veta prvá, druhá zákona o DPH: Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

9. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť realizácie daňovej kontroly u daňového subjektu Elektrovod Slovakia, s.r.o., so sídlom Bytčická 4, Žilina, IČO: 31 615 317, za zdaňovacie obdobie marec 2017, v rámci ktorej bol vydaný správcom dane protokol číslo: 100763661/2018 zo dňa 18.04.2018, tak ako je prílohou pripojeného administratívneho spisu. Tento protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 18.04.2018 doručený daňovému subjektu prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu dňa 23.04.2018. V

rámci vyrubovacieho konania bol na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správcu dane vykonaný pred Finančným úradom pre Moravskosliezský kraj, územné pracovište, so sídlom Frýdlant nad Ostravicou dňa 16.07.2018 výsluch svedka L.. A. S., o čom svedčí protokol č. j.: -62563-800204 zo 16.07.2018, ktorý je prílohou administratívneho spisu. Následne vydal správca dane rozhodnutie, ktoré bolo po včas podanom odvolaní žalobcu žalovaným potvrdené, pričom rozhodnutie správcu dane a žalovaného je súčasťou pripojeného administratívneho spisu a podstatný obsah ich odôvodnenia je skonštatovaný v bodoch 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku.

10. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v prvom žalobnom bode, tieto správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. V tejto časti správny súd primárne zdôrazňuje, že inštitút nulitného rozhodnutia (paaktu, resp. ničotného právneho aktu) je pre oblasť správy daní zadefinovaný v ust. § 64 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku, osobitne podľa odseku 2, ide o úpravu jednotlivých typov nulitných rozhodnutí, ktoré sú v tomto ustanovení upravené prostredníctvom taxatívneho výpočtu v písmene a) až c). Rozhodnutie správcu dane nie je možné podradiť pod žiaden z prípadov nulitného rozhodnutia podľa úpravy § 64 ods. 2 písm. a) až c) Daňového poriadku a nulita rozhodnutia správcu dane nemôže byť skonštatovaná na základe žiadnej inej relevantnej právnej úpravy daňového konania alebo inej verejno-právnej úpravy. Uvedené konštatovanie sa uplatní i vo vzťahu k úprave podľa § 64 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku, ktorá sa týka výlučne vecnej nepríslušnosti všeobecne akéhokoľvek orgánu správy daní a miestnej nepríslušnosti len vo vzťahu k špeciálnemu subjektu - k obci, čo s ohľadom na subjekt správneho orgánu prvého stupňa v prejednávanej veci (správca dane) a úpravu podľa vo vyššie citovanom relevantnom znení, v spojení s , a všetko Daňového poriadku, naplnené nie je. V nadväznosti na označenú právnu úpravu správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, je správnym orgánom, ktorý je vecne a miestne príslušným správcom dane žalobcu a označenie pobočky tohto správcu dane v Martine reflektuje skutočnosť vyplývajúcu z organizačnej štruktúry v rámci vnútorného usporiadania tohto správcu dane - daňového úradu, v nadväznosti na žalovaným v napadnutom rozhodnutí označené rozhodnutie Ministra financií SR č. MF/27507/2011-76 zo dňa 10.11.2011, ktorým boli zriadené pobočky daňových úradov vrátane predmetnej pobočky Daňového úradu Žilina umiestnenej v Martine. Označenie pobočky a jej sídla Daňového úradu Žilina umiestnenej v Martine v rozhodnutí správcu dane nezakladá právny dôsledok nulity rozhodnutia správcu dane. Zároveň výkonom daňovej kontroly Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin nedošlo ani ku zmene miestnej príslušnosti žalobcu pre žalobcu príslušného správcu dane, ktorým naďalej (od začiatku daňového konania) bol Daňový úrad Žilina. Žalobca v prvom žalobnom bode uviedol argumentáciu, ktorá má svoj základ v súkromno-právnej úprave, v pomeroch ktorej z dôvodu absencie právnej subjektivity organizačnej zložky, napríklad obchodnej spoločnosti, právna úprava určuje právne dôsledky vo vzťahu k právnemu úkonu realizovanému organizačnou zložkou, čo sa však v pomeroch verejnoprávnej úpravy postavenia daňového úradu a jeho pobočky v zmysle vyššie uvedeného neuplatní. Označenie Daňového úradu Žilina, pobočky Martin v rozhodnutí správcu dane spĺňa požiadavku označenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal v zmysle úpravy Daňového poriadku a nespôsobuje nulitu rozhodnutia správcu dane. Označenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie správcu dane zahŕňa v súlade s úpravou Daňového poriadku jeho oficiálny názov (Daňový úrad Žilina) a prostredníctvom označenia adresy sídla pobočky i označenie sídla (Jesenského 23, 036 32 Martin). Tieto závery dopadajú i na označenie správcu dane v protokole z daňovej kontroly, vo vzťahu ku ktorému protokolu správny súd osobitne zdôrazňuje, že relevantná verejnoprávna úprava ani nevymedzuje zákonné dôvody nulity protokolu, nakoľko protokol z daňovej kontroly nie je rozhodnutím, a teda argumentácia žalobcu v tejto časti viažuca sa k protokolu neobstojí primárne z tohto dôvodu. Žalobcom v prvom bode namietané porušenie článku 1 ods. 1, článku 2 ods. 2 a článku 46 ods. 1 SR a ani zmätočnosť rozhodnutia správcu dane správnym súdom konštatovaná nie je. Rovnako v tejto časti správny súd v nadväznosti na označenie správneho orgánu prvého stupňa v jeho rozhodnutí, na základe vyššie uvedených záverov, nevzhliadol ani opodstatnenie procesného postupu podľa , a ani podľa 134 ods. 2, písm. b) .

11. Námietky žalobcu, ktoré boli obsahom druhého žalobného bodu, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Správny súd vychádza z úpravy dôvodov vylúčenia zamestnanca podľa § 60 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Daňového poriadku. Situácia, kedy jeden a ten istý zamestnanec, resp. viacerí zamestnanci správcu dane vykonávali úkony v rámci daňovej kontroly, teda vo fáze do skončenia daňovej kontroly, ktorá v predmetnej veci skončila podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, teda doručením protokolu z daňovej kontroly daňovému subjektu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu, i následne vo vyrubovacom konaní, nie je situáciou, ktorá by zakladala existenciu niektorého z dôvodov pre

postup zamestnancov podľa § 60 ods. 3 Daňového poriadku, teda, ktorá by predstavovala existenciu dôvodu ich vylúčenia so zreteľom na pomer k veci alebo účastníkom konania, pre ktorý by bolo možné mať pochybnosti o ich nezaujatosti a tiež sa nejedná o rozhodovanie týchto zamestnancov ako zamestnancov orgánu iného stupňa (vyrubovacie konanie predstavuje ďalšiu fázu daňového konania zavŕšeného vydaním rozhodnutia správcu dane, a teda sa nejedná o rozhodovanie v inštančnom postupe, nakoľko stále ide o činnosť jedného a toho istého stupňa orgánu verejnej správy - správcu dane a uvedené je zároveň spojené s absenciou potreby zmeny v pracovnej zmluve alebo vystavenia osobitného poverenia pre zamestnancov správcu dane vykonávajúcich ďalšie úkony v rámci daňového konania vo vyrubovacom konaní). Subjektívne presvedčenie právneho zástupcu žalobcu o zaujatom postupe pracovníkov správcu dane na uvedených záveroch nič nemení a naviac nemá ani vecný základ v zadokumentovanom postupe správcu dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacom konaní, ako vyplýva z administratívneho spisu, rovnako ako žalobcom tvrdený chaotický postup zamestnancov správcu dane. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozhodnutia správcu dane podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku o námietkach zaujatosti podaných žalobcom voči zamestnancom správcu dane L. (rozhodnutie číslo 100350189/2019 z 01.02.2019) a proti N. (rozhodnutie správcu dane číslo 100350304/2019 zo dňa 01.02.2019), ktorými rozhodnutiami správcu dane, a to prostredníctvom vedúcej oddelenia L.. O. M. ( Daňového poriadku) uvedené zamestnankyne správcu dane neboli vylúčené z predmetného daňového konania. Vychádzajúc z uvedených konštatovaní a záverov správny súd nevzhliadol žalobcom namietané porušenie článku 46 ods. 1 SR, Daňového poriadku a ani povinností správneho orgánu prvého stupňa postupovať podľa SR, tak ako to tvrdil žalobca.

12. Námietky žalobcu, ktoré sú obsahom tretieho žalobného bodu, vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Samotný obsah odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vymedzuje vykonané dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti, ktoré boli v súlade s úpravou § 24 ods. 4 Daňového poriadku podkladom rozhodnutia správcu dane a z ktorých rozhodnutie správcu dane vychádza, a to po ich náležitom vyhodnotení na základe aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle úpravy § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Obsah odôvodnenia správcu dane teda jednoznačne vylučuje, aby uvedená argumentáciu žalobcu obstála. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia viazal svoje závery na dôkazy o konkrétnych skutočnostiach, pričom jeho konkrétne závery vyplynuli z jeho úvah pri hodnotení dôkazov a tieto úvahy správcu dane sú v odôvodnení rozhodnutia správcu dane dostatočne a zrozumiteľne zachytené. Zároveň vo vzťahu ku každému dôkazu preukazujúcemu správcom dane skonštatovaný relevantný záver odôvodnenie rozhodnutia správcu dane presne vymedzuje konkrétny dôkazný prostriedok. Z postupu správcu dane, tak ako je zadokumentovaný v pripojenom administratívnom spise, porušenie povinnosti správcu dane podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania (rovnako ani zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane pre nedostatok dôvodov), nie je možné skonštatovať. Správny súd podotýka, že argumentácii žalobcu v tomto žalobnom bode chýba konkrétnosť a tiež i z tohto dôvodu nemôže ako relevantná obstáť.

13. Námietky obsiahnuté vo štvrtom žalobnom bode správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. V tejto časti správny súd konštatuje, že zo Zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 100321550/2018 zo dňa 08.02.2018, na ktorú poukazuje žalovaný, realizácia výslovného vyjadrenia pochybností správcu dane v zmysle úpravy § 46 ods. 5 Daňového poriadku nevyplýva. Obsah tejto zápisnice zachytáva podrobnú sumarizáciu vykonaných dôkazov a z nich vyplývajúcich zistení, z ktorých mnohé nesvedčia v prospech záveru o oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017. Uvedený obsah zápisnice bezpochyby korešponduje naplneniu povinnosti správcu dane oboznámiť daňový subjekt s výsledkami dokazovania a procesným postupom mu umožniť naplnenie jeho zákonného oprávnenia podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, teda práva daňového subjektu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, ku spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené vyjadrenia daňového subjektu k nim. Zároveň obsah tejto zápisnice, a to predovšetkým v časti otázky správcu dane, či chce zástupca daňového subjektu v rámci výkonu daňovej kontroly predložiť ešte nejaké dôkazy preukazujúce, že správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti nesprávne, z ktorej je podľa názoru správneho súdu existencia pochybností správcu dane zrejmá, ako aj následný procesný postup správcu dane - konkrétne jeho konštatovania v protokole o kontrole na strane 11, predovšetkým konštatovanie, podľa ktorého: „Nie je však povinnosťou správcu dane zisťovať, od akého iného dodávateľa platiteľ tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým iným spôsobom tento tovar získal, pokiaľ zistenia správcu dane spochybňujú tvrdenie spoločnosti Elektrovod Slovakia, s.r.o., že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou Pro Metal Group, s.r.o.“ a na strane 12

podľa ktorého: „Šetrením správcu dane nebolo preukázané dodanie zinku od spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. pre Elektrovod, s.r.o., čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH u dodávateľa“, pri súčasnom zohľadnení náležite v postupe správcu dane vytvoreného priestoru pre žalobcu sa k protokolu vyjadriť a navrhnúť dôkazy na preukázanie uvádzaných tvrdení a na reakciu na konštatovania v protokole, v ich súhrne napĺňajú požiadavku vyjadrenia pochybností správcu dane voči žalobcovi o dodaní predmetného tovaru žalobcovi subjektom Pro Metal Group s.r.o. v zmysle úpravy § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane teda netajil pred daňovým subjektom svoje pochybnosti o dodaní predmetného tovaru žalobcovi subjektom Pro Metal Group s.r.o. ako to tvrdil žalobca. Nie je možné súhlasiť so žalobcom ani pokiaľ tento tvrdil, že povinnosť podľa Daňového poriadku si správca dane vôbec nesplnil a že je daný v tejto súvislosti dôvod pre zrušenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného podľa , teda z dôvodu, v zmysle ktorého skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, nakoľko uvedený dôvod zrušenia rozhodnutia správneho orgánu sa týka skutočností, ktoré predstavujú skutkové zistenia (v sumáre skutkový stav), čo vo vzťahu k namietanému nedodržaniu povinnosti správcu dane podľa Daňového poriadku naplnené nie je, pretože ide o otázku procesného postupu správcu dane. Nedostatky procesnej povahy - procesného postupu odôvodňujú zrušenie rozhodnutia správneho orgánu podľa , avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci samej. V nadväznosti na to správny súd hodnotil, či konštatovaný spôsob naplnenia povinnosti správcu dane podľa Daňového poriadku v spojení s čím žalobca tvrdil nemožnosť reakcie z jeho strany na oznámené pochybnosti správcu dane a na výzvu správcu dane na oznámenie dôkazov navrhnutím dôkazov, ktorými by tieto pochybnosti správcu dane vyvrátil, predstavoval v pomeroch prejednávanej veci vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne meritórne rozhodnutie. Správny súd konštatuje, že dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu podľa naplnený nie je, a to primárne z dôvodu splnenia povinnosti správcu dane podľa Daňového poriadku vyššie uvedeným spôsobom a tiež preto, že žalobca mohol činiť dôkazné návrhy i po doručení protokolu z kontroly, či už v rámci vyrubovacieho konania (podľa Kubincová, S. Daňový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2015, 402 s.: Správca dane je na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a nim predložených dôkazov povinný vykonať v rámci vyrubovacieho konania dokazovanie () alebo miestne zisťovanie ( a nasl.). O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu (), a to aj opakovane), alebo i v rámci odvolacieho konania. Správny súd zdôrazňuje, že podstatný záver rozhodnutia správcu dane, a to nepreukázanie realizácie dodávky tovaru dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach a nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti dodávateľa daňového subjektu je vyslovený už v rozhodnutí správcu dane a žalobca naň mohol reagovať podaným odvolaním. Zároveň správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že žalobca vo vyrubovacom konaní ani v odvolacom konaní a ani spolu s podaním správnej žaloby neoznačil žiadne konkrétne a zároveň relevantné dôkazy, ktorými by pochybnosti správcu dane vyvrátil. Dôkazné návrhy, ktoré učinil ešte v rámci daňovej kontroly (návrh na konfrontáciu vodičov na mieste a pripojenie spisového materiálu z daňovej kontroly dodávateľa) správca dane nevykonal, pričom neakceptovanie vykonania týchto dôkazov náležite vo svojom rozhodnutí zdôvodnil. Vychádzajúc z uvedeného procesný postup správcu dane neodôvodňoval, a to ani vo väzbe na ústavno-právnu argumentáciu žalobcu v tomto bode ( SR), zrušenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného.

14. Námietky obsiahnuté v piatom žalobnom bode vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutí, napríklad sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , ale aj napríklad podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa obsahu ktorých pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnym dodávateľom, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takého zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy. Vždy od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní ďalej pokračovať. Správny súd v nadväznosti na uvedené závery zdôrazňuje, že správca dane v daňovom konaní nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukázať podľa § 24 ods. 1 Daňového

poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ďalej skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a ďalšie skutočnosti. Správca dane nie je povinný vykonať všetky daňovým subjektom navrhnuté dôkazy, pričom procesným rámcom tohto oprávnenia správcu dane je úprava podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, ktorá vymedzuje účel dokazovania v daňovom konaní, ktorým je čo najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy daní. Správca dane v zmysle tohto ustanovenia nie je pri uvedenom vedení dokazovania viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt produkuje dôkazné návrhy a správca dane tieto neakceptuje a dôkazy nevykoná, je samozrejme potrebné, aby svoju úvahu pri tomto procesnom postupe náležite zdôvodnil, čo v prejednávanej veci naplnené bolo. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného je v súlade s úpravou podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, je preskúmateľné a v uvedenom smere dostatočne odôvodnené so zachytením úvah správcu dane pri vysporiadaní sa s dôkaznými návrhmi žalobcu. Námietka neoboznámenia žalobcu s výsledkami dokazovania neobstojí, vzhľadom na podrobný obsah zápisnice o ústnom pojednávaní z 08.02.2018, a teda porušenie ust. , Daňového poriadku a článku 48 ods. 2 SR skonštatovať možné nie je. Ostatná argumentácia obsiahnutá v tomto žalobnom bode je vysporiadaná ako nedôvodná už v predchádzajúcom odseku (argumentácia týkajúca sa tvrdenia žalobcu o tom, že správca dane zatajoval svoje pochybnosti, a tým znemožnil daňovému subjektu plniť si dôkaznú povinnosť podľa Daňového poriadku).

15. Námietky žalobcu obsiahnuté v šiestom žalobnom bode hodnotí správny súd ako nedôvodné. V písmene A) tohto žalobného bodu označuje žalobca miestne zisťovanie v spoločnosti Pro Metal Group s.r.o., ktorého sa týka Zápisnica z ústneho pojednávania číslo 101714346/2017 zo dňa 09.08.2017, ktoré ako inštitút daňovej kontroly upravuje § 38 až 39 Daňového poriadku. Táto úprava procesnú povinnosť správcu dane upovedomiť o miestnom zisťovaní daňový subjekt neobsahuje. V nadväznosti na to nie je dôkaz o predmetnom miestnom zisťovaní a výsledky z neho vyplývajúce vykonaný a získaný v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a ani v rozpore s článkom 48 od. 2 SR. K zisteniam vyplývajúcim z výkonu miestneho šetrenia v spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. bola žalobcovi postupom správcu dane, ako vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 08.02.2018, vytvorená dostatočná možnosť a priestor na uplatnenie práva podľa Daňového poriadku. V písmene B) tohto žalobného bodu žalobcom uvedená skutočnosť výsluchu konateľa subjektu Pro Metal Group s.r.o. L.. S., ako o ňom svedčí Zápisnica z ústneho pojednávania číslo 101889589/2017 zo dňa 06.09.2017. Absencia jeho výsluchu v procesnom postavení svedka podľa Daňového poriadku, bez ďalšieho s poukazom na demonštratívny výpočet dôkazov v zmysle úpravy podľa Daňového poriadku ako dôvod pre záver o nezákonnosti rozhodnutia správcu dane a žalovaného neobstojí. Správny súd zdôrazňuje, že daňový subjekt mal zachované i vo vzťahu k výsledku tohto úkonu právo podľa Daňového poriadku a správca dane následne prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií vo vyrubovacom konaní cez Finančnú správu ČR osobu L.. S. vypočul ako svedka a o tomto úkone bol zástupca daňového subjektu vyrozumený, avšak daňový subjekt bez vymedzenia a preukázania relevantných dôvodov nevyužil uvedený priestor na uplatnenie oprávnenia klásť svedkovi otázky podľa Daňového poriadku. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje na nasledovné skutočnosti náležite zaznamenané v administratívnom spise:

- List daňového subjektu zo dňa 27.06.2018 a jeho prílohu - plnú moc daňového subjektu pre M., advokáta, ktorým listom daňový subjekt oznámil správcovi dane odvolanie plnej moci pre M. a udelenie plnej moci pre M..

- Elektronickú komunikáciu medzi správcom dane a dožiadaným Finančným úradom pre Moravskosliezský kraj zo dňa 03.07.2018, 09.07.2018 a pripojené vyrozumenie o vykonaní výsluchu L.. S. pred dožiadaným orgánom, ktoré vyrozumenie bolo M.. F. L. odoslané 21.06.2018.

- Elektronickú komunikáciu správcu dane so štatutárnym zástupcom daňového subjektu p. Z. z 11.07.2018 s prílohou zaslanou tomuto štatutárnemu zástupcovi - vyrozumením o vykonaní výsluchu svedka, ktoré bolo dožiadaným orgánom zaslané M.. L. a ktorý e-mail zaslaný štatutárnemu zástupcovi žalobcu obsahuje i informáciu o neúspešnom pokuse správcu dane kontaktovať ohľadom výsluchu svedka i nového splnomocneného zástupcu daňového subjektu. Na základe uvedeného sledu úkonov správcu dane a dožiadaného finančného orgánu ČR správny súd konštatuje, že o vykonaní dôkazu pred dožiadaným orgánom - o výsluchu svedka L.. S. dňa 16.07.2018 bol daňový subjekt včas a riadne informovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu daňového subjektu M.. F. ako vyplýva z e-mailu dožiadaného finančného orgánu ČR zo dňa 09.07.2018 a pripojeného vyrozumenia. Pokiaľ daňový subjekt prikročil ku zmene splnomocneného zástupcu v takých časových súvislostiach ako vyplýva z listu zo dňa 27.06.2018, pri realizácii úkonu správcu dane - e-mailu

zaslaného štatutárnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 11.07.2018 s prílohou (vyrozumenie o vykonaní výsluchu svedka odoslané M.) a s informáciou o bezúspešnosti vyrozumenia M. o výsluchu svedka pred dožiadaným orgánom, správny súd konštatuje, že postup správcu dane nehodnotí ako rozporný so zákonom, pokiaľ za podklad svojho rozhodnutia zobral i zápisnicu dožiadaného finančného orgánu ČR o výsluchu svedka S. a skutočnosti z nej vyplývajúce a ani ako postup, ktorým by bolo žalobcovi upreté právo podľa veta prvá Daňového poriadku a porušené právo žalobcu podľa článku 48 ods. 2 SR. V procesnom postupe správcu dane, tak ako bol v súvislosti s výsluchom L.. S. dňa 06.09.2017 realizovaný samotným správcom dane a následne prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií i Českou finančnou správou dňa 16.07.2018, tu už v statuse L.. S. ako svedka, správny súd dôvody pre zrušenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného nevzhliada. Zistenia vyplývajúce z obsahu oboch procesných úkonov správcu dane sú spôsobilým podkladom pre rozhodnutie správcu dane.

16. Námietky žalobcu obsiahnuté v siedmom žalobnom bode nehodnotí správny súd ako dôvodné. Žalobcom predložené faktúry síce deklarujú dodávky tovaru, ktorých sa týkajú a preukazujú splnenie formálnej podmienky pre odpočet DPH, t.j., že faktúra má náležitosti podľa zákona o DPH (§ 71 zákona o DPH), avšak nepreukazujú naplnenie materiálnych podmienok odpočtu dane, ťažiskovo nepreukazujú skutočnosť dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach, a to ani pri zohľadnení príloh týchto faktúr, tak ako boli daňovým subjektom predložené. Ani samotná existencia tovaru nie je spôsobilá preukázať splnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH, pretože predmetom preverovania správcu dane nebola existencia tovaru, teda existencia samotného vecného plnenia, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre a vyhodnotenie otázky, či predložené faktúry odrážajú realitu (na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. ).

17. Závery, ktoré správny súd konštatoval vo vzťahu k námietkam, ktoré boli obsahom siedmeho žalobného bodu, sa uplatnia aj v otázke existencie tovaru i vo vzťahu k námietkam obsiahnutým v ôsmom žalobnom bode. Výpoveďou L.. A. S. konateľa dodávateľa Pro Metal Group s.r.o. potvrdená existencia tovaru a skutočnosti, že dodávateľ vystavil faktúry číslo 2017013, 2017014, a 2017015 nepreukazuje materiálnu podstatu deklarovaných zdaniteľných obchodov, a tým vznik daňovej povinnosti dodávateľa daňového subjektu, teda subjektu Pro Metal Group s.r.o. podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a vo väzbe vznik práva žalobcu ako odberateľa na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) všetko zákona o DPH. Taktiež pokiaľ ide o argumentáciu týkajúcu sa výsluchu osoby konateľa dodávateľa žalobcu L.. A. S. podľa zápisnice číslo 101889589/2017 zo dňa 06.09.2017 (kedy tento, ako vyplýva z pripojeného administratívneho spisu nebol vypočutý v procesnom postavení svedka), nie je táto argumentácia hodnotená ako dôvodná. Správny súd v tejto časti odkazuje na komplexné závery uvedené vo vzťahu ku šiestemu žalobnému bodu a nevzhliada priestor pre konštatovanie o upretí práv žalobcu podľa , , , všetko Daňového poriadku, článku 48 ods. 2 SR (v právnej úprave v tejto časti taktiež žalobcom označenej, to v Daňového poriadku nie sú upravené žiadne oprávnenia žalobcu, a teda nemohlo dôjsť ani k ich upretiu tak, ako to namietal žalobca). Osobitne v tejto časti správny súd zároveň uvádza, že nevzhliada ani v tomto bode namietanú skutočnosť nedostatočného zistenia skutkového stavu a poukazuje na judikatúru uvedenú v záveroch bodu k žalobnému bodu číslo päť a zdôrazňuje, že vždy závisí od situácie v konkrétnej veci - od dôkaznej situácie v konkrétnej veci, či je na preukázanie práva na odpočet potrebné v dokazovaní pokračovať alebo nie. V prejednávanej veci správca dane preveroval, či dodávky tovaru boli uskutočnené konkrétnym platiteľom DPH. Z výpovede konateľa dodávateľa žalobcu uvedeného na faktúrach L. (a to ako z jeho výpovede podľa zápisnice zo 06.09.2017, tak z jeho svedeckej výpovede pred dožiadaným orgánom) vyplýva, že tovar - zinok pochádzal z Poľska. Táto okolnosť odôvodnila šetrenie skutočnosti, ktorý podnikateľský subjekt ako prvý deklaruje nadobudnutie tovaru na území SR, pričom nebolo preukázané, ktorý podnikateľský subjekt zaplatil pri nadobudnutí tovaru podľa , zákona o DPH daň do štátneho rozpočtu SR. Z výpovede konateľa dodávateľa Pro Metal Group s.r.o. zároveň vyplýva, že v roku 2017 hlavným dodávateľom zinku pre Pro Metal Group s.r.o. bol subjekt e-Word s.r.o., pričom miestom nakládky tovaru pri dodaní od Pro Metal Group s.r.o. pre daňový subjekt bola Šaľa, Staničná 23/4 a na tejto adrese mal byť tovar i skladovaný, čo však konateľ subjektu T & B, s.r.o. pán V. H. (v priestoroch subjektu T & B, s.r.o. na adrese Staničná 23/4, Šaľa sa mal tovar skladovať) nepotvrdil. Pri dodaní tovaru s prepravou, ako tomu bolo v prejednávanej veci, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa začína preprava uskutočňovať, miestom dodania ( zákona o DPH). Podľa zákona o DPH vzniká daňová povinnosť dňom dodania tovaru. V prejednávanej veci však nebolo preukázané, že by v mieste, kde sa mal tovar - zinok nakladať, t.j. v priestoroch subjektu T & B, s.r.o. na

adrese Staničná 23/4, Šaľa, k tejto nakládke došlo (vyvracia to svedecká výpoveď konateľa subjektu T & B, s.r.o. pána H.), a preto nebolo možné určiť miesto dodania a následne ani skonštatovať vznik daňovej povinnosti dodávateľa - Pro Metal Group s.r.o. podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Z výpovedí vodičov, ktorí mali prepravu zinku realizovať vyplývajú tvrdenia, ktoré nekorešpondujú záznamu o pohybe vozidiel podľa zistení od Národnej diaľničnej spoločnosti (konkrétne uvedené platí o výpovedi vodiča M. a vodiča M. ako svedkov). Najmä z uvedených skutočností vyplýva existencia opodstatnených pochybností správcu dane o vierohodnosti a pravdivosti dôkazov predložených daňovým subjektom a o samotnej realizácii zdaniteľného plnenia tak, ako je uvedené na predmetných faktúrach, čo za danej situácie odôvodnilo presun dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý mohol predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov spochybnenie jeho pôvodných dôkazov vyvrátiť. Na tomto mieste odôvodnenia k otázke presunu dôkazného bremena v procese dokazovania medzi správcom dane a daňovým subjektom a ku kombinovaniu zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej, poukazuje správny súd na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. alebo sp. zn. . Žalobca však takéto dôkazy nenavrhol. Takýmto dôkazom nie je návrh žalobcu na konfrontáciu miesta nakládky v Šali s vodičmi, ktorí vypovedali tak, že prepravu zinku v marci 2017 vykonali, a to ťažiskovo z dôvodu jednoznačného vyjadrenia sa svedka pána H. - konateľa subjektu T & B, s.r.o., ktorý skladovanie zinku na predmetnej adrese v Šali nepotvrdil. Rovnako k dôkaznému návrhu pripojiť spisový materiál týkajúci sa daňovej kontroly u spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2017 poukazuje správny súd na záver žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia, ktorým sa jednoznačne a zrozumiteľne vysporiadal s týmto dôkazným návrhom tak, že preverovaním v informačnom systéme Finančnej správy SR nezistil, že by bola vykonávaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017 v spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. a z tohto dôvodu nie je možné uvedený spisový materiál pripojiť. Pokiaľ žalobca cestou právneho zástupcu žalobcu navrhol pripojenie spisu týkajúceho sa daňovej kontroly Pro Metal Group s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2017 v správnej žalobe i na pojednávaní dňa 16.06.2021, správny súd tento dôkazný návrh zamietol, vychádzajúc primárne z úpravy podľa , v zmysle ktorej správny súd vychádza pri svojom rozhodnutí zo skutkového stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, v danom prípade k času právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a zároveň zohľadnil dostatočné zdôvodnenie nevykonania tohto dôkazu v administratívnom konaní ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Iné relevantné dôkazy žalobca v uvedenom smere nenavrhol, v nadväznosti na čo správny súd konštatuje, že za týchto skutkových okolností správca dane a žalovaný správne vyhodnotili, že žaloba neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nároku na odpočet DPH. Správny súd podotýka, že okolnosti týkajúce sa nakládky tovaru majú v prejednávanej veci relevanciu z dôvodu, ako je uvedené vyššie a zároveň priamu väzbu na vzťah medzi žalobcom a dodávateľom - subjektom Pro Metal Group s.r.o. pri deklarovaní miesta nakládky v Šali na označenej adrese, a teda sa netýkajú len vzťahov dodávateľa a subdodávateľov, ako tvrdil žalobca. Uvedené závery odôvodňujú konštatovanie správneho súdu o nedôvodnosti argumentácie i podľa deviateho žalobného bodu, pričom vo vzťahu k deviatemu žalobnému bodu správny súd konštatuje len všeobecný odkaz na rozsudky Súdneho dvora EÚ bez ich konkretizácie, ktorá námietka už len z tohto dôvodu jej nekonkrétnosti nemôže obstáť ako dôvodná.

18. Námietky, ktoré sú obsahom desiateho, jedenásteho a dvanásteho žalobného bodu, vyhodnotil súd ako nedôvodné. Zistenia vyplývajúce z výpisov mýtnych transakcií bezpochyby na rozdiel od žalobcu správny súd považuje za dôkazy v zmysle úpravy § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Zo Zápisnice z ústneho pojednávania číslo 100321550/2018 zo dňa 08.02.2018 vyplýva, že bol daňový subjekt s týmito dôkazmi dostatočne oboznámený, bol mu efektívne vytvorený priestor na uplatnenie jeho oprávnenia podľa Daňového poriadku. Z úpravy Daňového poriadku nevyplýva povinnosť správcu dane upovedomovať o realizácii dožiadania, a tým nemohlo dôjsť ani k žalobcom namietanému porušeniu práv žalobcu podľa článku 48 ods. 2 SR neupovedomením žalobcu o realizácii dožiadania. Uvedené výpisy Národnej diaľničnej spoločnosti správca dane vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, teda v zmysle úpravy Daňového poriadku, na základe dôsledného porovnania s obsahom svedeckých výpovedí vodičov, ktorí sa mali podieľať na realizácii prepravy a v odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane dôsledne a v súlade s pravidlami logického myslenia a zdravým rozumom skonštatoval konkrétne vymedzené rozpory vo výpovediach svedkov, ktoré nekorešpondujú uvedeným listinným dôkazom a ktoré v súhrne opäť odôvodňujú relevantnú existenciu pochybností správcu dane o tom, že sa dodávky tovaru uskutočnili tak, ako o tom majú svedčiť predložené faktúry. Správca dane sa so skutočnosťami vyplývajúcimi z výpisov z Národnej diaľničnej spoločnosti vo väzbe na svedecké výpovede vodičov dôsledne a zrozumiteľne vysporiadal a

odôvodnil svoje rozhodnutie, v nadväznosti na čo nie je možné jeho rozhodnutie v tejto časti hodnotiť ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

19. Námietky, ktoré sú obsahom trinásteho žalobného bodu, hodnotí správny súd ako nedôvodné. Poukazuje na svoje závery podľa odôvodnenia k žalobným bodom osem a deväť a dodáva, že na to, aby dodávateľ - Pro Metal Group s.r.o. mohol dodať tovar uvedený na faktúrach predložených žalobcom, musel tento tovar sám nakúpiť a mať ho v dispozícií ako vlastník, aby ho mohol následne previesť na žalobcu. V administratívnom konaní nebolo preukázané, od koho dodávateľ Pro Metal Group s.r.o. predmetný tovar nakúpil, pretože spoločnosť e-Word s.r.o. (dodávateľ subjektu Pro Metal Group s.r.o.) tovar v priestoroch na adrese nakládky v Šali, teda v mieste, kde sa tovar mal nachádzať v čase začatia prepravy, neskladovala. Vykonaným dokazovaním bolo potvrdené výlučne zakúpenie regálov spoločnosťou T & B, s.r.o. (subjektom, ktorý mal prevádzkovať priestory, kde sa mal tovar skladovať) od subjektu e-Word, s.r.o, a teda nebolo preukázane plnenie v podobe prenájmu priestorov na skladovanie zinku subjektom T & B, s.r.o. pre subjekt e-Word, s.r.o. V nadväznosti na to nie je možné v uvedených skutkových súvislostiach vyplývajúcich z dokazovania ako nevýznamné a so vzťahom medzi daňovým subjektom a dodávateľom Pro Metal Grop s.r.o. nesúvisiace hodnotiť ostatné časti uvedeného reťazca dodávok tovaru, teda vzťah medzi dodávateľom a jeho subdodávateľom a subdodávateľom a subjektom T & B, s.r.o. Tieto závery platia i vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa subjektu e-Word podľa argumentácie obsiahnutej v štrnástom a pätnástom žalobnom bode. Osobitne pokiaľ ide o hodnotenie skutočnosti nedostavenia sa svedka pána O. (konateľ subjektu e-Word, s.r.o.) pred správcu dane, bola táto skutočnosť vyhodnocovaná správcom dane spolu s ostatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo správny súd konštatuje.

20. Pokiaľ ide o námietky žalobcu obsiahnuté v šestnástom žalobnom bode, tieto správny súd hodnotí ako nedôvodné. Pri tomto konštatovaní vychádza správny súd z úpravy podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, ktorá vymedzuje postavenie správcu dane ako subjektu, ktorý dokazovanie vedie a vykonáva dôkazy. Aj keď správca dane v daňovom konaní dokazovanie vedie, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Správca dane vykonané dôkazy hodnotí a pri tejto činnosti uplatňuje správnu úvahu, výsledkom ktorej je záver o tom, či možno alebo nie určitú skutočnosť považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či je potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Správca dane v rámci dokazovania posudzuje závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je v jeho výlučnej právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. -17 zo dňa 23.02.2011, v zmysle ktorých: Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet priznaný. Správny súd zdôrazňuje s poukazom na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 31.05.2018, že preukazovanie skutočnosti, že došlo ku zdaniteľnému obchodu - teda že predmetné faktúry predložené daňovým subjektom zodpovedajú realite, a teda majú materiálny základ (čo je však odlišná skutočnosť ako v predmetnom konaní nesporná existencia tovaru ako materiálneho plnenia, na ktorú vo viacerých žalobných bodoch poukazoval žalobca a zdôrazňoval ju ako skutočnosť preukazujúcu splnenie materiálnych podmienok odpočtu a v ktorej argumentácii sa žalobca mýli), je na daňovom subjekte. Čím väčšiu mieru opatrnosti a dôslednosti pri výbere obchodných partnerov daňový subjekt zachová v rámci obchodno-právnych vzťahov, do ktorých vstupuje a čím viac informácií získa o svojich obchodných partneroch, tým je vyššia pravdepodobnosť, že pred správcom dane hodnoverne a spoľahlivo, teda bez relevantných pochybností na strane správcu preukáže splnenie podmienok pre odpočet. V predmetnej veci pri deklarovaní nákupu zinku žalobcom od subjektu Pro Metal Group s.r.o., ktorý zinok mal byť skladovaný pred jeho nakládkou na prepravu a následnou prepravou pre žalobcu na adrese v Šali, v skladových priestoroch subjektu T & B, s.r.o., ktorý však ani samotné skladovanie ani nakládku zinku prostredníctvom konateľa tohto subjektu nepotvrdil, bolo opodstatnené, aby správca dane skúmal i vzťahy medzi dodávateľom subjektu Pro Metal Group s.r.o. a subjektom e-Word s.r.o., vo vzťahu ku ktorým správca dane zistil, že konateľ subjektu Pro Metal Group s.r.o. so zástupcami subjektu e-Word s.r.o. nebol nikdy osobne v kontakte, len elektronicky, nebol ani v sídle subjektu e-Word s.r.o. a ani na adrese, kde mal byť predmetný tovar - zinok skladovaný. Pri transakciách vo finančných objemoch tak, ako vyplýva z faktúr predložených daňovým subjektom je zrejmé, že žalobca dostatočnú mieru obozretnosti pri výbere svojho dodávateľa pri dodávkach za predmetné zdaňovacie obdobie marec 2017 nezachoval. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd dodáva, že prípadné obchodné vzťahy žalobcu

a dodávateľa Pro Metal Group s.r.o. v iných zdaňovacích obdobiach, ako zdôrazňoval žalobca, uvedený záver relevantne nespochybňujú ani nevyvracajú (v tejto časti poukazuje správny súd argumentáciu žalobcu v bode štrnásť repliky, kde tento poukazoval na skutočnosť, že ďalším dôkazom spoľahlivosti spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. je skutočnosť, že sám správca dane v daňovej kontrole žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2017 v plnom rozsahu uznal, že žalobcovi Pro Metal Group s.r.o. riadne dodal zinok tak, ako bolo deklarované vo faktúrach, a tým aj sám správca dane potvrdil reálnosť a spoľahlivosť uvedeného dodávateľa. Vychádzajúc z uvedených konštatovaní správny súd uzatvára, že správca dane neuplatnil dôkazné bremeno voči daňovému subjektu extenzívne, nevychádzal zo záveru, že by mal daňový subjekt preukázať skutočnosti, na ktoré dosah nemal a ktoré by sa jeho práva na odpočet netýkali a nezaťažil daňový subjekt dôkazným bremenom neprimerane, v rozpore s judikatúrou označenou žalobcom a ani v rozpore s článkami šiestej smernice Rady 77/388/EHS označenými žalobcom. Osobitne vo vzťahu k žalobnému bodu šestnásť, kde žalobca namietal dvojité zdanenie toho istého tovaru, správny súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci nebolo preukázané realizovanie zdaniteľných obchodov, v prípade ktorého preukázania si platiteľ dane môže, avšak nemusí odpočet DPH uplatniť vo vzťahu k prijatým zdaniteľným plneniam. Z uskutočnených zdaniteľných obchodov však daňová povinnosť platiteľovi dane vznikla, nezávisle na uplatnení odpočtu DPH z tovarov a služieb použitých na jeho zdaniteľné plnenia. Závery podľa žalobného bodu šestnásť sa uplatnia i vo vzťahu k argumentácii uvedenej v žalobnom bode sedemnásť (vrátane judikatúry tu označenej) a žalobnému bodu osemnásť, pričom osobitne k žalobcom zdôrazňovanej dobromyseľnosti žalobcu, ktorá nebola správcom dane spochybnená, správny súd uvádza, že táto pri zadefinovaní obsahu dôkazného bremena daňového subjektu, ktoré daňový subjekt ťaží jednak primárne a tiež v prípade odôvodnených pochybností správcu dane o materiálnej podstate zdaniteľných obchodov, nie je dobromyseľnosť daňového subjektu určujúca a spôsobilá byť relevantným argumentom v skutkových súvislostiach v prejednávanej veci vedúcim k iným záverom, než aké prijal v súlade so zákonom správca dane.

21. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu obsiahnutú v žalobnom bode devätnásť, odkazuje správny súd na závery vo vzťahu k dokazovaniu vedenému správcom dane a hodnoteniu jeho výsledkov na závery, ktoré uviedol k žalobnému bodu šestnásť ako i k žalobnému bodu päť. Požiadavku prezentovanú žalobcom v tomto žalobnom bode v nadväznosti na to hodnotí správny súd ako nedôvodnú a irelevantnú (ide o požiadavku, aby správca dane žalobcovi oznámil, či a kedy vykonával dokazovanie).

22. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu obsiahnutú v žalobnom bode dvadsať, správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutie správcu dane i žalovaného nie je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ označenou žalobcom v tomto žalobnom bode ani so Smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Uvedené správny súd konštatuje primárne na základe zohľadnenia dôvodu rozhodnutia správcu dane i žalovaného, ktoré vychádzajú zo záveru o nenaplnení vecných podmienok odpočtu DPH z dôvodu nepreukázania uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov len deklarovaných faktúrou dodávateľom uvedeným na týchto faktúrach ako je odôvodnené vyššie. I samotným žalobcom v tomto bode uvádzaná argumentácia o rozpore so Smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH a označenými rozsudkami Súdneho dvora EÚ vychádza z predpokladu splnenia zákonných (a teda materiálnych i formálnych) podmienok odpočtu, čo však, tak ako je odôvodnené vyššie správcom dane a žalovaným zákonne a správne skonštatované nebolo. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na závery podľa rozsudkov Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), v ktorých súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľa nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi udalosťami. V týchto rozsudkoch súdny dvor vychádzal z existencie materiálneho plnenia a z predpokladu, že príslušné daňové orgány ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako vyplynulo z faktúr a že faktúry obsahovali všetky zákonom stanovené náležitosti, a teda boli splnené vecne a formálne podmienky práva na odpočet, čo správny súd zdôrazňuje a čo v prejednávanej veci naplnené nebolo, pokiaľ ide o vecné - materiálne podmienky odpočtu. Osobitne k žalobcom označenému rozsudku NS SR sp. zn. správny súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (strana 24), ktoré k tomuto rozsudku zaujalo stanovisko s vyústením, podľa ktorého jeho závery nie je možné na prejednávanú vec aplikovať z dôvodu, že v prejednávanej veci nebola preukázaná materiálna podstata deklarovaných zdaniteľných obchodov.

Správny súd sa s uvedeným hodnotením stotožňuje a dodáva, že predmetný rozsudok NS SR sa primárne týkal rozloženia dôkazného bremena na ďalších stupňoch reťazca (na ktoré už daňový subjekt nemusí mať priamy dosah), avšak nie na bezprostredne predchádzajúcom stupni, teda v rámci vzťahu daňového subjektu a jeho priameho dodávateľa, a teda rieši poruchu na predchádzajúcich stupňoch reťazca dodávok. Zároveň je potrebné k tomuto rozsudku uviesť, že jeho závery sú aktuálnou judikatúrou prekonané (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. ). Správny súd i na tomto mieste zdôrazňuje, že predpokladom priznania práva na odpočet je preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Len pri preukázaní uskutočnenia zdaniteľného obchodu, čo zahŕňa i preukázanie realizácie dodávky tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre a čo v prejednávanej veci naplnené nebolo, môže orgán finančnej správy neuznať uplatnené právo na odpočet dane a to len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode a iba toto v zmysle judikatúry SD EÚ prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovaru a služieb ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému systému DPH (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. ). Namietaný rozpor rozhodnutia správcu dane a žalovaného so zásadou neutrality v nadväznosti na uvedené nie je možné skonštatovať.

23. Pokiaľ ide o námietky, ktoré boli obsahom žalobného bodu dvadsaťjeden, tieto sú správnym súdom hodnotené ako nedôvodné. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vyhotovenia protokolu z daňovej kontroly, ktorý splnomocnený zástupca žalobcu M.. F. L. spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam podľa protokolu prevzal dňa 23.04.2018, pričom podľa predmetnej výzvy mu bol vytvorený priestor na vyjadrenie sa v lehote 15 dní od doručenia, čo je lehota určená v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase realizácie tohto úkonu správcu dane podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Daňový subjekt sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 14.05.2018. Listom zo dňa 05.09.2018 doručeným právnemu zástupcovi žalobcu (už novému právnemu zástupcovi žalobcu) M. dňa 10.09.2018, správca dane navrhol daňovému subjektu deň prerokovania pripomienok k protokolu na termín 20.09.2018 v pobočke Daňového úradu Žilina v Martine o 10.00 hod., s čím žalobca pokiaľ ide o dátum súhlasil, avšak podaním zo dňa 17.09.2018 navrhol prerokovať pripomienky žalobcu k protokolu o 11.00 v sídle Daňového úradu Žilina. Z úradného záznamu správcu dane zo dňa 20.09.2018 vyplýva, že medzi správcom dane a splnomocneným zástupcom daňového subjektu nedošlo k dohode o termíne prerokovania pripomienok k protokolu. Na to nadväzuje procesný úkon správcu dane - určenie dňa prerokovania pripomienok k protokolu zo dňa 24.09.2018, ktorým správca dane určil deň prerokovania pripomienok ku protokolu na termín 16.10.2018 o 9.30 hod. na Daňovom úrade v Žiline a toto určenie termínu prerokovania pripomienok k protokolu bolo právnemu zástupcovi daňového subjektu doručené 12.10.2018, teda po viac ako mesiaci od doručenia prvého návrhu správcu dane na určenie dňa prerokovania pripomienok žalobcu k protokolu podľa podania správcu dane z 05.09.2018, ktoré bolo právnemu zástupcovi daňového subjektu doručené 10.09.2018. Na základe uvedeného časového sledu úkonov správcu dane v rámci jeho procesného postupu podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku mal žalobca dostatočný priestor na prípravu na prerokovanie pripomienok k protokolu a jeho argumentácia podľa vyjadrenia z 15.10.2018 nemôže obstáť. Naviac z oznámenia daňového úradu zo dňa 22.10.2018, ktoré bolo doručené ako právnemu zástupcovi žalobcu M.. N. D. 31.10.2018, tak samotnému žalobcovi dňa 26.10.2018 vyplýva, že dňa 15.10.2018 bolo do elektronickej podateľne finančnej správy doručené podanie v mene daňového subjektu zaevidované pod označeným číslom, ktoré bolo odoslané z ID používateľa, ktoré je tu uvedené. V čase, keď bolo podanie s označeným číslom správcovi doručené, bolo konanie ID používateľa v mene spoločnosti Elektrovod Slovakia, s.r.o. neúčinné, nakoľko nemal oprávnenie doručovať správcovi dane podania elektronickými prostriedkami. Z tohto dôvodu je podanie s označeným číslom zo dňa 15.10.2018 neúčinné. Poverenie na doručovanie písomností elektronickými prostriedkami finančnej správe pod číslom ID 2137172 bolo udelené pre M.. F. L. konateľom daňového subjektu až 19.10.2018. Vychádzajúc z uvedeného obsahu administratívneho spisu správny súd nevzhliada v postupe správcu dane pri prerokovaní pripomienok žalobcu k protokolu z daňovej kontroly rozpor so zákonom ani nekonštatuje žiadnu vadu tohto procesného postupu, ktorá by odôvodňovala zrušenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného podľa a ani porušenie práv žalobcu alebo odňatie práv žalobcu, ktoré by bolo porušením jeho práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k sumarizácii argumentov žalobcu podľa bodu dvadsaťdva správnej žaloby odkazuje správny súd na svoje predchádzajúce odôvodnenie. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov vzhliadnutá s ohľadom na obsah odôvodnenia týchto rozhodnutí zo strany správneho súdu nebola a táto námietka, do ktorej vyúsťujú viaceré žalobné body, je zároveň v rozpore s ostatnou argumentáciou žalobcu opakovane vyúsťujúcou

do tvrdenia o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ktorá taktiež správnym súdom vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku hodnotená ako nedôvodná.

24. Pre úplnosť odôvodnenia správny súd v nadväznosti na žalobcom cestou právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní správneho súdu predložený rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 21.11.2020 uvádza, že závery tohto rozsudku sú založené na konštatovaní o nedostatočne zistenom skutkovom stave v administratívnom konaní, na nedostatočnom vysporiadaní sa s námietkami žalobcu a tiež na vyhodnotení rozhodnutia správneho súdu ako nedostatočne odôvodneného. Kasačný súd v označenej veci vytkol správnemu súdu, že mechanicky aplikoval do obchodnoprávneho vzťahu medzi daňovým subjektom a jeho dodávateľom závery o neunesení dôkazného bremena k preukázaniu odpočítania dane z faktúr subdodávateľa so záverom, že uvedené preukazuje, že nemohlo dôjsť k dodaniu toho istého tovaru ani dodávateľom daňovému subjektu a že správny súd mal vzťah medzi daňovým subjektom a dodávateľom posudzovať samostatne. Správny súd na základe vyššie skonštatovanej zákonnosti postupov a rozhodnutí správnych orgánov v tejto veci, kedy správca dane náležite, zrozumiteľne a logicky v odôvodnení rozhodnutia uviedol ako vo veci postupoval a k akým záverom dospel, nemôže skonštatovať obdobnosť východísk prejednávanej veci s vecou NS SR sp. zn. , pretože správca dane v prejednávanej veci zohľadnil zásadne širší okruh skutočností a nie len mechanicky zistenia z právnych vzťahov dodávateľa so subdodávateľmi aplikoval do obchodnoprávneho vzťahu medzi daňovým subjektom a dodávateľom. Správca dane v prejednávanej veci viedol dokazovanie, z ktorého vyplynuli skutočnosti, ktoré založili jeho pochybnosti o realizácii dodávok dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach ako opodstatnené, pričom tieto pochybnosti neboli daňovým subjektom efektívne vyvrátené. Z uvedených dôvodov nie je možné bez zohľadnenia týchto odlišností oboch vecí aplikovať závery označeného rozsudku NS SR bez ďalšieho na prejednávanú vec.

25. Vychádzajúc z uvedených záverov súd skonštatoval nedôvodnosť žalobných bodov a žalobu podľa zamietol.

26. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa : Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

27. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalovaný. V nadväznosti na to správny súd žalobcovi na základe aplikácie a contrario náhradu trov konania nepriznal. Na strane žalovaného nebolo preukázané splnenie podmienky výnimočnosti v zmysle úpravy , v nadväznosti na čo správny súd ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

28 . Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.