Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/117/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcov: X/ Š. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. XX, J. a X/ C.. O. X., L.. XX.XX.XXXX, P. J. X.W. XX, J., zastúpených: S.P. T. W. D., D..O..M.., D. D. T. XX, J., W.: XX XXX XXX, proti žalovanej: W.. C. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. X.W. XX, J., zastúpenej: I.. W. G., S., D. D. D. XX, J., o náhradu škody a nemajetkovú ujmu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. marca 2022 č. k. -422 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislej časti, že v časti konania o žalobe žalobkyne 1/ žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa 1/ má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 3.204,61 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 826,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.030,97 eur od 06.07.2015 do zaplatenia do troch dní od jeho právoplatnosti, v časti konania o žalobe žalobkyne 1/ žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, konanie o žalobe žalobcu 2/ zastavil a žalovanej voči žalobcovi 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo žaloby žalobkyne 1/, ktorou sa po zmene petitu a vylúčení petitu o odstránení stavby na samostatné konanie domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 10.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 06.07.2015 do zaplatenia, z toho 4.030,97 eura titulom náhrady škody a 5.969,03 eura titulom nemajetkovej ujmy, skutkovo odôvodnenej tým, že je vlastníčkou stavby rodinného domu so súp. č. XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie L. C., na S. X. XX, J.. Žalovaná je vlastníčkou susedných nehnuteľností, a to stavby rodinného domu so súp. č. XXXX, pozemku s parc. č. XXXXX o výmere 215 m2 - zastavené plochy a nádvoria a pozemku s parc. č. XXXXX o výmere 246 m2 - záhrady, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie L. C., na adrese X. XX, J.. Žalobkyňa 1/ sa domáhala žalobou voči žalovanej náhrady škody, ktorá jej vznikla v nadväznosti na realizáciu nepovolenej stavby na pozemkoch žalovanej a s tým spojených porušení právnych povinností žalovanej. Uviedla, že žalovaná realizovala stavbu rodinného domu bez stavebného povolenia, v rozpore s rozhodnutím stavebného úradu č. ÚKaSP -2014/3050/MIR-40 zo dňa 04.12.2014 o zastavení všetkých stavebných prác, v rozpore so súhlasom stavebného úradu č. ÚKaSP-2015/256- II/MIR zo dňa 23.02.2015 o povolení dočasného prekrytia stavby a v rozpore so záväznými technickými normami. Realizácia stavby narušila rodinný dom žalobkyne, ktorý nevykazoval žiadne závady alebo poškodenia, pričom podľa podmienok, ktoré boli žalovanej uložené stavebným úradom v rozhodnutí č. ÚKaSP-2013/2166/MIR-13 zo dňa 26.11.2013 o

povolení na odstránenie pôvodnej stavby (právoplatným 20.02.2014), bola žalovaná povinná zabezpečiť mechanickú odolnosť a stabilitu susedných nehnuteľností a zabezpečiť povrchy obvodových stien týchto nehnuteľností proti vnikaniu vlhkosti. Žalovaná podľa žalobkyne túto povinnosť porušila, došlo k odstráneniu celej stavby rodinného domu, následkom čoho ostala spoločná stena susedného rodinného domu žalobkyne nezabezpečená. Žalobkyni zatieklo do pivnice rodinného domu a do domu, zvlhli jeho múry, popraskali steny, pričom tieto škody na rodinnom dome žalobkyne boli spôsobené odstránením pôvodnej stavby a nezabezpečením povrchov obvodových stien nehnuteľností proti vnikaniu vlhkosti v miestach, kde bola stavba odstránená, čo preukazovala znaleckým posudkom č. 16/2014 znalca W.. I. T.. Podľa žalobkyne 1/ sú splnené všetky predpoklady nároku na náhradu škody od žalovanej, keď žalovaná porušila povinnosti vyplývajúce jej zo o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), z vyššie uvedených rozhodnutí, z porušenia prevenčnej povinnosti podľa (ďalej len „“) a porušenia zákazu zasahovať do subjektívnych práv vlastníka podľa a 127 . Žalobkyňa 1/ tvrdila, že jej vznikla škoda vo výške 4.030,97 eur, spočívajúca v sume 3.204,61 eur za opravy omietok stien a stropov vykonané dodávateľom Karol D. - O. (faktúra č. XXXXXXX z 12.05.2015) a v sume 826,36 eur za vypracovanie znaleckého posudku znalcom W.. I. T., ktorý je nevyhnutný na preukázanie zdrojov a príčin škody. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanej aj nemajetkovú ujmu vo výške 5.969,03 eur (určenú subjektívne) spočívajúcu v obmedzení užívania časti domu a pivnice od 08/2014, trvalo zvlhnutých omietok v pivnici a na prízemí domu, popraskaných stien, nutnosti dočasného alebo trvalého vysťahovania vecí (napr. odmontovanie vstavanej skrine a iných vecí z pivnice, chodby a prízemia, kde bola kancelária žalobkyne), zvýšených nákladoch na energie spôsobených nedostatočnou tepelnou izoláciou vonkajších stien, tepelnými stratami a potrebou dlhodobého vysušovania priestorov, nedostatočnou izoláciou medzi stenami domov, ďalej v znížení komfortu bývania a znížení hodnoty nehnuteľnosti. Žalobkyňa poukázala aj na stres a zvýšené emócie, ktoré spôsobila táto situácia zo strany žalovanej. Medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním žalovanej podľa žalobkyne 1/ existuje príčinná súvislosť.

3. Žalovaná v rámci vyjadrenia k žalobe mala za to, že k vzniknutým škodám došlo aj zavinením žalobkyne, nakoľko od počiatku stavebných prác dochádzalo k rôznym obštrukciám pri prebiehajúcom stavebnom konaní. V počiatku stavebnej činnosti nemala žalobkyňa v rámci územného konania žiadne námietky a v počiatkoch spolu vychádzali žalobkyňa a žalovaná dobre. K nepríjemnostiam súvisiacim so zatekaním dažďovej vody, ktoré vznikli a boli spôsobené nadmernými dažďami, boli zo strany žalovanej aj druhého suseda (pôvodného žalobcu 2/) pokusy, aby sa situácia čo najskôr zlepšila, na ochranu susediacich nehnuteľností po zbúraní pôvodného rodinného domu vykonala oplastovanie po obvode celého rodinného domu, avšak zo strany žalobkyne bola vznesená požiadavka, aby omietla, resp. zateplila odhalené časti, čo je však v podmienkach zbúrania radovej zástavby neštandardné a žalovaná mala v úmysle čo najskôr vyhovieť požiadavkám stavebného úradu, aby boli steny obidvoch susedných domov prekryté novou stavbou. Vo vzťahu ku škode, ktorá bola spôsobená žalobkyni uviedla, že bola spôsobená nadmernými poveternostnými podmienkami, ako aj zvýšením hladiny spodnej vody, kedy táto prerazila do domu žalobkyne, na čo bola žalovanou upozorňovaná. Škoda mala za neprimeranú a podľa žalovanej v žiadnom prípade nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s jej konaním.

4. Žalobkyňa 1/ v ďalších vyjadreniach a prednesoch doplnila, že nárok na náhradu škody v uplatnenej výške 4.030,97 eur je preukázaný aj znaleckým posudkom č. 43/2020 vyhotoveným stavebnej ekonomiky s.r.o. vo veci ohodnotenia nákladov potrebných na uvedenie poškodenej pivnice do pôvodného stavu a doplnením znaleckého úkonu č. 2/2020 (k č. 16/2014) vyhotoveným W.. T., v ktorom znalec uviedol kroky nevyhnutné na sanáciu rodinného domu žalobkyne. Zo znaleckého posudku č. 43/2020 vyvodila, že náklady na sanáciu pivnice ocenil znalec na 3.440,196 eur s DPH, a preto mala faktúru č. XXXXXXX za plne odôvodnenú. Žalobkyňa 1/ navyše vo svojej nehnuteľnosti prevádzkovala predajňu parkiet, ktorú musela vypratať a priestor sa nemohol využívať vôbec z dôvodu potreby sušenia stien a následnej rekonštrukcie. Žalobkyňa 1/ tento priestor, prízemie rodinného domu, chcela užívať sama, ale v tom jej zabránila žalovaná práve svojou protiprávnou činnosťou. Nakoniec, po rekonštrukcii, žalobkyňa 1/ priestor prenajala. Medzitým sa z domu odsťahovala práve z dôvodu zlých susedských vzťahov a neustálych komplikácií v súvislosti so stavebnou činnosťou žalovanej. Predpokladaná výška nájmu nebytového priestoru v období od 08/2014, kedy škoda vznikla, do 12/2015 (ukončenie základných sanačných prác) sa pohybovala od 10-15 eur/m2, teda výšku predpokladaného nájmu vypočítala vo výške 622,50 eur za kalendárny mesiac (ako to zistila z informácie od odhadcu S. Q. v mene spoločnosti P. R., D..O..M.. - O. R.). Za obdobie 17 mesiacov žalobkyni ušiel príjem, ktorý by inak získala v prípade prenájmu nehnuteľnosti spolu vo výške 10.582,50 eur. Žalobkyňa 1/ taktiež uzatvorila

nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenajíma tento nebytový priestor spoločnosti P. B., D..O..M.. za sumu 500 eur mesačne, a to od 01.09.2016, nakoľko do tejto doby sa priestor nemohol využívať z dôvodu sanačných prác a následne žalobkyňa hľadala do priestoru nájomcu. V prípade zohľadnenia tejto sumy, za ktorú žalobkyňa priestor skutočne prenajala, ušiel žalobkyni zisk vo výške 500 eur mesačne, teda spolu v sume 8.500 eur. Z uvedeného vyvodila, že skutočná škoda, ktorá vznikla žalobkyni 1/, je ešte vyššia, než celý uplatnený nárok, pričom žalobkyňa nevyčíslila ani práce vykonané svojpomocne.

5. K nemajetkovej ujme žalobkyňa 1/ dodala, že v dôsledku protiprávnej činnosti žalovanej a zlých susedských vzťahov bola donútená opustiť nehnuteľnosť. Žalobkyňa uskutočnila čiernu stavbu a v dôsledku jej konania bola žalobkyňa nútená stať sa účastníkom konaní bez svojho súhlasu, pričom ani samotný stavebný úrad nebol schopný žalovanej zamedziť v jej činnosti. Nemajetková ujma žalobkyni spočíva okrem uvedeného v neschopnosti užívať vlastnú nehnuteľnosť, dom sa stal čiastočne neobývateľný, v trvalo zvlhnutých omietkach v pivnici a na prízemí domu, v popraskaných stenách, v znížení komfortu bývania, hodnoty nehnuteľnosti, vo zvýšených nákladov na energie spôsobené tepelnou stratou, v medializácii prípadu, v strese spočívajúcom vo vzniknutom havarijnom stave, v bránení svojich práv a oprávnených záujmov v stavebnom konaní, vo vypratávaní priestoru domu, neustálymi sanačnými prácami, v obmedzenom kontakte s rodinou, nakoľko žalobkyňa bola zvyknutá, že do jej domu chodili jej deti s rodinami a spoločne sa všetci stretávali, čo počas dlhodobo náročnej rekonštrukcie nebolo možné, v riziku ohrozenia zdravia v dôsledku vzniku plesní a v odsťahovaní žalobkyne z nehnuteľnosti. Protiprávne konanie žalovanej je podľa jej názoru aj v rozpore s dobrými mravmi, žalovaná sa dlhodobo správa dehonestujúco.

6. Žalovaná v záverečnom vyjadrení opätovne zdôraznila, že žalobkyňa 1/ podľa nej v spore nepreukázala splnenie predpokladov na vznik náhrady škody, teda ohľadne rozhodných skutočností neuniesla bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Tvrdila, že zatekanie nevzniklo konaním žalovanej a žalobkyňa 1/ nepreukázala ani vznik nemajetkovej ujmy. Žalovaná zabezpečila riadne nehnuteľnosti, splnila si svoju povinnosť uloženú jej stavebným úradom pri odstránení stavby a tiež uviedla, že v lokalite je spodná voda, ktorá ovplyvňuje nehnuteľnosti v okolí. Taktiež uviedla, že znalecký posudok bol vyhotovený až 2 mesiace po vzniku škody. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu a predloženými listinnými dôkazmi, a to s vyjadrením O. Ú. E. X. J. k svetlotechnickým posudkom z 24.06.2014, svetlotechnickým posudkom obnovy rodinného domu na susedný rodinný dom vypracovaným W.. B. O. z 04/2014 s faktúrou, znaleckým posudkom č. 16/2014 vypracovaným znalcom W.. I. T. s prílohami, vyúčtovaním znalečného za vypracovaný znalecký posudok č. 20/2014, faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 12.05.2015 vystavenou žalobkyni v 1. rade dodávateľom T. D. - O. za opravy omietok stien a stropov v objekte X.Š. XX E. J. s rozpočtom, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky (odvolacieho orgánu) zo dňa 07.03.2017, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby rodinného domu žalovanej, rozhodnutím C. Č. J. - L. C. (stavebný úrad) zo dňa 12.06.2017 o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby, článkom uverejnenom v denníku Nový čas dňa 03.12.2014 s názvom „Zúfalí obyvatelia Nového Mesta: Medzi domami nám rastie čierna stavba!“, článkom Čiernu stavbu rieši aj generálny prokurátor!“, fotografiami o poškodení domu žalobcov (predložené žalobcami), znaleckým posudkom ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. č. 43/2020, doplnením znaleckého úkonu č. 16/2014 - znalecký úkon č. 02/2020. Odborným odhadom ceny nehnuteľnosti - výška nájmu nebytových priestorov v Bratislave III L. C., zmluvou o nájme nebytového priestoru z 01.08.2016, zmluvou o nájme nebytového priestoru z 01.11.2019, rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 04.12.2014 o zastavení všetkých stavebných prác na stavbe žalovanej, fotografiou o pokračovaní stavby z 08.06.2019, odpoveďou žalovanej zo dňa 18.10.2019, územným rozhodnutím zo dňa 29.04.2014 (neexpedovaným), fotografiami (predloženými žalovanou), vyjadrením stavebného dozoru E. T. zo dňa 05.08.2013 (týkajúci sa vybúrania starého rodinného domu žalovanej) a ostatným obsahom spisov. Taktiež vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu. Vykonanie ďalších navrhovaných dôkazov, najmä opätovného výsluchu žalobkyne nepripustil. Pri rozhodovaní o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, prihliadol na to, že vykonanie týchto ďalších dôkazov na zistenie rozhodujúcich skutočností pre potreby zistenia skutkového stavu v konaní a posúdenie dôvodnosti žaloby nepovažoval za potrebné, a ich vykonanie považoval za nadbytočné a nehospodárne. V zmysle (ďalej len „“) uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a neprihliadal na nové skutkové tvrdenia strán sporu uplatnené v podaniach žalobkyne zo

dňa 12.01.2022 a podaniach žalovanej zo dňa 26.01.2022 a 25.02.2022 (aj keď boli tieto podania označené ako záverečné zhrnutie návrhov či záverečné vyjadrenia, strany v nich však uvádzali nové a doplňujúce skutkové tvrdenia). Súd prvej inštancie neprihliadol ani na prehlásenie I. T. predložené žalovanou až na pojednávaní dňa 08.11.2021, pričom vzhľadom na jeho formu umožnil žalovanej v dodatočnej súdom prvej inštancie stanovenej lehote preukázať pôvod prehlásenia, čo však podľa súdu prvej inštancie žalovaná v lehote nesplnila. Súd prvej inštancie dodal, že strany boli o sudcovskej koncentrácii výslovne poučené aj na pojednávaní konanom dňa 26.05.2021 aj opätovne dňa 08.11.2021. Uviedol, že prostriedok procesného útoku a procesnej obrany nie je uplatnený včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Preto prihliadol pri uplatnení tohto inštitútu aj na časový úsek, ktorý uplynul od podania žaloby a uzavrel, že strany mali dostatok priestoru uplatniť svoje prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (skutkové tvrdenia aj návrhy na doplnenie dokazovania) v konaní už skôr.

8. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa v znení relevantnom pre prejednávanú vec, , , a OZZ, , , a .

9. Úvodom zdôraznil, že sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Povinnosť strany sporu má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( Základných princípov ). Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili ( ) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Stranu sporu teda zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) a svoje tvrdenia aj preukázať má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Samotné tvrdenie určitých skutočností na preukázanie uplatneného nároku či popretie uplatneného nároku nepostačuje.

10. Medzi procesnými stranami mal za nesporné, že vyššie špecifikované nehnuteľnosti predstavujú navzájom susediace nehnuteľnosti v rámci radovej zástavby rodinných domov na ulici X. E. J.. Taktiež mal za nesporné, že žalovanej bolo povolené rozhodnutím stavebného úradu č UKaSP-2013/2166/ MIR-13 zo dňa 26.11.2013 odstrániť pôvodnú stavbu rodinného domu so súp. č. XXXX, na pozemku s parc. č. XXXXX s tým, že jednou z podmienok pre odstraňovanie stavby bola povinnosť žalovanej zabezpečiť mechanickú odolnosť a stabilitu susedných nehnuteľností a zabezpečiť povrchy obvodových stien týchto nehnuteľností proti vnikaniu vlhkosti v miestach, kde bola stavba odstránená. Za sporné v konaní nemal ani to, že došlo k odstráneniu pôvodného rodinného domu, že žalovaná bola na zabezpečenie proti vnikaniu vlhkosti upozorňovaná, že žalobkyni škoda na nehnuteľnosti vznikla a tiež že v období pred vzniku škody bolo nepriaznivé počasie.

11. Za sporné medzi stranami označil splnenie podmienok na vyvodenie zodpovednosti žalovanej na náhradu škody, a to v dôsledku porušenia povinností žalovanej uloženej jej v rozhodnutí o povolení odstránenia pôvodnej stavby, teda či bolo zo strany žalovanej vykonané dostatočné zabezpečenie susedných stavieb proti vnikaniu vlhkosti alebo porušenia inej právnej povinnosti a tiež či týmto konaním resp. nekonaním žalovanej došlo k škode na nehnuteľnosti žalovanej. Za spornú teda označil aj existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a tiež vznik nemajetkovej ujmy u žalobkyne.

12. Ako prvou sa zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorú si žalobkyňa uplatnila v sume 4.030,97 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli prvé tri predpoklady zodpovednosti za škodu preukázané, zavinenie sa predpokladá. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká

záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Protiprávnosť konania predpokladá faktické správanie sa subjektu, ktorý porušuje právnu povinnosť. Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

13. Súd prvej inštancie konštatoval, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v konaní zaťažovalo žalobkyňu 1/, ktorá bola povinná preukázať, že žalovaná v zmysle porušila právnu povinnosť, v dôsledku ktorej jej vznikla škoda a preukázať aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanej a škodou, ktorá vznikla žalobkyni jej konaním, čo označil za základné zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Splnenie týchto predpokladov súd prvej inštancie v konaní posudzoval a dospel k záveru, že predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu boli v konaní náležite preukázané. Žalobkyňa 1/ odvodzovala protiprávny úkon žalovanej z povolenia o odstránení stavby a v ňom uložených a nesplnených podmienok pre odstránenie pôvodnej stavby, z realizovania tzv. „čiernej stavby“, porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti a tiež porušenia zákazu zasahovať do subjektívnych práv vlastníka. Na preukázanie vzniku škody a príčinnej súvislosti žalobkyňa predložila súkromný znalecký posudok č. 16/2014, ktorý bol vypracovaný znalcom W.. I. T., v ktorom sa znalec zaoberal určením zdrojov a príčin porúch a javov na konštrukciách stavby rodinného domu žalobkyne prejavujúcich sa prienikom vody a zvlhnutím konštrukcií stavby. Vyhodnotil, že tento znalecký posudok spĺňa podmienky v zmysle , a preto ho súd prvej inštancie hodnotil rovnako ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

14. Zo znaleckého posudku, ktorý považoval za odborné (vedecké) posúdenie skutočností odborne spôsobilej osoby, vyvodil, že 1/ konštrukcie rodinného domu žalobkyne 1/ sú zasiahnuté vodou, vlhkosťou a zaplesnením, 2/ vplyv podzemnej vody nemá vplyv na zavlhnutie a zaplesnenie rodinného domu, 3/ zvlhnutie s následným zaplesnením je následkom zbúrania radového domu žalovanej a následkom odhalenia stenových konštrukcií domu zadávateľky bez toho, aby vlastník zbúraniska zhotovil po odstránení domu na základe kvalifikovaného návrhu technické opatrenia ochraňujúce konštrukcie stavby domu žalobkyne voči poškodzujúcim účinkom vody a chladu, 4/ voda atmosférického pôvodu vniká gravitáciou do podložia k hladine podzemnej vody, pričom následkom nízkej priepustnosti vrchného hlinito-ílového súvrstvia atakuje takto koncentrovaná voda konštrukcie podzemných častí rodinného domu žalobkyne v častiach styku so zbúraniskom domu žalovanej, 5/ voda atmosférického pôvodu prevlhčuje murivo štítovej murovanej steny domu žalobkyne, voda ešte neukončeným procesom, hlavne mechanizmom kapilárnej elevácie degraduje nosné a tepelnoizolačné vlastnosti muriva štítovej steny nad úrovňou hornej hrany zbúraniska rodinného domu, 6/ zavlhnutie predmetnej steny rodinného domu žalobkyne je možné charakterizovať ako „Zavlhnutie následkom prenikania dažďovej vody (Typ I.), 7/ následkom tohto zavlhnutia steny, ktoré preniklo aj do interiéru a následkom ochladenia tejto steny vplyvom zbúrania domu žalovanej došlo k prejavom zaplesnenia, 8/ následkom zaplesnenia sa dom stal čiastočne neobývateľný, 9/ dom žalobkyne je možné hodnotiť v poškodených častiach následkom zbúrania domu ako zdravotne nevyhovujúci.

15. Z uvedeného záveru znaleckého posudku podľa názoru súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že príčinou vzniku škody na rodinnom dome žalobkyne 1/ je zbúranie pôvodného rodinného domu žalovanej bez zhotovenia technických opatrení na zabránenie poškodzujúcich účinkov vody a chladu, že podzemná voda nemá vplyv na zavlhnutie a zaplesnenie konštrukcie rodinného domu žalobkyne 1/, ale toto vzniklo následkom prenikania vody z prostredia, čím dochádzalo k prevlhčovaniu muriva, pričom táto vlhkosť vnikala gravitáciou až do podložia (teda smerom zhora dole). Zaujal názor, že vo svetle uvedeného neobstojí tvrdenie žalovanej o tom, že škoda bola spôsobená podzemnou vodou a následným navlhčovaním stien. Súd prvej inštancie mal tak z vykonaného dokazovania za preukázané, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanej, ktorá náležite nezabezpečila stenu rodinného domu žalobkyne pred prenikaním dažďovej vody z prostredia a vznikom škody žalobkyni. Dodal, že skutočnosť, že znalecký posudok nebol vypracovaný ihneď po vzniku škody

nie je možné považovať za objektívny dôvod na rozporovanie jeho záverov (tvrdenie žalovanej o jeho vypracovaní po dvoch mesiacoch podľa súdu prvej inštancie neobstojí).

16. Uzatvoril, že ak by si žalovaná pri odstránení pôvodnej stavby domu splnila povinnosť účinného zabezpečenia stien susedných nehnuteľností riadne, nedošlo by k vzniku škody na nehnuteľnosti žalovanej. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil obranu žalovanej za nedôvodnú a nedostatočnú na vyslovenie záveru o neopodstatnenosti nároku na náhradu škody. Žalovaná síce tvrdila, že si svoju povinnosť splnila a steny rodinných domov boli proti vlhkosti zabezpečené, toto svoje tvrdenie sa jej v konaní však nepodarilo preukázať. Sama žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že zabezpečila steny tekutou lepenkou len po obvode susedných stien, kde bola podľa jej názoru možnosť zatekania. Takéto zabezpečenie vzhľadom na závery znalca nepovažoval za dostatočné na zabránenie vzniku škody na rodinnom dome žalobkyne 1/. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo povinnosťou žalovanej zabezpečiť celé povrchy obvodových stien, ako to vyvodil zo samotného povolenia, aby sa zabránilo vnikaniu vlhkosti do rodinného domu cez obvodovú stenu (nie len po jej obvode), ktorá oddeľuje vonkajšie prostredie od vnútorného prostredia rodinného domu a má tak zabrániť negatívnemu pôsobeniu externých faktorov (napr. nepriaznivého počasia) do vnútra domu. Po zbúraní pôvodného rodinného domu žalovanej, ktorý sčasti chránil steny susedných domov, zostala celá obvodová stena domu žalobkyne 1/ bez ochrany a bola tak vystavená aj vplyvom vlhkosti vonkajšieho prostredia. Žalovaná na preukázanie svojho tvrdenia predložila prehlásenie I. T., na ktoré však súd prvej inštancie ako bolo vyššie uvedené neprihliadol (nad rámec uvedeného súd uviedol, že takéto prehlásenie nemožno považovať za dôkaz preukazujúci dostatočné zabezpečenie povrchu obvodového múru rodinného domu žalovanej a nie je vzhľadom na jeho formu a obsah spôsobilé vyvrátiť predložený znalecký posudok a aj vyjadrenie samotnej žalovanej, že bol zabezpečený len obvod susedných stien a nie ich povrch, cez ktorý mohla nehnuteľnosť nasávať vlhkosť). Podľa názoru súdu prvej inštancie by navyše nebolo možné prehlásením nahradiť výsluch svedka v rámci kontradiktórneho procesu, avšak sama žalovaná na výsluchu tohto svedka netrvala. Ani fotografie predložené žalovanou v konaní, ktorými sa snažila preukázať zatečenie múru na strane pôvodného domu žalovanej, nevyhodnotil ako dôkaz spochybňujúci príčinu zvlhnutia stien, a to v čase vzniku škody.

17. Súd prvej inštancie navyše uviedol, že povinnosť zabezpečiť susedné steny v radovej zástavbe pri zbúraní pôvodnej stavby rodinného domu nevyplýva len z rozhodnutia stavebného úradu, ktorým jej bolo odstránenie stavby povolené, ale táto povinnosť vyplýva aj zo všeobecnej prevenčnej povinnosti. Prevenčná povinnosť ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku či životnom prostredí. Dospel k záveru, že žalovaná túto prevenčnú povinnosť zanedbala, keď po odstránení stavby pôvodného rodinného domu v radovej zástavbe za účelom vybudovania novostavby rodinného domu nezabezpečila odstránením stavby odhalené steny susedných stavieb. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno rozumne predpokladať, že by nechránené steny nepodliehali poveternostným vplyvom. Vyhodnotil za preukázané tvrdenie žalobkyne 1/ o tom, že príčinou zatečenia do pivnice, zvlhnutia múrov a popraskania stien bolo odstránenie susedného pôvodného rodinného domu žalovanej a nedostatočné zabezpečenie obvodovej steny rodinného domu žalobkyne 1/ pred vnikaním vlhkosti, čím žalobkyni 1/ preukázateľne vznikla škoda. Dodal, že otázka príčiny vlhnutia stien je otázkou odbornou, ktorú nie je oprávnený posúdiť v konaní sám, keďže nemá potrebné odborné znalosti. V konaní bol predložený znalecký posudok W.. I. T., a súd prvej inštancie tak vychádzal z odborných záverov znalca. Zdôraznil, že zo strany žalovanej neboli v konaní včas navrhované ani predkladané dôkazy na podporu jej tvrdenia, že škoda vznikla spodnou vodou či zlou realizáciou stavby žalobkyňou (v tejto súvislosti nebol napríklad navrhnutý výsluch znalca W.. I. T., nebolo navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie ani nebol predložený iný znalecký posudok, ktorý by príčiny vzniku škody u žalobkyne vyvrátil). Uviedol, že úlohou žalovanej nebolo presvedčiť súd prvej inštancie o svojej pravde, ale navrhnúť vykonanie dôkazov. Nehodnotil, či tvrdenia žalovanej sú pravdivé alebo nepravdivé, iba konštatoval, že vzhľadom na vykonané dokazovanie nie sú preukázané. V tomto smere žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Vyhodnotil, že žalovanej sa nepodarilo žiadnym spôsobom v konaní preukázať, že škodu svojim konaním resp. nekonaním nezavinila.

18. Súd prvej inštancie ďalej skúmal vznik a výšku škody na rodinnom dome žalobkyne a uzavrel, že uplatnená škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch na opravy omietok stien a stropov vo výške 3.204,61 eura bola žalobkyňou v konaní preukázaná. Samotnú existenciu vzniku škody, a teda

zatečenie pivnice a vlhnuté múry, nemal v konaní za sporné, žalovaná namietala spôsob vzniku škody u žalobkyne a výšku škody. Žalobkyňou 1/ vynaložené náklady mal za podložené faktúrou dodávateľa T. D. - O. (Stavebno-montážne práce) a rozpočtom s rozpisom položiek prác a dodávok, ostatných konštrukcií a búracích prác a prác a dodávok PVS v celkovej sume 3.204,61 eura s DPH. Z predloženého znaleckého posudku č. 43/2020 vyhotoveného stavebnej ekonomiky, s.r.o. vyvodil, že výška nákladov potrebných na uvedenie poškodenej pivnice do pôvodného stavu by predstavovala sumu 2.866,83 eur bez DPH, t.j. 3.440,196 eur s DPH. Dospel k záveru, že žalobkyňa tak preukázala ujmu v jej majetkovej sfére, teda majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť a ktorú vynaložila na uvedenie poškodenej veci (časti rodinného domu) do pôvodného stavu (pred poškodením), čo predstavuje úbytok z majetku žalobkyne. Mal dokazovaním za preukázané, že reálne vynaložené náklady za vykonané opravy zodpovedajú nákladom potrebným na uvedenie pivnice do pôvodného stavu a nárok žalobkyne 1/ na náhradu skutočnej škody vo výške 3.204,61 eura vyhodnotil a posúdil preto ako dôvodný.

19. Žalobkyňa si ako súčasť náhrady škody uplatnila aj sumu zaplateného znalečného za vypracovanie znaleckého posudku W.. I. T. vo výške 826,36 eur. Súd prvej inštancie však uvedenú sumu nepovažoval za škodu, ktorá vznikla žalobkyni v priamej súvislosti s konaním žalovanej, ale nepochybne ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku, cestovné a iné obdobné náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky). Podmienkou ich priznania je priamy súvis s uplatnenou pohľadávkou, čo mal súd prvej inštancie v konaní za preukázané, keďže predloženým znaleckým posudkom, ktorý dala žalobkyňa 1/ vypracovať odborne spôsobilej osobe (a súd hodnotí ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca) sa preukázala príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody žalobkyni 1/. Preto považoval aj nárok žalobkyne 1/ na zaplatenie 826,36 eur za dôvodný.

20. Za dôvodný posúdil aj uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom ustanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania, t.j. 5,05 % ročne zo sumy 4.030,97 eur od 06.07.2015 do zaplatenia.

21. Nad rámec uplatňovaného nároku na náhradu skutočnej škody vo výške 3.204,61 eur, ktorú súd prvej inštancie považoval za preukázanú, sa zaoberal aj skutkovými tvrdeniami žalobkyne 1/ týkajúcimi sa nemožnosti užívania priestoru prízemia ako predajne parkiet, ktorú žalobkyňa mala prevádzkovať a následného prenajatia prízemia ako nebytového priestoru, avšak až po rekonštrukcii (od 01.09.2019), čím mala žalobkyni 1/ vzniknúť ďalšia škoda spočívajúca v ušlom príjme, t.j. v ušlom zisku za obdobie od augusta 2014 do konca roka 2015 (teda za obdobie 17 mesiacov). Tento nárok a jeho výšku však súd prvej inštancie v konaní nepovažoval za preukázaný, pričom zdôraznil, že ušlý zisk sa vymedzuje ako rozdiel medzi tým, čo by poškodený pri normálnom behu veci (ak by nedošlo k škode) dosiahol a tým, čo dosiahol v skutočnosti. V tomto smere považoval za potrebné rozlíšiť nemožnosť prevádzkovania predajne parkiet v rodinnom dome žalobkyňou 1/ a následne ušlý zisk spočívajúci v nájme. Vo vzťahu k preukazovaniu nemožnosti prevádzkovania predajne uviedol, že výška ušlého zisku nebola žalobkyňou žiadnym spôsobom preukázaná a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že došlo k reálnemu a konkrétnemu (nie hypotetickému) zníženiu príjmu, ktorý žalobkyňa (v konaní navyše ako fyzická osoba nepodnikateľ) mala pred vznikom škody a po nej (nemal teda za preukázané, že žalobkyni sa následkom protiprávneho konania žalovanej napr. znížili tržby v predajni). Ďalej uviedol, že samotná strata možnosti užívať nehnuteľnosť nepredstavuje odškodniteľnú ujmu. Nejde totiž o náhradu skutočnej škody za náklady vynaložené poškodenej ani o ušlý zisk, ak nemožno dôvodne očakávať, že by sa jej majetkový stav pri pravidelnom behu vecí, t.j. ak by jej nebol znemožnený čiastočný prístup k nehnuteľnosti, zväčšil (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ).

22. Taktiež súd prvej inštancie nepovažoval za preukázaný nárok na náhradu škody spočívajúci v ušlom zisku na nájomnom. Žalobkyňa 1/ tvrdila, že priestor chcela užívať sama, teda že nemala najskôr záujem priestor prenajať, avšak po škodovej udalosti tak chcela urobiť a priestor reálne prenajala až od 01.09.2016. Súd prvej inštancie z uvedeného uzavrel, že žalobkyňa priestor pri normálnom behu vecí neprenajímala a ani to nemala v pláne (čo sama potvrdila), a preto nepovažoval nárok spočívajúci v hypotetickom ušlom zisku - nájme za preukázaný. Vychádzal z normálneho behu vecí, keď zároveň musí byť zistená pravdepodobná výška ušlého zisku blížiaca sa podľa bežného uvažovania k istote. Poukázal aj na záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí

byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti)“.

23. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal uplatneným nárokom žalobkyne 1/ na priznanie nemajetkovej ujmy uplatnený vo výške 5.969,03 eur a dospel k záveru, že tento nárok nie je dôvodný. V prvom rade ustálil, na základe akého právneho predpisu resp. ustanovenia právneho predpisu bude uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu posudzovať (keďže žalobca svoj nárok neodvodzoval od konkrétneho ustanovenia právneho predpisu). Súd prvej inštancie uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy napokon posudzoval podľa všeobecnej úpravy práva na ochranu osobnosti podľa a nasl. (keďže v danej veci nemožno uplatniť - nejde o škodu spôsobenú trestným činom a ani týkajúci sa práva duševného vlastníctva a napriek tvrdeniam o pochybeniach a nečinnosti stavebného úradu nie je uplatnený ani nárok na náhradu škody pri výkone verejnej moci v zmysle osobitného predpisu). Konštatoval, že ustanovenie priznáva fyzickej osobe ochranu jej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa žalobkyne 1/ je jej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odvodený z obmedzenia užívania časti domu, zo stresu, ktorý jej spôsobila protiprávnu činnosť žalovanej a celá situácia, zlých susedských vzťahov, neschopnosti užívať vlastnú nehnuteľnosť, z trvalo zvlhnutých omietok v pivnici a na prízemí domu, popraskaných stenách, ďalej aj zo zníženia komfortu bývania, hodnoty nehnuteľnosti, zvýšených nákladov na energie spôsobené tepelnou stratou, z medializácie prípadu, vypratávania priestoru domu, neustálych sanačných prác, obmedzeného kontaktu s rodinou (nakoľko žalobkyňa bola zvyknutá, že do jej domu chodili jej deti s rodinami a spoločne sa všetci stretávali, čo počas dlhodobo náročnej rekonštrukcie nebolo možné), rizika ohrozenia zdravia v dôsledku vzniku plesní a z následného odsťahovania žalobkyne z nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie v súvislosti s niektorými skutočnosťami, od ktorých žalobkyňa 1/ svoj nárok na nemajetkovú ujmu odvodzuje (napr. zvlhnuté omietky v pivnici a na prízemí domu, popraskané steny, vysťahovanie vecí, zvýšené náklady na energie, zníženie hodnoty nehnuteľnosti, vykonávanie sanačných prác, či nemožnosť užívania časti nehnuteľnosti) zdôraznil, že právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo, rýdzo osobnej povahy a je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi, na rozdiel od práva na náhradu škody ako materiálnej ujmy, pričom obe predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany zabezpečovanej a rozdielnou mierou preukazovania nároku výšky. Výškou náhrady škody sa súd prvej inštancie zaoberal vyššie a nemajetkovú ujmu posudzoval len s právom na ochranu osobnosti, a to so zreteľom na ochranu rodinného života a zdravia spočívajúcom v strese, medializácii prípadu, obmedzenom kontakte s rodinou, či tvrdenom ohrození zdravia a odsťahovaní sa z nehnuteľnosti a posudzoval predovšetkým závažnosť zásahu a s tým spojenú opodstatnenosť nároku na priznanie nemajetkovej ujmy. Zdôraznil, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy iba za splnenia zákonom ustanovených podmienok ( ) a iba v zákonom ustanovenej výške ( ). Pri rozhodovaní o tom, či bude priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a v akej výške aplikoval a v ich vzájomnej súvislosti. Z pohľadu aplikácie súd prvej inštancie u žalobkyne 1/ posudzoval intenzitu, trvanie a rozsah nepriaznivých následkov vzhľadom na osobu žalobkyne 1/ ako aj v jej rodine a spoločnosti. Uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola žalobkyňa zasiahnutá, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie, pričom iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o značnom zásahu v zmysle , môže byť fyzickej osobe výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Uzavrel, že nie každý neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti (či už do jej práva na rodinný život či ochranu zdravia) je spojený s vznikom nemajetkovej ujmy a s povinnosťou súdu nemajetkovú ujmu priznať, pričom pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch musí mať súd preukázané, že sú tu okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že z hľadiska intenzity, trvania rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých fyzickej osobe v konkrétnom prípade nepostačuje zadosťučinenie podľa .

24. Z uvedeného mal za zrejmé, že potreba priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (a to z dôvodu závažnosti zásahu), musí vyplývať z vykonaného dokazovania, ktorého predmetom bude rozsah intenzity a trvania nepriaznivých následkov vzniknutých fyzickej osobe. Dôvodil, že nepostačuje iba tvrdenie žalobkyne 1/ o existencii nepriaznivých následkov vzniknutých jej osobnosti v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom, a to ani v prípade, ak ich žalobkyňa podrobne popíše z hľadiska ich intenzity

a rozsahu. Mal za to, že iba takýto výklad a zodpovedá ich účelu a zmyslu. Nemožno pripustiť, aby všeobecné súdy rozhodovali (aj o tejto otázke) inak, ako na základe výsledkov vykonaného dokazovania (súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.04.2012 sp. zn. ).

25. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného uzavrel, že nemajetkovú ujmu možno žalobkyni 1/ v konaní priznať len v prípade, ak bolo výrazne zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti žalobkyne (zásah uskutočnený v značnej miere), ktorý zároveň nie je možné napraviť inak ako priznaním nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto skúmal, či neoprávnený zásah žalovanej dosahuje úroveň takej intenzity, že by žalobkyni 1/ prináležalo priznanie nemajetkovej ujmy, čo však nepovažoval v konaní za splnené. Uviedol, že aj keď sa nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v tomto prípade odvodzuje od neoprávneného zásahu (neoprávneného konania žalovanej) a posúdenie vzniku nemajetkovej ujmy a jej výška je vždy na úvahe súdu, ktorý posudzuje konkrétne okolnosti prípadu a zohľadňuje aj subjektívne vnímanie osoby, do ktorej práva na ochranu osobnosti malo byť zasiahnuté, takýto nárok musí byť preukázaný (resp. spravdepodobnený) aspoň natoľko, aby súd vznik nemajetkovej ujmy a predovšetkým nevyhnutnosť priznania nemajetkovej ujmy považoval za opodstatnenú. V súvislosti s uvedeným konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala existenciu ani výšku uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy, keďže neurčité všeobecné konštatovania napríklad o tom, že jej bol spôsobovaný stres či bola obmedzená v kontakte s rodinou, ešte sami o sebe neodôvodňujú a ani nepreukazujú, akým spôsobom a predovšetkým v akom rozsahu jej bola spôsobená nemajetková ujma. Zohľadnil, že žalobkyňa navyše netvrdila a ani nepreukázala žiadne zhoršenie zdravotného stavu (či už fyzického alebo psychického), ktoré by jej malo byť v súvislosti s konaním žalovanej spôsobené. Súd prvej inštancie v súvislosti s nárokom na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch zohľadňoval aj ďalšie relevantné skutočnosti, a to že žalobkyni 1/ bolo znemožnené užívanie len časti nehnuteľnosti, kde vznikla škoda (pivnica a neobývané prízemie), že k medializácii prípadu došlo z podnetov na strane žalobkyne 1/ a žalobcu 2/ a nie žalovanej (ako to vyvodil z predložených článkov) a že vznik plesní a s tým súvisiace tvrdené ohrozenia zdravia bolo konštatované len v neobývaných častiach nehnuteľnosti (pivnica a prízemie, kde bola predajňa). Aj vzhľadom na veľkosť rodinného domu (pozostávajúci z pivnice - 1. PP, dvoch nadzemných podlaží - prízemie a poschodie a podkrovia) nevyhodnotil ani čiastočnú neobývateľnosť nehnuteľnosti v časti pivnice a prízemia (neslúžiaceho na bývanie) za tak intenzívny zásah do práva žalobkyne na ochranu rodinného, osobného života či zdravia a v takej intenzite a rozsahu, ktorým by bolo odôvodnený vznik nemajetkovej ujmy v peniazoch a jej priznanie. Uvedené konštatoval aj o tvrdenom obmedzení stretávania sa s rodinou či ohrození zdravia (či už spôsobeného stresom alebo plesňami v častiach domu neslúžiacich na bývanie), a preto uzavrel, že nie je daná nutnosť priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch. Rovnako záver o závažnosti zásahu do práv žalobkyne 1/ nevyvodil ani z nutnosti bránenia sa v stavebnom konaní (čo je právom a zároveň povinnosťou žalobkyne ako vlastníka susednej stavby, pokiaľ sa domnieva, že konanie a rozhodovanie stavebného úradu ako orgánu verejnej moci nebolo vydané zákonne, pričom súd prvej inštancie uviedol, že v tejto súvislosti sú k dispozícii iné právne prostriedky ochrany). Aj keď si je súd prvej inštancie vedomý toho, že zlé susedské vzťahy môžu spôsobovať diskomfort pri bývaní, ktorý môže vyústiť až do odsťahovania sa z nehnuteľnosti, nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne 1/, že jej týmto bola spôsobená nemajetková ujma v peniazoch, ktorú jej má súd proti žalovanej priznať. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nie každý diskomfort predstavuje vznik nemajetkovej ujmy ako aj povinnosť jej náhrady v peniazoch. Dospel k záveru, že konanie žalovanej nedosahovalo takú mieru závažnosti zásahu do práva žalobkyne 1/ na ochranu osobnosti, ktorý by odôvodňoval priznanie takejto formy finančného zadosťučinenia, pričom zohľadnil, že táto forma zadosťučinenia v peniazoch je právnym inštitútom do istej miery výnimočného charakteru, ktorý sa uplatní len za splnenia zákonom stanovených predpokladov, ktoré súd prvej inštancie v konaní nemal za dané. S poukazom na vyššie uvedené považoval nárok žalobkyne v časti nároku na priznanie nemajetkovej ujmy (o zaplatenia 5.969,03 eur) za nedôvodný a tento zamietol. Dodal, že aj keď je právne posúdenie veci v kompetencii súdu a súd môže uplatnený nárok právne posúdiť odlišne od účastníka, je to práve žalobca, ktorý určuje rozsah uplatneného nároku a súd je v zmysle viazaný žalobným návrhom žalobcu (nemôže ho prekročiť), pričom strana sporu je zároveň povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Žalobkyňa 1/ si v žalobe, v ďalších písomných podaniach ako aj v prednesoch na pojednávaniach uplatňovala voči žalovanej sumu 4.030,97 eur ako nárok na náhradu škody a sumu 5.969,03 eur ako nárok na priznanie nemajetkovej ujmy, a preto súd prvej inštancie rozhodoval v spore v rozsahu takto uplatnených nárokov.

26. O trovách konania o žalobe žalobkyne 1/ súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s poukazom na procesný úspech strany v konaní. Uviedol, že žalobkyňa 1/ si v konaní voči žalovanej uplatnila nárok z dvoch titulov, a to nárok na náhradu škody a nárok na nemajetkovú ujmu, preto pomer úspechu strán v spore posudzoval samostatne so zreteľom na uplatnené nároky. Vyhodnotil, že žalobkyňa 1/ mala plný úspech v časti nároku na náhradu škody s príslušenstvom a nebola úspešná v časti nároku na priznanie nemajektovej ujmy. Pri určení pomeru úspechu strán sporu rozlišoval, čo je otázkou základnou a čo otázkou sprevádzajúcou, pričom za otázku základnú považoval existenciu nároku, t.j. vznik nároku na náhradu škody a nároku na priznanie nemajetkovej ujmy, a ich výšku považoval za otázku sprevádzajúcu, od ktorej nemožno odvodzovať úspech či neúspech strán sporu (stranu nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13. decembra 2017 sp. zn. ). Súd prvej inštancie mal v konaní preukázaný nárok žalobkyne 1/ na náhradu škody (základ uplatneného nároku), žalobkyňa mala teda v tejto časti nároku plný úspech. V časti nároku týkajúceho sa priznania nemajetkovej ujmy žalobu zamietol (nebol preukázaný vznik nemajetkovej ujmy), čo sa považuje za plný procesný úspech žalovanej. Celkový úspech strán sporu (čo do základu) tak vypočítal ako úspech žalobkyne 1/ v rozsahu 50 % a úspech žalovanej v rozsahu 50 %. Vzhľadom na rovnaký procesný úspech žalobkyne 1/ a žalovanej v konaní rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobkyne 1/ nepriznal.

27. K návrhu žalobkyne 1/ na postup podľa a priznanie trov konania, ktoré by jej inak neboli vznikli, a to v súvislosti so zmareným pojednávaním vytýčeným na deň 06.06.2018, súd prvej inštancie uviedol, že na priznanie tzv. „separátnych trov“ za účasť žalobkyne na tomto pojednávaní nie sú splnené podmienky. Trovy protistrane možno priznať, len ak ich protistrana procesne zavinila, avšak žalovaná nebola na termín pojednávania riadne predvolaná (predvolanie jej bolo doručované prostredníctvom zverejnenia oznámenia o doručovaní písomnosti na úradnej tabuli súdu, aj keď malo byť zaslané na adresu jej trvalého pobytu).

28. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (k tomu viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ). Vo svetle uvedeného sa bližšie nezaoberal argumentáciou strán týkajúcou sa nečinnosťou stavebného úradu po podaní žaloby a podanými trestnými oznámeniami na starostu, povinnosťou stavbu odstrániť a s tým súvisiacou argumentáciou (keďže tento nárok bol vylúčený na samostatné konanie) ani ďalším postupom v stavebnom konaní, nakoľko tieto nepovažoval pre posúdenie veci súdom za relevantné. Súd prvej inštancie sa taktiež nezaoberal argumentáciou strán sporu a listinami týkajúcimi sa žalobcu 2/, ktorý vzal žalobu späť.

29. Žalobca 2/ sa žalobou domáhal uloženia žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 10.000 eur, z toho 420 eur titulom škody a 9.580 eur titulom nemajetkovej ujmy. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.09.2019 zobral žalobca 2/ žalobu v časti týkajúcej sa jeho nárokov späť z dôvodu jeho vyššieho veku ako aj z vážnych rodinných dôvodov, ktorých riešeniu sa musí naplno venovať. Žalovaná vyslovila so späťvzatím žaloby žalobcom 1/ na pojednávani konanom dňa 02.10.2019 súhlas. So zreteľom na dispozitívny úkon žalobcu 2/, ktorým svoju žalobu vzal v celom rozsahu späť a súhlasom žalovanej so späťvzatím žaloby, súd prvej inštancie podľa , a konanie zastavil.

30. O trovách konania o žalobe žalobcu 2/ súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s . Dospel k záveru, že v rozhodovanom spore vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania, pretože žalobca 2/ svojim dispozitívnym úkonom procesne zavinil zastavenie konania, keď vzal ním podanú žalobu späť z dôvodov na jeho strane (vyšší vek, rodinné dôvody). Zavinenie zastavenia konania pričítal len žalobcovi 2/, keďže späťvzatie nespočívalo v správaní žalovanej v konaní po podaní žaloby, ale išlo o osobné dôvody žalobcu 2/. Preto priznal žalovanej voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania o jeho žalobe v plnom rozsahu.

31. Proti tomuto rozsudku čo do jeho vyhovujúceho výroku podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v súlade s a odvolanie žalovaná, odôvodňujúc ho tým, že: súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pripomenula, že podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa 1/ preukázala splnenie predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu. Protiprávne konanie žalovanej odvodzovala žalobkyňa 1/ z povolenia o odstránenie stavby a v ňom uložených a nesplnených podmienok pre odstránenie pôvodnej stavby, z realizovania tzv. „čiernej stavby“, porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti a tiež z porušenia zákazu zasahovať do subjektívnych práv vlastníka. Z právneho hľadiska žalobkyňa 1/ odvodzovala svoj nárok s poukazom na vypracovaný znalcom W.. I. T., ktorého závery súd prvej inštancie prijal za svoje a v plnej miere sa s ním stotožnil, pričom poukázal na to, že nie je oprávnený posúdiť otázku príčiny vlhnutia stien sám, keďže nemá odborné znalosti a z uvedeného dôvodu vychádzal zo záverov znalca. Závery znalca, ktoré si súd osvojil, sú tie, že príčinou vzniku škody na rodinnom dome žalobkyne 1/ je zbúranie pôvodného rodinného domu žalovanej bez zhotovenia technických opatrení na zabránenie poškodzujúcich účinkov vody a chladu, že podzemná voda nemá vplyv na zavlhnutie a zaplesnenie konštrukcie rodinného domu žalobkyne 1/, ale toto vzniklo následkom prenikania vody z prostredia, čím dochádzalo k prevlhčovaniu muriva, pričom táto vlhkosť vnikala gravitáciou až do podložia. Súd prvej inštancie mal na základe uvedeného za preukázané, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanej, ktorá náležite nezabezpečila stenu rodinného domu žalobkyne pred prenikaním dažďovej vody z prostredia a vznikom škody žalobkyni 1/. Súd prvej inštancie však vytkla, že sa v rozhodnutí nevysporiadal s otázkou, na základe akých podkladov a zistení na mieste samom znalec dospel k záveru, že zavlhnutie s následným zaplesnením je následkom odhalenia stanových konštrukcií domu žalobkyne 1/ bez toho, aby žalovaná zhotovila po odstránení domu na základe kvalifikovaného návrhu technické opatrenia ochraňujúce konštrukcie stavby rodinného domu žalobkyne 1/ voči poškodzujúcim účinkom vody. Znalec nevykonal obhliadku rodinného domu žalovanej, čo aj v znaleckom posudku uviedol. Nevykonal žiadne merania alebo sondáž, na podklade ktorých by jednoznačne určil, že žalovaná nevykonala žiadne opatrenia na zamedzenia vnikania vlhkosti do obnažených stien susedných rodinných domov. Svoje závery mohol znalec sformulovať len na podklade jeho odborných, ale všeobecných vedomostí súvisiacich s pôsobením vody na stavebné konštrukcie, čo aj vo svojom znaleckom posudku urobil. Rovnako teda nemal dôkaz o tom, že žalovaná okolité steny nezabezpečila proti vnikaniu vlhkosti po obvode obnažených stien a súd prvej inštancie sa s jeho závermi stotožnil len z dôvodu jeho statusu. Žalovaná namietala, že k jej námietkam súd prvej inštancie len stroho konštatoval, že svoje tvrdenia nepreukázala a z uvedeného dôvodu neuniesla dôkazné bremeno. K hlbšiemu posúdeniu tvrdení žalobkyne sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyjadril a ani ich s prihliadnutím na okolnosti prípadu neposudzoval. Súd prvej inštancie poukázal aj na prevenčnú povinnosť, kedy poukazuje na to, že žalovaná zanedbala svoju prevenčnú povinnosť, keď po odstránení stavby pôvodného rodinného domu v radovej zástavbe za účelom vybudovania novostavby rodinného domu nezabezpečila odstránením stavby odhalené steny susedných stavieb. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno rozumne predpokladať, že by nechránené steny nepodliehali poveternostným vplyvom. Vytkla súdu prvej inštancie, že v tomto prípade však nebral vôbec do úvahy tú skutočnosť, že k odstráneniu stavby pôvodného rodinného domu došlo už na jar v roku 2014, čo vyvodila jednak z výsluchu žalovanej a jednak aj z doloženej fotodokumentácie. Ako tvrdila žalovaná, zabezpečenie obvodových stien uskutočnila v zmysle Rozhodnutia o odstránení stavby č. UKaSP- 2013/2166/MIR-13 zo dňa 26.11.2013, pričom v samotnom rozhodnutí sa uvádza, že vlastníčka je povinná zabezpečiť povrchy obvodových stien nehnuteľností proti vnikaniu vlhkosti v miestach, kde bola stavba odstránená. S poukazom na uvedené mala zabezpečenie, ktoré uskutočnila v čase zbúrania nehnuteľnosti, za dostatočné na miestne a časové hľadisko. Žalovaná pristupovala k odstráneniu pôvodného rodinného domu so všetkou starostlivosťou, nakoľko si na tieto práce najala odbornú osobu, ktorá postupovala v zmysle podmienok uložených v búracom povolení. Skutočnosť, že žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že zabezpečila susedné steny len po obvode susedných stien tekutou lepenkou, nemôže byť podľa nej zo strany súdu prvej inštancie vyhodnotené ako nedostatočné len s ohľadom na závery znalca. Ani z búracieho povolenia nevyplýva v akom rozsahu sa má zabezpečenie vykonať, pričom keďže ide o odbornú činnosť, žalovaná sa spoliehala na znalosti stavebného dozoru. V prípade, že by si svoju prevenčnú povinnosť a povinnosť vyplývajúcu z búracieho povolenia nesplnila, vnikanie vlhkosti by sa prejavilo už oveľa skôr ako až koncom leta, pričom je potrebné poukázať aj tú skutočnosť, ktorá nebola medzi stranami sporná, že išlo o obdobie kedy dochádzalo často k nadmerným zrážkam, ktoré následne poškodili aj zvyšok pôvodného rodinného domu, kde sa prepadla pivnica a tým musela žalovaná pristúpiť

k čo najskoršej realizácii novostavby rodinného domu, aby boli steny susedných rodinných domov čo najskôr prekryté. Namietala, že súd prvej inštancie sa v žiadnej časti svojho rozhodnutia nevenoval akémukoľvek komplexnému posúdeniu tvrdení žalovanej a vôbec nereflektoval ani tú skutočnosť, že žalovaná namietala aj to, že k zatekaniu dochádzalo aj po postavení hrubej stavby, a to až do roku 2019, kedy po dlhých rokoch žalovaná zistila dôvody zatekania vody do jej nehnuteľnosti. Na vlastné náklady opravila štítovú stenu žalobkyne 1/, ktorá celým obsahom cca. 80 m 2 nasávala vodu a následne zatekala do domu žalovanej a ešte pred tým, v čase keď bol zbúraný pôvodný rodinný dom, zatekala táto voda do domu žalobkyne 1/. Vzhľadom na to, že problém s vnikaním vody do oboch nehnuteľností evidentne pretrvával na tomto mieste dlhé roky, nepovažovala za možné len stroho skonštatovať, že vniknutie vody do nehnuteľnosti žalobkyne 1/ je spôsobené výlučne len zavinením žalovanej bez akéhokoľvek reflektovania ostatných tvrdení, ktoré žalovaná uvádzala v súvislosti so štítovou stenou žalobkyne 1/. To že žalovaná opravila štítovú stenu žalobkyne 1/, žalobkyňa 1/ nerozporovala. Ak by aj mal súd prvej inštancie za to, že tieto svoje tvrdenia žalovaná nepreukázala, bola toho názoru, že súd prvej inštancie ich mal s ohľadom na vykonané dokazovanie vyhodnotiť a posúdiť. Namietala, že takáto úvaha súdu prvej inštancie však v rozhodnutí chýba a rovnako aj dôvod, prečo na tieto tvrdenia vôbec neprihliadal. Z vyvodila prezumpciu zavinenia škodcu, tzn. že škodca musí preukázať, že škodu nezavinil a vtedy sa zodpovednosti zbaví. Žalovaná sa v súdnom spore bránila tým, že práce na zabezpečenie stien susedných nehnuteľností vykonala prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, a teda ani pri akejkoľvek starostlivosti nemohla predpokladať, že tento postup by nemal byť dostatočný. Súd prvej inštancie mal preto podľa nej s ohľadom na okolnosti prípadu posudzovať aj mieru zavinenia žalovanej, nakoľko nešlo o nedbanlivostné konanie, kedy by žalovaná žiadne zabezpečovacie práce nevykonala a vyhodnotiť, či je možné aj napriek jej obrane pričítať je stopercentné zavinenie. Žalobkyňa odvodzuje nesplnenie povinnosti žalovanej len z toho, že jej do domu zatieklo, ale táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť záverom o tom, že žalovaná si nesplnila nejakú konkrétnu povinnosť a aj vzhľadom na nesporné tvrdenia strán, že bolo neobvykle daždivo. Súd prvej inštancie v rozhodnutí v jednej časti uvádza, že žalovaná nezabezpečila obvody stien susedných rodinných domov, pričom sa odvoláva na závery znalca a v ďalšej časti uvádza, že zabezpečenie nebolo dostatočné. Z uvedeného mala preto za mätúce, či teda súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané to, že žalovaná okolité steny nezabezpečila vôbec alebo neboli zabezpečené dostatočne na to, aby nedošlo k vzniku škody. Z priloženej fotodokumentácie mala za zjavné, že pôsobenie vody v predmetnom priestore je dlhodobé a z uvedeného dôvodu nemohla žalovaná realizovať svoj pôvodný zámer obnovy rodinného domu, ale musela pôvodný rodinný dom zbúrať. Okolnosti, za ktorých bola realizovaná stavba žalovanej a aj všetky skutočnosti, ktoré predchádzali samotnému vzniku škody u žalobkyni 1/ podľa žalovanej súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec nekomentoval a nebral ich do úvahy. Namietala, že súčasťou súdneho spisu bol aj spisový materiál príslušného stavebného úradu, čo súd prvej inštancie rovnako so svojom odôvodnení žiadnym spôsobom nespomenul. Jedinou podstatnou skutočnosťou bolo pre súd prvej inštancie len skonštatovať, že žalovaná nezabezpečila okolité nehnuteľnosti proti vnikaniu vlhkosti, čo však tiež skonštatoval so záverov znalca a nepodrobil tento záver vlastnej úvahe.

32. Žalovaná v odvolaní uviedla, že v odôvodnení rozhodnutia sa súd prvej inštancie odvoláva aj na koncentráciu konaniu, pričom s poukazom na ňu neprihliadal na vyjadrenie I. T., ktoré bolo zo strany žalovanej predložené na pojednávaní, kde mal byť ako svedok vypočutý a doplnené bolo až po uplynutí súdom prvej inštancie stanovenej lehoty a rovnako súd prvej inštancie uvádzal, že žalovaná nepredkladala včas dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Keďže účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné, vo svetle týchto cieľov mala uskutočnenie samotného výsluchu žalovanej po viac ako 5-tich rokoch od začatia súdneho konania za neobvyklé. Žalobkyňa predkladala dôkazy v spojení so svojím výsluchom a následne na to aj žiadala o doplnenie ďalších dôkazov, ktoré vyplynuli z jej výsluchu. Uplatnenie tejto zásady zo strany súdu, ktorej charakter je dispozitívny a súd ju môže s ohľadom na okolnosti prípadu uplatniť alebo nie, mala za značne striktný, keďže celé súdne konanie bolo predlžované rôznymi najmä objektívnymi okolnosťami, ktoré nemohli sporové strany ovplyvniť a rovnako ani súd prvej inštancie. Na záver poukázala aj na to, že zo žiadneho procesného právneho predpisu nevyplýva, že niektorý dôkazný prostriedok ma vyššiu právnu silu ako iný. Nie je podľa nej možné, aby súd postavil súkromný znalecký posudok nad všetky ostatné a musí zohľadniť pri hodnotení dôkazov výsluch žalobkyne 1/ a aj výsluch žalovanej a minimálne vo svetle týchto okolností a sporných a nesporných tvrdení medzi stranami všetky zistenia objektivizovať. Navrhla, aby odvolací

súd rozhodnutie súd prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vrátil mu v tomto rozsahu vec súdu na nové konanie a rozhodnutie.

33. Žalobkyňa 1/ v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že základným podkladom odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia je Znalecký posudok č. 16/2014, ktorý bol vypracovaný znalcom W.. I. T., s ktorým sa rovnako ako súd prvej inštancie v rozhodnutí v plnej miere stotožnila, vzhľadom na odborné znalosti znalca a vykonanie všetkých potrebných úkonov, ktoré vykonal znalec na to, aby mal kompletne potrebné informácie na vypracovanie znaleckého posudku. Podľa žalobkyne 1/ žalovaná vo vyjadrení bez riadnych pokladov uvádza klamlivé informácie a to, že znalec nevykonal obhliadku rodinného domu žalobkyne, čo aj v znaleckom posudku uviedol. Žalovaná ďalej uvádza, že znalec mohol svoje závery sformulovať len na podklade jeho odborných, ale všeobecných vedomostí súvisiacich s pôsobením vody na stavebné konštrukcie. Podľa žalovanej, znalec nemal dôkaz o tom, že žalovaná okolité steny nezabezpečila proti vnikaniu vlhkosti po obvode obnažených stien. Uvedené konštatovania žalovanej označila za klamlivé. Túto skutočnosť preukazuje spomínaný znalecký posudok č. 16/2014 zo dňa 03.10.2014, kde znalec W.. I. T. na strane 4 uviedol, aké podklady si zabezpečil pre potreby vypracovania znaleckého posudku. Poukázala v tejto súvislosti na bod 1 a bod 2 na strane 4, v ktorom znalec uvádza, že pre potreby vypracovania znaleckého posudku znalec dňa 03.10.2014 vykonal prvotnú obhliadku stavby a javov na konštrukciách rodinného domu a taktiež obhliadku okolia predmetného rodinného domu X. Č..XX, J. a z prehliadky zhotovil fotodokumentáciu. V bode 5 znaleckého posudku na strane 14 je uvedené, že znalec osobne vykonal obhliadku stavby a okolia rodinného domu opäť, a to dňa 08.10.2014, tentokrát spolu so špecializovaným prizvaným konzultantom na inžiniersku geológiu K.. O.. W. C., G.., emeritného znalca z odboru: Ťažba, odvetvie: Geológia, ktorý preštudoval poskytnuté podklady z oblasti inžinierskej geológie. Poukázala aj na bod 8 na strane 4 znaleckého posudku, v ktorom je uvedené, že znalec s povolením poverenej pracovníčky úradu zhotovil fotografie technickej dokumentácie búracích prác a investičného zámeru. Spolu s konzultantom- špecialistom vykonal podrobnú analýzu tejto fotodokumentácie. Z uvedených skutočností mala za zjavné, že znalec vypracoval znalecký posudok s náležitou odbornou starostlivosťou, nie len na základe všeobecných predpokladov, ako uvádza žalovaná v odvolaní. Znaleckým posudkom mala za preukázané, že škody na rodinnom dome boli spôsobené odstránením pôvodnej stavby žalovanej a nezabezpečením povrchov obvodových stien nehnuteľnosti proti vnikaniu vlhkosti v miestach, kde bola stavba odstránená. Ak žalovaná v odvolaní uvádza, že pristupovala k odstráneniu pôvodného rodinného domu so všetkou starostlivosťou, nakoľko si na tieto práce najala odbornú osobu, to, že si žalovaná na búracie práce zabezpečila podľa jej slov odbornú osobu, podľa žalobkyne 1/ešte nie je zárukou toho, že práce, ktoré boli vykonané, sú v skutočnosti aj vykonané odborne. Podľa jej názoru súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že nemožno hovoriť o odbornej starostlivosti, nakoľko seriózna stavebná spoločnosť by nezačala so stavebnými prácami, ak by jej nebolo predložené stavebné povolenie. V danom prípade pritom mala za nesporné, že žalovaná začala vykonávať stavebné práce bez stavebného povolenia, bez predloženia akýchkoľvek podkladov stavebnému úradu, vrátane projektu. Spoliehala sa na to, že tak ako v iných prípadoch sa jej podarí dodatočne legalizovať čiernu stavbu. Upozornila, že znalec v znaleckom posudku uvádza, že búracie práce neboli dostatočne vykonané. Žalovaná v tomto prípade podľa žalobkyne 1/ neuniesla dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia, keďže nepreukázala, že práce boli skutočne vykonané odborne a dostatočne. V prípade, ak žalovaná konala v dobrom úmysle a zabezpečila si na búracie práce odborne spôsobilú osobu, a táto odborne spôsobilá osoba vykonala práce neodborne, v dôsledku čoho vznikla žalobcom na ich nehnuteľnostiach škoda, za čo zodpovedá žalovaná, potom podľa názoru žalobkyne 1/ je žalovaná oprávnená žiadať náhradu škody od osoby, ktorá vykonávala búracie práce, keďže medzi nimi došlo k vzniku zodpovednostného vzťahu. Mala za to, že súd prvej inštancie v rozsudku správne vyhodnotil vykonané dôkazy. Mala za očakávané, že výsluch žalobkyne alebo žalovanej je pre súd menej dôležité ako odborne vykonaný znalecký posudok, ktorý posúdil vznik škody. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

34. V ďalšom podaní doručenom odvolaciemu súdu žalovaná doposlala aktuálne fotografie, ktoré podľa nej preukazujú kompletnú výmenu strechy na dome X.P. XX, J., žalobkyne Š. T.T.. Uviedla, že v procese poukazovala na poškodene oplechovanie predmetnej strechy, na neustále zatekanie zo strany žalobcu do jej domu, pričom súd prvej inštancie ignoroval tieto skutočnosti. Žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť predala a noví majitelia pre extrémne zatekanie museli previesť výmenu strechy za novu.

35. Ďalšie vyjadrenia stany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

36. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , a bez pojednávania s poukazom na ust. a postupom podľa v spojení s . Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( ). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobkyne proti žalovanému na náhradu škody stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti jej žaloby v tomto rozsahu, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú pozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu aplikácie ust. nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. z 08.10.2009, v zmysle ktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚUS 78/05, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho konania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalovanej a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej právnymi názormi, neznamená porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite, keď i podľa ústavnej judikatúry do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (aktuálne strany sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol pred všeobecným súdom úspešný a aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). V záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje stručne len k odvolacím námietkam žalovanej.

37. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti., pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

38. Podľa základných princípov dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

39. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

40. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

41. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak ().

42. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že vykonané dôkazy hodnotil súd prvej inštancie logicky a teda zákonu zodpovedajúcim spôsobom, nakoľko z nich správne vyvodil, že žalovaná porušila pri odstraňovaní čiernej stavby v radovej zástavbe na pozemku susediacom s pozemkom vo vlastníctve žalobkyne povinnosti uloženej jej príslušným stavebným úradom a žalobkyni vznikla na jej rodinnom dome škoda, pričom podľa znaleckého posudku doloženého žalobkyňou táto škoda vznikla práve v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovanou, teda v príčinnej súvislosti s jej protiprávnym konaním. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo záverov súkromného znaleckého posudku doloženého žalobkyňou, nakoľko pre rozhodnutie vo veci boli potrebné odborné znalosti súdneho znalca. Jeho závery žalovaná žiadnym z vykonaných dôkazov nevyvrátila a tieto závery nebol spôsobilý vyvrátiť ani žalovanou navrhnutý a nevykonaný listinný dôkaz - písomné vyjadrenie I.na T. predložený na pojednávaní súdu prvej inštancie, ktorý použil sudcovskú koncentráciu síce nad rámec vhodnosti, avšak zároveň správne hodnotil dokazovanie, a s jeho hodnotením sa stotožňuje aj odvolací súd, ak písomné vyjadrenie stavbyvedúceho k spôsobu odstraňovania čiernej stavby žalovanou prostredníctvom jeho firmy nemal za spôsobilé vyvrátiť záver odborného objektívneho znaleckého posudku, a to aj majúc na zreteli zásadu, že žiaden dôkazný prostriedok nemá vyššiu silu ako ostatné. Závery znaleckého posudku by bol spôsobilý vyvrátiť alebo spochybniť len žalovanou doložený odborný súkromný znalecký posudok, ktorý žalovaná nedoložila a ani nenavrhla vykonať znalecké dokazovanie súdom prvej inštancie ustanoveným znalcom, resp. nenavrhla dokazovanie výsluchom znalca, ktorého znalecký posudok tvoril podklad pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, v rámci ktorého výsluchu by žalovaná mala procesný priestor na spochybnenie alebo vyvrátenie jeho záverov a súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd by pri hodnotení vykonaného dokazovania toto mohol zohľadniť. Z uvedeného dôvodu sú preto rovnako neopodstatnené aj odvolacie námietky žalovanej i pokiaľ ide o konkrétne závery znalca vyjadrené v žalobkyňou doloženom znaleckom posudku, nakoľko je potrebné dať do pozornosti prejednaciu zásadu ovládajúcu civilné sporové konanie, ktorým je aj konanie posudzované, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu, pričom rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia vo veci rozloženie dôkaznej povinnosti medzi stranami sporu a jej unesenie správne posúdil a vyhodnotil. Vyvrátiť závery znaleckého posudku nie sú spôsobilé ani novoty doložené žalobkyňou v rámci odvolacieho konania, a to z rovnakých vyššie uvádzaných dôvodov.

43. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje. Nesprávnym právnym posúdením sa teda rozumie omyl pri aplikácii práva.

44. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri právnom posúdení veci nedopustil žiadneho omylu, keď na vec aplikoval príslušné adekvátne, t. j. správne zvolené právne normy o

zodpovednosti za škodu a dospel k správnemu záveru o tom, že žalobkyňa 1/ v spore uniesla dôkazné bremeno o žalobou uplatnenom nároku na náhradu škody v žalovanej výške proti žalovanej.

45. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil odvolací súd všetky odvolacie námietky žalovanej za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a podľa aj v závislej časti o náhrade trov prvoinštančného konania medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou ako vecne správny podľa potvrdil.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa v spojení s a v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni 1/ priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave jednohlasne v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).