Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/98/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobcu: K. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XX, zast. splnomocneným zástupcom I.. B. D., N. XX/XX, C., proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23. 03. 2015 v spojení s doplnením doručeným súdu dňa 28. 10. 2016, ktorým upresnil žalovaný subjekt, domáha náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške 52.093,30 eur.

2. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom a právnom základe, že Sociálna poisťovňa mu právoplatným rozhodnutím č. 4801227240 zo dňa 29. 04. 2003 podľa priznala starobný dôchodok, a to od 22. 01. 2003 vo výške 8697 Sk (90 % z priemerného mesačného zárobku vypočítaného podľa predmetného zákona). Hoci v demokratickom a právnom štáte platí všeobecný zákaz retroaktivity, princíp právnej istoty, všeobecný zákaz diskriminácie a žalovaná sa zaviazala rešpektovať Dohovor č. 128, aj napriek tomu mu rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 4801227240 zo dňa 24. 07. 2003 bol od 04. 08. 2003 odňatý starobný dôchodok v sume 9.219 Sk mesačne s poukazom na ust. , , a , ktoré boli doplnené do 6 mesiacov po priznaní starobného dôchodku novelou č. účinnou od 01. 07. 2003. Následne rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 03. 2014 mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 98 mesačne od 30. 07. 2009. Tým, že predmetným rozhodnutím mu nebol priznaný (vrátený) starobný dôchodok v takej výške, v akej mu bol nezákonne odňatý, zo strany Sociálnej poisťovne neboli a naďalej nie sú rešpektované nálezy Ústavného súdu SR, čl. 30 Dohovoru č. 128 a SR. Podporne poukázal na viaceré rozhodnutia, napr. nález ÚS SR sp. zn. , sp. zn. , , , , PL. ÚS č. 3/96, , z 10. 01. 2005, sp. zn. , , , 49/2006, z 7. 06. 2006, -48 zo dňa 04. 01. 2007. Nevrátením sumy 9.219 Sk od 04. 08. 2003 došlo zo strany Sociálnej poisťovne aj k porušeniu Skutočnosť, že dovŕšením 55 rokov veku vznikol žalobcovi nárok na starobný dôchodok nespochybňuje ani samotná Sociálna poisťovňa v rozhodnutí zo dňa 24. 03. 2014. Súčasne odňatím starobného dôchodku od 04. 08. 2003 a nevyplácaním žiadnej sumy do 30. 07. 2009 bol porušený aj čl. 19 Dohovoru č. 128. Zhrnul, že v dôsledku nezákonného odňatia starobného dôchodku od 04. 08. 2003 a nezákonného rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 03. 2014, t. j. nevyplácaním nárokovej sumy starobného dôchodku vzniká žalobcovi škoda, ktorú vyčíslil za obdobie

od 04. 08. 2003 do 15. 03. 2015 ako nedoplatok za dôchodok. Záverom doplnil, že v čase podania žaloby ešte nie je skončené správne konanie týkajúce sa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 03. 2014.

3. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30. 04. 2015 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdila, že rozhodnutím zo dňa 29. 04. 2003 bol žalobcovi od 22. 01. 2003 priznaný starobný dôchodok vo výške 8.697 Sk podľa v znení , od 01. 07. 2003 zvýšený na sumu 9219 Sk mesačne. Rozhodnutím zo dňa 24. 07. 2003 bol žalobcovi tento dôchodok odňatý od 04. 08. 2003 z dôvodu, že po vylúčení doby profesionálnej služby zaradenej do 1. kategórie funkcií podľa a účinného od 01. 07. 2003, nespĺňal podmienku nároku na starobný dôchodok, ktorým bolo podľa zák. o sociálnom zabezpečení dovŕšenie dôchodkového veku. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca opravný prostriedok nepodal a spisová dokumentácia bola zaradená do evidencie Sociálnej poisťovne ako neaktívna a po uplynutí zákonnej doby bola vyradená z evidencie a následne skartovaná. Opätovnou žiadosťou zo dňa 30. 07. 2012 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku, čomu Sociálna poisťovňa nevyhovela a starobný dôchodok mu podľa rozhodnutia zo dňa 09. 08. 2012 nepriznala pre nesplnenie podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia s tým, že uvedené rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím zo dňa 19. 10. 2012 v časti odôvodnenia. Na základe návrhu žalobcu na preskúmanie tohto rozhodnutia Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 29. 11. 2012, sp. zn. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie. Aj opätovné rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 12. 02. 2013 zmenené v časti výroku aj odôvodnenia rozhodnutím zo dňa 11. 07. 2013 bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 14. 11. 2013, sp. zn. -38 zrušené. Rozhodnutím zo dňa 24. 03. 2014 Sociálna poisťovňa žalobcovi priznala dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, , , a , a to od 30. 07. 2009. Žalobca uvedené rozhodnutie napadol opravným prostriedkom argumentujúc tým, že starobný dôchodok nemal byť krátený a v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, mal byť uvoľnený od jeho zastavenia vo výške, v akej mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa 29. 04. 2003. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 07. 08. 2014, č. k. -38 rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 25. 03. 2014 ako vecne správne a zákonné potvrdil. S odkazom na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 68/2008 a rozsudku zo dňa 28. 10. 2009, sp. zn. , ako aj ust. , , , zák. o sociálnom zabezpečení a skutočnosť, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku dňa 30. 07. 2012 Sociálna poisťovňa uvoľnila výplatu starobného dôchodku tri roky spätne od uplatnenia nároku na starobný dôchodok, t. j. od 30. 07. 2009 v sume 98 eur mesačne, t. j. v sume určenej v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128. Žalobný návrh označila za nedôvodný a predčasne podaný, nakoľko o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 08. 2014, sp. zn. -38 nebolo doposiaľ Najvyšším súdom SR rozhodnutí.

4. V podaní doručenom súdu dňa 22. 10. 2019 žalovaná doplnila, že Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalobcu rozsudkom zo dňa 30. 09. 2015, sp. zn. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 07. 08. 2014, č. k. -38. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12. 11. 2015. Podaním doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 15. 01. 2016 žalobca namietal nezákonný postup súdov Slovenskej republiky a dožadoval sa zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 24. 07. 2003 ako nezákonného a súčasne žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu škody, ktorá mu mala vzniknúť odňatím starobného dôchodku od 04. 08. 2003 do 31. 01. 2016. Predmetné podanie žalobcu bolo uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. 02. 2016, sp. zn. odmietnuté s tým, že v odôvodnení rozhodnutia krajský súd vyslovil právny záver, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 0.7 2003 už bolo preskúmavané a bolo o ňom právoplatne rozhodnuté v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. . Vychádzajúc z týchto rozhodnutí považujú súdy rozhodnutie žalovanej za vecne správne a zákonné. Skonštatoval, že vo veci nie sú splnené podmienky podľa , , nakoľko rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 07. 2003 nebolo zrušené príslušným orgánom a žalobca proti nemu ani nepodal riadny opravný prostriedok, v dôsledku čoho je rozhodnutie právoplatné a zákonné. Rovnako ani rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 09. 08. 2012 a 12. 02. 2013 nie je možné považovať za nezákonné, nakoľko nenadobudli právoplatnosť a rozhodnutie zo dňa 24. 03. 2014 nebolo po nadobudnutí právoplatnosti zrušené príslušným orgánom. V ďalšom poukázala na osobitnú časť dôvodovej správy k , podľa ktorej účelom konania o náhrade škody nie je zisťovanie nezákonnosti rozhodnutia a táto musí byť v čase prejednávania nároku na náhradu škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Z uvedeného

vyplýva, že a argumenty žalobcu poukazujúce na nesprávnosť právoplatného a zákonného rozhodnutia sociálnej poisťovne (napr. nemožnosť aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, nesúlad rozhodnutia s judikatúrou) sú k meritu veci irelevantné. Dodala, že aj pokiaľ by žalobcovi vznikol nedoplatok na starobnom dôchodku, ako to tvrdí v žalobe, tento by mu bol vyplatený v rámci konania o starobnom dôchodku a tento nie je možné duplicitne požadovať aj vo forme náhrady škody. Nakoľko nebola preukázaná nezákonnosť rozhodnutí a ani skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nesprávny úradný postup v intenciách ust. , keďže sociálna poisťovňa vykonala v ustanovenej lehote všetky potrebné úkony a vydala rozhodnutia vo veci samej, nebola nečinná, nespôsobila prieťahy v konaní a tiež v rámci konania o starobnom dôchodku inak nezasiahla do práv žalobcu, žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, pričom od čítania, resp. oznámenia obsahu ktorých na pojednávaní v súlade s upustil, a z týchto ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29. 04. 2003, č. 4801227240 bol podľa žalobcovi od 22. 01. 2003 priznaný starobný dôchodok vo výške 8.697 Sk.

7. Následne rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24. 07. 2003, č. 4801227240 mu bol starobný dôchodok podľa , , , s účinnosťou od 04. 08. 2003 odňatý dôvodiac nemožnosťou zohľadnenia doby profesionálnej služby žalobcu od 01. 02. 1968 do 01. 07. 1968, od 01. 08. 1973 do 31. 07. 1999, a to ani na prípadné zníženie veku potrebného na nárok na starobný dôchodok.

8. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24. 03. 2014, č. 480 122 7240 bol žalobcovi s odkazom na ust. , , , , a v znení neskorších predpisov priznaný starobný dôchodok vo výške 98 mesačne od 30. 07. 2009, vo výške 101 eur mesačne od 01. 01. 2010, 102,90 eur mesačne od 01. 01. 2011, vo výške 106,30 eur mesačne od 01. 01. 2012, vo výške 117,50 eur mesačne od 01. 01. 2013 a 126,30 eur mesačne od 01. 01. 2014. V odôvodnení sociálna poisťovňa poukázala na svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 12. 02. 2013, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 14. 11. 2013, sp. zn. -38 zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a nezabezpečenie dávkového spisu k termínu pojednávania. S odkazom na ust. v znení a právny názor Najvyššieho súdu SR publikovaný v Zbierke stanovísk pod č. R 68/2008 a rozsudku č. z 28. 10. 2009 uviedla, že predmetné ust. treba vykladať tak, že nezapočítanie profesionálnej služby nemôže mať vplyv na zánik samotného nároku na už priznaný starobný dôchodok, na ktorý vznikol nárok pred nadobudnutím účinnosti zákona, ale iba na prípadné prepočítanie jeho sumy podľa pomeru dôb profesionálnej služby a iného obdobia mimo profesionálnej služby k celkovej dobe poistenia. Suma starobného dôchodku sa v zmysle uvedeného právneho názoru určí v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, t. j. za dobu zamestnania, ktorá bola získaná podľa S poukazom na závery NS SR prezentované v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod č. 105/2011 a bez ohľadu na skutočnosť, že rozhodnutie o odňatí dôchodku nadobudlo právoplatnosť, starobný dôchodok je potrebné v súlade sa , a uvoľniť odo dňa jeho odňatia, pričom je právne bezvýznamné, že poistenec sa novou žiadosťou domáhal priznania starobného dôchodku, rozhodujúcou skutočnosťou je to, že starobný dôchodok mu patrí nepretržite odo dňa priznania a patril aj po jeho odňatí, ak ku dňu podania novej žiadosti neuplynulo o od odňatia starobného dôchodku viac ako tri roky. O nároku na starobný dôchodok odňatý od 04. 08. 2003 tak rozhodla v súlade s , a to tri roky spätne od uplatnenia nároku, t. j. od 30. 07. 2009 podľa rozvedeného výpočtu.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30. 09. 2015, sp. zn. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 07. 08. 2014, sp. zn. -38. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že krajský súd napádaným rozsudkom potvrdil rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 24. 03. 2014, č. 480 122 7240 0-II, ktorým bol žalobcovi priznaný od 30. 07. 2009 starobný dôchodok v sume 98 eur mesačne zvýšený na sumu 126,30 eur od 01. 01. 2014. Navrhovateľ nesúhlasil v danej veci s krátením dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, ktorého dôvodnosť uznal

krajský súd v napádanom rozsudku a tiež so záverom súdu, že nezákonne odňatý starobný dôchodok možno v súlade s priznať najviac za tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. Odvolací súd za správny označil s odkazom na ust. záver, že starobný dôchodok je možné priznať najskôr od 30. 07. 2009. Rovnako postup sociálnej poisťovne bol správny a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou, keď najskôr vypočítala teoretickú sumu dôchodku aj s prihliadnutím na dobu výkonu služby, a takto vypočítaný dôchodok následne krátila v zmysle čl. 33 Dohovoru č. 128, pretože ak by ku kráteniu nedošlo, bola by navrhovateľovi tá istá doba služby zohľadnená dvakrát, t. j. aj pre výsluhový dôchodok, aj pre starobný dôchodok. Uvedené vyplýva napr. z judikátu najvyššieho súdu, uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011 pod č. 55. Nakoľko aj odvolací súd považoval rozhodnutie sociálnej poisťovne za súladné so zákonom, rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa potvrdil.

10. Žiadosťou zo dňa 20. 06. 2016 žalobca v zmysle a SR požiadal žalovanú o náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 480 122 7240 zo dňa 24. 07. 2003, ktorým mu bol odňatý starobný dôchodok od 04. 08. 2003. V žiadosti súčasne poukázal na ust. , keď za prekročenie právomoci treba považovať aj nerešpektovanie hlavných princípov právneho štátu, nerešpektovanie čl. 30 a 19 Dohovoru č. 128, za nerešpektovanie SR. Na základe nezákonného postupu a konania si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 58.354,92 eur ako nedoplatok na starobnom dôchodku, na ktorý mal nárok.

11. Žalovaná v reakcii na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v liste zo dňa 13. 10. 2016 uviedla, že žiadosti nevyhovie z dôvodu, že nezistila nezákonnosť označeného rozhodnutia, ani nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok, čím nie sú dané podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej za spôsobenú škodu. Uviedla, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne nespĺňa podmienku upravenú v ust. , nakoľko nebolo príslušným súdom zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť.

12. Splnomocnený zástupca žalobcu sa vo svojom prednese na pojednávaní pridržiaval žaloby a písomných vyjadrení žalobcu. Vzhľadom na rozpor vo výške žalovanej istiny uvedenej v záhlaví žaloby, žalobnom petite a žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, súdu ozrejmil, že voči žalovanej si uplatňuje sumu vymedzenú v petite žaloby, t. j. 52.093,30 eur. Za základ žalovaného nároku označil nezákonné rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 07. 2003 a zo dňa 24. 03. 2014, ktoré ako nezákonné a vecne nesprávne mu spôsobili škodu spočívajúcu v rozdiele medzi nárokovou a žalovanou priznanou výškou dôchodku za obdobie od 04. 08. 2003 do 15. 03. 2015. Zdôraznil, že v čase, keď žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vrátane veku, neobsahoval ustanovenia ani , , na ktoré sa žalovaná odvolala v rozhodnutí o odňatí dôchodku zo dňa 24. 07. 2003, čím vedome konala retroaktívne a v rozpore s princípom právnej istoty platnom v demokratickom a právnom štáte. Neskôr platné ust. neukladalo sociálnej poisťovni povinnosť odňať starobný dôchodok. Jeho nároku na starobný dôchodok vo výške 356,20 eur si je podľa žalobcu vedomá aj sociálna poisťovňa, čo vyplýva zo str. 4 rozhodnutia zo dňa 24. 03. 2014. Za nedôvodné označil krátenie starobného dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový príspevok dosiahnutím dôchodkového veku, ale už po odslúžení 15 rokov, čo vyplýva aj z dovolacích rozsudkov NS SR. Výsluhový dôchodok priznaný podľa nie je starobným dôchodkom ani obdobným dôchodkom v zmysle dohovoru č. 128. Bol toho názoru, že ak verejný orgán v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 vedome kráti výšku starobného dôchodku, ktorá mu podľa zákona patrí, a na ktorú mu vznikol nárok, tak vedome koná nezákonne a z právneho hľadiska je právne bezvýznamné, či súd v rámci správneho konania zrušil alebo nezrušil predmetné rozhodnutie. Žiadny úradný postup nemôže byť v súlade so zákonom, pokiaľ vedie k vedomému poškodeniu a kráteniu nárokovej dávky nezákonným rozhodnutím. S odkazom na ust. poukázal aj na právo žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania. Záverom dodal, že žalobou uplatňovaná škoda nepatrí štátu, ale žalobcovi riadne hradiacemu mesačné sociálne odvody evidované na individuálnom účte a potvrdzujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ešte neznamená, že napádané rozhodnutie je vecne správne, nakoľko odvolací súd nezohľadnil svoje dovolacie rozsudky týkajúce sa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

13. Žalovaná vo svojom prednese zotrvala v celom rozsahu na svojej argumentácii o nedôvodnosti podanej žaloby a nesplnení podmienok pre vyhovenie žalovanému nároku podľa

14. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom k 24. 03. 20214 (ďalej lej „“) tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

15. Podľa na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

16. Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

17. Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

18. Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>, koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.

19. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

20. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

21. Podľa právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa veta prvá ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

23. Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> a 11 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>.

24. Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

25. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

26. Podľa , zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

27. Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom 24. 07. 2003 (ďalej len „“) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

28. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

29. Podľa ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

30. Podľa , nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku ( <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/19900701>) zrušené alebo zmenené.

31. Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.

32. Podľa ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

33. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

34. Podľa v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

35. Podľa Ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jeho pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

36. Pre založenie objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci musia byť tak v zmysle , ako aj splnené tri kumulatívne stanovené podmienky, ktorými sú: a) nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup, b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi niektorým z titulov uvedených v písm. a) a vznikom škody.

37. Zo strany štátu sa jedná sa o absolútnu objektívnu zodpovednosť, t. j. bez ohľadu na zavinenie a možnosti liberácie, ktorej sa v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok, nemožno voči poškodenému subjektu zbaviť. V prípade škody uplatnenej titulom nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci je podmienkou zmena alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia pritom nemožno v spore o náhradu škody posudzovať ani ako predbežnú a súd vychádza len z toho, či rozhodnutie bolo v konaní zrušené alebo zmenené na základe mimoriadneho opravného prostriedku. V zmysle ust. a sa poškodenému uhrádza skutočná škoda reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť za účelom uvedenia veci do predošlého stavu a ušlý zisk ako ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to s ohľadom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Dôkazné bremeno v konaní o náhradu škody podľa zaťažuje poškodeného, t. j. žalobcu,

38. Rovnako ako v rámci všeobecných zodpovednostných vzťahov, aj v prípade osobitnej úpravy a po 01. 07. 2004 , ktorý naviac v ust. odkazuje na subsidiárne použitie , je nevyhnutnou a kumulatívnou podmienkou okrem existencie škody a niektorého z titulov uvedených v , aj medzi nimi preukázaná existencia príčinnej súvislosti. Vyžaduje sa, aby nezákonné rozhodnutie alebo niektorý z iných zákonných titulov a vznik škody boli v logickom slede, t. j. aby nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Súdna prax sa zhoduje v tom, že nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii, ale pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje preukázanie kauzálnej súvislosti. Conditio sine qua non je, či by škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku preto musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí iba jeho sprostredkovanosť. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku, ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Zároveň je však potrebné dodať, že protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, ale stačí, že je príčinou dôležitou, podstatnou a teda značnou.

39. v ustanovení a 16 ukladá ďalšiu obligatórnu (povinnú) podmienku pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle tohto zákona, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom na základe písomnej žiadosti poškodeného, ktorého účelom je predchádzanie zbytočným súdnym sporom. Až v prípade ak príslušný orgán nárok celkom alebo sčasti v lehote do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti neuspokojí, možno sa domáhať tohto nároku súdnou cestou.

40. V prejednávanej veci súd na základe vykonaného dokazovania, zohľadniac vyššie uvedené všeobecné východiská a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku.

41. Úvodom vlastného odôvodnenia je potrebné uviesť, že žalobca má povinnosť uplatnené nároky na náhradu škody skutkovo zdôvodniť, t. j. špecifikovať akým výkonom verejnej moci mu mala byť škoda spôsobená. Opísanie rozhodujúcich skutočností je spolu so žalobným petitom, návrhom, ktorým je súd viazaný, a ktorý nemôže prekročiť (zásada ne ultra petitum) a žalobcovi priznať plnenie z iného ako žalobcom vymedzeného skutkového základu. Takto individualizovaným predmetom konania je súd pri svojom rozhodovaní viazaný (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 11. 2020, sp. zn. ). V predmetnej veci žalobca v podanej žalobe rovnako ako v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vymedzil skutkový stav, z ktorého vyvodzoval žalovaný nárok,

čím v rámci svojej dispozície vymedzil predmet tohto konania, ktorým je náhrada škody spôsobená nezákonnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne rozhodujúcej o nároku žalobcu na starobný dôchodok, konkrétne rozhodnutie zo dňa 24. 07. 2003, č. 480 122 7240, ktorým bol žalobcovi od 04. 08. 2003 s odkazom na ust. , , , odňatý starobný dôchodok priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 29. 04. 2003, a tiež rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 03. 2014, č. 480 1227240-II potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 07. 08. 2014, č. k. -38 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 09. 2015, sp. zn. . Žalobca obe rozhodnutia považoval za nezákonné a nesprávne majúc za to, že neboli splnené podmienky na odňatie už priznaného starobného dôchodku a rovnako v súvislosti s rozhodnutím zo dňa 24. 03. 2014 na krátenie sumy dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. Uvedenými rozhodnutiami nerešpektujúcimi princípy právneho štátu mu vznikla škoda v podobe rozdielu medzi nárokovou a žalovanou priznanou výškou dôchodku za obdobie od 04. 08. 2003 do 15. 03. 2015. Vychádzajúc z intertemporálnych ustanovení (), v zmysle ktorých pre posúdenie nároku titulom nezákonných rozhodnutí je rozhodujúci okamih vydania nezákonného rozhodnutia, súd na vec aplikoval ustanovenia vo vzťahu k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 07. 2003 vydanému za jeho účinnosti a ustanovenia vo vzťahu k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 03. 2014.

42. Pri takto ustálenom predmete konania mal súd z vykonaného dokazovania preukázanú vecnú legitimáciu strán sporu vyplývajúcu z hmotnoprávnej úpravy a zák. č. 514/25003 Z.z., kedy k žalobou uplatnenej škode v materiálnej sfére žalobcu ako poškodeného (subjekt zásahu) malo dôjsť činnosťou verejnoprávnej inštitúcie, ktorej (a predtým ) zveril rozhodovanie o nároku na dávky sociálneho poistenia, t. j. o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb v oblasti verejnej správy (dôchodkového zabezpečenia). Žalovanú tak v konaní podľa zastupovala Sociálna poisťovňa, ústredie.

43. Medzi stranami nebolo sporné vydanie jednotlivých rozhodnutí, z ktorých vyplynulo priznanie starobného dôchodku žalobcovi od 22. 01. 2003 a jeho následné odňatie od 04. 08. 2003, ako aj opätovné priznanie na základe rozhodnutia žiadosti žalobcu doručenej dňa 30. 07. 2012 rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24. 03. 2014, a to tri roky spätne od podania žiadosti. Sporným tiež nebolo predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody tak, ako bol vymedzený v podanej žalobe a skutočnosť, že žalobca voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 07. 2003, ktorým mu bol odňatý starobný dôchodok, nepodal riadny opravný prostriedok. Spornou bola právna otázka posúdenia dôvodnosti nároku na náhradu škody vyplývajúca z nesporného skutkového stavu v zmysle a

44. Súd sa v tomto smere plne stotožňuje s obranou žalovanej, keď ani jedno zo žalobcom označených rozhodnutí nebolo po právoplatnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom, čo je základný normatívny predpoklad tak v zmysle (), ako aj v zmysle (). Z uvedených ustanovení expressis verbis vyplýva aj viazanosť súdu rozhodnutím príslušného orgánu v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Ako už bolo vyššie uvedené, a na čo správne poukazovala žalovaná vo svojej obrane, súd v konaní o náhradu škody nemôže ani len prejudiciálne (predbežne) preskúmavať zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré má byť titulom náhrady škody. Opačný záver je v rozpore s princípom subjektívnej záväznosti právoplatných rozhodnutí a s tým spojenej právnej istoty, ako aj systémom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, naviac v danom prípade dvoch rozdielnych právnych odvetví (verejného práva a súkromného práva). Žalobca, ktorého námietky smerujú čo do vecnej správnosti uvedených rozhodnutí, ktoré sú pre posúdenie nároku náhradu škody celkom irelevantné, a ktoré boli predmetom rozhodovania o jeho návrhu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu a odvolania voči rozhodnutiu správneho súdu, v rozpore s výslovným znením a Neúspech v rámci konania, v ktorom malo dôjsť k vydaniu rozhodnutia predstavujúceho niektorý z titulov podľa odškodňovacieho zákona, nemožno obchádzať žalobcom zvoleným spôsobom.

45. Za zisteného stavu, kedy rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 07. 2003 nebolo žalobcom napadnuté ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhodnutie zo dňa 24. 07. 2013 bolo v rámci správneho konania potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 08. 2014, č. k. -38 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.

09. 2015, sp. zn. , nemožno prijať iný záver ako ten, že žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky pre založenie objektívnej zodpovednosti žalovanej, a to existencie nezákonného rozhodnutia. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy má ústavnoprávny základ v SR, nakoľko ako vyplýva z ods. 4 uvedeného článku podmienky pre priznanie tohto nároku stanovuje zákon ( a ) a tieto v danej veci preukázateľne splnené neboli. Rovnako žalobca celkom nepochopiteľne a vecne nesprávne argumentuje tým, že doposiaľ nebola konštatovaná vecná správnosť rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 24. 03. 2014, kedy odvolacie orgány (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 07. 08. 2014, sp. zn. -38 a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 09. 2015, sp. zn. ) potvrdzujúcim výrokom konštatovali vecnú správnosť rozhodnutia (viď ust. v tom čase platného a účinného ust. a výslovne poslednú vetu na str. 5 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR). Rovnako irelevantná je aj skutočnosť, či právoplatné rozhodnutie vydané v správnom konaní je alebo nie je v súlade s dovolacou praxou Najvyššieho súdu SR v iných veciach, nakoľko súd rozhodujúci v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať túto skutočnosť a verifikovať subjektívne presvedčenie žalobcu a splnenie podmienok nároku na náhradu škody posudzuje vždy a výlučne vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu vydanému v konaní, ktorého účastníkom bol poškodený, a ktorého sa rozhodnutie týka. Z uvedených dôvodov sa súd vôbec nezaoberal obsiahlou argumentáciou žalobcu o možnosti krátenia dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru a splnení podmienok pre odňatie dôchodku. Princípom právnej logiky nezodpovedá ani argumentácia žalobcu o tom, že žalovaná v rozhodnutí zo dňa 24. 03. 2014 uznala nárok žalobcu na starobný dôchodok v sume 356 eur, čo nevyplýva ani zo záväznej časti rozhodnutia sociálnej poisťovne (jeho výroku) a ani z odôvodnenia tohto rozhodnutia.

46. Absenciu zrušenia právoplatného správneho rozhodnutia príslušným orgánom nemožno v danej veci zhojiť ani žalobcom tvrdením prekročením právomoci orgánu verejnej moci, nakoľko Sociálna poisťovňa, ústredie konala v rámci (predtým ) jej zverenej právomoci rozhodovania o dávkach sociálneho zabezpečenia. Aj v tomto smere možno argumentáciu žalobcu označiť za arbitrárnu a bez opory v platnom práve, kedy prekročením právomoci nemožno rozumieť žalobcom subjektívne tvrdenú a príslušnými orgánmi nepotvrdenú nesprávnosť postupu a nezákonnosť rozhodnutia.

47. Súd záverom okrajovo dopĺňa, že aj keby niektoré zo žalobcom uvádzaných rozhodnutí spĺňalo požiadavky kladené , spornou a spochybniteľnou by bola aj otázka príčinnej súvislosti, nakoľko okamih priznania dôchodkovej dávky závisel od dátumu podania žiadosti o jej priznanie, ktorú žalobca podal až 30. 07. 2012, a preto aj prípadná škoda a jej výška by tak závisela od nenapadnutia rozhodnutia o odňatí dôchodku a oneskoreného podania žiadosti o jeho priznanie, nakoľko včasné podanie žiadosti o priznanie dôchodku (závislé výlučne od dispozície žalobcu) by vylúčilo vznik tvrdenej škody na jeho strane.

48. Pokiaľ žalobca vo svojom prednese poukázal aj na ustanovenia v časti nesprávneho úradného postupu súd uvádza, že tak v žalobe, ako aj v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobca nárok vymedzil nezákonnosťou presne označených rozhodnutí a nedôvodil žiadnymi skutočnosťami, ktoré by mohli zakladať nesprávny úradný postup v zmysle či Nesprávny úradný postup tak ako ho vymedzujú uvedené zákony nebol žalobcom konkretizovaný a nakoniec aj z jeho argumentácie vyplýva, že žalobca napáda postup sociálnej poisťovne majúci za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Uvedené preto plne zodpovedá titulu nezákonného rozhodnutia, nakoľko za nesprávny úradný postup v zmysle ustálenej súdnej praxe nie je možné považovať činnosť, ktorej výsledkom je rozhodnutie.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcom uplatnený nárok ako bezzákladný a právne celkom neopodstatnený zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

50. Podľa súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

52. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore vyjadrenej v ust. , keď v konaní plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal. Rozhodnutím o nepriznaní nároku žalovanej na náhradu trov konania zároveň odpadá potreba samostatného rozhodnutia o výške náhrady trov konania podľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I. (, )

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (, )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (, )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( )

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.