Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/386/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobkyne: G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom G. U. XXXX/XX, 949 XX P., zastúpená Advokáti Heinrich s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Lombardiniho 576/22B, 831 03 Bratislava 3, proti žalovanej: Slovenská republika, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, v konaní o náhrade škody 21.710,30 eur, o prerušení konania, takto

rozhodol:

I. Súd ukladá žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4.210,30 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.710,30 eur, počnúc od 15.7.2016 až do zaplatenia a 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.500 eur, počnúc od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet žalobkyne. II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta. III. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 61,22 %, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná. IV. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1./ Žalobkyňa sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 21.710,30 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne počnúc od 15.07.2016 až do zaplatenia. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že Uznesením zo dňa 29.07.2003, B.: A.-XXX/KP- XXXX, policajný orgán PZ v Nitre, začal trestné stíhanie za trestný čin porušovanie autorského práva podľa . Uznesením zo dňa 27.4.2004, B.:A.-XX/OEK-NR-XXXX-GŠ, došlo k prerušeniu trestného stíhania vo veci, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Uznesením zo dňa 5.11.2007, B.:A.-XX/OEK-NR-XXXX, došlo k rozhodnutiu o pokračovaní trestného stíhania vo veci, lebo dôvod na prerušenie pominul. Dňa 13.05.2008 vydala Okresná prokuratúra Nitra záväzný pokyn policajnému orgánu, aby podľa vzniesol obvinenie X U. za prečin porušovania autorského práva podľa , . Uznesením zo dňa 17.06.2008, B.:A.-29/OEK-NR-2004, policajný orgán PZ v Nitre vzniesol obvinenie voči G. U., ako obvinenej z prečinu porušovania autorského práva podľa , . Voči tomuto uzneseniu podala G. U. (klient) dňa 23.6.2008 sťažnosť, v ktorej uviedla, že vznesené obvinenie, ako aj začaté konanie je voči nej nedôvodné a súčasne žiadala, aby bolo uznesenie o začatí trestného stíhania, resp. uznesenie o vznesení obvinenia voči jej osobe, zrušené. Krajská prokuratúra Nitra sp. zn. -3. uznesením zo dňa 21.07.2008 zamietla sťažnosť obvinenej proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Nitra. Okresná prokuratúra Nitra, sp.. zn. -45 dňa 28.01.2009 podala na Okresný súd Nitra obžalobu na obvinenú G. U. pre prečin porušovania autorského práva podľa , /2005 Z.z..

Dňa 25.01.2012 Okresný súd Nitra, v konaní , rozsudkom rozhodol tak, že obžalovanú, G. U. spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Voči rozsudku podala Okresná prokuratúra Nitra odvolanie, ktoré bližšie zdôvodnila svojim podaním zo dňa 18.6.2012, dňa 12.12.2012 rozhodol odvolací Krajský súd v Nitre tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu 1. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Dňa 24.062013 Okresný súd Nitra, v konaní , rozsudkom rozhodol tak, že obžalovanú G. U. spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Voči rozsudku podala Okresná prokuratúra Nitra odvolanie, ktoré bližšie zdôvodnila svojim podaním zo dňa 30.9.2013. Dňa 10.12.2013 rozhodol odvolací Krajský súd v Nitre tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu 1.stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Dňa 03.11.2015 Okresný súd Nitra, v konaní , rozsudkom rozhodol tak, že obžalovanú, G. U. spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom, voči rozsudku podala Okresná prokuratúra Nitra odvolanie, ktoré však následne vzala späť, oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 03.11.2015 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.03.2016. Z uvedeného vyplýva, že trestné konanie bolo vedené počas obdobia viac ako 12,5 (dvanásť a pol) roka, ktorého výsledkom bol oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Nitra voči žalobkyni, nakoľko bolo preukázané, že skutok nie je trestným činom ( ). Zo skutkového stavu je zrejmé, že žalobkyňa využila opravný prostriedok voči uzneseniu o vznesení obvinenia (sťažnosť zo dňa 23.6.2008), avšak príslušná prokuratúra (Krajská prokuratúra v Nitre) rozhodla tak, že sťažnosť žalobkyne zamietla. Trestné stíhanie žalobkyne začalo na základe záväzného pokynu Okresnej prokuratúry v Nitre, čo vyústilo do nezákonného, viac ako 12 ročného vedeného trestného konania a viac ako 7,5 ročného trestného stíhania voči žalobkyni a to výlučne na základe nesprávneho úradného rozhodnutia policajného orgánu PZ Nitra a nesprávneho úradného postupu Okresnej prokuratúry Nitra, ktorý je preukázaný oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 3.11.2015, právoplatný a vykonateľný ku dňu 03.03.2016. Žalobkyňa svoj nárok opiera o , podľa ktorého vznikla zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú žalobkyni z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu . Škodu spôsobili jednak príslušné orgány polície nezákonným vznesením obvinenia voči žalobkyni, ako aj príslušné prokuratúry (Okresná prokuratúra Nitra a Krajská prokuratúra v Nitre), ktoré svojím nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím (uznesenie o zamietnutí sťažnosti) aj napriek sťažnosti žalobkyne tento stav nenapravili, práve naopak, tento stav, nezákonného vedenia trestného stíhania voči žalobkyni zapríčinili. Žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatňuje náhradu škody, ktorá zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu ( Z.z). Uplatňovaný nárok pozostáva zo skutočnej škody vo výške 1.710,30 EUR, ktorá predstavuje odmenu za poskytnuté právne služby a z nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá prestavuje sumu vo výške 20.000,- eur. Dňa 14.7.2016 bola žalobkyni doručená odpoveď Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 07.07.2016 v ktorej oznámila žalobkyni, že jej nárok nebude GPSR uspokojený.

2./ Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila Uznesenie o začatí trestného konania zo dňa 29.7.2003, potvrdenie o zaistení vecí zo dňa 29.7.2003, Uznesenie o prerušení zo dňa 27.04.2004, Uznesenie o pokračovaní zo dňa 05.11.2007, Záväzný pokyn prokuratúry zo dňa 13.05.2008, Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 17.06.2008, Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 23.06.2008, Uznesenie KP NR o zamietnutí sťažnosti zo dňa 21.07.2008, Obžaloba zo dňa 28.01.2009, Rozsudok OS Nitra zo dňa 25.1.2012 , Odvolanie prokuratúry zo dňa 18.6.2012 , Rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 12.12.2012, Rozsudok OS Nitra zo dňa 24.6.2013, Odvolanie Prokuratúry zo dňa 30.09.2013, Rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 10.12.2013, Rozsudok OS Nitra zo dňa 03.11.2015 a vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zo dňa 01.04.2016 spolu s faktúrou.

3./ Podľa (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4./ Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetnú žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje, aby súd žalobu zamietol . Ďalej vo svojom vyjadrení poukázal aj na obsah nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.11.2013, podľa ktorého vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. K nároku na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím je potrebné dodať, že uznesenie prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. -3 zo dňa 21.7.2008, ktorým bola sťažnosť žalobcu zamietnutá, nebolo nikdy zrušené, ani zmenené pre nezákonnosť. K nároku pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia v trestnom konaní uviedol, že skutočnosť, že v súčasnosti platná legislatíva vylučuje možnosť náhrady trov obhajoby osobe, ktorá bola oslobodená spod obžaloby, nemôže byť obchádzaná uplatňovaním nároku na náhradu škody v zmysle uvedeného zákona. Nie je možné, aby prípadnú škodu znášal štát v režime uvedeného právneho predpisu. Obhajoba žalobcu v konaní nebola povinnou obhajobou podľa . Podľa trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania vrátane trov vykonávacieho konania znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného ani výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na povinnú obhajobu, ktoré vznikli obvinenému v dôsledku dovolania podaného ministrom spravodlivosti alebo generálnym prokurátorom. Čo sa týka vyčíslenia spôsobenej nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 €, túto nepovažuje za preukázanú, je založená výlučne na tvrdeniach žalobkyne. Nakoľko nebol splnený základný predpoklad uplatnenia nároku žalobcu na náhradu škody - vydanie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup vo veci samej zo strany žalovaného, navrhuje žalobu žalobkyne o náhradu škody vo výške 2l.7l0,30 € s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietnuť.

5./ Právny zástupca žalobkyni na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a písomných ako aj ústnych vyjadreniach, pričom má za to, že samotný právny nárok na náhradu škody žalobkyni vznikol, vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok, ktorý v zmysle ustálenej judikatúry predstavuje potvrdenie o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu. Čo do škody spôsobenej žalobkyni má za to, že bola preukázaná suma 1.710,30 eur, ako náhrada za trovy právneho zastúpenia vynaložené žalobkyňou v trestnom konaní, pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu má za to, že nárok aj na nemajetkovú ujmu vznikol, keďže trestné stíhanie malo nepriaznivý dopad na osobnostný aj profesionálny život žalobkyne. Priznanie jej výšky je závislé od okolností prípadu, čo sú si vedomí, že vzhľadom na dôkazy produkované žalobkyňou neboli preukázané v celom rozsahu a má za to, že aj z tých dôkazov, ktoré doložili v podobe novinových článkov, je nárok žalobkyne aspoň čiastočne oprávnený. Navrhuje preto, aby súd zaviazal žalovaného na uhradenie sumy 1.710,30 eur s 5 % úrokom ročne odo dňa 15.7.2016 až do zaplatenia, ako aj nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

6./ Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení, či už písomných, alebo produkovaných na predchádzajúcom pojednávaní. Napriek ustálenej rozhodovacej praxi súdov je toho názoru, že zákonné podmienky na priznanie nároku na náhradu škody neboli splnené, v prípade ak však súd dospeje k opačnému názoru a prizná žalobkyni náhradu škody nerozporujú jej výšku pokiaľ sa jedná o trovy právneho zastúpenia. Pokiaľ sa však jedná o nárok ohľadom priznania nemajetkovej sumy, ten rozporujú, nakoľko v uplatnenej výške ho považuje za neprimerane vysoký. Nebagatelizuje trestný stíhanie žalobkyne, pri výške nemajetkovej ujmy žiada, aby súd zohľadnil aj také aspekty, ako bola kvalifikácia, jednalo sa o prečin, kde horná hranica trestnej sadzby vychádzala na 3 roky, čiže nehrozil jej nepodmienečný trest, aj s poukazom na jej minulosť, nebola nikdy stíhaná. Rovnako aj žalobkyňa v časti preukazovania nemajetkovej ujmy neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko pokiaľ sa aj v žalobe poukazovalo na medializáciu predmetného prípadu, je toho názoru, že jej meno sa v predmetných článkoch nespomínalo. Z uvedeného dôvodu pokiaľ ide o nárok na nemajetkovú ujmu, tento navrhuje zamietnuť, v opačnom prípade, ak súd dospeje k opačnému názoru, žalovaný žiada, aby mu bola poskytnutá lehota na plnenie aspoň 30 dní s poukazom na napojenie na štátnu pokladnicu.

7./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložili strany sporu a z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.

7a./ Z pripojeného spisu tunajšieho súdu bolo zistené, že príslušné OO PZ SR Nitra Uznesením zo dňa 29.7.2003 začalo trestné stíhanie za trestný čin porušovania autorského práva a taktiež bolo zistené, že dňa 24.7.2003 bola príslušníkmi odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Nitra v internetovom klube, ktorého majiteľkou bola G. U., t.j. žalovaná, vykonaná policajná akcia.

7b./ Z Uznesenia príslušného Okresné riaditeľstva Policajného zboru číslo ČVS: ORP-29/0EK-NR 2004

- GŠ zo dňa 27.4.2004 bolo zistené, že bolo prerušené trestné stíhanie z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Následne z Uznesenia číslo ČVS: ORP-29/OEK-NR 2004 - GŠ zo dňa 5.11.2007 bolo zistené, že sa začalo pokračovať v trestnom stíhaní z dôvodu, že dôvody na prerušenie pominuli.

7c./ Uznesením vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície číslo ČVS: ORP - 29/OEK-NR- 004 zo dňa 17.6.2008 bolo zistené, že bolo podľa začaté trestné stíhanie voči žalovanej, ako obvinenej za prečin porušovania autorského práva podľa . Zo strany žalobkyne bola podaná sťažnosť, ktorá bola uznesením Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 21.júla 2008 zamietnutá.

7d./ Ďalej z predmetného spisu bolo zistené, že dňa 28.1.2009 bola podaná na tunajší súd Okresnou prokuratúrou v Nitre obžaloba na obvinenú, teda žalobkyňu z dôvodu, že v čase od 1.6.2003 do 20.7.2003 v Nitre na ulici Piaristická č. 2 ako živnostníčka vystupujúca pod obchodným menom M.. G. X. - YANCHAN Ltd. prevádzkovala internetovú čitáreň s 36 počítačovými jednotkami, v ktorých boli bez súhlasu jednotlivých autorov diel nainštalované a používané počítačové programy a počítačové hry, čím spôsobila jednotlivým autorom diel súhrnnú škodu vo výške 746.768,40 Sk (24.788,17 €), teda neoprávnene zasiahla do zákonom chránených práv k dielu a spôsobila ním väčšiu škodu, čím spáchala prečin porušovania autorského práva podľa , písmeno a) . Na základe obžaloby bolo začaté pojednávanie a rozsudkom Okresného súdu Nitra číslo konania zo dňa 25.1.2012 bola obžalovaná t. j. žalobkyňa oslobodená spod obžaloby prokurátora v Nitre číslo zo dňa 28.1.2009, pre skutok právne kvalifikovaný; ako prečin porušovania autorského práva podľa , písmeno a/ , na tom skutkovom základe, že v čase od 1.6.2003 do 29.7.2003 vM.a ulici E. č. 2, ako živnostníčka vystupujúca pod obchodným menom Ing. JG. X. - YANCHAN, Ltd. prevádzkovala pod obchodným menom Ing. G. X.

- YANCHAN Ltd. Prevádzkovala intemetovú čitáreň s 36 počítačovými jednotkami, v ktorých boli bez súhlasu jednotlivých autorov diel nainštalované a používané počítačové programy a počítačové hry, čím spôsobila jednotlivým autorom diel súhrnnú škodu vo výške 746.768,40 Sk (24.788,17 eur), pretože skutok nie je trestným činom.

7e./ Voči predmetnému rozsudku bolo zo strany Okresnej prokuratúry podané odvolanie, následne Krajský súd v Nitre číslo konania -520 zo dňa 12.12. 2020 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu 1. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V zmysle intencií Krajského súdu v Nitre bol opätovne vo veci vydaný rozsudok spisová značka zo dňa 24.6.2003, ktorým bola obžalovaná Ing. G. U. oslobodená spod obžaloby, pretože skutok, ktorý je vyššie citovaný nie je trestným činom. Opätovne voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie Okresnou prokuratúrou v Nitre, pričom odvolanie bolo podané na súd dňa 1.10.2013. Krajský súd v Nitre Uznesením číslo konania -570 zo dňa 10.12.2013 napadnutý rozsudok opätovne zrušil s tým, aby ho súd 1. stupňa znovu prejednal a rozhodol, následne Okresný súd v Nitre vo veci vydal nový rozsudok pod spisovou značkou zo dňa 3.11.2015, ktorým opätovne obžalovanú to je žalobkyňu oslobodil spod obžaloby prokurátora v Nitre a to z dôvodu, pretože skutok nie je trestným činom. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 08.03.2016, pričom voči predmetnému rozsudku už zo strany prokuratúry nebolo podané odvolanie.

7f./ Žalobkyňa si prostredníctvom právneho zástupcu podala žiadosť o odškodnenie pre nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup a žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na Generálnu prokuratúru a to dňa 2.6.2016. Generálna prokuratúra vo svojom vyjadrení k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 7.7.2016 uviedla, že v danej veci nie sú splnené predpoklady pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody a preto jej žiadosti nebolo možné vyhovieť.

7g/ Z vyúčtovania obhajoby v konaní právneho zástupcu žalobkyne bolo zistené, že právny zástupca žalobkyne si vyčíslil úkony v celkovej výške 1.710,30 eur, v dôsledku čoho následne vystavil žalobkyni aj faktúru 1.4.2016 splatnú 25.4.2016.

7h/ Z dôvodu uplatnenia si nároku aj na nemajetkovú ujmu zo strany žalobkyne boli z predložené aj ústrižky, pričom išlo všetko o články internetového charakteru.

8./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona.

9./ Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

10./ Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

11./ Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

12./ Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

13./ Podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

14./ Podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

15./ Podľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

16./ Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

17./ Podľa § 16 ods. 4 veta prvá a druhá zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

18./ Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

19./ Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

20./ Podľa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

21./ V zmysle ust. a , náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikla v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie s tým, že súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie.

22./ Súd v konaní o náhradu škody podľa je povinný skúmať účelnosť vynaložených trov konania, ktorých náhradu si žalobca uplatňuje. Predpokladom pre skúmanie účelnosti určitého úkonu je v prvom rade preukázanie toho, že takýto úkon bol vôbec vykonaný.

23./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody je čiastočne dôvodný. V prejednávanom spore sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala náhrady škody vo výške 21.710, 30 eur, pričom predmetný nárok pozostával z trov právneho zastúpenia vo výške 1.710,30 eur a z náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20 .000 ,- eur., Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne predmetná škoda bola spôsobená nezákonným vedením trestného stíhania voči žalobkyni a za nezákonné rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre uplatnenie si daného nároku považuje Uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 17.06.2008. V zmysle ustanovenia článku 46 ods. 3 „ každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“. Citované zákonné ustanovenie, teda zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle ustanovenia štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená na kumulatívnom splnení troch podmienok, a to existencii nezákonného rozhodnutia, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi ne, a to existenciu nezákonného rozhodnutia, v prejednávanom spore súd mal preukázané, že proti žalobkyni bolo Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Nitre zo dňa 17.06.2008 , č.k. ČVS: ORP- 29/OEK - NR - 2004 začaté trestné stíhanie pre prečin porušovania autorského práva podľa , , písm. a . Voči predmetnému Uzneseniu bola právnym zástupcom žalobkyne podaná sťažnosť , ktorá bola Uznesením Krajskej prokuratúry v Nitre - 3 zo dňa 21.07.2008 zamietnutá. Dňa 28.01.2009 bola v predmetnej veci podaná na žalobkyňou obžaloba , pričom v predmetnej veci rozhodol súd a to posledným rozsudkom dňa 03.11.2015 v konaní tak, že obžalovanúA.U. spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom, pričom voči rozsudku podala Okresná prokuratúra Nitra odvolanie, ktoré však následne vzala späť, v dôsledku čoho oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 03.11.2015 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.03.2016. V konaní bolo sporné, či žalobkyni bola pri výkone verejnej moci uvedeným rozhodnutím o vznesení obvinenia spôsobená škoda, za ktorú by podľa zákona o zodpovednosti za škodu zodpovedal štát. Žalobkyňa tvrdila, že štát zodpovedná aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého ten, proti komu bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa až zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však jednoznačne stanovila, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má aj zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného stíhania a pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ). Je potrebné teda konštatovať, že v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade, že došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, je potrebné vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie voči nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania neskončeného odsúdením obvineného sa preto posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. V predmetnej veci rozhodujúce teda je, že nakoniec sa posúdenie veci orgánom činným v trestnom konaní ukázalo nesprávnym, pretože sa nepreukázalo, že obvinená - žalobkyňa skutok spáchala, že sa tento vôbec stal alebo je trestným činom a v tomto prípade, štát musí byť potom povinný reparovať nevinnému všetky následky spôsobené trestným stíhaním a nahradiť mu nielen vzniknutú škodu, ale v prípade splnenia zákonných predpokladov aj nemajetkovú ujmu. V prípade trestného konania, ktoré sa skončilo inak než právoplatným odsúdením, ujma môže vzniknúť i v dôsledku samotného vedenia trestného konania.

24./ Z pripojeného trestného spisu bolo zistené, že žalobkyňa v konaní splnomocnila advokátsku kanceláriu Advokáti Heinrich s.r.o., aby ju obhajovala v predmetnej trestnej veci . Za obhajobu jej zo strany právneho zástupcu bola vystavená faktúra v celkovej výške 1.710,30 eur, pričom tieto trovy boli bezprostredne vyvolané nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Trovy obhajoby by neboli vznikli, pokiaľ by žalobkyňa nebola trestne stíhaná. Súd tak mal preukázané naplnenie predpokladov objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu t.j. existenciu nezákonného rozhodnutia, vznik škody žalobcu ako aj príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

25./ Ako už bolo vyššie konštatované náhrada škody žalobkyne pozostáva z náhrady trov konania, ktoré je vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie (§18 ods. 1 uvedeného zákona). Súčasťou trov konania, sú trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. V konaní nebolo sporné, žalobkyňa bola zastúpená právnym zástupcom a to advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s.r.o, ktorého splnomocnila na zastupovanie v trestnom konaní a ktorý si uplatnil odmenu za právnu pomoc v zmysle vyhlášky č. vo výške 1.710,30 eur, pričom pri výpočte tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa advokátskej tarify . Vzhľadom na skutočnosť , že trovy vynaložené právnym zástupcom žalobkyne boli plne dôvodné , boli riadne preukázané z trestného spisu , preto súd rozhodol tak, ako uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.710,30 eur . Zároveň súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc od 15.07.2016 tak ako požadovala žalobkyňa , t.j. nasledujúci deň po tom, čo žalovaný žalobkyni oznámil, že požadovaný nárok uplatnený žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku neuhradí.

26./ Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

27./ Pretože je všeobecne známe, že zástupca žalovaného je štátny orgán, ktorý je napojený na štátnu pokladnicu a pretože ide o odôvodnený prípad, ktorý má na mysli , súd jeho návrhu,

proti ktorému žalobca ani nenamietal, určil žalovanému lehotu na plnenie 30 dní a tak rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.210,30 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne počnúc od 15.07.2016 až do zaplatenia a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet žalobkyne.

28./ Žalobkyňa sa žalobou okrem nahradenia majetkovej škody, ktorá predstavuje trovy jej právneho zastúpenia domáhala nahradiť aj nemajetkovú ujmu, ktorá jej vznikla a to vo výške 20.000,- eur, pričom predmetnú sumu si uplatňovala ako nemajetkovú ujmu a to z dôvodu, že celé trestné stíhanie vplývalo negatívne na jej osobu, na jej súkromný život, ako aj na prostredie, v ktorom žila a taktiež aj na skutočnosť, že až na trestné stíhanie, ktoré bolo voči jej osobe vedené, sa nikdy nedostala do kontaktu s orgánmi činnými v trestnom konaní , pričom celé trestné konanie trvalo viac ako 12, 5 roka a to odo dňa začatia trestného konania vo veci a to až do obdobia, kedy bola spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra oslobodená. Vedenie trestného konania voči jej osobe po dobu viac ako 7 a pol roka spôsobilo nezvratný zásah do jej osobného života. Hoci žalobkyňa nebola hneď obvinená, aj začaté trestné konanie spôsobilo silný zásah do jej života v pokročilom štádiu tehotenstva. Žalobkyňa musela chodiť opakovane na políciu, vysvetľovať veci. Už začaté trestné stíhanie pre žalobkyňu znamenalo zaistenie všetkých počítačov, čím defacto nemohla ďalej vykonávať svoju živnosť, čo následne viedlo k tomu, že bola nútená zavrieť prevádzku a vzniklo jej značne zadlženie. Situácia sa zhoršila po tom, čo žalobkyni v roku 2008 (17.6.2008) vzniesli obvinenie a to predovšetkým po psychickej stránky, taktiež nastalo zhoršenie aj spoločenského života, keď sa utiahla a nechodila do spoločnosti, cítila aj určité odmietame zo strany niektorých známych, ktorí keď sa dozvedeli, že je trestne stíhaná, utlmili dovtedy existujúce vzájomné vzťahy. Žalovaná výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy namietla a to z titulu, že zo strany žalobkyni táto ujma nebola nijako preukázaná, pričom ani v žalobe neuvádzala žiadne také tvrdenia, ani dôkazy preukazujúce, že vznikla nejaká nemajetková ujma a taktiež neuviedla akým spôsobom došla k výške požadovanej nemajetkovej ujmy. Ako už bolo vyššie konštatované , výška nemajetkovej ujmy bola medzi stranami sporu sporná a to z dôvodu, že žalovaná namietala, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie výšky tohto uplatneného nároku.

29/ Čo sa týka namietanej zodpovednosti, súd sa v plnom rozsahu pridržiava svojich predchádzajúcich záverov o naplnení všetkých zákonných podmienok na preukázanie dôvodnosti toho nároku a to existenciu nezákonného rozhodnutia, na vydanie, ktorého neboli v tom čase splnené všetky predpoklady, vznik ujmy na strane žalobkyne, pretože v zásade každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, pretože už len samotný fakt, že je trestne stíhaný výrazne zasahuje do jeho súkromného, osobného a aj pracovného života, do jeho cti a dobrej povesti, tým skôr, ak sa v trestnom konaní neskôr ukáže, že išlo o obvinenie nepravdivé a aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy. Nahradenie nemajetkovej umy v peniazoch však podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu prichádza do úvahy iba, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Kritéria, podľa ktorých sa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch určuje sú príkladmo uvedené v § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu a ide o osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Aj keď je výška zadosťučinenia v peniazoch predmetnom voľnej úvahy súdu, táto sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. (rozhodnutie Najvyššieho sudu z 27.apríla 2006 sp. zn. ) V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola bezúhonná a že trestné stíhanie trvalo sedem aj pol roka. Z trestného spisu bolo preukázané, že žalobkyňa nespôsobila žiadne prieťahy, rovnako však súd nemôže konštatovať, že by prieťahy spôsobil žalujúci prokurátor alebo súd. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnom konaní uniesla dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní závažnosti následkov, ktoré jej vznikli ako poškodenej v súkromnom živote, ako aj v spoločenskom uplatnení, žalobkyňa čo sa týka nemajetkovej ujmy uniesla dôkazné bremeno a preukázala takú ujmu a také následky v súkromnom živote ako aj v spoločenskom uplatnení, ktoré súd vyhodnotil ako za závažnú a preto žalobkyni priznal titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške 2.500,- spolu s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamieta.

30./ Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy celkovej sumy vo výške 21.710,30 eur 100%, pričom súd priznal žalobkyni sumu vo výške 4.210,30 eur čo je 19 % a vo zvyšku žalobu 81% zamietol. Nakoľko miera úspechu žalobkyne predstavuje 62 % (81% - 19%), v takejto miere jej súd priznal aj náhradu trov konania.

31./Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie ( ) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä ) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.