Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CdoNš/7/2026

Identifikačné číslo spisu: 1117224509 Dátum vydania rozhodnutia: 18.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Halušková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1117224509.2

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobcov 1/ Mgr. Ing. Q. B., narodeného XX. N. XXXX, R., R. X, 2/ A. B., narodenej XX. Y. XXXX, R., R. X, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Pezinok, Malacká 2/B, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova 2, o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra 2024 sp. zn.

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanej voči žalobcom n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. (Bývalý) Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 18. januára 2023 č. k. -214 žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ (II. výrok). 1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovanej zaplatenia nemajetkovej ujmy (každý po 10.000 eur) podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „“) z dôvodu nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľov PPZ. Namietali, že šírením, resp. sprístupnením tretím osobám nezákonne získaného dôkazu - zápisnice o výsluchu svedka JUDr. K. z 31. 08. 2008 v konaniach pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. a došlo k intenzívnemu zásahu do práv žalobcov na česť, dôstojnosť, dobrú povesť a na rodinný a pracovný život. Podľa žalobcov zamestnanec Ministerstva spravodlivosti SR mal predmetnú zápisnicu predložiť do spisov a na Okresnom súde Bratislava I. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou, pričom dospel k záveru o jej dôvodnosti. Z predloženého dôkazu - zápisnice o výsluchu svedka vyplýva, že tento bol vykonaný 31. 08. 2008 a zápisnica bola predložená do konaní a . Premlčacia doba na náhradu škody uplynula žalobcovi 1/ najneskôr od doručenia vyjadrenia Mgr. N. Y. [vyjadrenie k žalobe z 24. 10. 201

(správne má byť 2011, pozn. dovolacieho súdu) vo veci sp. zn. ] do troch rokov od doručenia. Ide o subjektívnu premlčaciu lehotu podľa Podľa názoru okresného súdu bol nárok premlčaný už v čase žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 05. 03. 2017, pričom nie je možné aplikovať Námietku žalobcov, že uplatnená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi vyhodnotil ako nedôvodnú, a to s poukazom na nález Ústavného súdu ČR z 26. 06. 2012 sp. zn. a skutočnosť, že v danom prípade uplynutie premlčacej lehoty zavinil žalobca 1/ nekonaním. 1.2. Žalobkyňa 2/ podľa okresného súdu nepreukázala nesprávny úradný postup vyšetrovateľov PPZ, ktorí mali sprístupniť zápisnicu o výsluchu svedka tretím osobám ako aj to, že mala byť sprístupnená do konania. Žalobkyňa 2/ si uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy 10.000 eur, avšak v priebehu konania nepreukázala, že jej bola nemajetková ujma spôsobená. Bolo povinnosťou žalobkyne 2/ preukázať dopad nesprávneho úradného postupu na jej vážnosť v spoločnosti, závažnosť vzniknutej ujmy aj závažnosť okolností, za ktorých došlo k porušeniu jej práva. V tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovanej jej bola spôsobená nemajetková ujma. Nakoľko žalobkyňa 2/ nepreukázala vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa 2/ nesplnila podmienku preukázania všetkých predpokladov na vyvodenie zodpovednosti žalovanej podľa (ktoré musia byť splnené kumulatívne), a preto posúdil jej nárok ako nedôvodný. Ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobcom 1/ nevykonal z dôvodu jeho nadbytočnosti. 1.3. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa v spojení s v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Žalovaná si v konaní neuplatnila trovy konania, preto s poukazom na účelnosť a hospodárnosť konania rozhodol, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (správne má byť žalobcom, pozn. dovolacieho súdu) nepriznal.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z 24. októbra 2024 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol, že žalovaná nemá voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 2.1. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a citoval ustanovenia , ktoré v spore aplikoval. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (, ), odvolací súd na jeho odôvodnenie poukázal a v celom rozsahu sa s ním stotožnil ( ). Žalobcami namietané porušenie princípu právnej istoty a námietka, že súd prvej inštancie do vydania napadnutého rozsudku nemal riadne ustálený okruh účastníkov konania boli pre odvolací súd len v rovine abstraktných úvah bez predloženia relevantných tvrdení a dôkazov. Súd prvej inštancie vychádzal z obsahu žaloby a tvrdení žalobcu 1/ prednesených na pojednávaniach konaných 09. 11. 2021 a 18. 01. 2023. Bez relevancie boli námietky žalobcov, že súd prvej inštancie ich nevyzval na opravu a doplnenie žaloby podľa , pretože žaloba mala všetky všeobecné a osobitné náležitosti podľa a . 2.2. Z obsahu žaloby a vyjadrení žalobcov vyplynulo, že sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy z nesprávneho právneho (zrejme úradného, pozn. dovolacieho súdu) postupu predstavovaného postupom vyšetrovateľov PPZ v podobe spísania zápisnice z 31. 08. 2008 o výsluchu svedka JUDr. K., ktorú mali sprístupniť tretím osobám. Pri posúdení plynutia premlčacej doby nárokov na náhradu škody vyvodzovaných z nesprávneho úradného postupu odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. 12. 2018 sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2019 pod č. R 25/2019 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 03. 2012 sp. zn. . Súd prvej inštancie správne uzavrel, že výsluch svedka bol vykonaný 31. 08. 2008 a zápisnica bola predložená do konania sp. zn. dňa 24. 10. 2011 a do konania sp. zn. dňa 16. 02. 2012. Premlčacia doba náhrady škody začala plynúť žalobcovi 1/ najneskôr doručením vyjadrenia Mgr. N. Y. do konania sp. zn. , t. j. 16. 02. 2012. Ak bola žaloba podaná na súd 02. 10. 2017, t. j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, bola podaná

oneskorene. Žalobcovia sa žalobou domáhali peňažného plnenia (náhrady nemajetkovej ujmy každému po 10.000 eur), ktoré právo sa premlčuje a ktorá okolnosť je riešená ustálenou rozhodovacou praxou (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , ). Tvrdenie žalobcov o nepremlčateľnosti práva preto odvolací súd vyhodnotil ako bezzákladové. 2.3. Skutočnosť, prečo súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy - výsluch svedkov Ing. H. V., JUDr. P. E., JUDr. P. H. a Mgr. N. Y. označených na pojednávaní 09. 11. 2021 a pripojenie spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. je uvedená v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 36). Túto skutočnosť súd prvej inštancie odôvodnil priamo na pojednávaní 09. 11. 2021 a 18. 01. 2023, čomu zodpovedá obsah zápisníc a zvukových záznamov z pojednávaní, ktoré sú uložené v elektronickom súdnom registri - ESS. So záverom súdu prvej inštancie, že vykonanie daných dôkazov by bolo nadbytočné, sa stotožnil aj odvolací súd. 2.4. Odvolací súd poukázal na vyjadrenie žalobcov z 23. 08. 2019 k vyjadreniu žalovanej, z ktorého vyplýva, že žalobca 1/ požadoval priznať aj odškodnenie v sume 500.000 eur. Zároveň v tomto podaní výslovne uviedol, že „sa v plnom rozsahu pridržiavajú žaloby na zaplatenie odškodnenia nemajetkovej ujmy každému po 10.000,- €“. Následne žalobcovia nikdy viac nežiadali o priznanie odškodného vo výške 500.000 eur pre žalobcu 1/, ktorý bol splnomocneným zástupcom žalobkyne 2/ a ktorý na pojednávaní 19. 11. 2021 (správne má byť 09. 11. 2021, pozn. dovolacieho súdu) o. i. uviedol, že „trvá na podanej žalobe a jej dôvodoch, uplatňuje si náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- € pre žalobcu 1/ a pre žalobkyňu 2/ vo výške 10.000,- €.“. Vzhľadom na tieto tvrdenia mal súd prvej inštancie správne ustálený predmet konania a nebol dôvod konať o návrhu žalobcu 1/, na ktorom výslovne ďalej netrval. Odvolací súd ďalej poukázal na odlišnosť skutkových okolností vo veci sp. zn. z 12. 01. 2017, ktorá vylučuje aplikovať tento nález na vec žalobcov, ktorí riadne a správne v žalobe označili Slovenskú republiku v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR, čím nevznikla potreba osobitnej poučovacej povinnosti zo strany súdu prvej inštancie. 2.5. Námietku zaujatosti sudkyne JUDr. Evy Tulejovej vznesenú žalobcami podaním doručeným súdu prvej inštancie 24. 01. 2023 odvolací súd posudzoval v konaní pod sp. zn. a dospel k záveru, že podanie nemá náležitosti námietky zaujatosti, pričom z jeho obsahu možno abstrahovať len namietanie okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, resp. v jeho meritórnom rozhodnutí, z ktorých dôvodov sa na námietku neprihliada a vec sa nadriadenému súdu nepredkladá (, ). Odvolací súd z obsahu spisu nezistil dôvody na vylúčenie menovanej sudkyne v zmysle , ktoré by zakladali odvolací dôvod v zmysle . Ďalšími námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní sa opätovne nezaoberal, keďže neboli spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Z rovnakých dôvodov sa nezaoberal ani námietkami žalobcov uvedenými v odvolacej replike, lebo v prevažnej miere išlo o totožné námietky ako v odvolaní a na nové námietky nemohol prihliadať s poukazom na . Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil. 2.6. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . Nakoľko odvolaniu žalobcov nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalovaná v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanej v konaní trovy nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaná nemá voči žalobcom nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“) tvrdiac dovolacie dôvody v zmysle a a , , . Namietali arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ktorý bol podľa ich názoru vydaný bez splnenia zákonných podmienok zaujatým odvolacím senátom, ktorý mal vedomosť o tom, že v konaní došlo k porušeniu práva dovolateľov na rovnosť zbraní a k porušeniu kontradiktórnosti súdneho konania tým, že im nebolo účinne - do vlastných rúk doručené rozhodnutie krajského súdu sp. zn. . Odvolací súd teda nemohol opätovne rozhodovať o tej istej námietke zaujatosti, o ktorej už predtým rozhodoval krajský súd. Ak posudzoval/preskúmaval rozhodnutie krajského súdu bez toho, aby dovolatelia mali o ňom vedomosť a mohli sa k nemu vyjadriť, resp. podať ústavnú sťažnosť, porušil

právo dovolateľov na spravodlivý proces. Dovolatelia namietli arbitrárnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol o návrhu na rozšírenie žaloby o odškodnenie za ublíženie na zdraví v sume 500.000 eur realizovanom vo vyjadrení z 23. 08. 2019. Tvrdili, že súdy nižších inštancií mali vedomosť o tom, že súd bol povinný konanie prerušiť a vyzvať žalobcu 1/ na odstránenie vady žaloby a jej doplnenie s popisom skutkových okolností a ich osvedčením a na úpravu petitu. Opísali skutočnosti týkajúce sa ublíženia na zdraví žalobcu 1/, zásahov do integrity žalobcov a ich kriminalizácie, o ktorých podľa ich tvrdenia mali súdy nižších inštancií vedomosť zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. a k nemu pripojeného vyšetrovacieho spisu, ktorý navrhli pripojiť ako dôkaz v tomto konaní, čo však oba súdy náležite nevysvetlili. Zostali tak nevykonané dôkazy, čo malo za následok odňatie možnosti dovolateľom riadne konať pred súdom a porušenie práva na „fair trial“. Namietali, že súdy nižších inštancií sa dôsledne nevysporiadali s otázkou tzv. obráteného dôkazného bremena a že ich postupom bolo porušené právo dovolateľov na zákonného sudcu zakotvené v a Listiny. Nesprávne právne posúdenie veci podľa , , v spojení s vyplýva z vyššie uvedených tvrdení dovolateľov a obsahu spisu vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. . Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu, resp. súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; uplatnili si náhradu trov dovolacieho konania.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu zdôraznila, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno, t. j. nepreukázali existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, ani príčinnú súvislosť medzi nimi a vzniknutou škodou (ak vôbec nejaká vznikla). Rozhodnutia súdov považuje za presvedčivé a vecne správne a mala za to, že z ich strany nedošlo k odklonu od ustálenej judikatúry a ani k narušeniu princípu právnej istoty žalobcov. Navrhla, aby dovolací súd podľa dovolanie ako nedôvodné zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( , časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

6. Dovolatelia vyvodzovali prípustnosť dovolania z , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

7. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

8. V súdenej veci dovolatelia v dovolaní síce uplatnili dovolací dôvod podľa , ale v súlade s nešpecifikovali konkrétne dôvody, prečo podľa ich názoru vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd v zmysle . Dovolanie obsahuje iba všeobecné konštatovanie dovolateľov, že rozhodnutie odvolacieho súdu vydal „nie nestranný, zaujatý, zlomyseľne konajúci a rozhodujúci odvolací senát“ a že postupom súdov nižších inštancií „bolo porušené právo dovolateľov na zákonného sudcu zakotvené v Listiny a Listiny“, bez uvedenia relevantných, resp. vecných argumentov vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu. Dovolatelia neuviedli dôvod, pre ktorý má byť sudca (resp. celý odvolací senát) vylúčený, ani kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedeli a nepredložili dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa ( ). Ani z obsahu dovolania ( ) nie je možné vyvodiť, prečo mal byť podľa názoru dovolateľov odvolací senát, resp. niektorý z jeho členov vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu a rovnako nie je z neho možné vyabstrahovať ani dôvody, pre ktoré mal v spore rozhodovať nesprávne obsadený súd. Obdobné nie je možné identifikovať ani vo vzťahu k zákonnej sudkyni konajúcej v danej veci na súde prvej inštancie. Na tomto mieste dovolací súd vo vzťahu k námietke zaujatosti voči sudkyni súdu prvej inštancie JUDr. Eve Tulejovej

dodáva, že Krajský súd v Bratislave listom z 25. 08. 2023 sp. sn. vrátil spis súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o vznesenej námietke zaujatosti proti menovanej sudkyni, nakoľko na predloženie spisu nebol zákonný dôvod, pretože podanie žalobcu 1/ nemalo v prevažnej časti náležitosti námietky zaujatosti, z jeho obsahu bolo možné abstrahovať len namietanie okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, resp. v jeho meritórnom rozhodnutí. Dovolatelia tak nevymedzili uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným v až , keďže neuviedli vecnú argumentáciu, na základe ktorej by mohol dovolací súd vôbec preskúmať, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd v zmysle .

9. Dovolatelia vyvodzovali prípustnosť dovolania aj z , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

10. Z obsahu dovolania vyplýva ( ), že dovolateľmi namietaný nesprávny procesný postup súdu v zmysle mal v podstate spočívať v arbitrárnosti a v nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, v nedoručení rozhodnutia krajského súdu sp. zn. dovolateľom, v nerozhodnutí o návrhu na rozšírenie žaloby, v nevykonaní navrhnutých dôkazov a v neaplikovaní princípu tzv. obráteného dôkazného bremena.

11. Dovolací súd uvádza, že arbitrárnosť môže mať v rozhodnutiach rôznu podobu. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o arbitrárne rozhodnutie ide najmä vtedy, ak je svojvoľné. Môže tiež ísť o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním alebo môže ísť o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla spojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť nevyhnutne. Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces ().

12. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. ). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s , resp. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (, , ).

13. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Ani v opravnom konaní súd nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní ().

14. K námietke dovolateľov o neuspokojivom odôvodnení napadnutého rozhodnutia dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňajú kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí (uvedené v bodoch 12 a 13 odôvodnenia tohto rozsudku) v zmysle a z hľadiska formálnej štruktúry a obsahujú aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Z ich obsahu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Dovolací súd nezistil v postupe odvolacieho súdu (v spojení s postupom súdu prvej inštancie) také nedostatky, ktoré by odôvodňovali tvrdenie, že závery ním prijaté boli svojvoľné, zmätočné alebo zjavne neodôvodnené. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, čo bolo predmetom konania, ako žalobcovia odôvodnili žalobu, aké tvrdenia predložila na svoju obranu žalovaná, ktoré dôkazy súd vykonal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, a to s uvedením príslušných zákonných ustanovení. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi 1/ žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku (body 33 a 34 rozsudku) a vo vzťahu k žalobkyni 2/ z dôvodu nepreukázania existencie (body 35 a 36 rozsudku). Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny ( ) a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho dôvodmi ( ). Podrobne sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcov týkajúcimi sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 8. rozsudku), nesprávneho ustálenia okruhu strán sporu, nevyzvania na opravu a doplnenie žaloby podľa (bod 9. rozsudku), nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej (body 10.1. a 10.2. rozsudku), nevykonania navrhnutých dôkazov (bod 11 rozsudku), nerozhodnutia o návrhu na zmenu žaloby (bod 12 rozsudku), neuplatnenia poučovanej povinnosti (body 13, 13.1. a 13.2. rozsudku) a námietky zaujatosti sudkyne JUDr. Evy Tulejovej (bod 14 rozsudku). Odvolací súd sa tak dostatočne a logicky vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a s odvolacími námietkami. Nie je preto opodstatnená námietka dovolateľov o nedostatočnom odôvodnení rozsudkov súdov nižších inštancií.

15. Námietku dovolateľov, že im nebolo účinne (do vlastných rúk) doručené rozhodnutie krajského súdu sp. zn. dovolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že Krajský súd v Bratislave listom z 25. 08. 2023 sp. zn. vrátil spis súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o vznesenej námietke zaujatosti proti sudkyni súdu prvej inštancie JUDr. Eve Tulejovej, nakoľko na predloženie spisu nebol zákonný dôvod, pretože podanie žalobcu 1/ nemalo v prevažnej časti náležitosti námietky zaujatosti, z jeho obsahu bolo možné abstrahovať len namietanie okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, resp. v jeho meritórnom rozhodnutí, z ktorých dôvodov sa na námietku neprihliada a vec sa nadriadenému súdu nepredkladá (, ). Krajský súd v Bratislave nevydal rozhodnutie o ne/vylúčení sudkyne JUDr. Evy Tulejovej, ktoré by malo byť doručené stranám sporu, a teda v tomto smere nemožno konštatovať dovolateľmi tvrdené porušenie ich práva na spravodlivý proces postupom odvolacieho súdu. 15.1. Pokiaľ išlo o návrh žalobcu 1/ obsiahnutý v závere odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie, a to „prikázať, aby vo veci nekonala a nerozhodovala nie nezaujatá sudkyňa JUDr. Eva Tulejová“, jeho dôvodnosť odvolací súd posudzoval v rámci rozhodovania o odvolaní žalobcov voči rozsudku súdu prvej inštancie, keďže ide o odvolací dôvod podľa . Odvolací súd z obsahu spisu v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia nezistil žiadne dôvody na vylúčenie sudkyne JUDr. Evy Tulejovej v zmysle , ktoré by zakladali odvolací dôvod v zmysle (bod 14 rozsudku odvolacieho súdu).

16. Dovolatelia namietali, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu na rozšírenie žaloby o odškodnenie v sume 500.000 eur za ublíženie na zdraví žalobcu 1/ realizovanom vo vyjadrení z 23. 08. 2019 a nevyzval žalobcu 1/ na odstránenie vady žaloby, pričom odvolací súd tento nesprávny postup súdu prvej inštancie aproboval.

17. Z vyplýva, že žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Podľa zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, a taktiež je to i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa však nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Zmena žaloby je prejavom (jednou z foriem) dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje strane sporu vystupujúcej na strane žalobcu (na strane žalovaného len v prípade zmeny vzájomnej žaloby), aby modifikovala svoj žalobný návrh, ktorý však nie je prostriedkom procesného útoku alebo obrany ( ). Možnosť meniť žalobu ale nie je absolútna a zákon ju obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti. Žalobca môže žalobu meniť do momentu vyhlásenia rozsudku vo veci samej ( ) alebo do momentu jeho vydania (kontumačný rozsudok, platobný rozkaz a pod.), ak sa rozsudok nevyhlasuje verejne. Ak sa konanie v prvej inštancii končí vydaním uznesenia (zastavenie konania, odmietnutie žaloby), použije sa ustanovenie . Zmena žaloby ako dispozičný procesný úkon strany môže mať formu podania ( a nasl.) alebo môže byť urobená ako prednes strany na pojednávaní ( ). Vtedy bude zmena žaloby súčasťou zápisnice o pojednávaní ( ), ak sa robí, alebo zvukového záznamu ( ).

18. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia sa domáhali voči žalovanej zaplatenia nemajetkovej ujmy (každý po 10.000 eur) podľa z dôvodu nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľov PPZ. Z vyjadrenia žalobcov z 23. 08. 2019 k vyjadreniu žalovanej (č. l. 116 spisu) vyplýva, že „žalobcovia sa týmto v plnom rozsahu pridržiavajú žaloby na zaplatenie odškodnenia nemajetkovej ujmy každému po 10.000 eur a žiadajú okresný súd, aby na podklade tvrdeného žalobcami vyhovel nimi podanému žalobnému návrhu...“. V závere vyjadrenia žalobcov je uvedené, že žalobca 1/ požaduje priznať aj odškodnenie v sume 500.000 eur a k úhrade zaviazať žalovanú z dôvodu ublíženia na zdraví činnosťou Krajskej prokuratúry v Bratislave a Generálnej prokuratúry SR. Zo zápisnice o pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie 09. 11. 2021 (č. l. 174 a nasl. spisu), ktorého sa žalobca 1/ osobne zúčastnil, vyplýva, že žalobca 1/ (konajúci ako zástupca žalobkyne 2/) trvá na podanej žalobe a jej dôvodoch, uplatňuje si náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur pre žalobcu 1/ a 10.000 eur pre žalobkyňu 2/. Z uvedených okolností vychádzal aj odvolací súd, ktorý v bode 12 napadnutého rozsudku skonštatoval, že súd prvej inštancie mal správne ustálený predmet konania a nebol dôvod konať o návrhu žalobcu 1/ (na zmenu žaloby, pozn. dovolacieho súdu), na ktorom už výslovne ďalej netrval. Dovolací súd v tomto procesnom postupe súdu prvej inštancie (potvrdenom aj odvolacím súdom) nezistil porušenie práva dovolateľov (resp. v tomto prípade žalobcu 1/) na spravodlivý proces, pretože žalobca 1/ na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie 09. 11. 2021 (teda viac ako tri roky po vyhotovení podania z 23. 08. 2019 výslovne zotrval na podanej žalobe a jej dôvodoch a výslovne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur pre každého zo žalobcov. Nárok na zaplatenie odškodnenia v sume 500.000 eur nespomenul a ani v tomto smere nežiadal o zmenu žaloby, hoci tak mal možnosť urobiť. Súd prvej inštancie nebol povinný konanie prerušiť a vyzvať žalobcu 1/, resp. oboch žalobcov na odstránenie vady žaloby alebo jej doplnenie, pretože bolo nepochybné, akého nároku a z akého titulu sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú.

19. Dovolatelia ďalej namietali nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v nevykonaní navrhnutých dôkazov a v neaplikovaní princípu tzv. obráteného dôkazného bremena.

20. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov (poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie

návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie strán sporu. Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (pozri napr. judikáty R 37/1993 a R 125/1999). Rozsah vykonaného dokazovania nie je závislý od vôle sporových strán.

21. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne, ak nezistil určitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.

22. Z judikatúry ústavného súdu je rovnako zrejmý záver (napr. ), že zásah do základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie by bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní stranou navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bola strana postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní. Konanie nižších súdov v posudzovanej veci podľa dovolacieho súdu však takéto vady nevykazuje.

23. V súdenej veci sa žalobcovia domáhali voči žalovanej zaplatenia nemajetkovej ujmy (každý po 10.000 eur) podľa z dôvodu nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľov PPZ spočívajúceho v šírení, resp. sprístupnení tretím osobám nezákonne získaného dôkazu - zápisnice o výsluchu svedka JUDr. K. z 31. 08. 2008. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi 1/ žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku, pričom konštatoval, že zásada hospodárnosti konania vedie k tomu, že súd prednostne posudzuje v konaní vznesenú námietku premlčania bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky škody. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania existencie (nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi), pričom žalobkyňa 2/ v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy. Súdu prvej inštancie sa potom javilo ako nadbytočné vykonať ďalšie žalobcami navrhnuté dôkazy (výsluch svedkov či pripojenie spisov Okresného súdu Bratislava I), keďže by nemali žiaden vplyv na posúdenie skutkového stavu.

24. Podľa názoru dovolacieho súdu vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje skutkové i právne závery prijaté súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nezistil v ich postupe pochybenia alebo vady v procese dokazovania a hodnotenia dôkazov predstavujúce porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces. Z odôvodnení rozhodnutí odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie vyplýva, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, pričom sa ustálené skutkové závery nejavia ako svojvoľné. Súdy nižších inštancií nepochybili, ak nevykonali navrhnuté dôkazy, ktoré nie sú pre vec rozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci a ak svoj postup riadne zdôvodnili. Rozhodnutie súdu, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná, je prejavom zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania, sleduje rýchly a hospodárny priebeh konania a zabezpečuje, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v medziach predmetu konania a neuberalo sa smerom, ktorý s ohľadom na podstatu prejednávaného sporu nie je relevantný. Fakt, že sa strana sporu nestotožňuje so spôsobom vyhodnotenia dôkazov a skutkových okolností, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že v konaní došlo k vade uvedenej v , pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

25. Pokiaľ ide o námietku dovolateľov, že súdy nižších inštancií sa dôsledne nevysporiadali s otázkou tzv. „obráteného dôkazného bremena“, resp. tento princíp v spore neaplikovali, dovolací súd ju posúdil ako nedôvodnú. Predovšetkým je treba poznamenať, že ide o špecifický prípad, kedy povinnosť dokazovať určitú skutkovú okolnosť, od ktorej strana svoj nárok v konaní odvodzuje (má pre ňu priaznivé právne následky z hľadiska tej ktorej hypotézy právnej normy), nezaťažuje v spore výnimočne toho, kto ju tvrdí a dovoláva sa jej, ale naopak zaťažuje protistranu. Tento princíp sa uplatňuje pri

dokazovaní na základe výslovnej právnej úpravy, ide napríklad o špecifikum tzv. antidiskriminačných sporov podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) alebo sporov o náhradu škody voči členom štatutárnych orgánov podľa . Súdna prax rozšírila uplatnenie princípu obráteného dôkazného bremena tiež na tzv. medicínske spory. V prejednávanej veci nešlo o žiaden z prípadov predvídaných zákonným ustanovením, kedy by súd bol povinný v konaní aplikovať princíp obráteného dôkazného bremena ex offo a ani obsah súdneho spisu nedáva podklad k prípadnej úvahe súdu aplikovať tento princíp. Civilné sporové konanie, medzi ktoré patrí aj konanie o náhradu škody voči štátu podľa , je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

26. Dovolací súd zároveň pripomína, že na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie, nie dovolací súd, ktorý je v zmysle viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle ; žiadnu z týchto vád v prejednávanej veci nezistil.

27. Dovolatelia vyvodzovali prípustnosť dovolania aj z , , .

28. Podľa je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

29. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

30. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v až .

31. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že z obsahu dovolania ( ) nevyplýva, v čom by malo nesprávne právne posúdenie sporu spočívať, pretože dovolatelia nevymedzili žiadnu právnu otázku, ktorá by bola relevantná v zmysle kritérií stanovených v až c) v spojení s . Inými slovami, pokiaľ ide o dovolací dôvod v zmysle , dovolatelia určitým a zrozumiteľným spôsobom neuviedli konkrétnu právnu otázku riešenú odvolacím súdom, na ktorej vyriešení spočívalo jeho rozhodnutie, neuviedli, ako ju riešil odvolací súd a v čom sa jeho riešenie odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (neuvádzajú zároveň žiadne rozhodnutia dovolacieho súdu) ani to, ako mala byť táto právna otázka riešená správne. V dovolaní, ktorého

prípustnosť sa vyvodzuje z by dovolateľ mal konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, vysvetliť potrebu, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil a uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená, čo dovolatelia v dovolaní neurobili. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle je relevantná právna otázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov. Ide teda o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, avšak právne názory dovolacích senátov sa ešte neustálili (nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu). Dovolatelia ani v tomto smere nevymedzili právnu otázku riešenú odvolacím súdom, ktorá bola pre rozhodnutie sporu kľúčová a zároveň je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (taktiež neuvádzajú žiadne protichodné rozhodnutia dovolacieho súdu).

32. V zmysle je dovolateľ povinný o. i. uviesť, z akých dôvodov dovolaním napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a tento dovolací dôvod (resp. dôvody) vymedziť spôsobom uvedeným v až . Uvedené je podstatné a smerodajné aj pre samotný dovolací súd, pretože ten je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi ( ), vrátane ich obsahového i rozsahového vymedzenia a z iných než dovolateľom uplatnených dôvodov napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. Len všeobecné konštatovanie dovolateľov o nesprávnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom či prostá polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu nezodpovedajú požiadavkám predpokladaným v v spojení s .

33. V kontexte uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolanie podľa je prípustné, ale nie je dôvodné, pretože nezistil porušenie práva dovolateľov na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia. Dovolanie podľa a , a nie je prípustné, nakoľko tieto dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až , čo by bolo dôvodom na odmietnutie dovolania podľa . Vzhľadom na nedôvodnosť dovolania uplatneného podľa však dovolací súd dovolanie zamietol podľa .

34. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej ( v spojení s ) dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

35. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.