Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cdo/1/2026

Identifikačné číslo spisu: 1204118895 Dátum vydania rozhodnutia: 30.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Mario Dubaň Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1204118895.4

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu S. B., narodeného XX. W. XXXX, Q., Y. B. XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Pilkovou, Martin, Námestie S. H. Vajanského 2, proti žalovanej obchodnej spoločnosti ČSOB Poisťovňa a.s., Bratislava, Žižkova 11, IČO: 31325416, zastúpenej advokátskou kanceláriou WERNER & Co. s.r.o., Bratislava, Žltá 2/F, IČO: 36869643, o poistné plnenie a iné, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaniach žalobcu zo 14. októbra 2025 a 10. novembra 2025, takto

rozhodol:

Dovolania o d m i e t a .

Žalovaná má proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II - v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") v poradí tretím rozsudkom z 03. novembra 2016 č. k. -1107 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal na základe úrazov zo dňa 11. decembra 2001 a dňa 23. septembra 2002 poistného plnenia z dôvodu trvalých následkov v rozsahu 53 641,37 eura, tiež určenia, že je s účinnosťou od 01. januára 2004 oslobodený od platenia poistného v časti životného poistenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX. Q. XXXX a napokon určenia, že redukcia poistnej zmluvy, vykonaná žalovanou dňa 06. augusta 2004, je neplatná. Zároveň žalovanej priznal plnú náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vychádzal zo záverov MUDr. G. W. v znaleckom posudku č. X/XX zo dňa XX. X. XXXX, že znalecké dokazovanie vyvrátilo tvrdenia žalobcu o existencii trvalých následkov v príčinnej súvislosti s úrazmi v roku 2001 (poškodenie chrbtice pri páde, dens axis) a v roku 2002 (úraz ruky) a popisované ťažkosti sú len pokračovaním ochorenia chrbtice, ktoré bolo prítomné už pred úrazom dňa 11. decembra 2001. Žalovaná potom správne poistné plnenie odmietla, požadovala zaplatenie poistného a pre jeho nezaplatenie žalobcom oprávnene redukovala poistnú dobu v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „") a článku 7 osobitných podmienok - životné poistenie.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalobcu rozsudkom z 23. júna 2020 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil a výrok o trovách konania zmenil tak, žalovanej priznal náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50 %, zároveň žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %. Odvolací súd sa zhodne so súdom prvej inštancie nestotožnil so záverom úrazového chirurga MUDr. F. o tom, že žalobca trpí kvadruparézou, keďže ide o neurologické ochorenie, ktorého príznaky znalkyňa z tohto odboru u žalobcu nezistila, čo v posudku i riadne odôvodnila. Konštatoval, že s ohľadom na uvedené závery znalkyne a procesný postup žalobcu v prvoinštančnom konaní súd dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca nepreukázal, že trvalé zdravotné ťažkosti, ktorými objektívne trpí, majú pôvod v predmetných úrazoch. Odvolací súd uzavrel, že žalovanej potom pre výluku poistenia nevznikla povinnosť poskytnúť uplatnené poistné plnenie, naproti tomu žalobca bol povinný platiť dojednané poistné a pre porušenie tejto povinnosti bola žalovaná pri zachovaní postupu podľa oprávnená na redukciu poistenia podľa osobitných podmienok.

3. Na dovolanie žalobcu založenom na a , resp. b) a v znení neskorších mien a doplnkov (ďalej len „") Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") uznesením z 27. apríla 2022 sp. zn. dovolanie odmietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd v súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa tendenčnosti a nesprávnosti záverov znaleckého posudku MUDr. W., či nezohľadnenia odlišných záverov znalcov MUDr. Z. a MUDr. F. uviedol, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci a pripomenul, že podľa dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. K námietkam žalobcu, že v konaní nebol vykonaný ním navrhnutý dôkaz a že odvolací súd nepostupoval v zmysle ustanovenia dovolací súd vo všeobecnosti uviedol, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná, pričom dovolací súd považoval zdôvodnenie nevykonania navrhovaného znaleckého dokazovania odvolacím súdom za dostatočné a predovšetkým súladné so zákonom. Rovnako sa podľa dovolacieho súdu odvolací súd v odôvodnení primerane vysporiadal so závermi posudkového lekára Sociálnej poisťovne s poukazom na odlišný predmet dokazovania v prejednávanom spore. K prípustnosti dovolania podľa ustanovenia , resp. b) a dovolací súd poukázal na to, že žalobca zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom uviedol z pohľadu požiadaviek vyplývajúcich z obsahu ním uplatneného dovolacieho dôvodu všeobecnú charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa jeho názoru došlo pri právnom posudzovaní veci odvolacím súdom, avšak nekonkretizoval právnu otázku, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie a neoznačil ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od záverov ktorého sa odvolací súd odklonil. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu v časti, v ktorej namietal vadu zmätočnosti podľa odmietol podľa , a v časti, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle , odmietol podľa .

4 . Súd prvej inštancie následne uznesením z 24. októbra 2023 č.k. 1608 zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 10 844,16 eura a dovolacieho konania vo výške 1 433,54 eura na účet právnej zástupkyne žalovanej. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca sťažnosť, ktorú prvoinštančný súd uznesením z 13. augusta 2024 č.k. -1676 zamietol pretože nebola dôvodná. Následne súd prvej inštancie uznesením z 18. novembra 2024 č. k. -1680 priznal štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže v konaní vznikli trovy štátu v súvislosti so zaplatením odmeny súdnej znalkyne, pričom znalecké dokazovanie bolo vykonávané v záujme žalobcu, ktorý zavinil vznik týchto trov a v konaní bol neúspešný. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením z 28. augusta 2025 č.k. -1727 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. V zmysle exekučného titulu (náhrady trov konania) náležiaceho žalovanej podala žalovaná voči žalobcovi návrh na vykonanie exekúcie na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý uznesením z 24. apríla 2025 sp. zn. v spojení s uznesením z 22. augusta 2025, sp. zn. návrh žalobcu ako povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

5. Žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ") podal 14. októbra 2025 na súd prvej inštancie podanie označené ako dovolanie, ktoré spísal sám; následne dňa 10. novembra 2025 podal dovolanie prostredníctvom právnej zástupkyne. V predmetných dovolaniach žalobca chronologicky opísal priebeh doterajších konaní a žiadal vydanie rozsudku, že bolo porušené jeho ústavné aj ľudské právo na spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie tým, že súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. nevykonal dokazovanie o premlčaných odvolacích lehotách žalovaného, o prípustnosti žalovanej zákonov a , o zlomenej krčnej chrbtici podľa vyneseného a platného rozsudku, o preplatku na poistnom a nariadil nezákonné vypracovanie posudku č. X/XX bez otázok žalobcu. Ďalej žiadal dovolací súd, aby rozhodol, že res iudicata odvolacieho súdu v Žiline žalobcu vo veci pred súdom prvej inštancie chráni, že vynesený rozsudok neodpovedá na štyri žalobné otázky sporu a je vynesený v rozpore s nariadením Ústavného súdu Slovenskej republiky, čím je neplatný. Záverom žiadal zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie z 03. novembra 2016 a následné rozsudky vo veci, ako aj rozhodnutie exekučného súdu sp. zn. s tým, že exekučný súd nemôže vydať rozhodnutie do skončenia obnovy konania sp. zn. .

6 . Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu stručne zhrnula doterajší priebeh konania a uviedol, že podania žalobcu majú povahu zmätočných a nezrozumiteľných podaní, z ktorých nemožno určiť, ktoré rozhodnutia sú nimi napádané ani aké dovolacie dôvody majú byť uplatnené. Ak by smerovali proti rozsudku súdu prvej inštancie, ten nie je spôsobilým predmetom dovolacieho konania; ak smerujú proti rozsudku odvolacieho súdu, ten bol už napadnutý dovolaním a dovolací súd dovolanie odmietol. Lehota na podanie dovolania navyše uplynula a rozhodnutie dovolacieho súdu nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť predmetom dovolacieho prieskumu. Žalovaná ďalej uviedla, že ak žalobca napáda rozhodnutia vydané v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , dovolanie je neprípustné podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku. Podľa jeho názoru žalobca iba pokračuje v spore, ktorý bol právoplatne skončený, a prostredníctvom aktuálnych podaní sa snaží zvrátiť vedenú exekúciu týkajúcu sa náhrady trov konania. Za zmätočné označil aj tvrdenia o dvoch konaniach o povolenie obnovy konania, keďže žalobca neuvádza, či dovolaním napáda rozhodnutia v týchto veciach, či vôbec existujú rozhodnutia odvolacieho súdu a či boli napadnuté v zákonnej lehote; sám pritom uvádza, že konanie vo veci sp. zn. ešte prebieha. Navrhol preto podania žalobcu - pokiaľ ich možno považovať za dovolania - odmietnuť.

7. Najvyšší súd ako súd dovolací ) bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

I.

8 . Žalobca podal osobne 14. októbra 2025 na súde prvej inštancie podanie označené ako dovolanie, ktoré spísal sám a pri podaní ktorého nebol zastúpený advokátom.

9. Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

10. Postup súdu prvej inštancie v prípade nesplnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania ( ) upravuje , podľa ktorého vtedy, keď má dovolanie vady podľa a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa

poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania.

11. Procesná situácia, pri ktorej súd prvej inštancie prihliada na vady dovolania a dovolateľa vedie k ich odstráneniu, nenastáva v prípade existencie vád podľa vtedy, keď bol dovolateľ riadne poučený odvolacím súdom o náležitostiach dovolania a zastúpení dovolateľa v dovolacom konaní (rovnako táto situácia nenastáva pri zistení iných vád, než sú vady dovolania v zmysle ). V takom prípade súd prvej inštancie dovolateľa nevyzýva na odstránenie vád dovolania a spis bez ďalšieho predkladá na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

12. V predmetnom podaní žalobca požiadal o pridelenie advokáta z dôvodu, že nie je schopný sa sám zastupovať z dôvodu IQ zapríčinenú zmiešanou demenciou. Vzhľadom na uvedené ho súd prvej inštancie výzvou z 27. októbra 2025 sp. zn. poučil o práve strany na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom ako aj o možnosti žalobcu obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Žalobca následne dňa 10. novembra 2025 doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako dovolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. V uvedenom prípade tak žalobca, v časti podania zo 14. októbra 2025 nie je zastúpený advokátom a nepreukázal, že sám má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho konania podľa vzťahujúca sa na celé dovolacie konanie, pričom nejde o žiaden z prípadov uvedených v . Následkom nesplnenia tejto osobitnej podmienky dovolacieho konania je nemožnosť uskutočnenia meritórneho dovolacieho prieskumu, nakoľko prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútny, ale je obmedzený citovaným zákonným ustanovením sledujúcim legitímny cieľ, ktorým je podanie iba kvalifikovaných podaní (dovolaní) na najvyšší súd ako mimoriadnu opravnú inštanciu.

13. Vzhľadom na to, že žalobca nie je v dovolacom konaní zastúpený tak, ako to vyžaduje ustanovenie , nie je splnená ani podmienka ustanovenia , hoci bol o povinnom zastúpení v dovolacom konaní riadne poučený, najvyšší súd podanie zo 14. októbra 2025 označené ako dovolanie odmietol podľa pre nesplnenie podmienky dovolacieho konania bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutých rozhodnutí.

II.

1 4 . Žalobca podal v poradí druhé podanie z 10. novembra 2025 osobne na súd prvej inštancie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Dovolací súd predovšetkým poukazuje na to, že žalobca v tomto dovolaní - hoci bolo spísané a podpísané kvalifikovaným právnym zástupcom - neuviedol ani nevymedzil žiaden zo zákonom predpokladaných dovolacích dôvodov, či už zmätočnosť podľa alebo nesprávne právne posúdenie veci podľa . V podaní v podstate iba zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu z predchádzajúcich konaní, pričom absentuje aj riadny a zrozumiteľný dovolací návrh.

15. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Zmieňované právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. , či ).

16. Aby dovolanie vyvolalo zamýšľané právne následky a dovolací súd mohol uskutočniť meritórny dovolací prieskum a dovolanie vecne prejednať, musia byť splnené všetky podmienky jeho prípustnosti. vyžaduje, aby dovolanie bolo podané na to oprávnenou osobou ( až §

426 ), v zákonom stanovenej lehote ( ), smerovalo proti prípustnému predmetu dovolania ( až ) a spĺňalo zákonom vyžadované náležitosti ( a ) vrátane osobitnej podmienky povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní s alternatívou vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa na strane dovolateľa, ktorý je fyzickou osobou, kedy sa zastúpenie advokátom nevyžaduje ( a ). Podmienky prípustnosti dovolania sú vzájomne previazané; pre úspešné uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku musia byť splnené všetky (kumulatívne). Nesplnenie čo i len jednej z nich ma za následok odmietnutie dovolania ( ).

17. Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

1 8 . V prejednávanej veci dovolanie žalobcu postráda jednu zo základných náležitostí mimoriadneho opravného prostriedku, keďže v ňom úplne absentuje uvedenie dovolacieho dôvodu. Z podania nevyplýva, či dovolateľ hodlá rozhodnutiu odvolacieho súdu alebo postupu, ktorý mu predchádzal, vytýkať niektorú zo zmätočnostných vád podľa , alebo či namieta nesprávne právne posúdenie veci podľa . Dovolanie pozostáva len z nesúrodého a miestami zmätočného popisu skutkových a právnych okolností veci a z dovolateľovho subjektívneho pohľadu na jeho viaceré kauzy, pričom spochybňuje správnosť rôznych rozhodnutí nižších súdov i samotného dovolacieho súdu. Ani pri maximálnej snahe však nie je možné s porozumením identifikovať hlavné argumenty či dovolacie dôvody, ktoré by z navrstveného textu dovolania vystupovali. Dovolateľ tak fakticky nepredložil žiadnu relevantnú vecnú (právnu) argumentáciu.

1 9 . Pri zohľadnení zásady, že „čím je námietka všeobecnejšia, tým všeobecnejšie k nej môže súd pristúpiť a posudzovať ju", dovolací súd akcentuje, že nie je jeho úlohou za dovolateľa špekulatívne domýšľať argumenty, konkretizovať neurčité tvrdenia ani vyhľadávať v spise skutočnosti, ktoré by mohli podporiť dovolateľove hypotézy. Takýto postup by bol nezlučiteľný s požiadavkou na nestrannosť súdov a znamenal by prevzatie úlohy dovolateľovho advokáta. Preto už len samotná absencia náležitostí dovolania podľa by dovolací súd oprávňovala (bez potreby hlbších analýz a ďalších dôvodov) v celom rozsahu odmietnuť dovolanie podľa .

III.

20. Napriek uvedenému dovolací súd za použitia výkladového pravidla uvedeného v ustanovení z podaného dovolania vyabstrahoval, že žalobca namieta vykonané/nevykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie, a žiada dovolací súd, aby rozhodol, že tým bolo dovolateľovi porušené ústavné aj ľudské právo. Dovolací súd pripomína, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených odvolacím súdom, ani prieskumu nim vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistili odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri proces jeho zisťovania (porov. ). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle , avšak existenciu týchto vád žalobca v dovolaní neoznačil.

IV.

21. Dovolateľ ďalej žiadal, aby najvyšší súd zrušil rozhodnutie exekučného súdu vedené pod sp. zn. (bez jeho bližšej identifikácie) a aby určil, že exekučný súd nemôže vydať rozhodnutie do skončenia konania o povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. . S poukazom na ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku však dovolací súd konštatuje, že dovolanie - rovnako ako dovolanie generálneho prokurátora-proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. Dovolací súd zároveň zdôrazňuje, že nie je v jeho právomoci určovať, aké rozhodnutia môže alebo nemôže exekučný súd v exekučnom konaní vydať. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že vo vzťahu ku všetkým rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. je dovolanie neprípustné, a preto dovolanie žalobcu v tejto časti ako procesne neprípustné odmietol podľa .

V.

22. Dovolateľ sa ďalej domáhal, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z 03. novembra 2016 a následné rozsudky vo veci a aby určil, že vynesený rozsudok neodpovedá na štyri žalobné otázky a je neplatný. Z obsahu dovolania dovolací súd vyvodil, že ide o rozhodnutia vydané v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. . Predovšetkým však musí konštatovať, že žalobca namieta rozhodnutia v už právoplatne skončenej veci. O rozsudkoch vydaných v konaní pod uvedenou spisovou značkou už dovolací súd rozhodol uznesením z 27. apríla 2022 sp. zn. , ktorým dovolanie žalobcu v celom rozsahu odmietol.

22.1. Dovolací súd zároveň pripomína, že dovolanie možno podať len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu; ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu. Ani vo vzťahu k rozhodnutiam odvolacieho súdu však dovolací súd nevystupuje ako „tretia inštancia", ktorá by bola oprávnená preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porov. napr. sp. zn. , , , , ).

22.2. Dovolací súd napokon zdôrazňuje, že aj keby vec nebola právoplatne skončená, podľa ustanovenia sa dovolanie podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde prvej inštancie. Všetky rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. sú už právoplatné, a dovolanie podané proti týmto rozhodnutiam by bolo potrebné posúdiť ako podané po lehote.

2 3 . Záverom dovolací súd opätovne konštatuje, že žalobca - napriek tomu, že je riadne zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom - zjavne nesprávne pochopil účel a zmysel mimoriadneho opravného prostriedku a podal dovolanie vo veciach a proti rozhodnutiam, v ktorých dovolací súd nielenže nie je oprávnený rozhodovať, ale ktoré sú zároveň už právoplatne skončené. Obsah podaného dovolania je pritom značne chaotický, nešpecifikovaný a v mnohých častiach si musel dovolací súd sám abstrahovať, čo má byť jeho dovolacím návrhom. Zmyslom povinného právneho zastúpenia je pritom predchádzať podávaniu nedôvodných a formálne nedostatočných dovolaní, aby nedochádzalo k zneužívaniu inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Práve preto právna úprava vyžaduje, aby dovolanie bolo nielen podpísané, ale aj spísané kvalifikovanou osobou - advokátom. Účelom tejto úpravy je okrem regulácie vysokého počtu problematicky formulovaných dovolaní aj preventívne pôsobenie vo vzťahu k advokátom, aby sa náležitostiam dovolania venovali s primeranou odbornou starostlivosťou (porov. ). Vzhľadom na nesúrodý a výrazne zmätočný obsah podaného dovolania, v ktorom absentujú už základné zákonné náležitosti, dovolací súd pripomína, že jeho úlohou nie je nahrádzať povinnosti advokáta, dopĺňať alebo dotvárať dovolacie dôvody či návrhy, ani formulovať hypotetické právne otázky, ktoré by mohli prichádzať do úvahy. Rovnako nie je jeho úlohou domýšľať si zámer podaného dovolania.

24. Na uvedenom základe najvyšší súd podanie zo 14. novembra 2025 označené ako dovolanie odmietol

podľa , a dovolanie žalobcu z 10. novembra 2025 s ohľadom na jeho obsah ako procesne neprípustné odmietol podľa a .

25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.