Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/6/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpenému advokátom JUDr. Ján Jurč, so sídlom Štefánikova 87, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: D. E. D., D. D. F. XXX, XXX XX F., G.: XX XXX XXX, právne zastúpenému advokátom JUDr. Miloš Hnat, so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.400,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. – 87 zo dňa 07.12.2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.

II. Odmieta odvolanie voči výroku I.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 902,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 902,83 eur od 13.2.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 24,76 % , o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“.

2. Po citácií ust. , , , , a , , a (ďalej len „“) svoje rozhodnutie vecne dôvodil tým, žalovaný užíval bez právneho dôvodu v období od 16.02.2021 do 16.02.2023 pozemok parcela registra CKN č. XXX/X, ktorá je v celom rozsahu zastavaná stavbou vo vlastníctve žalovaného. Uvedené nebolo v konaní sporným. Ako nesporná ostala aj skutočnosť uznaná žalovaným, že nehnuteľnosť, pozemok parcela CKN č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcu bola žalovaným užívaná v rozhodnom žalovanom období (žalované obdobie od 16.02.2021 do 16.02.2023) v čase od decembra 2022 do 16.02.2023 v 1/5 pozemku za účelom zateplenia budovy (v časti

oplášťovania budovy zo strany žalobcu). Sporným bolo užívanie pozemku CKN č. XXX/XX v celom rozsahu a v celom žalovanom období. V danom spore pri sporných skutkových tvrdeniach nad rozsah nespornosti potvrdený žalovaným o užívaní nehnuteľnosti CKN č. XXX/XX v čase žalovaného obdobia od decembra 2022 do 16.02.2023, žalobcom preukázaný nebol. Žalobca žiadne dôkazy, ktoré by sa týkali obdobia od 16.02.2021 do decembra 2022 v koncentračnej lehote nepredložil a ani neoznačil. Bolo na žalobcovi, aby preukázal rozsah užívania žalovaným parcely CKN č. XXX/XX a obdobia užívania, pričom táto skutočnosť je preukázaná len v rozsahu uznania žalovaným. Žalobca iným spôsobom nárok nepreukázal a predovšetkým bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť dôkazy v koncentračnej lehote, na ktoré odkazoval ako dôkaznú povinnosť žalovaného (vytyčovací náčrt, dôkaz na preukázanie obdobia užívania žalovaným, predložiť sám), keďže na jeho strane je dôkazné bremeno o tom, že sa žalovaný na jeho úkor obohatil a v akom rozsahu, nie na žalovanom. Jediným dôkazom boli fotografie z obdobia februára roku 2023, čo zodpovedá aj skutkovým tvrdeniam žalovaného a času tvrdenému aj žalovaným. Iné skutočnosti preukázané dôkazmi zo strany žalobcu neboli. Na základe uvedeného teda súd prvej inštancie zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi preukázanú sumu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 16.02.2021 do 16.02.2023 vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca G. F. H. XXX/ XXXX na pozemku parcela č. XXX/X vo výške 864,36 eur a za užívanie parcely č. XXX/XX v rozsahu 20 % v období mesiacov december 2022 do žalovaného februára roku 2023 vo výške 38,47 eur, spolu teda 902,83 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne z prisúdenej sumy 902,83 eur od uplynutia troch dní po doručení výzvy zo dňa 08.02.2023, t. j. 13.02.2023 do zaplatenia a vo zvyšku z ostatnej časti istiny aj úrok z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci, teda úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,76 %. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého konania v záujme dosiahnutia dohody dvakrát nevyužil procesné oprávnenie pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, na čo boli splnené procesné podmienky s tým, že mal záujem o dohodu so žalobcom, súd prvej inštancie v tejto súvislosti nevzhliadol žiadne dôvody osobitného zreteľa v zmysle na nepriznanie nároku na náhradu trov žalovanému.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadnutý rozsudok považuje za predčasný s následkom porušenia zásady na spravodlivý proces. Namietal, že žalovanému na svoju obranu postačilo tvrdenie, bez akéhokoľvek ďalšieho preukázania, pričom má tiež dôkaznú povinnosť, že túto užíval od decembra 2022 do februára 2023 v rozsahu 20 %. Pre žalobcu je nepochopiteľné, že súd povinnosť tvrdenia preniesol na žalobcu (mal namiesto žalovaného predložiť vytyčovací návrh ako aj dobu užívania). Tvrdenia žalovaného považuje za nepravdivé a účelové, na predmetných parcelách mal uskladnený aj iný materiál ako žalovaný uvádzal, pričom tam boli uskladnené aj po rekonštrukcii kravína. Navyše, tvrdenia žalovaného o rekonštrukcii kravína považuje za nepravdivé, inak by súdu predložil stavebné a kolaudačné rozhodnutie príslušného stavebného úradu. Žalobcovi sa z napadnutého rozsudku javí v dôkaznej povinnosti zámenou strán sporu v prenášaní povinnosti ako ohýbanie práva v ust. , a . Má za to, že súdy majú povinnosť presvedčivo zistiť skutkový stav, aj keď len po zákonnej formálnej pravde. Závery súdu prvej inštancie považuje za nelogické a nepreskúmateľné. Napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a priznať mu náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca proti rozsudku podal odvolanie, no nešpecifikoval, proti ktorému výroku a v akom rozsahu ho napáda. Poukázal na pôvodný žalobcov návrh na nájomné v kontexte s výzvou zo strany právneho zástupcu žalobcu zo dňa 14.03.2022 za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022, a to až vo výške 38.169,90 eur ako aj na opakované účelové pokusy o zmenu žalobného petitu bez riadneho odôvodnenia. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný, súladný s vykonanými dôkazmi a aj riadne odôvodnený, a preto ho navrhol potvrdiť.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej tabuli a na svojej webovej stránke najmenej 5 dní vopred ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že rozsudok napadol v celom rozsahu, teda tak v časti výroku I., v ktorom bol úspešný ako aj vo výroku II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá ako aj v III. súvisiacom výroku o trovách konania.

8. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

9. V súlade s citovaným ustanovením odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu proti I. výroku rozsudku postupom podľa ust. ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže I. výrokom bolo vyhovené žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 902,83 eur s prísl. Oprávnenie k podaniu odvolania chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, hoci i málo významná ujma na jej právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Výrokom I. napadnutého rozsudku žalobcovi žiadna ujma spôsobená nebola, týmto výrokom bolo rozhodnuté v jeho prospech, a preto žalobca vo vzťahu k tomuto výroku právo podať odvolanie nemá.

10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. , , , ). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor strany sporu vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z , konkrétne z ust. , umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by stranám sporu odnímala možnosť konať na súde. Odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. . Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právny normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní

(primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Uvedená odvolacia námietka nebola naplnená.

12. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Odvolací súd má za to, že ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

13. Odvolací súd s poukazom na ust. uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle .

14. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 17.02.2023 do zaplatenia. Svoj nárok odvodzuje od toho, že žalovaný v období od 16.02.2021 do 16.02.2023 užíval pozemky, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a ktoré teda žalovaný užíval bez právneho dôvodu. So žalovovaným sa žalobca snažil dohodnúť a uzatvoriť nájomnú zmluvu, no neúspešne, nakoľko žalovaný nesúhlasil so s podmienkami navrhovanými žalobcom.

15. Žalobca na pojednávaní, konajúcom sa na súde prvej inštancie dňa 21.08.2023, navrhol rozšírenie žaloby a žiadal pripustiť zmenu žaloby a zvýšenie žalovanej sumy na sumu 4.276,- eur, no po upozornení zo strany súdu, že navrhovaná zmena nevyplývala zo žiadneho vykonaného dokazovania, ani z predložených dôkazov a následnom vyzvaní na doplnenie skutkových tvrdení a upozornení, že v znaleckom posudku, na ktorý odkazuje, je na strane 12 posudku uvedená výmera nehnuteľnosti a nie cena nájmu, žalobca od tohto návrhu upustil.

16. V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely CKN XXX/X, o výmere 769 m2, zastavaná plocha a nádvorie a CKN XXX/XX, o výmere 1.369 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území F.. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti so súpis. číslom XX, postavenej na parcele CKN XXX/X, kravín, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie F..

17. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný bez právneho dôvodu v období od 16.02.2021 do 16.02.2023 užíval pozemok žalobcu - parcelu registra CKN č. XXX/X, ktorá je v celom rozsahu zastavaná stavbou vo vlastníctve žalovaného.

18. Žalovaný uznal, že v období od decembra 2022 do februára 2023 užíval pozemok žalobcu – parcelu registra CKN č. XXX/XX v rozsahu 1/5 pozemku, teda ani táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

19. V kontexte uvedeného tak možno ustáliť, že žalobný návrh žalobcu v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za úžívanie parcely registra CKN č. XXX/X žalovaným bez právneho dôvodu za obdobie od 16.02.2021 do 16.02 2023 ako aj v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za úžívanie parcely registra CKN č. XXX/XX v rozsahu 1/5 pozemku žalovaným za obdobie od decembra 2022 do februára 2023 bol dôvodný, čo súd prvej inštancie pretavil aj do výrokovej časti svojho rozhodnutia, konkrétne do výroku I. Nakoľko žalovaný nepodal proti výroku I. odvolanie a odvolanie žalobcu proti uvedenému výroku odvolací súd odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou,

odvolací súd nepovažoval za potrebné sa podrobnejšie k vyššie identifikovaným častiam žalobného nároku žalobcu vyjadrovať.

20. Sporným ostal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za úžívanie pozemku žalobcu

- parcely registra CKN č. XXX/XX v rozsahu 1/5 pozemku mimo obdobie uznané žalovaným, teda za obdobie od 16.02.2021 do decembra 2022 ako aj užívanie identifikovanej parcely mimo rozsah, ktorý uznal žalovaný, t. j. vo zvyšnom rozsahu 4/5 pozemku za obdobie od 16.02.2021 do 16.02.2023. Žalovaný uvedené nároky neuznal.

21. Za účelom preukázania dôvodnosti žalobných nárokov identifikovaných v bode 21 tohto rozhodnutia žalobca predložil fotografie zo dňa 09.02.2023. Tieto však preukazujú užívanie nehnuteľnosti žalovaným len za obdobie, ktoré uznáva aj samotný žalovaný, teda obdobie od decembra 2022 do februára 2023. Vykonanie obhliadky na mieste samom ponechal žalobca na úvahe súdu. Vo vzťahu k tomuto dôkazu a jeho prípadnému vykonaniu odvolací súd uvádza, že pokiaľ by aj súd pristúpil k vykonaniu takéhoto dôkazu, vykonaná obhliadka by neprispela k objasneniu spornosti nároku, nakoľko stav v akom sa pozemok v súčasnej dobe nachádza už nezodpovedá stavu v akom sa mal údajne nachádzať v období od 16.02.2021 do 16.02.2023. Vykonanie tohto dôkazu by tak bolo nadbytočné a nehospodárne, keďže by neprispelo k objasneniu dôvodnosti časti žalobného nároku žalobcu. Žalobca žiadne ďalšie dôkazy súdu nepredložil a ani žiadne nenavrhoval vykonať.

22. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, žalovaným bez právneho dôvodu, bolo výhradne na ňom ako na dominus litis, aby súdu hodnoverne preukázal, že žalovaný identifikované nehnuteľnosti v rozhodnom čase v rozsahu v akom deklaroval aj užíval a uniesol tak dôkazné bremeno. Len samotné, ničím nepodložené, tvrdenia žalobcu nie sú postačujúce na to, aby súd mohol žalobe vyhovieť.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd považuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

24. Odvolací súd pripomína, že v rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca tvrdí, že žalovaný pozemok v jeho výlučnom vlastníctve užíval v celom rozsahu počas obdobia od 16.02.2021 do 16.02.2023, musí túto skutočnosti súdu preukázať, a to tak, aby o pravdivosti jeho tvrdení nevznikli žiadne pochybnosti. Môžeme tiež povedať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí, resp. od ktorých svoje právo odvodzuje.

25. Ústavný súd SR v rozhodnutí ustálil, že: „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.“.

26. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom ako v civilnom sporovom konaní platí princíp kontradiktórnosti konania, a teda nie je úlohou súdu, ale procesných strán a ich procesnej diligencie, aby zabezpečili dôkazy na podporu svojich tvrdení.

27. Z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (napr. vec K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31. mája 2001; vec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28. júna 2001). Inak povedané požiadavka „kontradiktórnosti konania" sa v judikatúre ESĽP chápe čisto formálne. Z jej hľadiska v podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených súdu (mutatis mutandis , ). (Nález Ústavného súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. -44).

28. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti ako aj skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako aj súd prvej inštancie, a to že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za úžívanie pozemku v jeho výlučnom vlastníctve žalovaným - parcely registra CKN č. XXX/XX v rozsahu 1/5 pozemku mimo obdobie uznané žalovaným, teda za obdobie od 16.02.2021 do decembra 2022 ako aj v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie identifikovanej parcely mimo rozsah, ktorý uznal žalovaný, t. j. vo zvyšnom rozsahu 4/5 pozemku za obdobie od 16.02.2021 do 16.02.2023

29. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, pokiaľ ide o napadnutý výrok rozsudku, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

30. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ďalšími odvolacími námietkami, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia vo vzťahu k odvolateľovi.

31. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné, a preto rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. v II. zamietavom výroku spolu s III. súvisiacim výrok o trovách konania (odvolacími dôvodmi osobitne nespochybneným), postupom podľa a ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Odvolací súd nevidel dôvod pre aplikáciu výnimočného ustanovenia .

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).