Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoP-19-2021.pdf
PDF · 122.98 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/19/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľky-manželky: Mgr. E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., I. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou, so sídlom v Nitre, Coboriho 2, IČO: 36 112 950, proti manželovi: Q. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Česká republika, N., Q. XXX/X, o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 26. apríla 2021 č. k. 13P/21/2021-43 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie v časti úpravy pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej E. H., nar. XX. XX. XXXX zastavil. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 100 CMP, čl. 1 ods. 1, čl. 1 ods. 2 písm. b), čl. 2 ods. 9, čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, § 161 ods. 1 a 2 CSP a uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným prvoinštančnému súdu dňa 11. 02. 2021 domáhala rozvodu manželstva s manželom Q. H., nar. XX. XX. XXXX a úpravy pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej E. H., nar. XX. XX. XXXX. Z návrhu navrhovateľky ako aj zo stanoviska predloženého prvoinštančnému súdu dňa 22. 04. 2021 vyplývalo, že navrhovateľkin pobyt v R. má len dočasný charakter. Manželka uviedla, že manžel súhlasil len s jej dočasným odsťahovaním sa s maloletou do R. kvôli bezpečnosti pre pandémiu spôsobenú vírusom COVID-19, čo je v rozpore s vyjadrením manžela, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tým, že navrhovateľka s maloletou tak dlho žijú v R.. Epidemiologická situácia v súčasnosti nedovoľuje voľné cestovanie medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Článok 8 vyššie citovaného nariadenia zakotvuje zásadu, že právomoc súdov členského štátu v oblasti rodičovských práv a povinností sa určuje podľa miesta obvyklého pobytu dieťaťa v čase začatia konania. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že obvyklý pobyt maloletej E. H. je stále v Českej republike, a to s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti a faktory, z ktorých možno miesto obvyklého pobytu dieťaťa vyvodiť. Takýmito okolnosťami a faktormi sú napríklad trvanie a dôvody pobytu, primerane s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa aj ťažisko a centrum jeho života a to aj v závislosti od obvyklého pobytu osôb, ktoré sa o dieťa fakticky starajú. Osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva matka (navrhovateľka), ktorá je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok z Českej republiky, ďalej vykonáva nepravidelne prácu pre zamestnávateľa, ktorý má sídlo v Českej republike. Z uvedených skutočností, ako aj vyjadrení navrhovateľky vyplývalo, že centrum jej života je stále v Českej republike, napriek skutočnosti, že t. č. sa nachádza s maloletou E. na území Slovenskej republiky, v meste R.. Sama navrhovateľka vo svojom stanovisku zo dňa 22. 04. 2021 poukázala na skutočnosť, že jej odsťahovanie sa do mesta R. má len dočasný charakter, pričom súdu nepreukázala ani písomný súhlas otca s presťahovaním
sa maloletého dieťaťa na územie Slovenskej republiky. Súd dospel k záveru, že v danom prípade, aj napriek súčasnému pobytu matky (navrhovateľky) s maloletým dieťaťom na území Slovenskej republiky, navrhovateľka nepreukázala súdu jej úmysel vytvoriť si v tomto štáte ustálené a obvyklé centrum svojich záujmov a to s ohľadom na rodinný, pracovný, či sociálny život. Obvyklý pobyt maloletého dieťaťa sa v danom prípade odvíja od obvyklého pobytu osoby, ktorá fakticky vykonáva starostlivosť o maloleté dieťa. Vzhľadom na skutočnosť, keď v danom prípade nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie vo veci úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu, ale právomoc súdu v Českej republike, pričom nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, postupoval súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konanie vo veci v časti úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva zastavil.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP, § 365 ods. 1 písm. b), g) CSP. Tvrdila, že návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 11. 02. 2021 sa domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu E. H., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode. V návrhu uviedla, že manželstvo s manželom uzavrela dňa 26. 07. 2019 v R. po 8-mesačnej známosti. U nej išlo o prvé manželstvo a u manžela o druhé manželstvo. Oznámila, že je slovenskou štátnou občiankou a manžel je štátnym občanom Českej republiky. Počas manželstva sa im narodila dcéra E. H., nar. XX. XX. XXXX. Ich posledným spoločným bydliskom bola Q. XXX/ X, XXX XX N., ČR. Od marca 2020 až do súčasnosti sa spolu s maloletou so súhlasom manžela zdržiava na Slovensku. Vzhľadom na výskyt medzinárodného prvku v mieste pobytu účastníkov sa súd prvej inštancie najskôr zaoberal otázkou, či je v jeho právomoci konať a rozhodnúť o jej návrhu. Súd mal za to, že jej pobyt v R. má len dočasný charakter, s poukázaním na článok 8, ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“), podľa ktorého súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania a v zmysle ust. § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil z dôvodu nedostatku procesnej podmienky. Konštatovala, že Nariadenie je potrebné od 1. marca 2005 aplikovať prednostne, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, a to podľa ustanovenia čl. 72 Nariadenia. Zo znenia Nariadenia v súvislosti s právomocou členského štátu v oblasti rodičovských práv a povinností vyplýva, že za rozhodujúce kritérium sa považuje obvyklý pobyt účastníkov konania. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt, ani s pojmom bydlisko, ale všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (napr. práca, škola) a kde má vytvorené sociálne a ekonomické väzby (poistenie, platenie daní). Súd pri posudzovaní otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pojem „obvyklý pobyt“ je potrebné podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora (Rozsudky C-523/07 a C-497/10) v zmysle Nariadenia vykladať tak, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Zo znenia Nariadenia v súvislosti s predmetnou vecou vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností sa považuje jednak obvyklý pobyt dieťaťa a jednak posúdenie, či došlo k oprávnenému presťahovaniu maloletej z jedného členského štátu do iného členského štátu. Napriek súhlasnému vyjadreniu otca, uvedenému vo vyjadrení odporcu zo dňa 27. 03. 2021 (ďalej len „vyjadrenie otca“), súd v bode 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že obvyklý pobyt maloletej je v ČR i napriek jej súčasného pobytu s maloletým dieťaťom na území SR, keď súdu nepreukázala úmysel vytvoriť si v tomto štáte ustálené a obvyklé centrum svojich záujmov, a to s ohľadom na rodinný, pracovný, či sociálny život, poukazujúc na skutočnosť, že je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok z ČR. Tvrdila, že súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky, či má maloletá E. H., nar. XX. XX. XXXX na území SR obvyklý pobyt, nezistil dostatočne skutkový stav a nevzal do úvahy najmä trvanie pobytu na území tohto členského štátu, štátnu príslušnosť maloletého dieťaťa, rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v SR a až na základe zistenia všetkých osobitných skutkových okolností tohto jednotlivého prípadu mal určiť obvyklý pobyt. Na tento účel ju mal súd vyzvať, aby preukázala dôvody pobytu v SR s prihliadnutím aj na budúcnosť. Súd v bode 2. odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na údajný rozpor jej vyjadrenia ohľadom pobytu v SR s vyjadrením manžela, ktorý mal uviesť, že nesúhlasí s tým, že s maloletou tak dlho žijú v R.. Súd jej zaslal spolu s napadnutým uznesením aj vyjadrenie otca, z ktorého
bolo zrejmé, že súhlasí s pobytom maloletej v SR, nakoľko sa vyjadril, že je v záujme dcéry, aby bola zatiaľ zverená do jej starostlivosti, ale predpokladá, že do budúcna, keď sa upraví bytová otázka rodičov a dcéra bude väčšia, bude sa stýkať s dcérou pravidelne, pritom súd aj napriek rozpornému vyjadreniu manžela nevykonal ďalšie dokazovanie vo veci, ale vzal na zreteľ len túto skutočnosť, ktorú otec uviedol v súvislosti s návrhom na rozvod, že stále k nej pociťuje náklonnosť, nesúhlasí v skutočnosti s tým, že sa jeho manželka tak dlho zdržuje v R., a že rozvod je pre neho aktuálne posledným riešením ako sa postaviť ku kríze v manželstve. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vyjadrenie otca, ktorý záverom svojho vyjadrenia oznámil súdu, že súhlasí so zverením maloletej do starostlivosti matky a aktuálne s rozvodom nesúhlasí, pričom uviedol, že otázku styku s maloletou a výšku výživného bude riešiť v teraz prebiehajúcej snahe o dohodu. Ďalej uviedla, že manželovi zaslala návrh dohody rodičov a súdu preukázala jeho odoslanie na adresu manžela, pričom súd bez vykonania ďalšieho dokazovania, konanie v časti úpravy pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k mal. E. H., nar. XX. XX. XXXX, napadnutým uznesením, vydaným následne po doručení stanoviska navrhovateľky dňa 26. 04. 2021 zastavil bez toho, aby sa dostatočne, na základe relevantných dôkazov vysporiadal podľa Nariadenia s otázkou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Bez zreteľa na to, že s konaním o rozvod je podľa ust. § 100 CMP, v nadväznosti na hmotnoprávny predpis, ktorým je ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, súd o jej návrhu na rozvod manželstva bude konať dňa 01. 06. 2021, na ktorý deň nariadil prvé pojednávanie. Bola toho názoru, že zastavením konania došlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom a pre takýto procesný postup súdu neboli v prejednávanej veci splnené predpoklady, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdila, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí a sú tu ďalšie skutočnosti k preukázaniu jej obvyklého pobytu ako aj obvyklého pobytu maloletej E. v Slovenskej republike. K skutkovému stavu uviedla, že maloletá sa narodila vo februári 2020 a v mesiaci marec 2020, za výslovného súhlasu a na návrh otca Q. H., vycestovala s mal. dcérou do R. ku svojím rodičom X.. T. K. a X.. E. K., rod. F., u ktorých býva dodnes na adrese, ktorú má evidovanú aj v Občianskom preukaze, vydanom v SR pod číslom: JA925955, ako trvalý pobyt: I. XXXX/XX, R. - U. a na ktorej adrese je mal. E. prihlásená na prechodný pobyt. Maloletá od prvého mesiaca vyrastá v rodine matky v rodinnom dome v R., spolu so starými rodičmi, ktoré rodinné prostredie považuje za svoj domov, nakoľko tu býva takmer celý svoj 15 -mesačný život, kým v byte v N. bola len po svojom narodení a necelé dva týždne v mesiaci júl 2020, kedy bola vo veku 5 mesiacov a na prostredie bytu v Prahe si ani za tak krátky čas nemohla zvyknúť. Maloletá má v R. rodinné a sociálne väzby v rodine matky, je citovo naviazaná na starých rodičov K. a stretáva sa aj s prastarými rodičmi pánom Q. F. (bytom R.) a T. K. (bytom Q.), strýkom Q. F., (bytom R.) a tetou R. J. (bytom Q.), ktorí obklopujú maloletú svojou láskou a pozornosťou a ku ktorým má maloletá vytvorené blízke citové vzťahy. Maloletá má dvojité štátne občianstvo a je tiež občanom SR, ktorú skutočnosť preukazuje osvedčením o štátnom občianstve zo dňa 09. 02. 2020. Maloletá je evidovaná v Knihe narodení-osobitná matrika Bratislava, vo zväzku ORI/143/2020, str. 44, por. č. 132 tak, ako je uvedené v Rodnom liste vydanom Ministerstvom vnútra SR dňa 24. 06. 2020 a má Cestovný pas vydaný v SR. Tvrdila, že ako maloletá tak i ona má uzatvorené zdravotné poistenie s poisťovňou Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. a navštevujú v SR lekárov: ona je od 01. 04. 2013 pacientkou všeobecného lekára v ambulancii MUDr. Zuzany Sisákovej na F. XX v R., v Stomatologickej ambulancii MUDr. Pavla Kőkény v Komárne a v Gynekologickej ambulancii MUDr. Beaty Čellárovej, C. XX v R.. Maloletá je od mája 2020 sledovaná v ambulancii detského pediatra MUDr. Ľubica Foltínová na I. XX v D., u ktorého absolvovala preventívne lekárske prehliadky a mala povinné očkovania, a do ktorej chodí s maloletou dodnes. Maloletá v R. od júla min. roka navštevuje kurzy plávania s prihliadnutím na protipandemické opatrenia a vedie v SR rodinný a sociálny život spolu s navrhovateľkou. Otec maloletú v R. navštevuje a netrvá na návrate maloletej do ČR, čo vyplynulo aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 27. 03. 2021. Tvrdila, že maloletá nie je v kontakte s rodinou otca vôbec, rodičia otca, ktorí trvale žijú v D., na K., maloletú ešte dodnes nevideli, otec maloletej jej nikdy nevravel o tom, aby išli pozrieť jeho rodičov, iba jej vždy len vyčítal, že maloletú E. ešte nevideli, pritom ona matke otca pri telefonickom rozhovore hovorila, že by si po otvorení hraníc spravili výlet na K.. Dodnes sa takýto kontakt maloletej s rodinou otca neuskutočnil a od posledného telefonického kontaktu, kedy oznámila svokre, že podala návrh na rozvod, matka manžela jej nezdvíha telefón, ani nereaguje na správy. Tvrdila, že má úmysel vytvoriť si v tomto štáte ustálené a obvyklé centrum svojich záujmov, a to s ohľadom na rodinný, pracovný a sociálny život, jednak tu má svoju najbližšiu rodinu, ako aj priateľov, kamarátky, s ktorými v R. vyrastala a študovala na 8-ročnom Gymnáziu na N. 1. Je pravdou, že t. č. poberá rodičovský príspevok z Úradu práce Českej republiky, na ktorú dávku štátnej sociálnej podpory jej vznikol nárok, keďže pred pôrodom bola zamestnaná v ČR. Skonštatovala, že u nej, vzhľadom na vážne rozvrátené manželstvo, citovú odcudzenosť od manžela, s ktorým sa intímne nestýka od konca r. 2019, s prihliadnutím na budúcnosť
a vybudované rodinné, sociálne a ekonomické zázemie, nemá pobyt len dočasný charakter. Tvrdila, že bude na rodičovskej dovolenke a poberať štátnu sociálnu dávku z ČR do 31. 01. 2022 a od 01. 02. 2022 nastúpi do práce u zamestnávateľa v ORSTAP NITRA spol. s r. o., s ktorým má uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 14. 04. 2021 na dobu neurčitú s nástupom do práce počnúc dňom 01. 02. 2022 a maloletá začne navštevovať opatrovateľské zariadenie Medovka o. z. na I. 1 v R.-U.. Dodala, že má v SR zriadený aj bankový účet v Tatra banka, a. s. a je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v R., kat. úz. P., na C. ulici, ktoré sú zapísané v Liste vlastníctva č. XX ako rodinný dom so súp. č. XXX postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. 2161 a pozemky parc. č. 2161 - zast.plocha a nádvorie vo výmere 244 m2 a č. 2162 vo výmere 513 m2 - záhrada v podiele 1/1. Maloletá sa nachádza rok aj štvrť v SR, úplne zžitá s jej rodinným prostredím v R. a z vyjadrenia otca vyplýva, že tento je zmierený s prostredím, v ktorom v súčasnosti jeho maloletá dcéra vyrastá. Považovala napadnuté uznesenie, vydané súdom prvej inštancie za predčasné, vzhľadom na to, že súd prvej inštancie rozhodol o nedostatku právomoci bez náležitých skutkových zistení a riadne sa nevysporiadal s otázkou jej obvyklého pobytu, ako aj obvyklého pobytu maloletej E. H.. Závery súdu obsiahnuté v bode 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia o nepreukázaní jej úmyslu vytvoriť si v SR ustálené a obvyklé centrum svojich záujmov s ohľadom na rodinný, pracovný, či sociálny život sú nesprávne a vyvrátené dôvodmi a listinnými dôkazmi, na ktoré poukázala v tomto odvolaní. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu navrhla, aby súd odvolaniu vyhovel a napadnuté uznesenie v rámci autoremedúry zrušil alebo, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na konanie a meritórne rozhodnutie vo veci úpravy pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k mal. E. H., nar. XX. XX. XXXX v rámci konania o rozvod manželstva.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadril manžel, ktorý tvrdil, že s odsťahovaním navrhovateľky z Českej republiky nikdy nesúhlasil a na návrate dcéry do Českej republiky trvá. Tvrdil, že je pravdou, že spočiatku si ani nepripúšťal, že by mala navrhovateľka s dcérou v úmysle na Slovensku zostať a predpokladal, že pobyt na Slovensku je len dočasný. Vo svojom vyjadrení z marca 2021 s ohľadom na vek maloletej vyjadril názor, že si je vedomý, že dcéra matku teraz potrebuje a nie je reálne, že by sa tak dcéra mohla vrátiť do Českej republiky, pokiaľ sa nevráti aj jej matka. Preto súhlasil i so zverením dcéry do starostlivosti matky. Účastníci konania sa stretli v Českej republike a ich spoločné predstavy o budúcom živote boli také, že budú aj naďalej žiť v Českej republike, kde sa narodila aj ich maloletá dcéra. Nikdy medzi nimi nepadla zmienka o tom, že by sa navrhovateľka sťahovala späť na Slovensko. V Českej republike mala i dobre platené zamestnanie. Tiež tvrdil, že nevie o tom, že by dcéra mala navštevovať akékoľvek školské zariadenie na Slovensku od okamihu, kedy matka pôjde do zamestnania. Súhlas s dochádzkou dcéry do škôlky na Slovensku otec nikdy nedal a nikto ho ani o tejto skutočnosti neinformoval. Toto sa dozvedel až z odvolania matky. Tvrdil, že jednoducho matka si robí, čo chce, nerešpektuje vôbec jeho rodičovské práva a s dcérou nakladá len podľa svojho vlastného uváženia. Dodal, že mu s ohľadom na vek dcéry neostáva v súčasnosti nič iné, než sa tomu prizerať, jazdiť do R., aby dcéru videl, avšak toto je stav len dočasný a má v pláne najneskôr v okamžiku, kedy dcéra dospeje do veku, kedy pôjde do škôlky, bojovať o návrat dcéry do Českej republiky. Ak teda matka opakovane argumentuje tým, že otec dal súhlasné stanovisko s pobytom dcéry na Slovensku, ktoré je odvodzované z jeho vyjadrenia zo dňa 27. marca 2021, tak konštatuje, že súhlas s pobytom dcéry na Slovensku nikdy nedal a z predmetného vyjadrenia to ani inak nevyplýva. Tvrdil, že súhlasí so starostlivosťou matky, avšak v tej dobe mal za to, že sa dohodnú, za akých podmienok a kedy sa matka do Českej republiky vráti. Nikdy sa nevyjadril v tom zmysle, že odsťahovanie a dlhodobý pobyt C. je s jeho súhlasom. Mal teda za to, že súd postupoval v súlade so zákonom, keď konanie o úprave pomerov k maloletej dcére zastavil, pretože správne z podania účastníkov vyhodnotil, že pobyt maloletej na Slovensku je len dočasný a tiež tu absentuje jeho súhlas s takýmto dlhodobým pobytom.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania pred súdom prvej inštancie (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 11. februára 2021 domáhala, aby súd jej manželstvo rozviedol a súčasne, aby súd rozhodol o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. K návrhu navrhovateľky sa dňa 8. apríla 2021 manžel písomne vyjadril. Dňa 22. apríla 2021 bolo prvoinštančnému súdu doručené stanovisko navrhovateľky k vyjadreniu manžela. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
9. Podľa čl. 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
10. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
11. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 191 a § 220 ods. 1 CSP, m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 CSP).
12. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na zistenie skutkového stavu, t. j. dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej žalovaný (K. c. Slovenská republiky, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť
nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každá strana mala rovnakú možnosť predkladať alebo navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení (Dombo Beheer B. V. c. Holandsko z 27. októbra 1993).
13. V predmetnej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala úmysel vytvoriť si v Slovenskej republike ustálené a obvyklé centrum svojich záujmov s ohľadom na rodinný, pracovný či sociálny život. Na tomto základe dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná právomoc slovenského súdu vo veci úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, ale je daná právomoc súdu Českej republiky a z tohto dôvodu konanie v tejto časti zastavil. V rámci rozhodovania resp. určovania obvyklého pobytu maloletého dieťaťa vychádzal prvoinštančný súd z trvania a dôvodu pobytu ako aj ťažiska a centra života maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek. Vychádzal tiež aj z obvyklého pobytu navrhovateľky ako osoby, ktorá sa o maloleté dieťa fakticky stará. Na základe vyššie uvedeného, ako aj z vyjadrení navrhovateľky (stanoviska zo dňa 22. apríla 2021) dospel prvoinštančný súd k záveru, že odsťahovanie navrhovateľky do mesta R. má len dočasný charakter, keď navrhovateľka poberá rodičovský príspevok z ČR a ďalej vykonáva nepravidelne prácu pre zamestnávateľa, ktorý má sídlo v ČR, a navyše, keď nepreukázala písomný súhlas manžela (otca) s presťahovaním maloletého dieťaťa na územie SR. V zmysle toho dospel súd k záveru, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa sa odvíja od obvyklého pobytu navrhovateľky (matky), ktorej obvyklý pobyt určil v Českej republike.
14. Odvolací súd po preskúmaní danej veci a konania, ktoré jej predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci nedostatočne zistil skutočný stav veci a na základe takto zisteného skutkového stavu je jeho rozhodnutie predčasné.
15. V danej veci, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. apríla 2018 sp. zn. 5Cdo 137/2017 a s prihliadnutím na Nariadenie Brusel IIa („in concreto“ čl. 8 ods. 1), je pri určovaní obvyklého pobytu ako výsledku skutkového skúmania zo strany príslušného súdu potrebné, aby jeho určenie, resp. založenie vychádzalo z vyhodnotenia komplexného súboru zistených konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že pojem „obvyklý pobyt“ je pojmom faktickým a nie právnym, čo sa odzrkadľuje pri zisťovaní, resp. zohľadňovaní relevantných kritérií. Vo všeobecnosti súbor relevantných kritérií umožňuje zadefinovať obvyklý pobyt v zmysle Nariadenia Brusel IIa ako miesto, v ktorom má dotknutá osoba centrum (ťažisko) svojho života. Pričom do spektra týchto relevantných kritérií je okrem samotnej fyzickej prítomnosti v danom (členskom) štáte nutné zaraďovať a zohľadňovať aj ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá len dočasný alebo príležitostný charakter a vykazuje znaky trvalosti. V tomto smere je potrebné vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na územný daného (členského) štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť, pracovné aktivity, jazykové znalosti a rodinné a sociálno-ekonomické väzby osoby v danom štáte. Na druhej strane je treba, aj s poukazom na aplikačnú prax Súdneho dvora EÚ, faktory ako sú štátne občianstvo či dĺžka pobytu na území členského štátu brať z určitou dávkou rezervy, a týmto prikladať komplementárny charakter v rámci určovania skutočného miesta pobytu, pričom vo vzťahu k dĺžke pobytu bude nevyhnuté odlíšiť medzi príležitostným pobytom a skutočným úmyslom osoby vytvoriť si v danom štáte zázemie.
16. Odvolací súd konštatuje, že vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. Ak ide o batoľa, to sa nevyhnutne spoluzúčastňuje na sociálnom a rodinnom prostredí ľudí, od ktorých závisí. A ak je v osobnej starostlivosti matky - treba posúdiť integráciu matky do jeho sociálneho a rodinného prostredia, tzn. treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území tohto členského štátu, dôvody presťahovania matky, ale aj geografický a rodinný pôvod matky, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré matka a dieťa udržiavajú v tom istom členskom štáte (m. m. rozsudok SD EÚ z 22.12. 2010, C-497/10 PPU Mercredi v. Chaffe). Pri určovaní obvyklého pobytu dieťaťa treba brať do úvahy aj jeho vek a v závislosti od neho aj aspekty obvyklého pobytu osoby, ktorá sa fakticky o dieťa stará. To však predpokladá, že súd pri určovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa bude v prvom rade zohľadňovať faktory osvedčujúce etablovanie rodinných a sociálnych väzieb maloletého dieťaťa k danému resp. skutočnému miestu pobytu (členského štátu). V tomto smere je potrebné zohľadniť rodinnú a sociálnu naviazanosť maloletého dieťaťa okrem
osoby, ktorá sa oň fakticky stará (navrhovateľky), aj na osoby, ktoré z hľadiska pravidelnosti, prípadne nepretržitosti interakcie vplývajú na sociálnu a emocionálnu stabilitu a vývin dieťaťa (napr. starý rodičia).
17. Právomoc súdu je procesná podmienka konania, na ktorú musí súd prihliadať v každom štádiu konania, a ktorej absencia je neodstrániteľným nedostatok procesnej podmienky, ktorý v intencii § 9 CSP vedie k zastaveniu konania. V nadväznosti na to je povinnosťou súdu pri zisťovaní, či je založená právomoc v danej veci konať, si za týmto účelom zaobstarať dostatočný skutkový základ, čo v konkrétnosti toho daného prípadu nevylučuje aj procesnú aktivitu súdu pri zisťovaní a obstarávaní si potrebných dôkazov. V tomto smere bol prvoinštančný súd povinný pri zisťovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa a od toho sa odvíjajúcej sa právomoci súdu konať tak, aby jeho postup zodpovedal najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti, t. j. k zistenému resp. určenému obvyklému pobytu dieťaťa. Ak sa súd prvej inštancie pri zisťovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, s poukazom na vyššie uvedené, obmedzil na zisťovanie obvyklého pobytu navrhovateľky (matky) ako osoby, ktorá sa o dieťa faktický stará, bol povinný si za týmto účelom zaobstarať dostatočný skutkový základ, ktorý by bol poskytol komplexný súbor (skutkových) kritérií a za týmto účelom si od navrhovateľky vyžiadať prípadné stanovisko, resp. vyjadrenie a iné dôkazné prostriedky na zistenie resp. určenie obvyklého pobytu.
18. Záver odvolacieho súdu o tom, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie a z neho vyvodený právny záver neobstojí, umocňujú aj samotné skutkové tvrdenia, dôkazné návrhy a dôkazné prostriedky uvedené v podanom odvolaní, ktoré rozširujú súbor relevantných kritérií pri posudzovaní predmetnej otázky. Z podaného odvolania má okrem iného vyplývať, že navrhovateľka s maloletým dieťaťom od marca 2020 býva nepretržite u svojich rodičov, že z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti je navrhovateľka a maloleté dieťa viazané na lekárov sídliacich v R. a v D., a že maloleté dieťa vyrastá od prvého mesiaca v rodine navrhovateľky, pričom je citovo naviazané na starých a prastarých rodičov. Rovnako tak vyplýva, že maloleté dieťa od júla 2020 s prihliadnutím na pandemickú situáciu navštevuje kurzy plávania a vedie v SR rodinný a sociálny život spolu s navrhovateľkou. Navrhovateľka v odvolaní ďalej tvrdila, že štátne sociálne dávky vyplácané jej z Českej republiky majú trvať len do 31. januára 2022 a od 1. februára 2020 má nastúpiť do práce u zamestnávateľa v ORSTAP NITRA spol. s r. o., s ktorým má uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, a že maloleté dieťa má začať navštevovať opatrovateľské zariadenie Medovka o. z. na I. 1 v R.-U.. Navrhovateľka dodala, že má v SR zriadený aj bankový účet v Tatra banka, a. s. a, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v R., kat. úz. P., na C. ulici, ktoré sú zapísané v liste vlastníctva č. XX.
19. Vo svetle týchto skutočností odvolací súd konštatuje, že doterajšie skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú nepostačujúce pre jeho záver o absencii právomoci súdu konať v časti úpravy pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu, a preto považoval odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu za predčasné, bez zistenia skutočného stavu, z ktorého je potrebné vychádzať. Za tejto situácie, ak prvoinštančný súd na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu skonštatoval existenciu neodstrániteľnej procesnej prekážky (absencie právomoci súdu), na základe čoho konanie v danej časti zastavil, porušil tak právo navrhovateľky na spravodlivý proces, keď jej nebol zo strany súdu vytvorený legitímny priestor na procesnú obranu, čím v konečnom dôsledku prvoinštančný súd založil stav, v ktorom navrhovateľke odoprel prístup na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd. (M. m. II. ÚS 14/2001, II. ÚS 132/02).
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom bude povinnosťou prvoinštančného súdu zaobstarať si pre posúdenie otázky obvyklého pobytu maloletého dieťaťa a z toho odvíjajúcej sa právomoci súdu dostatočný rad dôkazov, tie zákonným spôsobom vykonať a vyhodnotiť a z riadne zisteného skutočného stavu posúdiť existenciu právomoci súdu vo veci ďalej konať. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
21. Nad rámec veci odvolací súd dodáva, že neunikla jeho pozornosti skutočnosť, že súd prvej inštancie opomenul doručiť vyjadrenie manžela k podanému odvolaniu navrhovateľke v zmysle § 374 ods. 3 CSP, teda v záujme zachovania práva na spravodlivý proces, keď odvolaciemu súdu predčasne predložil spis. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 25. mája 2021 doručil odvolanie navrhovateľky manželovi, ktorého zároveň vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy k podanému odvolaniu písomne vyjadril. Lehota na uplynutie podania vyjadrenia zo strany manžela mala uplynúť dňa
4. júna 2021 (piatok), išlo o posledný deň v rámci ktorého postačovalo, aby manžel podal vyjadrenie na poštovú prepravu. Ak teda prvoinštančný súd predložil predmetný spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie už dňa 2. júna 2021 (streda) konal tak predčasne, keď ani neuplynula lehota, ktorú súd manželovi určil na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).